48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, v prvom rade si vás dovoľujem uistiť, že medzi naším ministerstvom a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je veľmi úzka spolupráca pri príprave oboch týchto legislatívnych úprav a zamestnanci oboch ministerstiev navzájom svoj postup koordinujú, a to nielen z obsahového, ale aj z časového hľadiska, jednoducho v spoločnej koordinácii celého legislatívneho procesu.
Zákon o podpore a ochrane obetí je na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pripravovaný z hľadiska transpozície, to by som rád podčiarkol a zopakoval, transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, v ktorom sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, podľa ktorej má Slovenská republika ako členský štát povinnosť implementovať túto smernicu do svojej legislatívy do 16. novembra tohto roku.
Pripravovaný návrh zákona o prevencii a eliminácii násilia na ženách, deťoch a domáceho násilia je však potrebné považovať za súčasť ratifikácie procesu takzvaného Istanbulského protokolu. Do 7. apríla 2011 Výbor ministrov Rady Európy prijal Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu v boji proti nemu, ktorý bol vypracovaný počas 9 externých zasadnutí v rokoch 2009 až 2011, ad hoc výboru pre predchádzanie a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Tento dohovor bol otvorený na podpis v Istanbule 11. mája 2011. A bol v tento deň podpísaný trinástimi štátmi (Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Island, Luxembursko, Čierna Hora, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Turecko). Slovenská republika ho podpísala 11. mája 2011, čím sa stala jedným z prvých členských štátov Rady Európy a tiež Európskej únie, ktoré podpísali túto medzinárodnú zmluvu Rady Európy. K 20. februáru 2013 Istanbulský dohovor podpísalo 27 členských štátov Rady Európy, pričom tri štáty z nich, Turecko, Albánsko a Portugalsko, ho aj ratifikovali. Istanbulský dohovor nadobudol platnosť v auguste minulého roku po tom, ako ho ratifikovalo desať krajín Rady Európy.
Jedným z kľúčových východísk na prípravu a prijatie tohto návrhu zákona je princíp vychádzajúci z Istanbulského dohovoru, ktorým je nepodmienenosť pomoci obetiam podaním trestného oznámenia, návrh zákona pripravený na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má ambíciu okrem pomoci obetiam násilia, kde to bude kvalifikované ako trestný čin, pomáhať a chrániť aj tie obete, u ktorých sa nebude pomoc podmieňovať trestným činom. V záujme obete a polície by mal byť do návrhu zákona implementovaný prístup odrazu rizika a povinnosti konať, ak by to malo byť obsiahnuté v návrhu zákona záväzne pre všetky zainteresované zložky od mimovládnych organizácií, štátnych orgánov, polície, prokuratúry, súdov, ak bude hlásenie o násilí opakované, polícia musí mať možnosť konať v takzvanom špeciálnom režime.
Z uvedeného teda vyplýva, že návrh zákona pripravovaný na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má ambíciu v širšej právnej úprave riešiť tieto problémy než pripravovaná transpozícia na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky so zohľadnením i viacerých rizík podmienenosti pomoci podľa ustanovenia tohto režimu.
Zároveň je tu aj ďalšia úloha, ktorá vyplýva z Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 až 2019, kde je prijaté v tomto smere uznesenie vlády.
Na potreby prípravy špeciálneho zákona na účely implementácie spomínaného dohovoru sa konsenzuálne zhodla medzirezortná pracovná skupina vytvorená na prípravu jeho ratifikácie.
O potrebe takéhoto zákona dlhodobo hovorí aj odborná verejnosť a občianska spoločnosť, ktorá je zapojená do pomoci ženám a deťom ohrozeným násilím. Preto bola takáto úloha na prípravu špecifického zákona schválená aj v rámci úloh Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu na ženách na roky 2014 až 2019, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 18. decembra 2013.
Na základe týchto skutočností pristúpilo naše ministerstvo k spolupráci s inými relevantnými rezortmi, inštitúciami, odbornou verejnosťou vrátane mimovládnych organizácií k príprave takéhoto zákona. Za týmto účelom vytvorilo pracovnú skupinu, v ktorej okrem iného je zastúpené aj ministerstvo spravodlivosti práve preto, aby pri príprave predmetných návrhov zákonov sa postupovalo synergicky.
Nakoniec aj spomenutá smernica Európskej únie jasne uznáva potrebu špecifických opatrení pre ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich detí, a to z dôvodu vysokého rizika druhotnej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím.
Na záver iba pripomeniem, že takýto špecifický zákon je štandardný legislatívny prvok. Obdobnú legislatívnu úpravu k násiliu na ženách a na deťoch k domácemu násiliu majú viaceré krajiny Európskej únie ako napríklad Rakúsko, Španielsko, Nemecko, Poľsko, Slovinsko či Česká republika. Z celosvetového hľadiska má takúto legislatívu 104 krajín, čo je viac ako polovica všetkých krajín sveta. Ďakujem pekne, skončil som.

Nerozumiem celkom tomu zvýšenému hlasu. Na jednej strane tvrdíte, že sme vlastne prijali to, čo ste vy kedysi navrhovali. Ja mám uznesenie vlády Slovenskej republiky z decembra 2013 v rámci Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách, ktoré mi ukladá takúto legislatívnu normu pripraviť. Ja len plním uznesenie vlády. A súčasťou toho je aj ratifikácia Istanbulského dohovoru. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážený pán poslanec, znovu vám sprostredkujem odpoveď, ktorú mi pripravili kolegovia z ministerstva zdravotníctva, rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ustanovenej zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a nariadením vlády č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov. Osoby povinne zúčastnené na verejnom zdravotnom poistení musia platiť zdravotné poistenie a majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom, čo ustanovuje článok 40 Ústavy Slovenskej republiky.
Z citovaného zákona uvádzam. Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú preventívne prehliadky, neodkladná zdravotná starostlivosť, ďalej, zdravotné výkony vedúce k zisteniu choroby, poskytované pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktoré vedú, po prvé, k záchrane života, k vyliečeniu choroby, k zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, k zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo k jej prechodu do chronického štádia, po piate, k zmierneniu prejavu choroby, po šieste, k účinnej prevencii vrátane podania očkovacej látky pri povinnom očkovaní. Zdravotné výkony v základnom prevedení poskytnuté v súvislosti so zubným kazom sa plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia len vtedy, ak poistenec absolvoval v predchádzajúcom kalendárnom roku preventívnu prehliadku u zubného lekára. Ak poistenec vopred súhlasí s poskytnutím stomatologických výkonov alebo stomatologických výrobkov, ktoré sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, zdravotná poisťovňa poskytnuté stomatologické výkony alebo stomatologické výrobky uhradí len v rozsahu stomatologických výkonov a stomatologických výrobkov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia a rozdiel úhrady uhradí poistenec, rozsah poskytnutých zdravotníckych výkonov podľa uvedeného ich cenu a výšku spoluúčasti poistenca na úhrade zdravotnej starostlivosti je poistenec alebo jeho zákonný zástupca povinný potvrdiť svojím podpisom ošetrujúcemu lekárovi bezprostredne po ich poskytnutí, po ďalšie, zdravotná starostlivosť v súvislosti s utajeným pôrodom, umelé prerušenie tehotenstva a sterilizácia sa vykonajú zo zdravotníckej indikácie, neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, poskytnutá pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, po ďalšie, zdravotná starostlivosť poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie v rozsahu podľa osobitných predpisov za podmienok ustanovených osobitným predpisom, po ďalšie, cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie v rozsahu za podmienok ustanovených osobitným predpisom, zdravotné výkony ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa prílohy č. 7. Plne alebo čiastočne sa uhrádza kúpeľná starostlivosť, ak nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť, pričom choroby, indikačné podmienky a dĺžka liečebného pobytu sú uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť. Spoluúčasť poistenca upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z. a zákon č. 577/2004 Z. z. Na základe verejného zdravotného poistenia a) sa neuhrádza zdravotná starostlivosť, ktorá nie je indikovaná zo zdravotných dôvodov, b) neuhrádzajú sa náklady spojené s klinickým skúšaním, c) neuhrádza sa zdravotná starostlivosť spojená s liečbou komplikácií alebo následkov vzniknutých v dôsledku klinického skúšania a d) neuhrádzajú sa náklady na vydanie písomného vyjadrenia, či osoba, ktorá je zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok alebo liekov zranená alebo ktorá upozorní na svoju závažnú chorobu alebo zranenie, môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia vrátane zdravotných výkonov potrebných na vydanie takéhoto písomného vyjadrenia. Tieto náklady hradí štát prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho Ľubomír Vážny, ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho Ľubomír Vážny, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Tiež sú neprítomní minister hospodárstva Pavol Pavlis, zastupuje ho minister dopravy Ján Počiatek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupuje ho minister dopravy Ján Počiatek, minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorého zastupuje minister obrany Martin Glváč, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister obrany Martin Glváč, tiež minister kultúry Marek Maďarič, zastupuje ho minister obrany Martin Glváč, ďalej minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister školstva Juraj Draxler, a minister zdravotníctva Viliam Čislák, ktorého zastupuje minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler.
