48. schôdza

Myslím, že je čas na upokojenie sály na prípravu hlasovania, takže prerušujem vaše vystúpenie. Ďakujem za pochopenie. Krátka prestávka na prípravu hlasovania.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás poprosil, aby ste zaujali miesta, budeme za chvíľku hlasovať.
Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, mi dovoľte, aby som na balkóne privítal študentov zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb z Martina. Vitajte u nás. (Potlesk.)
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní (tlač 1363), bod 12 schváleného programu.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu a mládež a šport poslanca Ľubomíra Petráka, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1363.)

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo 10 poslancov, z toho 6 podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona. V rozprave bol podaný jeden procedurálny návrh vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, ktorý zhodne podali pán poslanec Fronc aj pán poslanec Osuský. Takže najskôr budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu vrátiť uvedený vládny návrh zákona na dopracovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za hlasovalo 54, proti boli 80, nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme neschválili.
Pán poslanec.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 - 38 v IV. časti spoločnej správy o všetkých spoločne a tieto návrhy schváliť. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 - 38 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za hlasovalo 84, proti bol 1, zdržalo sa 56 poslancov.
Tieto body sme schválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave. Prvý vystúpil pán poslanec Fronc, ktorý podal dva návrhy. Ale tu je potrebné upresniť, že najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý sa týka čl. I § 31 ods. 2, nakoľko bol v tomto poradí podaný v rozprave, ale na papieroch je označený ako pozmeňujúci návrh č. 2, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Fronca, ktorý sa týka čl. I § 31 ods. 2.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za hlasovalo 61, proti bolo 72, zdržalo sa 8.
Návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fronca, ktorý sa týka § 3.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fronca, ktorý sa týka typov stredných škôl, § 3.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za hlasovalo 61, proti bolo 75, zdržali sa 4.
Návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Poliačik, podal pozmeňujúci návrh, ktorý má 8 bodov, a žiadal o nich hlasovať nasledovne: o 1. a 2. bode spoločne. Prosím, dajte, pán predseda, hlasovať o tomto návrhu, čiže o 1. a 2. bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Poliačika.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o 1. a 2. bode z návrhu pána poslanca Poliačika.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 56, proti bolo 78, zdržali sa 4 poslanci, nehlasoval 1.
Návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte hlasovať samostatne o 3. bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Poliačika.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o 3. bode z návrhu pána poslanca Poliačika.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za hlasovalo 58, proti bolo 78, zdržali sa 4 poslanci.
Ani tento návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, 4. pozmeňujúci bod pána poslanca Poliačika je vecne identický s 1. pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Fronca. To znamená, navrhujem, keďže Národná rada o tomto návrhu vecne už rozhodla, aby sme o tomto návrhu nehlasovali.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
V poriadku, súhlasíme, pán poslanec.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Takže teraz budeme hlasovať o 5., 6. a 7. bode návrhu pána poslanca Poliačika spoločne.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o 5., 6. a 7. bode z návrhu pána poslanca Poliačika.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za hlasovalo 55, proti bolo 78, zdržalo sa 7 poslancov.
Návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Z návrhu pána poslanca Poliačika nám zostáva posledný, 8. bod, dajte, prosím, hlasovať o tomto bode.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o poslednom, 8. bode z návrhu pána poslanca Poliačika.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za hlasovalo 59, proti bolo 78, zdržali sa 3, nehlasoval 1.
Návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Jurzyca, ktorý podal pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri body. Prosím, aby ste dali hlasovať o všetkých troch bodoch spoločne.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jurzycu.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za hlasovalo 63, proti bolo 73, zdržali sa 5.
Tento návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Piaty v poradí podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Beblavý. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Beblavého.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 59, proti bolo 77, zdržali sa 3.
Návrh sme neschválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Šiesty pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Brixi. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brixiho.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za hlasovalo 108 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.
Tento návrh sme schválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, ďalší pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Blanár s tým, že tento návrh rozširuje alebo je nad rámec pôvodného návrhu zákona a pán minister vyjadril s týmto návrhom súhlas. Poprosím dať hlasovať o oboch bodoch pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Blanára spoločne.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Blanára tak, ako to uviedol spravodajca.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 87, proti boli 3, zdržali sa 50, nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme chválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ako posledný návrh máme pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára, ktorý obsahuje len jeden pozmeňujúci bod. Dajte hlasovať o tomto návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára, ktorý obsahuje jeden bod.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 88, proti boli 4, zdržalo sa 47.
