48. schôdza

No, tak ďakujem, že práve som vystihol takú kalendárnu situáciu, pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Neprihlásil som sa preto, aby som s kolegom Radošovským polemizoval, práve naopak. Tie argumenty, ktoré uviedol, môžem potvrdiť aj ja z vlastného poznania, z vlastných skúseností. Chvalabohu, nie z môjho najbližšieho okolia, alebo z mesta, kde žijem, ale z iných prípadov, ktoré boli aj medializované a niektoré aj neboli a ktoré predsa len poznáme, tí, ktorí sú činní okrem Národnej rady aj v samospráve.
Ale vlastne to podstatné, prečo som sa prihlásil, je to, že chcem dať na vedomie kolegyniam a kolegom, ktorí sú tu alebo aj tým, ktorí sledujú tento prenos, že ďalší bod, ktorý budeme prejednávať, tiež bude pojednávať o podobnej záležitosti, alebo o tej istej, o novele zákona 369 o obecnom zriadení, ale predsa je tam, kto to bude pozorne počúvať, zjavný rozdiel v akcente, na čo sa jednotlivé návrhy sústreďujú.
Takže chcem len povedať, že tento návrh je dobrý, je ho potrebné podporiť a určite, ak bude podporený, tak bude mať význam, lebo v tejto dobe, v tomto čase, bohužiaľ, od roku 1990 sa naozaj tá etika a to, také to samozrejmé, ktoré bolo v prvých volebných obdobiach samozrejmé, sa mení a naozaj dlhodobo a bolo aj v samospráve hovorené, že samospráva sa líši od štátu tým, že môže robiť všetko, čo nie je zakázané, ale toto už je niečo, čo naozaj aj eticky, ale aj prakticky škodí samospráve. Áno, takže z toho dôvodu odporúčam, aby ste tí, ktorí ste tu, aj tí, ktorí tu nie sú a počúvajú, aby ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo. Nepýtam sa ani pána poslanca Zajaca, či chce. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Aha, Radošovského, no, tak spolu sedia, si to asi vykonzultovali.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, kolega Radošovský povedal takú rečnícku otázku, že či nájde podporu, tak mu odpoviem, že moju podporu tento návrh zákona má. Ale iné chcem povedať.
Ten zákon sám o sebe vypovedá o smutnom stave spoločnosti, čo sa týka správania sa, pretože to, aby som neuzatváral zmluvy, keď už nemám de facto oprávnený mandát, že len doťahujem svoje volebné obdobie na úkor iných, na úkor obce, to je jednoducho normálna slušnosť. A táto slušnosť nefunguje, žiaľbohu. Potom musí nastúpiť aj zákonná úprava, ktorá si takúto slušnosť ľudskú vynucuje. Ale rád by som to dal trošku aj ďalej.
Ja vnímam tento návrh zákona ako istým spôsobom takú lastovičku. Ak sa táto úprava osvedčí a že naozaj zabráni takémuto nekorektnému sa správaniu, tak vidím v budúcnosti dôležité možno ju aj rozšíriť, pretože to sa netýka len končiacich samospráv, starostov a primátorov, ale napríklad končiacich vlád. Viete, takisto, keď vláda je po voľbách a teda končí, tak takéto veci by sa nemali diať.
A ja uvediem príklad, ktorý si pamätám, keďže už som trošku starší v tej politike. V 1998, keď nastúpila vláda, tak nový minister životného prostredia, som sa s ním stretol, celý jeden kalendárny rok nemohol v podstate nič urobiť, pretože celý jeho rozpočet, ktorý mal, bol predchádzajúcim ministrom zazmluvnený. On len musel platiť zmluvy. A to je ukážka toho, že toto sa deje nielen na úrovni samosprávy, ale aj na tej vrcholnej úrovni a preto sa domnievam, že ak sa to osvedčí, bolo by dobré, aby sme takéto ustanovenia aj rozšírili.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Do rozpravy sa ešte prihlásil pán navrhovateľ.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Už nebudem v záverečnom, ale predsa len niekoľko poznámok. Tento návrh zákona vychádza, žiaľ, zo skúseností, ktoré po komunálnych voľbách sme spoločne absolvovali. A iste viete o príbehu v Prešove, kde odchádzajúci primátor podpísal nové pracovné zmluvy a iste viete o príbehu v Nových Zámkoch, kde sa vyplácali veľké odmeny a kde sa vyraďoval, vyraďoval majetok.
Ja som presvedčený o tom, že volebné obdobie aj u starostov a primátorov je štvorročné, nie štyri roky a jeden mesiac, ale štvorročné. A princípom demokracie je, že vtedy, keď mám ten mandát, tak nakladám s tým mandátom tak, aby ho volič mohol, moje nakladanie s mandátom zhodnotiť. A to je do obdobia volieb. Ak odchádzajúci starosta po tomto období, presne to, čo tu, uzatvára nové pracovné zmluvy, udeľuje vysoké odmeny zamestnancom, platí pohľadávky, kde splatnosť je až po tých 30 dňoch, čiže to môže urobiť aj ten nový, kde predáva majetok obce, kde vyraďuje niektorý majetok, no tak ako to ten volič po voľbách už potom zhodnotí? Tam je evidentné, že sa tu jedná len a len o špekuláciu.