Pán predseda Národnej rady, skončil som, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, koncom jesene 2013 sa na bratislavskej Kolibe uskutočnil v dvoch etapách nepovolený výrub lesných porastov, ktorý vzápätí vzbudil verejné pohoršenie, ako aj značný mediálny záujem. Keďže kauza sa prioritne týkala troch rezortov, rezortu životného prostredia, rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rezortu vnútra, obratom sme sa od zástupcov týchto rezortov dočkali verejných vyhlásení, ako razantne sa chystajú tento problém riešiť, dôsledne prešetrovať, trestať vinníkov, vymáhať od nich náhradu škody a prijímať preventívne opatrenia, aby sa podobné kauzy na Slovensku už v budúcnosti nemohli opakovať. Aj ja som sa začiatkom minulého roka obrátil na príslušných členov vlády s otázkami týkajúcimi sa podrobností tejto kauzy. Dozvedel som sa plus-mínus to, že konkrétny vedúci pracovník, ktorý pochybný prevod lesných pozemkov sprostredkoval, už v rezorte pôdohospodárstva nepracuje a čo sa týka porušenia zákona, celá záležitosť je v štádiu vyšetrovania. Už vtedy mi bolo trochu podozrivé, prečo vyšetrovanie tak jasnej a na prvý pohľad jednoznačnej záležitosti musí trvať tak dlho, ale povedzme, že sa to pred rokom ešte dalo ako-tak akceptovať. Avšak uplynul ďalší rok a okolo celej záležitosti zavládlo podozrivé ticho. A tak som si zasa sadol za počítač a napísal som interpelácie na túto istú tému tým istým trom členom vlády, teda pánovi Petrovi Žigovi, Ľubomírovi Jahnátkovi a Robertovi Kaliňákovi.
Ministra životného prostredia som sa pýtal, k akým výsledkom a záverom dospela pri prešetrovaní nelegálnych výrubov na Kolibe z 18. októbra 2013 a 6. decembra 2013 inšpekcia životného prostredia a jej príslušný inšpektorát. Žiadal som uviesť odpovede alebo informácie k týmto po sebe nasledujúcim kauzám samostatne. Tiež som sa pýtal, na koľko vyčíslila škody spôsobené nelegálnym výrubom na Kolibe Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, ktorá ich vyčíslenie dostala za úlohu, a napokon som sa pýtal, aký je sankčný postih páchateľov za spôsobenú škodu.
Zo strany ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ma zaujímali odpovede na tieto otázky: Ako pokračuje sľubované znovuzalesnenie neoprávnene odlesnených pozemkov v predmetnej lokalite? Aká zodpovednosť bola vyvodená voči konkrétnemu vinníkovi, resp. vinníkom v rámci jeho rezortu? A aké kroky jeho rezort podnikol a aké preventívne opatrenia prijal v uplynulom roku v záujme toho, aby sa podobné kauzy v budúcnosti neopakovali?
A napokon na podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil s týmito otázkami: Kto bol obvinený z uvedeného skutku a aký je celkový výsledok vyšetrovania tohto prípadu? Aké kroky preventívneho charakteru polícia podnikla a aké opatrenia prijala v záujme toho, aby sa podobné skutky v budúcnosti neopakovali? A aký konkrétny pokrok pri odhaľovaní trestných činov a priestupkov v environmentálnej oblasti dosiahol Policajný zbor Slovenskej republiky v roku 2014?
No a teraz sa podržte, vážení a vážené, lebo odpovede, ktoré som dostal, resp. nedostal, skutočne miestami stoja za to.
Z odpovede pána ministra Žigu som sa dozvedel, že Slovenská inšpekcia životného prostredia počas objasňovania podnetu výrubu drevín na Kolibe dospela k podozreniu, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 305 Trestného zákona porušovania ochrany prírody a živočíchov, z uvedeného dôvodu podala dve trestné oznámenia na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava-Nové Mesto. V súčasnosti orgány činné v trestnom konaní zisťujú, či bol spáchaný trestný čin. V prípade ak by orgány činné v trestnom konaní vec uzavreli s tým, že trestný čin nebol spáchaný, ale že bol spáchaný priestupok, vrátia vec na došetrenie orgánom ochrany prírody, teda inšpekcii alebo okresnému úradu. Na mieste nelegálneho výrubu bolo pracovníkmi Štátnej ochrany prírody dokumentovaných 803 vyrúbaných drevín s obvodom väčším ako 80 centimetrov, spoločenská hodnota bola vyčíslená vo výške 799 576 eur aj 64 centov.
Pri tejto odpovedi sa musím trochu pristaviť, lebo postup Štátnej ochrany prírody ja v tejto veci považujem za nesprávny a nedostatočný, keďže v čase výrubu platil zákon č. 543/2002 Z. z. podľa znenia účinného do 31. 12. 2013, podľa ktorého boli osobitne chránené dreviny s obvodom nie nad 80 centimetrov, ale už nad 40 centimetrov, z čoho vyplýva, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín bola podstatne vyššia, než ako je uvedené v tomto hodnotení Štátnej ochrany prírody.
Ale to najpikantnejšie z odpovede pána ministra ešte len príde, citujem: „V prípade fyzickej osoby je maximálna výška pokuty za nelegálny výrub drevín podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 9 958 eur aj 17 centov." Inými slovami, ak si pamätáte ten údaj o tej nedôsledne, by som povedal, vyčíslenej škode, tých rádovo 800-tisíc eur, je ten maximálny možný trest až o dva rády nižší, ako je spoločenská hodnota vyrúbaných drevín. Tak to je naozaj unikátna informácia. A ak pán minister na budúci týždeň v stredu nepredloží do vlády návrh novely zákona, kde by sa tá výška toho postihu zvýšila, aspoň teda na tých 1 mil. eur, tak to urobíme následne my poslanci, aj keď, žiaľ, vieme, s návrhmi, ktoré tu predkladá opozícia, ako to chodí.
