48. schôdza

Vážení prítomní poslanci, vážený pán spolunavrhovateľ, pani predsedajúca, my už tento spoločný návrh predkladáme tretíkrát a možno už tak zo zotrvačnosti človek zvažuje, či má význam návrh zákona s takýmto obsahom a nielen obchodným, ale aj politickým rozmerom opakovane predkladať a vyvíjať až, by som povedala, nadpriemerné úsilie na to, čo by malo byť samozrejmosťou. Veď predsa do obchodnej kultúry, do pestovania a rozvíjania obchodno-recipročných vzťahov predsa patrí taký štandard, reciprocita, že ak tá-ktorá súkromná spoločnosť pôsobí, podniká na komerčnom princípe, má dokonca garantovaný, chránený zisk Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pretože v prípade držiteľov povolení ide o prevádzkovateľov energetických sústav, prevádzkovateľov energetických zariadení, je predsa len normálne a štandardné, že ak je dotknuté územie alebo je obmedzené využívanie vlastníckeho práva kohokoľvek, tak je potrebné v rámci reciprocity zjednať náhradu. A ak na tomto území alebo na niečom, čo je predmetom vlastníckeho práva dotknutého vlastníka, generuje pravidelný opakujúci sa chránený a oprávnený zisk, je predsa normálne, že aj takto dotknutému vlastníkovi pozemkov prináleží opakovaná a chránená náhrada za obmedzenie užívania týchto pozemkov, za obmedzenie jeho vlastníckeho práva.
Takým najčastejším argumentom, ktorý k tomuto zákonu ešte v prvopočiatkoch odznieval zo strany vládnych poslancov, ale nielen vládnych poslancov, ak si dobre pamätám, tak jedným razom sa voči tomuto zákonu ohradil aj pán poslanec Přidal, bolo to, že ak by sa takýto mechanizmus, takýto oprávnený nárok vlastníkov ukotvil a schválil v zákone, tak by to negatívne dopadalo na široké spotrebiteľské skupiny, na odberateľov energetických služieb, služieb vo verejnom záujme, a to negatívnym dopadom na zvýšenie cien. Avšak takýto argument môžeme veľmi rýchlo znegovať a anulovať naším opätovne predkladaným návrhom, aby takáto recipročná oprávnená náhrada voči dnes ukrivdeným vlastníkom pozemkov bola zjednaná zo zisku, zo zisku týchto podnikateľských subjektov, energetických monopolov, nadnárodných spoločností. Ide tu teraz nielen o vytváranie korektných obchodných vzťahov, ide tu vlastne aj o naplnenie politického hľadiska, pretože ak toto nemá uskutočniť a nemá zastrešiť práva práve sociálna vláda, ktorá sa netají s tým, že má záujem eliminovať dopady nesprávnej privatizácie a prerozdeľovať hodnoty, prerozdeľovať zisky v prospech tých, ktorí sú buď ukrátení, alebo poškodení, na či už energetickom alebo inom trhu, tak kto iný, ak nie táto sociálna vláda má so všetkými desiatimi prijať takýto návrh a bez akýchkoľvek komentárov a argumentov ho schváliť.
Teda, samozrejme, ako spolupredkladateľka tohto návrhu zákona v plnej miere sa dnes za tento návrh prihováram, prihováram sa za všetkých dotknutých vlastníkov pôdy, vlastníkov pozemkov, na ktorých sa prevádzkujú distribučné siete, energetické siete, prípadne energetické zariadenia. Myslím si, že je najvyšší čas dať tieto vzťahy účastníkov na energetickom trhu do poriadku, aby takto súkromné spoločnosti, veľké spoločnosti nepodnikali na úkor našich občanov. Ďakujem pekne.

Dnes to nejako vyšlo, že stále reagujem na pani poslankyňu Mezenskú, ale hovorila veľmi dobre a teraz som veľmi náchylný podporiť tento návrh zákona. Má to ale jeden háčik, pre ktorý si myslím, že za to nezahlasuje strana SMER, teraz odhliadnuc od politiky, lebo ak hovoríme o tom, že, zjednoduším to, energetické firmy by mali odškodniť tých, na pozemkoch ktorých je vecné bremeno, lebo tam, povedzme, idú vodiče vysokého napätia, tak logicky sa núka otázka, čo s tými, ktorí majú na pozemku vecné bremeno, lebo im tam ide cesta, I., II., III. kategórie, VÚC-karská, proste majú na svojom pozemku cestu. Je to dosť veľký problém. Pamätám sa na vyjadrenie pána premiéra Fica, keď sa ho na to pýtali pred časom, to je možno už aj niekoľko rokov nazad, či si vie predstaviť odškodnenie týchto ľudí alebo hľadanie nejakých riešení. Jeho odpoveď na to bola vtedy veľmi jednoduchá. Znela: „Zbláznili ste sa? Veď predsa tie cesty tam mnohokrát idú už desaťročia a stáročia, to ktorá vlády by to mala odškodňovať?“ Čiže chcem upozorniť aj na tento moment, poďme sa rozprávať o vecnom bremene nielen vo vzťahu k energetickým firmám, ale všeobecne, ale je určite správna filozofia, aj to, čo hovoril pán navrhovateľ v úvodnej reči, ale reagujem, samozrejme, na pani poslankyňu Mezenskú, že keď cez roh pozemku vám prechádza elektrické vedenie, aby ste vlastne mali vecné bremeno na celý pozemok a mali ho znehodnotený, sú úplne logické argumenty, o ktorých hovoríme. Takže som veľmi náchylný podporiť tento návrh zákona do druhého čítania a diskutovať ďalej o tejto problematike.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, aj podľa úvodného slova vášho spolupredkladateľa, som si všimla najmä to alebo najmä to ma oslovilo, že už aj v súčasnom zákone existuje možnosť náhrady, ale je časovo obmedzená. A mňa teraz napadla istá podobnosť napríklad s reštitučným zákonom. Aj v reštitučnom zákone sme obmedzili časovo reštituentov, dokedy môžu žiadať majetok. A teraz je filozofická otázka, môžu byť na to rôzne kontroverzné názory. Mne dosť nie je jasné a neviem to celkom dobre pochopiť, že ako je možné, že sme dali ľuďom možnosť získať ich majetok v reštitúciách a zároveň sme im určili hranicu, dokedy majú na to právo, dostať sa k svojmu majetku. A tuto tiež vidím takú nelogickú vec v tomto existujúcom zákone, že je tam vlastne určená hranica, dokedy si majú vypýtať nárok na náhradu. A pritom článok 20 ústavy jasne hovorí, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva, sa nazdávam, že v tom prípade to je, je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona za primeranú náhradu. Nikde sa tam nehovorí o nejakých časových obmedzeniach. Ďakujem.

