48. schôdza

Ďakujem pekne za toleranciu. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, interpeláciu, ktorú chcem predniesť, sa podarilo napísať po istom dlhšom období nielen mne, pretože túto interpeláciu prednesiem v mene viacerých kolegov poslancov, a tak trocha aj v mene celého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
Táto interpelácia sa rodila preto dlhšie, pretože má svoju históriu. Dovolím si pripomenúť, bolo to už hodne dávno, keď sme tu s kolegom poslancom Hubom chodili po parlamente tak trocha úsmevne s košíkom, v ktorom sme mali olomoucké syrečky a štipce. Týmto možno vtipným, možno nie tak veľmi, to je vec pohľadu, spôsobom sme sa snažili pripomenúť vám poslancom, ktorí majú možnosť ovplyvniť sa v zákonnosti v našej krajine, že existujú oblasti, ktoré dlhodobo trpia výrazným zápachom, zápachom, ktorý pochádza z rôznych zdrojov, ale v každom prípade veľmi silne a práveže tou dlhodobosťou aj veľmi nepríjemne zhoršuje stav života pre množstvo občanov.
Pokúsili sme sa to riešiť zákonom, ktorý tu bol čítaný už dvakrát, keď sme upozornili, že zápach sám osebe je niečím, čo zhoršuje veľmi silne životné prostredie a okrem toho, bez toho, aby sme sa zamýšľali nad chemickým zložením tohto zápachu, sám osebe predstavuje zdravotné riziká, tobôž, keď zdôrazňujem, keď pôsobí roky rokúce a zhoršuje ľuďom život i stav zdravia a aj hodnotu ich majetku.
Vtedy sme použili ako príklad pre tento zákon ako podporu, dokonca tu zazneli aj mená starostov, ktorí podporili náš návrh zákona, takú oblasť, ako je okolie firmy BUKÓZA Vranov, kde je niekoľko obcí, ktoré naozaj veľmi výrazne trpia zápachom, a použili sme aj časť Ružomberka, mestskú časť mesta Ružomberok, ktorá sa volá Hrboltová. A práve o Hrboltovej bude dnes interpelácia, ktorú predkladám v mene pána poslanca Martina Fecka, pána poslanca Mikuláša Hubu a, ako som aj spomenul, má to svoju náväznosť, aj v podstate v mene, aj keď to tam nie je napísané, celého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
A to najzávažnejšie, čo chcem povedať v súvislosti s touto interpeláciou, ktorú na záver prečítam, je, že som ešte nikdy nestál pri interpeláciách za týmto pultom s tak vážnou interpeláciou, ako je táto. Je to mimoriadne vážna vec. A naozaj ju neprednášam s nejakým politickým zámerom, ale so snahou zlepšiť veľmi zlú situáciu mestskej časti Hrboltová mesta Ružomberok.
O čo ide. Ide o to, že sme sa pokúsili na základe istého volania o radu a pomoc občanov zmienenej mestskej časti nájsť odpoveď na otázku, čo to vlastne Hrboltovčania roky rokúce dýchajú. Nebolo to jednoduché zistiť, pretože sme sa síce domnievali, že veď príde tu niekto, kto má k tomu potrebné vybavenie, akreditáciu, certifikáciu, nameria to, zaplatíme mu a zistíme to. Bolo to zložité, samozrejme, nie je dôvod, aby som teraz popisoval tú anabázu, keď sme aj našli a zároveň nenašli ľudí, ktorí boli ochotní, samozrejme, ľudí odborne zdatných to urobiť.
Ale napokon sme našli nie na Slovensku, ale v zahraničí firmu Technické meranie ovzduší Praha, akciová spoločnosť, ktorá nám vlani takéto výsledky zistila. A ten proces trval dlhšie, lebo sme potrebovali nájsť zase doma odborníkov, ktorí by nám laikom pomohli správne prečítať to, čo bolo namerané.
A chcem veľmi vážne v úvode toho čítania interpelácie povedať to, čo je v nej najpodstatnejšie. Viete, čo táto firma, ktorú sme si objednali, zistila, že čo dýchajú občania Hrboltovej? Zistili toho viacej. Ale to, čo sme si my museli zapamätať, a to, čo je vlastne najvýznamnejším zistením tohto merania, je to, že tam dýchajú oxid chloričitý, toxickú látku, ktorá sa používa na čistenie odpadových vôd, a že ju dýchajú v koncentrácii, a teraz, pozor, ja sa nemýlim, vyše 1 800-krát väčšej, ako je norma. Ale to je norma referenčná Spojených štátov amerických.
Tú Ameriku sme museli do toho vložiť z jednoduchého dôvodu, pretože Slovenská republika pre oxid chloričitý normu pre externé prostredie nemá. Má ju len pre interné prostredie pracovné, kde táto norma hovorí, že je možné, aby v osemhodinovej expozícii tam, kde sa používajú pri tom primerané pracovné a ochranné pomôcky, mohla byť vystavená taká osoba, ktorá tu pracuje a ráta s týmito rizikami, a vlastne je to istá nevyhnutnosť, oslabená alebo teda vystavená 300 mikrogramom tohto oxidu chloričitého za osem hodín.
Ale my sme tam zistili čosi oveľa viac, takže teraz, dovoľte, prečítam tú interpeláciu, pokiaľ som si ju nezabudol zobrať. A prosím, keby ste ju naozaj zobrali s tým, že je adresovaná ministrovi životného prostredia pánovi Petrovi Žigovi, ale je vlastne adresovaná všetkým, ktorí by mali mať povinnosť veľmi akútne a rýchlo robiť opatrenia, aby sme zistili, aká je pravda.