Na záver odpovede pána ministra Žigu som sa ešte dozvedel, citujem: „Podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu,“ celkom nerozumiem tejto formulácii, ale budiž, „poškodí alebo zničí strom alebo ker alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody na dva roky, podľa § 305 ods. 5 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.“ To je naprosto tento prípad. Takže som veľmi zvedavý, či naozaj páchateľ pôjde sedieť, lebo skutočnosť je taká, že dosiaľ nikto z týchto páchateľov nezaplatil ani euro nejakého sankčného postihu.
Minister Jahnátek mi odpovedal v stručnosti takto, citujem: „Znovuzalesnenie predmetných pozemkov podlieha lehotám vyplývajúcim z ustanovení zákona o lesoch v znení neskorších predpisov. Splnenie tejto povinnosti kontroluje Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, ako príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva." Inými slovami, minister, ktorý má vo svojej kompetencii lesné hospodárstvo na Slovensku, podľa tejto odpovede netuší, čo sa v slovenských lesoch deje, a ešte sa k tejto svojej flagrantnej nevedomosti hrdo hlási.
Na druhú moju otázku minister aj po roku opakuje to isté ako pred rokom. „Osoba, ktorá podpisovala rozhodnutia bývalého Okresného lesného úradu v Bratislave, na základe ktorých došlo k zmene druhu pozemku s dôsledkom jeho odlesnenia, už nie je zamestnancom štátnej správy, a tak priama zodpovednosť zo strany ministerstva nebola uplatnená. Avšak na základe podnetu z decembra 2013 sa voči predmetnej osobe vedie trestnoprávne konanie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa.“
V odpovedi na moju tretiu otázku sa uvádza, že: „Ministerstvo v predmetnej veci v minulom roku viedlo správne konanie vo veci preskúmania dotknutých rozhodnutí bývalého Okresného lesného úradu v Bratislave, opatrenia prijaté v minulom roku sa sústreďovali na prípravu podkladov ku konaniam súdu a orgánov činných v trestnom konaní.“ Ich prehľad uvádza pán minister v prílohe. Na jednej strane možno oceniť kroky ministerstva v tejto veci i pomerne podrobnú informáciu uvedenú v odpovedi, ktorá má len tú „chybu krásy“, že nie je odpoveďou na moju otázku týkajúcu sa preventívnych opatrení, ale to, že k prijatiu zásadných a patrične odstrašujúcich preventívnych opatrení v skutočnosti dosiaľ nedošlo, dokazuje nielen to, že odpoveď na túto moju otázku v odpovedi na interpeláciu de facto chýba, ale aj to, že podobné výruby naďalej pokračujú a páchatelia týchto kriminálnych činov sa, žiaľ, oprávnene spoliehajú na svoju beztrestnosť.
Z odpovede podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka som sa, stručne povedané, dozvedel to, že vo veci sa začalo trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov, pričom rezort vnútra koná v tesnej spolupráci s oboma uvedenými vecne príslušnými rezortmi. V prvej veci bolo 30. januára 2015 ukončené vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby voči konkrétnej osobe a v druhom prebieha záverečná fáza vyšetrovania. Bližšie informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní vraj nie je možné zverejniť, pretože by to mohlo zmariť ich účel, čo s poľutovaním beriem na vedomie, aj keď s touto formulkou sa stretávam takmer pravidelne, čo vo mne neposilňuje dôveru v právny štát alebo v právne istoty, resp. nádej, že v tomto štáte sa niečo skutočne v dohľadnom čase aj vyšetrí a dotiahne do konca.
V druhej časti odpovede som sa okrem iného dozvedel, že v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo v roku 2014 zistených 1 533 trestných činov, z čoho bolo objasnených 1 038, najmä v oblasti krádeží dreva a pytliactva.
A napokon ma pán minister ubezpečil, že Policajný zbor pripravuje ďalšie opatrenia v oblasti odhaľovania a dokumentovania environmentálnej trestnej činnosti, avšak bez bližšej konkretizácie, o aké opatrenia by malo ísť.
Ak by som to mal zhrnúť, odpovede na moje interpelácie priniesli niekoľko zaujímavých informácií a zistení, ale v prvom rade potvrdili moje podozrenie, že ani po roku a pol sa vo veci nedospelo k žiadnemu konkrétnemu záveru a vinník či vinníci nemuseli dosiaľ znášať žiadne sankcie, páchatelia nielenže naďalej chodia po slobode, ale nezaplatili za obrovskú spoločenskú škodu, ktorú spôsobili, ba ani za to, že neposkytli súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, dosiaľ ani euro. V rozpore s vtedy platným zákonom vyhodnotila inšpekcia, resp. Štátna ochrana prírody SR, aby som bol presnejší, len časť spoločenskej hodnoty, o ktorú bola spoločnosť a Slovenská republika ukrátená, neprijali sa žiadne skutočne účinné opatrenia preventívneho charakteru, o čom najlepšie svedčí fakt, že k podobným prejavom environmentálnej kriminality dochádza aj naďalej. Takým flagrantným príkladom je výrub lesa asi pred dvoma týždňami v Rusovciach. Ten dokonca bol alebo mal byť chránený aj v rámci Natury 2000. Hrozí, že ak tento prípad pôjde kamsi dostratena ako mnoho iných, bude to nežiadúci precedens s celospoločenským dosahom, ba priam návod a povzbudenie pre páchateľov podobných kriminálnych činov v budúcnosti.
A z týchto dôvodov musím konštatovať, že s odpoveďami na moje interpelácie, uvedenými pod bodmi 15 a 16, nie som spokojný a žiadam o nich hlasovať osobitne. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy a páni, naozaj sa vyjadrím len krátko k odpovedi č. 22, ktorú som dostal od Úradu pre verejné obstarávanie, dopredu avizujem, že zatiaľ som spokojný s odpoveďou. Takže nebude treba dať hlasovať.
Ja som sa obrátil na Úrad pre verejné obstarávanie s otázkou, ako prebieha súťaž alebo teda aké sú výsledky kontroly súťaže, ktorú vykonáva ÚVO. A malo kontrolovať súťaž, ktorú vypísala Národná diaľničná spoločnosť na služby – overovanie platieb palivovými kartami za elektronické mýto.
Viete veľmi dobre, že keď sme tu v decembri odvolávali pána ministra dopravy Jána Počiatka, tak to bolo z dôvodu toho, že Národná diaľničná spoločnosť ukončila súťaž a podpísala zmluvu na kontrolu platieb palivovými kartami za elektronické mýto, podpísala súťaž s firmou PAYWELL, ktorá vznikla len jeden deň pred možnosťou prihlásiť sa do tejto súťaže a ktorej majitelia sídlia na Cypre v tej istej kancelárii ako desiatky ďalších firiem J&T.
Objem tejto zákazky s výhľadom na 13 rokov je zruba 130 mil. My sme presvedčení, že táto súťaž nebola transparentná. A myslíme si, že za takéto služby vyplatiť tejto firme 130 mil. za 13 rokov je neskutočne vysoká čiastka, aj preto, že firma SkyToll, ktorá prevádzkuje elektronické mýto, túto zákazku v roku 2009 vyhrala s tým, že bude poskytovať komplexné služby za elektronické mýto, ktoré mali zahŕňať aj možnosť platiť kartami, platobnými kartami za elektronické mýto, všetkými kartami dostupnými na Slovensku. Medzi tieto všetky dostupné platobné karty, myslíme si, aj ďalší odborníci si to myslia, mali patriť aj palivové karty.