Chcem poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí reagovali na môj príspevok, aj za to, že sú náchylní a pripravení náš návrh zákona podporiť.

Ďakujem pekne. Trošku v záverečnom slove ďakujem, kolegyne a kolegovia, tým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie či už rozpravou alebo faktickými poznámkami.
Áno, arogancia, pán kolega Radošovský, týchto mocipánov na pozemkoch je neskutočná. Denne sa s tým stretávame. Mám aj ja podnety. Vyslovene nám tak doslova zhumpľujú to zbožie, ktoré tam poľnohospodári dorábajú, že to je neskutočné, a nič sa nedeje. Takže stopercentne treba, by som povedal, im trošku asi ustrihnúť krídla, lebo sú už veľmi nejakí takí kekešní, ako my hovoríme na východe.
Čo sa týka pána kolegu Novotného, pochopil som to takto, že ide o vecné bremeno, ktoré je uložené na cestu, ktorá je teda na cudzom pozemku postavená. Takto to myslíte? (Reakcia z pléna.) Áno, jasné. Takže to som teraz riešil napríklad včera v zákone č. 66/2009 Z. z., kde sme hovorili o tom, že VÚC-ky a obce si môžu tieto pozemky zámennými zmluvami poriešiť a VÚC-ky a obce sú také rýchle, že chcú to riešiť cez štátny pozemok, nie cez svoj pozemok. Takže ja som to včera riešil tiež. To sú asi tie, by som povedal. A nie je to stavebný pozemok, ale to je stavba na nevysporiadanom pozemku, ale tu pri energetike nám dali vecné bremeno, to je trošku iná kategória, aby sme si ujasnili veci, to nie je ako stavba postavená načierno, ale legálna, len má vecné bremeno, ten majiteľ pozemku na tom je, takže asi takto to je, aby to bolo jasné.
Pani kolegyňa Gibalová, áno, super, ja by som bol najradšej, pokiaľ ide o obmedzenia, tak ako hovorí Števo Kuffa, aby sa všetko vrátilo ľuďom. Aký má mať štát majetok? To znamená, v reštitúciách my sme neobmedzili reštitučný nárok iba časovo, ale aj veľkostne. My sme predsa pri reštitúciách povedali, hovorím teraz o poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, respektíve aj iných, keď mám poľnohospodársku usadlosť alebo lesnú usadlosť, nejakú, že môžem dostať maximálne 250 hektárov, keď mal reštituent toho 4 000, pričom je jediný, čo si to uplatnil, lebo ostatná rodina už mu nežije, no tak má smolu, 3 750 hektárov sa musel vzdať. Toto je u nás reštitúcia, vážení kolegovia, kolegyne, takto my ju riešime.
A už nechcem hovoriť o reštitúciách cirkevných. Páni kolegovia, vstúpte si aj vy do svedomia tí z vás, ktorí ste tu boli. Ja som vtedy tu nebol, keď ste prijímali tento zákon. A sedíte teraz aj v tejto rokovacej sále. Pýtam sa, ako je to možné, že pri cirkevných reštitúciách, ktoré teraz začínajú byť trošku akože v kurze, keď hovoríme o odluke cirkvi od štátu a ďalšie veci, myslím, že to bola dvestopäťdesiatjednotka, keď si to dobre pamätám, my sme povedali, že oprávnená osoba s povinnou osobou má uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľnosti do 60 dní, pričom nedali sme tam nejakú podmienku, akým spôsobom sa možno dozvedieť alebo kto má primäť ich, aby dobrovoľne tú dohodu nejako uzavreli. Žiadny pozemkový úrad, nikto tam nie je. A zrazu zisťujú, že prakticky vy ste podali žiadosť. Úrad, povinná osoba, to znamená Slovenský pozemkový fond, alebo tam môžu byť iné osoby, na to nereagujú. A vy ste dali podmienku, že keď do 60 dní to nebude, tak sa má ísť so žalobou na súd za peniaze. To je reštitúcia? Reštitúcia predsa hovorí o tom ostatnom, to znamená bezplatne. A momentálne viete čo sa deje? Slovenský pozemkový fond na to nereagoval a cirkvi nedostávajú majetky naspäť, pretože si to neuplatnili na súde. Vážení, nehnevajte sa, toto je u mňa nie reštitúcia, to je, by som povedal, ponechanie stavu v neviem akom, ale nie v reštitučnom konaní, aby sme to vrátili. Takže nehnevajte sa, toto tuto neberiem. A momentálne hovorím, to nebola podmienka. dokonca sa ešte písalo to, že keď povinná osoba mala zlú identifikáciu, mohla si vyžiadať z katastra alebo z iného útvaru to, aby ju tam dali. A vtedy tá lehota 60 dní neplynula. Ale ona vôbec nemala povinnosť povedať, že tá lehota akože neplynie. No to je nonsens. Viete, to sa takto nerobí proste, vážení, keď to chceme vrátiť. Takže to je asi tak.
