49. schôdza

Áno, pán kolega Poliačik, ospravedlňujem sa do tretice za to pošmyknutie, pretože som hovoril vo voľnom prednese a tá asociácia Fica a Putina je v mnohom veľmi pravdivá. Možno som nepoužil vo vhodnom kontexte ten výraz. Takže beriem to späť.
Ale vyjadrím sa k tým ďalším predrečníkom.
Pán kolega Bagačka, rokujeme teraz v skrátenom konaní, to znamená, je to možnosť rokovať vtedy, keď hrozia veľké národohospodárske škody. No ale práve spôsobom, ktorý navrhuje táto vláda, tak len národohospodárske škody vláda bude zvyšovať. A ja som to zasadil do širšieho rámca s tým, že to, aby sme zabránili národohospodárskym škodám, ktoré páchajú oligarchovia v pozadí strany SMER na tomto štáte, tak môžeme urobiť aj bez prijatia tohto zákona.
A je citát pána poslanca Blanára, že kauza Váhostavu je kauza KDH. Dámy a páni, toto hovorí bývalý marketingový riaditeľ Váhostavu župan Blanár, ten poslanec Národnej rady, kvôli ktorému neprešlo riešenie Roberta Fica v decembri minulého roka, keď zo strany SMER, hoci má 83 poslancov, tak vtedy za návrh, čo vrátil prezident, hlasovalo len 75 poslancov a chýbal tu jeho hlas. Poslanec župan Blanár tu ide balamutiť ľudí, že kauza Váhostavu je kauza KDH.
No a, pán Daniš, keďže z môjho vystúpenia nebolo zrejmé, ako budeme hlasovať pri tomto skrátenom konaní, vám chcem povedať, že ja nebudem hlasovať za návrh.

Ďakujem veľmi pekne, aby som náhodou nebola spájaná s niečím, čoho nie som autorom. Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, ja si na úvod dovolím povedať kúsok kritiky k réžii tejto schôdze preto, lebo naozaj si myslím, že nie je šťastne režírovaná. Dostali sme pozvánku na túto schôdzu s tým, že budeme riešiť aktuálne problémy v reštrukturalizácii Váhostavu. A ja som očakávala, že navrhovatelia, ktorí takto pomenúvajú schôdzu, navrhnú nejaké uznesenie alebo že Národná rada vyzve možno orgány v trestnom konaní, aby konali, alebo že navrhovatelia navrhnú prijať uznesenie, ktorým možno zaviaže možno Váhostav podať nám nejakú správu. Jednoducho očakávala som, že budeme riešiť aktuálne problémy. Ráno v deň schôdze som sa dozvedela, že na túto schôdzu vláda poslala návrh zákona, ktorý má byť riešený v skrátenom legislatívnom konaní. O tomto sme začali teda rokovať. A ešte sme ani nedorokovali o tom, či tento zákon prijatý v skrátenom konaní bude alebo nebude, už sme sa, samozrejme, cez médiá dozvedeli od pána premiéra, že návrh zákona, ktorý máme v laviciach, bude vyzerať úplne inak, bude to celé inak. A to je možno v poriadku trochu. Ale to, čo vo mne zarezonovalo ako podstatnejšie, je, dozvedeli sme sa, že tento návrh zákona vôbec nie je taký dôležitý a možno ani to skrátené legislatívne konanie nie je tak dôležité, ako bolo v tom momente dôležité začať odvolávať Jána Figeľa.
Dámy a páni, mňa vôbec nezaujímajú vaše staré hriechy, mňa vôbec nezaujíma, kto komu, čo komu, ako komu a kedy a koľkokrát komu čo bolo treba, jednoducho tu sa mali riešiť problémy Váhostavu, a nie odsunúť problémy riešenia Váhostavu a predradiť tomu tu riešenie politickej pomsty voči Jánovi Figeľovi. A keď sa len veľmi krátko vrátim k tomu dôvodu, pre aký mal byť odvolávaný, tak sa mi to zdá ako vážna absurdita, vážna absurdita, aby jeden člen bývalej vlády bol odvolávaný za to, že si dovolil vyrokovať nízke ceny, tak toto naozaj je povšimnutiahodné.
Pokračovanie ďalej teda neviem, čo bolo tým dôvodom zase na zmenu programu, ale zasa sa udialo to, že sme prestali odvolávať pána Figeľa, lebo teraz zasa bolo treba zas riešiť niečo iné. A teraz sme sa zase vrátili k tomu, že sa má diskutovať o tom, či bude alebo nebude skrátené legislatívne konanie, tak teda rokujeme o tom.
A chcem možno oceniť, že niektorí predrečníci sa snažili trošku vniesť do toho svetlo odborné a snažili sa hovoriť trošku o tom zákone, ktorý tu dnes je a ktorý je navrhovaný vládou, ale ja si myslím, že teraz tieto dni ani tou snahou, čo vláda zamýšľa, nie je to, aby sme naozaj riešili problém, preto, lebo mi to nekorešponduje s tým, ako dlho mlčala.
A nie je pravdou to, že opozícia neprichádza a neprichádzala s riešeniami, opozícia prichádzala s mnohými riešeniami. Ja som si dala tú námahu a ja som si za posledné dva roky vytiahla návrhy zákonov, ktoré sa týkali problémov reštrukturalizácie. A, prosím vás, dámy a páni, nie je ich málo, naozaj toto všetko sú tie, ktoré sa toho týkali. (Ukázanie návrhov zákonov.) Ja sa niektorých z nich dotknem. Napríklad KDH už od roku 2012, myslím, 4- alebo 5-krát prišlo s návrhom riešení, prišlo s akousi sadou opatrení na ochranu subdodávateľov. Ani raz to opozícii neprešlo. Ľuboš Galko predkladal návrh na zmenu zákona o verejnom obstarávaní. V tom tiež chcel riešiť nejaké nekalé praktiky. Obyčajní ľudia prišli s nie málo návrhmi zákonov. Naozaj ich bolo niekoľko, riešili nevyplatené faktúry, riešili neplatičov, riešili to, že skutkovou podstatou trestného činu mali byť neuhradenie faktúry, mnohé, mnohé ďalšie. Rovnako pán Hlina prichádzal s návrhmi riešení. Rovnako pani poslankyňa Žitňanská prišla s návrhom, keď chcela posilniť právomoci správcu. Ja sama som tu predkladala viackrát nejaké návrhy zákonov, jednak návrh na zmenu zákona o reštrukturalizácii, potom aj rovnako nejaké návrhy riešiace neplatičov. Ja teraz nechcem tu vyzdvihovať seba a svoje návrhy, ale tých zákonov naozaj zo strany opozície prišlo nie málo.
