48. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predseda. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil ďalší zákon. Tiež, myslím, ho dávam už tretíkrát, pretože ten problém vyriešený nie je, takže teraz sa to bude týkať energetiky a pozemkov.
O čo ide. Vážení občania, ak ste majiteľmi pozemkov poľnohospodárskych alebo aj lesných aj všetkých pozemkov, ktoré máte, a ide cez vaše pozemky nejaká energetická sieť, to je jedno, či je zakopaná v zemi alebo ide vzduchom, čo z toho máte? Ak to neviete, tak vám to poviem. Máte z toho vecné bremeno, ktoré je uložené na vašom liste vlastníctva a ktoré zákon o energetike ukladá, áno, tomu, kto je držiteľom oprávnenia podnikať v danom energetickom sektore, že takéto vecné bremeno má možnosť na váš list vlastníctva dať. Mám za to, že dochádza tu k porušeniu aj našej ústavy týkajúcej sa vlastníctva. A myslím si, že treba to riešiť.
Cieľom predkladaného návrhu, teda novely zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva verejného záujmu. Pokiaľ nebudeme mať túto ochranu súkromného vlastníctva v každom zákone, tak tvrdím, že nie sme demokracia, ale sme zase v nejakom inom zriadení, ale nie v demokratickom.
Najdôležitejšou časťou tohto zákona je nové znenie celého § 11, ktoré, samozrejme, sčasti preberáme a sčasti dopĺňame, pričom gro je to, aby sme ho zosúladili s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predložený návrh sa usiluje odstrániť nezrovnalosti v platnej právnej úprave v zákone o energetike, na ktoré už bolo poukázané aj v legislatívnom procese pri prijímaní tohto zákona. A na to, poukazoval aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to musím povedať, že to vecné bremeno, ktoré, vážení občania, je na váš majetok uvalené, sa ďalej správa asi takýmto spôsobom. (Ukázanie rukou na liste papiera formátu A4.) Ak máte takúto parcelu a to vedenie vám ide takto, cez roh tejto parcely, tak nieže držiteľ oprávnenia urobí geometrický plán, aby odsekol tú časť, ktorá je dotknutá týmto, by som povedal, vedením a touto trasou, a príslušné ochranné pásmo, dostávate na celý pozemok en bloc vecné bremeno. Pýtam sa, čo to má spoločné s nejakou demokraciou, spravodlivosťou a nejakou čestnosťou konania pri uvalení vecného bremena? Ja tvrdím, že to s tým nemá nič, akurát zderstvo a zbojstvo na vašom majetku. On ide podnikať na vás, akoby sa nič nechumelilo a vy, chudák, máte vecné bremeno, chcete ho predať, no tak predávajte ho, komu chcete, ale asi kupca tak rýchlo nenájdete, pretože máte vecné bremeno.
Takže jeden z našich pozmeňujúcich návrhov hovorí aj o tom, že pokiaľ chceš, pán držiteľ oprávnenia, uvaliť vecné bremeno, tak musíš urobiť geometrický plánik, ktorý odsekne a rozdelí vlastne tú parcelu a ten pozemok tak, aby minimalizoval to vecné bremeno na tom majetku toho súkromného vlastníka, ktorého vlastníctvo je nedotknuteľné podľa našej ústavy.
Takže aj takéto anomálie sa dejú. A, samozrejme, nie každý siaha a pozerá do katastrálneho portálu každý týždeň s tým, ako jeho vlastníctvo je spravované, teda správou katastra.
Bol by som veľmi rád, vážení občania, aby som z tohto pultu povedal v našej sieni zákonnosti, aby ste si minimálne raz za kvartál keď už nie raz za mesiac skontrolovali listy vlastníctva, ktoré máte, lebo môže byť, že už tam ich nebudete mať. Aj to je súčasný trend.
A už nehovorím o tých vecných bremenách, ktoré môžete tam mať, samozrejme, založené bez toho, aby ste možnože boli na to upozornení, pretože to ukladá teraz zákon. Áno, ukladá, že to vecné bremeno tam môže byť.
Takže toto by sme chceli riešiť spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou, takže hovorím aj v jej mene a, myslím si, aj v mene všetkých poctivých poslancov, ktorí si vedia vlastníctvo vážiť a dať mu plnú váhu, ako je to zakotvené aj v našej Ústave Slovenskej republiky.
Takže zhruba čoho sa dotýkame a čo pozmeňujeme naším pozmeňujúcim návrhom v tomto zákone o energetike, ktorý má č. 251/2012 Z. z. Takže navrhuje sa, po prvé, vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti, aby si to mohol uplatniť za primeranú náhradu u držiteľa oprávnenia, v kocke povedané, ak už máte to vecné bremeno, ak vy sa neprihlásite za nejakú náhradu do roka, myslím, že tam je, tak vlastne vám to ani nemusí tú náhradu vyplatiť, my túto podmienku rušíme, že držiteľ oprávnenia musí, či sa mu to páči alebo nepáči, prihlási sa, neprihlási sa vlastník, tu jednorazové odškodnenie dať za to zriadenie vecného bremena, to je po prvé, po druhé, poskytovať jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vášho užívania nehnuteľnosti, hovoríme, musí sa vlastníkovi dávať kumulatívne, nie iba jednorazovo, to znamená, že musíte si byť vedomý toho, že keď už na tom podnikáte, tak máte to ako keby v nájme a budete tú náhradu dávať ďalej, ďalej, po tretie, jednoznačne určiť zápisy tých vecných bremien, to som už hovoril, do katastra nehnuteľností, teda s minimalizáciou dosahu na toho vlastníka, na jeho výmeru pozemku, ak ide tá sieť cez jeho pozemok iba v určitej časti, nie cez stred pozemku, takže urobiť geometrický plán, plán držiteľa oprávnenia a tak ho dať zapísať a zároveň upovedomiť vlastníka, že niečo také sa deje, aby to bolo jasné, ďalej, upraviť podmienky, samozrejme, aj za opakovanú náhradu, pokiaľ nútene obmedzujete užívanie nehnuteľností, ale aj v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme týchto sietí, to znamená, nie iba priamo tam, kam idú, ale je to bezpečnostné pásmo ochrany, ktoré je v týchto sieťach v rámci našich technických noriem stanovené, aby aj za to bola primeraná a stále sa opakujúca náhrada tomuto vlastníkovi. Uvádzame tu ešte ďalší moment, aby sa to dalo preplatiť aj spätne od roku 2016. Alebo dávame, prvé platby aby išli aj od 1. 1. 2017, to znamená, aby po celý rok 2016 takisto sa spätne mohla vyplácať, by som povedal, kumulatívna náhrada za užívanie a obmedzenie tohto vlastníckeho práva. Takže to je ďalšie, by som povedal, naše, by som povedal, utvrdenie toho vlastníckeho práva, ktoré máte, občania, v rámci ústavy garantované. No a posledný bod, ktorým sa snažíme toto právo vlastníka pri takýchto situáciách utvrdiť, je vyňatie pozemkov alebo ich častí, na ktorých je zriadené vecné bremeno spod daňovej povinnosti, to znamená, aby nebolo predmetom dane, lebo prakticky z týchto pozemkov podľa nášho názoru by sa daň platiť nemala. Preto je tam aj novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch.
Myslím si, že takto by sme sa mali správať ku každému vlastníctvu, ktoré nám v súčasnosti doba prináša, a nemali by sme rozlišovať, či je to fyzická osoba, právnická osoba alebo kto vlastne to je. Je to súkromné vlastníctvo a vlastníctvo, ktoré máme ústavou chránené.