Takže, vážení, to je to k tým reštitúciám, takže ja chcem veriť, že keď budeme robiť reštitúciu v energetike, a budeme ju robiť, to vám garantujem, keď tu Fecko Martin bude, tak ju dáme tiež, alebo ju dajú nejakí Obyčajní, aby sme takýto zákon reštitučný v energetike k pozemkom dali, tak dúfam, že takýmto anomáliám sa vyhneme, aby sme sa potom nemuseli na hlave škrabať o 5 rokov s tým, že čo sme to vlastne spravili, pričom zistíme, že tá skrivodlivosť, ktorá mala byť odstránená, sa nenavyšuje, ale sa odstraňuje, lebo ináč to nemá zmysel, dávať nejaké reštitúcie. To znamená ani obmedzenie časové, tomu by som bol najradšej, ani obmedzenie veľkostné, tomu by som bol najradšej. Žiaľ, momentálne to až takto nie je. Reagujem na kolegyňu Gibalovú, pretože tá reštitúcia je predsa len trošku iná kapusta, ale je to o tom.
Takže, vážení, ďakujem pekne, že ste sa k návrhu vyjadrili, a chcem veriť v podporu nášmu zákonu, aspoň to spektrum, ktoré to svedomie trošku si, by som povedal, prehodnotí, a poviem aj na zvyšných kolegov zo strany SMER, aby apelovali na svojich v klube s tým, že boli by sme radi, keby ste to podporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Milá pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, možno aj tak osobne to tak beriem, ktorý teda predkladám za náš poslanecký klub a ktorým sa tak trošku chcem vrátiť do svojich vlastných spomienok. A veľmi málo vecí si pamätám z obdobia, keď som ešte nechodil do základnej školy, ale určite si pamätám pár zážitkov zo škôlky. A, bohužiaľ, mnohým deťom na Slovensku tieto zážitky v škôlke nie sú dopriate. A nie sú dopriate z takého prozaického dôvodu, lebo niekto tu si pred pár rokmi, 10, 15, niekde 20 rokmi povedal, na čo sú nám vlastne škôlky, keď kamarát má o to záujem, tak pod rukou tu to predáme, rozpredáme. Dnes na týchto miestach veľakrát stoja činžiaky, v Bratislave poznám dva, tri také prípady, kde na mieste bývalej škôlky dnes stoja činžiaky. Niekto urobil slušný biznis a dnes, keď by sme chceli umiestniť alebo rodičia by chceli umiestniť svoje dieťa do škôlky, tak zrazu tam nie sú miesta.
Tento problém tu je viacero rokov a pripadá nám, že vlády a hlavne Ficova vláda si pred ním nejako úmyselne zakrýva oči. Má 83 poslancov, tu mohla zreformovať Slovensko, opraviť všetky možné chyby, aké na Slovensku sú. A táto jedna najzákladnejšia nespravodlivosť, keď niektorí rodičia miesto pre svoje deti v škôlke majú a druhí ho nemajú, lebo jednoducho nedali možno niečo do vrecka, možno niekde tam, kde nie sú úplatky, tak jednoducho prišli neskoro alebo boli na konci rady v deň zápisu, tak tí miesto do škôlky nemajú. Na jednej strane sa tu Ficova vláda bije do pŕs, ako chcú robiť všetko pre matku, aby mohla nastúpiť do práce, aby už v čase, keď by mala byť na materskej dovolenke, ako tomu zvláštne hovoríme, čiže ešte v čase do troch rokov si zmyslí, že chce ísť pracovať, tak v pohode nech ide pracovať, dáme je príspevok na starostlivosť o dieťa.
Áno, tento príspevok sa zaviedol ešte za Radičovej vlády. No ale keďže vláda strany SMER na tom nič nemení, tak evidentne s tým súhlasí. Táto matka zároveň má možnosť popri práci poberať aj rodičovský príspevok. Čiže matke, ešte raz to poviem, možno ročného, možno šesťmesačného, deväťmesačného, malinkého dieťaťa, pri ktorom, podľa môjho názoru by ešte mala byť doma a mala by ho vychovávať, tak dávame akúkoľvek podporu, dávame jej aj rodiča popri práci, aj 230 eur ako príspevok na starostlivosť o dieťa, ale, čuduj sa svete, tá matka, ktorá zostane do troch rokov s dieťaťom doma, poskytne dieťaťu tú materinskú výchovu v prvých, kľúčových rokoch života, a vtedy chce nastúpiť do svojej práce, ktorú jej zamestnávateľ zo zákona drží, a musí jej teda držať toto pracovné miesto, tak, čuduj sa svete, zrazu o svoju prácu môže prísť, veľmi jednoduchým spôsobom, lebo nemá miesto pre svoje dieťa v škôlke, príde do škôlky, a teda, ako som to už spomínal predtým, buď ju niekto predbehne preto, lebo dal úplatok, buď ju niekto predbehne preto, lebo jednoducho bola posledná v rade alebo jednoducho sa už na ňu to miesto neušlo, alebo preto, lebo v tej obci vôbec nie sú škôlky, lebo jednoducho jedinú škôlku, ktorú tam mali, tak Jano predal Ferovi a Fero tam teraz má šenk. A, bohužiaľ, táto matka aj keď si chce uplatniť svoje právo na svoje pracovné miesto, ktoré jej zamestnávateľ tri roky drží, tak si svoje právo uplatniť nemôže, lebo jednoducho nemá možnosť dať svoje dieťa do škôlky. Berme situáciu, že, áno, nemá už možno ani rodičov, ani svokrovcov alebo svokrovci bývajú na druhej strane republiky, nemá komu zveriť do starostlivosti svoje dieťa a tým pádom stojí pred v podstate Sophiinou voľbou a musí sa rozhodnúť, či bude pracovať alebo teda zostane dieťa doma vychovávať, keďže ho nemá komu dať do starostlivosti. Logicky sa rozhodne, že zostane doma s dieťaťom a už nieže bude dostávať nejaký rodičovský príspevok, nieže bude dostávať príspevok na starostlivosť o dieťa 230 eur, nieže bude dostávať nezamestnanecké, ale bude dostávať obyčajnú, sociálnu dávku a zrazu je so svojím dieťaťom so 60 eurami doma a má sa oň starať.
