49. schôdza

48.
Ak som dobre počúval a rozumel v kontexte tohto vystúpenia aj tomu návrhu, o ktorom budeme hlasovať, tak sa chcem opýtať, pán poslanec Figeľ, ako čo sa vlastne dohodlo? Banky obetovali zo svojich sto percent 15 %, čo predstavuje pri ich pohľadávkach necelých 5 mil. eur. Päť miliónov eur, to je 1 % ročného zisku bánk. Ďalej, po novom bude Váhostav spoločný podnik Fico - Široký, alebo teda de facto štát a Váhostav, ale s tým, že Fico bude mať 49 % a Široký spolu so schránkovými firmami 51 %.
Čiže moja otázka je: čo to bude stáť Širokého po novom? Mne to vychádza tak, že Širokého nič. V podstate Fico v každom, teda Fico, to znamená Široký, v každom prípade zarobí. Čiže toto je víťazstvo Širokého. Mýlim sa?

Ja dúfam, že raz sa k tomuto príbehu a čím skôr vyjadrí aj ten dotyčný pán Široký, už či starší alebo mladší, pretože je veľmi zaujímavé, ako za akcionára alebo akcionárov v tomto príbehu hovorí rokovanie a výsledok rokovania. Ja som presvedčený, že slová alebo odkazy, už či z Bahám alebo tu zo Záhorskej alebo z niektorého hotela, by veľmi napomohli vyjasniť, o čo v tejto novej väzbe má ísť. Pretože opakujem, socializujú sa tu riziká a náklady na reštrukturalizáciu a privatizuje výhoda, ktorá znamená oddlženie firmy a jej vyššiu bonitu do budúcnosti. Myslím si, že Široký tým získava.