Neviem, nech mi to energetici vysvetlia, ale zdá sa mi, že my sme delegovali v zákone o energetike výkon verejného záujmu na držiteľa oprávnenia. Mne to nejde do hlavy, pretože držiteľ oprávnenia ide podnikať na určitom majetku vo svojom biznise. Pýtam sa, ak my na neho delegujeme verejný záujem, chcete mi povedať, že on v jednej osobe sa stotožní s biznisom aj s ochranou toho vlastníka, na ktorom ten iný záujem sa ukladá, že má byť zriadený? No ja tomu nerozumiem, pretože tak to čítam v § 11, ako to tam je, hneď v prvom odseku. Tomu sme sa teraz nevenovali, ale bol by som veľmi rád, keby mi to nejakí energetici vysvetlili, lebo zatiaľ som na to vysvetlenie nedostal. Nemôžem predsa delegovať takýto verejný záujem na držiteľa oprávnenia, ktorý má možnosť podnikať v tomto.
S kolegyňou Mezenskou si myslíme, že pokiaľ by sa to dostalo do druhého čítania, tak, samozrejme, sa pozrieme aj na túto otázku, možnože aj na nejaké iné, ale chcem veriť, že je aj mnoho poslancov, ktorým trošku svedomie ešte niečo hovorí, že svedomie tu je.
A niektorí sa ma prišli, by som povedal, takto aj opýtať, ako to myslím. Ja som povedal, veľmi vážne s tým to myslím, že dáme to znovu, pretože aj poslanci strany SMER majú taký istý problém s takýmito pozemkami, aj oni majú vecné bremeno a cítia, že je tam krivda. No, žiaľ, je tu ten vyšší princíp, ktorý hovorí o tom, že nemôžu zahlasovať podľa svojho svedomia, čo, dúfam, raz prelomíme v tomto parlamente, pričom každý poslanec, to je jedno, či bude vpravo, vľavo, modrý, fialový, červený, raz to svedomie bude mať a bez nejakého Damoklovho meča, ktorý bude nad jeho hlavou stáť, bude stískať to hlasovacie tlačidlo tak, ako to jeho svedomie hovorí. Chcem veriť, že sa dožijeme toho aj pri tomto zákone, ktorý tu dávame.
A pokiaľ by, samozrejme, boli nejaké nové pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, doplnky alebo iné veci, ktoré by to vylepšovali, a možnože, samozrejme, ktoré sme nepostrehli, všetky anomálie tohto zákona, ale aj v iných oblastiach, nie iba pri tých pozemkoch, tak boli by sme veľmi radi, keby ste to tam dali. Dajte si to aj pod vašou hlavičkou, nemáme s tým problém, pozmeňujúce návrhy. Prípadne ponúkame aj celý návrh v znení a nech ide pod inou hlavičkou tohto zákona, pretože je tu problém, ktorý sa tu bude ťahať nie rok, lebo pokiaľ tu súkromné vlastníctvo bude, tak stále tento problém tu budeme mať. A prakticky sa to dotýka každého občana Slovenskej republiky, ja hovorím, lebo každý občan Slovenskej republiky má nejaké vlastníctvo alebo na 90 % má nejaké vlastníctvo, pričom mnohí, či už ich príbuzní a tá široká vetva takýto problém majú.
Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať, aby ste zvážili svoje svedomie, či vám nehovorí, že je ukrivdené vlastníckemu právu v tomto zákone o energetike. Chceme ho riešiť, aby vlastník mal plnohodnotné právo, keď už má aj povinnosti z tohto pozemku, tak aby mal aj právo na to, aby keď ho niekto využíva, mal právo aj mať z toho nejaký úžitok. A myslím si, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom to spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou riešime.
Takže chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona a znovu budem končiť tak, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
Neautorizovaný
Vystúpenia
17:46
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:46
Jozef MihálNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní tohto návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.3.2015 o 17:46 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1415. V tejto súvislosti si dovoľujem predložiť informáciu o tomto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní tohto návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skontrolovaný
17:48
Vystúpenie v rozprave 17:48
Štefan KuffaJe to dobrá séria zákonov, ktorá podporuje naozaj mnohodetné rodiny. A keď aj to v podstate pri tých troch návrhoch zrátame, tak za predpokladu, že by sme prijali všetky tri tieto zákony, tak každá rodina na Slovensku aj tá viacpočetná tak by si pomohla...
Je to dobrá séria zákonov, ktorá podporuje naozaj mnohodetné rodiny. A keď aj to v podstate pri tých troch návrhoch zrátame, tak za predpokladu, že by sme prijali všetky tri tieto zákony, tak každá rodina na Slovensku aj tá viacpočetná tak by si pomohla fakticky deväťdesiatimi eurami. Bolo by to v prvom zákone 20 eur, v druhom 60 eur a v tomto 10 eur, dobre som to rátal, hej. Tak spolu by to bolo tých 90 eur.
Viacpočetné rodiny ak sú, majú tí rodičia na jednej strane problém uživiť tieto rodiny. Ale je tu aj iný rozmer. A to je rozmer možno aj tej práce a hľadania si tej práce. Veľmi ťažké je sa oháňať práve a zabezpečiť teda tú rodinu aj po tej finančnej stránke. A zvlášť matka, ktorá trebárs bola dlhodobejšie aj na materskej a na rodičovskom príspevku teda dlhšie a starala sa o tie deti, keď opätovne sa chce vrátiť do toho pracovného procesu, je to veľký problém. Myslím si, že pre tých zamestnávateľov mohlo by to byť dostatočne motivujúce. Kde sú viac ako štyri deti, ono to v podstate prvé tie štyri percentuálne body po jednom teda na tie štyri deti, tak je ten nulový odvod pre toho samotného zamestnanca, ale na každé dieťa, ktoré je navyše teda piate, šieste, siedme, v mojom prípade by to boli tri percentuálne body pre zamestnávateľa, ktorý by v podstate odvádzal štátu za seba ako zamestnávateľ tak vo výške tých 11 %. Aj takáto malá drobnosť môže byť naozaj prínosom, aj keď možno sú tí, ktorí by to chceli kritizovať, že predsa len to nejako zaťaží ten štátny rozpočet, ale v konečnom dôsledku je to tým, že sa zvýši aj ten príjem tej rodine. A tu je len ten jeden rozmer.
Druhý rozmer ešte by som tu chcel dodať, že jednak sa zvýši ten príjem, ale aj tí rodičia v mnohodetných rodinách tak budú mať tú prácu. Takže v podstate teda aj priaznivo ovplyvní to podnikateľské prostredie, pretože v podstate tým pádom aj tie rodiny budú mať tak viac peňazí vo svojom rodinnom rozpočte pri zabezpečovaní rodiny, teda na tých daniach zase sa tie príjmy vrátia späť do štátneho rozpočtu.
Návrh zákona podporím jednak aj hlasovaním.
To je len tak krátko. Myslím si, že to by bolo tak všetko. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
19.3.2015 o 17:48 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ja sa vyjadrím len krátko. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, tak dovolím si dokončiť tú štafetu aj ja ešte zo včerajška. Sme to neskončili.
Je to dobrá séria zákonov, ktorá podporuje naozaj mnohodetné rodiny. A keď aj to v podstate pri tých troch návrhoch zrátame, tak za predpokladu, že by sme prijali všetky tri tieto zákony, tak každá rodina na Slovensku aj tá viacpočetná tak by si pomohla fakticky deväťdesiatimi eurami. Bolo by to v prvom zákone 20 eur, v druhom 60 eur a v tomto 10 eur, dobre som to rátal, hej. Tak spolu by to bolo tých 90 eur.
Viacpočetné rodiny ak sú, majú tí rodičia na jednej strane problém uživiť tieto rodiny. Ale je tu aj iný rozmer. A to je rozmer možno aj tej práce a hľadania si tej práce. Veľmi ťažké je sa oháňať práve a zabezpečiť teda tú rodinu aj po tej finančnej stránke. A zvlášť matka, ktorá trebárs bola dlhodobejšie aj na materskej a na rodičovskom príspevku teda dlhšie a starala sa o tie deti, keď opätovne sa chce vrátiť do toho pracovného procesu, je to veľký problém. Myslím si, že pre tých zamestnávateľov mohlo by to byť dostatočne motivujúce. Kde sú viac ako štyri deti, ono to v podstate prvé tie štyri percentuálne body po jednom teda na tie štyri deti, tak je ten nulový odvod pre toho samotného zamestnanca, ale na každé dieťa, ktoré je navyše teda piate, šieste, siedme, v mojom prípade by to boli tri percentuálne body pre zamestnávateľa, ktorý by v podstate odvádzal štátu za seba ako zamestnávateľ tak vo výške tých 11 %. Aj takáto malá drobnosť môže byť naozaj prínosom, aj keď možno sú tí, ktorí by to chceli kritizovať, že predsa len to nejako zaťaží ten štátny rozpočet, ale v konečnom dôsledku je to tým, že sa zvýši aj ten príjem tej rodine. A tu je len ten jeden rozmer.