A ja sa pýtam, aká tu je logika. Zamestnávateľa nútime a správne ho nútime, aby držal miesto pre svoju zamestnankyňu, ktorá otehotnela, aby jej ho držal dovtedy, dokedy sa ona z materskej vráti, dovtedy zamestnávateľ zoberie niekoho náhradného na toto pracovné miesto, všetko je v poriadku, ale aká tu je logika, že nakoniec vlastne tá zamestnankyňa aj si chce uplatniť svoj nárok, ale kvôli tomu, že tu jednoducho niekto bol pahltný, pažravý a chcel niečo od toho kamaráta, ktorému tú škôlku predal, získať zase niečo do vrecka, alebo jednoducho bol hlúpy a nekalkuloval s tým, že v našej obci alebo meste potrebujeme tie škôlky a ich predal, tak vlastne táto matka má doplatiť na to, že stratí vlastne svoju prácu a zostane de facto bez príjmu na sociálnej dávke, áno veľakrát ako ľudia, ktorým sa aj v skutočnosti pracovať nechce a takisto sú iba na sociálnej dávke.
My v našom hnutí považujeme to za jednu obrovskú nespravodlivosť a za stav, ktorý je v zásadnom rozpore s tým, čo tu Robert Fico rád verejne deklaruje, že sa snaží zo Slovenska urobiť nejaký prorodinný štát. Figu borovú sa tu snaží urobiť. Štát, ktorý urobí a spôsobí takúto nespravodlivosť, nie je prorodinný, ale protirodinný štát, lebo doslova spôsobuje niečo, na základe čoho keď už tá matka raz takúto skúsenosť má, tak na budúce si to ona trikrát rozmyslí, či bude mať ďalšie dieťa. A veľakrát to potom môže aj dopadnúť tým, že ide na interrupciu. A budúci týždeň, myslím, v stredu máme akurát Deň počatého dieťaťa.
Čiže politik, ktorý robí kroky, ktoré sú vyslovene proti rodine, núti ženu alebo matku rozmýšľať nad tým, či vlastne jej dieťa jej neskomplikuje život a nakoniec nespôsobí to, že stratí prácu. A keď tento politik vlastne na základe rozhodnutia, či už teda toho starostu, primátora, ktorý predal škôlku, alebo potom toho premiéra, nerobí kroky, aby tieto matky mali miesto pre svoje deti v škôlke, alebo nedá im nejakú náhradu miesto toho, aby si ho mohli zabezpečiť v súkromnej škôlke, pričom keď takáto matka podstúpi umelé prerušenie tehotenstva, umelé ukončenie tehotenstva, tak tento politik sa rovnako stáva vrahom. Ono sa to ťažko počúva, ale je to tak. Bohužiaľ, na Slovensku práve neschopnosť politikov, či už starostov, primátorov, áno aj premiérov, ktorí majú 83 poslancov, bohužiaľ, spôsobuje, že niekedy siahneme na život tých, ktorí sa nemajú šancu ako brániť, a, bohužiaľ, tých najzraniteľnejších. A denne, myslím, 14 takýchto detí na Slovensku je zbavených svojho života, napriek tomu, že v ústave máme napísané, že aj ich život je hodný ochrany. Preto navrhujeme riešenie, ktoré Robert Fico so svojou mocou, s 83 poslancami v tejto sále môže kedykoľvek prijať, pričom veľmi rýchlo vie túto zásadnú nespravodlivosť napraviť.
Navrhujem riešenie, aby rovnako ako aj matka, ktorú som spomínal, s dieťaťom, ktoré má deväť mesiacov, ktorá rozhodne sa ísť pracovať a dostáva príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230 eur, takýto istý príspevok dostávala aj tá matka, ktorá nemá miesto v škôlke pre svoje dieťa.
