Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som ako posledný písomne prihlásený do rozpravy zaujal ja stanovisko k bodu, o ktorom rokujeme, a to je návrh skupiny poslancov na vyslovenie alebo odvolanie z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
4. apríla pred tromi rokmi po zložení poslaneckého klubu, bol som vtedy predseda Národnej rady Slovenskej republiky, prebehli voľby funkcionárov Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa predtým uzavretej politickej dohody boli určené tak pre opozíciu, ako aj koalíciu miesta vo vedení parlamentu a na základe a po rozprave k predloženým kandidátom, ktorých navrhovali či už poslanecké kluby, alebo jednotlivci, boli ohlásené výsledky hlasovania. Kresťanskodemokratické hnutie vtedy a jeho poslanci v klube navrhli za podpredsedu Národnej rady predsedu strany a poslanca Národnej rady Jána Figeľa. K predloženému návrhu personálnemu zo strany Kresťanskodemokratického hnutia nevystúpil nikto, kto by bol namietal, že existujú dôvody, ktoré by oprávňovali pri hlasovaní poslancov nevoliť Jána Figeľa za podpredsedu Národnej rady, a bolo to dva roky po tom, ako sa stal ministrom vlády Slovenskej republiky pre dopravu, kde podľa terajších zistení alebo stavu, v ktorom alebo ktorý komunikuje časť poslancov Národnej rady, sa mal dopustiť pán poslanec Figeľ dokonca trestného činu. Áno, lebo keď si prečítam návrh na odvolanie z funkcie a hodnotím ako právnik následky konania, ktoré vtedy ako ústavný činiteľ by bol alebo by toto konanie mohlo mať za následok značnú škodu, ktorá mohla vzniknúť štátu alebo občanom, či už podnikateľom, alebo komukoľvek inému, musí niesť za to nielen politickú, ale aj trestnú zodpovednosť.
Teda kladiem si otázku, čo sme robili dva roky alebo päť rokov už teraz, ak sme zrazu objavili po tak dlhom čase, že údajne Figeľ mal byť tým hlavným vinníkom, ktorý mal spôsobiť stav, v ktorom sa dnes jedna z firiem, ktorá je v kritickej situácii, a doplácajú na to tí, ktorí boli subdodávateľmi týchto megafiriem, sa ocitla. Dámy a páni, poznám Jána Figeľa osobne. Chcem sa zaručiť za Jána Figeľa, naozaj, Martin, nechcem tu nejak teatrálne, ale trošku aj ľudsky vniesť do toho možno aj emóciu preto, lebo sa pohrávame s niečím, čo je v slovenskej politike a v slovenskom parlamentarizme považujeme za nebezpečné.
Priatelia, Ján Figeľ pri voľbe za podpredsedu zo 144 platných hlasov dostal podporu 114 poslancov, teda väčšina, ktorá pozostávala tak z poslancov vtedy vládnej strany, ako aj z časti, alebo už nechcem teraz hľadať, kto ako hlasoval iných poslancov, iných politických strán a my tu teraz po dvoch rokoch tohto človeka, ktorému sme dali dôveru ideme z funkcie odvolávať hoci na odvolanie neexistujú žiadne ani politické a už vôbec nie vecné dôvody. Viselo vo vzduchu už, lebo sa o tom rozprávalo, že Figeľ bude asi odvolaný. Ja som čakal, že ak tento návrh, nedajbože, padne, že bude aj dostatočne zdôvodnený. Čakal som, že pod návrh, pod ktorý sa podpísali ostatní členovia vedenia Národnej rady, uvedú ako dôvod, že sa Ján Figeľ ako podpredseda Národnej rady dopustil konania, ktoré je nezlučiteľné s mandátom poslanca, že porušil poslanecký klub alebo, nedajbože, že pri výkone funkcií porušil ústavu a zákony Slovenskej republiky alebo že sa správa nevhodne, že nerešpektuje odporúčania vedenia parlamentu alebo samotného predsedu a treba vyvodiť možno aj personálne rozhodnutie alebo personálne závery. Nuž ale ocitli sme sa v úplne inej situácii a začíname sa tu pohrávať, priatelia, so zápasom o charakter tohto štátu. Všetci tu s takou teatrálnosťou častokrát hovoríme, ako by sme si želali novú politickú kultúru, ktorú by sme mali a chceli reprezentovať nielen tu ako volení ústavní činitelia, ale v prvom rade dovnútra slovenskej spoločnosti.
