49. schôdza

Ja to možno len trošku doplním, pretože tá najvyššia výhrada je, však, áno, nech orgány činné v trestnom konaní konajú, však jasné, nech konajú, lenže orgány činné v trestnom konaní zjavne nekonajú.
A ja si nemyslím, že dnes strana SMER politicky zneužíva orgány polície a prokuratúry, len si myslím, že, ako som povedal a nehovorím to s veľkou radosťou, orgány polície sú zastúpené tak, ako aj vznikla strana SMER, proste že tam majú konkrétni oligarchovia svojich ľudí.
A keď hovoríte o politických manipuláciách, moji blízki ľudia, boli štyria, boli za tejto vlády trestne stíhaní. Sú to pán Spišiak, pán Klimek, pán Krajniak, pán Grendel. Všetko to bolo zrušené a zastavené z dôvodu, ktorý udal váš generálny prokurátor, arbitrárne, bez dôkazov, bez ničoho, bez žiadneho dôkazu (Čiže, áno, ja vám tie rozhodnutia dám ukázať, mám ich, dobre?), bez žiadneho dôkazu, arbitrárne svojvoľné rozhodnutia, konštatoval váš generálny prokurátor, ktorého ste zvolili. A ja to nedávam za vinu ministrovi Kaliňákovi, lebo ja to dávam za vinu ľuďom, ktorí dnes ovládajú Policajný zbor.
A je mi veľmi ľúto, že ako sa delia posty vo vláde mnohé medzi oligarchov, tak sa delia aj funkcie na Policajnom prezídiu takýmto spôsobom. A potom rozhodujú o tom, kto bude alebo nebude stíhaný. V akom štáte to vlastne žijeme, keď je takýto stav?

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Hlina, je vás tu toľko, ako keď sú noty na bubon, občas nejaká nota a potom dlho nič. (Reakcia z pléna.) A ty si tu aj Martvoň je tu, výborne. Tak môžeme to hovoriť aj menovite prípadne, Přidal, Galko, pani Žitňanská, Fronc, tam dozadu nedovidím, ale to bude asi Šebej, Hlina. A, tento pán, ako sa ty voláš? (Reakcia z pléna.) Panáček je tiež tuná, hurá, voliči, všimnite si to. Je taká gramoplatňa, Lasica, Satinský keď pripravovali veľkú výstavu, šou a všetko možné, vtedy nikto nedošiel vôbec, mali takú krásnu pesničku Nie je záujem. Aj som ju chcem zaspievať, ale zakázali, aby som hovoril vtipy na začiatku, takže začnem hovoriť radšej teda vážne o Váhostave. Je to urgentná záležitosť, vonku horí svet a my máme čas tri dni debatovať o odvolaní Figeľa.
Myslím si, že kauza Váhostavu je skutočne do očí bijúce prepojenie nejakej oligarchie s nejakými politikmi, so špičkami, a zaujímavé je, že z iných reštrukturalizácií a konkurzov, napríklad aj z Doprastavu, to bola takisto veľká firma, ako keby sme si nebrali vôbec nejaké skúsenosti z toho, sa mi zdá.
Tiež je zaujímavá skutočnosť, že keby nebol tlak opozície, ale aj veriteľov a všelikoho iného, veľmi sa obávam, že by sa toho moc nestalo a že by sa vlastne nič neriešilo. Chvalabohu, sa to rieši. Čiže to slovo ešte so sviečkou, pamätáte sa, keď tam tí papaláši hovorili „tlačiť, tlačiť, kropiť, kropiť“, vtedy to nevyšlo, ale teraz to vychádza. A to je dobre, že to vychádza, že vláda si všíma, čo sa tu hovorí, a snaží sa to riešiť, aj keď ja si myslím, že po anglicky sa to povie, že too late (troška neskoro).
Teda ja by som začal tým, že to slovo Váhostav sa už tu veľmi často spomína a je to skutočne taká až skrytá reklama. Aj negatívna reklama je reklama. A teda už dúfam, že to vyriešime a už viac o tom tu nebudeme hovoriť a že sa to vyrieši v prospech tých, ktorí na to čakajú.
Ja som sa prihlásil do rozpravy vlastne ešte pred týždňom, ten prejav som už viackrát musel zahodiť, lebo sa medzitým všetko ináč vyvinulo, aj tento môj by bol zajtra určite neaktuálny, lebo každá tlačovka prináša niečo nové, aj keď ako hovoria Slováci teda, mnohé veci tu odzneli už dávno predtým mnohokrát.