A ja si, ako keby to bolo včera, spomínam, keď som to tu obhajovala, a viacerí to tu obhajovali, doslova sme prosili poslancov strany SMER, keď neschvália naše zákony, aby prišli s vlastnými riešeniami. A možnože tieto návrhy zákonov nie všetky boli ideálne, možno nie všetky boli systémové, možno nie všetky boli všeliekom na to, aby sa problémy reštrukturalizácie, konkrétne Váhostavu riešili, ale všetky na tento problém upozorňovali, všetky na tento problém upozorňovali. Hovorili sme o tom, upozorňovali sme, že bude problém s Váhostavom, a vyzývali sme vládnu stranu SMER, aby tento problém riešila. Tak sa nestalo, dokonca ani oponentúra k návrhom, odborná oponentúra neprišla, neprišla v podstate ani žiadna reakcia, prišlo len systémové a neustále mlčanie a ignorovanie toho, že tu je problém, vy ste ignorovali naše návrhy zákonov, vy ste ignorovali medializované informácie o tom, že problémy s Váhostavom sú. A nemôžem sa ja ubrániť v tomto momente pocitu, že to jednoducho bolo cielené, že to bolo buď preto, lebo sa čakalo, či aj táto kauza prehrmí ako mnohé iné predtým, či sa to ututle, alebo preto, či z toho naozaj sa nafúkne nejaký problém. Možno ten dôvod toho mlčania systémového bol taký, že bolo potrebné získať nejaký čas, aby Váhostav dokázal poupratovať to, čo poupratovať potrebuje, alebo jednoducho vyriešiť nejaké veci, ktoré potrebovali svoj čas. Možno je to kombinácia obidvoch týchto vecí, možno je to niečo úplne iné, ale v každom prípade to ani náhodou nejavilo známky toho, že je tu nejaká úprimná snaha niečo riešiť.
Po tomto všetkom, po tomto dlhom systémovom mlčaní prídete s návrhom zákona, o ktorom vlastne ani dneska nevieme, ako bude vyzerať, preto, lebo už večer pán Fico na tlačovej besede v deň, keď nám bol tento materiál predložený, avizoval, že to bude celé inak.
Ja si ale myslím, že tu vôbec nejde o ten zákon. Tak ako viacerí kolegovia predo mnou povedali, toto nie je problém zákona, toto je problém, že orgány, ktoré majú konať, jednoducho nekonajú a že tu po svete chodia mimoriadne majetní ľudia, ktorí sa tvária ako neúspešní podnikatelia a tvária sa, že niekto iný má sanovať neúspechy z ich podnikania. Toto jednoducho nie je v poriadku. A my sa tu môžeme snažiť akokoľvek ten zákon opraviť, upraviť, zmodifikovať, dať doň opatrenia, ktoré možno skomplikujú tým serióznym život, preto, lebo naozaj sa snažíme stále zašnurovávať nejaký zákon, a potom ten čestný podnikateľ, ktorý bude potrebovať daný inštitút využiť, ho nebude môcť využiť, lebo už bude tak zošnurovaný, že to jednoducho nebude reálne.
Tak sa vrátim k tomu, že problém Váhostavu dnes nie je o zákone. Bol možno o zákone v minulosti, možno sa dali prijať opatrenia, ktoré by zabránili jeho dnešnej situácii, pričom to, čo sa dá robiť dnes, je naozaj možno prijatie nejakých preventívnych opatrení, predbežných opatrení na zaistenie majetku, možno na monitorovanie toho, čo sa tam deje, možno na nejaké zrýchlené konanie, aktívne konanie orgánov činných v trestnom konaní alebo niečo podobné. Aj keď sa tu my budeme teraz ďalší týždeň zaoberať konkrétnym zákonom a tým, či tento navrhnutý paragraf je správny alebo nie je správny, jednoducho toto problém Váhostavu nevyrieši. A preto my dovoľte, prosím vás, povedať, ja spochybňujem úprimnú snahu toto riešiť týmto postupom.
Napriek tomu ale oceňujem, že niektorí kolegovia prichádzajú s návrhmi zákonov, možno aj pozmeňujúcimi návrhmi, ja sama mám nejaký návrh pripravený. Viem o mnohých z nich preto, lebo sme to konzultovali a mnohí si zároveň prišli pýtať podpisy. Čiže viem o tom, že nejaké návrhy pozmeňujúce sú pripravené, ale, opakujem, tieto problém neriešia.
Ako som povedala, ten návrh zákona zrejme chce rozostrieť pozornosť na niečo iné a odpútať od podstaty, a preto ja nechcem veľmi siahodlho sa o tomto zákone baviť, aj keď teda zrejme bude na to priestor možno pri tom ďalšom bode, keď o konkrétnom zákone hovoriť budeme.
Nedá mi ale nespomenúť jeden z bodov tohto navrhovaného riešenia, ktorý mi tam naozaj mimoriadne prekáža. A tým je to, že nech to nazvete akokoľvek, nech to preženiete cez akékoľvek banky, jednoducho problém Váhostavu, a teda dlhy pána Širokého majú platiť ľudia. Toto ma na tom naozaj vyrušuje. A či je to 50 % a 100 % alebo 60 % a 40 %, alebo proste akákoľvek matematika, akékoľvek delenie, tá základná podstata toho, čo vy navrhujete, je to, aby dlhy za pána Širokého platili ľudia. A toto je jednoducho niečo, s čím sa nemôžem stotožniť. Nesúhlasím s tým, nepáči sa mi to, určite za to nezahlasujem. A považujem za opovážlivé, že dnes v roku 2015 niekto navrhuje takéto riešenie, že dlhy súkromníka má platiť štát. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kiššová, ja znova zopakujem, návrh ktorý tu máme v skrátenom legislatívnom konaní, sa netýka iba Váhostavu, týka sa aj ďalších firiem do budúcnosti, kde hrozí podobný scenár, kde môžu zostať nevyplatené stovky alebo tisícky živnostníkov. Čiže tento návrh má do budúcnosti pomôcť tomuto riešeniu. Samozrejme, vieme o tom diskutovať a žiaden návrh nie je dokonalý, dá sa ešte vylepšovať, ale niečo aspoň už máme na stole, na čom sa dá stavať, pričom myslím si, že je to dobre urobené.
