48. schôdza

26.
Vážený pán predsedajúci, vážené aj kolegyne, kolegovia. Škoda, už tak vychladla tá bizarná situácia spred obeda a som si pripadal jak v nejakom panoptiku, či jak sa to hovorí, v nejakom absurdnom divadle. Naozaj tu, tu sa hádali členovia svojho klubu, jeden druhého objavovali po troch rokoch, skúsenostiach, že ešte dokáže prekvapiť.
Len či si vy, kolegovia, uvedomujete, že na vás sa veľa ľudí upiera so svojím zrakom, že im pomôžete. Pani doktorka, aj na vás trebárs. Viete a vy po troch rokoch zistíte, že Štefan Kuffa ešte dokáže prekvapiť. Vy mňa tiež dokážete prekvapiť, viete, že aký je váš prínos, keď ste tri roky potrebovali na to. Je, je bizarná, naozaj je to bizarné a všetci, jak sa raz hovorí, že všetci sa raz stretneme v jednej posteli, tak vyzerá, že vy sa raz všetci stretnete na jednej kandidátke a pôjdete do tej Bytče, a ja si fakt to voľno urobím, keď bude Poliačik s Vašečkom v Bytči v kulturáku, a ja sa na to pôjdem pozrieť. A keď sa bude hovoriť o tých hodnotách a tá hodnota bude absolútna, nespochybniteľná, byť v parlamente.