Takýchto detí, pre ktoré tam nebolo miesto, lebo teda sme boli pažraví, ako som spomenul predtým, alebo teda miestni a celoštátni politici boli pažraví a rozpredávali škôlky kamarátom, tak kým v roku 2008 bolo takto neumiestnených 3-tisíc, v roku 2013 to bolo necelých 10-tisíc, tak v minulom roku to už bolo vyše 11-tisíc, konkrétne, myslím, 11 444 detí. Čiže ten nárast je tu dosť dramatický a v roku v podstate 2008 je skoro už 400 %. A takýto nárast by ešte mal vrcholiť vlastne v roku 2017, to už slovenskí demografi vedia vypočítať, vzhľadom na to, koľko potenciálnych matiek sa dožije toho teda svojho veku, keď budú mať deti, čiže demografi už vedia vypočítať, kedy dosiahneme na Slovensku podľa súčasného vývoja pôrodnosti, ten strop. Takže ten problém tu ešte niekoľko rokov určite bude, bohužiaľ, potom ten problém postupne už bude klesať a nakoniec zrejme zasa dočkáme na Slovensku času, keď škôlky budú zívať prázdnotou, lebo jednoducho ženy rodiť nebudú, áno, preto, lebo 80-tisíc ich dnes býva v zahraničí, lebo na Slovensku tú prácu nemali, a 80-tisíc ich zrejme aj v tom zahraničí zostane a ďalšie si povedia, že jednoducho do takého štátu, kde politici považujú za robenie politiky to, že pred voľbami voličov lákajú na krásne sľuby a po voľbách ich okrádajú o živobytie, jednoducho nie je asi zodpovedné rodiť deti. Tak porodia tak v priemere 1,2 dieťaťa, takú máme približne pôrodnosť posledné roky na Slovensku.
Takže zrejme keď pôjdeme ďalej takto, že ďalej budú politici okrádať svojich vlastných voličov, tak ženy budú rodiť málo detí, áno, možno raz znova sa dočkáme, že súčasná kapacita škôlok nám znova bude stačiť. Mňa to však tešiť nebude. Najradšej by som bol, aby na Slovensku sme mali dvakrát viacej škôlok a dvakrát viacej detí, ako ich máme. Inak budeme raz odkázaní na to, budeme sa prosiť iným ľuďom, aby na Slovensko prišli bývať a aby priši robiť na naše dôchodky. A to potom so sebou prináša problémy, ktoré sme videli pred pár mesiacmi niekde v Paríži, keď jednoducho štát sa otvorí voči inej kultúre a tá iná kultúra nedokáže sa zžiť s tou miestnou kultúrou a nakoniec frustráciou sa prejavuje tým, že príde a vystrieľa nejakú redakciu. Čiže ak sa chceme ubrániť takémuto osudu, ktorý dnes zažívajú krajiny, ktoré svoj problém s demografiou riešili importom ľudí zo zahraničia a, bohužiaľ, aj importom ľudí úplne iných kultúr, tak robme, prosím vás, konečne zo Slovenska skutočne prorodinný štát.
Opatrenie, ktoré navrhujeme, aby teda matka, ktorej dieťa nedostane miesto v škôlke, mohla tiež poberať príspevok na starostlivosť o dieťa, je veľmi elegantné riešenie problému aj vzhľadom na to, že gro týchto nákladov by sme mohli pokryť z eurofondov. Na jednej strane tu počúvame, že nie sme schopní čerpať eurofondy, na druhej strane tu máme veľmi elegantné a jednoduché riešenie, ktorým môžeme zabezpečiť čerpanie prostriedkov z eurofondov a použiť ich naozaj na zmysluplný účel.
Robert Fico porozdával stá milióny eur za posledné tri roky z eurofondov na rôzne pokútne projekty, ktoré neriešili naozaj skutočný problém. A skôr to bol tunel v prospech svojich mecenášov a sponzorov a nepomáhal žiadnym ľuďom, len možno konkrétnym pár vyvoleným oligarchom, ktorí v minulosti zrejme financovali jeho stranu, dnes na základe nášho návrhu má na stole návrh, ktorým môže vyriešiť problém a krivdu hlavne voči jednej skupine ľudí, ktorí sú doslova diskriminovaní a nedostávajú od štátu v podstate niečo zadarmo, čo druhí zadarmo majú. Na základe tohto si myslíme, že aj dnešný stav je vyslovene protiústavný, keďže nemôžeme hovoriť, že vlastne majú rovnaký prístup k tejto službe rodiny v rovnakej životnej situácii.
Náš návrh je teda podrobnejší alebo teda, samozrejme, musí riešiť situácie alebo teda konkrétnosti, akým spôsobom si rodičia majú uplatniť právo, aby teda neprichádzalo k nejakým rozličným špekuláciám, že sa budú trebárs rodičia úmyselne prihlasovať do iných obcí, budú si to nárokovať v iných obciach, ako v skutočnosti bývajú. Alebo poviem príklad. Budú bývať v Petržalke, ale trvalý pobyt budú mať niekde v obci na východe, ale nárokovať si budú škôlku v Petržalke. Čiže, áno, viažeme nárokovateľnosť toho príspevku na trvalý pobyt, lebo mali by sme zrejme si v týchto veciach upratať a nie je správne, ak rodičia vyžadujú službu od obce, v ktorej, alebo mesta, v ktorom v skutočnosti nebývajú, pričom vlastne nečerpá mesto alebo obec na základe ich trvalého pobytu podielové dane. Čiže tak vytvárame tzv. spádovú oblasť, kde si môžu vlastne automaticky rodičia pýtať tento príspevok alebo žiadať umiestnenie svojho dieťaťa do škôlky, pričom v prípade ak to nedostanú tak je tam navrhnutý presný mechanizmus, akým spôsobom a kedy vlastne pán riaditeľ škôlky alebo pani riaditeľka škôlky má vyžiadať si prihlášky od rodičov, a teda presný postup, ako by sa malo dokázať, že teda to miesto v tej škôlke pre rodiča nie je. Ale to už teda nepovažujem za dôležité, aby som to konkretizoval v tomto úvodnom slove. Až teraz som si uvedomil, že v podstate to malo skorej taký charakter rozpravy ako úvodného slova.
