48. schôdza

Nech sa páči, Magda Košútová.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, ja sa chcem len opýtať, či ste sa bavil dobre. To teatro, ktoré ste tu predviedol v 38 minútach, bavil kolegov prvé tri minúty, ostatné bol bohapusto premrhaný čas.
Pýtal ste sa, kto čítal spoločnú správu. Každý, kto mal záujem, bola mu k dispozícii tu v predsálí. Takže uisťujem vás, že viac ako traja ľudia ju čítali.
A viete vy vôbec, čo ste povynímal na osobitné hlasovanie? Neviete. Pospájal ste hrušky s jablkami, absolútne nesúvisiace veci.
Dehonestujeme rokovanie tejto Národnej rady. Keď chce niekto robiť šaša národu, nech sa páči, ale prosím, aby nás nebral ako stážistov a komparz.

S reakciou, nech sa páči, Alojz Hlina.

Čo na to povedať, pani kolegyňa Košútová? To máte dôsledok systému vašej práce. Keby spoločná správa nebola buchla, nebola kniha, tak vtedy by to bolo asi trápne, nebolo by to namieste.
Ja som sa v zásade, ak si myslíte, že som sa bavil, nebavil. Ja som chcel len vydokumentovať tú absurditu tej situácie. A, áno, aj takýmto spôsobom sa to dá. Od toho je koniec koncov parlament.
Ja viem, že by ste najradšej to zakázali všetko, všetkých povypínali, neviem čo. Ja tomu, ja rozumiem, že vy máte iné videnie sveta. Ale, žiaľ, takto sa vám to vie vrátiť, hej. To je možno na úrovni aj takého, by som povedal, zúfalého gesta, ale to je využitie akýchkoľvek možností na to, aby sme upozornili, že čo vlastne robíte a čo stvárate. Aj za tú cenu, že pre vás som šašo.
Ja viem, že nedosahujem výšiny morálno-eticko-vzdelanostné vaše a vašich kolegov. Ja som si toho plne vedomý. Plačem po nociach do vankúša. Ale ešte stále využívam svoj mandát aj na to, aby som upozornil, že aké absurdnosti sa v tomto parlamente vieme dopracovať, k akým sa vieme dopracovať.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy a podľa poradia je Zsolt Simon, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je možné na vystúpenie kolegu Hlinu sa pozerať zábavne, že robil to teatro. Ja osobne považujem jeho vystúpenie za poukázanie na tú šlendriánsku prácu, ktorá pri odvedení prípravy tohto zákona bola predvedená, a pána spravodajcu požiadam, aj po dohode s kolegom Hlinom, o zlúčenie hlasovania o bodoch 104, 105 a 106 spoločnej správy. To sú dva jeho pozmeňujúce návrhy. Konzultoval som to s ním, aby sme o týchto bodoch hlasovali spoločne.
Teraz k samotnému návrhu zákona. Niet sa čo čudovať, že keď niekto dostane takýto rozsiahly zákon, tak nie každý z vás, ktorí sa zaoberáte profesne alebo nie ste vo výbore pre životné prostredie, sa venujete tejto oblasti. Mňa len trošku zarmucuje, že sedia tu starostovia a primátori, ktorí tento zákon nepreštudovali. Aj tí, ktorí sú v tejto sále, keby aj pán kolega Bagačka si to prečítal, tak určite by vystupoval proti tomu takémuto návrhu zákona alebo aj ďalší, pretože pán minister síce deklaroval verejne, že organizácie zodpovednosti výrobcov vyriešia celý tento problém v oblasti recyklácie. Ale keď sa pozrieme, že musia to vykonávať obce alebo zberovky, tak práva všetky sústredil výrobcom a povinnosti a zodpovednosť tým ostatným, teda starostom. A práve preto považujem tento zákon za zlý.
Keď v civilnom práve, keď niekto robí zmluvu, idete za notárom, tak notár vám povie, že táto zmluva je zjavne nevýhodná, nevyvážená. Tento zákon, musím konštatovať, že je nevyvážený v procese vzťahu pri spracovaní a likvidácii odpadov výrobca a obec. Obec musí všetko.