My netvrdíme, že naše meranie bolo absolútne správne, pretože bolo iba 24-hodinové. Tie merania sú veľmi drahé.
Zaujímavé, že teda tieto merania podľa našich informácií sa doteraz ani nevykonávali v tomto regióne, čo je teda veľmi zvláštne, lebo merania sa tam vykonávajú.
Máme síce informácie, že po našom meraní došlo k akejsi aktivite, lebo zrejme uši sa nájdu všade, ale napokon my to netajíme, že tie naše merania nebolo až tak presné, netvrdíme. Tvrdíme, že sa to musí namerať, pretože ak by bola pravda len desaťkrát menšia, ako je to, čo sme zistili, tak aj tak musíme povedať, že občania v Hrboltovej dýchajú dlhé roky jedovaté plyny, ktoré pochádzajú z čističky odpadových vôd, ktorá absorbuje všetky vody z mesta Ružomberok a aj z firmy Mondi Ružomberok, vieme dobre, že kedysi dole Váhom v tomto meste tiekli vody, ktoré nepripomínali vodu, ale skôr pivovú penu, už to patrí minulosti, ale tento proces bez toho, aby som hľadal vinníka a hovoril, že Mondi je tá firma, ktorá to spôsobila, na to som ja nie spôsobilý, aby som to mohol vyhlásiť, je fakt, že táto čistička znepríjemňuje ľuďom život, a je fakt, že to, čo sa z nej šíri nie je len smradľavé, ale aj život ohrozujúce.
Interpelácia má nasledovné znenie.
Vážený pán minister, v tesnom susedstve Hrboltovej, ktorá je mestskou časťou Ružomberka, sa nachádza jedna z najväčších čističiek odpadových vôd na Slovensku. Odvádzané sú do nej odpadové vody z mesta Ružomberok vrátane priemyselného komplexu Mondi. Z areálu čističky sa dlhodobo šíri v nepravidelných intervaloch silný zápach, ktorý svojou intenzitou nielenže mimoriadne znepríjemňuje život tunajším obyvateľom, čo je samo osebe zdravie zaťažujúcim faktorom, ale vyvoláva aj oprávnené obavy, či látky vyvolávajúce tento zápach neohrozujú obyvateľov i svojou samotnou chemickou podstatou.
V snahe pomôcť riešiť tento problém sme v klube OĽaNO urobili niečo, čo možno mal už dávno urobiť niekto iný. Pokúsili sme sa zistiť, čo to vlastne obyvatelia Hrboltovej musia roky dýchať. Našli sme akreditovanú firmu, Technické služby ochrany ovzduší Praha, u ktorej sme objednali analýzu ovzdušia zameranú na chemické látky, ktoré by mohli pochádzať aj z čističky. Výsledky tejto analýzy sú viac ako znepokojivé. Najmä koncentrácia jednej látky vyvoláva mimoriadne obavy, ide o oxid chloričitý, toxickú látku používanú na čistenie vôd. Počas 24-hodinového merania bola jej koncentrácia vyše 1 800-krát vyššia ako to povoľuje norma používaná v Spojených štátoch. Porovnanie s normou v Spojených štátoch je vynútené tým, že na Slovensku normu stanovujúcu prípustnú koncentráciu tejto látky v ovzduší doposiaľ nemáme. Tu je referenčná koncentrácia amerického Úradu pre ochranu životného prostredia 0,2 mikrogramu na meter kubický, 0,2 mikrogramu na meter kubický vzduchu pripúšťa táto referenčná americká norma ako hraničné množstvo prípustné, pričom tá nameraná hodnota je 367 mikrogramov na meter kubický, teda 1 835-krát viac.
V zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 471/2011 Z. z. je najvyšší prípustný expozičný limit pre 8-hodinovú expozíciu v pracovnom prostredí pre oxid chloričitý 300 mikrogramov na meter kubický. Nameraná hodnota teda prekračuje aj tento limit, ktorý je na Slovensku stanovený pre pracovné prostredie, teda tam, kde sa s takýmto ohrozením v nevyhnutnom rozsahu počíta a kde sa musia uplatňovať aj na to primerané ochranné postupy.
Sme si vedomí toho, že 24-hodinové jednorazové meranie chemických látok v ovzduší nemôže byť pre vyslovenie definitívnych záverov považované za dostatočné, sme však presvedčení, že zistené okolnosti sú alarmujúce.
Preto vás, vážený pán minister, naliehavo interpelujeme: 1. Aký postup zvolíte pre overenie nami uvedených skutočností? 2. Ako budete postupovať pri stanovení doposiaľ chýbajúcej normy prípustnej koncentrácie oxidu chloričitého v ovzduší na Slovensku?
Žiadame vás v tejto veci o rýchle a účinné konanie.
Vzhľadom na vážnosť situácie vám dávame v plnom rozsahu k dispozícii aj výsledky merania, ktoré na základe úhrady klubu OĽaNO, skupiny poslancov, ich asistentov, ako aj obyvateľov obce Hrboltová vykonali už spomínané Technické služby ochrany ovzduší Praha, akciová spoločnosť. Tieto výsledky sú uvedené v prílohe tejto interpelácie ako technická správa č. T/2080/14/01.
S úctou poslanci Mičovský, Huba a Fecko.