Čiže, ešte raz, navrhujeme jednoduchý a v podstate veľmi lacný spôsob, ako vyriešiť tento problém, lacný preto, lebo môžeme na to minúť eurofondy, ktoré nevieme čerpať, jednoduchý preto, lebo iba tým predĺžime vek, ktorý dnes je obmedzený zákonom, že teda iba matka dieťaťa do troch rokov si môže pýtať vlastne príspevok na starostlivosť o dieťa, a jednoduchý tiež preto, že iba tým pridáme jeden dôvod navyše, že to bude vtedy, ak táto matka nemala umiestnené dieťa v škôlke.
Čiže ďakujem veľmi pekne. Bol by som veľmi rád, ak by sme sa dokázali zhodnúť na prijatí tohto návrhu, samozrejme, kľúče od tej miešačky vlastní 83 poslancov vládnej strany SMER. Takže je na nich, ako sa rozhodnú, či to schvália. Ale keď sa tak pozerám, keďže tu nevidím ani jedného z nich, tak mám aj celkom chuť na nejakú zlomyseľnosť, ale práve sa dostavil strážca ohňa za vládnu stranu SMER, takže asi sa nám nepodarí niečo spraviť všeobecným súhlasom.
Takže ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a pevne verím, že napríklad terajší prítomný jediný poslanec vládnej strany SMER bude lobovať za tento návrh, lebo, ako som aj v tom zdôvodnení povedal, ak matky nemajú miesto v škôlke a na základe toho strácajú prácu a na základe toho nechcú rodiť, ale podstupujú interrupcie, tak myslím si, že by sme takýto návrh podporiť mohli dupľom, keď peniaza na príspevok na starostlivosť môžeme čerpať z eurofondov. Ďakujem pekne za vypočutie.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1420. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh napĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu, pani predsedajúca.

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vítam čestného zástupcu poslaneckej strany SMER, lebo som chcel hneď na začiatok navrhnúť, že či teda nepočkáme aspoň na jedného poslanca z osemdesiatich troch, no predsedníčka, či podpredsedníčka sa neráta, si myslím. Ale tak teda už tu máme zástupcu, tak už môžem hovoriť, lebo myslím si, že naozaj v prvom rade sa týka týchto poslancov. Oni môžu rozhodnúť, či budú mať teda dobrú vôľu alebo nie pomôcť matkám alebo teda rodičom, ktorí chcú dať svoje deti do škôlky a nemajú miesto, bohužiaľ, v škôlke.
Tak ako som aj teda v úvodnom slove povedal, tieto rodiny, ktoré po dovŕšení veku dieťaťa troch rokov, chcú dať svoje dieťa do škôlky a v škôlke im oznámia, že pre nich nie je miesto, za to nemôžu. Tým pádom si myslíme, že je porušené ich ústavné právo na rovnosť pred zákonom, kedy jedni rodičia v obci alebo v meste nárok na škôlku majú a druhí rodičia v obci nárok na škôlku nemajú. Bohužiaľ, tento stav bol spôsobený veľakrát takou chamtivosťou volených zástupcov, či už teda starostov, primátorov, alebo tam nie je či už, ale teda hlavne ich, možno teda niekedy aj poslancov, ktorí dovtedajšie škôlky chamtivo a veľakrát za bagateľ predali svojim kamarátom, známym, ktorí následne tam urobili čokoľvek, len nie škôlky. A dnes vo veľa škôlkach sú krčmy, sú herne, sú súkromné firmy, ale bohužiaľ, rodiny s deťmi, keď chcú umiestniť svoje dieťa do pred primárnej, teda predškolskej starostlivosti, tak miesto v škôlke nemajú.
Počet detí, ktorým samospráva neumožní alebo štát, môžeme zjednodušene povedať, neumožní, aby mali, aby umiestnili svoje dieťa do škôlky, neustále rastie a od roku 2008 napríklad z nejakých 3 000 neumiestnených detí, tento počet narástol na viac ako 11 000 detí v minulom roku. Čiže počet detí alarmujúco rastie, tým pádom krivda alarmujúco rastie, lebo máme tu jednoducho jednu výraznú skupinu rodičov, ktorým je umožnené vzdelávanie ich detí v škôlkach a výraznú skupinu rodičov, ktorým nie je umožnené.
Tak som aj teda hovoril aj v úvodnej reči, ale teda dovolím si to ako v kontexte zopakovať, aby sme boli v obraze. Po prijatí návrhu počas Radičovej vlády matka do troch rokov dieťaťa, keď sa rozhodne ísť skôr, ako bolo obvyklé po troch rokoch, ísť do práce, tak vlastne si môže ešte vybrať, že bude poberať aj rodičovský príspevok, aj mzdu, alebo si môže vybrať, že bude poberať príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230 eur a zároveň aj svoju mzdu. Čiže pred tromi rokmi robíme všetko pre to, aby v podstate teda matky bez problémov čím skorej od dieťaťa odišli, ešte predtým ako dovŕši tri roky, ale keď dovŕši tri roky dieťa, tak čuduj sa svete, zrazu tú matku nechávame napospas osudu a vtedy, keď nezíska miesto v škôlke, tak nemá nárok ani na rodičovský príspevok, ani na príspevok na starostlivosť o dieťa a v podstate nemá nárok ani na mzdu, lebo vlastne si nemôže dovoliť zaplatiť súkromnú, súkromnú škôlku, tak zostáva pri ňom doma. A tá matka s dieťaťom zostávajú zrazu iba na sociálnej dávke.