Keďže Národná diaľničná spoločnosť nezrušila túto zmluvu, táto zmluva je dneska platná, uskutočňuje sa, obrátil som sa na ÚVO s otázkou, že teda aký je priebeh teda kontroly alebo aký je výsledok kontroly. ÚVO mi odpovedalo, že tá kontrola prebieha, ešte nie je ukončená a o jej výsledku ma budú bezodkladne informovať. Som presvedčený, že takáto kontrola by nemala trvať neprimerane dlho, takže som ochotný spolu aj s ďalšími kolegami ešte počkať určitý čas, ale naša trpezlivosť tiež bude mať svoje hranice. Myslím si, že ÚVO takúto súťaž v najbližšom čase by mohlo ukončiť.
Obrátil som sa cez europoslancov za KDH aj na Európsku komisiu s touto záležitosťou. Zatiaľ aj od nich máme odpoveď, aby sme počkali najprv, ako to bude ukončené na Slovensku príslušnými orgánmi, teda Úradom pre verejné obstarávanie. Preto aj takto verejne chcem povedať, že počkáme si na výsledky kontroly.
Chcem byť presvedčený o tom, že aj na tomto príklade môže ÚVO, Úrad pre verejné obstarávanie ukázať, že je nezávislou organizáciou, inštitúciou, ktorá nestranne posudzuje verejné obstarávanie na Slovensku. Ak Úrad pre verejné obstarávanie teda ukončí túto súťaž, že je v poriadku, obrátime sa na Európsku komisiu, lebo sme presvedčení, že táto súťaž nebola vykonaná transparentne. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, páni ministri, moja interpelácia je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky pánovi Draxlerovi a je nasledovného znenia, zdanlivo malý problém, ale ja keďže žijem v Trenčíne a sa to týka tohto mesta, ho považujem z hľadiska organizácie školstva za dôležitý.
Dňa 2. decembra 2014 bol riadnou úradnou cestou odoslaný liste vedenia pedagógov Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne s uvedením veľmi silným argumentačným dôvodov, prečo táto škola nemôže súhlasiť s nápočtom tried pre školský rok 2015/2016 vykonaním všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja. V argumentáriu sa uvádza jednak 300-ročná tradícia vrátane výraznej štúrovskej generácie, najmä však dlhodobé celoslovenské a medzinárodné výsledky tejto školy a v neposlednom rade aj aktuálny záujem občanov a ich detí, budúcich študentov o túto školu. Tento údaj je empiricky preukázateľný centrálnym štatistickým zberom údajov o záujme uchádzačov, ktorý má váš rezort k dispozícii. No pre istotu ho prikladám v prílohe.
Spomínaný list s prosbou o nápravu evidentnej skrivodlivosti bol počiatkom decembra 2014 doručený premiérovi Slovenskej republiky, predsedovi parlamentu a novovymenovanému ministrovi školstva, teda vám, pán minister. Iba Kancelárie predsedu Národnej rady aspoň zdvorilo odpovedala, že nový predseda sa iba začína orientovať v náročnej funkcii a že v príhodnom čase sa tejto téme bude venovať, pričom z ministerstva neprišlo od 2. decembra ani mäkké f.
Aby som nevyzeral ako partizán, ktorý bojuje spoza marketingových bučkov, o znepokojení som včas informoval predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Neviem, odkiaľ a aké mal informácie, ale vraj riaditeľ Gymnázia Ľudovíta Štúra nepriaznivé VZN-ko akceptoval, hoci pravdou je, že na župnom odbore školstva v Trenčíne viackrát namietal brutálny zámer priškrtiť a veľmi radikálne práve jeho školu.
Nespokojný s odpoveďou rozhodol som sa požiadať o stretnutie s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky s pánom Pellegrinim, vediac, že jeho vplyv v rezorte školstva je ešte vždy výrazný. Toto stretnutie sa uskutočnilo počas predposlednej plenárnej schôdze. A nadobudol som pocit, že sa tomuto problému chce venovať bez predsudkov a s úctou k číslam štatistického zberu, najmä však s úctou k občianskej verejnosti, študentom a učiteľom. Je mi ľúto, do dnešného dňa som nijaký výstup neobdržal ani od predsedu Národnej rady a od ministra školstva už vonkoncom nie. A preto sa pýtam, je rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja v tejto veci dogmou, ktorá sa nedá nijako modifikovať a upraviť, považujete, pán minister, za správne ordinovať občanom, rodičom a deťom, čo majú a môžu chcieť, naozaj si myslíte, že úradným rozhodnutím sa dajú regulovať ambície ľudí, ich práva a sny? Nemám veľa opôr v realite, predpokladám však, že ste dosť inteligentný na to, aby ste mi na moje otázky neodpovedali kladne. Urgentne vás žiadam o spravodlivú nápravu situácie, ktorá nerobí česť nikomu, a prosím aj o komunikáciu, ktorá ak už nechce byť cnosťou etiky, nech je aspoň gestom elementárnej etikety.
Toľko interpelácia.
Ešte by som povedal pár slov na doplnenie. Už mimo interpelácie, ale v kontexte s jej problematikou chcel by som uviesť jeden taký zvláštny scenár, ktorý sa pred šiestimi rokmi stal na jednej nemenovej župnej škole. Zase to bolo v našom Trenčianskom kraji. Keďže do početného limitu povolených tried sa akosi po prijímačkách nevošla dcéra významného politického funkcionára, začali sa diať veci. Zrazu sa počet tried s neznesiteľnou ľahkosťou navýšil o celú jednu triedu. Bola to pamätná trieda, plná privilegovaných stroskotancov. Kvôli nim škola začala podliezať svoju dôstojnosť a miesto toho, aby sa hýčkaná milionárska slečinka prispôsobila školským normám, škola sa aj za cenu lží a podvodov začala ohýbať podľa dotyčnej. Aktéri tejto podlosti si už, samozrejme, nepamätajú na nič, príbeh sa nestal.
Tento smutný príbeh uvádzam len preto, že dokumentuje spôsob riešenia početného limitu tried takpovediac násilím. Ja však volám po spôsobe, ktorý to umožňuje, ak je vôľa a zvyšok nejakej elementárnej úcty k občanom, k ich deťom a k pedagogickej verejnosti. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som tých interpelácií adresoval členom vlády za uplynulý mesiac viacero, ale nechcem to preháňať a prednesiem len výber z nich, ak dovolíte. Konkrétne budú tri. Dve z nich boli adresované podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Prednesiem ich v chronologickom poradí.
Takže prvá interpelácia.
Vážený pán minister, v poslednom čase je naša verejnosť čím ďalej, tým častejšie konfrontovaná so skutočnosťou, že na území Slovenska uskutočňujú rôzne skupiny, prevažne mladých osôb, nelegálny výcvik polovojenského charakteru. Niektoré z týchto skupín sa pritom údajne riadia ideológiou, ktorá je v rozpore s právnymi základmi nášho štátu. Podľa iných zdrojov, niektorí z organizátorov týchto skupín absolvovali prípravu a výcvik v zahraničí. Tieto a podobné informácie považujem za znepokojujúce. A preto sa vás chcem prostredníctvom interpelácie opýtať, či sú uvedené polovojenské aktivity v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a aké kroky plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tejto veci podniknúť. S nádejou na operatívnu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba.
Teraz druhá interpelácia, na toho istého člena vlády, datovaná 25. februárom 2015.
Vážený pán minister, s potešením som prijal informáciu, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky s definitívnou platnosťou rozhodlo o tom, že kontroverzná novostavba rodinného domu na Beblavého ulici v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto v bezprostrednej blízkosti národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad je postavená v rozpore s príslušným stavebným povolením i s územným plánom zóny, a teda je to tzv. čierna stavba. Dovoľte mi preto, aby som sa vás prostredníctvom interpelácie opýtal a položil vám jednoduchú otázku: Kedy bude tento protiprávny stav ukončený, táto nelegálna stavba odstránená a pozemok uvedený do pôvodného stavu s parkovou úpravou? Za vašu konkrétnu odpoveď vám vopred ďakujem.