Nechcem dramatizovať a naozaj ani zneužívať to, že sme sa dostali úplne náhodou pri svojej práci do takého bližšieho kontaktu s občanmi Hrboltovej. Viackrát sme tam boli. Hľadali sme to riešenie, nebolo to jednoduché a tieto výsledky, ktoré dávame k dispozícii pánovi ministrovi Žigovi, nás naozaj znepokojili, viete, tak ako keď sme tu chodili vtedy s tými syrečkami a pripomínali, že sú občania, ktorí nieže prejdú vlakom okolo nejakého zápachu, ale ktorí v ňom musia 365 dní do roka žiť. Takže toto je záležitosť, ktorá sa týka veľmi jednoduchej predstavy nás všetkých, že ak by sme my v tejto chvíli aj uvažovali o tom, že by sme mali byť presídlení svojím pobytom trvalým z našich bydlísk do Hrboltovej, inak krásnej to časti mesta Ružomberok a napokon aj samotného Slovenska. Tá dedina je svojím spôsobom malebná a má veľmi sympatických ľudí. Kto z nás by po takýchto údajoch povedal, hoc by tá ponuka by mohla byť výhodná, že do Hrboltovej sa chce presťahovať?
Tá čistička je veľká. Hovorí sa o nej, že je jedna z najväčších v Európe. Určite odpadové vody je potrebné čistiť. Vieme že oxid chloričitý je látka, ktorá sa používa na čistenie odpadových vôd. No je neprípustné, na to určite neexistuje žiadne, žiadne ospravedlnenie, aby vzhľadom na tento technologický, určite potrebný proces čistenia odpadových vôd boli vystavení občania Hrboltovej, mestskej časti mesta Ružomberok, trvalému ohrozeniu oxidom chloričitým. Ak to nie je pravda, a verme, že možno aj tí Pražania sa pomýlili, bude to tá najlepšia správa pre Hrboltovčanov. Ale v tejto situácii povedať si, že možno 24-hodinové meranie, ktoré stálo pár tisíc eur, je nedostatočné, že možno treba vykonať nejaké oveľa náročnejšie meranie, možno je to určite možné technologicky a z hľadiska povinnosti náš všetkých voči tejto časti Slovenska je to povinnosťou, pretože povedať si, že táto celá záležitosť je mylná, že sme si našli niekoho, kto to nezmeral správne, alebo že to jednoducho bolo meranie, ktoré z hľadiska svojej časovej expozície bolo málo hodnoverné, to by bolo v tejto chvíli zle.
Verme, že niekde možno sa chyba stala a že občania Hrboltovej nie sú vystavení 1 835-násobku tej americkej normy oxidu chloričitého v ovzduší, ale existuje tu tá možnosť, že sa tu Pražania nepomýlili, a preto ja dopredu ďakujem pánovi ministrovi Žigovi, ktorý určite má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, aj technologických možností, aby našiel niekoho, kto tieto výsledky merania overí, kto zistí čo to Hrboltovčania dýchajú, a kto urobí nápravu, aby tí občania mohli si konečne doslova vydýchnuť, lebo oni majú veľa obáv.
Nechcem spomínať rozhovory s miestnymi občanmi, ktorí spomínajú aj podivné úmrtné listy, ktoré sa im tam kopia, a ktorí majú ozaj rôzne obavy, ja viem, šírenie fám a zlých správ nie je dobrým spôsobom, ako problémy riešiť, ale tu nejde ani o deň, ani o mesiac, ani o rok, tu ide o dlhodobý problém tejto časti mesta Ružomberok, je to problém, ktorý nesmieme ignorovať, a preto okrem toho ďakujem ministrovi Žigovi, že sa na to veľmi rýchlo pozrie a zároveň že sa pozrie aj na tú normu, ktorú na Slovensku stále nemáme, čo je teda pre mňa divné. Ale to nie je informácia, o ktorej sme si my v klube akosi povedali, že ju takto povieme, to je informácia od renomovaných chemikov na Slovensku, takže aj tú normu si nájdeme a stanovíme ju nie tak, aby vyhovovala možno producentom tejto chemikálie, ale tak, aby naozaj vyhovovala vysokým nárokom občanov vyspelej krajiny na životné prostredie, ktoré ich obklopuje.
A v neposlednom rade chcem poďakovať veľmi úprimne svojim kolegom poslancom, ktorí nielenže viackrát do Hrboltovej prišli a hľadali riešenie, ktorí okrem teda tých, by som povedal, straníckych peňazí vytiahli aj tie svoje, aby sa zložili na to meranie.
Nesmiem spomínať len poslancov, musím otvorene povedať, že sa to týka aj viacerých asistentov, ktorých znepokojili tieto výsledky.
A najmä teda musím poďakovať aj farskému úradu v Hrboltovej, ktorý veľmi aktívne zasiahol tiež do týchto potrieb, a miestny pán farár Olexák nám hodne pomohol práve tým, že keď videl dobrý úmysel poslancov, tak sám neváhal pomôcť veľmi účinne aj ako osoba, aj ako úrad, ktorý disponuje istými prostriedkami.
Ja nechcem teda v žiadnom prípade teraz hovoriť, že sa tu stala nejaká úžasná obeť z našej strany, pokúsili sme sa len riešiť to, čo riešiť je potrebné. Ja som rád, že sme mohli túto vec zmapovať. Ale to je naozaj len banalita, oveľa dôležitejšie je, aby sme sa už v krátkej dobe potešili spolu, že sa urobili účinné opatrenia na to, aby občania Hrboltovej predišli tomuto predpokladanému riziku, o ktorom stále chcem veriť, že niekde sa stala chyba, že budem musieť vyhlásiť, a urobím to rád z tohto miesta, že sme, našťastie, dostali výsledky od pána ministra Žigu, ktoré nepotvrdzujú takéto ohrozenie. Tak ak sa tak stane, budem rád. Ale zatiaľ, kým tak nebude, budeme musieť naliehavo prosiť a žiadať v mene občanov Hrboltovej, aby sa táto vec konečne vyriešila. Verím, že po tejto interpelácii sa tak stane a že sa tak nestane s úmyslom, že teda musíme zistiť niečo, čo ľudí uspokojí, ale musíme poznať pravdu a potom môžeme robiť kroky, ktoré určite logicky za tým budú nasledovať.