Pekný deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, tak sme sa dočkali. A tak sme sa dočkali a kolegovia zo strany SMER vedia, za čo majú zahlasovať. Týždeň zasadá najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, aby sa dnes cez televíznu obrazovku s hodinovým oneskorením dozvedel, čo je legislatívne riešenie reštrukturalizácie Váhostavu, alebo čo musí urobiť zákonodarný zbor tejto republiky, aby dohoda všetkých zúčastnených pri reštrukturalizácii Váhostavu mohla klapnúť.
Hovorím to naschvál takýmto spôsobom, pretože pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený pani poslankyňou Vittekovou, smeruje k tomu, aby sa vytvorili legislatívne podmienky na to, aby to, čo bolo dohodnuté medzi hlavnými aktérmi, kľúčovými hráčmi v rámci reštrukturalizácie Váhostavu pod tlakom verejnosti, mohlo byť naplnené.
To, čo je pre mňa z toho neprijateľný príbeh, je, že tá právna úprava sa bude vzťahovať na ďalších iks reštrukturalizácií, o ktorých nič nevieme a nevieme, či im to prospeje, poškodí, nebudú z toho reštrukturalizácie, alebo aký bude z toho výsledok. Lebo v konečnom dôsledku najvyšší zákonodarný zbor prijme právny predpis, ktorý bude mať všeobecnú platnosť. Ja rozumiem tomu, že sú situácie v živote krajiny, v živote spoločnosti, ktoré vyžadujú rýchly legislatívny zásah, niekedy aj účelový, ale vyžaduje sa rýchly zásah na to, aby sa vytvoril priestor na možno spravodlivejšie riešenie, alebo zabránenie nejakých škôd.
V tomto prípade ale ten priestor ide nad rámec toho, čo je podľa mojej mienky prijateľné, pretože, odcitujem, čo povedal zástupca veriteľov Váhostavu pán Blaho na tlačovej konferencii: "Vzhľadom na krátkosť času do ukončenia reštrukturalizácie sme dosiahli prijateľný výsledok." A ja sa pýtam, aká krátkosť času? Tá reštrukturalizácia prebieha štandardným procesným mechanizmom. Krátkosť času vznikla len tým, že kľúčoví veľkí hráči v rámci reštrukturalizácie Váhostavu dali úplne nabok nezabezpečených malých subdodávateľov Váhostavu spôsobom, ktorým prekročili všetky hranice, pretože 15 % je prekročením všetkých hraníc.
To, že dnes vznikla nejaká nová dohoda medzi kľúčovými hráčmi aj v prospech nezabezpečených subdodávateľov Váhostavu, to je výsledok verejného tlaku a verejnej reakcie na tento škandálny prípad. A keď mohla vzniknúť dnes, mohla vzniknúť aj včera, mohla vzniknúť aj pred týždňom a mohla vzniknúť aj pred mesiacom. A mohla vzniknúť aj bez akejkoľvek ingerencie štátu, pretože keď dnes môže pustiť pán Široký svoje akcie, tak ich takisto mohol pustiť pred mesiacom. A keď môže pustiť 49 % akcií, tak mohol pustiť aj 51 % akcií alebo 60 % akcií, aby bez ingerencie štátu boli uspokojení nezabezpečení subdodávatelia Váhostavu do tej výšky, ktorá je prijateľná.
Dnes lámeme pravidlá kvôli tomu, aby sa mohla naplniť dnešná dohoda, pričom si myslím, že vlastne z celého toho pozmeňovacieho návrhu vlastne potrebujeme možno len jedno ustanovenie. Ešte som si to tak detailne nepozrela. A je to to ustanovenie, ktoré umožňuje robiť zmeny v reštrukturalizačnom pláne až do schvaľovacej schôdze veriteľov. To je to ustanovenie, ktoré nám otvára dvere preto, aby teda tie banky mohli ešte niečo pustiť pre malých.
A v zásade platí, že keď teda sa stáva ten reštrukturalizačný plán otvorený, tak aj pán Široký to môže pustiť cez reštrukturalizačný plán a nie bokom. A potom nepotrebujeme žiadnu ingerenciu štátu, nepotrebujeme žiadne zlé pravidlá pre ostatné reštrukturalizácie, ktoré dnes prebiehajú. Myslím si, že toto je veľmi škodlivý precedens, ktorý predstavuje tento pozmeňovací návrh, pretože je škodlivý pre celkové prostredie, ktoré sa tým nastavuje pre reštrukturalizácie ako také. Takže som presvedčená o tom, že keď pán Široký môže pustiť akcie mimo reštrukturalizácie, tak ich môže pustiť aj v rámci reštrukturalizácie a v rámci reštrukturalizačného plánu, ktorý je pre všetkých účastníkov reštrukturalizácie záväzný.
Keď sa na to pozrieme, tak v zásade platí, že aj výsledok toho, čo máme na stole, asi zodpovedá tej téze, že ak sa zrazí záujem pána Širokého so záujmom štátu, tak spravidla vyhráva pán Široký a to isté platí aj po tejto reštrukturalizácii, pokiaľ prebehne podľa týchto pravidiel. Opakujem, keď teda zákonodarný zbor sa rozhodne otvoriť priestor pre zmeny reštrukturalizačného plánu až po schvaľovaciu schôdzu veriteľov, je tu voľný priestor, aby každý, nielen banky, nielen veľkí veritelia, ale aj majitelia Váhostavu v rámci reštrukturalizačného plánu pustili toľko, aby boli subdodávatelia zabezpečení.
Chcem povedať, že celý spôsob prerokovávania novely Obchodného zákonníka a s tým súvisiacich predpisov, vrátane spôsobu predloženia tohto pozmeňovacieho návrhu, kvôli ktorému tu v zásade celý týždeň sme sedeli a rokovali, aby sme ho nakoniec takýmto spôsobom v druhom čítaní v pléne dostali na stôl, je pre mňa ako poslankyňu Národnej rady absolútne neprijateľný a viete, čakať na to, ako sa dohodnú veľkí hráči s premiérom a ministrom spravodlivosti a potom dvíhať ruky, je skutočne dehonestujúce pre parlament a dehonestujúce pre väčšinu parlamentu a chcem povedať, že to je pozícia, ktorá je pre mňa absolútne, ale absolútne neakceptovateľná.
Napriek tomu by som chcela požiadať, a berte to ako procedurálny návrh, aby bola prerušená rozprava, alebo pred ukončením rozpravy aby bol vytvorený priestor na to, aby zasadol ešte raz ústavnoprávny výbor a pozmeňovacie návrhy boli prerokované v ústavnoprávnom výbore, aby sme vytvorili aspoň aký-taký priestor, aby poslanci, ktorí zjavne budú pripravení zdvihnúť za ten pozmeňovací návrh ruku, aby aspoň si mohli zachovať to dekórum a tváriť sa, že vedia, za čo budú dvíhať ruky.
Žiaľ, tento spôsob prerokúvania a riešenia je pre stranu MOST - HÍD neprijateľný, preto nebude môcť zaňho zahlasovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

