48. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vítam čestného zástupcu poslaneckej strany SMER, lebo som chcel hneď na začiatok navrhnúť, že či teda nepočkáme aspoň na jedného poslanca z osemdesiatich troch, no predsedníčka, či podpredsedníčka sa neráta, si myslím. Ale tak teda už tu máme zástupcu, tak už môžem hovoriť, lebo myslím si, že naozaj v prvom rade sa týka týchto poslancov. Oni môžu rozhodnúť, či budú mať teda dobrú vôľu alebo nie pomôcť matkám alebo teda rodičom, ktorí chcú dať svoje deti do škôlky a nemajú miesto, bohužiaľ, v škôlke.
Tak ako som aj teda v úvodnom slove povedal, tieto rodiny, ktoré po dovŕšení veku dieťaťa troch rokov, chcú dať svoje dieťa do škôlky a v škôlke im oznámia, že pre nich nie je miesto, za to nemôžu. Tým pádom si myslíme, že je porušené ich ústavné právo na rovnosť pred zákonom, kedy jedni rodičia v obci alebo v meste nárok na škôlku majú a druhí rodičia v obci nárok na škôlku nemajú. Bohužiaľ, tento stav bol spôsobený veľakrát takou chamtivosťou volených zástupcov, či už teda starostov, primátorov, alebo tam nie je či už, ale teda hlavne ich, možno teda niekedy aj poslancov, ktorí dovtedajšie škôlky chamtivo a veľakrát za bagateľ predali svojim kamarátom, známym, ktorí následne tam urobili čokoľvek, len nie škôlky. A dnes vo veľa škôlkach sú krčmy, sú herne, sú súkromné firmy, ale bohužiaľ, rodiny s deťmi, keď chcú umiestniť svoje dieťa do pred primárnej, teda predškolskej starostlivosti, tak miesto v škôlke nemajú.
Počet detí, ktorým samospráva neumožní alebo štát, môžeme zjednodušene povedať, neumožní, aby mali, aby umiestnili svoje dieťa do škôlky, neustále rastie a od roku 2008 napríklad z nejakých 3 000 neumiestnených detí, tento počet narástol na viac ako 11 000 detí v minulom roku. Čiže počet detí alarmujúco rastie, tým pádom krivda alarmujúco rastie, lebo máme tu jednoducho jednu výraznú skupinu rodičov, ktorým je umožnené vzdelávanie ich detí v škôlkach a výraznú skupinu rodičov, ktorým nie je umožnené.
Tak som aj teda hovoril aj v úvodnej reči, ale teda dovolím si to ako v kontexte zopakovať, aby sme boli v obraze. Po prijatí návrhu počas Radičovej vlády matka do troch rokov dieťaťa, keď sa rozhodne ísť skôr, ako bolo obvyklé po troch rokoch, ísť do práce, tak vlastne si môže ešte vybrať, že bude poberať aj rodičovský príspevok, aj mzdu, alebo si môže vybrať, že bude poberať príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230 eur a zároveň aj svoju mzdu. Čiže pred tromi rokmi robíme všetko pre to, aby v podstate teda matky bez problémov čím skorej od dieťaťa odišli, ešte predtým ako dovŕši tri roky, ale keď dovŕši tri roky dieťa, tak čuduj sa svete, zrazu tú matku nechávame napospas osudu a vtedy, keď nezíska miesto v škôlke, tak nemá nárok ani na rodičovský príspevok, ani na príspevok na starostlivosť o dieťa a v podstate nemá nárok ani na mzdu, lebo vlastne si nemôže dovoliť zaplatiť súkromnú, súkromnú škôlku, tak zostáva pri ňom doma. A tá matka s dieťaťom zostávajú zrazu iba na sociálnej dávke.