Ďakujem pánovi ministrovi Žigovi, aj keď je tu neprítomný, že bude sa touto interpeláciou zaoberať, verím, už zajtra ako akútnym podnetom.
Ďakujem aj vám, že ste si to vypočuli.

Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, na úvod dovoľte mi len povedať takú poznámku. Oceňujem iniciatívu kolegov z OĽaNO výnimočne. Ale to treba uznať, samého ma to zaujíma. A možno sa aj vrátime dozadu, lebo ja som to tu už, mimochodom, spomínal, keď udelili aj investičnú pomoc, dokonca dvojnásobnú, firme Mondi, tak tiež sa robili merania. Potom sa tam zistilo, že sa síce meralo, ale ten merač bol zrovna vtedy rozbitý. A to vám vedia potvrdiť aktivisti z Ružomberka. O tom sú záznamy. Tu podľa mňa, hej, niektoré skutočnosti sú na prokurátora a prokurátor by mal možno zisťovať, že ak niekto meral, tak mal merať. Nemal potom uviesť, že tam nemeral, lebo sa zistilo, že zrovna ten merač na nejakej škole čo bol umiestnený v tom čase merania, bol poškodený, že ho niekto údajne rozbil. To sú ináč fantastické veci. Takže verím, že to bude ešte zaujímavé, čo je schopný niekto prikryť.
Ja budem interpelovať, ak dovolíte, pána Glváča, budem interpelovať pána Počiatka, pána premiéra a pána Kaliňáka. Znova len v zmysle tej štábnej kultúry ak sme raz zadefinovali, teda aj ja to rešpektujem, že tu budete štyria a vyospravedlňujete sa navzájom, tak tu aspoň tí štyria buďte. O to vás naozaj poprosím, to je fakt, už to zase neprekrúťte tak, že sa vrátime na začiatok. Dobre, čiže ak ste sa tu vyospravedlňovali navzájom, pán Vážny povedal, že tu budete štyria, tak by som bol naozaj rád, keby ste tu štyria boli, len pre tú štábnu kultúru, lebo toto je Národná rada Slovenskej republiky, zvykne sa tomu hovoriť aj parlament. Má to mať určité nastavenia. Tak verím, že kým skončím s interpelovaním pána Glváča, tak pán Počiatek sa vráti.
Pán minister Glváč, chcem sa spýtať na jednu vec aj vo svetle aktuálnych informácií. Ja si nemyslím, že naša krajina... (Ruch v sále.) A už je tu, v poriadku všetko. Tak teda, pán Glváč, ja si nemyslím, a verím, že si to myslieť môžem, že je potrebné pre našu krajinu teraz kúpiť deväť vrtuľníkov. Ja si myslím, že naša krajina má ďaleko väčšie problémy, ako kupovať vrtuľníky za 400 mil. eur. (Reakcia z pléna.) Tak sa niekde objavuje tá informácia. Asi z niečoho nejaký podklad to tak je. (Reakcia z pléna.) Tak je to nejaký rámec. Ale, viete, keď je u nás rámec, tak u nás hrozí skôr opak. Ak sa teraz hovorí o 400 mil., to sú ohromné peniaze, nakoniec to bude 600 mil. Takže ak je rámec niečoho, tak to vôbec nič pre nás neznamená. No čiže ja si nemyslím, že Slovensko potrebuje deväť bojových vrtuľníkov. (Reakcia z pléna.) Black Hawk je bojový vrtuľník, viacúčelový bojový vrtuľník. Ale vo svetle dnešných informácií my sa dozvedáme, že my vlastne kupujeme bojové vrtuľníky, ktoré nebudú bojovať, lebo nemôžu bojovať. A to už je, dovoľte uviesť, trošku na hrane alebo za hranou. To je to, ako keby sme kúpili lietadlovú loď, ktorá nemá ten modul na to pristávanie, a bola by to výletná loď, čiže my kupujeme bojové vrtuľníky... (Reakcia z pléna.) Pán minister, prípadne nechajte ma dohovoriť, ja sa k tomu dopracujem, však môžete využiť právo, ktoré máte, a tak môžete reagovať hneď, nemusíte 30 dní čakať. Takže slovenská, táto biedna zúbožená krajina ide kúpiť deväť bojových vrtuľníkov Black Hawk. Je tam fantastická hudba Zimmera, Black Hawk Down. Ak je tam niečo fantastické, tak je to tá hudba k tomu filmu. Hej, je zrejmé, bojové vrtuľníky sa používajú na boje. A Slováci, tento biedny zúbožený ľud ide kúpiť deväť bojových vrtuľníkov, ktoré nemôžu bojovať, respektíve nemajú vybavenie na boj. To už je, by som povedal, hodné našej krajiny asi. A moja interpelácia je v tom, pán minister, či to náhodou nesúvisí s tým, že americký parlament síce schválil nákup deviatich bojových vrtuľníkov, ale bez schopnosti bojovať, preto, lebo vyjadruje určitú obavu zo spoľahlivosti Slovenska a jej čelných predstaviteľov nakladať s takýmto zariadením. Čiže nám síce tí Američania predali deväť vrtuľníkov alebo predajú deväť vrtuľníkov, ale nechcú nám do nich dať to vybavenie, s ktorým sa dá bojovať, lebo majú obavu o našej spoľahlivosti. Vo svetle dnešných