Čo sa týka toho, čo ste spomínali, že opoziční poslanci sem prichádzali s nejakými návrhmi a že neplatenie faktúr má byť trestným činom, no dovolím si upozorniť, že odborná verejnosť a ľudia už dávno na to upozorňujú, je to už možno dvadsať rokov, že je problém a stalo sa národným športom Slovenskej republiky neplatenie faktúr. Ešte skôr než pán poslanec Matovič predložil návrh zákona, ktorým chcel zakotviť, že neplatenie faktúr má byť trestným činom, ja sám som, bolo to 1. 4. 2014 o 15.22 hodine, pozrite si to, na 33. schôdzi, vo svojom vystúpení alebo vo svojej faktickej poznámke poukázal na to, že neplatenie faktúr by malo byť aj podľa môjho názoru trestným činom. Čiže tú prvú myšlienku o neplatení faktúr, že to má byť trestným činom, som na tejto schôdzi predniesol ja teda v tomto parlamente toto volebné obdobie plus aj na výboroch. To ale nebola moja originálna myšlienka, s touto myšlienkou už dlhodobo na nás poslancoch v regiónoch sa obracajú bežní podnikatelia. Čiže ľudia toto už dávno vymysleli. Len nastal tu problém, ako to urobiť. Ja som navrhoval, že keď nebudú vyplatení takto viac ako desiati, stretli sme sa ministrom spravodlivosti a s inými ministrami na túto tému a dostali sme sa do problému s určitými medzinárodnými dohodami, zmluvami a hľadalo sa riešenie, práve kvôli tomu bola vytvorená aj pracovná skupina na ministerstve dopravy, ktorá zasa monitorovala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, Janka, ja dve poznámky si dovolím povedať.
Myslím si, že si veľmi korektne predniesla svoj prejav, a zároveň si myslím aj, že si pomerne dosť trafila klinec po hlavičke, lebo aj to, čo tu spustil pán Číž, ten guľomet nezmyslov svedčí o tom, že si veľmi pravdivo pomenovala veci. Ja by som chcel povedať, že ja tiež sledujem v tomto volebnom období, že sa niekoľkokrát stalo, že poslanci strany SMER neschválili opozičný návrh, konkrétne aj v našom prípade, ale aj v prípade iných opozičných strán, a potom po určitom čase ho predložili ako svoj, buď úplne rovnaký, alebo mierne pozmenený, a bol schválený, čo je dobre, lebo dôležité by malo byť to, aby sa dobré riešenie presadilo. A pokiaľ teda oni sú takí ješitní, že silou-mocou nie sú ochotní schváliť opozičný návrh a potom si ho preberú ako svoj, tak nech to tak robia, dôležité je, že sa to presadí.
Ale toto nie je ten prípad, lebo toto je prípad, keď osobný priateľ Širokého Robert Fico, predseda strany SMER, jednoducho vedel o tejto zlodejine a on túto zlodejinu, toto okrádanie aktívne podporoval a kryl. To znamená, že všetky tie návrhy opozičné, ktoré ty si tu vymenovala, jednoducho oni nielenže nemohli schváliť, ale tým pádom ich ani nemohli nejakým spôsobom prebrať a upraviť a priniesť ich sem, pretože by to bolo v priamom rozpore s líniou, ktorú vytýčil ich predseda strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte aj mne ako nedoštudovanému poľnohospodárovi a ešte stále držiteľovi občianskeho preukazu povedať, že dovolím si byť mierne filozofický, dobre, ja viem, že mi to teda neprislúcha, ale skúsim to. Je to celé o filozofickom nastavení. O čom teraz rokujeme? Je to o štátnej pomoci pre firmu Váhostav, kolegyňa to veľmi dobre vyextrahovala, hovoríme o tom, že chcete zachrániť Širokého dlhy z verejných zdrojov. To je filozofia, filozofia celej schôdze. A to je aj vaša filozofia, to je filozofia vášho prístupu. Prosím vás, premiér Fico nešiel do Nemecka, do Číny, do Singapuru, do Japonska, aby prišiel a povedal, že: „Viete, máme 65 hektárov pôdy, je to rozvojové územie, môžete tam mať nejakú ľahkú výrobu, nejaké technologické centrum, dávame to do balíka, čo viete ponúknuť?“ On nešiel s tým do sveta, lebo s tým sa dá ísť do sveta, nie, 65 hektárov pôdy pri Bratislave ste dali pozemkovým špekulantom, zhodou náhod aj susedovi Roberta Fica. To je vaše filozofické nastavenie. Viete, na akej rozlohe je KIA? Je to na 58 hektároch a zamestnáva 4-tisíc ľudí. Vy ste vykšeftovali 65 hektárov pozemkov pri Bratislave, v zásade v Bratislave, neponúkli ste to ako technologické centrum svetu, ľuďom s tým, aby sem prišli, doniesli niečo, nie, tam robia vaši parkovisko a budú vyberať parkovné. Prosím vás, to je tá vaša filozofia, to je ten váš svet. A my chceme hovoriť o tomto vašom svete. Ja nie som ani sekundu ochotný platiť dlhy Širokého, mňa do toho neťahajte, ja nebudem sedieť na schôdzi, ktorá bude hovoriť o štátnej pomoci, mňa neťahajte do vášho filozofického sveta (Ja s tým nechcem nič mať.), lebo je obludný, škaredý, hnusný a ničí túto krajinu.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Martvoň, asi sme si celkom dobre nerozumeli. Ja nemám problém s legislatívnou iniciatívou, ktorá má do budúcna riešiť problémy. Ja s tým súhlasím. A som celkom rada, že po tých dvoch rokoch, čo s tým prichádzala opozícia, konečne prichádza aj vláda s návrhom zákona, ktorý by reštrukturalizáciu mal nejakým spôsobom riešiť. Mne vadí to, že sa tvári, že touto legislatívou ide riešiť problém Váhostavu, toto ja tvrdím. Čiže aby sme si len rozumeli, nemám problém a každý dobrý návrh ja veľmi rada podporím.
A chcem veriť, že aj keď teda súhlasíte s tým, že nezaplatenie faktúry má byť skutkovou podstatou trestného činu, tak verím, že ste za to zahlasovali alebo minimálne také niečo prinesiete neskôr po tom, ako vaša pracovná skupina odstráni pochybnosti, ktoré máte, že je to v súlade.
Pán kolega Číž, vy sa pýtate, čo má vláda robiť, a postrádate elementárnu racionalitu nejakú riešenia. Ja sa pýtam, prosím vás, elementárna racionalita vlády a poslancov strany SMER v riešení problému Váhostavu je odvolávanie pána Figeľa? Toto je elementárna racionalita vášho riešenia? Veď s týmto ste vy prišli. Vy ste prišli s tým, že odsunieme problém riešenia, ktoré navrhujete, a ideme odvolávať pána Figeľa. A sme tu viac ako deň sedeli a rozprávali sme sa tu o pánovi Mečiarovi a o tom, kedy komu, ako čo bolo treba. Toto je elementárna racionalita v riešení problému? Ja to teda nepovažujem za elementárnu racionalitu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť k skrátenému konaniu, pretože o ňom je reč, ale ja sa musím dotknúť aj toho, ako sme sa dostali do tejto situácie, v ktorej sme. A bude to s tým podľa môjho názoru veľmi úzko súvisieť.