Považujeme to za veľmi, veľmi nefér, preto navrhujeme elegantné riešenie, kedy by sme umožnili poberať príspevok na starostlivosť o dieťa teda do výšky 230 eur každej matke nielen dieťaťa do troch rokov, ale aj teda dieťaťa nad tri roky v prípade, ak nemá miesto v škôlke. Samozrejme, že chceme predísť špekuláciám typu, že teda matka, ktorá trebárs ani nemá záujem o prácu, alebo nemá záujem o štúdium, alebo pokračovanie v štúdiu, tak v tom prípade tento nárok by nemala. Čiže naozaj ide o to, aby iba tá matka, ktorá vlastne chce si uplatniť svoje právo na prácu, ktoré jej zamestnávateľ tri roky počas materskej dovolenky držal, tak táto matka alebo tá, ktorá by chcela pokračovať vo svojom štúdiu, tak tieto matky by si mohli požiadať o tento príspevok na starostlivosť o dieťa a mohli by si z neho vlastne dovoliť zaplatiť plus-mínus náklady na súkromnú škôlku.
Čo je na tomto riešení také trochu čarovné, je to, že vlastne nešlo by to na úkor štátneho rozpočtu, lebo ten príspevok na starostlivosť o dieťa aj dnes vlastne financujeme z eurofondov a takýmto spôsobom by sme zabezpečili, aby eurofondy, ktoré nie sme schopní čerpať a ktoré vieme, že nám prepadnú, by sa aspoň čiastočne presunuli k ľuďom, voči ktorým páchame krivdu, a to sú tie matky teda, ktoré nemôžu si umiestniť svoje dieťa do škôlky.
Zároveň, samozrejme, okrem nápravy krivdy by tu bolo zadosťučinenie voči týmto ľuďom, alebo také zadosťučinenie, ospravedlnenie zo strany politikov, lebo politici spáchali, že miesta v škôlkach nie sú, lebo politici rozpredali bývalé škôlky, tak ako som spomínal predtým.
Áno, evidujem, že strana SMER alebo teda Robert Fico, ako súčasť neviem ktorého sociálneho balíčka v poradí, prezentoval teda, že dajú 10 mil. eur na dostavbu škôlok, ale tuto chcem upozorniť jedno, že stačí sa opýtať naozaj demografov, že nás očakáva, alebo hrozí nám vo veľmi krátkej dobe dosť dramatický pokles pôrodnosti, ešte ďalší pokles pôrodnosti vlastne sumárnej na Slovensku, to znamená, že detí, ktoré budú potrebovať škôlku, bude v horizonte piatich a desiatich rokov na Slovensku výrazne menej ako dnes. Inak povedané, ak vy dnes hovoríte, že dáme 10 mil. eur na dostavanie kapacít škôlok, tak tie škôlky sa dostavajú vtedy, keď ich už potrebovať nebudeme.
Preto toto riešenie považujeme za omnoho lepšie, lebo a hlavne rýchle a účinné, lebo vieme tú pomoc poskytnúť hneď a tá matka sa, samozrejme, zariadi, že dá to dieťa do súkromnej škôlky. Takýmto spôsobom zároveň teda vieme, samozrejme, aj teda podporiť vznik pracovných miest a veľmi, veľmi v podstate efektívne, omnoho efektívnejšie, ako veľakrát za teda druhej vlády Roberta Fica ste poskytli príspevky na vznik pracovných miest, kedy vlastne aj v obci, v ktorej dnes škôlka neexistuje, ale keď zrazu tých 10, 15, 20 matiek tam dostane tento príspevok na starostlivosť o dieťa a zároveň teda oni budú môcť ísť do práce, tak po prvé, budú mať prácu, čiže udržíme ten pracovný vzťah, o ktorý vlastne táto matka môže prísť, lebo keď nenastúpi do práce po materskej dovolenke, tak zamestnávateľ stráca zákonnú povinnosť držať toto pracovné miesto.
To znamená, že zároveň ešte teda nieže iba páchame krivdu voči týmto rodinám, ale ešte aj páchame krivdu voči tým matkám, že vlastne miesto, ktoré im zamestnávateľ držal, môžu takýmto spôsobom stratiť, čo teda dúfam, že nie je v záujme nikoho z nás.