Návrh sme schválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, aj o tých, ktoré boli podané v rozprave. Predkladám návrh ako spravodajca na prerokovanie návrhu v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať tento vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za hlasovalo 81, proti bolo 15, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní.
Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne, nakoľko písomnú prihlášku nemám. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za hlasovalo 80, proti bolo 23, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní.

Panie poslankyne, páni poslanci, týmto sme vyčerpali všetky body, o ktorých sme mohli hlasovať.
Pán predseda Chmel.

Ďakujem pekne. Pán predseda, zvolávam na 12.00 hod. výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny do miestnosti č. 32. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem krátku, trojminútovú prestávku, po nej budeme pokračovať v rozprave tak, ako sme ju skončili.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave a budeme pokračovať v prerušenom vystúpení pána poslanca Hubu, ktorý bol prihlásený do rozpravy ústne. Pripraví sa potom pani poslankyňa Košútová, Mezenská, Galko a Petro.
Nech sa páči, pán poslanec Huba, môžte dokončiť svoje vystúpenie. (Ruch v sále.) A ostatných kolegov poprosím o kľud v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1337.)

Ďakujem pekne za slovo aj za to upozornenie, pán predseda, lebo je to naozaj náročné prekrikovať tieto diskusné krúžky, niekedy. (Zaznenie gongu.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, umožnime vystúpiť pánovi poslancovi v dôstojnej atmosfére. Ďakujem.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Takže budem pokračovať tam, kde som pred chvíľou prestal konštatovaním, že systém opakovaného používania obalov je oveľa viac rozšírený v severských štátoch, než v štátoch južných, teda je to myslené v Európe. Súvisí to určite s mentalitou spotrebiteľov, lebo technologicky a hygienicky je to trošku paradox, skôr by to malo byť naopak vzhľadom na tie vlastnosti týchto obalov, o ktorých som hovoril pred hlasovaním.
Najvyššia miera opakovaného používania sa dosiahla v sektore minerálnych vôd, a to v Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku a Švédsku, kde sa opakované používanie blíži alebo dokonca prevyšuje 90 %.
Smernica Európskej únie o obaloch a odpadoch z obalov č. 94/62/ES stanovuje opakované používanie podľa čl. 1/2 ako jeden zo základných princípov nakladania s obalmi. Čl. 5 tejto smernice podporuje systémy opakovaného používania obalov, ktoré môžu byť opakovane používané environmentálne prijateľným spôsobom.
Skúsenosti z krajín Európskej únie, ktoré sú úspešné v tejto oblasti, preukázali, že pre riešenie nepostačí len uvedomelý dopyt verejnosti. Rozhodujúce sú systémové opatrenia v legislatíve, hlavne zmena ekonomických podmienok, konkrétne odstránenie ekonomickej diskriminácie vratných obalov, zreálnenie cien a zohľadnenie dopadov obalov na životné prostredie v cenách. Čiže zarátanie tých tzv. externalít, ktoré, alebo negatívnych externalít, ktoré tak často zvykneme ignorovať. A netýka sa to len tejto problematiky, týka sa to aj energetiky a ďalších oblastí nášho života.
Obchod, výroba i spotrebitelia sa správajú najmä podľa ekonomickej výhodnosti a praktických podmienok. Ak tie nebudú zohľadňovať dopady na životné prostredie alebo dokonca, naopak, budú environmentálne šetrnejšie výrobky diskriminovať, nie je reálna nádej na zlepšenie situácie.
Stručne k situácii na Slovensku, o ktorej sme tu už pomerne veľa hovorili. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne 40-tisíc ton tohto PET obalu, predovšetkým PET fliaš, z čoho sa len asi 40 % vyzbiera na rozdiel od toho spomínaného zálohovania, kde tá miera je 90 a viac percent.
Väčšina týchto vyzbieraných PET fliaš, a to cca 12-tisíc ton ročne, zhodnotí teda najväčší domáci spracovateľ General Plastic, s. r. o., v Kolárove. Celkovo možno konštatovať, že kapacít na recykláciu by sme už v súčasnosti mali dostatok. To je aj na margo toho, čo spomínal kolega Mičovský, že sa tu trošku straší tým, že by sme začínali na zelenej lúke. Nie je to pravda. Čiže aj tie vstupné investície by boli podstatne nižšie, ako sa niekedy uvádza.