Druhý rozmer ešte by som tu chcel dodať, že jednak sa zvýši ten príjem, ale aj tí rodičia v mnohodetných rodinách tak budú mať tú prácu. Takže v podstate teda aj priaznivo ovplyvní to podnikateľské prostredie, pretože v podstate tým pádom aj tie rodiny budú mať tak viac peňazí vo svojom rodinnom rozpočte pri zabezpečovaní rodiny, teda na tých daniach zase sa tie príjmy vrátia späť do štátneho rozpočtu.
Návrh zákona podporím jednak aj hlasovaním.
To je len tak krátko. Myslím si, že to by bolo tak všetko. Ďakujem.
Skontrolovaný
17:51
Uvádzajúci uvádza bod 17:51
Július BrockaMy sme svedkami toho, aj v predchádzajúcich rokoch že vláda keď bola nútená robiť nejaké úsporné opatrenia alebo teda zvyšovala na jednej strane dane, tak to robila na úkor rodín s deťmi. A to nepovažujeme za šťastné napríklad pri existujúcej daňovej úľave na manželku, ktorá sa starala o deti, že ju táto vláda výrazne obmedzila. A teda šetrila na úkor týchto rodín, na ktorých stojí aj dôchodkový systém. No a dôchodkový systém je stavaný na princípe solidarity. A tá solidarita je v ňom dosť deformovaná, sme svedkami takých trendov, ktoré tu v minulosti neboli, že dnes je to vyslovene trend, že niektoré páry vyslovene nechcú mať deti. Jednoducho sa rozhodli, že sa budú venovať sami sebe, kariére a iným činnostiam. Ale jednoducho deti vyslovene nechcú. A preto priebežný systém financovania, ktorý je práve založený na tom, že deti prispievajú na dôchodky svojich rodičov, tak potom sa dostáva do situácie, že deti práve z viacdetných rodín v budúcnosti budú odvádzať do dôchodkového systému svoje odvody a nebudú sa solidarizovať v prvom rade so svojimi rodičmi, ktorí ich vychovali, ktorí ich pripravili na život, ktorí s tým mali spojené nemalé výdavky, ale budú podporovať iných ľudí. A to už je solidarita skôr naruby. Preto tento návrh je jedným z tých návrhov, ktorými sa zaoberajú aj v iných krajinách. Napríklad aj v Česku sa zaoberajú touto myšlienkou. A možnosti sú tam také, že zodpovedných rodičov, ktorí mali a vychovali viacero detí, oceňujú na dôchodku. Ale nám sa to zdá byť nie šťastné a náležité, pretože na to je už neskoro. Mnohí z rodičov sa toho dôchodku ani nemusia dožiť a rodiny potrebujú pomoc od štátu vtedy, keď tie deti majú. A o tom je ten náš návrh, ktorý znamená zníženie odvodového a daňového zaťaženia rodičom, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti.
Ja viem, že je to zníženie príjmov na jednej strane Sociálnej poisťovne, ale ako opozičný poslanec navrhujem prehĺbiť princíp spravodlivosti. Pred tým, že to bude spojené na druhej strane aj so zvyšovaním poistných odvodov, tak si nezakrývam oči. Ja o tom veľmi dobre viem. To znamená, keď na jednej strane chceme znižovať poistné odvody na dôchodok rodičom, ktorí majú deti, nevyhneme sa tomu, že u tých, ktorí tie deti nemajú, tie odvody na dôchodok musia byť v budúcnosti vyššie. V skrytosti sa to deje aj teraz. Ak napríklad pred ja neviem desiatimi rokmi boli odvody na starobný dôchodok 4 plus 14 %, postupne sme zaviedli rezervný fond solidarity, kde už automaticky 4,75 % ide k týmto 4 plus 14 %, dotujeme dôchodky aj z iných prebytkových fondov Sociálnej poisťovne. Čiže v podstate výdavky na dôchodky z roka na rok postupne a, myslím si, veľmi výrazne rastú. Je to spojené najmä s tým, že demografický vývoj na Slovensku patrí k najhorším v Európskej únii. A jednoducho popri tých populárnych opatreniach, ktorých sme svedkami zo strany tejto vlády, nás v budúcnosti čakajú aj možno pre niekoho nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia na udržanie a na zachovanie dôchodkového systému ako takého. Ďakujem za vašu pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
19.3.2015 o 17:51 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Áno, dovolím si veľmi stručne zaujať stanovisko. Dámy a páni, rodina je kľúčová, nielen spoločenská hodnota, ale aj inštitúcia demokratickej spoločnosti. Preto sociálne systémy v jednotlivých štátoch Európy výrazne niektoré viac, niektoré menej, niektoré viac priamou, niektoré viac nepriamou podporou rodinu podporujú. V našom prípade je to viac rozvíjanie tej nepriamej podpory, pretože sme boli svedkami v minulých rokoch, že sa podpora zo strany štátu možno viac zneužívala, ako to je v iných krajinách. Ale jednoducho každý zodpovedný štát a rozumná vláda rodinu podporuje.
My sme svedkami toho, aj v predchádzajúcich rokoch že vláda keď bola nútená robiť nejaké úsporné opatrenia alebo teda zvyšovala na jednej strane dane, tak to robila na úkor rodín s deťmi. A to nepovažujeme za šťastné napríklad pri existujúcej daňovej úľave na manželku, ktorá sa starala o deti, že ju táto vláda výrazne obmedzila. A teda šetrila na úkor týchto rodín, na ktorých stojí aj dôchodkový systém. No a dôchodkový systém je stavaný na princípe solidarity. A tá solidarita je v ňom dosť deformovaná, sme svedkami takých trendov, ktoré tu v minulosti neboli, že dnes je to vyslovene trend, že niektoré páry vyslovene nechcú mať deti. Jednoducho sa rozhodli, že sa budú venovať sami sebe, kariére a iným činnostiam. Ale jednoducho deti vyslovene nechcú. A preto priebežný systém financovania, ktorý je práve založený na tom, že deti prispievajú na dôchodky svojich rodičov, tak potom sa dostáva do situácie, že deti práve z viacdetných rodín v budúcnosti budú odvádzať do dôchodkového systému svoje odvody a nebudú sa solidarizovať v prvom rade so svojimi rodičmi, ktorí ich vychovali, ktorí ich pripravili na život, ktorí s tým mali spojené nemalé výdavky, ale budú podporovať iných ľudí. A to už je solidarita skôr naruby. Preto tento návrh je jedným z tých návrhov, ktorými sa zaoberajú aj v iných krajinách. Napríklad aj v Česku sa zaoberajú touto myšlienkou. A možnosti sú tam také, že zodpovedných rodičov, ktorí mali a vychovali viacero detí, oceňujú na dôchodku. Ale nám sa to zdá byť nie šťastné a náležité, pretože na to je už neskoro. Mnohí z rodičov sa toho dôchodku ani nemusia dožiť a rodiny potrebujú pomoc od štátu vtedy, keď tie deti majú. A o tom je ten náš návrh, ktorý znamená zníženie odvodového a daňového zaťaženia rodičom, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti.