54.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Žitňanská, ja absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali, že táto právna úprava, ktorú predložila pani poslankyňa Vitteková, sa nevzťahuje, alebo nemá vzťahovať len na súčasnú kauzu Váhostav, ale na všetky reštrukturalizačné konania, ktoré prebiehajú a ja si myslím, že to naopak, teda od vášho názoru, že to je dobré. Predsa nemôžeme prijímať právnu úpravu na konkrétnu kauzu, ale prijímajme právnu úpravu na to, aby sa zamedzilo, resp. aby právo riešilo určitý vzniknutý stav, a to nielen vo vzťahu k tej jednej spoločnosti, kde sa to stalo, ale vo vzťahu k všetkým, aby sa takéto konanie už, alebo takýto stav už neopakoval.
Účelom tejto právnej úpravy nie je riešiť, riešiť Váhostav, ale účelom tejto právnej úpravy je, ako to už bolo povedané v tom úvodnom slove, je posilnenie miery uspokojenia pohľadávok najmä minoritných veriteľov. A to, zatiaľ sa to pokúšalo už mnohokrát riešiť a nikdy sa tá právna úprava neprijala a teraz ju riešime.
Ak hovoríte, prečo teraz, no vždy je, viete sama dobre, že práve právo reaguje vždy až následne na určitý spoločenský jav, ktorý sa stane. Právo nevie predpokladať všetky javy, ktoré sa v budúcnosti stanú a preto reaguje legislatívne následne, keď sa niečo stane, tak, aby sa to upravilo, pokiaľ je to negatívny jav, aby sa to v budúcnosti nemohlo stať. A to je aj táto situácia, ktorú v súčasnosti legislatívne navrhujeme a ktorá má posilniť práve mieru uspokojenia pohľadávok takýchto minoritných veriteľov.

Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dve poznámky. Jedna k tým 49 percentám a druhá k čistému bohatstvu krajiny. Slovensko podľa Doing Business Svetovej banky z roku 2015 má nekvalitnú ochranu minoritných investorov. Sme na mieste č. 100 zo 189 krajín. Túto nekvalitu ochrany minoritných investorov si všimol aj Robert Fico, keď pred privatizáciou Telekomu sa na jej margo vyjadril tak, že v Telekome má štát 49 % akcií a nemecký Deutche Telecom tam má 51 %. Úplná kontrola, hovorí Robert Fico, ktorý vie, že v našich podmienkach 51 % je úplná kontrola a majitelia v 49 % nemusia na tom veľa zarobiť, skôr nezarobia, respektíve prerobia.
A ak si teda vyberú ten druhý režim, tak to bude na úkor čistého bohatstva krajiny, tam pán minister financií v televízii v tlačovke podľa mňa nemal pravdu, keď povedal, že aj v tejto súvislosti, že aj peniaze živnostníkov sú súčasťou čistého bohatstva. V tom pravdu mal, ale tento projekt nevyzerá tak, že peniaze skončia, štátne peniaze skončia v rukách živnostníkov. Ak by mal pravdu, tak by musela byť pravda, že v našom čistom bohatstve krajiny by boli aj peniaze, ktoré sú na Bahamách a peniaze, ktoré boli stratené v zlom manažmente firiem ako Plastika Nitra alebo Váhostav. A to pravda nie je, tie peniaze sú tam stratené, preto nebudú, preto to bude na úkor čistého bohatstva krajiny.