aktuálnych súvislostí viete možno niektorí, o čom hovorím. Ak si ministerstvo myslí, že máme na to, aby sme kúpili deväť vrtuľníkov, to si ja teda vôbec nemyslím. Ja nevylučujem, že možno dva také vrtuľníky potrebujeme. Viete, keby to kupovala záchranná služba, hej, nech sa páči. Armáda Slovenskej republiky kupuje bojové viacúčelové vrtuľníky, ktoré nemôžu bojovať. To mi príde naozaj ako absurdné, pán minister. A v tom je tá interpelácia, či súvisí alebo nesúvisí to s našou spoľahlivosťou. (Ruch v sále.) Pán Šebej, vy to nemusíte kontrolovať. Ja viem, že vy rozumiete aj pektínom v jablku, a rozumiete aj bojovým vrtuľníkom. A tým vrtuľníkom nerozumiem. Ja som jednoduchý chlapec z Oravy, ktorý sa na to pýta otázkou: Armáda Slovenskej republiky ak kupuje za ohromné peniaze bojové vrtuľníky, ktoré nemôžu bojovať, v čom je zmysel toho? Dobre? (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
Interpelujem pána Počiatka. Robíme určité konanie do budúcna, kde chceme dokumentovať, ako sa veci zvyknú u nás nakoniec meniť. A chcem interpelovať, aby ste, pán minister, dali naceniť bežný meter diaľničného profilu na štandardnom základe, teda nie mostnej konštrukcie. Predstavme si trebárs vašu slávnu R jednotku, ktorá bola v zásade stavaná na rovine, pričom vyšla taká cesta drahšie ako v Alpách. Ale to nevadí. Ja chcem mať potvrdené z vášho ministerstva, z čoho pozostáva bežný meter diaľnice a ako kalkulujete teda tie jednotkové ceny na tento bežný meter. Neviem, či sa chápeme? Totiž my ideme robiť taký pokus, my ten bežný meter diaľnice v dĺžke osemnásť metrov, taký, myslím, má byť, ideme postaviť na Námestí SNP. Dá sa to veľmi rýchlo postaviť. Ľudia si myslia, bežný meter diaľnice na bežnom profile, čo to je. To nie je dokopy nič. To je štrk, nejaké tie dve-tri fólie, dva druhy betónu, navrchu asfalt a potom maľujete. Ale ja sa pýtam, aby sme to potom mohli dostať do toho kontrastu, pán minister, aby sme to mali verifikované, čo hovorí ministerstvo dopravy na to, z čoho pozostáva bežný meter diaľnice a ako vy prípadne kalkulujete tie náklady. A verte, ľudia, občania tejto krajiny, že tak sa dozviete mimoriadne zaujímavé situácie, že zistíte, že bežný meter diaľnice nie je práve až tak nákladná vec. Naša vláda sa rozhodla predať svojim občanom meter diaľnice. Teraz ideme do bratislavského obchvatu a budeme kukať, budú nám vypadávať oči z jamiek, za čo sa ten bežný meter necení na ministerstve dopravy.
Interpelujem pána premiéra. Znova, vychádzajúc z toho, že človek má určité penzum, ktoré chce objať, tak ja potrebujem pomôcť. Ak slovenský štát, Slovenská republika zaplatila niekde na úrovni 3 mil. eur z peňazí našich, vašich, našich všetkých tu, to neboli ani Čislákove peniaze, ani Zvolenskej peniaze, ani peniaze pána Počiatka, to boli peniaze daňových poplatníkov, zaplatila približne 3 mil. eur na to, aby im niekto poradil, že majú zbúrať funkčnú nemocnicu a na jej mieste majú postaviť novú nemocnicu, i keď vzdušnou čiarou kilometer odtiaľ majú skelet nefunkčnej nemocnice. Ešte raz, sa spýtam, či si pán priemer myslí, že táto rada stála za 90 mil. korún, lebo v zásade poradcovia za peniaze nás daňových poplatníkov poradili vláde, že má zbúrať funkčnú nemocnicu, ktorej stavby sa dajú adaptovať trebárs na starobinec, a na tom mieste má postaviť novú nemocnicu, ale nie to, že má zbúrať nefunkčný skelet inej nemocnice, ktorá sa nedá nijako adaptovať a ktorú tak či tak bude treba deštruovať. Bude tu treba odviezť. Prípadne mi poraďte, znova opakujem, nechcem sa nikoho dotknúť, možno to nechápem, ja priznávam, že ja som sa nikdy na nič nehral, že to neviem zvládnuť, nuž poraďte mi, v čom je logika tohto celého poradenstva.
A poslednú otázku, interpeláciu mám na pána Kaliňáka. Ja žasnem nad ústretovosťou k niekomu. To, ako SMER kryje VÁHOSTAV, je podľa mňa bezprecedentná vec. Chcem povedať, dvadsiateho tretieho, to znamená, keď VÁHOSTAV oznámi, ako to zreštrukturalizuje, tak my budeme čakať na výsledok tej reštrukturalizácie pred sídlom strany SMER, aby sme tú sumu, ktorou uspokojí veriteľov, tam zaznamenali, a urobíme všetko pre to, aby ste presne toľko percent dostali vo voľbách. Je úplne fantastické, čo stvárate, ako to prikrývate celé.