Považujeme to za veľmi, veľmi nefér, preto navrhujeme elegantné riešenie, kedy by sme umožnili poberať príspevok na starostlivosť o dieťa teda do výšky 230 eur každej matke nielen dieťaťa do troch rokov, ale aj teda dieťaťa nad tri roky v prípade, ak nemá miesto v škôlke. Samozrejme, že chceme predísť špekuláciám typu, že teda matka, ktorá trebárs ani nemá záujem o prácu, alebo nemá záujem o štúdium, alebo pokračovanie v štúdiu, tak v tom prípade tento nárok by nemala. Čiže naozaj ide o to, aby iba tá matka, ktorá vlastne chce si uplatniť svoje právo na prácu, ktoré jej zamestnávateľ tri roky počas materskej dovolenky držal, tak táto matka alebo tá, ktorá by chcela pokračovať vo svojom štúdiu, tak tieto matky by si mohli požiadať o tento príspevok na starostlivosť o dieťa a mohli by si z neho vlastne dovoliť zaplatiť plus-mínus náklady na súkromnú škôlku.
Čo je na tomto riešení také trochu čarovné, je to, že vlastne nešlo by to na úkor štátneho rozpočtu, lebo ten príspevok na starostlivosť o dieťa aj dnes vlastne financujeme z eurofondov a takýmto spôsobom by sme zabezpečili, aby eurofondy, ktoré nie sme schopní čerpať a ktoré vieme, že nám prepadnú, by sa aspoň čiastočne presunuli k ľuďom, voči ktorým páchame krivdu, a to sú tie matky teda, ktoré nemôžu si umiestniť svoje dieťa do škôlky.
Zároveň, samozrejme, okrem nápravy krivdy by tu bolo zadosťučinenie voči týmto ľuďom, alebo také zadosťučinenie, ospravedlnenie zo strany politikov, lebo politici spáchali, že miesta v škôlkach nie sú, lebo politici rozpredali bývalé škôlky, tak ako som spomínal predtým.
Áno, evidujem, že strana SMER alebo teda Robert Fico, ako súčasť neviem ktorého sociálneho balíčka v poradí, prezentoval teda, že dajú 10 mil. eur na dostavbu škôlok, ale tuto chcem upozorniť jedno, že stačí sa opýtať naozaj demografov, že nás očakáva, alebo hrozí nám vo veľmi krátkej dobe dosť dramatický pokles pôrodnosti, ešte ďalší pokles pôrodnosti vlastne sumárnej na Slovensku, to znamená, že detí, ktoré budú potrebovať škôlku, bude v horizonte piatich a desiatich rokov na Slovensku výrazne menej ako dnes. Inak povedané, ak vy dnes hovoríte, že dáme 10 mil. eur na dostavanie kapacít škôlok, tak tie škôlky sa dostavajú vtedy, keď ich už potrebovať nebudeme.
Preto toto riešenie považujeme za omnoho lepšie, lebo a hlavne rýchle a účinné, lebo vieme tú pomoc poskytnúť hneď a tá matka sa, samozrejme, zariadi, že dá to dieťa do súkromnej škôlky. Takýmto spôsobom zároveň teda vieme, samozrejme, aj teda podporiť vznik pracovných miest a veľmi, veľmi v podstate efektívne, omnoho efektívnejšie, ako veľakrát za teda druhej vlády Roberta Fica ste poskytli príspevky na vznik pracovných miest, kedy vlastne aj v obci, v ktorej dnes škôlka neexistuje, ale keď zrazu tých 10, 15, 20 matiek tam dostane tento príspevok na starostlivosť o dieťa a zároveň teda oni budú môcť ísť do práce, tak po prvé, budú mať prácu, čiže udržíme ten pracovný vzťah, o ktorý vlastne táto matka môže prísť, lebo keď nenastúpi do práce po materskej dovolenke, tak zamestnávateľ stráca zákonnú povinnosť držať toto pracovné miesto.
To znamená, že zároveň ešte teda nieže iba páchame krivdu voči týmto rodinám, ale ešte aj páchame krivdu voči tým matkám, že vlastne miesto, ktoré im zamestnávateľ držal, môžu takýmto spôsobom stratiť, čo teda dúfam, že nie je v záujme nikoho z nás.
Ale teda chcel som povedať aj to, že v tej obci, keď vznikne, alebo teda desať, pätnásť rodín získa takýto príspevok, tak je tam na tej jednej strane, áno, tie matky nastúpia do práce, ale zrazu vznikne dopyt, že možno ďalšia žena, ktorá v tejto obci býva, tak si povie, že áno, v svojom rodinnom dome zriadi škôlku pre tieto deti, súkromnú škôlku. Čiže veľmi jednoduchým spôsobom v podstate môžu vzniknúť pracovné miesta, môžu vzniknúť v podstate tie škôlky bez toho, aby sme my investovali do výstavby samotných budov a logicky tým pádom za päť, desať rokov, keď bude menší dopyt, tak tieto pracovné miesta, možno aj tieto súkromné škôlky môžu zaniknúť, keď už bude stačiť kapacita tých štátnych. Ale naozaj upozorňujem na to riešenie, ktoré navrhujete vy, stavať dnes a dávať postupne príspevky na to, aby v horizonte, tuším, ste povedali, že do roku 2023 sa vyrieši tento problém. No áno, on sa vyrieši demograficky, lebo jednoducho už na Slovensku bude o 15-tis. detí sa rodiť ročne menej, tak ten problém so škôlkami, jasné, že sa vyrieši. Považujem, prepáčte, tento argument až za taký cynický, tvrdiť, že však vlastne on sa vyrieši a my sme k tomu prispeli, no.