Ja viem, že je to zníženie príjmov na jednej strane Sociálnej poisťovne, ale ako opozičný poslanec navrhujem prehĺbiť princíp spravodlivosti. Pred tým, že to bude spojené na druhej strane aj so zvyšovaním poistných odvodov, tak si nezakrývam oči. Ja o tom veľmi dobre viem. To znamená, keď na jednej strane chceme znižovať poistné odvody na dôchodok rodičom, ktorí majú deti, nevyhneme sa tomu, že u tých, ktorí tie deti nemajú, tie odvody na dôchodok musia byť v budúcnosti vyššie. V skrytosti sa to deje aj teraz. Ak napríklad pred ja neviem desiatimi rokmi boli odvody na starobný dôchodok 4 plus 14 %, postupne sme zaviedli rezervný fond solidarity, kde už automaticky 4,75 % ide k týmto 4 plus 14 %, dotujeme dôchodky aj z iných prebytkových fondov Sociálnej poisťovne. Čiže v podstate výdavky na dôchodky z roka na rok postupne a, myslím si, veľmi výrazne rastú. Je to spojené najmä s tým, že demografický vývoj na Slovensku patrí k najhorším v Európskej únii. A jednoducho popri tých populárnych opatreniach, ktorých sme svedkami zo strany tejto vlády, nás v budúcnosti čakajú aj možno pre niekoho nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia na udržanie a na zachovanie dôchodkového systému ako takého. Ďakujem za vašu pozornosť.
Neautorizovaný
17:57
O čo ide. Vážení občania, ak ste majiteľmi pozemkov poľnohospodárskych alebo aj lesných aj všetkých pozemkov, ktoré máte, a ide cez vaše pozemky nejaká energetická sieť, to je jedno, či...
O čo ide. Vážení občania, ak ste majiteľmi pozemkov poľnohospodárskych alebo aj lesných aj všetkých pozemkov, ktoré máte, a ide cez vaše pozemky nejaká energetická sieť, to je jedno, či je zakopaná v zemi alebo ide vzduchom, čo z toho máte? Ak to neviete, tak vám to poviem. Máte z toho vecné bremeno, ktoré je uložené na vašom liste vlastníctva a ktoré zákon o energetike ukladá, áno, tomu, kto je držiteľom oprávnenia podnikať v danom energetickom sektore, že takéto vecné bremeno má možnosť na váš list vlastníctva dať. Mám za to, že dochádza tu k porušeniu aj našej ústavy týkajúcej sa vlastníctva. A myslím si, že treba to riešiť.
Cieľom predkladaného návrhu, teda novely zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva verejného záujmu. Pokiaľ nebudeme mať túto ochranu súkromného vlastníctva v každom zákone, tak tvrdím, že nie sme demokracia, ale sme zase v nejakom inom zriadení, ale nie v demokratickom.
Najdôležitejšou časťou tohto zákona je nové znenie celého § 11, ktoré, samozrejme, sčasti preberáme a sčasti dopĺňame, pričom gro je to, aby sme ho zosúladili s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predložený návrh sa usiluje odstrániť nezrovnalosti v platnej právnej úprave v zákone o energetike, na ktoré už bolo poukázané aj v legislatívnom procese pri prijímaní tohto zákona. A na to, poukazoval aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to musím povedať, že to vecné bremeno, ktoré, vážení občania, je na váš majetok uvalené, sa ďalej správa asi takýmto spôsobom. (Ukázanie rukou na liste papiera formátu A4.) Ak máte takúto parcelu a to vedenie vám ide takto, cez roh tejto parcely, tak nieže držiteľ oprávnenia urobí geometrický plán, aby odsekol tú časť, ktorá je dotknutá týmto, by som povedal, vedením a touto trasou, a príslušné ochranné pásmo, dostávate na celý pozemok en bloc vecné bremeno. Pýtam sa, čo to má spoločné s nejakou demokraciou, spravodlivosťou a nejakou čestnosťou konania pri uvalení vecného bremena? Ja tvrdím, že to s tým nemá nič, akurát zderstvo a zbojstvo na vašom majetku. On ide podnikať na vás, akoby sa nič nechumelilo a vy, chudák, máte vecné bremeno, chcete ho predať, no tak predávajte ho, komu chcete, ale asi kupca tak rýchlo nenájdete, pretože máte vecné bremeno.
Takže jeden z našich pozmeňujúcich návrhov hovorí aj o tom, že pokiaľ chceš, pán držiteľ oprávnenia, uvaliť vecné bremeno, tak musíš urobiť geometrický plánik, ktorý odsekne a rozdelí vlastne tú parcelu a ten pozemok tak, aby minimalizoval to vecné bremeno na tom majetku toho súkromného vlastníka, ktorého vlastníctvo je nedotknuteľné podľa našej ústavy.
Takže aj takéto anomálie sa dejú. A, samozrejme, nie každý siaha a pozerá do katastrálneho portálu každý týždeň s tým, ako jeho vlastníctvo je spravované, teda správou katastra.
Bol by som veľmi rád, vážení občania, aby som z tohto pultu povedal v našej sieni zákonnosti, aby ste si minimálne raz za kvartál keď už nie raz za mesiac skontrolovali listy vlastníctva, ktoré máte, lebo môže byť, že už tam ich nebudete mať. Aj to je súčasný trend.
A už nehovorím o tých vecných bremenách, ktoré môžete tam mať, samozrejme, založené bez toho, aby ste možnože boli na to upozornení, pretože to ukladá teraz zákon. Áno, ukladá, že to vecné bremeno tam môže byť.
Takže toto by sme chceli riešiť spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou, takže hovorím aj v jej mene a, myslím si, aj v mene všetkých poctivých poslancov, ktorí si vedia vlastníctvo vážiť a dať mu plnú váhu, ako je to zakotvené aj v našej Ústave Slovenskej republiky.
Takže zhruba čoho sa dotýkame a čo pozmeňujeme naším pozmeňujúcim návrhom v tomto zákone o energetike, ktorý má č. 251/2012 Z. z. Takže navrhuje sa, po prvé, vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti, aby si to mohol uplatniť za primeranú náhradu u držiteľa oprávnenia, v kocke povedané, ak už máte to vecné bremeno, ak vy sa neprihlásite za nejakú náhradu do roka, myslím, že tam je, tak vlastne vám to ani nemusí tú náhradu vyplatiť, my túto podmienku rušíme, že držiteľ oprávnenia musí, či sa mu to páči alebo nepáči, prihlási sa, neprihlási sa vlastník, tu jednorazové odškodnenie dať za to zriadenie vecného bremena, to je po prvé, po druhé, poskytovať jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vášho užívania nehnuteľnosti, hovoríme, musí sa vlastníkovi dávať kumulatívne, nie iba jednorazovo, to znamená, že musíte si byť vedomý toho, že keď už na tom podnikáte, tak máte to ako keby v nájme a budete tú náhradu dávať ďalej, ďalej, po tretie, jednoznačne určiť zápisy tých vecných bremien, to som už hovoril, do katastra nehnuteľností, teda s minimalizáciou dosahu na toho vlastníka, na jeho výmeru pozemku, ak ide tá sieť cez jeho pozemok iba v určitej časti, nie cez stred pozemku, takže urobiť geometrický plán, plán držiteľa oprávnenia a tak ho dať zapísať a zároveň upovedomiť vlastníka, že niečo také sa deje, aby to bolo jasné, ďalej, upraviť podmienky, samozrejme, aj za opakovanú náhradu, pokiaľ nútene obmedzujete užívanie nehnuteľností, ale aj v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme týchto sietí, to znamená, nie iba priamo tam, kam idú, ale je to bezpečnostné pásmo ochrany, ktoré je v týchto sieťach v rámci našich technických noriem stanovené, aby aj za to bola primeraná a stále sa opakujúca náhrada tomuto vlastníkovi. Uvádzame tu ešte ďalší moment, aby sa to dalo preplatiť aj spätne od roku 2016. Alebo dávame, prvé platby aby išli aj od 1. 1. 2017, to znamená, aby po celý rok 2016 takisto sa spätne mohla vyplácať, by som povedal, kumulatívna náhrada za užívanie a obmedzenie tohto vlastníckeho práva. Takže to je ďalšie, by som povedal, naše, by som povedal, utvrdenie toho vlastníckeho práva, ktoré máte, občania, v rámci ústavy garantované. No a posledný bod, ktorým sa snažíme toto právo vlastníka pri takýchto situáciách utvrdiť, je vyňatie pozemkov alebo ich častí, na ktorých je zriadené vecné bremeno spod daňovej povinnosti, to znamená, aby nebolo predmetom dane, lebo prakticky z týchto pozemkov podľa nášho názoru by sa daň platiť nemala. Preto je tam aj novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch.