Ale mňa v tejto veci zaujíma iná vec. Ako je možné, že na cestnej mostnej konštrukcii je už reklama na obchodné centrum PHAROS, ktoré ešte ani neexistuje a už tam ma reklamu. Viete, to sú veci, ktoré vás nútia sa zamyslieť. Všimnite si napríklad značenie nejakej golfovej predajne v Digital Parku. To je lepšie značené ako Žilina. V Bratislave máte horšie značenie smeru na Žilinu ako predajňa golfu v Digital Parku. To vám garantujem. Proste si títo ľudia dokazujú cez toto, čo dokážu. Nuž ale najväčší expert a Yossarian je v tomto Široký, ktorý už má reklamu na obchodné centrum, ktoré ešte neexistuje, ale už má na cestnej mostnej konštrukcii obrovskú reklamu toho centra PHAROS. A ja sa pýtam, koniec koncov to by súviselo aj s vami, ako je možné to namaľovať, to je maľovaná reklama na mostnej konštrukcii, podľa akého zákona to je, kto to povolil, kto to dovolil, či tam niekto vyhodnocoval alebo nevyhodnocoval vplyv na cestnú premávku, lebo je to precedens. Ja som ešte nikde nevidel obrovskú reklamu namaľovanú na moste na nejaký komerčný subjekt. V Bratislave, ako je IKEA, PHAROS ešte nestojí, ale tá reklama už je namaľovaná na moste. Kto by nebral reklamu na moste, však, to, že vám niekto dovolí tu podpornú konštrukciu mostu krásnu pomaľovať? Tak je zvykom pred voľbami načierno tam lepiť plagáty. Tu si to niekto vybavil legálne. A ja chcem vedieť, kto to je. To je tá interpelácia na pána Kaliňáka, kto kedy vydal to rozhodnutie a ako vyzerá to rozhodnutie, poprosím priložiť to do kópie, lebo to rozhodnutie ma mimoriadne zaujíma, lebo vytvára obrovský precedens. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vašu interpeláciu chce odpovedať pán minister obrany. Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, poslankyne, poslanci, ja určite pánovi poslancovi Hlinovi odpoviem aj písomne, ale nedá mi nereagovať, pretože do ďalšej schôdze je mesiac a budeme takýchto podobných názorov počuť veľmi veľa, tak aspoň v krátkosti na niektoré ale naozaj hlúposti, ktoré boli v tejto reči použité. A musím povedať, že neberte to osobne, pretože ja na rozdiel od mnohých vás ja mám s pánom poslancom Hlinom, si myslím, veľmi dobrý vzťah. A keď sme mali akýkoľvek problém, vždycky sme vedeli si to do očí povedať aj sa vyhádať. Aj berte túto našu debatu ako vcelku priateľskú a konštruktívnu. Len chcem povedať, že škodí to potom celému projektu a, myslím si, aj množstvu ľudí aj tej práci, ktorá bola odvedená za posledné obdobie pri akvizícii vrtuľníkov, a myslím si, že je to jedna z najväčších akvizícií za posledné roky, modernizačných akvizícií, ktoré môžu aj naše ozbrojené sily posunúť naozaj dopredu aj v rámci aliancie. A veľmi si za ňou stojím.
A chcem vám povedať, že, po prvé, každý pseudoodborník či už zo Slovenska a teraz najnovšie z Česka, ktorý aj bez identity si napíše hocijaký blog, píše a cituje teraz stránku Kongresu, Pentagónu a podobne. Chcem vám povedať, prečo sa píše niekde, a ja som povedal, nebude to viac ako 300 mil., nebude to viac ako 300 mil. Prečo sa uvádza nie 400 mil., ale 450 mil.? Pretože výbor, vláda a následne Kongres, schválili, nie my sme schválili, rámec, keby sme chceli pokračovať v tom procese, keby sme chceli viac motorov, väčšiu logistickú základňu, väčšie vybavenie, tak aby každý raz nemusela vláda, výbor amerického Kongresu a Kongres rozhodovať o tom. To znamená, keďže je to tak výhodné, že je to vlastne dotované vládou Spojených štátov, to znamená, preto to musí schváliť Kongres, lebo je to prenos technológií, tak schválili rámec 450 mil. dolárov. A hovorí sa tam o štrnástich vrtuľníkoch, osemnástich motoroch. To neznamená, že my ideme kupovať 14 vrtuľníkov, 18 motorov a neviem čo všetko. A naozaj to si špecifikujú ozbrojené sily. To znamená prvú dezinformáciu.
Áno, vrtuľník Sikorsky Black Hawk je ale nie bojový. V prvom rade hovoríme, je to viacúčelový vrtuľník, ktorý plní funkcie bojového vrtuľníka. Pýtam sa, a ja vám to zdôvodním potom aj písomne a napíšem vám to, aké máme dnes bojové vrtuľníky. Žiadne, Mi-24 boli vylúčené, boli zlikvidované alebo sú tam, stoja tam v Prešove. Dneska máme nula, žiadny. Tento má, samozrejme, predprípravu na to, aby mohol byť bojovým vrtuľníkom. Takisto by ste tu stáli a takisto by ste ma interpelovali, prečo predtým, ako vycvičíme pilotov, keď to má byť postupná obmena, pretože beriem to ako naozaj rozhodnutie o tom, že prechádzame od závislosti od jedného dodávateľa, v tomto prípade Ruskej federácie, na západnú techniku po obdobie 6 rokov, ešte s ministrom financií a s premiérom dohodnem, že každý rok bude už zakomponovaná do rozpočtu presne tá zmluva, keď ju dohodneme a keď ju docizelujeme, ja si myslím, že do dvoch týždňov by to už mohlo byť definitívne hotové, tak bude premietnutá do rozpočtov, tak najprv potrebujeme vrtuľníky, najprv potrebujeme logistickú základňu k tomu, samozrejme. K tomu potrebujeme vycvičiť pilotov. Snáď nekúpime najprv rakety a výzbroj? Pritom prvý vrtuľník nám dôjde do konca roka 2015 alebo na jar 2016, potom nám dôjdu tri a postupne ako nám Mi-17, pričom tie nie sú bojové vrtuľníky, budú dochádzať, tak ich postupne budeme zamieňať za túto západnú techniku. Tak prvé, čo kúpime, sú rakety.