Ale teda chcel som povedať aj to, že v tej obci, keď vznikne, alebo teda desať, pätnásť rodín získa takýto príspevok, tak je tam na tej jednej strane, áno, tie matky nastúpia do práce, ale zrazu vznikne dopyt, že možno ďalšia žena, ktorá v tejto obci býva, tak si povie, že áno, v svojom rodinnom dome zriadi škôlku pre tieto deti, súkromnú škôlku. Čiže veľmi jednoduchým spôsobom v podstate môžu vzniknúť pracovné miesta, môžu vzniknúť v podstate tie škôlky bez toho, aby sme my investovali do výstavby samotných budov a logicky tým pádom za päť, desať rokov, keď bude menší dopyt, tak tieto pracovné miesta, možno aj tieto súkromné škôlky môžu zaniknúť, keď už bude stačiť kapacita tých štátnych. Ale naozaj upozorňujem na to riešenie, ktoré navrhujete vy, stavať dnes a dávať postupne príspevky na to, aby v horizonte, tuším, ste povedali, že do roku 2023 sa vyrieši tento problém. No áno, on sa vyrieši demograficky, lebo jednoducho už na Slovensku bude o 15-tis. detí sa rodiť ročne menej, tak ten problém so škôlkami, jasné, že sa vyrieši. Považujem, prepáčte, tento argument až za taký cynický, tvrdiť, že však vlastne on sa vyrieši a my sme k tomu prispeli, no.
Ešte raz, vy prispejete 10 mil. eur na postavenie nových škôlok, ktoré sa postavia vtedy, keď už tie deti na Slovensku nebudú, už jednoducho nebude dopyt po tých škôlkach, lebo už nám bude stačiť to, čo tu máme. Čiže preto toto riešenie považujeme za elegantné a ešte aj hovorím aj, a tretíkrát upozorňujem na to, môžeme to platiť a zaplatiť z eurofondov, čo je v tomto prípade veľmi, veľmi zaujímavé a tým pádom nevzniká nárok na štátny rozpočet. Podrobnosti, alebo ešte asi nemá nejaký zásadný zmysel ďalej rozoberať. Riešime teda v návrhu podrobnosti presne, ako si tie rodiny majú uplatniť svoje právo na miesto, ako majú presne dokladovať, že teda nezískali toto miesto, aby teda si mohli uplatniť ten nárok. Keď je najmenej dobrá vôľa v poslaneckom klube SMER, tak verím, že tento návrh by ste vedeli posunúť do druhého čítania, prípadne potom teda samozrejme ho vycibriť v druhom čítaní. Ale snažím sa čo najmenej vnášať politiku aj do predstavenia tohto návrhu, lebo si myslím, že to je veľmi dobrý návrh, elegantné, jednoduché riešenie, kedy nám Európska únia z eurofondov vie zaplatiť škody, ktoré politici, ktorí rozpredali škôlky, napáchali na rodinách s deťmi.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

Pán spravodajca, chcete zaujať k návrhu stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Eriky Jurinovej, Janky Šípošovej a Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1421. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1425.
Teraz dávam slovo pani podpredsedníčke Erike Jurinovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Janky Šipošovej a Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1421.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené, vážená pani poslankyňa, vážení kolegovia, rada by som vám predstavila návrh zákona o hazardných hrách, ktorý predkladáme spoločne s kolegyňou Jankou Šípošovou a Danielom Lipšicom. Myslím si, že aj v súvislosti s tým, aký zákon bol predstavovaný pred chvíľkou, že spoločnosť a aj dnešná vláda hovorí a deklaruje, že má záujem na tom, aby mladiství sa rozvíjali v zdravom prostredí, aby sa zdravo rozvíjali, aby z nich vyrástli naozaj ľudia, ktorí budú spoločnosti prospešní. Vzhľadom k tomu si myslím, že je dôležité pristúpiť aj k tomu, práve k regulácii prostredia, ktoré ho môže veľmi ovplyvniť. Mám na mysli teraz naozaj herne a kasína, ale najmä teda herne, ktoré nám tu vyrastajú ako huby po daždi.