A preto nie je našou úlohou to len kritizovať a povedať, že áno, toto sa nám nepáči, ale máme možnosť to legislatívne upraviť tak, aby do budúcna sa takéto skutky nemohli opakovať a toto rieši tento návrh zákona. Preto prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána navrhovateľa nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Pavla Zajaca, Jozefa Bobíka a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač1445. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1452.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Bobíkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Jozefa Bobíka a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 1445.)

Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami pánom Zajacom a Jánom Hudackým predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
V tomto prípade cieľom návrhu je upraviť pravidlá preberania funkcií novozvolených poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako aj starostov a primátorov miest. Ak by táto novela bol úspešná, tak sa vyhneme špekuláciám a praktikám, kedy odchádzajúci starosta alebo primátor po neúspešných voľbách zvolával staré mestské alebo obecné zastupiteľstvo a aby narýchlo schvaľovali zmluvy či rozpočty, ktoré potom novozvoleným predstaviteľom samosprávy komplikujú začiatok ich volebného obdobia.
Podľa teraz platného znenia zákona o obecnom zriadení a v zmysle § 12 ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Náhradný termín na uskutočnenie zasadnutia ustanovujúceho zastupiteľstva je 30. pracovný deň od vykonania volieb. Ale aj podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska náhradný termín uskutočnenia ustanovujúceho zastupiteľstva v 30. pracovný deň nie je možnosťou pre končiace sa vedenie obce, ale je už len opatrením proti nezákonnému postupu a nečinnosti povinného orgánu samosprávy so všetkými následkami. Návrhom zákona sa teda upravuje náhradný termín, ktorým sa zo zákona zvolá ustanovujúce zasadnutie zastupiteľstva na posledný deň po uplynutí lehoty, t. j. na 30. kalendárny deň od vykonania volieb.
Prakticky, keď to pozrieme, ako by to vyzeralo v roku 2014, voľby boli 15. novembra ale tie, tie vynútené rokovania zastupiteľstiev boli až 2. januára, mnohé. Znamená to, že oproti tomu, čo by mohlo byť aj legitímne, aj etické, sa niektoré zastupiteľstvá konali až dva týždne po termíne.
Návrh zákona taktiež ustanovuje, že prvé rokovanie zastupiteľstva po voľbách môže byť iba ustanovujúce s novozvolenými poslancami, starostom alebo primátorom. Ak, samozrejme, zákon bude rešpektovaný, čo by aj mal byť, tak v takom prípade sa iným spôsobom dosiahne to, aby po voľbách už sa nekonali iné aktivity, ako primerané.
Voľby do orgánov samosprávy miest a obcí, ktoré sa konali v minulom roku 15. novembra 2014, reálne ukázali už tie trendy, kde odhalili nedostatky alebo úskalia v legislatíve a organizačné nedostatky pri odovzdávaní a preberaní moci na niektorých obecných a mestských zastupiteľstvách. Výsledkom bola svojvôľa odstupujúcich primátorov a starostov miest a obcí.
Ako taký nevhodný príklad môžeme uviesť konanie pána primátora z Púchova, ktorý po vykonaných voľbách nezvolal ustanovujúce zasadnutie nového zastupiteľstva, na ktorom mal zvolený primátor a poslanci zložiť slávnostné sľuby a ujať sa svojich funkcií. Namiesto toho zvolal na 10. decembra zasadnutie mestského zastupiteľstva v pôvodnom, teda v starom zložení. Dosluhujúci poslanci tak mali na tomto zasadnutí schváliť rozpočet mesta na rok 2015, ale aj niekoľko všeobecne záväzných nariadení, vrátane vyhlásenia o strategickom majetku a záujmov mesta, ktorými by tak zaviazali už nových poslancov a primátora.
Rovnako bol medializovaný prípad v meste Turčianske Teplice, kde odstupujúci primátor odmietol zvolať v zákonnom termíne, t. j. do 15. decembra, ustanovujúce zastupiteľstvo. Namiesto toho opakovane zvolával staré zastupiteľstvo. Spravil tak napríklad 14. decembra, na ktorom predložil a chcel schváliť rozpočet mesta na rok 2015 a všeobecne záväzné nariadenie týkajúce sa daní a poplatkov. Zastupiteľstvo v starom zložení opakovane zvolal aj 30. decembra 2014, teda v čase, kedy mu zákon už tak neumožňoval konať. Na tomto zasadnutí sa opätovne pokúšal predložiť a schváliť rozpočet mesta, ale taktiež zvoliť hlavného kontrolóra mesta na nové šesťročné funkčné obdobie.
Vážené kolegyne a kolegovia, podobných, avšak nemedializovaných prípadov svojvoľného porušovania alebo výkladu zákona, bolo po minulých novembrových komunálnych voľbách väčšie množstvo. Najhorším zistením je však fakt, že tento trend má narastajúci charakter. Ako sa ukázalo, nepomáhajú ani usmernenia a odporúčania predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska.
Navrhovaná právna úprava, ktorú predkladáme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 1445. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.