48. schôdza

Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený jeden prítomný poslanec za opozíciu (Reakcia z pléna.), vitaj, že ste teraz prišli, tak už ste traja, tak už vítam troch, celých troch, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Popri predsedovi vlády, ktorý je na Európskej rade v Bruseli, sú neprítomní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti pán Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, a takisto pán minister životného prostredia Peter Žiga, na nich obidvoch nie sú žiadne otázky.

Ďakujem veľmi pekne.
Prosím vás teraz, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Ľubice Roškovej a znie: „Vážený pán predseda vlády, aký je váš názor na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. marca 2015 k nevymenovaniu kandidátov na ústavných sudcov?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa okrem vás ešte ďalších päť poslancov adresovalo predsedovi vlády Slovenskej republiky otázku s podobným obsahom, preto si dovolím odpovedať na všetkých šesť otázok súčasne.
Ústavný súd Slovenskej republiky je v zmysle článku 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Skladá sa z 13 sudcov, ktorých na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenúva na 12 rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých hlava štátu má vymenovať.
Za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu Ústavného sudu. Uvedenými kritériami obsiahnutými v ústave sú dané medze posudzovania vhodnosti kandidátov prezidentom.
Dňa 4. júla 2014 sa skončilo funkčné obdobie trom sudcom Ústavného súdu, Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu. Oprávnenie výberu vhodných kandidátov na sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich profesionálnej a morálnej spôsobilosti patrilo Národnej rade, ktorá ho aj zrealizovala.
V apríli minulého roku parlament v súlade s ústavou zvolil piatich kandidátov na uvoľnené miesta sudcov Ústavného súdu, a to doktora Jána Bernáta, sudcu Krajského súdu v Nitre, navrhnutého generálnym prokurátorom doktorom Čižnárom, doktora Imricha Volkaia, predsedu Krajského súdu v Košiciach, navrhnutého dekankou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, doktorku Evu Fulcovú, predsedníčku Okresného súdu Bratislava I, nominovanú dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a prezidentom Notárskej komory, doktora Miroslava Ďuriša, notára, nominovaného prezidentom Notárskej komory, doktorku Janu Baricovú, sudkyňu Najvyššieho súdu, kandidátku navrhnutú predsedom Najvyššieho súdu. O mesiac neskôr k nim pribudol aj doktor Juraj Sopoliga, predseda Senátu Krajského súdu v Košiciach, nominovaný prezidentkou Združenia sudcov Slovenska.
Navrhnutí kandidáti sú významné osobnosti, ktoré už svojimi profesionálnymi životopismi preukázali, že patria k tomu najlepšiemu, čo v právnickom povolaní máme. Národná rada sa tentoraz rozhodla pre predstaviteľov právnej praxe, ktorí sa v minulosti nezúčastňovali politického života. Vo väčšine prípadov im apolitickosť vyplývala z požiadaviek profesie. Preto sú úvahy o kandidátoch strany SMER alebo inej politickej strany fantázia.