Prosím vás, nerobte hanbu tomuto parlamentu, bolo to bizarné, pred obedom čo ste tu stvárali, že ste sa tu objavovali jeden druhého, že kto je čo zač, a to fantastické. Len, prosím vás pekne, toto je Národná rada, Slovenskej republiky, pani Horváthová. Národná rada Slovenskej republiky. Parlament sa tomu tiež zvykne hovoriť, dobre? Tu sa sem-tam aj chodí, pracuje, vyjadruje a snaží sa konať tak, vedomí si tej zodpovednosti za tých tritisíc euro, čo dostávate, že tu treba po sebe niečo nechať. A keď niekto potrebuje tri roky, aby na to zistil, tak podľa mňa niekde inde je chyba. Prepáčte mi ten úlet, ale nedá sa tu na to niekedy pozerať. Tu ste sa rozjímali všetci, jak idete pomáhať obetiam, ani neprišiel kolega Poliačik. A išiel k obetiam, sa prihlásil do diskusie. No ako vám záleží nahlásite sa, neprídete poobede. Taký dobrý obed bol? Proste je tak neúctivé. Potom jak vám má človek veriť, že niečo chcete? Prosím vás, keď nie ste schopný, tak sa nehláste. Načo sa hlásite potom? Šípošová detto. Prihlási sa, a kde je, kde bola? (Reakcia z pléna.) Ja som trápny. No tak som trápny. Ja viem. Mne už, mne už to nepomôže, deti moje, ale ja len hovorím, čo vy tu stvárate, nech ľudia vedia. To bolo bizarné. To, čo ste tu stvárali tesne pred obedom, to by jeden nenahral. Keby to niekto chcel, nejaká relácia Kredenc alebo neviem čo, to nezvládnu. Dramaturgicky (ruch v sále), dramaturgicky sa to nedá zvládnuť. Nedá. Jasné. Do Bytče tam a Bytča bude úplne fantastická, pôjdem tam, ja pôjdem tam, keď tam budeš s Vašečkom. (Reakcia z pléna.) Aj s Viskupičom, to je jedno. Prosím vás pekne... (Reakcie z pléna.) Jasné. Kolegovia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, pokračujte ďalej.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Návrh zákona v zásade sa snaží riešiť dve oblasti. Ja sa budem venovať iba jednej. Dobre? Rieši oblasť povinnej školskej dochádzky, a teda určitých okolností. S tým spojené neriešim. A ja sa pristavím pri tej druhej. Výchova k rodičovstvu, ergo sociálna výchova. Ako to povedať?
Bez urážky, pani kolegyňa, tento návrh, niežeby som mal nejaké, ale možno si raz spravím nejakú komparáciu, ale mám pocit, že tento návrh vzhľadom na prepracovanosť je skôr návrhom z dielne ministerstva ako vaším návrhom.
Čiže čo chcem tým povedať. Že tento návrh alebo nejaký base bol vypracovaný na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na to chcem upozorniť. Z toho ide trošku pre mňa obava. Asi neexistuje vôľa ho predložiť, teraz už v blízkosti volieb a po referende už je aj strach ho predložiť, tak ideme do testovacieho módu, nahovor tam nejakých liberálov, nech to dajú, že čo to urobí. Ja vám len skúsim povedať, že čo sa nám objavilo v parlamente, ja len na to upozorním, už robte, čo chcete, prosím vás. Tu niekto sa prihlási, začne tu mudrovať. Ja len poviem, čo tu je. Dobre? A vyjadrujem presvedčenie, až presvedčenie, bez urážky, nechcem sa vás dotknúť. (Rečník sa obrátil k navrhovateľke. Reakcia z pléna.) Dobre, tak nie presvedčenie, vysoký predpoklad, že ten návrh bol vypracovaný na exekutíve. (Reakcia z pléna.) No dobre.
O čom hovorí tento návrh? Púšťa sa do tém, s ktorými sme asi alebo mali byť konfrontovaní, tu aj kolegyňa nám prečítala všetko možné. Jednej veci sa bojím. Že my sa nakoniec – zjednodušene –, že kvôli tomu, že v rómskych osadách sa rodia deťom deti, tak desaťročné deti budú učiť nasadzovať kondóm. Ešte raz? Toto bolo uvedené aj v dôvodovke, je to tak. (Reakcia z pléna.) Teda má to riešiť, má to riešiť proste vylúčené, sociálne vylúčené spoločenstvá, niektoré situácie s nimi spojené, a preto... Áno. My sa dozvieme, teda že pod rúškom toho, že ideme riešiť tuto, tak v zásade sa nám do našeho zákonodarstva dostane, že, všimnite si tú textáciu, od 5. do 9. ročníka.
V 5. ročníku sú 11-ročné deti. Alebo 10-, alebo 11-ročné deti? V piatom ročníku sú 11-ročné deti. Čo ich chcete učiť na vzťahu rodičov, áno, niekde asi sa..., a vieme o tom, poďme to riešiť, poďme o tom rozprávať, ale ja poznám ix škôl, kde s tým nie je problém, a ja nevidím najmenší dôvod, prečo by niekto mal 11-ročné deti učiť nasadzovať si kondóm. Nevidím. No ak ma chce presvedčiť, že vidí, nech sa páči, nech sa prihlási. Ja ho nevidím. (Reakcia z pléna.)
Hovoríme o... Ja to ináč... A tie eufemizmy sú úplne fantastické, my hovoríme o vzťahu k rodičovstvu alebo k manželstvu, tak sa to volá, v zásade pre lepšie, je to sexuálna výchova. (Reakcia z pléna.) Veku primeraná. A kto o tom rozhoduje, čo je veku primerané, vy, pán kolega? Vy, pán kolega? Vy, pán kolega, o tom? Dobre. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pokračujte. Poprosím vás, kto chce, nech sa prihlási do rozpravy.
Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja nechcem o ničom rozhodovať. (Reakcie z pléna.) No. (Odmlčanie sa rečníka.) Počkajte, aby som sa vrátil. Ja sa to len pokúsim zjednodušiť, že my sme tu vystavovaní takému plazivému trendu to tam dostať, a to bude, nejak strategicky sa k tomu potrebujeme dostať a vyskúšame, proste na konci celého dňa má byť povinná, nebude sa to volať sexuálna výchova, ale bude sa to volať povinná, teda vzťah, výchova k zodpovednému rodičovstvu.
Prosím vás, ale ešte upozorním, poviem aj to, čo by sa v prípade dalo robiť, ale poďme ešte na tú fantáziu, ktorá je spojená, že teda doniesla to tu predstaviteľka liberálnej strany. Predstaviteľka liberálnej, ktorá by mala, jej DNA okrem tých ix, neviem, tých prvkov, z ktorej sa skladá DNA, by tam mala mať ešte jeden, hej, že teda umožní to právo voľby. To je liberalizmus. Ale ona donesie textáciu, kde je úplne normálne natvrdo, natvrdo definované "povinný pre všetkých žiakov", a aby nevznikol nejaký rozpor, tak ešte je dodané, že bez možnosti alternácie s iným predmetom, proste to je akože na, na, na brutál, akože proste o tom nediskutujeme. Rozumiete? A toto priniesla predstaviteľka liberálnej strany. To si nedovolil, podľa mňa to je, nech sa na mňa nikto nehnevá, za hitlerovského Nemecka proste tak jednoznačné vymedzenie, tak exaktne potvrdené bez akýchkoľvek pochybností a to nám donesie liberál. A ešte vám donesie to, a si zoberte, ináč že je ten návrh, je aj zákerný. Ten návrh vyníma z tej povinnosti, lebo ten nepovinný predmet sa zrazu stane povinným, to si tiež povieme, ale vyníma cirkevné školy. A detto s tým prišiel liberál. Čiže ak, vychádzajme z tej premisy, že vzdelávanie k tomu rodičovstvu je nevyhnutné. Tak vy diskriminujete, pani kolegyňa! Vy ste určitú skupinu detí vytiahli, to je... Čiže vychádzajme z toho, je to nevyhnutné, preto je to povinné, preto sa to tie deti učia, ale na cirkevných sa nemusia. Však vy ich diskriminujete. To je na úrovni normálnej diskriminácie, vy ste nad tými deťmi v cirkevných školách urobili kríž, to sú talibanci, oni, im nedoprajete to vzdelávanie, to nevyhnutné vzdelávanie. Rozumiete, že tá absurdita, to je ako megaabsurdita. Nerozumiete? Skúste chápať, čo vám chcem povedať, že doniesť návrh zákona, ktorý hovorí, že je nevyhnutné vzdelávať deti sexuálnej výchove, ale nemusíte cirkevné deti vzdelávať. Čo to je? Povedzte mi, čo to je. Ja tomu nechápem. (Reakcia navrhovateľky: "Hneď teraz to chcete vedieť?") No to som si... Počkám si. (Povedané so smiechom a smiech v sále.)
A znova, doniesol to liberál, hej, to nedoniesol nejaký, by som povedal, ja neviem, nechcem sa nikoho dotknúť, hej, nejaký uletený politologický zázrak, ale, ale niekto, kto má komunikáciu do externého prostredia, že je liberál. Potom to tak vyzerá, potom to tak vyzerá s touto krajinou, keď liberáli sú takí, konzervatívci takí, potom to tak vyzerá. Prosím vás, ľudia, ja chcem upozorniť ľudí, dávajte si pozor, je to, podľa mňa je to nebezpečné, nebezpečné a teraz áno, nám sa pridalo rúško alebo pridal sa nám ďalší dôvod okrem iných dôvodov, ktoré sú v Európe, taký výskum, hentaký výskum. U nás sa pridáva problém sociálne vylúčených spoločenstiev na prepotvrdenie toho, že to je nevyhnutné, že je nevyhnutné 11-ročné deti učiť sexuálnej výchove. Ale cirkevné netreba, iba tie ostatné. Toto je tu, v tomto návrhu. Ja sa s tým nestotožňujem, pani kolegyňa. (Reakcia navrhovateľky.) No ale je tu návrh na májovej schôdzi, ktorý hovorí, ktorý je tak liberálny, ako len liberálny môže byť, ale to vy ako ultrakonzervatívec, talibanec, mentálny blokista, nemôžte pochopiť, ale ja vám to skúsim.
Ten návrh hovorí, že ak sa niekto (reakcia navrhovateľky) – to je v politike, to nie je osobné –, ak sa niekto rozhodne, že ide rozširovať okruh výuky nad existujúci, ak sa niekto rozhodne, tak my zavádzame v tom našom návrhu, v tom liberálnom, ultraliberálnom zavádzame, že je povinný o tom informovať rodičov. Rodič má právo, keď sa rozhodne, že ho to zaujíma, čo ho chcú učiť, si vyžiadať osnovy. Keď si nič nevyžiada, považuje sa to za to, že s tým súhlasí. Ale dávame mu možnosť, my sme liberáli takí, že by ste mohli ku nám na kolenách kľačať, učiť sa. Dávame mu možnosť, tomu rodičovi, že môže si vyžiadať osnovy. Po posúdení tých osnov má znova možnosť liberálne sa nevyjadriť, to sa chápe za súhlas, to znamená, že nemá výhrady, alebo môže využiť právo rodiča, ktorý povie, že jeho dieťa nechce, aby ho učili nasadzovať kondóm v jedenástich, a povie, prepáčte, nesúhlasím. A v tom prípade znova sme mimoriadne liberálni, v tom prípade má rodič právo ospravedlniť svoje dieťa z tejto výuky a škola je povinná zabezpečiť náhradné vyučovanie. Tento návrh tu bude v máji, pani kolegyňa. Verím, že ho ako údajná liberálka (povedané so smiechom) po tejto entrée, po tomto predstavení podporíte, aby ste aspoň trošku zmiernili chyby, ktoré ste napáchali predložením tohto návrhu. Tento návrh tu je. Povedzte mi, že čo je...

