48. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá je otázka od pána poslanca Jožka Mikloška a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky a znie: „U nás pôsobí množstvo nebankových firiem, ktoré požičiavajú peniaze najmä sociálne slabším skupinám, ktoré nespĺňajú stanovené podmienky bankami. Často sa tým zneužívajú ľudia v zložitých situáciách aj úžerníckymi poplatkami a úrokmi. Nemohol by štát vytvoriť inštitúciu, ktorá by mohla požičiavať sumy napríklad do 500 eur za takých podmienok, ktoré by umožnili túto sumu splatiť?“
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte mi, keď ukončíte svoju odpoveď. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný dobrý deň.
Pán Jozef Mikloško, ďakujem za otázku. Dovoľte mi hneď v úvode vám zavinšovať všetko najlepšie k vašim meninám, požehnané meniny vám prajem aj teraz, aj v ďalšie roky, nech vás Pán Boh chráni. (Potlesk.)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky citlivo vníma nastolenú problematiku. Informácie o tom získavame najmä z ohlasov od občanov na praktiky niektorých podnikateľských subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, z rozhodnutí dozorných orgánov, ako aj z rozhodnutí všeobecných súdov, rozhodnutí týkajúcich sa postupov veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Ministerstvo financií preto práve z tohto dôvodu pripravilo viaceré legislatívne zmeny, ktoré nastavili nové pravidlá v oblasti a budú mať pozitívny vplyv na zvýšenie ochrany spotrebiteľov na trhu spotrebiteľských úverov.
Navrhované riešenia náš rezort aplikoval hlavne vypracovaním novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a takisto zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade.
Nová právna úprava zavádza povoľovacie konanie pred Národnou bankou Slovenska a stanovili sa aj nové podmienky na získanie povolenia pre poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorými nie sú banky. Všetci, naozaj všetci veritelia poskytujúce spotrebiteľské úvery okrem bánk budú musieť prejsť licenčným procesom. To doteraz nikdy tak nebolo. A inak už nebudú môcť ďalej takéto úvery ani poskytovať.
Ten licenčný proces je nastavený podobne ako licenčný proces pri bankách. Okrem iného tak žiadatelia o licenciu budú musieť preukázať odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť zákonom ustanovených osôb, fyzických osôb navrhovaných za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky. Je to presne podobné, ako je to pri komerčných bankách. Budú musieť takisto garantovať obchodnú a technickú pripravenosť a plniť ďalšie podmienky.
Ďalšou povinnosťou veriteľov je poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného registra údajov o spotrebiteľských úveroch a taktiež získavať a využívať údaje z uvedeného registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. To už je oveľa citlivejšia oblasť. V podstate týmto spôsobom sa niektorým fyzickým osobám znemožní prijímať ďalšie a ďalšie spotrebiteľské úvery. A znemožní sa im tým pádom zrejme aj naskočiť do tej špirály nesplatiteľnosti úverov.
Zároveň výkon kontroly a dohľadu nad činnosťou veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery preberá v celom rozsahu Národná banka Slovenska, pričom došlo k výraznému rozšíreniu jej právomocí voči dohliadaným subjektom. Treba si uvedomiť, že dodnes v podstate sa podniká v oblasti nebankových subjektov len na základe prihlásenia sa do akéhosi registra. To znamená, je to skoro de facto voľná živnosť.
Ďalším opatrením je nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ktoré ustanovuje, že na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk, čo je zverejnené na stránke ministerstva financií. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V súčasnosti je maximálna možná odplata pri spotrebiteľských úveroch pod hranicou 30 %.
Kombináciou zmien vyplývajúcich z nového zákona o dohľade zákona o spotrebiteľských úveroch a spomínaného nariadenia vlády sa zamedzí podnikaniu takým spoločnostiam, ktorých činnosť vykazuje znaky úžery, ktoré vážne porušujú práva spotrebiteľov a zvyšujú reputačné riziko celého sektora poskytovateľov úverov.