Ako som už uviedol, parlament vybral vhodných kandidátov a v súlade s ústavou predložil prezidentovi republiky ich dvojnásobný počet. Prezident Slovenskej republiky je limitovaný vo svojej úvahe pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu osobami kandidátov navrhnutých Národnou radou a povinnosťou zabezpečiť riadne fungovanie ústavného orgánu v tomto prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky. Hlava štátu vzhľadom na jej funkciu, akú má v ústavnom systéme, má základné obmedzenie, ktorého podstata je v tom, že nemá byť konkurentom jednotlivých zložiek moci a ústavných orgánov, ale garantom, že ústavou predpokladaná štruktúra štátnych orgánov bude riadnym spôsobom fungovať a bude tak môcť slúžiť v prospech všetkých občanov.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť si slová Andreja Kisku z konca marca 2014, kde už ako víťaz prezidentských volieb povedal na jednej strane, že je jasne deklarované, že máme parlamentný systém moci, a na druhej strane zrazu prezident dostal určité právomoci z pohľadu nemenovania sudcov alebo profesorov a podobne. Zdôraznil, že podľa neho to nie je správny stav, naša ústava nebola tvorená, aby sme mali poloprezidentský systém. Dovoľte mi ďalej doslovne zacitovať z jeho slov: „Bol by som rád, keby sme sa vrátili naspäť k skutočne parlamentnému systému vládnutia, aby v tom bol poriadok. Aj doktrinálne pramene práva poukazujú na jednoznačnosť mechanizmu vymenovania sudcov Ústavného súdu.“
Pre krátkosť času uvediem napríklad komentár k príslušnému článku ústavy od bývalého ústavného sudcu doktora Jána Drgonca, DrSc. Citujem. Funkcia sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky vzniká vymenovaním. Právo vymenovať sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky náleží prezidentovi Slovenskej republiky. Prezident je viazaný návrhom Národnej rady Slovenskej republiky, bez návrhu nemôže do funkcie sudcu Ústavného súdu vymenovať nikoho. Národná rada Slovenskej republiky každý návrh predkladá tak, aby prezident Slovenskej republiky mal možnosť voľby medzi dvoma kandidátmi na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ponecháva prezidentovi na voľnej úvahe rozhodnutie o tom, ktorého z kandidátov za sudcu vymenuje. V prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu samotná ústava vymedzuje priestor pre úvahu prezidenta tým, že mu parlament predkladá dvojnásobný počet kandidátov, ako má menovať sudcov Ústavného súdu, a je na rozhodnutí prezidenta, ktorého z nich vyberie. Nedávame mu však možnosť nevyberať z navrhnutých kandidátov. Predmetný počet sudcov je stanovený, pokiaľ spĺňajú stanovené podmienky a pokiaľ sú riadne zvolení Národnou radou. Právomoc orgánu verejnej moci v sebe na rozdiel od subjektívneho práva občana spája právo s povinnosťou rozhodnúť, a to podľa právom stanovených podmienok. Aj Benátska komisia Rady Európy, na ktorú sa vláda obrátila, zaujala obdobné stanovisko.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prezident republiky mal zo šiestich kandidátov vybrať troch, na čo paradoxne zriadil špeciálnu komisiu. Práve táto komisia mu odporučila z nich odmietnuť piatich. Ústava Slovenskej republiky však nikde nehovorí o tom, že by mala hlava štátu právomoc zriaďovať komisie, ktoré by mali kandidátov na ústavných sudcov preverovať, pravdupovediac z ústavy nevyplýva prezidentovi Slovenskej republiky, že by mohol zriaďovať nejaké komisie.
Trochu odbočím od textu, ktorý je tu napísaný. Každý orgán môže robiť len to, čo mu zákon predpokladá. Nemá priestor pre improvizáciu ani pre priestor pre akúkoľvek svojvôľu. A v tomto prípade to tak prezident urobil.
Prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. júla 2014 vymenoval do funkcie sudkyne Ústavného súdu doktorku Janu Baricovú. Žiadneho z ďalších piatich kandidátov zvolených a navrhnutých mu parlamentom, teda doktorku Evu Fulcovú, doktora Juraja Sopoligu, doktora Miroslava Ďuriša, doktora Jána Bernáta a doktora Imricha Volkaia do funkcie sudcu Ústavného súdu nevymenoval so spoločným odôvodnením, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. Verejnosti hlava štátu oznámila, že z navrhovaných kandidátov vybral iba Janu Baricovú, ktorá mala dlhodobo záujem o ústavné právo a bola aj na stáži na Ústavnom súde, vidí aj do ústavného európskeho práva, čo bola jedna zo základných požiadaviek pre tretiu generáciu ústavných sudcov. Ostatných kandidátov prezident odmietol. Argumentoval tým, že sa rozhodoval na základe osobného pohovoru i odporúčaním právnických autorít, a tak dospel k názoru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. Vyčítal im, že sa doteraz objektívne preukázateľným spôsobom prakticky či teoreticky nevenovali ústavnému súdnictvu a ústavnému právu. Nemožno prehliadnuť všeobecnosť a nepodloženosť rozhodnutí prezidenta o ich nevymenovaní za sudcov Ústavného súdu, z ktorých sa napríklad predseda krajského súdu alebo bývalý prezident Notárskej komory dozvedeli, že vo svojej profesii nedosiahli zvláštne výsledky. Situáciu tu už len dokresľuje, že odôvodnenia všetkých piatich rozhodnutí boli s výnimkou detailu absolútne totožné. To znamená, všetkých päť sudcov zjavne viedlo absolútne rovnaký život, absolútne rovnakú prax a absolútne rovnako postupovalo v celom svojom živote, keď stačilo stlačiť Ctrl + a, Ctrl + c.
Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o nevymenovaní podali zvyšní kandidáti ústavnú sťažnosť, ktorou namietali porušenie ich základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých niektorí namietali aj porušenie práva na vstup do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta.
Ústavný súd Slovenskej republiky po predchádzajúcom prijatí všetkých sťažností neúspešných kandidátov na ústavných sudcov spojil na spoločné konanie sťažnosť doktorky Evy Fulcovej, doktora Juraja Sopoligu a doktora Miroslava Ďuriša. Uznesením z 12. 11. 2014 odmietol predpojatosť členky III. senátu Ústavného súdu doktorky Jany Baricovej namietanú prezidentom Slovenskej republiky.
Pani poslankyňa, práve som sa dostal k podstate vašej otázky. Ústavný súd na verejnom zasadnutí senátu v utorok 17. marca rozhodol, že základné práva doktorky Evy Fulcovej, doktora Miroslava Ďuriša a doktora Juraja Sopoligu na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami prezidenta Slovenskej republiky z 2. júla 2014 o ich nevymenovaní za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky porušené boli.
V ďalšom bode rozhodol Ústavný súd, že rozhodnutia prezidenta z 2. júla 2014 o nevymenovaní doktorky Evy Fulcovej, doktora Ďuriša a doktora Sopoligu za sudcov Ústavného súdu zrušuje a prikazuje, aby prezident vo veci znovu konal a rozhodol.
Zatiaľ nie je k dispozícii plné znenie rozhodnutia Ústavného súdu vrátane jeho odôvodnenia, a tak ostávajú niektoré čiastkové otázky otvorené, ale už ten samotný výrok rozhodnutia a širší kontext konania umožňujú zaujať k danej veci stanovisko.
Zo stručného ústneho odôvodnenia rozhodnutia Ústavným súdom vyplýva, že prezident Slovenskej republiky nepostupoval ústavne konformne pri výbere kandidátov na sudcov Ústavného súdu, keď z parlamentom navrhnutého dvojnásobného počtu kandidátov vymenoval len jednu sudkyňu Ústavného súdu a ďalších dvoch sudcov nevymenoval. Pri svojom rozhodnutí neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by bránili vymenovaniu ďalších dvoch sudcov Ústavného súdu z navrhnutých kandidátov a rozhodnutie o nevymenovaní oprel prezident Slovenskej republiky len o všeobecné, nepersonalizované konštatovania.
Ústavný súd namietal prekročenie rámca právomoci prezidentom Slovenskej republiky nevymenovaním chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Toto základné právo označil Ústavný súd už skôr v zmysle nálezu z roku 2012 za kľúčové politické právo úzko súvisiace s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu. Zmienení článok ústavy nezaručuje právo uchádzačovi verejnú funkciu dostať, ale len právo a možnosť nediskriminačne, teda za rovnakých podmienok, aké majú vytvorení iní kandidáti, sa o takúto funkciu uchádzať. Ústavný súd rozhodol o porušení tohto ústavného práva prezidentom, teda inými slovami konštatoval, že jeho postup pri výkone právomoci prezidenta, ktorý nemožno považovať za objektívny, porušil ústavu, základné právo na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok pri nezmenenej právnej úprave nemôže byť porušené ani v dôsledku zmeny politického prostredia.