V prvom rade ja chcem veriť, a to adresujem pánovi ministrovi, že žijeme v právnom štáte, avšak musím povedať, že javí sa, že žijeme v pokrivenom právnom štáte, kde spravodlivosť neplatí pre všetkých rovnako, kde sme si nie pred zákonom rovní, kde vyvolení, a to nie z tej známej reality šou, majú viac práv a viac moci ako tí, ktorí poctivo a tvrdo pracujú. To je na úvod.
Treba povedať, že podľa mojej mienky ste neúprimní pri riešení toho problému, ktorý tu dnes máme, pretože situácia vo Váhostave je známa mesiace, možno aj celý rok. Ale nebol to iba Váhostav, kde sme sa potýkali s takýmito problémami. My sme o tom hovorili v rámci opozície, že budeme o tom rokovať.
Následne prišla schôdza týkajúca sa odvolávania pána ministra Čisláka zaradená na stredu ráno, označená pod číslom 50, po tom až bola pod číslom 49, kde sa riešila kauza Váhostavu. Nešlo o nič iné, len o prekrytie problému na ministerstve zdravotníctva, ktoré je v biede. A vy ste si mysleli, že Váhostavom dospejete k záveru, že zdravotníctvo nie je zásadný problém, problémom je niečo úplne iné, proste rozbijete dve kauzy na malé. Ale stalo sa to, čo ste neočakávali, že opozícia sa spojila a postavila za malých a stredných podnikateľov. Preto bolo nutné odvolať pána Figeľa, aby ste eskalovali to napätie, eskalovali ten problém. A čakali ste, možno že to dopadne tak, ako sa pošuškávalo, že o pánovi Figeľovi to prehrmí a všetko bude v pohode. No nie je to v pohode.
Podľa mojej mienky ľudia pri Váhostave pochopili veľa. Pochopili, ako to myslíte, že to nemyslíte úprimne a že situácia, ktorá tu je už x rokov, veľmi krásne bola zreteľná pri tom, že správkyňa tu povedala, že zaplatíme 15 % a pritom Váhostav si ešte vypýta vratku DPH vo výške 20 %. Taký je dnes ten právny stav, Váhostav si môže zobrať 20 % od štátu, z faktúr. Toto je podľa mňa zvrátené a pochopí to aj malé dieťa, a preto sú ľudia právom nahnevaní.
Treba si povedať ďalší fakt. A to je, že živnostníci nezažívajú túto situáciu prvýkrát. S tým sa obraciam hlavne k vám, pán minister. Situácia, ktorá tu je, je dlhodobá.
K tomu skrátenému konaniu. Podľa mojej mienky z toho, čo som čítal v dôvodovej správe, ten dôvod na skrátené konanie v zmysle rokovacieho poriadku tu nie je. Ja ho tam teda nevidím. A rád si ho nechám vysvetliť, ak ideme striktne podľa práva. Ale je nepochybné, že treba riešiť ten problém akútne, okamžite a rázne. Ale v zmysle rokovacieho poriadku ja tam ten dôvod proste nevidím, a preto tvrdím, že nejde o nič iné, iba o politický nástroj, o marketingový nástroj, ako sa pokúšate ukázať tým malým a stredným podnikateľom, že ste tu aj pre nich. Ale toto nie je pravda. Kde ste boli doteraz, vážené dámy a vážení páni?
Viete, teraz tečie do topánok, zabúda sa na iných úpadcov, na iných dlžníkov ako boli TSS GRADE, Doprastav. A tam tiež nešlo o pár miliónov. Tam išlo o stovky miliónov. Na to ste nereagovali, reštruktúra už je za nami.
A treba si povedať, že ak sa bavíme o akútnej a rýchlej novelizácii, proste je strana SMER pri moci osem rokov z desiatich. Za vašej vlády zákon č. 7/2005 Z. z. bol otvorený, ak ma pamäť neklame, ak som správne to teraz prečítal, deväťkrát, deväťkrát ste otvorili počas vašej vlády zákon o konkurze a reštrukturalizácii, deväťkrát ste mali politickú a reálnu možnosť pomôcť tým malým a stredným podnikateľom. Vy ste to proste neurobili. A viete, ak mi budete hovoriť, že vy ste o tom nevedeli, tak si myslím, že si to nemôžete dovoliť tvrdiť, pretože v tom, s čím sem prichádzate tým skráteným konaním, vašom materiáli, v tom odôvodnení skráteného legislatívneho konania hneď v druhom odseku v prvej vete je, že účelom tohto skráteného konania je reagovať na dlhodobé problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie. Vy ste o tom vedeli, ale nič ste v tom neurobili a teraz prichádzate s tým v skrátenom legislatívnom konaní ako keby záchranca. A to je neúprimné.
Tu bolo povedané, a ja to musím prízvukovať, že opozícia mala konkrétne návrhy, ako pomôcť malým a stredným podnikateľom, bolo to naprieč celou opozíciou, ja len minimálne za klub hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti poviem niečo. Nebudem vás zaťažovať konkrétnosťami, ale tých materiálov, ktoré boli doručené v tomto volebnom období, bolo za tri roky sedem. A to bolo 25. 3. 2015, 18. 2. 2015, 10. 2. 2015, 10. 2. 2015 takisto, minulý rok (dva materiály) a ešte rok predtým. Boli to zmena zákona o DPH, zmena Trestného zákona, zmena Obchodného zákonníka, všetko reálne návrhy, o ktorých sa dalo rokovať a mohlo rokovať, ktoré mohli prispieť k tomu, aby veritelia mali lepšiu vymožiteľnosť práva. Vládna strana v rámci politickej kultúry tu neurobila nič, iba stlačila tlačidlo zdržanie sa hlasovania. Taká je jej politická kultúra. Za toto musíte niesť zodpovednosť, dámy a páni, áno. Tých návrhov tu bolo nepochybne viac. Vy ste to proste odpálili, ako keby sa nič nedialo.