Ešte jedna zmienka. A opäť zopakujem to, čo tu bolo povedané: na Slovensku sa ročne predá okolo jednej miliardy PET obalov. A ako je tiež známe, u nás sme na riešenie alebo čiastočne riešiť tohto problému zaviedli systém separovaného zberu, ktorý nám však pokrýva len okolo 43 % týchto produktov, ktoré potom sa využijú v ďalšom spracovaní.
Viaceré krajiny Európskej únie alebo aj nečlenské krajiny v Európe sa rozhodli zaviesť iný systém, oveľa efektívnejší systém, a to systém zálohovania. Viedlo ich k tomu to, že sa snažili zvýšiť mieru recyklácie, prinútiť výrobcov používať vhodnejšie obalové materiály, zredukovať množstvo voľne pohodeného odpadu v prírode a zvýšiť množstvo obalov, ktoré sú opätovne použiteľné. Je jasné, že na to, aby celý takýto systém zálohovania efektívne fungoval, musí na ňom participovať celý rad dotknutých subjektov, od výrobcov obalových materiálov cez zákazníkov až potom po spracovateľov druhotných surovín, prípadne klíringové centrá a ďalšie subjekty, ktoré do tohto procesu vstupujú. Čiže toto je jedna náročná fáza: zladiť záujmy a dosiahnuť aký-taký konsenzus medzi často protichodnými záujmami týchto participujúcich subjektov.
Teraz niečo k financovaniu celého systému. Na základe princípu "znečisťovateľ platí" výrobcovia a obchodníci sú zodpovední za financovanie systému. Systém je z veľkej miery financovaný z nevybratých záloh a sčasti aj z predaja druhotnej suroviny spracovateľom. Tie nevybraté zálohy sú to percento, ktoré sa reálne nevráti, čiže napriek tomu, že sa 100 % zaplatí a vyzbiera sa povedzme 90 %, tak 10 % je tá časť toho zisku.
V niektorých systémoch za správu nevybratých záloh je zodpovedný spracovateľ systému a môže ich použiť na environmentálne a iné projekty, inde sú tieto prostriedky viazané na presne stanovený účel, napríklad na rozširovanie systému o ďalšie relevantné komodity. Existujú finančné nástroje, ktoré sa bežne používajú na to, aby boli výrobcovia ochotní sa do systému zapojiť. Spomeniem aspoň niektoré: minimálna miera recyklácie je stanovená zákonom alebo špeciálne dane, ktoré zaťažujú jednorazové použité obaly, alebo taká viac soft metóda, alebo systém prístupu k verejnosti, čiže informačné kampane pre zákazníkov, aby kupovali len výrobky zaradené do tohto systému. (Ruch v sále.)
Teraz k nákladom na systém, ten bude určite všetkých zaujímať, aj keď nie všetkých v tejto sále. Náklady na systém, čiže zber, recyklácia, logistika, zberné automaty, prevádzkovanie klíringového centra a ďalšie, znášajú najmä výrobcovia a obchodníci. Švédsky správca systému Returpack tvrdí, že príjmy mierne prekračujú náklady. Počiatočné náklady sú najvyššie pre obchodníkov, lebo musia zabezpečiť spracovanie vrátených obalov. Štúdia zo Švédska ale ukazuje, že ak je systém dobre zorganizovaný, tak zo stredno- a dlhodobého hľadiska si tieto náklady dokážu kompenzovať z predaja druhotnej suroviny. Znova zdôrazňujem, že takto nastavený systém je schopný si zarobiť na seba a tým padá aj ďalší mýtus, že by to bolo niečo, čo by bolo ekonomicky neúnosné.
Pre výrobcov sú náklady zvýšené len o zmeny potrebné pre označovanie a identifikáciu zálohovaných obalov.
K prínosom sme už povedali ten základný fakt, že dochádza až k dvojnásobnej, ba i vyššej miere návratnosti pri týchto zálohovaných obaloch, ako je to v súčasnosti napríklad na Slovensku, kde sa spoliehame len na separáciu a následnú recykláciu.