Chcel by som zdôrazniť, že Národná rada Slovenskej republiky postupovala pri voľbe šiestich kandidátov, z ktorých si pán prezident mal vybrať troch, v súlade s ústavou, rovnako aj vtedy, keď nevyhovela požiadavke hlavy štátu zvoliť ďalších štyroch kandidátov, z ktorých chcel vymenovať zvyšných dvoch.
Národná rada Slovenskej republiky konala správne aj vtedy, keď nepodľahla tlaku opozície, ktorá viackrát navrhovala do rokovania Národnej rady zaradiť voľbu ďalších kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A môžeme mať rôzne osobné názory, ale musíme plne rešpektovať ústavou dané postavenia a právomoci tak prezidenta, ako aj parlamentu. Tu neexistuje vzťah ani nadriadenosti, ani podriadenosti.
Každé porušenie práva a ústavy zvlášť je poľutovaniahodné a v danom prípade navyše bolo pre ústavných právnikov a osoby so skúsenosťami z politického života predvídateľné, že rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní sudcov Ústavného súdu zhodnotí Ústavný súd ako porušenie ústavy a možno i niektorých ustanovení Paktu o občianskych a politických právach. Preto to nedávne rozhodnutie neprekvapilo.
Ústavný súd zároveň v zmysle ústavy prikázal prezidentovi vo veci znova konať a rozhodnúť. Otvorila sa cesta k náprave protiústavného stavu, keď Ústavný súd kvôli nesprávnemu postupu a rozhodnutiu hlavy štátu nemá ústavou predpísaný počet 13, ale iba 11 sudcov. Treba dúfať, že pán prezident túto cestu využije a podľa rozhodnutia Ústavného súdu vymenuje z parlamentom navrhnutých kandidátov ďalších dvoch ústavných sudcov, prispeje tak v súlade s ústavnou povinnosťou hlavy štátu k riadnemu fungovaniu ústavných inštitúcií.
Pre fungovanie právneho štátu i priamo pre mnohých občanov je významné, aby bol Ústavný súd plne personálne obsadený. V súčasnosti zápasí rovnako ako všeobecné súdy s dramatickým nárastom počtu podaní. Ide o desaťtisíce vecí. A za tejto situácie chýbajú nevymenovaní sudcovia.
Teraz neviem, pán predseda,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Už sme vyčerpali čas na odpovede na otázky adresované premiérovi, pán podpredseda, tak ak by ste ukončili v krátkom čase, či už ste aj teda...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Už som teda vlastne na konci.
Ja chcem na záver už povedať iba poznámku, že pamätáme si, kde pri podobnom rozhodnutí, ale za úplne iných podmienok zvolávala opozícia desiatky tlačových konferencií a vyzývala prezidenta, bývalého v tomto prípade, aby napravil svoje konanie, zaplatil to z vlastného vrecka. Všetci tí odvážlivci dneska chýbajú v sále, nie sú tu. A tak som naozaj prekvapený. Ale je to typické, že naša opozícia nemá jeden meter, nepozná jeden meter a vždycky politicky využíva iba tú časť rozhodnutí, ktorá sa jej hodí. Keby bola aspoň troška chlapom, najmä tí poslanci, ktorí sú chlapi, urobili by rovnaké výzvy, ako urobili v decembri minulého roku. Ale keďže nie sú, naozaj to ani neočakávame. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá je otázka od pána poslanca Jožka Mikloška a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky a znie: „U nás pôsobí množstvo nebankových firiem, ktoré požičiavajú peniaze najmä sociálne slabším skupinám, ktoré nespĺňajú stanovené podmienky bankami. Často sa tým zneužívajú ľudia v zložitých situáciách aj úžerníckymi poplatkami a úrokmi. Nemohol by štát vytvoriť inštitúciu, ktorá by mohla požičiavať sumy napríklad do 500 eur za takých podmienok, ktoré by umožnili túto sumu splatiť?“
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte mi, keď ukončíte svoju odpoveď. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný dobrý deň.