Teraz si dajme otázku, môže vláda vôbec vstúpiť do reštrukturalizácie? Jej šéf vládny, premiér, vyčíta, že opozícia nedáva žiadne návrhy, ale vieme, že aj tak neprejdú, ako neprešli už mnohokrát predtým.
Mal nedávno poslanec Hudacký tuná takú konferenciu, bol som na nej, na celej, volá sa Nezaplatili mi faktúru. Nebola politická ani volebná, bola to reálna akcia, na ktorú došlo veľa postihnutých, ktorí hovorili o svojich kauzách, o svojej druhotnej platobnej neschopnosti, o príčinách, prečo sa to tak stalo a kde sa to zaseklo. Ani nám nebolo ľahké postaviť sa pred týchto ľudí, ktorí v podstate mali pravdu, ale svoje peniaze nedostali. A obávam sa, že mnohí ich nikdy nedostanú.
Napríklad taký zákon o DPH až po prijatí faktúry, je to úplne logické a vlastne dlhé, možno aj roky sa už o tom hovorí a nič sa nedeje.
Návrh na ochranu subdodávateľov a zamestnancov. Pokiaľ sa pamätám, len KDH došlo štyrikrát s týmto, ale nemalo absolútne žiadnu šancu to zmeniť.
Mne sa zdá, že odkúpenie dlhov Váhostavu štátom, to sa tu už mnohokrát povedalo, by bolo veľkým precedensom a vlastne takéto poštátnenie by mohlo vyvolať poštátnenie mnohých iných firiem.
Dobrý návrh bol takýto, že Váhostav dostal 1,5 mld. na rozrobené objednávky od štátu a že teraz z každej tejto platby trebárs napríklad sťahuje 5 % a máme tak peniaze, ktoré potrebujeme. Nie je to zlý nápad, ale už kompetentní musia povedať, či je to reálne alebo nie je reálne.
Počúval som pána Kollára v doobedňajšom prejave, skutočne to bol fundovaný prejav národohospodára aj človeka, ktorý tomu dobre rozumie, iste aj tá metóda, ktorá sa využila v Amerike, štvorbodová, je dobrá, len akurát Ameriku by som za príklad ani nám moc nedával, tú metódu asi, áno, by som za príklad dával, lebo tam, kde sa tlačia doláre, tam, kde je obrovský dlh, ktorý stále rastie, tam, kde sa mimoriadne špekuluje na burzách, vlastne z toho sa žije (nie výroba, ale špekulácie, nie produkcia), tak tam tie podmienky sú celkom iné ako u nás, ale ako metóda robiť niečo je veľmi dobrá. Jasnejšie ešte s takýmto prídem o chvíľočku, mi ju pošuškal nejaký bloger.
Ja by som teraz povedal, prečo sa ja vlastne do tohto miešam, aj keď som v iných výboroch. Ja skutočne vychádzam s ľuďmi, s ktorými sa stretávam, som už neraz dával otázky, interpelácie, listy na kdekoho, bezvýsledne.
Napríklad 17. októbra 2014 som dal interpeláciu na podpredsedu vlády pre investície pána Vážneho, čo sa týkalo vlastne čerpania z eurofondov a strácania sa peňazí po tej ceste, na ktoré je veľa príkladov. Ja som jeden konkrétny príklad napísal, ktorý nesúvisí nijako so stavárinou ani nesúvisí nijako s autostrádami, s diaľnicami. Zaujímavé je, tú interpeláciu, samozrejme, mám, na začiatku bolo 2,8 mil., pričom na konci na šiestom stupni verejného obstarávania sa nevedelo zaplatiť 136-tisíc ani sa to doteraz nevie zaplatiť. To sme na tom seminári neplatiteľa faktúry povedali, priamo ten postihnutý tam bol, ale už pán Vážny mi 12. novembra 2014 vlastne odpovedal, že ako keby vina bola v tom, že pán Figeľ dal nereálnu cenu za betón, 22 eur, pri trhovej cene 42, a že jeho scenár sa teraz napĺňa, pri zle nastavených cenách diaľnic spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť. Nijako to nesúviselo s mojím prípadom, išlo o plynofikáciu Žilinskej univerzity. Ale už vtedy pred skoro rokom pán Vážny vedel, že na vine je Figeľ. Čiže to naozaj bolo, vtedy darmo som protestoval, že to nie je o tom, samozrejme, to bolo schválené a nechcem to teraz pripomínať.