Myslím si, že takto by sme sa mali správať ku každému vlastníctvu, ktoré nám v súčasnosti doba prináša, a nemali by sme rozlišovať, či je to fyzická osoba, právnická osoba alebo kto vlastne to je. Je to súkromné vlastníctvo a vlastníctvo, ktoré máme ústavou chránené.
Neviem, nech mi to energetici vysvetlia, ale zdá sa mi, že my sme delegovali v zákone o energetike výkon verejného záujmu na držiteľa oprávnenia. Mne to nejde do hlavy, pretože držiteľ oprávnenia ide podnikať na určitom majetku vo svojom biznise. Pýtam sa, ak my na neho delegujeme verejný záujem, chcete mi povedať, že on v jednej osobe sa stotožní s biznisom aj s ochranou toho vlastníka, na ktorom ten iný záujem sa ukladá, že má byť zriadený? No ja tomu nerozumiem, pretože tak to čítam v § 11, ako to tam je, hneď v prvom odseku. Tomu sme sa teraz nevenovali, ale bol by som veľmi rád, keby mi to nejakí energetici vysvetlili, lebo zatiaľ som na to vysvetlenie nedostal. Nemôžem predsa delegovať takýto verejný záujem na držiteľa oprávnenia, ktorý má možnosť podnikať v tomto.
S kolegyňou Mezenskou si myslíme, že pokiaľ by sa to dostalo do druhého čítania, tak, samozrejme, sa pozrieme aj na túto otázku, možnože aj na nejaké iné, ale chcem veriť, že je aj mnoho poslancov, ktorým trošku svedomie ešte niečo hovorí, že svedomie tu je.
A niektorí sa ma prišli, by som povedal, takto aj opýtať, ako to myslím. Ja som povedal, veľmi vážne s tým to myslím, že dáme to znovu, pretože aj poslanci strany SMER majú taký istý problém s takýmito pozemkami, aj oni majú vecné bremeno a cítia, že je tam krivda. No, žiaľ, je tu ten vyšší princíp, ktorý hovorí o tom, že nemôžu zahlasovať podľa svojho svedomia, čo, dúfam, raz prelomíme v tomto parlamente, pričom každý poslanec, to je jedno, či bude vpravo, vľavo, modrý, fialový, červený, raz to svedomie bude mať a bez nejakého Damoklovho meča, ktorý bude nad jeho hlavou stáť, bude stískať to hlasovacie tlačidlo tak, ako to jeho svedomie hovorí. Chcem veriť, že sa dožijeme toho aj pri tomto zákone, ktorý tu dávame.
A pokiaľ by, samozrejme, boli nejaké nové pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, doplnky alebo iné veci, ktoré by to vylepšovali, a možnože, samozrejme, ktoré sme nepostrehli, všetky anomálie tohto zákona, ale aj v iných oblastiach, nie iba pri tých pozemkoch, tak boli by sme veľmi radi, keby ste to tam dali. Dajte si to aj pod vašou hlavičkou, nemáme s tým problém, pozmeňujúce návrhy. Prípadne ponúkame aj celý návrh v znení a nech ide pod inou hlavičkou tohto zákona, pretože je tu problém, ktorý sa tu bude ťahať nie rok, lebo pokiaľ tu súkromné vlastníctvo bude, tak stále tento problém tu budeme mať. A prakticky sa to dotýka každého občana Slovenskej republiky, ja hovorím, lebo každý občan Slovenskej republiky má nejaké vlastníctvo alebo na 90 % má nejaké vlastníctvo, pričom mnohí, či už ich príbuzní a tá široká vetva takýto problém majú.
Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať, aby ste zvážili svoje svedomie, či vám nehovorí, že je ukrivdené vlastníckemu právu v tomto zákone o energetike. Chceme ho riešiť, aby vlastník mal plnohodnotné právo, keď už má aj povinnosti z tohto pozemku, tak aby mal aj právo na to, aby keď ho niekto využíva, mal právo aj mať z toho nejaký úžitok. A myslím si, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom to spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou riešime.
Takže chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona a znovu budem končiť tak, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil ďalší zákon. Tiež, myslím, ho dávam už tretíkrát, pretože ten problém vyriešený nie je, takže teraz sa to bude týkať energetiky a pozemkov.
O čo ide. Vážení občania, ak ste majiteľmi pozemkov poľnohospodárskych alebo aj lesných aj všetkých pozemkov, ktoré máte, a ide cez vaše pozemky nejaká energetická sieť, to je jedno, či je zakopaná v zemi alebo ide vzduchom, čo z toho máte? Ak to neviete, tak vám to poviem. Máte z toho vecné bremeno, ktoré je uložené na vašom liste vlastníctva a ktoré zákon o energetike ukladá, áno, tomu, kto je držiteľom oprávnenia podnikať v danom energetickom sektore, že takéto vecné bremeno má možnosť na váš list vlastníctva dať. Mám za to, že dochádza tu k porušeniu aj našej ústavy týkajúcej sa vlastníctva. A myslím si, že treba to riešiť.
Cieľom predkladaného návrhu, teda novely zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva verejného záujmu. Pokiaľ nebudeme mať túto ochranu súkromného vlastníctva v každom zákone, tak tvrdím, že nie sme demokracia, ale sme zase v nejakom inom zriadení, ale nie v demokratickom.
Najdôležitejšou časťou tohto zákona je nové znenie celého § 11, ktoré, samozrejme, sčasti preberáme a sčasti dopĺňame, pričom gro je to, aby sme ho zosúladili s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predložený návrh sa usiluje odstrániť nezrovnalosti v platnej právnej úprave v zákone o energetike, na ktoré už bolo poukázané aj v legislatívnom procese pri prijímaní tohto zákona. A na to, poukazoval aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to musím povedať, že to vecné bremeno, ktoré, vážení občania, je na váš majetok uvalené, sa ďalej správa asi takýmto spôsobom. (Ukázanie rukou na liste papiera formátu A4.) Ak máte takúto parcelu a to vedenie vám ide takto, cez roh tejto parcely, tak nieže držiteľ oprávnenia urobí geometrický plán, aby odsekol tú časť, ktorá je dotknutá týmto, by som povedal, vedením a touto trasou, a príslušné ochranné pásmo, dostávate na celý pozemok en bloc vecné bremeno. Pýtam sa, čo to má spoločné s nejakou demokraciou, spravodlivosťou a nejakou čestnosťou konania pri uvalení vecného bremena? Ja tvrdím, že to s tým nemá nič, akurát zderstvo a zbojstvo na vašom majetku. On ide podnikať na vás, akoby sa nič nechumelilo a vy, chudák, máte vecné bremeno, chcete ho predať, no tak predávajte ho, komu chcete, ale asi kupca tak rýchlo nenájdete, pretože máte vecné bremeno.
Takže jeden z našich pozmeňujúcich návrhov hovorí aj o tom, že pokiaľ chceš, pán držiteľ oprávnenia, uvaliť vecné bremeno, tak musíš urobiť geometrický plánik, ktorý odsekne a rozdelí vlastne tú parcelu a ten pozemok tak, aby minimalizoval to vecné bremeno na tom majetku toho súkromného vlastníka, ktorého vlastníctvo je nedotknuteľné podľa našej ústavy.
Takže aj takéto anomálie sa dejú. A, samozrejme, nie každý siaha a pozerá do katastrálneho portálu každý týždeň s tým, ako jeho vlastníctvo je spravované, teda správou katastra.
Bol by som veľmi rád, vážení občania, aby som z tohto pultu povedal v našej sieni zákonnosti, aby ste si minimálne raz za kvartál keď už nie raz za mesiac skontrolovali listy vlastníctva, ktoré máte, lebo môže byť, že už tam ich nebudete mať. Aj to je súčasný trend.