No a teraz zaujímavá štatistika. Tie úspešné krajiny v porovnaní so Slovenskom: Nórsko 94 % miera recyklácie PET fliaš, Dánsko 92 %, Švédsko 88 %, Fínsko 92 %, ale veľmi dôležitý údaj, Estónsko, teda, ako vieme, bývalá sovietska republika, 90 %. Čiže nie je pravda, že je to len otázka tých tzv. vyspelých starých, zabehnutých demokracií alebo krajín s dlhoročne budovaným systémom voľného trhu. Toto Estónsko je vynikajúca výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo a dokazuje, že by to malo byť možné aj v postkomunistických štátoch.
Často skloňované zníženie znečistenia prostredia, sú tu názory, že to zníženie bude len čiastočné alebo veľmi marginálne vzhľadom na to, že ide len o časť odpadov. Nie je to celkom tak už aj vzhľadom na tie objemy, ktoré sme spomínali. Zároveň to podporuje aj prieskum robený v niektorých štátoch USA, ktoré zaviedli takéto zálohovanie PET obalov, a ten výskum ukázal, že to znečistenie sa, celkové znečistenie životného prostredia sa takto znížilo o 30 % a znečisťovanie obalovými materiálmi o 70 až 80 %. Čiže naozaj obrovská výhoda pre životné prostredie.
Ja som spomínal v tej faktickej aj tú konkrétnu skúsenosť moju zo Spojených štátov, ktorá to môže potvrdiť, pričom, samozrejme, nechcem povedať, že Spojené štáty sú nejaký environmentálny vzor na všetkých frontoch, aj v Spojených štátoch toto aplikujú len niektoré štáty v rámci USA, ale naozaj to tam prinieslo až nečakaný úspech.
Teraz postoj Európskej komisie, ktorý by mal byť pre nás zvlášť dôležitý. Európska komisia vydala stanovisko okrem iného aj na základe výsledku súdneho sporu vedeného s Nemeckom ohľadom legitimity zavedenia tamojšieho zálohového systému. Toto oznámenie Komisie 2009/C101/01 Obaly na nápoje, systémy zálohovania a voľný pohyb tovarov v stručnosti hovorí, že "členské štáty môžu zaviesť povinné zálohové systémy na jednocestné obaly, ak je to nevyhnutné z dôvodu ochrany životného prostredia, ale zároveň tieto systémy nesmú byť diskriminačné pre výrobcov, resp. dovozcov nápojov z iných členských štátov Únie". Čiže trošku šalamúnske rozhodnutie, ale podstatné pre nás je, že nijako toto oznámenie teda nebráni zavedeniu tohto zálohovaného systému, ktorý odporúčame v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Teraz stručne k tomu, ako to funguje v jednotlivých európskych štátoch. Hlavným argumentom zástancov zálohovaných systémov na nápojové obaly vo všeobecnosti je, že v rámci dobrovoľných systémov triedenia odpadov nikdy nemôžu byť dosiahnuté tak vysoké miery návratnosti, ako je tomu v krajinách, kde tie zálohové systémy fungujú. To dokazujú aj tie štatistiky, to dokazuje vlastne aj, alebo k tomu dospejeme aj jednoduchým sedliackym uvažovaním, že to nemôže byť inak. Verím, že je otázka času, kedy sa to naozaj podarí zaviesť aj u nás a kedy, ak sa to nestane dnes, čo by bolo ideálne, tak sa to stane v dohľadnom čase.
Inak na margo toho k tej poznámke, myslím, pána spravodajcu, že ako keby sme tu otvárali nejakú Pandorinu skrinku alebo prišli s nejakým revolučným návrhom, tak nielen tieto zahraničné skúsenosti, ale aj domáca skúsenosť zo začiatku storočia, čiže viac ako desaťročná, kedy sa tieto veci dokonca dostali do našej legislatívy, len potom sústredeným odporom istých lobistických skupín sa tento systém vlastne zamietol pod koberec, tak dokumentuje, že je to tu na stole viac ako desať rokov, takže stačí oprášiť dávnejšie návrhy a môžme to operatívne prijať.
Už som tu spomínal tie slabé, tzv. bariérové vlastnosti PET fliaš a to, čo vlastne nasleduje v snahe eliminovať ich, teda zlepšiť tieto ich vlastnosti, čo na jednej strane je žiaduce, na druhej strane má to negatívne aspekty práve v tejto sfére, o ktorej hovoríme, a to je to používanie tých tzv. kompozitných fliaš, ktoré majú jednu stranu obalu potiahnutú iným materiálom. Zlepšuje to tie bariérové vlastnosti, ale znižuje to možnosti recyklácie niekedy až na nulu. Takže opäť vidíme príklad toho, že nielen všetko zlé je na niečo dobré, ale aj mnohé dobré opatrenia majú negatívne následky.