Áno, to je podľa mňa riešením toho, tej situácie. Rodič sa oboznámi, niektorý sa, niekomu to je jedno, niekoho to nezaujíma, niekto povie, dobre, ešte viac ich mohli učiť. Áno, to je to právo voľby. To je tá možnosť toho rodiča. Ale vy ste tu doniesli návrh, ktorý bude deti učiť, vy to vravíte, výchova k rodičovstvu, sexuálnej výchove. A neexistuje alternácia. To je tak tvrdé, tak tvrdý zákon, neviem, či som to už videl. Proste tak tvrdý, proste neexistuje. Teraz že, a teraz a tam je ešte, ono to z toho jak to explicitne, implicitne, z toho v zásade vám, táto textácia vám hovorí: "Keby si to decko do tej školy neposlal, kamaráde, tak to nerozchodíš, sociálka, neviem čo." To je presne to. To je presne tá tvrdosť tej textácie, hovorí: "Len nech ťa nenapadne to decko na tú vyučovaciu hodinu neposlať, len nech ťa to nenapadne!" Všeličoho sa ešte dožijeme v tejto krajine aj v tomto parlamente.
Ja som si dovoľoval za potrebné povedať, že s týmto trendom nesúhlasím, a mám na to svoje dôvody, nespochybňujem aj kolegom, čo sa hlásia aj k pánovi Froncovi, my hovorme o tom, že treba deťom hovoriť, každý teda primerane veku, neviem čo, forme, ale my nevieme, čo chcú učiť. A neberte rodičom právo - ten návrh tu bude - sa to dozvedieť. Vidieť, to lebo tu sa utajujú tie osnovy, to nikto nevidel, potom sa to stratilo, niekde to len testujú a potom zrazu to nevedeli nájsť. Keď už niekto chce, viete, ja si študijné materiály fyziky nebudem žiadať, lebo tam nemáte čo učiť. Ale na študijné materiály sexuálnej výchovy, v mojom prípade už vnuka alebo vnučky, sa rád pozriem, ak to bude teda v budúcom čase. Verím, verím, že sa nedopracujeme k tomu, že mi to nikto nezakáže, a keď to budem chcieť, tak nebudem za neviem koho a budeme sa vystavovať neviem akému postihu, čo sa v tejto krajine nedá vylúčiť, obzvlášť keď liberáli nosia tak tvrdé, tvrdé zákony, to, to ani nechcem sa vracať do tých historických nejakých paralel, že s čím by sa dali porovnávať.
A to už teda len skončím s tým, pardon, že tá výchova k rodičovstvu sa zaradila ako 15a bod, kde 15 bod je náboženstvo, a to už je len to čaro tohože chceného alebo nechceného. Kľudne to mohol byť aj 19. bod. Asi to má byť jasným dôkazom toho, že keď je to 15a-čko, tak je to pri náboženstve a to už možno, možno toto som si mohol prípadne odpustiť. Najdôležitejšie z toho celého je to, že chcete a je tendencia zaviesť do nášho školského systému povinné vzdelávanie, nazývajú to eufemisticky výchovy k rodičovstvu, je to sexuálna výchova pre deti od 5. do 9. ročníka.
To je celé, ďakujem pekne.