Treba si povedať, že konkrétne ja s pánom poslancom Chrenom sme tu mali jeden návrh, pri ktorom dokonca niektorí žasli, teraz o tom dokonca aj hovoria, že by to bolo správne. A to je návrh skutočne zaviesť reálnu zodpovednosť aj vlastníkov spoločnosti. Ja si uvedomujem, že náš Obchodný zákonník na to nie je nastavený, ale nie je to nič neštandardné, aby spoločníci, vlastníci zodpovedali, že sa dvihne corporate wave, je to známe v Commonwealthe alebo v angloamerickom systéme, a spoločníci budú mať zodpovednosť, ak závažne pochybili. Je to možné.
Uvedomujeme si ten problém. Prečo sme o tom nediskutovali? Veď toto hovorila aj Podnikateľská aliancia Slovenska v roku 2011. Chceli to, aby spoločníci mali zodpovednosť, sami podnikatelia, lebo si uvedomujú, že medzi sebou majú čierne ovce, ktoré tam nepatria, s ktorými sa nedá obchodovať, ktoré brzdia obchod. Podnikateľská aliancia Slovenska povedala, spoločníci majú ručiť za záväzky spoločnosti. A s týmto sa nič neurobilo.
Rovnako, pán minister, my sme v októbri 2013 alebo na jeseň 2013 hovorili na výbore: „Bavme sa o sprísnenej zodpovednosti štatutárom.“ (Reakcia navrhovateľa.) Máme to tu super, len teraz ideme riešiť voľačo tak akútne, čo nepomôže tým, čo za rok a pol prišli o svoje peniaze. My sme to chceli otvoriť, pretože dnes zodpovednosť tých konateľov či členov predstavenstva síce je zákonom daná, ale súdy sa boja v tejto veci rozhodnúť.
Je veľmi zriedkavé ak štatutár zodpovedá za dlhy, ktoré spôsobil spoločnosti, a teda aj veriteľom. Ja z pozície mojej civilnej profesie si uvedomujem, že je to odvážne, ísť do takýchto sporov. Ale niekto do toho proste už musí ísť. A ja teraz minimálne poukazujem na § 196 Obchodného zákonníka, kde je zodpovednosť členov predstavenstva jasne daná. A tí ľudia, ktorí sedia v predstavenstve Váhostavu – SK, sú jasne dohľadateľní na www.ors.sk, veritelia tam ich môžu pokojne nájsť, môžu sa domáhať svojich práv. Bude to ťažká cesta, ale, ja som presvedčený, úspešná, ak budú trpezliví a vytrvalí. Ale aj tu je priestor na to, aby sme hovorili o sprísnenej zodpovednosti. Ja verím tomu, že sa dopracujeme aj k tomuto, že zodpovednosť konateľov, štatutárov alebo členov predstavenstva nebude len akože, ale aj okrem de iure aj de facto.
Treba si uvedomiť, a ja v tomto pánovi ministrovi nezávidím, že riešiť takto ťažkú vec v priebehu týždňa, byť úradník na ministerstve veru nechcel by som.
A mrzí ma to, ale poviem, že som presvedčený, že v tom návrhu, ktorý bol predložený, sú aj chyby, lebo sa robil narýchlo, filozoficky možno súhlasiť aspoň s jeho časťou, pretože sme už o ňom rokovali asi pred piatimi mesiacmi, ale nedá sa rokovať o takto dôležitej veci v takomto skrátenom konaní a za takejto atmosféry. Osobne si myslím, že by sme mali byť dôslednejší a systematickejší do budúcna.
A musím povedať výčitku. My tu stále nemáme zodpovednosť právnických osôb. A, pán minister, to je pre vás veľmi dôležité. A OECD vám dlhodobo vyčíta, že tá zodpovednosť proste chýba. Ja som sa vás na to pýtal pred rokom a pol, čo s tým budete robiť. Vy ste mi odpovedali, že tu je zodpovednosť právnických osôb pripravená, spravíte všetko pre to, aby bola prijatá, inými slovami, aby v podobných situáciách, ak niečo má znaky trestného činu alebo sa javí, že má znaky trestného činu, bol tejto firme proste zadržaný majetok. My sme tu ten nástroj mali pripravený v roku 2013, ale z nejakého záhadného dôvodu nebol proste prijatý. Prečo nebol prijatý? Ten návrh sa sem nedostal, vládou bol schválený, niekto to úmyselne brzdil. Návrh ak sa nemýlim, prešiel MPK-čkom 23. 11. 2013.
To je v zásade všetko, dámy a páni. Ja by som naozaj poprosil, aby sme namiesto vzájomného obviňovania sa dospeli k nejakým výsledkom, pretože ak budeme, tak ako to bolo posledné dni, kričať jeden na druhého, kto bol za to vinný, nezostane priestor na konštruktívne riešenia.
Ale zároveň dodávam, že teraz hovoriť o tom, že, áno je to tak, to nič neznamená, pretože vy máte moc ôsmy rok z desiatich rokov. Dobre, toto volebné obdobie ju máte tri roky. Tri roky, sami v tom materiáli priznávate, že to je dlhodobý problém, iba ste sa na ten problém dívali. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že rokujeme dnes o návrhu riešenia. Ja som navrhoval, už keď prišiel návrh rozšíriť rokovanie schôdze o odvolávaní podpredsedu parlamentu, aby sme rokovali najskôr o riešení a až potom o politických pomstách. Vtedy ste neschválili tento môj návrh. Až v piatok ste prišli na to, že ten krok váš nebol príliš prezieravý. Ale ako ja hovorím, už som to spomínal v jednom kontexte, u každého jedného z nás múdrosť prichádza postupne, niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie.
Teraz chcem sa najskôr vyjadriť k vecnej povahe toho, o čom rokujeme, a potom by som chcel hovoriť aj o politickom kontexte, ktorý sa týka aj prepojenia vládnej strany SMER a Juraja Širokého, lebo to považujem v tejto súvislosti za kľúčovú vec, prečo dnes o kauze Váhostavu rokujeme.
Nechcem ísť do polemiky, kto kedy s čím mal skôr prísť. Je pravdou, že opozícia dlhodobo upozorňovala, môj sused, pán poslanec Hlina, polroka upozorňoval v tomto pléne, čo hrozí vo Váhostave, ja si to pamätám, lebo sedím vedľa neho, a dával návrhy uznesení a tak ďalej a nič sa nedialo, pričom až keď vznikol problém mediálny, vtedy sa rozhodla vládna strana ho riešiť. Tvrdili ste, že ste riešili ten problém koncom roku v zákone, v novele Obchodného zákonníka, ktorú prezident vetoval a následne nebola schválená. Tiež je to asi chyba opozície, keď máte osemdesiattri hlasov, ale, prosím, len chcem upozorniť na jednu vec. Tento vetovaný zákon nijako, nijako neriešil reštrukturalizáciu Váhostavu a vôbec ani reštrukturalizáciu ako takú. To, čo je uvedené vo vládnej novele, čo sa týka Obchodného zákonníka, zákona o konkurze, v oblasti reštrukturalizácií tu nie je nič, kolegyne, kolegovia. Čiže ak niekto z vás tvrdí s vážnou tvárou, že sme to chceli riešiť už pred polrokom, ale opozícia neprelomila prezidentovo veto, na ktorého prelomenie máte dosť hlasov vy, potom hovoríte nepravdu alebo ste ten zákon nečítali. Ja ho mám tu k dispozícii a komukoľvek ho ukážem. (Ukázanie listu papiera formátu A4.)