Dôvodom, prečo som v skutočnosti ešte vystúpil, je aj to, že pri písomnom prihlásení sa do rozpravy som sa nezaoberal oblasťou čiernych skládok. Áno, je chvályhodné, keď minister povie, že dám 10 mil. na to, aby sme si vyčistili Slovensko. Len tie čierne skládky tu boli, sú aj budú. A čím viac tých pozmeňujúcich návrhov tu bude predložených a budú smerovať k tomu, aby občan platil viac, a tento zákon má za cieľ, že občan bude platiť viac, tých čiernych skládok bude opätovne viac.
Ako stanovenie minimálnej ceny a maximálnej ceny za stavebný odpad na skládkovanie, skúste si prepočítať, koľko stojí tona. Koľko budú platiť občania. Kde táto hmota skončí v zmysle zákona, akú cenu tam stanovuje ministerstvo. Ale pokiaľ sa pozrieme na to, že cena obvyklá pri recyklovateľných odpadoch, práve v tej chvíli sa dopracujeme k tomu, že jednoducho organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá má v zmysle zákona, § 28 ods. 1, hospodáriť na nule, netvoriť zisk. Ale nikto, nikto nemá právo skontrolovať organizáciu zodpovednosti výrobcov, či on má k dispozícii na recyklovanie plastov, ako príklad by som uviedol 10 mil. eur, a ako naložil s týmito peniazmi. Ako nulu je možné dosiahnuť aj tak, že z tých 10 miliónov 9 použijem na výplatu svojim zamestnancom, ktorí sedia v správnej a dozornej rade, a 1 milión rozdelím medzi 3-tisíc starostov a primátorov na jednotlivé obce. Aj toto je riešenie.
Nebude existovať žiadna verejná kontrola a práve toto, tu je ten klinec zašitý alebo zapatrošený, že starosta bude musieť akceptovať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tak ako som to uviedol aj včera. Každá obec bude musieť uzatvoriť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tá hovorí, že táto zmluva by mala mať klauzulu, alebo ustanoviť výšku nákladov na triedený zber v obci. Ale keď organizácia zodpovednosti výrobcov povie, že ja nie som ochotný vám zaplatiť túto výšku, ale len 80 % tejto sumy, tak starosta nepodpíše zmluvu. Je to dobrovoľný akt. Ale keď on nepodpíše, nemôže sa ísť sťažovať ministrovi Žigovi, že, pán minister, ale oni mi nechcú preplatiť. Môže ísť sťažovať sa len výrobcom a výrobca sám proti sebe nepôjde. Keď sa bude sťažovať, tak bude musieť koordinačné centrum založené len výrobcami zvolať, zabezpečiť mediátora, ktorý vyrieši tento spor. Ale mediátor, ktorého zabezpečí výrobca, prosím pekne, kedy bude chrániť záujem starostu? No nikdy. A starostovia a primátori za SMER, ktorí sedia aj v tejto sále, budú musieť ísť a povedať svojim kolegom, straníckym kolegom, tým 800 ďalším, ktorí v tejto krajine sú primátormi a starostami, že prečo ich dostali do takejto zlej situácie.
A keď platí to, čo aj kolega Puci povedal, pán spravodajca, že OZV-čko všetko vyrieši, tak by som chápal, že by to tak bolo. Ale potom tento zákon by mal ustanoviť, že organizácia zodpovednosti výrobcov nesie plnú zodpovednosť a z tohto procesu pri komoditách, ktoré sú recyklovateľné, obec bude vynechatá. To znamená, že obec nebude mať žiadnu zodpovednosť, ani v zákone, ani právo vyberať od svojich občanov žiadne doplatky nad obvyklé náklady. To by som chápal.
Ja chápem, že mašinéria 83 poslancov v tejto Národnej rade zahlasuje za to, čo vláda sem doniesla. Kvalita zákona, ktorý sme dostali do parlamentu, je preukázateľná na nulovej úrovni, keď nie na mínusovej, z hľadiska pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili vo výbore viac-menej len kolegovia za SMER, ktoré sú v spoločnej správe, a plus legislatíva Národnej rady. Tých 271 bodov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, poukazuje na to, že tento materiál je zle pripravený.
A práve preto ešte raz si dovolím na vás apelovať, aby ste zvážili a podporili môj procedurálny návrh, ktorý som dal v tejto rozprave pri tom, keď som sa prihlásil písomne, a to vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi.