Pán Jozef Mikloško, ďakujem za otázku. Dovoľte mi hneď v úvode vám zavinšovať všetko najlepšie k vašim meninám, požehnané meniny vám prajem aj teraz, aj v ďalšie roky, nech vás Pán Boh chráni. (Potlesk.)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky citlivo vníma nastolenú problematiku. Informácie o tom získavame najmä z ohlasov od občanov na praktiky niektorých podnikateľských subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, z rozhodnutí dozorných orgánov, ako aj z rozhodnutí všeobecných súdov, rozhodnutí týkajúcich sa postupov veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Ministerstvo financií preto práve z tohto dôvodu pripravilo viaceré legislatívne zmeny, ktoré nastavili nové pravidlá v oblasti a budú mať pozitívny vplyv na zvýšenie ochrany spotrebiteľov na trhu spotrebiteľských úverov.
Navrhované riešenia náš rezort aplikoval hlavne vypracovaním novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a takisto zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade.
Nová právna úprava zavádza povoľovacie konanie pred Národnou bankou Slovenska a stanovili sa aj nové podmienky na získanie povolenia pre poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorými nie sú banky. Všetci, naozaj všetci veritelia poskytujúce spotrebiteľské úvery okrem bánk budú musieť prejsť licenčným procesom. To doteraz nikdy tak nebolo. A inak už nebudú môcť ďalej takéto úvery ani poskytovať.
Ten licenčný proces je nastavený podobne ako licenčný proces pri bankách. Okrem iného tak žiadatelia o licenciu budú musieť preukázať odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť zákonom ustanovených osôb, fyzických osôb navrhovaných za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky. Je to presne podobné, ako je to pri komerčných bankách. Budú musieť takisto garantovať obchodnú a technickú pripravenosť a plniť ďalšie podmienky.
Ďalšou povinnosťou veriteľov je poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného registra údajov o spotrebiteľských úveroch a taktiež získavať a využívať údaje z uvedeného registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. To už je oveľa citlivejšia oblasť. V podstate týmto spôsobom sa niektorým fyzickým osobám znemožní prijímať ďalšie a ďalšie spotrebiteľské úvery. A znemožní sa im tým pádom zrejme aj naskočiť do tej špirály nesplatiteľnosti úverov.
Zároveň výkon kontroly a dohľadu nad činnosťou veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery preberá v celom rozsahu Národná banka Slovenska, pričom došlo k výraznému rozšíreniu jej právomocí voči dohliadaným subjektom. Treba si uvedomiť, že dodnes v podstate sa podniká v oblasti nebankových subjektov len na základe prihlásenia sa do akéhosi registra. To znamená, je to skoro de facto voľná živnosť.
Ďalším opatrením je nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ktoré ustanovuje, že na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk, čo je zverejnené na stránke ministerstva financií. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V súčasnosti je maximálna možná odplata pri spotrebiteľských úveroch pod hranicou 30 %.
Kombináciou zmien vyplývajúcich z nového zákona o dohľade zákona o spotrebiteľských úveroch a spomínaného nariadenia vlády sa zamedzí podnikaniu takým spoločnostiam, ktorých činnosť vykazuje znaky úžery, ktoré vážne porušujú práva spotrebiteľov a zvyšujú reputačné riziko celého sektora poskytovateľov úverov.