Potom som dal 9. novembra, keď sa odvolával pán premiér, podrobnú analýzu, čo nesúviselo s tým odvolávaním, ale s tým, čo sa stalo práve v tom prípade, veľmi podrobne, s menami firiem, s menami ľudí, s menami predstavenstva. Absolútne nebola na to žiadna reakcia, žiadne odpovede, nič.
Napísal som aj blog na SME-čko, ktorý bol veľmi čitateľný. Na obzore ďalší škandál, sa volal, kde som popísal toto, to tunelovanie behom cesty s tým, že na konci sa tomu, kto by mal dostať aspoň voľačo, nedá nič.
Potom som 26. 11. 2014 dal otázku na ministra Kaliňáka, ktorá znela takto, tú si dovolím prečítať, je krátka: „Veľkému množstvu malých a stredných podnikateľov nie sú za ich vykonané práce zaplatené faktúry. Napríklad zadlžená stavebná spoločnosť Váhostav – SK, ktorá sa nachádza v reštrukturalizácii, získala zákazku na rekonštrukciu paláca a objektov v areáli Bratislavského hradu za 26,1 mil. Spoločnosť vlani vykázala stratu 13,4 mil., jej výnosy sú 158 mil. a jej záväzky dosiahli 134 mil. Ako je možné, že takéto firmy, ktoré sú v reštrukturalizácii, získavajú vo verejnom obstarávaní ďalšie štátne zákazky?“
Tak čakal som, že pán minister mi niečo odpovie, neodpovedal mi nič. Citoval mi zákon, ktorý umožňuje aby firma alebo človek sa dostal do reštrukturalizácie, povedal mi 15 bodov zákonov a že na základe týchto zákonov sa mohli prihlásiť na reštrukturalizácie, stop. A odporúčal mi, že vlastne je tuná Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý takéto veci rieši.
Tak, samozrejme, hneď som napísal novú interpeláciu na predsedníčku Úradu na verejné obstarávanie vo veci účasti firmy Váhostav vo verejnom obstarávaní. Tu mám tú odpoveď, samozrejme, tiež, nič, absolútne nič, citovala mi zákon a povedala, že všetky tie dôvody sú splnené, takže ja doteraz som nie si istý, či naozaj sú splnené, či Váhostav nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, dôchodkové sporenie, evidované daňové nedoplatky, nesplnenú povinnosť vyplatenia mzdy, platu alebo iné odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny ako odplatu zo zmluvy s osobou, ktorá je... a tak ďalej, bola subdodávateľom. Čiže to je otázne? Mne sa práve zdá, že to nesplnil Váhostav, ale pani Táborská mi povedala, že všetko je absolútne v poriadku podľa zákona a proste nič sa nedeje.
V tomto smere na pani Táborskú by som bol aj to povedal, samozrejme, som protestoval, interpelácia bola odsúhlasená, zbytočne som protestoval, sú tuná stovky verejných obstarávaní, stovky aj fingovaných firiem v tých reťazcoch, ktoré skôr či neskôr skrachujú potom, a tak sa preruší reťazec a ďalej sa neplatí. Ale nepamätám sa, že by ona z titulu svojej funkcie na ÚVO niečo otvorila v médiách alebo priniesla s tým, že tam sa stala chyba, hentam zastavila verejné obstarávanie. Možno som o tom len neinformovaný, ale všetci nám stále otĺkajú o hlavu, že vlastne Táborská je naša, Táborská je naša, ale skutek utek.
Ja som spomínal už tu jednu firmu, ktorá nedostala zaplatené. A nedostala to od firmy OHL, ktorá keď videla, že sa tu niečo melie, zmenila meno nedávno. Firma REK+STAV, ktorá bola medzi tým, skrachovala, ale podniká ďalej. Čiže to je taká dobrá metóda, nechať skrachovať niekoho, pričom dopredu sa vie, že ten skrachuje. Ten zmení meno alebo aj ho nezmení alebo jedno písmeno tam pridá, beží ďalej. „Ale už si ma prerušil, tieto a už ďalší mi neplatia.“ Šesť stupňov bolo takto od začiatku až do konca.