Dovolím si dodať, že je to večná problematika, je to večná problematika takej asymetrie spotrebiteľa žiadateľa o úver a toho, kto potrebuje peniaze, a na druhej strane toho, kto tie peniaze poskytuje. A to sa týka aj bánk, ale aj kľúčovo nebankových subjektov. Viete, že je to veľmi obľúbená téma aj tu v poslaneckej snemovni. Je veľkým možno aj problémom Slovenska, že má málo spotrebiteľských združení, proste ochrancov práv z hľadiska profesionalizácie týchto združení. Naša verejnosť je málo edukovaná, málo finančne gramotná. A z tohto pohľadu sa stáva predmetom v podstate takej presilovky, pretože na jednej strane je túžba, potreba dostať sa k peniazom, na druhej strane je často tá falošná ruka poskytovanej pomoci, ktorá sa, samozrejme, šíri aj klamlivou reklamou a podobne, ale pravdou je, že toto je beh na dlhú trať, začína vzdelávaním, edukáciou, začína tým, že táto téma má byť verejnou, to je absolútne správne a legitímne, a potom je na vás zákonodarcoch, na nás exekutívcoch, aby sme hľadali cesty a možnosti, ako to z roka na rok zlepšovať.
A, samozrejme, aj dnes môžete povedať, že to bude málo. Možno to bude málo, ale na konci dňa je strašne dôležité, ako konkrétni ľudia, v danom prípade napríklad v Národnej banke, ak budú robiť dohľad v Národnej banke, ak to budú licencovať, ako to bude v praxi fungovať. Centrálna banka má, myslím si, veľmi dobrú históriu z hľadiska dohľadania ďalších sektorov finančného trhu. Ja asi nebudem ani tajiť žiadne tajomstvo, že centrálna banka dlho zvažovala, či vôbec takúto kompetenciu v oblasti ochrany spotrebiteľa prevezme, pretože mali ste tu tému guvernéra v Národnej rade, ale je naozaj do veľkej miery naša Národná banka vstupom do eurozóny nezávislá a ona musí súhlasiť s prevzatím takýchto kompetencií. To mi dáva istú dôveru aj na to, že sa tejto úlohy zhostia, pretože ide aj o ich kredibilitu. Na konci dňa budú, samozrejme, konfrontovaní hlavne ľuďmi, otázkami, postojov ľudí, médií, ale aj vašich, otázkami poslancov Národnej rady. A nie je to jednoduchá cesta, lebo oblasť nebankových subjektov je pole neorané, pole neorané, ktoré je posiate množstvom obetí tohto systému.
A treba zvažovať ešte jednu vec, pretože, viete, sa rúbe les a tie triesky lietajú a pravdou aj je, že prílišná regulácia alebo taká nerozumná regulácia môže zase zapríčiniť vytláčanie poskytovania úverov do šedej ekonomiky. To je to, čo poznáme, povedzme, z rómskej komunity v oblasti úžerníkov, ktorí požičiavajú na dobré slovo a na svoj hrubý krk. Ďakujem, skončil som.