Dovolím si dodať, že je to večná problematika, je to večná problematika takej asymetrie spotrebiteľa žiadateľa o úver a toho, kto potrebuje peniaze, a na druhej strane toho, kto tie peniaze poskytuje. A to sa týka aj bánk, ale aj kľúčovo nebankových subjektov. Viete, že je to veľmi obľúbená téma aj tu v poslaneckej snemovni. Je veľkým možno aj problémom Slovenska, že má málo spotrebiteľských združení, proste ochrancov práv z hľadiska profesionalizácie týchto združení. Naša verejnosť je málo edukovaná, málo finančne gramotná. A z tohto pohľadu sa stáva predmetom v podstate takej presilovky, pretože na jednej strane je túžba, potreba dostať sa k peniazom, na druhej strane je často tá falošná ruka poskytovanej pomoci, ktorá sa, samozrejme, šíri aj klamlivou reklamou a podobne, ale pravdou je, že toto je beh na dlhú trať, začína vzdelávaním, edukáciou, začína tým, že táto téma má byť verejnou, to je absolútne správne a legitímne, a potom je na vás zákonodarcoch, na nás exekutívcoch, aby sme hľadali cesty a možnosti, ako to z roka na rok zlepšovať.
A, samozrejme, aj dnes môžete povedať, že to bude málo. Možno to bude málo, ale na konci dňa je strašne dôležité, ako konkrétni ľudia, v danom prípade napríklad v Národnej banke, ak budú robiť dohľad v Národnej banke, ak to budú licencovať, ako to bude v praxi fungovať. Centrálna banka má, myslím si, veľmi dobrú históriu z hľadiska dohľadania ďalších sektorov finančného trhu. Ja asi nebudem ani tajiť žiadne tajomstvo, že centrálna banka dlho zvažovala, či vôbec takúto kompetenciu v oblasti ochrany spotrebiteľa prevezme, pretože mali ste tu tému guvernéra v Národnej rade, ale je naozaj do veľkej miery naša Národná banka vstupom do eurozóny nezávislá a ona musí súhlasiť s prevzatím takýchto kompetencií. To mi dáva istú dôveru aj na to, že sa tejto úlohy zhostia, pretože ide aj o ich kredibilitu. Na konci dňa budú, samozrejme, konfrontovaní hlavne ľuďmi, otázkami, postojov ľudí, médií, ale aj vašich, otázkami poslancov Národnej rady. A nie je to jednoduchá cesta, lebo oblasť nebankových subjektov je pole neorané, pole neorané, ktoré je posiate množstvom obetí tohto systému.
A treba zvažovať ešte jednu vec, pretože, viete, sa rúbe les a tie triesky lietajú a pravdou aj je, že prílišná regulácia alebo taká nerozumná regulácia môže zase zapríčiniť vytláčanie poskytovania úverov do šedej ekonomiky. To je to, čo poznáme, povedzme, z rómskej komunity v oblasti úžerníkov, ktorí požičiavajú na dobré slovo a na svoj hrubý krk. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za gratuláciu. Už to, že ma vylosovali ako číslo jedna, je pekný darček. A pán minister mi vždycky odpovie veľmi vecne, aj za to mu ďakujem. Mojou otázkou bolo aj to, že kedy tie licencie by mohli asi tak platiť. To je zaujímavá otázka, to tam neodznelo. Po ďalšie, ja vlastne som došiel k tomu tak, že som nedávno dostal esemesku, a nie raz esemesky dostávam, ktorá takto znela, že je nová pôžička pre každého bez ručenia a poplatkov aj pre mamičky na materskej dovolenke a nezamestnaných do 48 hodín do 5 000 eur, aj pre nezamestnaných do 5 000 eur ročne, máte záujem, stačí esemeska. Čiže cez Telekom prichádzajú takéto esemesky. A ľudia sa na to, samozrejme, chytia. A tí pôžičkári vlastne len čakajú na to, že nebudete splácať. A potom nastúpi komando, úroky, úroky z omeškania, trovy právneho zástupcu, exekúcia a tak ďalej s tým, že dneska je 1,3 mil. ľudí v exekúcii, o chvíľu bude celé Slovensko exekvované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Už vypršal vám čas, pán poslanec.
Pán minister, dá sa na to reagovať alebo budete reagovať?