Absolútne s vami nesúhlasím. Je to viacúčelový vrtuľník, ktorý má parametre bojového vrtuľníka. U mňa minulú stredu bol minister obrany Rakúska, Rakúska ako neutrálneho štátu. Takisto najprv priamo a následne cez FMS nakúpil podobné vrtuľníky. Viete, sú obmedzenia neutrálnej krajiny, aj pre nich sú tieto vrtuľníky najlepšie odskúšané vo všetkých krajinách. Áno, myslím si, kolega Gál na brannobezpečnostnom výbore hovoril, áno, sú tu nejakí Taliani a podobne. Áno, taká pseudovládna ponuka prišla, bola skôr firemná na AgustaWestland. Ale keďže hovoríme o viacúčelových naozaj, ktoré sa dajú využiť aj ako následne bojové, tak je ZUZANA 2, ktorú máme. A my jednu takú vyvinieme. A teraz my si ju zavedieme do armády. A, potom, chodíme s ňou po výstavách. Tak nechceme, aby sme kupovali takýto vrtuľník. Talianska armáda možno jeden alebo dva kusy má také, inak ich majú len Navy alebo pohraničná stráž. To znamená, kupujeme odskúšaný, zavedený vrtuľník, ale ešte ho nekupujeme, samozrejme, máme pripravenú zmluvu, ale, hovorím, v intenciách, o ktorých hovoríme.
A teraz, keď hovorím, viacúčelový, takže, poďme, preprava osôb, v tomto prípade vojakov, preprava civilných osôb, domáci krízový manažment, použiteľné v zahraničnom krízovom manažmente, MEDEVAC, to znamená prevod ranených, hasenie, všetky spôsoby a následne možnosť dozbrojenia, keď budeme spôsobilí a mať tento vrtuľník v plných počtoch v ozbrojených silách Slovenskej republiky, podotýkam, nie v armáde Slovenskej republiky, aj keď uznávam, že aj ja sa niekedy pomýlim ešte z minulosti.
To je len taká prvá reakcia, lebo nedalo mi nereagovať, hoci takto nekonáme, ale dostanete to aj písomne. Ale som rád, že ste aj v tomto čase túto interpeláciu použili. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán minister.
S reakciou pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som bol nerád, keby som bol zle pochopený, v zásade pokiaľ ide o tú techniku ako takú, typ toho vrtuľníka a vôbec to, že je z Ameriky, vôbec na túto strunu ja nehrám, hej, samotným predmetom interpelácie, pán minister, bolo v zásade to, či to má byť teraz, či tých vrtuľníkov má byť deväť. A vy ste povedali, že keď v tom budeme spôsobilí, bude aj dozbrojenie. A to bolo moja interpelácia, či nie je to vyzbrojenie preto, lebo sme nespôsobilí, práve kvôli tomu, ako sme rozpačití. Čiže, áno, kľudne mi odpovedajte, že nám dajú zbrane do toho vrtuľníka až vtedy keď ja neviem, viete, vy sa musíte naučiť lietať na vrtuľníku, aj keď má podvesenú raketu, aj keď nemá podvesenú raketu, nám dajú vrtuľníky bez podvesenej rakety. Otázka stojí, či ste ich nechceli kúpiť preto, lebo šetríte, alebo preto, lebo vám ich nechceli predať. Armáda podľa mňa ich potrebuje, lebo od toho je tu armáda, potom sú tu všelijaké samaritánske, maltézske a neviem aké výletné záležitosti, ale armáda potrebuje mať obzvlášť bojový vrtuľník, aby teda vedel aj s niečím bojovať. To je predmetom interpelácie.

Dávam slovo pánovi poslancovi Feckovi, ktorý prednesie svoju interpeláciu.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som tiež predniesol moje tri interpelácie, ale úvodom ešte sa vrátim trošku k interpelácii kolegu Mičovského týkajúcej sa Hrboltovej, kde, samozrejme, aktivity nášho hnutia boli maximálne, aby sme pomohli ľudom, ktorí doslova takúto situáciu denne, ja hovorím, nenormálnu zažívajú. A dokonca je tam aj podozrenie, že začína aj vegetácia na danom území odchádzať, tak preto sme, aby pán minister Žiga vedel aj o tom, vyzvali aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárstva, ktorý má oddelenie ochrany rastlín, ako aj odbor ovocinárstva a má dosledovať takéto anomálie, aké sa stávajú v reálnom živote, aby aj on tam zašiel a urobil svoju expertízu, ako to má vyzerať. Takže pred týždňom a pol išla viac menej výzva e-mailom. Máme už spätnú odozvu, že akonáhle tam vegetácia bude trošku v pokročilejšom stave, tak začnú robiť tento prieskum, ktorý dokáže, akým spôsobom tento zápach, ktorý tam vlastne je, pôsobí na rastliny, či už ovocné alebo iné dreviny a rastliny, ktoré tam sa nachádzajú, pretože podľa všetkého aj tieto chradnú a odchádza tam vegetácia v tejto Hrboltovej. Takže to je toľko na doplnenie kolegu Mičovského.
A teraz poďme k interpeláciám.