Alojz, keď chceš vidieť človeka, ktorý to napísal, tak stačí zbehnúť dole a zabúchať na dvere číslo 66. Áno, je pravda, že to je napísané na profesionálnej úrovni, tak ako keby to vyšlo z ministerstva, možno, že dôvodom bude ten, že chlapík, ktorý to písal, na tom ministerstve dlhé roky pracoval a tie zákony písal.
Ja osobne by som bol veľmi rád, keby sa nám stalo, že takýto nejaký zákon by napísali na ministerstve sociálnych vecí a báli by sa to sem dať, a že my by sme to predložili, a potom za to celý SMER zahlasuje. Ale koniec koncov uvidíme na hlasovaní tohto pléna, že zrejme tento scenár až taký, až taký pravdivý nie je, ale chápem, že až máš túto dezilúziu, a teda túto ilúziu v hlave, takže si sa naozaj rozčertil, lebo si sa zľakol že by to náhodou mohlo prejsť. Tak preto tu robíš, preto tu robíš také caviky, preto tu urážaš, preto zbytočne nálepkuješ ľudí s dobrým úmyslom, lebo ty si sa zľakol, že, ježišmária, tá strašná juvenilná justícia a nastúpení úradníci nám tu teraz budú búchať na dvere rómskych osád a vyťahovať úbohé, ničneznajúce deti do sociálnych ústavov len kvôli tomu, že sa, že ich rodičia nepustili do školy. Ako keby ich tam teraz púšťali. Celé toto vychádza z jednoznačného faktu, v sociálne vylúčených spoločenstvách je problém príliš skorých tehotenstiev a niekde až nulovej informovanosti o tom, že ako k tomu tehotenstvu došlo. To je jediná vec, ktorú sa tento návrh snaží riešiť. A keby si bol čo k čomu, tak sa v prvom rade venuješ veci a možno by si s tým návrhom, ktorý nie je úplne zlý, napočudovanie prišiel hneď na začiatku bez toho zbytočného blábolu.

34.
Ďakujem pekne. No musím povedať, že pri tom vašom prejave som si tak povedala, že je veľká škoda, že tu nie je kolega Šebej, klinický psychológ, lebo myslím, že by našiel niekoľko diagnóz, pán kolega Hlina. Čo mi je ako veľmi ľúto, lebo ja som vás vnímala celkom, že sem patríte, a neviem, je mi strašne ľúto, že ste sa teda do toho pustili takýmto spôsobom, mňa už viacerí varovali, teda že to nemáte úplne kompletné, teda premyslené niekedy tie vaše prejavy, ale to, toho, čo ste sa teraz dopustili, tak ja chápem, že máte iný názor, ale ten sa dá podľa mňa predostrieť aj inak a s údivom som vás sledovala.
To, že máte nejakú paranoju, že mne vypracúvajú ľudia na ministerstve práce návrhy, ktoré sem nosím, nie som na to odkázaná, a Martin vám už na to odpovedal, že máme veľmi kvalitného právnika, ktorý vypracoval tento návrh. Hovoríte o tom, že ako liberálka som priniesla návrh, ktorý neumožňuje právo voľby. Umožňuje právo voľby, umožňuje právo voľby, umožňuje právo voľby pre školy a pre ich riaditeľov. To, že z vášho pohľadu diskriminujem cirkevné školy, lebo som ich vyňala spomedzi všetkých tých škôl, nie tým, že by som chcela diskriminovať žiakov, ktorí tam chodia, ale vychádzam z premisy, že spravidla na cirkevné školy chodia deti, ktorých rodičia sa dokážu postarať o to, aby ich viedli výchovou k zodpovednému rodičovstvu.
A ja si vôbec, ja vôbec neriešim v tomto návrhu formu, ja až sa hanbím vysloviť to, čo ste povedali vy, že ja tu rozprávam o tom, že deti by mali vedieť, ako si navliekať kondóm, 10-ročné deti, to je bulvarizácia tejto témy, ktorú ja odmietam, to nevidíte nikde v mojom návrhu, ja sa tam absolútne nedotýkam formy a ja sa by som bola proti takto naformulovanej informácii, ktorá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

36.
Ďakujem. Na Alojza. Sexualita je integrálnou súčasťou Božieho plánu. O tom asi nemusíme diskutovať.