A tretia moja interpelácia bola adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pánovi Počiatkovi a znie: Vážený pán minister, odborná verejnosť sa dosť konsenzuálne zhoduje na tom, že pre Bratislavu a jej okolie by bol veľmi vhodným riešením mnohých dopravných problémov projekt TEN-T. Verejne sa za oživenie tohto, verím, len dočasne pozastaveného a umŕtveného projektu, vyjadril aj novozvolený bratislavský primátor, pán Ivo Nesrovnal. Dovoľte mi, vážený pán minister, aby som sa na vás v tejto veci prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami: 1. Prečo sa zastavila príprava projektu TEN-T? 2. Aký je postoj váš a vami vedeného rezortu k možnému znovuoživeniu tohto projektu? 3. Predpokladá sa financovanie tohto projektu aj zo zdrojov operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 až 2020? S nádejou na konkrétnu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za toleranciu. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, interpeláciu, ktorú chcem predniesť, sa podarilo napísať po istom dlhšom období nielen mne, pretože túto interpeláciu prednesiem v mene viacerých kolegov poslancov, a tak trocha aj v mene celého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
Táto interpelácia sa rodila preto dlhšie, pretože má svoju históriu. Dovolím si pripomenúť, bolo to už hodne dávno, keď sme tu s kolegom poslancom Hubom chodili po parlamente tak trocha úsmevne s košíkom, v ktorom sme mali olomoucké syrečky a štipce. Týmto možno vtipným, možno nie tak veľmi, to je vec pohľadu, spôsobom sme sa snažili pripomenúť vám poslancom, ktorí majú možnosť ovplyvniť sa v zákonnosti v našej krajine, že existujú oblasti, ktoré dlhodobo trpia výrazným zápachom, zápachom, ktorý pochádza z rôznych zdrojov, ale v každom prípade veľmi silne a práveže tou dlhodobosťou aj veľmi nepríjemne zhoršuje stav života pre množstvo občanov.
Pokúsili sme sa to riešiť zákonom, ktorý tu bol čítaný už dvakrát, keď sme upozornili, že zápach sám osebe je niečím, čo zhoršuje veľmi silne životné prostredie a okrem toho, bez toho, aby sme sa zamýšľali nad chemickým zložením tohto zápachu, sám osebe predstavuje zdravotné riziká, tobôž, keď zdôrazňujem, keď pôsobí roky rokúce a zhoršuje ľuďom život i stav zdravia a aj hodnotu ich majetku.
Vtedy sme použili ako príklad pre tento zákon ako podporu, dokonca tu zazneli aj mená starostov, ktorí podporili náš návrh zákona, takú oblasť, ako je okolie firmy BUKÓZA Vranov, kde je niekoľko obcí, ktoré naozaj veľmi výrazne trpia zápachom, a použili sme aj časť Ružomberka, mestskú časť mesta Ružomberok, ktorá sa volá Hrboltová. A práve o Hrboltovej bude dnes interpelácia, ktorú predkladám v mene pána poslanca Martina Fecka, pána poslanca Mikuláša Hubu a, ako som aj spomenul, má to svoju náväznosť, aj v podstate v mene, aj keď to tam nie je napísané, celého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
A to najzávažnejšie, čo chcem povedať v súvislosti s touto interpeláciou, ktorú na záver prečítam, je, že som ešte nikdy nestál pri interpeláciách za týmto pultom s tak vážnou interpeláciou, ako je táto. Je to mimoriadne vážna vec. A naozaj ju neprednášam s nejakým politickým zámerom, ale so snahou zlepšiť veľmi zlú situáciu mestskej časti Hrboltová mesta Ružomberok.
O čo ide. Ide o to, že sme sa pokúsili na základe istého volania o radu a pomoc občanov zmienenej mestskej časti nájsť odpoveď na otázku, čo to vlastne Hrboltovčania roky rokúce dýchajú. Nebolo to jednoduché zistiť, pretože sme sa síce domnievali, že veď príde tu niekto, kto má k tomu potrebné vybavenie, akreditáciu, certifikáciu, nameria to, zaplatíme mu a zistíme to. Bolo to zložité, samozrejme, nie je dôvod, aby som teraz popisoval tú anabázu, keď sme aj našli a zároveň nenašli ľudí, ktorí boli ochotní, samozrejme, ľudí odborne zdatných to urobiť.
Ale napokon sme našli nie na Slovensku, ale v zahraničí firmu Technické meranie ovzduší Praha, akciová spoločnosť, ktorá nám vlani takéto výsledky zistila. A ten proces trval dlhšie, lebo sme potrebovali nájsť zase doma odborníkov, ktorí by nám laikom pomohli správne prečítať to, čo bolo namerané.
A chcem veľmi vážne v úvode toho čítania interpelácie povedať to, čo je v nej najpodstatnejšie. Viete, čo táto firma, ktorú sme si objednali, zistila, že čo dýchajú občania Hrboltovej? Zistili toho viacej. Ale to, čo sme si my museli zapamätať, a to, čo je vlastne najvýznamnejším zistením tohto merania, je to, že tam dýchajú oxid chloričitý, toxickú látku, ktorá sa používa na čistenie odpadových vôd, a že ju dýchajú v koncentrácii, a teraz, pozor, ja sa nemýlim, vyše 1 800-krát väčšej, ako je norma. Ale to je norma referenčná Spojených štátov amerických.
Tú Ameriku sme museli do toho vložiť z jednoduchého dôvodu, pretože Slovenská republika pre oxid chloričitý normu pre externé prostredie nemá. Má ju len pre interné prostredie pracovné, kde táto norma hovorí, že je možné, aby v osemhodinovej expozícii tam, kde sa používajú pri tom primerané pracovné a ochranné pomôcky, mohla byť vystavená taká osoba, ktorá tu pracuje a ráta s týmito rizikami, a vlastne je to istá nevyhnutnosť, oslabená alebo teda vystavená 300 mikrogramom tohto oxidu chloričitého za osem hodín.
Ale my sme tam zistili čosi oveľa viac, takže teraz, dovoľte, prečítam tú interpeláciu, pokiaľ som si ju nezabudol zobrať. A prosím, keby ste ju naozaj zobrali s tým, že je adresovaná ministrovi životného prostredia pánovi Petrovi Žigovi, ale je vlastne adresovaná všetkým, ktorí by mali mať povinnosť veľmi akútne a rýchlo robiť opatrenia, aby sme zistili, aká je pravda.
My netvrdíme, že naše meranie bolo absolútne správne, pretože bolo iba 24-hodinové. Tie merania sú veľmi drahé.
Zaujímavé, že teda tieto merania podľa našich informácií sa doteraz ani nevykonávali v tomto regióne, čo je teda veľmi zvláštne, lebo merania sa tam vykonávajú.
Máme síce informácie, že po našom meraní došlo k akejsi aktivite, lebo zrejme uši sa nájdu všade, ale napokon my to netajíme, že tie naše merania nebolo až tak presné, netvrdíme. Tvrdíme, že sa to musí namerať, pretože ak by bola pravda len desaťkrát menšia, ako je to, čo sme zistili, tak aj tak musíme povedať, že občania v Hrboltovej dýchajú dlhé roky jedovaté plyny, ktoré pochádzajú z čističky odpadových vôd, ktorá absorbuje všetky vody z mesta Ružomberok a aj z firmy Mondi Ružomberok, vieme dobre, že kedysi dole Váhom v tomto meste tiekli vody, ktoré nepripomínali vodu, ale skôr pivovú penu, už to patrí minulosti, ale tento proces bez toho, aby som hľadal vinníka a hovoril, že Mondi je tá firma, ktorá to spôsobila, na to som ja nie spôsobilý, aby som to mohol vyhlásiť, je fakt, že táto čistička znepríjemňuje ľuďom život, a je fakt, že to, čo sa z nej šíri nie je len smradľavé, ale aj život ohrozujúce.