No a teraz k tým konkrétnym krajinám, ktoré sú úspešné. Systém zálohovania obalov používaný vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, Nórsku a Estónsku je navzájom podobný a vo všeobecnosti mimoriadne efektívny. Je samofinancovateľný, opäť veľmi dôležitý argument, nezaťažuje veľmi obchodníkov ani zákazníkov a zabezpečuje vysokú mieru recyklácie. Klíringové centrum je financované z nevybraných záloh z registračných poplatkov pri vstupe nových výrobkov do systému a registrácii nových firiem a z predaja druhotnej suroviny spracovateľským podnikom. Klíringové centrum preberá zálohy od výrobcov, prepláca ich obchodníkom a zároveň prepláca obchodníkom a výrobcom náklady spojené so spracovaním obalov. Na identifikáciu obalov, ktoré spadajú pod systém záloh, sa používa EAN kód v kombinácii s viditeľným logom na obale. Predajne nad 200 metrov štvorcových musia brať všetky obaly a väčšinou používajú automaty, ktoré zákazníkovi vydajú potvrdenku. Menšie predajne musia preberať len obaly, ktoré predávajú. Fínsko, Švédsko a Nórsko, výrobcovia používajú na identifikáciu logo a EAN kód, ktorý je jedinečný pre daný trh. V Dánsku sa používa ešte aj etiketa s prídavným symbolom, ktorú poskytuje výrobcom klíringové centrum.
Ja vás tu nebudem už zaťažovať konkrétnym popisom, ako to teda do detailu funguje v tých jednotlivých krajinách. Možno len zmienka o tej výške tých záloh, budete si to mať možnosť prečítať o necelý mesiac, dostanete všetci k dispozícii túto štúdiu, ako je zabehnutá prax, že po mesiaci sa poskytuje všetkým poslancom, tak vám veľmi odporúčam si ju prečítať.
K tej výške záloh v porovnaní s tým, čo navrhujeme my, je zväčša vyššia, ale nakoniec aj životná úroveň v týchto krajinách je vyššia alebo väčšia u týchto krajín, takže ako-tak je to adekvátne aj tomuto aspektu, že si asi nemôžme dovoliť zaviesť až tak vysoké tie zálohy.
Záverom poviem, samozrejme, sú tu krajiny, ktoré tento systém nepoužívajú, dokonca ich je aj v Európe dosiaľ väčšina, to však by nemal byť argument proti tomu, aby sme my tento systém zaviedli, pretože mali by sme sa, samozrejme, orientovať na tie pozitívne vzory a tie jednoznačne tu máme aj v krajinách Európskej únie, ja som niektoré spomenul, kde preukazne tento systém funguje. Nie je to nič fatálne, dá sa to po istom prechodnom období zaviesť a prakticky všetky tie spomínané negatíva sa dajú eliminovať, takže naozaj nevidím dôvod, prečo by sme k nemu neprikročili.
Jedna ešte poznámočka. Trolinku možno odbočím, hovoril som v úvode o výhodách sklených obalov. Vieme, že Slovensko je krajina s obrovskou tradíciou sklární. Vieme, že veľká časť týchto sklární z rôznych dôvodov skrachovala. Preto využívam aj túto príležitosť, aby som sa pripojil k podpore toho aspoň čiastočného návratu ku sklu, dnes už ten problém povedzme prílišnej hmotnosti sklených obalov je technologicky do značnej miery vyriešený. Vieme, že máme odľahčené sklené obaly atď. A verím, že aj touto cestou by sme mohli prispieť k revitalizácii, alebo k čiastočnej revitalizácii nášho sčasti teda zlikvidovaného sklárstva na Slovensku. Myslím si, že bolo by to opatrenie, ktoré by sme všetci privítali, opatrenie s mimoriadnym multiplikačným efektom.