Ja som chcel zareagovať skôr na to, čo bolo hovorené o tých cirkevných školách. Na jednej strane kolegyňa Nicholsonová hovorí, že tam sú deti, ktoré sú teda jaksi vopred vyprofilované, takže tie problémy negenerujú, nie je to pravda. Viac sociálnych deviácií než na niektorých cirkevných školách nenájdete pohromade. Avšak problém, ktorý chcete riešiť tým eufemizmom, ktorým ste nazvali výchova k rodičovstvu alebo k zodpovednému rodičovstvu, tam je predmet, ktorý sa volá výchova k manželstvu a rodičovstvu a miesto techniky sexuality rieši vzťahy. A to je kľúčová otázka aj kľúčový rozdiel na rozdiel od toho, čo vy navrhujete.

38.
Ďakujem. V jednej časti tam zaznelo, že sú ako keby utajované dokumenty. Ja som si pred mesiacom asi dal tú prácu. Bola to téma referenda, tretia otázka a podobne, že som sa vybral na pedagogickú fakultu za profesorom, mojím školiteľom, profesorom Mistríkom, nech mi teda predostrie súčasný stav výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Máme neblahý stav v tejto téme, pretože neexistuje ako keby predmetová báza, kde ten predmet sa odučí. A je ako keby rozplacnutý do piatich predmetov. Môže to byť etika, môže to náboženstvo, môže to byť biológia, môže to byť NOS-ka ako taká a to sú veci, kde, keďže existuje učebný plán, a ja som si dovolil znalosť tvojej mailovej adresy využiť na to, že som ti tento dokument preposlal do mailu, a tam sú nasledovné okruhy: prvý okruh priateľstvo, druhý okruh kultivované dospievanie a vývinové úlohy tohto obdobia - chcem byť sám sebou v názoroch, v projektoch a správaní, tretie - zodpovedný prístup k sexualite, sebaúcta, úcta k druhým, štvrtý okruh - zodpovedný prístup k sexualite, piaty - negatívny vplyv alkoholu, drogových i vzťahových závislostí na sexuálne a reprodukčné zdravie človeka, šesť - zásady bezpečného správania sa.
Toto sú okruhy, ktoré má zadefinovaná škola a podľa vekovej hranice sú nasadzované vo vyučovacom procese v plnej závislosti od školy a vyučujúceho učiteľa. Čiže myslím si, že je urobené dosť a mohli by sme určiť tú predmetnú príslušnosť. Niektoré tie predmety a tieto otázky musia byť na predmetoch odučené, lebo to teraz nemáme. Proste keď sa škola rozhodne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

40.
Pán kolega, máš pravdu, lebo liberáli nosia tuná nielen tvrdé, ale aj nevhodné zákony. Ja som to inak pred polrokom, už bol tento návrh zákona, a to bolo zavádzanie povinnej školskej dochádzky, kedy som ja vyslovil tiež počudovanie nad tým, že vy liberáli toto nosíte do Národnej rady. Je to tu. A to naozaj tento zákon vnímam aj ja prefíkaným. Mám aj ja poznačené v tom návrhu zákona presne to. Zavádza sa v podstate zodpovedné rodičovstvo ako nepovinný predmet, ktorý sa veľmi ľahko dá zmeniť na povinný, ktorý sa presne dá zvrhnúť na tie, na tú sexuálnu, na povinný, na tú sexuálnu výchovu, ale keď to je, to je zamieňanie pojmov.
Sexuálna výchova alebo zodpovedné rodičovstvo, to je jedna vec a sexuálne praktiky je druhá vec. A keď sa tu niekto aj pohoršoval nad tým, že či sa to zvrhne presne na tie praktiky o tých kondómoch, toto tu sme mali na školách. Ja som túto otázku dostal. A dokonca mi to potvrdil absolvent školy, kde v podstate takto učili nejakej sexuálnej výchove mladých ľudí. Darmo mi ich naučíme týmto rôznym technikám, keď my týchto mladých ľudí nenaučíme žiť vo vzťahoch. Oni neobstoja, nijaké techniky tuná neobstoja. Aj navrhovatelia sa veľmi hrubým spôsobom mýlia v tomto spôsobe. Ja sa prihlásim ešte aj do rozpravy, lebo nestihnem toto tuná. Ale to je presne ten omyl. To nie je v technikách, to nie je v technikách. A keď rodič má upierané právo vychovávať a formovať svoje deti, tak to by bolo už to posledné. Predsa nebude tuná štát ten, ktorý bude tuná tlačiť rodičov, ako majú tie deti vychovávať, a či musia sa zúčastňovať takéhoto predmetu, aj keď nepovinného, alebo nie. Vo svete máme s tým skúsenosť, áno.
Nie je tu len krok aj k tej juvenilnej justícii. Nepodceňujme to.