58.
No a sme doma. Ten spor bude, nebude na úkor čistého bohatstva krajiny, vyrieši jeden človek a druhý, ktorý sa zaoberá obchodným právom. Čiže pani poslankyňa Žitňanská žiada, doslova prosí Národnú radu, aby odborník na obchodné právo dostal dostatočný priestor na to, aby sa mohol touto predkladanou právnou zmenou zaoberať aspoň v takom časovom rozsahu, že bude môcť posúdiť. Ja sa pýtam: a čo vy a čo my ostatní, ktorí by tak isto potrebovali nejaký priestor, ak sa priamo v práve nevyznáme? A preto si myslím, že je absolútne dôvodné sa pripojiť k tomu, že keď ste si zobrali týždňový time out od začiatku tejto schôdze na to, aby ste našli nejaké riešenie, tak nejakých pár hodín nás skutočne nezabije, aby sme opäť a zas a raz neurobili v rámci absolútne neštandardného legislatívne procesu takú psiu botu, že nás to bude všetkých mrzieť.
Čiže podľa mňa úvod, absolútne tá irónia na mieste, že Národná rada čaká na tlačovú konferenciu o tom, čo nám padne na lavice a bavíme sa o tom priamo v priamom prenose hneď a rozhodnite, či to je dobré alebo nie. Toto si myslím, že nie je dobrou vizitkou Národnej rady a vôbec celého procesu, pretože neviem, ako sa máme zodpovedne postaviť k tomu, že nejaké riešenia od Národnej rady skutočne prídu a sú očakávané. Či sú dobré alebo zlé, by sme radi posúdili podľa predloženého znenia, na čo treba aspoň minimálnu časovú dotáciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, ja sa, podotknem to a chytím toho, čo povedal pán poslanec Susko, že áno, my to riešime pre budúcnosť, nielen pre tento jeden konkrétny príklad. Mňa zaujalo to, čo ste povedali, že táto právna úprava mohla vzniknúť aj pred mesiacom. Áno, máte pravdu, táto právna úprava mohla vzniknúť aj pred mesiacom, lenže táto právna úprava mohla vzniknúť aj pred troma rokmi, keď ste boli ministerka spravodlivosti. Dneska médiá priniesli informáciu, že Váhostav už v roku 2010 a 2011 nevyplácal subdodávateľov. Dokonca bolo to 6 % z objemu faktúr. Čiže jednoducho už vtedy sa to dalo riešiť, už mohlo byť vtedy, však ste expertka na obchodné právo, prijatý takýto návrh. Viete, koľko ľuďom sa mohlo pomôcť? Však tých 1 000 veriteľov, čo má teraz problém, ten problém mať nemuselo. Mohlo to byť pekne vyriešené. Nie. Nič sem neprišlo. My sme teraz s tým prišli a je problém.
Ďalšia vec, čo tu bolo povedané, že no museli ste čakať, že kým premiér predstaví riešenie, alebo že Národná rada musí čakať, kým vláda alebo ministri prídu s nejakým riešením. No však samozrejme, že musíme čakať, však predkladateľom tohto zákona je vláda, je Robert Fico, tu je v tom návrhu napísaný, vláda Slovenskej republiky ho predkladá. Tak je prirodzené, že počkáme na ďalšie návrhy, ktoré s tým súvisia a je prirodzené, že my, vládni poslanci, pomáhame svojej vláde. Však je to naša vláda, my sme jej schválili programové vyhlásenie, my sme ju podporovali, sú to naši predstavitelia, čiže je to všetko normálne, prirodzené, len vám to vadí, lebo ste v opozícii. Jednoducho ja by som pochopil a uznal argument, áno, snažili sme sa niečo aj za Radičovej vlády prijať, ale to, že vy ste proste nič na tomto úseku neurobili, keď ste vedeli, že neplatenie faktúr je národným športom, je potom dosť smutné, keď nás tu napádate, že s niečím sme prišli neskoro, alebo že to tu už mohlo byť pred mesiacom. Áno, mohlo, ale aj pred troma rokmi.