V roku 2012 prijala vládna vláda novelu zákona o hazardných hrách, v ktorých ešte si spomínam, ako pán minister vyjadroval, pán minister Kažimír vyjadroval taký súcit alebo súcit, poviem naozaj, s tými zlými vecami, ktoré hazard prináša. Ale na druhej strane bolo cítiť to, že áno, pre spoločnosť to nie je možno to najlepšie, ale zasa z toho máme peniaze a tie peniaze budeme používať aj na sanovanie týchto problémov. Rada by som podotkla, že nikto nevyčísli hodnotu strát, hodnotu práve tých sociálnych strát, ktoré zmeny, aj ktoré boli prijaté v roku 2012, v skutočnosti prinesú.
Dôvod teda, prečo sme sa rozhodli ísť s takouto novelou, je nielen to, že chceme obmedzovať hazard, ale aj to, že sa našli aj mestskí poslanci, ktorí mali záujem priamo v jednotlivých mestách a budem hovoriť o Bratislave, o mestských častiach, riešiť tému hazardu. Tak ako je nastavená súčasná legislatíva, vieme, že v rámci mesta Bratislavy je umožnené len mestu vypísať petíciu, alebo teda občanom, ktorí sú súčasťou mesta, vypísať petíciu a na jej platnosť je potrebných 30 % všetkých obyvateľov Bratislavy. Toto je prvá vec, ktorú sa snažíme vyriešiť, a to tým, aby boli kompetencie dané aj jednotlivým mestským častiam, aby aj jednotlivé mestské časti Bratislavy si mohli vo svojom všeobecne záväznom nariadení upraviť práve možnosť zákazu hazardných hier.
Ďalšia vec, ktorú do novely vkladáme, je samo iniciatíva poslancov mestských zastupiteľstiev, aby oni sami mohli iniciovať zmenu, ktorá podľa dnešnej platnej novely nie je možná v súvislosti so zákazom hazardných hier alebo zákazom výherných automatov.
Ďalšou témou našej novely je rozšíriť okruh hazardných hier, ktorých hranie sa bude môcť prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia obmedziť o stávkové hry. Išli sme v logike veci, že všetky tie veci, na ktoré dáva licenciu mestská časť, aby bolo možné aj mestskou časťou ukončiť alebo odňať. Ale čo je ešte dôležitejšie v tomto bode, je, aby bolo možné petíciou zakázať len niektoré, len vybrané hry. Ako dôvod môžem uviesť kasíno v Starom Meste v Redute, ktoré ťažko by sme možnože presviedčali poslancov mestského zastupiteľstva, aby súhlasili s odstránením kasína, ktoré vieme, že bohužiaľ, alebo Bohu vďaka a zároveň aj bohužiaľ, je určitým zdrojom a slušným zdrojom príjmu pre mesto Bratislava. Uvedomujem si, že existuje a veľký tlak práve podnikateľov v tejto oblasti, ktorí majú záujem na to, aby ich zariadenia fungovali a fungovali čo najlepšie.
V ďalšej časti našej novely sa snažíme upraviť možnosť, aby jednak petícia, ale aj všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by mohli vznikať, dbali nielen na to, že ide o narúšanie, že práve takýmito zariadeniami a prevádzkami sa narúša verejný poriadok, lebo vieme, že toto bolo akoby jablkom sváru práve prokuratúry, ktorá napádala takéto všeobecne záväzné nariadenia ešte pred, predtým, ako bola novela z roku 2012 prijatá.
Preto aj vzhľadom na rozsudok Európskeho súdu, súdneho dvora dopĺňame možnosť doplniť prevádzkovanie hier, kde dochádza k podstatnému zásahu do záujmov obyvateľov obce. Možno si poviete, že sa jedná iba o hru so slovíčkami. Ale poukazujem naozaj na napádanie, na nápady generálnej prokuratúry, všeobecne záväzných nariadení, ktoré ich anulovali práve kvôli tomu, že nevideli dôvod pri narúšaní verejného poriadku. Takže sme presvedčení o tom, že ak sa doplní práve do možnosti použiť ako dôvod k zamietnutiu hazardných hier zásah do záujmov obyvateľov obce, oveľa ťažšie to bude priestrelné zo strany práve prokurátorov.