42.
Jaj, no čo povedať. Trošku ma zaráža reakcia kolegyne. Navrhujem takú vec, že, prípadne to prepáľte pánovi Šebejovi na cédečko, pošlite. Malo by byť niečo také ako lekárske tajomstvo, ale prehlasujem, že to môžete kľudne zverejniť, že to, čo vyjde mu z tej analýzy.
A keď by som mal len vrátiť, pani kolegyňa, vy ste niekedy vyzerali ďaleko lepšie. Asi tiež vás niečo trápi, ale ja z toho neusudzujem niečo významné (povedané so smiechom) a ja vám skríning, personálny ani osobnostný, ani diagnózu nebudem určovať, ani prejudikovať, že akú by sme mohli mať. Ako ak je niekto, v tomto bol nekorektný, tak ste boli mimoriadne vy. Ale hovorím, ja som pripravený, kľudne to pánovi Šebejovi dajte a dávam súhlas na to, aby po tej analýze zverejnil, čo mi je. Dobre? Prosím vás.
A povedali ste jednu vec, to ma zarazilo a prípadne, ľudia, ktorí nemáte deti v cirkevných školách, pani kolegyňa vás označila ako nezodpovedných rodičov, lebo ona povedala, že ona predpokladá, že na cirkevné školy chodia deti, ktoré sú slušne vychovávané a sú vychované k rodičovstvu. Ergo tie, čo nechodia na cirkevné, je predpoklad, že nie sú. Neviem, či je teda všade možnosť ísť na cirkevnú alebo niekde ani nie je. A ja si dovolím tvrdiť, že moje deti tiež nechodili na cirkevnú, a ja si myslím, že to bolo v poriadku.

Kolegyňa, vážte slová, prípadne si to doma v kľude čítajte, keď budete variť nejakú paradajkovú polievku, aby ste si povedali, čo ste vlastne povedali. Vy ste naozaj povedali, že iba v cirkevných školách to nie je potrebné. Preto, lebo tam je predpoklad, že to bude v poriadku. Ako povedať takúto megahlúposť, tiež asi treba, aby som povedal, určitú prípravu alebo neprípravu.
Ďakujem.

44.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, mal som obdobné tie postrehy k návrhu zákona, ako kolega Hlina to pred chvíľou tuná odprezentoval. A to je to, s čím ja tiež nemôžem súhlasiť. Pri tomto návrhu zákonu nebudem hlasovať za tento návrh zákona. Dokonca, poviem to takto, budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona. A vyslovujem naozaj počudovanie v tom, že liberáli sú tí, ktorí tuná predkladajú návrh zákona, a to je tu opätovne tento návrh zákona, kde sa ukladá povinnosť, povinnosť predškolskej dochádzky.
Keď aj ten proces socializácie, v tej dôvodovej správe je okrem iného napísané, že v podstate je potrebné to podchytiť skôr, vo veku možno nejakých troch rokov, a nie vo veku šiestich rokov a tie nulté ročníky. Proste toto v tejto dôvodovej správe. Áno, je to pravdivý výrok, ale, pani kolegyňa, chcem ti povedať, že proces socializácie neprebieha vo veku troch rokov. Neprebieha vo veku troch rokov, ale proces socializácie prebieha už dávno predtým a to je proces, ktorý sa volá prenatálne obdobie. Tam už je proces socializácie. Nepáči sa mi tuná takáto jedna z vecí, ako keby z toho celkového kontextu rómske obyvateľstvo sme považovali za nejaké menejcenné. Alebo proste je to, je to obyvateľstvo, na ktorom by sme mali v prevažnej miere experimentovať. Aj skrze tento zákon.
Aj tá prvá časť návrhu tohto zákona, ktorá hovorí o zavedení povinnej, to prvé opatrenie, o povinnej školskej dochádzke vo veku troch rokov. Nesúhlasím s touto vecou a rovnako ani s druhým opatrením, ktoré zavádza v podstate do škôl ako nepovinný predmet výchovu k zodpovednému rodičovstvu. Presne aj tak vo mne to evokuje, to bude v podstate tá sexuálna výchova. Človek nemá problém so sexuálnou výchovou a hovoriť úctivo o sexualite. Ale nie perverzne. Presne tak, ako si to, kolega, povedal. To je tá skúsenosť na tých našich školách. Naučiť deti sexuálnym praktikám, resp. antikoncepčné prostriedky ako používať. Ale veď to je, to je nejaké veľmi zvrhlé. A mne sa to nepáči, toto, že jednak tuná máme tento návrh zákona, a potom ďalšia vec, že taká obrovská diskusia okolo toho je.
Rodičia ak by nemali právo, aby vychovávali svoje deti, tak to už by bolo naozaj potieranie alebo potláčanie tých najzákladnejších ľudských práv. Rodičia majú právo. To sú prvotní vychovávatelia. A ak tie deti nevidia príklady, ktoré majú v rodinách, jednoducho škola, tá je druhoradá, tá má byť nápomocná. Mali sme tu dvojkoľajný systém vo výchove. Jedným smerom vychovávali v nedávnej minulosti mnohé rodiny a mnohí rodičia išli jedným smerom, škola hovorila čosi úplne iné. Rovnako aj zavedením tohto zákona by sme takúto v mnohých rodinách takúto dvojkoľajnosť tuná zavádzali. A presne tak. Cirkevné školy, rafinovane, ja to beriem takto, že sú rafinovane vynechané tu z toho, aj keď sa to takými medovými motúzikmi tuná prezentuje, že to v podstate, že je väčší predpoklad teda v tých rodinách kresťanských a s kresťanskými hodnotami budú vychovávať tie deti ako v tých štátnych školách. Ale všetky deti sú naše. Rovnako deti v štátnych školách, jak aj v cirkevných školách. A treba tu pristupovať k tomu rovnocenne. Presne aj kolega to spomenul. Cirkevné školy nemáme v každej obci a nemáme v každom meste. A tam, kde nie je cirkevná škola, je len štátna škola. Aj mne ako poslancovi Národnej rady záleží na všetkých deťoch. Aj na deťoch, ktoré navštevujú štátne školy.
Čo sa týka možno toho, čo v rámci rozpravy tuná zaznelo o nejakých tých internátnych školách, však pán minister to tu spomínal, že v podstate ak teda internáte školy by tu boli, tak na báze dobrovoľnosti. Nie na báze povinnosti. A s tým súhlasím a s tým sa stotožňujem, pretože prečo by sme nútili istú časť alebo aj všetkých obyvateľov, že je to čosi povinné. S tým nesúhlasím. A keď by sme možno tie internátne školy chceli operovať tým, ako si to, kolegyňa, tuná odprezentovala, že mať vlastnú posteľ, mať sa čím prikryť, mať teplú vodu, splachovací záchod, možno základné hygienické potreby. Ja môžem povedať, že generácia našich rodičov takmer nič z toho nemala. Ešte aj tú posteľ, ktorú mali, mali možno jednu a bolo tam dvanásť detí. A spávalo sa aj na truhlici, na lavici. Každý mal kdesi nejaký kút. Tvojou prikrývkou nebola perina, ako je dnes, ale bol to možno kabát alebo kožuch starého otca. Kde bol splachovací záchod, keď to boli latríny a drevenice? To je naša krajina. To je naša krajina. A to neni všetko, ak by sme my teraz chceli a týmto operovať, že toto je dôvod na to, aby tie deti boli v internátnych školách.