Interpelácia má nasledovné znenie.
Vážený pán minister, v tesnom susedstve Hrboltovej, ktorá je mestskou časťou Ružomberka, sa nachádza jedna z najväčších čističiek odpadových vôd na Slovensku. Odvádzané sú do nej odpadové vody z mesta Ružomberok vrátane priemyselného komplexu Mondi. Z areálu čističky sa dlhodobo šíri v nepravidelných intervaloch silný zápach, ktorý svojou intenzitou nielenže mimoriadne znepríjemňuje život tunajším obyvateľom, čo je samo osebe zdravie zaťažujúcim faktorom, ale vyvoláva aj oprávnené obavy, či látky vyvolávajúce tento zápach neohrozujú obyvateľov i svojou samotnou chemickou podstatou.
V snahe pomôcť riešiť tento problém sme v klube OĽaNO urobili niečo, čo možno mal už dávno urobiť niekto iný. Pokúsili sme sa zistiť, čo to vlastne obyvatelia Hrboltovej musia roky dýchať. Našli sme akreditovanú firmu, Technické služby ochrany ovzduší Praha, u ktorej sme objednali analýzu ovzdušia zameranú na chemické látky, ktoré by mohli pochádzať aj z čističky. Výsledky tejto analýzy sú viac ako znepokojivé. Najmä koncentrácia jednej látky vyvoláva mimoriadne obavy, ide o oxid chloričitý, toxickú látku používanú na čistenie vôd. Počas 24-hodinového merania bola jej koncentrácia vyše 1 800-krát vyššia ako to povoľuje norma používaná v Spojených štátoch. Porovnanie s normou v Spojených štátoch je vynútené tým, že na Slovensku normu stanovujúcu prípustnú koncentráciu tejto látky v ovzduší doposiaľ nemáme. Tu je referenčná koncentrácia amerického Úradu pre ochranu životného prostredia 0,2 mikrogramu na meter kubický, 0,2 mikrogramu na meter kubický vzduchu pripúšťa táto referenčná americká norma ako hraničné množstvo prípustné, pričom tá nameraná hodnota je 367 mikrogramov na meter kubický, teda 1 835-krát viac.
V zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 471/2011 Z. z. je najvyšší prípustný expozičný limit pre 8-hodinovú expozíciu v pracovnom prostredí pre oxid chloričitý 300 mikrogramov na meter kubický. Nameraná hodnota teda prekračuje aj tento limit, ktorý je na Slovensku stanovený pre pracovné prostredie, teda tam, kde sa s takýmto ohrozením v nevyhnutnom rozsahu počíta a kde sa musia uplatňovať aj na to primerané ochranné postupy.
Sme si vedomí toho, že 24-hodinové jednorazové meranie chemických látok v ovzduší nemôže byť pre vyslovenie definitívnych záverov považované za dostatočné, sme však presvedčení, že zistené okolnosti sú alarmujúce.
Preto vás, vážený pán minister, naliehavo interpelujeme: 1. Aký postup zvolíte pre overenie nami uvedených skutočností? 2. Ako budete postupovať pri stanovení doposiaľ chýbajúcej normy prípustnej koncentrácie oxidu chloričitého v ovzduší na Slovensku?
Žiadame vás v tejto veci o rýchle a účinné konanie.
Vzhľadom na vážnosť situácie vám dávame v plnom rozsahu k dispozícii aj výsledky merania, ktoré na základe úhrady klubu OĽaNO, skupiny poslancov, ich asistentov, ako aj obyvateľov obce Hrboltová vykonali už spomínané Technické služby ochrany ovzduší Praha, akciová spoločnosť. Tieto výsledky sú uvedené v prílohe tejto interpelácie ako technická správa č. T/2080/14/01.
S úctou poslanci Mičovský, Huba a Fecko.
Nechcem dramatizovať a naozaj ani zneužívať to, že sme sa dostali úplne náhodou pri svojej práci do takého bližšieho kontaktu s občanmi Hrboltovej. Viackrát sme tam boli. Hľadali sme to riešenie, nebolo to jednoduché a tieto výsledky, ktoré dávame k dispozícii pánovi ministrovi Žigovi, nás naozaj znepokojili, viete, tak ako keď sme tu chodili vtedy s tými syrečkami a pripomínali, že sú občania, ktorí nieže prejdú vlakom okolo nejakého zápachu, ale ktorí v ňom musia 365 dní do roka žiť. Takže toto je záležitosť, ktorá sa týka veľmi jednoduchej predstavy nás všetkých, že ak by sme my v tejto chvíli aj uvažovali o tom, že by sme mali byť presídlení svojím pobytom trvalým z našich bydlísk do Hrboltovej, inak krásnej to časti mesta Ružomberok a napokon aj samotného Slovenska. Tá dedina je svojím spôsobom malebná a má veľmi sympatických ľudí. Kto z nás by po takýchto údajoch povedal, hoc by tá ponuka by mohla byť výhodná, že do Hrboltovej sa chce presťahovať?
Tá čistička je veľká. Hovorí sa o nej, že je jedna z najväčších v Európe. Určite odpadové vody je potrebné čistiť. Vieme že oxid chloričitý je látka, ktorá sa používa na čistenie odpadových vôd. No je neprípustné, na to určite neexistuje žiadne, žiadne ospravedlnenie, aby vzhľadom na tento technologický, určite potrebný proces čistenia odpadových vôd boli vystavení občania Hrboltovej, mestskej časti mesta Ružomberok, trvalému ohrozeniu oxidom chloričitým. Ak to nie je pravda, a verme, že možno aj tí Pražania sa pomýlili, bude to tá najlepšia správa pre Hrboltovčanov. Ale v tejto situácii povedať si, že možno 24-hodinové meranie, ktoré stálo pár tisíc eur, je nedostatočné, že možno treba vykonať nejaké oveľa náročnejšie meranie, možno je to určite možné technologicky a z hľadiska povinnosti náš všetkých voči tejto časti Slovenska je to povinnosťou, pretože povedať si, že táto celá záležitosť je mylná, že sme si našli niekoho, kto to nezmeral správne, alebo že to jednoducho bolo meranie, ktoré z hľadiska svojej časovej expozície bolo málo hodnoverné, to by bolo v tejto chvíli zle.
Verme, že niekde možno sa chyba stala a že občania Hrboltovej nie sú vystavení 1 835-násobku tej americkej normy oxidu chloričitého v ovzduší, ale existuje tu tá možnosť, že sa tu Pražania nepomýlili, a preto ja dopredu ďakujem pánovi ministrovi Žigovi, ktorý určite má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, aj technologických možností, aby našiel niekoho, kto tieto výsledky merania overí, kto zistí čo to Hrboltovčania dýchajú, a kto urobí nápravu, aby tí občania mohli si konečne doslova vydýchnuť, lebo oni majú veľa obáv.