Samotný návrh vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy spočívajúce v možnosti obcí a ich obyvateľov účinnejšie bojovať proti nežiaducim vplyvom spojeným s prevádzkovaním hazardných hier na ich území, čo však naopak zakladá negatívne vplyvy na verejný rozpočet a na podnikateľské prostredie. Tak ako som hovorila, v roku 2012, keď sa prijímala novela naozaj za veľmi búrlivej debaty, nikto sa snažil nijako neprotirečiť tomu, že hazardné hry a gamblerstvo má veľký vplyv na rozklad v rodinách. Je to veľký sociálny neduh, ktorý práve z tohto podnikania vyplýva. Na druhej strane asi tiež väčšina, na čele s pánom ministrom, si uvedomujú dôležitosť finančných príjmov. Ale tunak si opäť musíme uvedomiť, že či tie peniaze naozaj zakryjú to všetko nešťastie, to ľudské nešťastie, ktoré sa finančne ani nedá vôbec ohodnotiť.
Ďalšia vec, ktorá je veľkým negatívom práve z tejto činnosti, sú rôzne trestné činy, ktoré vyplývajú. Vieme, že v takýchto prevádzkach sa práve častokrát, že práve v takýchto prevádzkach častokrát dochádza k praniu špinavých peňazí. Vieme, že je to podhubím možno mafiánskeho prostredia. Vieme, že tuná sa stretávajú, v takomto prostredí sa stretávajú mnohí ľudia, ktorí páchajú aj iné trestné činnosti. Tak isto nemenej dôležitou vecou je aj ako vizuálne pôsobia práve takéto herne a povedzme si priamo, v Starom Meste. Staré Mesto, ktoré by malo byť výkladnou skriňou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, sa stáva svojimi zatemnenými oknami potlačenými práve prvkami herní nie práve najkrajším produktom Starého Mesta. Včera sme sa stretli s tým, že sme boli konfrontovaní so štatistikou. Veď ale počet výherných automatov rapídne klesá.
Tunak by som veľmi rada upozornila, že áno, na jednej strane počet výherných automatov v meste klesá, ale počet videohier rapídne stúpol. Myslím, že išlo o trojnásobok, o trojnásobné číslo práve týchto videohier. A aby sme si nepredstavovali, že videohry, to je niečo, čo si doma zahráme niekde v obrazovke, na obrazovke svojho počítača. Videohry, ktoré sú spomínané práve v zákone o hazardných hrách, sú veľmi podobné výherným automatom, ktorých počet klesá. Jediný rozdiel je práve v tom, že sú napojené na centrálny počítač.
Takže ak niekto hovorí, že prečo máme takúto iniciatívu, keď počet výherných automatov pravidelne klesá, alebo stabilne klesá, tak áno. Počet výherných automatov stabilne klesá, ale videohry, ktoré odborníci hovoria, že spôsobujú ešte väčšie závislosti, bohužiaľ, úplne tuho, tuho stúpa. Vravím, že len v meste Bratislave sa ztrojnásobnil počet videohier. Rada by som vás práve z dôvodov, že to zakladá naozaj veľmi veľký vplyv na spôsoby rodín, fungovanie rodiny, rozvraty rodiny, nevraviac o tom, že psychológovia veľmi, veľmi podrobne popísali oblasť gamblerstva v spojitosti práve s trestnou činnosťou, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a podľa môjho názoru teda rieši závažnú problematiku, ktorou by sme sa určite v sieni zákonnosti zaoberať mali.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla tohto roku a gestorský výbor do 4. mája.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Evidujem, pani navrhovateľka, že sa hlási do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce hlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak, pán poslanec Kuffa, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, iba v krátkosti by som ešte iba doplnila, že tento týždeň sme sa stretli aj s primátorom Bratislavy, ktorý privítal iniciatívu, ktorú práve touto, týmto zákonom alebo touto novelou otvárame. Sám primátor Bratislavy mal vo svojom volebnom programe riešenie hazardu. Boli sme preto zvedaví, akým spôsobom sa na to chce pozrieť naozaj mesto Bratislava.