A už nehovorím o tých vecných bremenách, ktoré môžete tam mať, samozrejme, založené bez toho, aby ste možnože boli na to upozornení, pretože to ukladá teraz zákon. Áno, ukladá, že to vecné bremeno tam môže byť.
Takže toto by sme chceli riešiť spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou, takže hovorím aj v jej mene a, myslím si, aj v mene všetkých poctivých poslancov, ktorí si vedia vlastníctvo vážiť a dať mu plnú váhu, ako je to zakotvené aj v našej Ústave Slovenskej republiky.
Takže zhruba čoho sa dotýkame a čo pozmeňujeme naším pozmeňujúcim návrhom v tomto zákone o energetike, ktorý má č. 251/2012 Z. z. Takže navrhuje sa, po prvé, vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti, aby si to mohol uplatniť za primeranú náhradu u držiteľa oprávnenia, v kocke povedané, ak už máte to vecné bremeno, ak vy sa neprihlásite za nejakú náhradu do roka, myslím, že tam je, tak vlastne vám to ani nemusí tú náhradu vyplatiť, my túto podmienku rušíme, že držiteľ oprávnenia musí, či sa mu to páči alebo nepáči, prihlási sa, neprihlási sa vlastník, tu jednorazové odškodnenie dať za to zriadenie vecného bremena, to je po prvé, po druhé, poskytovať jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vášho užívania nehnuteľnosti, hovoríme, musí sa vlastníkovi dávať kumulatívne, nie iba jednorazovo, to znamená, že musíte si byť vedomý toho, že keď už na tom podnikáte, tak máte to ako keby v nájme a budete tú náhradu dávať ďalej, ďalej, po tretie, jednoznačne určiť zápisy tých vecných bremien, to som už hovoril, do katastra nehnuteľností, teda s minimalizáciou dosahu na toho vlastníka, na jeho výmeru pozemku, ak ide tá sieť cez jeho pozemok iba v určitej časti, nie cez stred pozemku, takže urobiť geometrický plán, plán držiteľa oprávnenia a tak ho dať zapísať a zároveň upovedomiť vlastníka, že niečo také sa deje, aby to bolo jasné, ďalej, upraviť podmienky, samozrejme, aj za opakovanú náhradu, pokiaľ nútene obmedzujete užívanie nehnuteľností, ale aj v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme týchto sietí, to znamená, nie iba priamo tam, kam idú, ale je to bezpečnostné pásmo ochrany, ktoré je v týchto sieťach v rámci našich technických noriem stanovené, aby aj za to bola primeraná a stále sa opakujúca náhrada tomuto vlastníkovi. Uvádzame tu ešte ďalší moment, aby sa to dalo preplatiť aj spätne od roku 2016. Alebo dávame, prvé platby aby išli aj od 1. 1. 2017, to znamená, aby po celý rok 2016 takisto sa spätne mohla vyplácať, by som povedal, kumulatívna náhrada za užívanie a obmedzenie tohto vlastníckeho práva. Takže to je ďalšie, by som povedal, naše, by som povedal, utvrdenie toho vlastníckeho práva, ktoré máte, občania, v rámci ústavy garantované. No a posledný bod, ktorým sa snažíme toto právo vlastníka pri takýchto situáciách utvrdiť, je vyňatie pozemkov alebo ich častí, na ktorých je zriadené vecné bremeno spod daňovej povinnosti, to znamená, aby nebolo predmetom dane, lebo prakticky z týchto pozemkov podľa nášho názoru by sa daň platiť nemala. Preto je tam aj novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch.
Myslím si, že takto by sme sa mali správať ku každému vlastníctvu, ktoré nám v súčasnosti doba prináša, a nemali by sme rozlišovať, či je to fyzická osoba, právnická osoba alebo kto vlastne to je. Je to súkromné vlastníctvo a vlastníctvo, ktoré máme ústavou chránené.
Neviem, nech mi to energetici vysvetlia, ale zdá sa mi, že my sme delegovali v zákone o energetike výkon verejného záujmu na držiteľa oprávnenia. Mne to nejde do hlavy, pretože držiteľ oprávnenia ide podnikať na určitom majetku vo svojom biznise. Pýtam sa, ak my na neho delegujeme verejný záujem, chcete mi povedať, že on v jednej osobe sa stotožní s biznisom aj s ochranou toho vlastníka, na ktorom ten iný záujem sa ukladá, že má byť zriadený? No ja tomu nerozumiem, pretože tak to čítam v § 11, ako to tam je, hneď v prvom odseku. Tomu sme sa teraz nevenovali, ale bol by som veľmi rád, keby mi to nejakí energetici vysvetlili, lebo zatiaľ som na to vysvetlenie nedostal. Nemôžem predsa delegovať takýto verejný záujem na držiteľa oprávnenia, ktorý má možnosť podnikať v tomto.
S kolegyňou Mezenskou si myslíme, že pokiaľ by sa to dostalo do druhého čítania, tak, samozrejme, sa pozrieme aj na túto otázku, možnože aj na nejaké iné, ale chcem veriť, že je aj mnoho poslancov, ktorým trošku svedomie ešte niečo hovorí, že svedomie tu je.
A niektorí sa ma prišli, by som povedal, takto aj opýtať, ako to myslím. Ja som povedal, veľmi vážne s tým to myslím, že dáme to znovu, pretože aj poslanci strany SMER majú taký istý problém s takýmito pozemkami, aj oni majú vecné bremeno a cítia, že je tam krivda. No, žiaľ, je tu ten vyšší princíp, ktorý hovorí o tom, že nemôžu zahlasovať podľa svojho svedomia, čo, dúfam, raz prelomíme v tomto parlamente, pričom každý poslanec, to je jedno, či bude vpravo, vľavo, modrý, fialový, červený, raz to svedomie bude mať a bez nejakého Damoklovho meča, ktorý bude nad jeho hlavou stáť, bude stískať to hlasovacie tlačidlo tak, ako to jeho svedomie hovorí. Chcem veriť, že sa dožijeme toho aj pri tomto zákone, ktorý tu dávame.
A pokiaľ by, samozrejme, boli nejaké nové pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, doplnky alebo iné veci, ktoré by to vylepšovali, a možnože, samozrejme, ktoré sme nepostrehli, všetky anomálie tohto zákona, ale aj v iných oblastiach, nie iba pri tých pozemkoch, tak boli by sme veľmi radi, keby ste to tam dali. Dajte si to aj pod vašou hlavičkou, nemáme s tým problém, pozmeňujúce návrhy. Prípadne ponúkame aj celý návrh v znení a nech ide pod inou hlavičkou tohto zákona, pretože je tu problém, ktorý sa tu bude ťahať nie rok, lebo pokiaľ tu súkromné vlastníctvo bude, tak stále tento problém tu budeme mať. A prakticky sa to dotýka každého občana Slovenskej republiky, ja hovorím, lebo každý občan Slovenskej republiky má nejaké vlastníctvo alebo na 90 % má nejaké vlastníctvo, pričom mnohí, či už ich príbuzní a tá široká vetva takýto problém majú.
Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať, aby ste zvážili svoje svedomie, či vám nehovorí, že je ukrivdené vlastníckemu právu v tomto zákone o energetike. Chceme ho riešiť, aby vlastník mal plnohodnotné právo, keď už má aj povinnosti z tohto pozemku, tak aby mal aj právo na to, aby keď ho niekto využíva, mal právo aj mať z toho nejaký úžitok. A myslím si, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom to spolu s kolegyňou Helenou Mezenskou riešime.
Takže chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona a znovu budem končiť tak, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
Neautorizovaný
18:10
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1418. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.
Skontrolovaný
18:12
Takže chcel by som tu ešte spomenúť jeden moment, ktorý možnože mi trošku unikol, keď som to predkladal, a síce to, že mnohí môžu povedať, že to bude spätná retroaktivita, keď chceme nejako spätne to nejako odškodňovať. No tak by som povedal. Vážení, ja sa pýtam, to ešte...