Veľmi pekne ďakujem za gratuláciu. Už to, že ma vylosovali ako číslo jedna, je pekný darček. A pán minister mi vždycky odpovie veľmi vecne, aj za to mu ďakujem. Mojou otázkou bolo aj to, že kedy tie licencie by mohli asi tak platiť. To je zaujímavá otázka, to tam neodznelo. Po ďalšie, ja vlastne som došiel k tomu tak, že som nedávno dostal esemesku, a nie raz esemesky dostávam, ktorá takto znela, že je nová pôžička pre každého bez ručenia a poplatkov aj pre mamičky na materskej dovolenke a nezamestnaných do 48 hodín do 5 000 eur, aj pre nezamestnaných do 5 000 eur ročne, máte záujem, stačí esemeska. Čiže cez Telekom prichádzajú takéto esemesky. A ľudia sa na to, samozrejme, chytia. A tí pôžičkári vlastne len čakajú na to, že nebudete splácať. A potom nastúpi komando, úroky, úroky z omeškania, trovy právneho zástupcu, exekúcia a tak ďalej s tým, že dneska je 1,3 mil. ľudí v exekúcii, o chvíľu bude celé Slovensko exekvované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Otázka nepadla, ale týka sa to zrejme obmedzenia reklamy zákonom alebo... (Reakcia poslanca Jozefa Mikloška.) Pán Mikloško, ešte možno budeme v budúcnosti vidieť, koľko vecí máme spoločných. Ale asi my sociálni demokrati máme a kresťanskí demokrati majú niekedy takú túžbu chrániť ľudí pred nimi samými, pred zlom, ktoré považujeme za zlo. Svet je zložitý, svet má svoje schémy, ktoré sú často úplne odlišné od tých, ktorým sme možno niekedy verili. A sme konfrontovaní proste úplne s realitou inou, ktorá sa klania komerčnosti a mamone a komfortu a princípom šťastia, ktoré sú povrchné, ale sú prítomné a často sú proste vzormi správania. Nemôžeme ľudí uchrániť samých pred nimi samými. Môžeme ich viesť k tomu, aby boli rozumnejší a aby sa neodovzdali do rúk tých, ktorí sú pripravení ich pripraviť o všetko.
Pýtali ste sa na licencovanie. Ten proces sa začne v júli tohto roku. Bude prebiehať pol roka, pokiaľ viem. Podľa predbežných informácií sú to odhady. By mal počet nebankových subjektov klesnúť o dve tretiny. To je náš odhad odborný, urobený aj so zástupcami zvonku z trhu. Niekto môže povedať, že tam zostanú v podstate len najsilnejší. Aj táto stránka mince môže byť nastolená.
Pravdou je, a súhlasím s vami, potrebujeme, aby sme kultivovali reklamu, aby sme kultivovali spôsoby a kanály, akými sa ľudia dostávajú k informáciám, ktoré sú často nepravdivé. Viete veľmi dobre, veď stačí si zapnúť televízor, že aj dnes súčasťou reklám, ale aj komerčných televízií je to veľmi jednoduché. „Pomôžeme vám reštrukturalizovať úver,“ to nie je nič iné, len že vám poskytnú iný úver, takže dlhá cesta. A vieme tú cestu prejsť úspešne len vtedy, ak dáme viac hláv dokopy, lebo nikto z nás nie je geniálny a nikto z nás nemá schopnosť v on line, v tom reálnom čase reagovať na toho, ktorý je vždy pred nami, lebo na tej druhej strane je zisk, zisk tých subjektov, ktorým ide proste o peniaze, len o peniaze. Čiže poctivo po tej ceste treba kráčať a výsledkom toho by mohlo byť a malo byť to, aby bolo menej ľudských nešťastí.
A tu mám poslednú vetu, informáciu možno zo včera alebo z predvčerajška. Naozaj sa našej ekonomike darí v týchto mesiacoch. To je otázka údajov z mikroekonomiky aj z makroekonomiky.