Pokiaľ by, pokiaľ sa stane a táto novela neprejde, čo je, obávam sa, vysoko pravdepodobné, mesto Bratislava, tak ako som povedala, má záujem riešiť túto situáciu, aj keď možnože to riešenie, ktoré nám predstavil primátor, nie je to pravé orechové, alebo nie je dostatočne silné na to, čo všetko by sme potrebovali upraviť. Vítam aj jeho iniciatívu. Jeho takým prvotným zámerom bude upraviť napríklad prevádzkovanie herní na rovnaký čas v rámci celého mesta Bratislavy. Ako na začiatok tento bod považujem za, za dobrý a správny, avšak myslím si, že existujú aj iné možnosti, ako by sa dalo toto upraviť.
Naším hlavným cieľom pri návrhu zákona bolo naozaj dať kompetencie aj jednotlivým častiam mesta Bratislavy. Je dôležité, aby si sami, aj sami poslanci alebo jednotlivé mestské časti mohli určiť, či chcú mať na svojom území hazardné hry alebo nie, a naozaj ako príklad dávam hlavne Staré mesto, ktoré, opäť podčiarknem, že má byť výkladnou skriňou hlavného mesta Bratislava. A bohužiaľ, nie je to tak, namiesto pekných malých kaviarničkách máme zatemnené okná s potlačou, ktorá láka ľudí investovať do nie najvhodnejšej, do nie najvhodnejšej, do nie najvhodnejších produktov, alebo áno, nevhodne investovať. Vedela by som si predstaviť a takto sme to aj naozaj s poslancami, ktorí sú v meste, v mestskej časti Staré mesto, ale aj v mestskej časti Bratislavy - Petržalky, ale aj ako mestskí poslanci Bratislavy, vedeli by sme si predstaviť, že jednoduchšou formou by mohlo byť aj zmena štatútu mesta.
Neviem, či sa odhodlá mesto, z našeho pohľadu by nemuselo ísť o veľmi náročnú akciu v súvislosti so zmenou mestskej legislatívy. Uvidíme, ako sa k tomu mesto postaví. Som si vedomá aj všetkých finančných záležitostí, ktoré mesto bude, by týmto strádalo, ale naozaj, v prvom rade by malo ísť mestu o to, aby hájil záujmy obyvateľov v tom duchu, že nesmie pripustiť, aby ľudia strádali, aby boli sociálne ničení a sociálne ničení práve takýmito herňami budú.
Na záver mi dovoľte povedať, že Bratislava by nebola prvé mesto, ktoré sa pasuje s hazardom. Vieme, že na konci roka vyšla správa, ktorá upozorňovala, že Viedeň zakázala výherné automaty. Vieme, že Brno, naše susedné alebo mesto veľmi blízko slovenských hraníc zakázalo výherné automaty. Vieme, že veľmi podobným spôsobom chce reagovať samotné mesto Praha, hlavné mesto Českej republiky, má záujem tak isto na praktické riešenie tohto neduhu. Nevidím dôvod, prečo by Bratislava, ale aj akékoľvek iné mesto Slovenska malo byť iné a malo by podporovať práve to, čo rozbíja spoločnosť.
Veľmi dôležité je, aby petície, ktoré vlastne v zákone boli nastavené ako jediná možnosť občanov, ktorí majú možnosť rozhodnúť o tom, či, či sa zakáže hazard alebo nie, boli nastavené reálne. Pre menšie mestá sa to, sa to môže podariť, ale v Bratislave, akú námahu by bolo treba vyvinúť, aby 30 % obyvateľov, čo robí v Bratislave 120-tis., vyzbierali. Preto si myslím, že je úplne na mieste dať možnosť aj jednotlivým mestským častiam, aby sa usilovali vo svojej mestskej časti upraviť reguláciou, práve upraviť hazard.