Takže chcel by som tu ešte spomenúť jeden moment, ktorý možnože mi trošku unikol, keď som to predkladal, a síce to, že mnohí môžu povedať, že to bude spätná retroaktivita, keď chceme nejako spätne to nejako odškodňovať. No tak by som povedal. Vážení, ja sa pýtam, to ešte nikoho nenapadlo, to ešte nikoho nenapadlo, že tí vlastníci v socializme, áno, keď tu boli stavané tie siete, sme prakticky mali postavené tie rôzne rozvody, tak, samozrejme, brali, áno, v záujme štátnom, všetkých nás, super? Keď sme to privatizovali, to sa bralo automaticky, že vlastník trpí naďalej? Štát z toho bude mať minimum, iba dane, nič viacej a všetko je okej, že vlastník môže akože fungovať bez nejakých komplikácií? A ešte aj dáme ten verejný záujem na toho držiteľa oprávnenia? Takže zdá sa mi, že to je trošku opomenutá otázka. A ja by som možnože aj vyzval ďalších kolegov, ktorých, myslím si, máme aj múdrejších, aj zbehlejších, aj v tom práve, či by nebolo vhodné uvažovať o nejakej reštitúcii na takýchto energetických pozemkoch. Prakticky boli takto dotknutí vlastníci naši a momentálne z toho nemajú nič ani teraz, nemali nič ani za socializmu. A teraz je to už o biznise, ktorý na ich majetku vykonáva nie štát, ale niekto celkom iný. Takže myslím si, že toto už tu malo byť dávno nejakým spôsobom riešené. A zatiaľ to tu nie je.
A čo sa týka tejto retroaktivity, tak my hovoríme, že je nepravá, a chcel by som vám zacitovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisovej značky 4 Cdo 89/2008 zo dňa 21. decembra 2009: „Na existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba pozerať podľa zásady nepravej retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej zákonnej úpravy zákonných vecných bremien.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spisovej značky PL. ÚS 28/2005 zo dňa 28. septembra 2005 uviedol, že, citujem: „Retroaktívne pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pre nich zakladá reštitučné nároky, je prípustné a za určitých historicko-politických okolností aj vhodné." To znamená, že aj náš Ústavný súd pripúšťa takúto možnosť, aby sme sa takto pozerali na tento ťažký problém.
Takže ja verím, že raz v Slovenskej republike dozreje doba, že budú v parlamente aj poslanci, ktorí tento problém vyriešia v prospech našich občanov a v prospech toho práva, ktoré sme im dali do Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že ich právo je nedotknuteľné a ak dotknuteľné, tak za primeranú náhradu a iba v tom najmenšom množstve, ktoré je nevyhnutné na danú nejakú tú akciu, respektíve daný záber, ktorý tam vychádza.
Takže toľko ešte z mojej strany a myslím si, že treba sa nad tým vážne zamyslieť. A dávam do pléna, že pokiaľ nejaká vláda tu bude, tak dúfam, že tieto slová budú niekde v archíve, a kto bude mať chuť sa týmto zaoberať, tak veľmi rád budem, ak to preberie a prípadne to ešte skvalitní, aby to bolo lepšie, než to, čo sme teraz s mojou kolegyňou Mezenskou zatiaľ my vymysleli. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Využil som tú možnosť v rámci hlasovacieho zariadenia, nie v rámci mojich kompetencií momentálne, takže myslím si, že aj takto by sme mali na to ísť.
Takže chcel by som tu ešte spomenúť jeden moment, ktorý možnože mi trošku unikol, keď som to predkladal, a síce to, že mnohí môžu povedať, že to bude spätná retroaktivita, keď chceme nejako spätne to nejako odškodňovať. No tak by som povedal. Vážení, ja sa pýtam, to ešte nikoho nenapadlo, to ešte nikoho nenapadlo, že tí vlastníci v socializme, áno, keď tu boli stavané tie siete, sme prakticky mali postavené tie rôzne rozvody, tak, samozrejme, brali, áno, v záujme štátnom, všetkých nás, super? Keď sme to privatizovali, to sa bralo automaticky, že vlastník trpí naďalej? Štát z toho bude mať minimum, iba dane, nič viacej a všetko je okej, že vlastník môže akože fungovať bez nejakých komplikácií? A ešte aj dáme ten verejný záujem na toho držiteľa oprávnenia? Takže zdá sa mi, že to je trošku opomenutá otázka. A ja by som možnože aj vyzval ďalších kolegov, ktorých, myslím si, máme aj múdrejších, aj zbehlejších, aj v tom práve, či by nebolo vhodné uvažovať o nejakej reštitúcii na takýchto energetických pozemkoch. Prakticky boli takto dotknutí vlastníci naši a momentálne z toho nemajú nič ani teraz, nemali nič ani za socializmu. A teraz je to už o biznise, ktorý na ich majetku vykonáva nie štát, ale niekto celkom iný. Takže myslím si, že toto už tu malo byť dávno nejakým spôsobom riešené. A zatiaľ to tu nie je.
A čo sa týka tejto retroaktivity, tak my hovoríme, že je nepravá, a chcel by som vám zacitovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisovej značky 4 Cdo 89/2008 zo dňa 21. decembra 2009: „Na existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba pozerať podľa zásady nepravej retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej zákonnej úpravy zákonných vecných bremien.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spisovej značky PL. ÚS 28/2005 zo dňa 28. septembra 2005 uviedol, že, citujem: „Retroaktívne pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pre nich zakladá reštitučné nároky, je prípustné a za určitých historicko-politických okolností aj vhodné." To znamená, že aj náš Ústavný súd pripúšťa takúto možnosť, aby sme sa takto pozerali na tento ťažký problém.
Takže ja verím, že raz v Slovenskej republike dozreje doba, že budú v parlamente aj poslanci, ktorí tento problém vyriešia v prospech našich občanov a v prospech toho práva, ktoré sme im dali do Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že ich právo je nedotknuteľné a ak dotknuteľné, tak za primeranú náhradu a iba v tom najmenšom množstve, ktoré je nevyhnutné na danú nejakú tú akciu, respektíve daný záber, ktorý tam vychádza.
Takže toľko ešte z mojej strany a myslím si, že treba sa nad tým vážne zamyslieť. A dávam do pléna, že pokiaľ nejaká vláda tu bude, tak dúfam, že tieto slová budú niekde v archíve, a kto bude mať chuť sa týmto zaoberať, tak veľmi rád budem, ak to preberie a prípadne to ešte skvalitní, aby to bolo lepšie, než to, čo sme teraz s mojou kolegyňou Mezenskou zatiaľ my vymysleli. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:17
Ján MičovskýZdá sa mi, že je veľmi správne, že prichádzate s týmto návrhom, pretože niečo takéto by predsa nemalo byť riešené aktivitou, ktorá teda môže a nemusí byť. To je otázka informovanosti a istého aj investovania vlastníka pozemku. Ale tak, ako to navrhujete, automaticky by vyplývala, ak tomu dobre rozumiem, náhrada za stratu produkcie a zároveň aj za obmedzenie pozemku ako takého. To znamená, bola by tam istá nie duplicita, ale podvojnosť, štandardná úhrada za pozemok a výpočet ujmy za stratu produkcie. Je to naozaj potrebné, aby niečo takéto do systému správy pozemkov v rámci Slovenskej republiky bolo zapracované ako automatický nárok, a nie ako niečo, o čo sa treba uchádzať, respektíve za čo platiť relatívne drahý znalecký posudok. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.3.2015 o 18:17 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Oceňujem tento návrh oboch predkladateľov a pri ňom sa mi teda vynára taká otázka, že ak som dobre porozumel, predpokladáte, že teda majiteľ pozemku dostane náhradu z titulu jednak toho, že mu bude na nejaké ďalšie využívanie istá časť jeho pozemku obmedzená, zároveň aj istá nadstavba za stratu produkcie na tomto pozemku by sa v nejakých cykloch mohla obnovovať. A je to naozaj veľmi správne, lebo použijem tú analógiu z lesníctva, kde máme mnohokrát elektrovody na území lesov. A mám taký pocit, že tam vždy to bola otázka istej iniciatívy vlastníka, ktorý mal možnosť dať si urobiť znalecký posudok, vypočítať stratu na produkcii v prípade lesných pozemkov. Nejde o cyklickú, každoročne sa opakujúcu stratu, ale o stratu za istú produkčnú dobu, ktorá sa môže blížiť aj k sto rokom. A v takomto prípade, keď si ten posudok zaplatil, dostal sa skutočne k tomu, že mal možnosť požadovať od vlastníka takýchto elektrických, energetických rozvodov náhradu za stratu produkcie.