Je pravdou, že nárast reálnych miezd v prvých mesiacoch tohto roka prekvapil aj tých legálnych bankárov a rastú nám spotrebiteľské úvery, ale v klasických bankách. Môžeme povedať, že tam stále priestor je, lebo Slovensko patrí medzi krajiny s nízkou úrovňou súkromného zadlženia. Čiže máme priestor do toho priemeru západnej kultúry, ktorý sa niekde pohybuje aj cez 100 % hrubého domáceho produktu. Čiže naša zadlženosť aj verejných financií, ale aj tých súkromných domácností je oveľa nižšia alebo patrí medzi najnižšie medzi krajinami hlavne západnej kultúry. Ale veľmi rýchlo ten priestor zaplňujeme tým, že ľudia možno aj vo viere a v precitnutí sa v tom, že sa nachádzajú zase v lepších časoch z pohľadu toho, že krízu majú za sebou a začali tomu veriť, menej veria možno tomu, čo sa ozýva aj tu z pozícií opozície alebo z pozícií opozičných lavíc alebo z médií, viac veria tomu, že bude lepšie. A z tohto pohľadu aj viac sú ochotní riskovať a požičiavať si. Čiže ten nárast zadlženosti a poberania spotrebiteľských úverov raketovo rastie aj v týchto mesiacoch. A z hľadiska takého čisto technokratického je to prejav dôvery v to, že vrchol krízy máme, dúfam, nadlho za sebou. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám prezentoval odpoveď na vašu otázku, ktoré pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Na úvod dovoľte pripomenúť, že súčasné vedenie prevzalo Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Žilina v stave, keď bola výrazne zadlžená a produkovala mesačný dlh okolo 500-tisíc eur. Celkový dlh v tom čase bol vo výške 12 mil. eur. Tam bol havarijný stavebnotechnický stav, materiálno-technické vybavenie bolo zastarané, zmluvné vzťahy so zdravotnými poisťovňami vo viacerých oblastiach, v nedostatočných objemoch a v zlej štruktúre, zlé bolo aj personálne zabezpečenie, východisko bolo aj je v efektívnosti hospodárenia a v hľadaní optimálnych modelov fungovania, čo je úloha pre riaditeľa nemocnice, ako aj pre celý manažment.
Som informovaný, že riaditeľ Volák absolvoval viaceré rokovania, pričom proces zmien v tomto zdravotníckom zariadení napreduje. Situácia sa tam po medializovaných informáciách o internom oddelení upokojila, riaditeľ Volák rokoval s lekármi interného oddelenia, predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia, ako aj so zástupcami sestier. Výsledkom toho je, že s poverenou primárkou interného oddelenia predstaví do konca mesiaca marec koncepčný plán ďalšieho fungovania tohto oddelenia.
Čo je dôležité. Starostlivosť o pacientov kontinentálne pokračuje a týka sa to aj oddelenia vnútorného lekárstva, ktoré tu poskytuje zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu.
Treba pripomenúť, že bola to práve predchádzajúca vláda a pán minister Uhliarik, ktorý v roku 2011 zrušil v žilinskej nemocnici oddelenie pľúcnych chorôb, infekčné a kožné oddelenie a nezvládol situáciu v rezorte, ktorá vyústila do celoslovenského štrajku lekárov.
Na rozdiel od bývalej vlády táto vláda poskytla žilinskej nemocnici finančné prostriedky v hodnote 600-tisíc eur na komplexnú rekonštrukciu interného monobloku.
Pokiaľ ide o interné oddelenie, situácia je taká, že z celkového počtu 29 lekárov hromadnú výpoveď podalo 15 lekárov, vrátane primára, vedenie rozviazalo pracovný pomer dohodou s primárom oddelenia, vo výpovednej dobe zostalo 14 lekárov, pričom jedna lekára výpoveď stiahla a v súčasnosti plynie výpovedná lehota 13 lekárom. Ďalších 11 lekárov má táto nemocnica k dispozícii v rámci špecializovaných ambulancií. Teda medializované informácie o nedostatočnej starostlivosti o pacientov sú neopodstatnené, splnený je aj výnos ministerstva zdravotníctva o personálnych normatívoch.
Áno, rezervy tam boli pri manažmente pacientov na oddelení vnútorného lekárstva, keď absentovala spolupráca napríklad s LDCH, kam môžu byť pacienti z interného oddelenia po ukončenej diagnostike a nastavení liečby preložení. Ide o stav, ktorý treba zmeniť aj s prihliadnutím na skutočnosť, že trendom nie je zvyšovanie lôžkovej kapacity, ale využívanie kvalitných diagnostických a liečebných možností, čím sa skracuje priemerná doba hospitalizácie.