Rómska kultúra je špecifická a aj Rómovia sú špecifickí. Možno, že to, čo je pre niekoho z nás alebo možno aj pre teba to, čo ty považuješ za nekultúrne, pre nich je to kultúrne a pre nich je to štandard a pre nich je to životný štýl. Nerobme to a nevnucujme iným ten svoj názor. Nevieme byť ani my tolerantní tuná v Národnej rade možno aj voči tým názorom, ktoré tuná sú, aj tie slovné prestrelky, ale pokiaľ Národná rada je v podstate na to, aby tu sa diskutovalo, aby sa tuná viedla rozprava, nemusíme tými názormi všetkými súhlasiť toho rečníka, ale myslím si, že mali by sme si zachovať tú úctu a rešpekt vzájomne voči sebe.
Ja len toľko, ďakujem.

46.
Ďakujem veľmi pekne. Som presvedčený, že ten návrh je vedený dobrým úmyslom a že vidíme nejaké problémy a snažíme sa ich riešiť. Pre mňa je takým najzákladnejším filozofický rozpor, pre ktorý nepodporím tento zákon, v tom, že myslím, že sa príliš zachádza práve do situácií, keď sa posudzuje vplyv alebo autorita, kompetencia štát verzus rodina, a to dokonca aj v špecifických podmienkach, a že čoraz viac ide do popredia ten vplyv štátu. To znamená, akoby sme presvedčení, že štát, či je reprezentovaný Národnou radou alebo nejakými úradníkmi, je viac zameraný na dobro detí a mládeže ako samotní rodičia. Ja som presvedčený, že to v žiadnom prípade tak nie je, že v absolútnej väčšine prípadov je záujem rodičov o dobro ich detí vysoko, vysoko nad tým, ako je záujem kohokoľvek iného, cudzieho, akokoľvek vzdelaného.
Samozrejme, že sú situácie, keď v určitých patologických prípadoch je potrebné, aby zasiahla nejaká externá autorita do vnútra tej rodiny. Ak však my napríklad celoplošne zavedieme povinnú dochádzku od 3. ročníka, pardon, od 3. roku, tak mi to príde ako niečo, čo je, čo je veľkým a je podľa mňa ťažko odôvodniteľným zásahom do súkromia a intimity tej rodiny. Napriek tomu, že ako som si, samozrejme, prečítal, že je to zadefinované, že je to pre sociálne znevýhodnených. Ale, kto je sociálne znevýhodnený, prípadne môže mať iné problémy, ešte neznamená, že nemiluje svoje deti a nevie im odovzdať to, čo je potrebné. Takže takéto paušalizované nadraďovanie vplyvu štátu, záujmu štátu nad rozhodnutie, nad autoritu, nad právo rodičov mne nepripadá ako správne. Aj keď rozumiem, že je tu pokus, ako vyriešiť túto situáciu.
Ďalšia vec sa týka, nie je to nazývané sexuálna výchova, ale výchova k zodpovednému rodičovstvu. No, som stredoškolský učiteľ s 15-ročnou praxou, vyučoval som predmet náboženstvo, v rámci ktorého som, teda ako niekedy hovorím, učil všetko, a boli to práve aj tie veci, ktoré sa týkali vzťahov, sexuality, antikoncepcie a takýchto vecí. To znamená, že rozprávali sme sa so študentmi o tom jednak aj z ich záujmu a jednak sme to mali najmä v tých vyšších ročníkoch, kedy to bolo také pre nich, nazvem, že vysoko aktuálne, tak a navyše sme už mali v podstate poslednýkrát, nazvem to tak, že v ruke, lebo už odchádzali zo školy, tak mnohé tie veci sme teda prebrali už úplne systematicky.
Stále si myslím, že porovnávať situáciu určitej skupiny obyvateľstva, ktorá začína s predčasným sexuálnym životom, čo vnímame ako negatívne, ako ste aj poznamenali, s celkovou populáciou, nie je dobré. A podľa mňa treba vychádzať z toho, že normálne nastavenie je aj z rodín, aj v spoločnosti také, že ten, že nepočítame s tým predčasným sexuálnym životom ako s normou, ako so štandardom, ale ako s výnimkou, ktorú treba aj výnimočne riešiť. To znamená, nie spôsobom, keď zavádzame nejaké povinné štruktúry a osnovy. Pretože situácia je teraz taká, že to z veľkej časti leží ani nie tak na školách ako skôr na konkrétnych učiteľoch. Ak riešime aj školstvo ako také, tak môžeme prijímať rôzne programy, ale ja vám poviem zo svojej praxe, že učitelia sa voči niečomu, čo im je neprirodzené, čo im je istým spôsobom nanútené, vysporiadajú ako s nejakou formálnou záležitosťou, ktorej sa buď vyhnú, alebo potom absolvujú takým spôsobom, ktorý je vlastne zabitím času navýšením vyučovacích hodín, ale je vlastne, je vlastne neproduktívny.
To znamená, že z môjho pohľadu, ak chceme s niekým pracovať, nech sú to dospelí ľudia. Nech sú to napríklad v prípade toho školstva učitelia, ktorým je ponúknutý podľa ich výberu nejaký, nejaké školenie alebo nejaká inštruktáž, nejaké materiály, ktoré môžu použiť jednak podľa svojho vedomia a svedomia, jednak podľa preferencie rodičov tých detí, ktorých sa to týka.
Ale druhá vec sú rodičia, ktorí takisto môžu byť nejakým spôsobom inštruovaní. Keď to poviem, keď to rozmením na drobné, som za to, aby tá inštruktáž prebiehala povedzme u tých rodičov v tých sociálne znevýhodnených skupinách. Pokiaľ to nie je funkčné, tak vždycky sa dajú zmeniť spôsoby, a pokiaľ je to patologické, v tom prípade je oprávnenie štátu do toho zasiahnuť. Ale nie nejak celoplošne. Naozaj tá filozofia akejsi dôvery, že štát, úradníci to myslia s deťmi lepšie ako rodičia, mi príde ako dobromyseľný omyl. Aj keď hovorím, že, vidiac tú situáciu, hľadáme akékoľvek riešenie, ako by sme pomohli. Ja som ale presvedčený, že toto možno v niektorých prípadoch môže aj pomôcť, ale v mnohých môže uškodiť. Tak preto nie som za podporu tohto zákona, aj keď som presvedčený, že treba hľadať riešenie, ktoré nemám niekde takto z rukáva vysypané, ale obávam sa, že dopady tohto zákona by neboli dobré.
Ďakujem veľmi pekne.

48.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Vašečkovi, to bol veľmi dobrý prejav a diskusný príspevok a mne dal veľa, aj teda paradoxne, ja sa vo veľa veciach s vami stotožňujem. Napríklad aj v tom, že nie je úplne najšťastnejšie to ohraničenie tej skupiny obyvateľstva, ktorej by mala vzniknúť extra povinnosť v tom, aby sa im teda predĺžila povinná školská dochádzka na 13 rokov na základe sociálneho statusu. Máte úplnú pravdu, my sme sa o to snažili, inak keď sme boli ešte na ministerstve, my sme chceli presadiť zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktoré by boli, tam by k tomu bola iná definícia, nám sa to ale nepodarilo. A musím povedať pravdu, že my aj v programe našom máme zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre sociálne vylúčené spoločenstvá, nie pre sociálne znevýhodnené. Máte pravdu. A keď si spomínate, ja som raz do parlamentu priniesla návrh na zavedenie predškolskej povinnej dochádzky ako takej, ako celoplošne a to teda naozaj si myslím, to bolo obrovské, obrovské sústo. Preto sme to potom znižovali a zužovali na to sociálne znevýhodnené prostredie, čo, ešte stále si myslím, že asi nie je úplne, úplne ohraničenou tou skupinou, ktorú my potrebujeme zasiahnuť. To sú predovšetkým teda rómske osady.
A ten váš návrh, o tom, že nech sa pracuje s dospelými, teda s učiteľmi a s rodičmi, považujem za veľmi rozumný. My sme tiež teda chceli presadiť projekt komunitných centier, kde by sa práve pracovalo s rodičmi z rómskych osád. Ale čo sa týka tých učiteľov, toto nevylučuje ten môj návrh. Tí učitelia, práve preto ja sa nedotýkam formy, akou by to bolo zvolené. A predpokladám, že ak by sa riaditeľ rozhodol pre predmet výchova k zodpovednému rodičovstvu, tak by to bolo po dohode s učiteľským zborom, ktorý by mal tento predmet učiť. Takže toto sa nevylučuje, žeby učitelia mali nejakú inštruktáž, ako čo najjemnejším spôsobom, najprístupnejším o tejto téme so žiakmi hovoriť.
Ďakujem.