Zdá sa mi, že je veľmi správne, že prichádzate s týmto návrhom, pretože niečo takéto by predsa nemalo byť riešené aktivitou, ktorá teda môže a nemusí byť. To je otázka informovanosti a istého aj investovania vlastníka pozemku. Ale tak, ako to navrhujete, automaticky by vyplývala, ak tomu dobre rozumiem, náhrada za stratu produkcie a zároveň aj za obmedzenie pozemku ako takého. To znamená, bola by tam istá nie duplicita, ale podvojnosť, štandardná úhrada za pozemok a výpočet ujmy za stratu produkcie. Je to naozaj potrebné, aby niečo takéto do systému správy pozemkov v rámci Slovenskej republiky bolo zapracované ako automatický nárok, a nie ako niečo, o čo sa treba uchádzať, respektíve za čo platiť relatívne drahý znalecký posudok. Ďakujem.
Neautorizovaný
18:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:19
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
19.3.2015 o 18:19 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Áno, tak to sme mysleli, akože v globále to zastrešiť celé. Momentálne je tam v prvom rade to vecné bremeno a zároveň ujma, ktorá je z toho, že nemožno to plnohodnotne využívať. Samozrejme, pri znaleckých posudkoch, tam to môže byť rôzne, pretože predsa len ten les je storočný, poľnohospodárska produkcia každoročne sa pod týmito vedeniami, keď vezmem poľnohospodársku produkciu trošku ináč, prepočítava. Ale nie je problém, aby aj to, myslím, mohlo byť riešené. Zatiaľ sme to nechali tak okrajovo. V prvom rade išlo o to, vecné bremeno aby bolo vyriešené a trvalo, nie iba jednorazovo, lebo my sme teraz dávali toto iba jednorazovo a nič viacej. Ale pokiaľ vy tam budete stále na tom podnikať, tak stále by ste to mali platiť, lebo ináč prakticky to nemá zmysel. Jednorazovo to sa porieši, ďalších sto rokov tam už bez úhrady. Takže asi v takomto duchu to bolo myslené. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:20
Vystúpenie v rozprave 18:20
Marián RadošovskýAle v konečnom dôsledku návrh má odvahu riešiť to, čo sa tu jednoducho vymklo z rúk. A to je monopolné správanie všetkých prenosových sústav, tých aj nadzemných, aj podzemných, ale v prvom rade nadzemných, pri ktorých napríklad rozšírenie ochranného pásma pred pár rokmi pokladám za veľmi...
Ale v konečnom dôsledku návrh má odvahu riešiť to, čo sa tu jednoducho vymklo z rúk. A to je monopolné správanie všetkých prenosových sústav, tých aj nadzemných, aj podzemných, ale v prvom rade nadzemných, pri ktorých napríklad rozšírenie ochranného pásma pred pár rokmi pokladám za veľmi nezmyselné. A keby mali platiť takéto náhrady, tak by vôbec nepožadovali takéto rozšírenie. Ďalšia vec, ktorú ešte spomeniem, je, že pri udržiavaní práve tohoto sa správajú veľmi nekultúrne. To znamená, že nielenže likvidujú tie nálety, ktoré majú povinnosť likvidovať, ale správajú sa aj tak, že likvidujú aj iný majetok bez náhrady. A často sa stáva, keďže outsourcinguje sa vlastne takáto služba, že jednoducho vstupujú na pozemky bez toho, že by si jednoducho len ohlásili vlastníka alebo užívateľa: „Počúvaj, ty hlupák, ideme k tebe, musíš nás trpieť."
Takže dá sa tento návrh podporiť s tým teda, že ešte niektoré veci sa dajú potom vylepšiť. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
19.3.2015 o 18:20 hod.
Ing.
Marián Radošovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Nebudem tu mať dlhé reči. Návrh sa mi celkom pozdáva. Ak by prešiel do druhého čítania, sú tam veci, ktoré možno treba vylepšiť.
Ale v konečnom dôsledku návrh má odvahu riešiť to, čo sa tu jednoducho vymklo z rúk. A to je monopolné správanie všetkých prenosových sústav, tých aj nadzemných, aj podzemných, ale v prvom rade nadzemných, pri ktorých napríklad rozšírenie ochranného pásma pred pár rokmi pokladám za veľmi nezmyselné. A keby mali platiť takéto náhrady, tak by vôbec nepožadovali takéto rozšírenie. Ďalšia vec, ktorú ešte spomeniem, je, že pri udržiavaní práve tohoto sa správajú veľmi nekultúrne. To znamená, že nielenže likvidujú tie nálety, ktoré majú povinnosť likvidovať, ale správajú sa aj tak, že likvidujú aj iný majetok bez náhrady. A často sa stáva, keďže outsourcinguje sa vlastne takáto služba, že jednoducho vstupujú na pozemky bez toho, že by si jednoducho len ohlásili vlastníka alebo užívateľa: „Počúvaj, ty hlupák, ideme k tebe, musíš nás trpieť."
Takže dá sa tento návrh podporiť s tým teda, že ešte niektoré veci sa dajú potom vylepšiť. Ďakujem.
Neautorizovaný
18:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:21
Ján MičovskýA možno by sa tu žiadalo povedať a doplniť potom, Martin, aj do druhého čítania, že ak ide o údržbu takéhoto prieseku, keď už je tam v istom, nevyhnutnom rozsahu zriadený, aby mal vlastník pozemku právo urobiť túto prácu, pokiaľ má o to záujem sám, teda isté akési predkupné právo, pretože často by tak išlo o zaujímavý biznis, nechcem tak povedať, o zaujímavú čiastku, ktorú by z titulu tejto úhrady mohol on sám dostať, pretože takto sa dostávame k takému paradoxu, dneska nedostáva, ako ste správne na to poukázali, nič, ale keď ide o zaplatenie údržby týchto priesekov, celkom dobre zaplatenej, tak tu vlastníka obídeme, aby ani v tomto prípade nedostal nič. Takže dajme mu isté predpracovné právo. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.3.2015 o 18:21 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Áno, ďakujem. Takisto sa pridávam k tomu, že to je návrh, ktorý rozhodne treba posunúť do druhého čítania. A na konto tej údržby pravda je taká, že mnohokrát práve vlastník elektrorozvodov, ten monopol si osvojoval nielen právo teda na to vstupovať, ale aj urobiť z toho zaujímavý biznis. Totižto údržba tých priesekov pod elektrovodmi je celkom dobre platená. Podnikatelia v elektrobiznise majú na to prostriedky. Ale veľmi často obchádzali majiteľa, tak ako to povedal pán poslanec, tak, že teda mu šantili po jeho pozemku bez toho, aby ho na to upozornili.
A možno by sa tu žiadalo povedať a doplniť potom, Martin, aj do druhého čítania, že ak ide o údržbu takéhoto prieseku, keď už je tam v istom, nevyhnutnom rozsahu zriadený, aby mal vlastník pozemku právo urobiť túto prácu, pokiaľ má o to záujem sám, teda isté akési predkupné právo, pretože často by tak išlo o zaujímavý biznis, nechcem tak povedať, o zaujímavú čiastku, ktorú by z titulu tejto úhrady mohol on sám dostať, pretože takto sa dostávame k takému paradoxu, dneska nedostáva, ako ste správne na to poukázali, nič, ale keď ide o zaplatenie údržby týchto priesekov, celkom dobre zaplatenej, tak tu vlastníka obídeme, aby ani v tomto prípade nedostal nič. Takže dajme mu isté predpracovné právo. Ďakujem.
Neautorizovaný