Nechcem spomínať rozhovory s miestnymi občanmi, ktorí spomínajú aj podivné úmrtné listy, ktoré sa im tam kopia, a ktorí majú ozaj rôzne obavy, ja viem, šírenie fám a zlých správ nie je dobrým spôsobom, ako problémy riešiť, ale tu nejde ani o deň, ani o mesiac, ani o rok, tu ide o dlhodobý problém tejto časti mesta Ružomberok, je to problém, ktorý nesmieme ignorovať, a preto okrem toho ďakujem ministrovi Žigovi, že sa na to veľmi rýchlo pozrie a zároveň že sa pozrie aj na tú normu, ktorú na Slovensku stále nemáme, čo je teda pre mňa divné. Ale to nie je informácia, o ktorej sme si my v klube akosi povedali, že ju takto povieme, to je informácia od renomovaných chemikov na Slovensku, takže aj tú normu si nájdeme a stanovíme ju nie tak, aby vyhovovala možno producentom tejto chemikálie, ale tak, aby naozaj vyhovovala vysokým nárokom občanov vyspelej krajiny na životné prostredie, ktoré ich obklopuje.
A v neposlednom rade chcem poďakovať veľmi úprimne svojim kolegom poslancom, ktorí nielenže viackrát do Hrboltovej prišli a hľadali riešenie, ktorí okrem teda tých, by som povedal, straníckych peňazí vytiahli aj tie svoje, aby sa zložili na to meranie.
Nesmiem spomínať len poslancov, musím otvorene povedať, že sa to týka aj viacerých asistentov, ktorých znepokojili tieto výsledky.
A najmä teda musím poďakovať aj farskému úradu v Hrboltovej, ktorý veľmi aktívne zasiahol tiež do týchto potrieb, a miestny pán farár Olexák nám hodne pomohol práve tým, že keď videl dobrý úmysel poslancov, tak sám neváhal pomôcť veľmi účinne aj ako osoba, aj ako úrad, ktorý disponuje istými prostriedkami.
Ja nechcem teda v žiadnom prípade teraz hovoriť, že sa tu stala nejaká úžasná obeť z našej strany, pokúsili sme sa len riešiť to, čo riešiť je potrebné. Ja som rád, že sme mohli túto vec zmapovať. Ale to je naozaj len banalita, oveľa dôležitejšie je, aby sme sa už v krátkej dobe potešili spolu, že sa urobili účinné opatrenia na to, aby občania Hrboltovej predišli tomuto predpokladanému riziku, o ktorom stále chcem veriť, že niekde sa stala chyba, že budem musieť vyhlásiť, a urobím to rád z tohto miesta, že sme, našťastie, dostali výsledky od pána ministra Žigu, ktoré nepotvrdzujú takéto ohrozenie. Tak ak sa tak stane, budem rád. Ale zatiaľ, kým tak nebude, budeme musieť naliehavo prosiť a žiadať v mene občanov Hrboltovej, aby sa táto vec konečne vyriešila. Verím, že po tejto interpelácii sa tak stane a že sa tak nestane s úmyslom, že teda musíme zistiť niečo, čo ľudí uspokojí, ale musíme poznať pravdu a potom môžeme robiť kroky, ktoré určite logicky za tým budú nasledovať.
Ďakujem pánovi ministrovi Žigovi, aj keď je tu neprítomný, že bude sa touto interpeláciou zaoberať, verím, už zajtra ako akútnym podnetom.
Ďakujem aj vám, že ste si to vypočuli.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, na úvod dovoľte mi len povedať takú poznámku. Oceňujem iniciatívu kolegov z OĽaNO výnimočne. Ale to treba uznať, samého ma to zaujíma. A možno sa aj vrátime dozadu, lebo ja som to tu už, mimochodom, spomínal, keď udelili aj investičnú pomoc, dokonca dvojnásobnú, firme Mondi, tak tiež sa robili merania. Potom sa tam zistilo, že sa síce meralo, ale ten merač bol zrovna vtedy rozbitý. A to vám vedia potvrdiť aktivisti z Ružomberka. O tom sú záznamy. Tu podľa mňa, hej, niektoré skutočnosti sú na prokurátora a prokurátor by mal možno zisťovať, že ak niekto meral, tak mal merať. Nemal potom uviesť, že tam nemeral, lebo sa zistilo, že zrovna ten merač na nejakej škole čo bol umiestnený v tom čase merania, bol poškodený, že ho niekto údajne rozbil. To sú ináč fantastické veci. Takže verím, že to bude ešte zaujímavé, čo je schopný niekto prikryť.
Ja budem interpelovať, ak dovolíte, pána Glváča, budem interpelovať pána Počiatka, pána premiéra a pána Kaliňáka. Znova len v zmysle tej štábnej kultúry ak sme raz zadefinovali, teda aj ja to rešpektujem, že tu budete štyria a vyospravedlňujete sa navzájom, tak tu aspoň tí štyria buďte. O to vás naozaj poprosím, to je fakt, už to zase neprekrúťte tak, že sa vrátime na začiatok. Dobre, čiže ak ste sa tu vyospravedlňovali navzájom, pán Vážny povedal, že tu budete štyria, tak by som bol naozaj rád, keby ste tu štyria boli, len pre tú štábnu kultúru, lebo toto je Národná rada Slovenskej republiky, zvykne sa tomu hovoriť aj parlament. Má to mať určité nastavenia. Tak verím, že kým skončím s interpelovaním pána Glváča, tak pán Počiatek sa vráti.
Pán minister Glváč, chcem sa spýtať na jednu vec aj vo svetle aktuálnych informácií. Ja si nemyslím, že naša krajina... (Ruch v sále.) A už je tu, v poriadku všetko. Tak teda, pán Glváč, ja si nemyslím, a verím, že si to myslieť môžem, že je potrebné pre našu krajinu teraz kúpiť deväť vrtuľníkov. Ja si myslím, že naša krajina má ďaleko väčšie problémy, ako kupovať vrtuľníky za 400 mil. eur. (Reakcia z pléna.) Tak sa niekde objavuje tá informácia. Asi z niečoho nejaký podklad to tak je. (Reakcia z pléna.) Tak je to nejaký rámec. Ale, viete, keď je u nás rámec, tak u nás hrozí skôr opak. Ak sa teraz hovorí o 400 mil., to sú ohromné peniaze, nakoniec to bude 600 mil. Takže ak je rámec niečoho, tak to vôbec nič pre nás neznamená. No čiže ja si nemyslím, že Slovensko potrebuje deväť bojových vrtuľníkov. (Reakcia z pléna.) Black Hawk je bojový vrtuľník, viacúčelový bojový vrtuľník. Ale vo svetle dnešných informácií my sa dozvedáme, že my vlastne kupujeme bojové vrtuľníky, ktoré nebudú bojovať, lebo nemôžu bojovať. A to už je, dovoľte uviesť, trošku na hrane alebo za hranou. To je to, ako keby sme kúpili lietadlovú loď, ktorá nemá ten modul na to pristávanie, a bola by to výletná loď, čiže my kupujeme bojové vrtuľníky... (Reakcia z pléna.) Pán minister, prípadne nechajte ma dohovoriť, ja sa k tomu dopracujem, však môžete využiť právo, ktoré máte, a tak môžete reagovať hneď, nemusíte 30 dní čakať. Takže slovenská, táto biedna zúbožená krajina ide kúpiť deväť bojových vrtuľníkov Black Hawk. Je tam fantastická hudba Zimmera, Black Hawk Down. Ak je tam niečo fantastické, tak je to tá hudba k tomu filmu. Hej, je zrejmé, bojové vrtuľníky sa používajú na boje. A Slováci, tento biedny zúbožený ľud ide kúpiť deväť bojových vrtuľníkov, ktoré nemôžu bojovať, respektíve nemajú vybavenie na boj. To už je, by som povedal, hodné našej krajiny asi. A moja