Interpelujem pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, a to konkrétne vo veci týkajúcej sa určitých kompetencií, resp. možností vykonávania znaleckej činnosti určitej osoby. Mám za to, že už nemal túto kompetenciu. Takže dovoľte, aby som predniesol interpeláciu v prvom rade na pána Tomáša Boreca, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci vedenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad činnosťou znalcov, znaleckých organizácií a znaleckých ústavov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V období od 28. 7. 2012 do 1. 9. 2014 mal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „znalecký ústav“) ustanovenú ako osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti pána profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc. Pracovný pomer tohto pána profesora v Policajnom zbore sa skončil podľa mne dostupných informácií dňom 26. 7. 2012.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať, aby ste mi odpovedali na tieto otázky: 1. V akom procesnom postavení bol pán profesor inžinier Václav Krajník, CSc., v zozname znalcov vo vzťahu pre znalecký ústav evidovaný ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014, mal pracovnú zmluvu, dohodu alebo inú zmluvu? 2. Z akého dôvodu (napríklad vzdanie sa funkcie, výpoveď, odvolanie) profesorovi inžinierovi Václavovi Krajníkovi, CSc., sa skončilo postavenie osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti pre znalecký ústav k 31. 8. 2014? 3. Bol v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014 v znaleckom ústave ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky vykonaný štátny dohľad ohľadom výkonu znaleckej činnosti podľa zákona o znalcoch, a ak bol, aké sú jeho výsledky?
To je moja prvá interpelácia.
Druhú interpeláciu podávam na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorá sa týka tejto veci, ale je trošku pozmenené. Takže dovoľte, aby som ju predniesol.
Vážený pán podpredseda vlády, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci vedenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad činnosťou znalcov, znaleckých organizácií a znaleckých ústavov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V období od 28. 7. 2012 do 1. 9. 2014 mal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „znalecký ústav“) ustanovenú ako osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti pána profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc. Pracovný pomer tohto profesora sa skončil v Policajnom zbore podľa mne dostupných informácií k 26. 7. 2012.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok: 1. V akom procesnom postavení bol pán profesor inžinier Václav Krajník, CSc., pre znalecký ústav evidovaný ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, bol zamestnancom na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce a podobne v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014? 2. Zriaďovateľom znaleckého ústavu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V prípade, že sa jednalo o profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc., pre ústav o službu za úplatu (mzdu, odmenu), v akej výške a kým boli tieto prostriedky ako náklady za obdobie od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014 vyplatené profesorovi inžinierovi Václavovi Krajníkovi, CSc., ako osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti pre daný znalecký ústav? 3. Z akého dôvodu prišlo k ukončeniu služobného pracovného pomeru profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc., v Policajnom zbore ku dňu 26. 7. 2012 (napríklad rozkazom ministra, výpoveďou alebo iným spôsobom)?
S úctou Martin Fecko.
Takže to sú prvé dve interpelácie.
Tretia interpelácia sa týka predsedu vlády pána Roberta Fica. A dovolím si predniesť túto interpeláciu, týkajúcu sa toho, akým spôsobom chce riešiť poškodených občanov v nebankových subjektoch, lebo stále to tu rezonuje a nejakým spôsobom sa k tomu nevieme dopracovať.
Takže, vážený pán predseda vlády, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov.
Vaša politická strana roky sľubovala, že keď sa dostanete do vlády, podporíte čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov, keďže štát včas nezakázal fungovanie nebankových spoločností a taktiež bude trvať na tom, aby takýto zákon podporil aj váš prípadný koaličný partner. Na uvedené ste dali aj verejný prísľub. V programovom vyhlásení vlády z roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že zabezpečí primeranú ochranu účastníkom finančného trhu s dôrazom na zodpovedajúcu ochranu neprofesionálnych investorov a vkladateľov pred možným zlyhaním subjektov finančného trhu a posilní prevenciu v tejto oblasti.
Vláda Slovenskej republiky vyhlásila, že navrhne opatrenia pre zrovnoprávnenie postavenia týchto klientov a ich lepšiu informovanosť o produktoch, ako i poplatkoch s nimi spojených. V tejto súvislosti vláda prisľúbila, že podporí zefektívnenie systému kompenzácií za nedostupné vklady a klientsky investičný majetok, ako i čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov.
Zákon, ktorým by sa čiastočne odškodnili klienti nebankových subjektov, bol do parlamentu predložený už sedemkrát, pričom päťkrát za zákon hlasovala aj strana SMER – sociálna demokracia. Napriek tomu zákon nebol schválený. Poškodení občania verili, že sa nemôže odignorovať aj vďaka vyhláseniu vašej politickej strany SMER – sociálna demokracia tento problém a nespravodlivosť, a tým aj osud viac ako 300-tisíc občanov Slovenskej republiky a ich rodín, čo zväčša volili práve túto vašu politickú stranu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v Národnej rade Slovenskej republiky má vládna strana väčšinu, je vo vašich rukách zváženie dodržania sľubu voči občanom v podobe podpory zákona, ktorý bude opätovne predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Naposledy bol tento zákon predložený do parlamentu v novembri 2014, pričom v hlasovaní o návrhu zákona dňa 10. decembra 2014 boli poslanci vládnej strany proti prijatiu tohto zákona.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcej otázky. Je vládna strana SMER – sociálna demokracia pripravená dodržať sľub, ktorý dala občanom Slovenskej republiky o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, ak je, kedy to bude?
S úctou Martin Fecko.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Pani podpredsedníčka, chcem informovať, že interpelácia už bola podaná v podateľni Národnej rady, takže už je písomne aj podaná. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi, ktorý chce predniesť ústne interpelácie. Nech sa páči, pán poslanec Hraško.