Teraz k Váhostavu.
Kľúčový problém Váhostavu je ten, že to, čo navrhuje Váhostav, je podvod, je podvodná reštrukturalizácia. Poviem aj, prečo si to myslím a prečo si nemyslím to, že hlavný problém je v zákone. Ak by ten zákon bol naozaj taký zlý, tak predpokladám, že by už dávno počas siedmich rokov bol zmenený, že by dávno voči nemu vystúpili poslanci strany SMER. Ale keď sa schvaľoval v roku 2005, keď sa novelizoval ten zákon, nevystúpil nikto zo strany SMER, nikto nenamietal nič. Ani ste nenavrhli ho novelizovať. Čiže asi tam problém hlavný nie je. Problém je, že návrh, ktorý predložil Váhostav, je v rozpore so zákonom. Je to podvodný návrh. A v takom prípade by malo nastupovať trestné právo. Predstavitelia Váhostavu, to hovorili s plnou vážnosťou, trestné oznámenie som podával s kolegami pred možno mesiacom, sa dopustili niekoľkých trestných činov. Pritom problém je, čo sa vlastne deje dnes. Prokuratúra začala trestné stíhanie vo veci, začal ho špeciálny prokurátor Kováčik, ktorý zametá pod koberec všetky iné kauzy, všetky iné, budem o nich potom hovoriť ďalej, ale žiadne úkony, invazívne úkony trestného konania sa neudiali. To je problém. Kde je Juraj Široký, prečo nie je obvinený, prečo nemá zabezpečený majetok? (Reakcia z pléna.)
A ja vám k tomu niečo poviem, pán poslanec. Pred rokom bol taký prípad jedného mladého človeka, ktorý na Facebooku si robil srandu z toho, že predáva svoj hlas v prezidentských voľbách. Napísal na Facebooku, že kto chce, aby hlasoval za Fica, nech mu dá 50 eur, za Kisku mu stačí aj obed v Poprade. Tým chcel povedať, voči komu má väčšie sympatie. Zo srandy to urobil. A viete, čo sa udialo? Tam nabehla NAKA, domová prehliadka, zabezpečili mu počítač, obvinili ho, invazívne úkony a teraz sa deje čo? Vieme, že ak chceme získať dôkazné materiály, tak je potrebné ich získať čo najskôr, hneď. Vy hovoríte: „My nemôžeme do vyšetrovania zasahovať.“ V polícii sú nominanti, teraz nepoviem, že sú to vaši, v polícii sú nominanti vašich sponzorov. Je mi ľúto, že to hovorím. Sú to nominanti vašich sponzorov. Špeciálneho prokurátora ste zvolili vy pred polrokom. To je váš nominant tiež. Ja som sa nikdy nevyhováral, keď som bol minister vnútra, že kauzy, ktoré sme riešili, či išlo o Gorilu, kauzu platinových sitiek, o stíhanie premiérkinho poradcu, o jakšíkovcov, piťovcov, sýkorovcov, že nemôžeme nič robiť, lebo všetci sú nezávislí, však nech konajú. To je taký alibizmus. Keď ide o drobného človeka, o možnože nejakého naozaj srandistu na internete, toho odstíhame hneď a ideme, NAKA nabehne, kukláči nabehnú, urobíme prehliadku. Prečo, kvôli čomu nebola urobená žiadna prehliadka v priestoroch Váhostavu doteraz a neboli zabezpečené listinné dôkazy a počítače? Ja vám to poviem. Je to kvôli tomuto obrázku tuná (Ukázanie na obrázok pred rečníckym pultom.), kvôli prepojeniu, o ktorom budem hovoriť, Juraja Širokého a vášho predsedu, nielen kvôli tomu, lebo ak by bol Juraj Široký zatknutý, začne hovoriť. A budem hovoriť aj o tom, že by mohol hovoriť o zmluvách, ktoré vznikali, keď vznikal SMER. O tom budem hovoriť. Preto dnes Juraj Široký môže byť kľudný, že nebude stíhaný, že môže stáť nad zákonom. To je hlavný problém. Ubezpečujem vás, že v prípade takéhoto podvodu, ak by boli odstíhaní a zatknutí predstavitelia takejto firmy, tak kauza Váhostavu by sa už nikdy nezopakovala, neboli by potrebné ani zmeny zákonov, lebo každý by vedel, že ak to urobí ešte raz, bude zatknutý a pôjde do väzenia. A to je kľúčové.
A teraz vám poviem, prečo je reštrukturalizácia Váhostavu podvodná podľa platného zákona.
Prvý rozmer je ekonomický rozmer. Váhostav má majetok vo výške 147 mil. eur a záväzky vo výške 143 mil. eur. Čiže má kladné vlastné imanie. Táto spoločnosť nie je v predĺžení, pričom všetky záväzky sú na 100 % kryté majetkom. Insolvencia je niečo iné. Ja teraz budem hovoriť ďalej, pán minister. To znamená, že platobná neschopnosť Váhostavu nie je primárna, ale iba sekundárna. Je to kríza likvidity, časový priestor medzi splatnosťou pohľadávok, resp. tvorbou odpisov a zisku vo vzťahu k splatnosti záväzkov. V takomto prípade je potrebná iba časová reštrukturalizácia, čiže odložiť splatnosť tých záväzkov, bez akejkoľvek objemovej reštrukturalizácie, t. j., iba úpravou lehôt splatnosti záväzkov sa má dosiahnuť stav, kde Váhostav bude uhrádzať pohľadávky veriteľov, ale v plnej výške, nie na 15 %, ani na 40 %, ani na 50 %, ale v plnej výške. Napriek tomu bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu žiada Váhostav vo svojom reštrukturalizačnom pláne, ktorý tu mám, aj objemovú reštrukturalizáciu v sume takmer 100 mil. eur, 100 mil. eur. Ekonomicky by schválenie takejto reštrukturalizácie znamenalo, že by Váhostav odpísal 100 mil. eur záväzkov a vykázal 100 mil. eur zisku de facto bezdôvodného obohatenia, ktorý sa navyše nezdaňuje. Tento plán znamená, že sa prihrá Váhostavu 100-miliónový zisk, ktorý sa nebude zdaňovať ako pri zlúčení poisťovne DÔVERA a Apolla, kde sa vyviezol 450-miliónový fiktívny zisk na Cyprus bez zdanenia. A premiér rozpráva, ako chce ústavným zákonom zakázať zisk zdravotných poisťovní. Veď si vytiahli pätnásťročný zisk Penta a Široký. To vám nevadí?