Ešte raz, vy prispejete 10 mil. eur na postavenie nových škôlok, ktoré sa postavia vtedy, keď už tie deti na Slovensku nebudú, už jednoducho nebude dopyt po tých škôlkach, lebo už nám bude stačiť to, čo tu máme. Čiže preto toto riešenie považujeme za elegantné a ešte aj hovorím aj, a tretíkrát upozorňujem na to, môžeme to platiť a zaplatiť z eurofondov, čo je v tomto prípade veľmi, veľmi zaujímavé a tým pádom nevzniká nárok na štátny rozpočet. Podrobnosti, alebo ešte asi nemá nejaký zásadný zmysel ďalej rozoberať. Riešime teda v návrhu podrobnosti presne, ako si tie rodiny majú uplatniť svoje právo na miesto, ako majú presne dokladovať, že teda nezískali toto miesto, aby teda si mohli uplatniť ten nárok. Keď je najmenej dobrá vôľa v poslaneckom klube SMER, tak verím, že tento návrh by ste vedeli posunúť do druhého čítania, prípadne potom teda samozrejme ho vycibriť v druhom čítaní. Ale snažím sa čo najmenej vnášať politiku aj do predstavenia tohto návrhu, lebo si myslím, že to je veľmi dobrý návrh, elegantné, jednoduché riešenie, kedy nám Európska únia z eurofondov vie zaplatiť škody, ktoré politici, ktorí rozpredali škôlky, napáchali na rodinách s deťmi.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a podľa môjho názoru teda rieši závažnú problematiku, ktorou by sme sa určite v sieni zákonnosti zaoberať mali.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla tohto roku a gestorský výbor do 4. mája.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, iba v krátkosti by som ešte iba doplnila, že tento týždeň sme sa stretli aj s primátorom Bratislavy, ktorý privítal iniciatívu, ktorú práve touto, týmto zákonom alebo touto novelou otvárame. Sám primátor Bratislavy mal vo svojom volebnom programe riešenie hazardu. Boli sme preto zvedaví, akým spôsobom sa na to chce pozrieť naozaj mesto Bratislava.
Pokiaľ by, pokiaľ sa stane a táto novela neprejde, čo je, obávam sa, vysoko pravdepodobné, mesto Bratislava, tak ako som povedala, má záujem riešiť túto situáciu, aj keď možnože to riešenie, ktoré nám predstavil primátor, nie je to pravé orechové, alebo nie je dostatočne silné na to, čo všetko by sme potrebovali upraviť. Vítam aj jeho iniciatívu. Jeho takým prvotným zámerom bude upraviť napríklad prevádzkovanie herní na rovnaký čas v rámci celého mesta Bratislavy. Ako na začiatok tento bod považujem za, za dobrý a správny, avšak myslím si, že existujú aj iné možnosti, ako by sa dalo toto upraviť.
Naším hlavným cieľom pri návrhu zákona bolo naozaj dať kompetencie aj jednotlivým častiam mesta Bratislavy. Je dôležité, aby si sami, aj sami poslanci alebo jednotlivé mestské časti mohli určiť, či chcú mať na svojom území hazardné hry alebo nie, a naozaj ako príklad dávam hlavne Staré mesto, ktoré, opäť podčiarknem, že má byť výkladnou skriňou hlavného mesta Bratislava. A bohužiaľ, nie je to tak, namiesto pekných malých kaviarničkách máme zatemnené okná s potlačou, ktorá láka ľudí investovať do nie najvhodnejšej, do nie najvhodnejšej, do nie najvhodnejších produktov, alebo áno, nevhodne investovať. Vedela by som si predstaviť a takto sme to aj naozaj s poslancami, ktorí sú v meste, v mestskej časti Staré mesto, ale aj v mestskej časti Bratislavy - Petržalky, ale aj ako mestskí poslanci Bratislavy, vedeli by sme si predstaviť, že jednoduchšou formou by mohlo byť aj zmena štatútu mesta.
Neviem, či sa odhodlá mesto, z našeho pohľadu by nemuselo ísť o veľmi náročnú akciu v súvislosti so zmenou mestskej legislatívy. Uvidíme, ako sa k tomu mesto postaví. Som si vedomá aj všetkých finančných záležitostí, ktoré mesto bude, by týmto strádalo, ale naozaj, v prvom rade by malo ísť mestu o to, aby hájil záujmy obyvateľov v tom duchu, že nesmie pripustiť, aby ľudia strádali, aby boli sociálne ničení a sociálne ničení práve takýmito herňami budú.
Na záver mi dovoľte povedať, že Bratislava by nebola prvé mesto, ktoré sa pasuje s hazardom. Vieme, že na konci roka vyšla správa, ktorá upozorňovala, že Viedeň zakázala výherné automaty. Vieme, že Brno, naše susedné alebo mesto veľmi blízko slovenských hraníc zakázalo výherné automaty. Vieme, že veľmi podobným spôsobom chce reagovať samotné mesto Praha, hlavné mesto Českej republiky, má záujem tak isto na praktické riešenie tohto neduhu. Nevidím dôvod, prečo by Bratislava, ale aj akékoľvek iné mesto Slovenska malo byť iné a malo by podporovať práve to, čo rozbíja spoločnosť.
Veľmi dôležité je, aby petície, ktoré vlastne v zákone boli nastavené ako jediná možnosť občanov, ktorí majú možnosť rozhodnúť o tom, či, či sa zakáže hazard alebo nie, boli nastavené reálne. Pre menšie mestá sa to, sa to môže podariť, ale v Bratislave, akú námahu by bolo treba vyvinúť, aby 30 % obyvateľov, čo robí v Bratislave 120-tis., vyzbierali. Preto si myslím, že je úplne na mieste dať možnosť aj jednotlivým mestským častiam, aby sa usilovali vo svojej mestskej časti upraviť reguláciou, práve upraviť hazard.
Preto vás prosím, aby ste podporili túto novelu zákona.
Ďakujem pekne.