Uvádzam, že v krajinách OECD sa za adekvátny čas hospitalizácie na internom oddelení považujú 4 dni až 5 dní, v Žiline v roku 2014 to bolo 6,7 dňa. Aj v zmysle tejto štatistiky vedenie Fakultnej nemocnice v Žiline hľadá riešenie, ako dosiahnuť optimálny stav.
Je potrebné zdôrazniť, že areál Fakultnej nemocnice Žilina je zastaraný, pričom mnohé pavilóny si vyžadujú modernizáciu. Týka sa to aj oddelenia vnútorného lekárstva. Vedenie tejto nemocnice má dlhodobo záujem postupne riešiť problémy. Výsledkom toho je už spomínané pridelenie dotácie 590-tisíc eur na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. V plnej výške bude tá dotácia použitá na riešenie havarijného stavu interného pavilónu. Výmena okien, vchodových dverí, oprava balkónov, zábradlia, dlažby, centrálne rozvody medicínskych plynov, výmena podlahových krytín na chodbách, generálne opravy hygienických zariadení, rekonštrukcia by sa mala začať 1. júna 2015.
Na záver ešte jedna aktuálna informácia. Dňa 10. marca tohto roku bol na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky doručený list, ktorý ministrovi adresoval kolektív 74 zamestnancov tamojšieho interného oddelenia. V tomto liste uvádzajú: „Situácia na oddelení je výsledkom najmä nezáujmu a nekonania a neochoty komunikovať zo strany bývalého primára. Okrem napísania niekoľkých listov sa neangažoval na zmene tohto stavu. Opakované pripomienky personálu bývalý primár stále ignoroval. Po zmene vedenia sa situácia na internom oddelení stabilizovala aktívnym manažmentom pacientov a ochotou urobiť zmeny v konkrétnom riadení. Po stabilizácii je na oddelení toho času zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť. Nerozumieme vyjadreniam pani Kaveckej z odborov, nakoľko s nami nekomunikovala a naše oddelenie nenavštívila ani jedenkrát." V závere listu uvádzajú, že v prípade návratu roky nekonajúceho primára sú pripravení dať hromadnú výpoveď.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade chcem povedať, že veľmi ma mrzí, že tu nie je pán minister, asi mal niečo neodkladné, keď neprišiel. Minulý týždeň som položila takú istú otázku, ale keďže som bola vyžrebovaná až desiata a neušla sa a na ani jednu otázku teda mi nestihol odpovedať, išla som za ním osobne a presvedčila som sa, že mal tieto materiály nachystané v podobnom znení, ako ste to teraz prečítali vy. Avšak dovolila som si položiť opäť tú otázku, pretože ma neuspokojila odpoveď. Bohužiaľ, musím konštatovať, že ani táto vaša odpoveď ma neuspokojila. Keďže som nebola na mieste, ani som sa nerozprávala s lekármi, ktorí tú výpoveď dali, nemôžem tú situáciu objektívne posúdiť, avšak čo ma zaráža, to je, že vy aj opakovane vyhlasujete, že nie je ohrozená zdravotná starostlivosť. Ja nie som šíriteľ poplašnej správy, ale keď štrnásti lekári na internom oddelení, tí, ktorí sú lekári a poznajú prácu v nemocnici, vedia, že sú to tí najväčší ťahúni, majú najviac práce, často bývajú v nadčasoch v práci, sa slobodne rozhodnú, že dajú výpoveď a sú stále, pokiaľ mám ja informácie, vo výpovednej lehote, to znamená, že od 1. mája to reálne hrozí, moja otázka znela, čo sa teraz reálne podniklo na to, aby tie výpovede stiahli, aby sa tá situácia zlepšila. Čiastočne ste na to odpovedali v tom zmysle, že teda od 1. júna je tam plánovaná dotácia, bude sa robiť prestavba toho oddelenia, ale nemám zatiaľ informácie o tom, že by sa lekári rozhodli inak. A nemyslím si, že informácia o tom, že osem lekárov, ktorí tam zostanú od mája, bude plne stačiť na 96 lôžok zlúčených oddelení so 120-percentnou obložnosťou. Čiže