Preto vás prosím, aby ste podporili túto novelu zákona.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, navrhovateľka, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Jednoduchá vec, namiesto hazardu šport a aktivity, rob, čo chceš, len nehreš, len nerob zle. To bola Don Boscova metóda a tá veľmi dobre ako platila.
Myslím si, že tuná pri zákone o hazarde, keď ho otvárame, ako stále aj tu už opätovne, takmer na každej druhej schôdzi, veľmi často, ale ak by bola vôľa tuná, v pléne tejto Národnej rady, dalo by sa z toho, s tým urobiť koniec a bodka za tým všetkým, zrušiť hazardy, hotovo. Zrušiť ho v celej našej krajine. Netrápiť sa len nad hlavným mestom Slovenskej republiky a metropolou na východe Slovenska, Košicami, ale zrušiť ten hazard úplne všade.
Samozrejme, nie je tuná tá vôľa a už si to viem aj predstaviť, aj tie reakcie, ktoré tu boli, ale tu v tej Bratislave naozaj je tu taký novodobý fenomén, ktorý tuná vzniká. Preto aj tento návrh zákona jednak aj chcem ho podporiť takto verbálne, ale aj hlasovaním, lebo naše mesto teda má tie mestské časti a vzniká ten novodobý fenomén taký, že zo susedného Rakúska tuná dochádzajú tí gambleri a hazardní hráči a v podstate veľakrát to aj narúša aj ten poriadok. Aby mestské časti, ktoré si dokážu oveľa lepšie dohliadnuť možno v rámci tej samosprávy, v rámci toho samosprávneho systému na poriadok, tak aby mali možnosť aj na základe takejto veci obmedziť tento hazard.
Tento návrh zákona je naozaj dobrý, len škoda, že nie sme možno takí radikálnejší. Ja som možno radikálnejší v takých týchto situáciách. A mladých ľudí, tých vyzývam k tomu, aby skôr využívali svoje voľnočasové chvíle inými aktivitami, ako sú hazardné hry. Hazardné hry sú také, že keď ťa do toho tak vtiahnu, stávaš sa závislým na tých hrách. Tak ako aj navrhovateľka to tu spomínala, a to sú aj tie hry na tých monitoroch. Veľakrát tí mladí ľudia a deti sú priam priklincované alebo prikuté k tým novodobým médiám, nevedia sa od toho odtrhnúť. Dnešní ľudia začíname žiť skôr taký virtuálny svet, neexistujúci, namiesto toho, aby sme naozaj mali možno ten kontakt s tým reálnym svetom, vyjsť si do prírody, namočiť si možno ruku do, do nejakého horského potoka, natrhať možno kyticu poľných kvetov a vyjsť si s rodinou do prírody, opiecť si slaninku, tak namiesto toho dávame - aj veľakrát aj my rodičia sme na vine tomu - našim deťom peniaze a pritom v podstate nekontrolujeme ich upotrebenie. Častokrát tie finančné prostriedky a vreckové končia v automatoch, v hracích automatoch.
Dovolím si na záver povedať len toľko, že tuná pozitívny vplyv nebude mať len na to sociálne prostredie, ale ja si ho dovolím rozšíriť, aj keď navrhovatelia tuná nedali, a to je aj pozitívny vplyv na životné prostredie, ale aj na pracovné prostredie. Pretože zamestnanci namiesto toho, aby do rána mulatšákovali v nejakých herniach, tak ráno vstanú a pôjdu načas do zamestnania. Aj zamestnávatelia firiem majú veľakrát problém s gamblermi. Ak si gambler a sa začínaš správať nezodpovedne, rovnako ako aj alkoholik, stratíš to zamestnanie. Ktorý zo zamestnancov, zamestnávateľov by zamestnával takého problémového človeka? Z dlhodobého hľadiska nie je to možné, ani keby som zamestnával takto priateľa. A dopad na životné prostredie? Ak sa zhasne, vypne voda a kúrenie v týchto hazardných hrách, tak ja si myslím, že aj to, aj keď síce maličký možno dopad, ale predsa len pozitívny na životné prostredie.
Ďakujem za pozornosť.

Ani na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Áno.
Nech sa páči, máte slovo.