Otázka nepadla, ale týka sa to zrejme obmedzenia reklamy zákonom alebo... (Reakcia poslanca Jozefa Mikloška.) Pán Mikloško, ešte možno budeme v budúcnosti vidieť, koľko vecí máme spoločných. Ale asi my sociálni demokrati máme a kresťanskí demokrati majú niekedy takú túžbu chrániť ľudí pred nimi samými, pred zlom, ktoré považujeme za zlo. Svet je zložitý, svet má svoje schémy, ktoré sú často úplne odlišné od tých, ktorým sme možno niekedy verili. A sme konfrontovaní proste úplne s realitou inou, ktorá sa klania komerčnosti a mamone a komfortu a princípom šťastia, ktoré sú povrchné, ale sú prítomné a často sú proste vzormi správania. Nemôžeme ľudí uchrániť samých pred nimi samými. Môžeme ich viesť k tomu, aby boli rozumnejší a aby sa neodovzdali do rúk tých, ktorí sú pripravení ich pripraviť o všetko.
Pýtali ste sa na licencovanie. Ten proces sa začne v júli tohto roku. Bude prebiehať pol roka, pokiaľ viem. Podľa predbežných informácií sú to odhady. By mal počet nebankových subjektov klesnúť o dve tretiny. To je náš odhad odborný, urobený aj so zástupcami zvonku z trhu. Niekto môže povedať, že tam zostanú v podstate len najsilnejší. Aj táto stránka mince môže byť nastolená.
Pravdou je, a súhlasím s vami, potrebujeme, aby sme kultivovali reklamu, aby sme kultivovali spôsoby a kanály, akými sa ľudia dostávajú k informáciám, ktoré sú často nepravdivé. Viete veľmi dobre, veď stačí si zapnúť televízor, že aj dnes súčasťou reklám, ale aj komerčných televízií je to veľmi jednoduché. „Pomôžeme vám reštrukturalizovať úver,“ to nie je nič iné, len že vám poskytnú iný úver, takže dlhá cesta. A vieme tú cestu prejsť úspešne len vtedy, ak dáme viac hláv dokopy, lebo nikto z nás nie je geniálny a nikto z nás nemá schopnosť v on line, v tom reálnom čase reagovať na toho, ktorý je vždy pred nami, lebo na tej druhej strane je zisk, zisk tých subjektov, ktorým ide proste o peniaze, len o peniaze. Čiže poctivo po tej ceste treba kráčať a výsledkom toho by mohlo byť a malo byť to, aby bolo menej ľudských nešťastí.
A tu mám poslednú vetu, informáciu možno zo včera alebo z predvčerajška. Naozaj sa našej ekonomike darí v týchto mesiacoch. To je otázka údajov z mikroekonomiky aj z makroekonomiky.
Je pravdou, že nárast reálnych miezd v prvých mesiacoch tohto roka prekvapil aj tých legálnych bankárov a rastú nám spotrebiteľské úvery, ale v klasických bankách. Môžeme povedať, že tam stále priestor je, lebo Slovensko patrí medzi krajiny s nízkou úrovňou súkromného zadlženia. Čiže máme priestor do toho priemeru západnej kultúry, ktorý sa niekde pohybuje aj cez 100 % hrubého domáceho produktu. Čiže naša zadlženosť aj verejných financií, ale aj tých súkromných domácností je oveľa nižšia alebo patrí medzi najnižšie medzi krajinami hlavne západnej kultúry. Ale veľmi rýchlo ten priestor zaplňujeme tým, že ľudia možno aj vo viere a v precitnutí sa v tom, že sa nachádzajú zase v lepších časoch z pohľadu toho, že krízu majú za sebou a začali tomu veriť, menej veria možno tomu, čo sa ozýva aj tu z pozícií opozície alebo z pozícií opozičných lavíc alebo z médií, viac veria tomu, že bude lepšie. A z tohto pohľadu aj viac sú ochotní riskovať a požičiavať si. Čiže ten nárast zadlženosti a poberania spotrebiteľských úverov raketovo rastie aj v týchto mesiacoch. A z hľadiska takého čisto technokratického je to prejav dôvery v to, že vrchol krízy máme, dúfam, nadlho za sebou. Ďakujem, skončil som.