Pretože keď spoločná správa má toľko pozmeňujúcich bodov, tak by bolo namieste, aby si ich zobral s týmito pozmeňujúcimi návrhmi pán minister a vláda späť. Robert Fico by bol chlap, keby prikázal ministrovi, aby zobral tento zákon späť a zobral aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli zapracované do spoločnej správy, plus tie, ktoré sú predložené v pléne, a opätovne ich zapracoval a zákon po tejto úprave a po širokej konzultácii predložil do Národnej rady, a aby sme nemuseli mať tu 272, 91-stranovú spoločnú správu k zákonu, ktorú vypracovalo ministerstvo cez 2 roky.
Áno, tento zákon je potrebný, kolegyne, kolegovia, ale počíta sa s tým, že tento zákon vstúpi do platnosti od 1. januára 2016. Nikto a nič nebráni v tejto krajine v tom, aby tento zákon, buď aby k tomu bolo prerušené rokovanie a aby sa dopracoval a potom sa pokračovalo v zákone, alebo aby ho minister zobral späť a predložil po prepracovaní a úprave tohto zákona hoc na budúcu schôdzu, ale tak, aby sme tu mali ucelený zákon bez takejto rozsiahlej zmeny a pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú tu predložené.
To, čo kritizoval aj kolega Hlina, je pravda. Keď len legislatíva cez 100 pozmeňujúcich návrhov predložila, Národnej rady, svedčí o tom, že tento zákon bol enormne zle pripravený. O to viac, že každý starosta bude rukojemníkom výrobcov, bude musieť zodpovedať za všetko, ale práva voči výrobcom nebude mať žiadne. Starosta bude mať jedno jediné právo - zvýšiť poplatok vo všeobecne záväznom nariadení obce za vyberanie odpadu. Ja by som nebol rád, že z dôvodu zvýšenia recyklácie, zvýšenia podielu výrobcov na separovaní alebo na odstraňovaní odpadu sa skončilo tak, že občania Slovenskej republiky budú platiť viac za likvidáciu odpadu, ako je tomu dnes.
Áno, vyzýval som aj kolegu Rašiho na jeho vystúpení vo faktickej pripomienke, nech mi odpovie, že ako má garantované alebo ako má zabezpečené, že v zmysle tohto zákona občania Košíc nebudú musieť platiť viac. Pán kolega Raši sa tomu vyhol.
Aj ostatní starostovia a primátori za SMER, ktorí sedia v tejto sále, by si mali na túto otázku zodpovedať, prečítať si tie ustanovenia § 58, 59, 81 tohto zákona a možnože sa ešte raz pred schvaľovaním tohto zákona porozprávať so samotným ministrom. Skúste sa na to pozrieť. Ja chápem, že väčšina z vás ten zákon neprečítala. Ja som si ho prečítal. A bol by som nesmierne rád, keby každý starosta alebo primátor, alebo ten, ktorý sa zaoberá samosprávou, sa na to pozrel a urobil si na to vlastný názor. Pretože takýto zle pripravený zákon mal jediný, jediný cieľ, pomôcť lobistickým skupinám a nie občanom tejto krajiny. A zákon by sa tu mal prijímať nie preto, aby lobistické skupiny sa mali lepšie, ale občan sa mal lepšie. Brusel od nás chce, aby sme recyklovali, ale nechce od nás, aby za to občania platili viac.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Simona je jedna faktická. Nech sa páči, Helena Mezenská.

Nedá mi, aby som nezareagovala nielen na diskusný príspevok pána poslanca Simona, ale aj na jeho predrečníka pána Hlinu.
Ja túto kritiku, ktorá poukazuje na neprehľadnosť legislatívneho procesu prijímania pozmeňujúcich návrhov tvorby spoločnej správy, rovnako ako aj kritiku poukazujúcu na nevyváženú rozloženosť práv a povinností účastníkov odpadového hospodárstva považujem za opodstatnenú. Stotožňujem sa s tým, že tento zákon možno rieši ideový návrh, má záujem, má ambíciu vlastne ideovo posunúť triedenie odpadu do vyššieho levla, avšak na druhej strane, čo sa týka jeho sfunkčnenia vykonateľnosti, považujem túto formu zákona za nedotiahnutú, za nedokonalú.

Ďalším rečníkom v rozprave je pán Mikuláš Huba, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, je mi ľúto, že som sa nedokázal prihlásiť do ústnej rozpravy ako prvý z toho dôvodu, že téma, s ktorou chcem vystúpiť, logicky nadväzuje na vystúpenie pána kolegu Mičovského. Ale nevadí, však aspoň si oživíme to, čo povedal, a pokúsim sa povedať niečo, niečo nové.