62.
Pani poslankyňa Žitňanská, plne s vami súhlasím, Keď ste hovorili, že lámeme pravidlá, aby sa naplnila nejaká dohoda. Áno, dnes ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor zasadal a mal rokovať o materiáli, ktorý v tom čase už strácal aktuálnosť. Takéto zasadnutia považujem, žiaľ, v Národnej rade za nedôstojné. Pýtam sa, že prečo máme strácať vážnosť a dôstojnosť a kde je vlastne naše poslanie, poslanie nás, poslancov, zákonodarcov v tejto kauze?

Ja vás prosím, páni poslanci, pani poslankyne, aby sme sa nestali nejakými štatistami v tejto veci. Mám pocit po dnešnom rokovaní a počas uplynulých dňoch, žiaľ, nadobúdam obavu, že Národná rada Slovenskej republiky už stráca svoju pozíciu v trojdelení moci, ktorá má byť, ako vieme, výkonná, zákonodarná, súdna.
My sme akýmsi vysunutým pracoviskom vlády, dneska sme toho boli svedkami. Prijímame v skrátenom legislatívnom konaní zmeny kódexov, zmeny takého kódexu ako Obchodný zákonník. To je základný pilier nášho právneho poriadku a my to ideme meniť za 5 minút bez toho, aby sa tu vypočuli dotknuté orgány, inštitúcie, aby sa k tomu vyjadrili rezorty. Tento materiál, ktorý tu máme teraz, bol tu na jeseň. Vyjadrili sa dotknuté orgány veľmi kriticky k tomu. Teraz je to flagrantným spôsobom opomenuté, sú obídení a my ideme naozaj škodiť nášmu právnemu prostrediu. Ja plne podporím váš návrh prerušiť túto schôdzu a rokovať o tomto materiáli, ktorý bol teraz predložený, vecne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja viem, že ako opozičnej političke vám vadí, že existuje, nazvem to symbióza medzi vládou Slovenskej republiky Roberta Fica a poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER - sociálna demokracia a funguje to aj bez toho, že by mne alebo mojim kolegom niekto niečo musel sľubovať, nebodaj korumpovať, či nebodaj kupovať naše hlasy. Chápem aj to, že v nie tak dávnej v minulosti to nebola až taká samozrejmosť, mohol by nám o tom čo povedať terajší pán poslanec a vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda. Ale o inom som chcel.
Pani poslankyňa, zdá sa mi, že aj vám, aj vášmu predrečníkovi pánovi podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Jánovi Figeľovi akoby dohoda medzi vládou Slovenskej republiky, živnostníkmi, Váhostavom a bankami zobrala vietor z plachát a zrazu sa ocitáte v hlbokej defenzíve.
Na záver jedna poznámka, ktorá sa celkom netýka vášho vystúpenia, ale skúste vysvetliť mne a aj verejnosti, prečo ste ako vtedajšia ministerka vlády Ivety Radičovej prispeli k tomu, že došlo k novelizácii Obchodného zákonníka, pri ktorom boli veľmi výrazným spôsobom uprednostnené banky na úkor niekoho iného?
Ďakujem.

Pani poslankyňa, keď ste prišli k rečníckemu pultu, tak minister Borec tam už nebol. On vás tu vlastne nechal v sále ako jediného experta na občianske právo, a preto mi, (reakcia z pléna) obchodné, pardon, na obchodné právo a preto mi neostáva iné, len vás sa pýtať a čakať kvalifikované odpovede, lebo na to tu nechal vás, pani kolegyňa, že doteraz je jasné všetkým, že Široký sa chce reštrukturalizáciou zbaviť svojich dlhov. Tiež je jasné, že tie jeho dlhy majú zaplatiť občania, či sprostredkovane, napríklad cez banky, napríklad aj po tejto dohode. To sme už postrehli, že banky sa zriekli svojho jednopercentného ročného zisku. Čiže z 500 mil. 4,8 mil. eur obetovali na reštrukturalizáciu Váhostavu.
A moja otázka znie: aj vy si myslíte, že aj po tejto dohode Roberta Fica na Úrade vlády je v podstate víťazom Juraj Široký? Že ak niekto na tejto reštrukturalizácii zarobí, je to Juraj Široký?