interpelácia je v tom, pán minister, či to náhodou nesúvisí s tým, že americký parlament síce schválil nákup deviatich bojových vrtuľníkov, ale bez schopnosti bojovať, preto, lebo vyjadruje určitú obavu zo spoľahlivosti Slovenska a jej čelných predstaviteľov nakladať s takýmto zariadením. Čiže nám síce tí Američania predali deväť vrtuľníkov alebo predajú deväť vrtuľníkov, ale nechcú nám do nich dať to vybavenie, s ktorým sa dá bojovať, lebo majú obavu o našej spoľahlivosti. Vo svetle dnešných aktuálnych súvislostí viete možno niektorí, o čom hovorím. Ak si ministerstvo myslí, že máme na to, aby sme kúpili deväť vrtuľníkov, to si ja teda vôbec nemyslím. Ja nevylučujem, že možno dva také vrtuľníky potrebujeme. Viete, keby to kupovala záchranná služba, hej, nech sa páči. Armáda Slovenskej republiky kupuje bojové viacúčelové vrtuľníky, ktoré nemôžu bojovať. To mi príde naozaj ako absurdné, pán minister. A v tom je tá interpelácia, či súvisí alebo nesúvisí to s našou spoľahlivosťou. (Ruch v sále.) Pán Šebej, vy to nemusíte kontrolovať. Ja viem, že vy rozumiete aj pektínom v jablku, a rozumiete aj bojovým vrtuľníkom. A tým vrtuľníkom nerozumiem. Ja som jednoduchý chlapec z Oravy, ktorý sa na to pýta otázkou: Armáda Slovenskej republiky ak kupuje za ohromné peniaze bojové vrtuľníky, ktoré nemôžu bojovať, v čom je zmysel toho? Dobre? (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
Interpelujem pána Počiatka. Robíme určité konanie do budúcna, kde chceme dokumentovať, ako sa veci zvyknú u nás nakoniec meniť. A chcem interpelovať, aby ste, pán minister, dali naceniť bežný meter diaľničného profilu na štandardnom základe, teda nie mostnej konštrukcie. Predstavme si trebárs vašu slávnu R jednotku, ktorá bola v zásade stavaná na rovine, pričom vyšla taká cesta drahšie ako v Alpách. Ale to nevadí. Ja chcem mať potvrdené z vášho ministerstva, z čoho pozostáva bežný meter diaľnice a ako kalkulujete teda tie jednotkové ceny na tento bežný meter. Neviem, či sa chápeme? Totiž my ideme robiť taký pokus, my ten bežný meter diaľnice v dĺžke osemnásť metrov, taký, myslím, má byť, ideme postaviť na Námestí SNP. Dá sa to veľmi rýchlo postaviť. Ľudia si myslia, bežný meter diaľnice na bežnom profile, čo to je. To nie je dokopy nič. To je štrk, nejaké tie dve-tri fólie, dva druhy betónu, navrchu asfalt a potom maľujete. Ale ja sa pýtam, aby sme to potom mohli dostať do toho kontrastu, pán minister, aby sme to mali verifikované, čo hovorí ministerstvo dopravy na to, z čoho pozostáva bežný meter diaľnice a ako vy prípadne kalkulujete tie náklady. A verte, ľudia, občania tejto krajiny, že tak sa dozviete mimoriadne zaujímavé situácie, že zistíte, že bežný meter diaľnice nie je práve až tak nákladná vec. Naša vláda sa rozhodla predať svojim občanom meter diaľnice. Teraz ideme do bratislavského obchvatu a budeme kukať, budú nám vypadávať oči z jamiek, za čo sa ten bežný meter necení na ministerstve dopravy.
Interpelujem pána premiéra. Znova, vychádzajúc z toho, že človek má určité penzum, ktoré chce objať, tak ja potrebujem pomôcť. Ak slovenský štát, Slovenská republika zaplatila niekde na úrovni 3 mil. eur z peňazí našich, vašich, našich všetkých tu, to neboli ani Čislákove peniaze, ani Zvolenskej peniaze, ani peniaze pána Počiatka, to boli peniaze daňových poplatníkov, zaplatila približne 3 mil. eur na to, aby im niekto poradil, že majú zbúrať funkčnú nemocnicu a na jej mieste majú postaviť novú nemocnicu, i keď vzdušnou čiarou kilometer odtiaľ majú skelet nefunkčnej nemocnice. Ešte raz, sa spýtam, či si pán priemer myslí, že táto rada stála za 90 mil. korún, lebo v zásade poradcovia za peniaze nás daňových poplatníkov poradili vláde, že má zbúrať funkčnú nemocnicu, ktorej stavby sa dajú adaptovať trebárs na starobinec, a na tom mieste má postaviť novú nemocnicu, ale nie to, že má zbúrať nefunkčný skelet inej nemocnice, ktorá sa nedá nijako adaptovať a ktorú tak či tak bude treba deštruovať. Bude tu treba odviezť. Prípadne mi poraďte, znova opakujem, nechcem sa nikoho dotknúť, možno to nechápem, ja priznávam, že ja som sa nikdy na nič nehral, že to neviem zvládnuť, nuž poraďte mi, v čom je logika tohto celého poradenstva.
A poslednú otázku, interpeláciu mám na pána Kaliňáka. Ja žasnem nad ústretovosťou k niekomu. To, ako SMER kryje VÁHOSTAV, je podľa mňa bezprecedentná vec. Chcem povedať, dvadsiateho tretieho, to znamená, keď VÁHOSTAV oznámi, ako to zreštrukturalizuje, tak my budeme čakať na výsledok tej reštrukturalizácie pred sídlom strany SMER, aby sme tú sumu, ktorou uspokojí veriteľov, tam zaznamenali, a urobíme všetko pre to, aby ste presne toľko percent dostali vo voľbách. Je úplne fantastické, čo stvárate, ako to prikrývate celé.
Ale mňa v tejto veci zaujíma iná vec. Ako je možné, že na cestnej mostnej konštrukcii je už reklama na obchodné centrum PHAROS, ktoré ešte ani neexistuje a už tam ma reklamu. Viete, to sú veci, ktoré vás nútia sa zamyslieť. Všimnite si napríklad značenie nejakej golfovej predajne v Digital Parku. To je lepšie značené ako Žilina. V Bratislave máte horšie značenie smeru na Žilinu ako predajňa golfu v Digital Parku. To vám garantujem. Proste si títo ľudia dokazujú cez toto, čo dokážu. Nuž ale najväčší expert a Yossarian je v tomto Široký, ktorý už má reklamu na obchodné centrum, ktoré ešte neexistuje, ale už má na cestnej mostnej konštrukcii obrovskú reklamu toho centra PHAROS. A ja sa pýtam, koniec koncov to by súviselo aj s vami, ako je možné to namaľovať, to je maľovaná reklama na mostnej konštrukcii, podľa akého zákona to je, kto to povolil, kto to dovolil, či tam niekto vyhodnocoval alebo nevyhodnocoval vplyv na cestnú premávku, lebo je to precedens. Ja som ešte nikde nevidel obrovskú reklamu namaľovanú na moste na nejaký komerčný subjekt. V Bratislave, ako je IKEA, PHAROS ešte nestojí, ale tá reklama už je namaľovaná na moste. Kto by nebral reklamu na moste, však, to, že vám niekto dovolí tu podpornú konštrukciu mostu krásnu pomaľovať? Tak je zvykom pred voľbami načierno tam lepiť plagáty. Tu si to niekto vybavil legálne. A ja chcem vedieť, kto to je. To je tá interpelácia na pána Kaliňáka, kto kedy vydal to rozhodnutie a ako vyzerá to rozhodnutie, poprosím priložiť to do kópie, lebo to rozhodnutie ma mimoriadne zaujíma, lebo vytvára obrovský precedens. Ďakujem pekne.