A celkom na záver. Pán minister Žiga, vy s obľubou hovoríte, že tento návrh zákona prakticky kopíruje tie dobré skúsenosti z vyspelých európskych krajín. Včera som si pozorne vypočul vašu diskusiu s kolegom Muránskym na obed v Slovenskom rozhlase, tam ste opakovane spomínali, dokonca explicitne, vzor severských krajín, ktorý údajne slúžil ako akési východisko pre prípravu tohto návrhu zákona. Myslím, že teraz máte vynikajúcu možnosť, aby ste dokázali, že to, čo hovoríte, nie sú len sľuby, ale že to myslíte vážne a že aplikujete tento žiarivý vzor severských krajín aj v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. S reakciami na faktické poznámky dvaja páni poslanci, pán Mičovský, pán Muránsky.
Pán Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi, pretože naozaj je za čo poďakovať, nakoľko to, čo povedal, má hlboké korene práve v tom materiáli, ktorý sme už tu spomínali viackrát.
Oceňujem, veľmi oceňujem Parlamentný inštitút za to, že nám poskytol brilantný materiál, ktorý, myslím, každý čitateľ, keď si ho poctivo prečíta, stane sa jednoducho zástancom toho, aby zálohovateľnosť bola u nás zavedená.
A zaujala ma tá časť, ktorá sa mi zdá, že by mohla byť pripomenutá z prejavu pána poslanca Hubu. My vieme, že severské krajiny naozaj majú dosť vysoko vyvinutý zmysel pre cit ku krajine, ale napriek tomu, a to je hodné zdôraznenia, ani táto vyspelá časť Európy nekoná úplne automaticky vždy tak, ako by príroda vyžadovala, pokiaľ nie sú k tomu stimuly. Skúsenosti zo severských krajín totižto sa zmenili skokom. Skokom po zavedení zálohovania.
Takže ak dáme do jednej roviny skutočnosť, akí sú severania, a do druhej, že ani oni nedokázali byť k svojej krajine šetrní, pokiaľ nebola zálohovateľnosť týchto obalov zavedená, máme z toho jasnú odpoveď na to, čo nám treba v našej krajine vykonať.
A na záver. Ak by niekto pochyboval o zmysle takéhoto návrhu a jeho naozaj vysokej potrebe, tak sa pozrime na vratné pivové fľaše. Vie niekto z nás alebo z občanov, že pivových fliaš nachádzame na našich smetiskách nejak veľa? Alebo že ich tam vôbec nachádzame? Zálohovateľnosť ich vyriešila. Myslím si, že to je dostatočný argument.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Muránsky.

Ja som si so záujmom vypočul príspevok pána poslanca Hubu a počul som tam klíringový účet. Ja som mal takýto klíring pripravený a mám ho aj pripravený, pokiaľ by tento zákon do budúcnosti nefungoval, ale trošku v inej podobe, a síce za každý prúd odpadov by mali podľa môjho názoru výrobcovia a dovozcovia platiť za každú komoditu určitý poplatok do tohto klíringu a tam by sa mal transparentne rozdeliť na to, čo je potrebné na zber v prípade odpadov z obalov na separáciu, čo je potrebné na prepravu, a to, čo je potrebné na spracovanie. A takýmto spôsobom, si myslím, by bola aj akumulácia zdrojov, aj by bola reálna vykonateľnosť finančná a transparentnosť pri rozdelení týchto peňazí medzi tieto systémy jednotlivé v rámci odpadového hospodárstva.
Čo sa týka zálohovania fliaš. Tu musím povedať, že už tento zákon, ktorý dneska platí, sa vydal iným smerom, áno. A pokiaľ by sme išli zálohovaním čo len PET fliaš, de facto by sme zrušili systém separovaného zberu, povedzme si to otvorene, na obciach. Pretože keby sme stadiaľ vyňali to, čo ste aj vy hovorili, kovové napríklad obaly, prípadne sklo, sklené obaly, teda fľaše a PET fľaše, tak jednoducho separovaný zber by bol zbytočný. Prípadne keby sme stade zobrali len PET fľaše, ktoré sú jednou z najhodnotnejších častí separovaného zberu, tým by sme tak jednoducho znehodnotili ten separovaný zber z hľadiska financií, že jednoducho by bol separovaný zber na tých obciach nerentabilný. Ja som bol jeden z prvých, ktorý v roku 2001 bil za zálohovanie. Ja som bol za zálohovanie, ale pokiaľ sa zákon prijal v takejto podobe, tak v tomto systéme to zálohovanie podľa môjho názoru, bohužiaľ, nie je možné.

Evidujem, že ešte sa prihlásil aj pán poslanec Radošovský, len mu nešlo vtedy to zariadenie. Takže ešte posledný pán poslanec Radošovský, nech sa páči.