Podľa môjho názoru politická kultúra predpokladá naplnenie dvoch základných podmienok. Prvou by mala byť spoločná úcta a rešpektovanie našej ústavy všetkými občanmi a predstaviteľmi politických elít, druhou by mala byť spoločná zhoda, že veci, ktoré by mali byť predmetom štátneho záujmu, nebudú dôvodom na politický zápas. Dámy a páni, my ale akoby sme obchádzali tú primárnu zodpovednosť v záujme riešenia vecí v záujme štátu a my sme ju nahrádzali ničím iným alebo ju nahrádzame len politickým zápasom. Lebo odvolanie Jána Figeľa je takýto transparentný prejav arogantného politického zápasu. Nechcem skĺznuť do nejakého vulgarizmu a ani nechcem byť príliš emotívny, ale tadiaľto, dámy a páni, cesta nevedie.
Okrem toho som presvedčený, že tento návrh presahuje len vyvodenie akejsi personálnej zodpovednosti politickej. Dámy a páni, tento zápas je aj zápasom stranícky preto, lebo treba si uvedomiť, že Ján Figeľ nie je len podpredseda Národnej rady, ale Ján Figeľ je aj predseda jednej z parlamentných politických strán, a ak siahnete na predsedu, siahnete na stranu. A možno si ani neuvedomujete následky, aké to v demokratickej súťaži môže znamenať v čase, kedy začína podľa mňa vrcholiť, hoci by ešte nemala, mala byť len začať, politická súťaž medzi stranami. Preto by som vás chcel poprosiť vás navrhovateľov, osobitne pána predsedu, pani podpredsedníčku a podpredsedu, stiahnite tento návrh z rokovania schôdze. Skúsme sa nad tým zamyslieť a uvedomiť si riziká, ktoré toto bezprecedentné rozhodnutie môže pre ďalší vývoj budovania slovenského parlamentarizmu znamenať aj do budúcnosti, zvlášť po období marca 2016.
Hovoril som o zápase o charaktere štátu. My, ktorí sme v tej politike trošku dlhšie, tak si pamätáme, aký bol ťažký, aký je ťažký a aký možno ešte ťažší bude, aký nás čaká.
Je len na nás, či to dokážeme zvládnuť a či spoločnosť bude slušná, bude tolerovať ústavu alebo či si osvojí aj tolerovanie korupcie, či bude spravodlivosť dostupná každému alebo či budeme tolerovať a bude dominovať nesúcitný egoizmus medzi nami. Ja by som nerád tu kázal nejaké duchovné cvičenia, prepáčte, ale ja sa nestačím čudovať, čo sa tu za posledných 24 hodín povedalo, aký tón sa tu zvolil, aký vulgarizmus, ktorý si nepamätám, sa vniesol do prejavov a mi zimomriavky naskakujú, ja som za principiálny politický postoj, som viac zástancom súťaže ako boja, ale tu sa začalo bojovať, priatelia, tu sme sa začali nenávidieť. A toto je výsledok aj dnešného dňa, toto je výsledok aj návrhu na odvolanie podpredsedu Národnej rady z funkcie. Skúsme sa zamyslieť, ešte je čas. Všetkých tých, ktorí sa rozhodli takto mocensky, lebo to je, to je mocenské rozhodnutie, to nie je racionálne, rozumné a argumentačne podložené rozhodnutie. To je jednoducho emócia, ktorej ste podľahli, a teraz akože hľadať nejakého vinníka. A ja nechcem ukazovať prstom na nikoho ani vyslovovať mená. Priatelia, ale tu padlo toľko obvinení, že som sa zamýšľal, či by generálny prokurátor nemal sedieť tu za rokovacou sálou, mať na stole prázdne zatykače a pomaly ich vyplňoval na základe toho, čo sa tu povedalo, lebo toto je nenormálny stav.
Ak tu my ústavní činitelia, volení zástupcovia občanov, hovoríme o miliardových škodách, ktoré tu mohli a mali vzniknúť, a ak my nedokážeme týchto páchateľov aj potrestať, tak tu, prepáčte, nemáme čo sedieť. Áno, ak sa budeme riadiť tým mafiánskym heslom - Dušan Jarjabek - „Chi ruba poco va in galera, chi ruba tanto fa carriera.“ (Reakcia z pléna.) Monika Gibalová to povedala. Keď pôjdete do Neapola alebo do Palerma, tam majú ako raritu a nalejú vám do šálky, v ktorej je toto heslo napísané. To bolo mafiánske ako odporúčanie: "Nekradni málo, lebo pôjdeš do väzenia, ale kradni veľa a urobíš kariéru." Zdá sa mi, akoby sa Slovensko na túto mafiánsku cestu chcelo vydať. Jedine my a nikto iný nemá možnosť týmto snahám a ja tomu hovorím, že o rozvrat štátu, možno riziká si ani teraz nevieme uvedomiť, vieme zabrániť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