chcela by som vedieť možno skôr odpoveď na to, či sa tí lekári vrátia, či, kedy bude výberové konanie na primára a teda hlavne či považuje aj pán minister pána riaditeľa za schopného manažéra, keďže, ste spomínali pani Kaveckú, tak pani Kavecká sa sťažovala zas na iný problém, nadčasy sestier na iných oddeleniach. Čiže ona nemala dôvod ísť na interné oddelenie. Čiže pokiaľ sa tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vy očakávate, pani poslankyňa, odo mňa, že vám dokážem fundovane odpovedať. Môžem len prisľúbiť, že budem tlmočiť vašu dodatočnú otázku pánovi ministrovi s požiadavkou, aby vám odpovedal. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku. Chcem vás ubezpečiť, že je mojím záujmom, aby sme úspešne skončili rokovania, ktoré momentálne vediem na túto tému v rámci vlády Slovenskej republiky a osobitne s ministrom a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Všetky potrebné informácie k tomu, samozrejme, poskytnem nielen vám, ale aj verejnosti a v neposlednom rade, respektíve práve, naopak, v prvom rade tým, ktorých sa to najviac týka, teda samotným zamestnancom justície. A považujem za slušné a korektné informovať o tejto otázke až v momente, keď budú tieto veci už naozaj ukončené.
Aj na tomto mieste považujem tiež za potrebné povedať, že práve súčasná vláda podniká vo vzťahu k justícii systematické kroky. A našli sme odvahu aj na realizáciu skutočne zásadných reforiem, či už ide o zmenu Ústavy Slovenskej republiky, rekodifikáciu civilného práva, procesného, ktorej aj vy, pán poslanec, ste účastný osobne pri rokovaniach o tejto téme, ďalej, masívnu informatizáciu súdov, ale nakoniec aj zavádzanie takzvaných elektronických náramkov, ktoré boli predmetom dnešného rokovania na pôde Národnej rady.
Ubezpečujem vás, že ani ministerstvo spravodlivosti, ani vláda ako taká nezabúda na radových zamestnancov justície, ktorých sa, mimochodom, rovnako ako všetkých ostatných štátnych zamestnancov týkalo plošné zvyšovanie platov o 16 eur minulý rok.
Taktiež nemôžem opomenúť fakt, že aj najmenej zarábajúci zamestnanci justície majú tento rok o niečo vyššiu čistú mzdu vďaka aktivitám vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k zdravotným odvodom, napriek tomu považujem za správne, aby sa našli aj ďalšie prostriedky na aspoň čiastočné zvýšenie platov v súdnej administratíve, aby tieto platy zodpovedali odbornej náročnosti ich práce.
Môžem v tomto momente teda len zopakovať, že som v tejto veci optimistom a verím, že potrebné informácie budú k dispozícii už čoskoro. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Keby som chcel byť zlomyseľný, tak sa na to opýtam ešte raz, pretože na tú otázku ste mi neodpovedali. Tak to sa pokúsim nejako zúžiť. A teda viete mi povedať, či k príslušnému výsledku príde skôr alebo neskôr ako 15. apríla tohto roka, a či bude to zvýšenie o menej alebo viac, ako je 300 eur.

Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku, ale myslím, že obsahom mojej odpovede už bola odpoveď na vaše otázky. A myslím si, že nie táto pôda, aj keď si ju naozaj veľmi vážim, je ten prvý prijímateľ informácie, ale sú to práve tí zamestnanci justície. Je slušné a korektné, aby som to oznámil im ako prvým a potom, samozrejme, všetkým ostatným. Takže, prosím, berte to s porozumením a pochopte, že nepatrí sa informovať najprv ostatných a nakoniec tých, ktorí sú prvotným prijímateľom informácie a ktorých to najviac zaujíma. To znamená, samotných pracovníkov justície by som najradšej informoval teda skutočne ako prvých. Takže veľmi pekne ďakujem.