Na protistrane stojí skoro 700 nezabezpečených veriteľov, ktorí si odpíšu bez náhrad spolu 100 mil. eur. To im môže spôsobiť, samozrejme, insolvenciu, prepúšťanie, exekúcie na ich firemný, osobný majetok, prípadne konkurzy a tak ďalej. Reštrukturalizačný plán je v tomto zmysle v rozpore nielen s účelom reštrukturalizácie, ale aj s platným zákonom, ktorý podľa § 134 ods. 1 znie, že plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti, ekonomicky teda schválenie takejto ilegálnej reštrukturalizácie bude znamenať finančný transfer 100 mil. eur z vreciek 700 firiem a živnostníkov do rúk akcionárov spoločnosti Váhostav, čo sú akože schránkové firmy na Novom Zélande, Cypre a Kostarike, pričom stačí iba časová reštrukturalizácia, nie aj objemová, to má, samozrejme, potom svoj sociálny rozmer na rodiny živnostníkov a malých podnikateľov a ďalšie rozmery.
Keďže sa spomínali tu banky, tak by som vám chcel jeden údaj poskytnúť. Odkedy vaša vláda začala vládnuť, sa enormne začal zvyšovať objem poskytnutých úverov pre cyperské firmy, z komerčných bánk od roku 2012. (Ukázanie grafu plénu.) Tá modrá krivka sú úvery poskytnuté korporáciám so sídlom na Slovensku a tie červené stĺpčeky sú objemom úverov poskytovaných subjektom so sídlom na Cypre, ešte aj pánovi predsedovi to ukážem, za vašej vlády. To už podľa mňa je bezpečnostné riziko, ak také obrovské portfólio úverov smeruje na Cyprus z tejto krajiny. To vám tiež nevadí?
A teraz poviem, prečo by vám to podľa mojej mienky malo vadiť a prečo to prepojenie medzi pánom premiérom a stranou SMER, žiaľ, a pánom Širokým je také tesné. Nehovorím to s radosťou, ale myslím si, že je to potrebné povedať a že je to aj dôvod, pre ktorý pán Široký dnes je ešte stále na slobode. Odcitujem to: „Videl som aj kópiu zmluvy, ktorá je veľmi podobná zmluve medzi Blaškom a Flašíkom, čo sa objavila v médiách. Je to dohoda medzi Ficom a skupinou piatich sponzorov, ktorých zatupuje veľmi vplyvný podnikateľ. V zmluve sú títo sponzori označení ako sympatizanti jedna až päť. Zmluva má päť strán a je notársky overená." Dámy a páni, toto je autentický výrok spoluzakladateľa strany SMER Bohumila Hanzela o tom, ako vznikla strana SMER pred šestnástimi rokmi.
Ak chceme pochopiť, čo sa dnes deje okolo Váhostavu Juraja Širokého, musíme sa vrátiť do minulosti, do čias, keď vznikla strana SMER s pomocou sponzorov, ktorí v notársky overených zmluvách vystupujú ako sympatizanti strany SMER číslo jedna až päť a ktorých zastupoval veľmi vplyvný podnikateľ. O čom tento výrok pána Hanzela svedčí? Na dobre stráženom mieste existuje písomný dôkaz o financovaní strany SMER piatimi oligarchami, ktorí v žiadnej výročnej správe strany nefigurujú. O mesiac uplynie päť rokov, odkedy bol vyslovený pánom Hanzelom tento výrok.
Pán Hanzel v priebehu piatich rokov za tento výrok nikdy nečelil trestnému oznámeniu za ohováranie ani civilnej žalobe za poškodenie dobrého mena. A je to celkom zjavné. Je to tak preto, lebo mesiac po tomto výroku v júni 2010 prenikla na verejnosť nahrávka, na ktorej sa Robert Fico chváli, ako zohnal vlastnou hlavou 70 mil. korún na financovanie strany SMER. Boli to peniaze od týchto piatich sponzorov, ktorých zastupoval veľmi vplyvný podnikateľ? Dáva to logiku. A kto sú tí sympatizanti, ale najmä kto je ten veľmi vplyvný podnikateľ? Keby sa prípad nahrávky s hlasom Roberta Fica a zmluvy medzi podnikateľom Blaškom a Flašíkom, originálu zmluvy, originálu zmluvy riadne vyšetril, tak sme si mohli byť odpoveďou na túto otázku istí. Lenže vyšetrovanie v tejto kauze bolo predčasne zastavené, bez znaleckého posudku nahrávky, bez znaleckého posudku podpisov na sponzorskej zmluve. A nezastavil ho nik iný ako špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Jeho meno poznáte a ešte o ňom o chvíľku bude reč.
Keď sa hovorí o založení strany SMER, tak sa používa aj pojem akcionári, teda terminus technicus z biznisu. Hovorí o nich napríklad aj spolumajiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák v spise Gorila, citujem: „Hačšák vymenúva piatich akcionárov strany SMER (Juraj Široký, Vladimír Poór, Fedor Flašík, Jozef Brhel a Ivan Kiňo).“ Je to päť akcionárov, päť sympatizantov, zázračná zhoda počtov. Zhodujú sa aj tie mená? Dáva to logiku. Keby sa prípad Gorila riadne vyšetroval, tak by sme si mohli byť odpoveďou dnes istí. Potvrdiť pravosť spisu môže jedine kľúčový svedok, autor spisu Gorila, pán Holúbek, bývalý príslušník SIS. Lenže to potvrdiť nemôže, ale nie preto, že by spis nebol pravý, pán Holúbek nemôže potvrdiť pravosť spisu Gorila preto, lebo niekto zabránil tomu, aby bol zbavený mlčanlivosti. A viete, kto mu v tom zabránil? Je to špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, presne tak.