Začnem s tým, že tiež budem čerpať najmä z vynikajúcej komparatívnej analýzy, ktorú na našu žiadosť pripravil Parlamentný inštitút. Nie je to prvá skvelá štúdia, a verím, že ani posledná, ktorá z tejto dielne pochádza, a tiež verím, že keď to hovorí opozičný alebo nezaradený poslanec, že to Parlamentnému inštitútu a autorom, resp. autorkám tejto štúdie to nejako nepriťaží. Takže celá táto moja, celé toto moje expozé sa bude týkať problematiky zálohovania a bude trošku dlhšie ako do jedenástej, takže sme sa dohodli s pánom predsedajúcim, že svoje vystúpenie preruším.
Ako tu už bolo naznačené, každodenná skúsenosť a uskutočnené výskumy dokumentujú, že PET fľaše, ktoré sa nachádzajú voľne v našom prostredí, použité PET fľaše, predstavujú veľkú časť toho tzv. voľne pohodeného odpadu. Konkrétne sa uvádza 36 % hmotnosti a až 38 % objemu tohto druhu odpadov pripadajúce na obaly z PET-u.
Opakovane používané zálohované obaly sú šetrnejšie k životnému prostrediu, to snáď uzná každý triezvo uvažujúci človek, v porovnaní s jednorazovými. Opakovaným používaním znižujeme množstvo odpadu, znečistenia, šetríme prírodné zdroje, energiu často až o 80 %. Počet opakovaných použití vratných sklenených obalov uvádzajú výrobcovia nápojov v intervale medzi 60 až 80. Pardon, medzi 20 až 60, preklep. U vratných plastových PET fliaš sa logicky uvádza menší počet takýchto opakovaných použití, avšak u niektorých nových obalov, napríklad z polykarbonátu, ide až o 50 až 75 použití. Miera návratnosti zálohovaných obalov sa u funkčných systémov, ako tu už bolo povedané kolegom Mičovským, pohybuje v intervale až 96, pri Dánsku až extrémnych 99 %.
Čo sa týka kvality obalov, plastové fľaše sú v porovnaní so sklenými ľahšie, nerozbitné a možno ich zväčša lepšie uzatvárať. Sklené fľaše skutočne dosahujú určité svoje limity, čo sa týka redukcie hmotnosti a tvarovania, a preto sa predpokladá napriek všetkým negatívam ďalší nárast tohto druhu obalov.
Toľko k výhodám, aby sme neboli tendenční a nespomenuli aj výhody, ktoré ako keby nám zatienili zrak i ostatné zmysly, lebo nevýhod, negatív plastov je v skutočnosti oveľa viac a sú zásadnejšieho charakteru v porovnaní so spomínanými výhodami.
Sklo je na rozdiel od plastov chemicky veľmi stabilné a minimálne priepustné. PET fľaše sú, naopak, pre plyny priepustné. To sa prejavuje prienikom kyslíka dovnútra a oxidu uhličitého smerom von z fľaše, čo vedie okrem iného k odbúravaniu vitamínov v nápoji. Rýchlejší prestup okolitého tepla do nápoja v PET fľaši spôsobuje nutnosť chladiť ho častejšie než v sklenej fľaši. Preto aj minerálne vody v PET fľašiach musíme viacej sýtiť kysličníkom uhličitým. Trvanlivosť nápoja v PET fľašiach je približne polovičná v porovnaní so sklenými fľašami.
Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam je fakt a vieme to z každodennej skúsenosti, že PET fliaš v našom prostredí z roka na rok pribúda. Uvádza sa v tejto štúdii 7 % ročne pre globálny trh a tými hlavnými hráčmi na globálnom trhu sa stávajú Čína, Rusko, Brazília, India. Je to spôsobené aj novými druhmi obalov, ktoré majú priaznivejšie vlastnosti z hľadiska priepustnosti ÚV žiarenia alebo odolnosti voči teplému alebo horúcemu obalu, ktoré v týchto fľašiach, ktoré do týchto fliaš plníme. Tieto nové vlastnosti zase majú celý rad negatívnych vlastností, keď ich chceme recyklovať. K tomu sa dostaneme neskôr.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Áno, už máme jedenásť?