Premiér Fico dnes hovorí, že s Jurajom Širokým nemá nič spoločné, že Juraj Široký nemá nič spoločné s financovaním strany SMER. Tak nech povie pán premiér, v notársky overenej zmluve, o ktorej hovoril pred piatimi rokmi Bohumil Hanzel, kto je sympatizant číslo jedna, kto je sympatizant číslo dva, kto je sympatizant číslo tri, kto je sympatizant číslo štyri, kto je sympatizant číslo päť a najmä kto je ten veľmi vplyvný podnikateľ, ktorý tých piatich sympatizantov zastupoval. Nie je to náhodou pán Široký? Dáva to logiku. Čo by to znamenalo vo vzťahu ku kauze Váhostavu, o ktorej dnes hovoríme? Znamenalo by to, že pánovi Širokému v kauze Váhostavu nič nehrozí, ani trestnoprávne, ani finančne. A presne tomu nasvedčujú všetky vaše doterajšie kroky: Živnostníci nakoniec dostanú viac peňazí, ale tak, že na to zo 140-miliónového majetku Váhostavu nepôjde ani cent. A o ten trestnoprávny rozmer, o to už sa postará pán špeciálny prokurátor Kováčik, za ktorým pán premiér tak usilovne utekal, aby to náhodou nedozoroval niekto iný.
Ale začínam chápať, prečo tak zúfalo voláte v strane SMER po rôznych spájaniach a spoluprácach, že je to preto, lebo máte strach. Máte strach, že sa jedného dňa ocitne SMER v opozícii, mnohým ľuďom sa rozviažu jazyky a ruky. O tom som presvedčený.
Ubezpečujem vás, že máme pripravený aj pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a budem potom o ňom hovoriť, možno v prvom čítaní to načnem, keď bude rozprava, ako umožniť, aby dostali nezabezpečení veritelia 100 % zo svojich pohľadávok, ale z majetku Váhostavu, nie z majetku nás všetkých. To nemá byť tak 50 %, do 100 % že zaplatia všetci klienti bánk alebo daňoví poplatníci, to by mal zaplatiť Váhostav a jeho majitelia, ak nechceme robiť aj do budúcnosti vážny precedens. O tom budem hovoriť potom v prvom čítaní a v druhom čítaní. Ten návrh je pripravený, je veľmi podľa mojej mienky solídny, hovoríme o skrátenom konaní, takže nechcem to predbiehať.
Myslím si, že tá kauza má úplne zjavné parametre a ja sa budem pýtať dokola a dokola, kde je pán Široký, ako je možné, že tento človek je dnes na slobode? On nepodniká len v stavebníctve, som hovoril pri pánovi ministrovi Čislákovi. Z poisťovne DÔVERA vytiahol spolu s Pentou 450 mil. na Cyprus nezdanených. Polovicu Falcku vlastní. Museli ho previesť na neho, aby dostal licencie. Tomu sa hovorí výpalníctvo, páni a dáma, štátne výpalníctvo. Majetku má dosť, možno by ani nemusel nič predať. Jeden z vašich poslancov mi hovoril, nebudem ho menovať, že ale jemu zablokovali účty kvôli Harvardu v Amerike a že na Cypre mu ich zablokovali kvôli niečomu. To už naozaj neviem. To možnože viete vy. Ja to neviem. Ale má dosť majetku, ubezpečujem vás, aj veľmi likvidného. A preto otázka, na ktorú sa budeme pýtať a ktorá je legitímna, je: Kde je pán Široký, ako je možné, že ešte stále je na slobode? Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Veľmi dobre sa pýtaš, čo sa stane a kto vlastne ponesie zodpovednosť za to, že manažment jednej z firiem nevie podnikať a nevie dostáť svojej zodpovednosti. To, že zo 147-miliónového majetku nepôjde na uspokojenie záväzku veriteľov, malých stredných podnikateľov ani cent, je obludnosť riešenia, ktorú sem niekto priniesol. A my sa máme touto z môjho pohľadu neoprávnenou štátnou pomocou čím ďalej, tým viac zaoberať.
Mňa však ešte aj zaujíma jeden fakt, ktorý strašne často tu zaznieva. A to je ako keby prehadzovanie tej miery zodpovednosti. A mne sa zdá, že my tu zažívame už siedmy deň taký príbeh, že niekto reálne zaspal, zaspal veľmi tvrdým spánkom. Inak sa tomu aj hovorí spánok na vavrínoch. Tu sme podpisovali list niekedy v decembri minulého roku a vyzývali premiéra, myslím, že nás pri tom bolo zopár desiatok poslancov, aby premiér konal. Alojza Hlinu napríklad ja som videl aj pred zimným štadiónom, kde chcel upozorniť na to, aby riešili tuná predkladané zákony na ochraňovanie veriteľov, na splatnosť faktúr, možno do poradia faktúry, neplatenie faktúr, trestný čin, to sú návrhy, ktoré hovoria o tom, že nemali ste právo spať na vavrínoch. A to, že ste na nich zaspali tu v tej sále, nás prinieslo do situácie, že hasíte oheň, ktorý je veľmi ťažko uhasiteľný a je vidieť veľmi ďaleko.

Ďakujem veľmi pekne. Stále ešte ako držiteľ občianskeho len kolegu doplním, že je tomu rok, čo som tu v montérkach vystupoval. Pritom hovoril som, čo sa ide udiať. Ale prečo to spomínam? Teda ďakujem aj kolegovi za fakt. To bolo vecné, dobré a zmysluplné vystúpenie primeranej dĺžky, ktoré pomenúva úplne v nahote, o čom je reč. Ak docent práva povie, že vidí rôzne trestné, však neviem ho citovať, tak som zvedavý, ako v praxi to bude vykonané, takže čoho sa ešte dožijeme, lebo dovolím si tvrdiť k predvedeniu pána Širokého na výsluch, a ja som teda v CPZ-ke bol nie raz, nie dvakrát za moju aktivistickú činnosť, tak keď som ja bol tam toľkokrát, tak Široký by kľudne v tej CPZ-ke tých 12 hodín mohol posedieť. Pritom už možno len by tých 12 hodín stačilo na to, že by sa rozozvučali. Kto vie, kde všade aké telefónne čísla, kto vie, kde aké čísla kódov trezorov by sa posielali, kto vie, kde aké by sme ich objavovali, oprašovali, prach by sa zotieral z akých zmlúv notársky overených. My sme sa dožili takého oživenia celého v tomto procese zaujímavom. Ale pre spoločnosť to má enormný význam. Pre spoločnosť by toto pôsobilo katarzne. Raz musí prísť chvíľa, ako ten Alexander povedal, ono sa to nedá rozpliesť, už to treba len rozťať. Prosím vás, zahučte na niečom, jeden z vás nech tam ide sedieť. Noste tomu človeku dvakrát denne pizzu, mne je to jedno, ale už neničte túto krajinu takýmto spôsobom. Však to sa už ďalej vydržať nedá. Tí biedni ľudia nevyrobia na vás, na vaše vily.