Mňa už naštvalo, a to som už raz povedal a poviem to ešte raz, a tu som hovoril osobne aj dal písomné podklady ministrovi zahraničia Lajčákovi s tým, že firma OHL, hovoril o nej aj pán Stromček nedávno v televíznej besede, stavia budovu na ministerstve zahraničia, ktorá bude pre naše európske predsedníctvo. Za to len na tento rok má dostať okolo 5,6 mil. a vlani dostala tiež cez 4 mil. Čiže tam dostanú 5 mil. a nevedia zaplatiť 136-tisíc chudákovi, firme Inštalatér. Čiže to naozaj tu vyprávam asi rok a pol, ale absolútne nikoho to nezaujíma a nič sa v tomto smere nemení.
No koľko som sľúbil hovoriť, že to bude 15 minút? Ešte teda chvíľu na to mám, aby došiel aj pán tento, čo je za mnou. (Reakcia z pléna.) Už je tu? Aha, to si ty, ja som myslel, že to je Galko, pardon, lebo on mi hovoril, že musím dodržať tých 15 minút.
No ešte niekoľko neviem návrhov.
Je nejaký bloger. Volá sa Keselý. V živote som ho nevidel. Dňa 9. apríla 2015 dal blog, v ktorom navrhol zaujímavé veci, vraj sú to riešenia z Francúzska a Rakúska. Tak srdečne zdravým pána Keselého.
A budem teda citovaním Keselého hovoriť pár viet na tú tému, že ten námet nastrčiť firmu, ktorá vyhlási úpadok a nevyplatí nič, treba zastaviť (nezmyselný krach v reťazci firiem), fakt to takto chodí, ďalej, je nastavenie nízkych cien, tak sa to robí, potom vyhrajú nejaké firmy, nezaplatia nič, ale majú zisk z toho, prečo berú zákazky, ktoré nevedia realizovať alebo vyplatiť. Vo verejnom obstarávaní treba len tri stupne, nie sedem stupňov, ako som pred chvíľou povedal (generálny dodávateľ, firmy a živnostníci), viac nie, tak je to v Rakúsku. Investor by mal pred začatím stavby peniaze uložiť u notára. To je tiež zaujímavý fakt.
K tomu pridám niečo no na konci, ešte budem stále pri pánovi Keselom. Zaviesť stavebný dozor, tak ja myslím, že na stavbách bývajú iné stavebné dozory, ale ktorý dáva pokyn na výplaty, kontroluje reklamácie a pri ktorom nedá sa vydierať v tom, že firma spraví zmluvu, má na to právnikov, tam zašmodrchajú všelijaké body, chudák živnostník si ich nevšimne, potom reklamujú nejakú hlúposť a na základe tej hlúposti vlastne nezaplatia nič, táto metóda teda tiež veľmi platí.
A je ďalšia, posledná zásada, ktorú som si z toho blogu vyčítal, odvtedy už nejaký ten týždeň je, že faktúry treba platiť odspodu, od živnostníkov, teda nie odvrchu, ale odspodu. No, samozrejme, novely zákona o verejnom obstarávaní a zákona o reštrukturalizácii boli veľmi dôležité, ale sa naozaj zneužívajú obidve. Každý tender by sa mal vyhrať len u tých, kde sa ukáže, že vedia dodržať projektovú dokumentáciu, kvalitu práce a stanovený harmonogram. Nesmú byť špeciálne požiadavky, ktoré automaticky vylučujú aj ostatných záujemcov o tender. Dali takú požiadavku, čo iba jedna firma môjho kamaráta môže splniť. Tento vykonávateľ nemôže zmluvne žiadať penále v prípade, že sa s ním ukončí spolupráca na základe nedodržania zmluvných podmienok. To som pred chvíľou tiež spomínal, čo sa bežne robí. V tendri treba nebrať ohľad len na ceny, ale aj kvalitu a časový horizont, to už tu tiež odznelo, ale to treba do tých zákonov dať. No a potom nemôže nastať situácia, aby získal tender sprostredkovateľ, ktorý nie je priamo zúčastnený na vykonaní tých prác, teda aby ho nezískala žiadna schránková firma. Pritom firma, ktorá ho chce získať, musí dokladovať predošlé projekty. Proste firmy, ktoré neplnia zmluvné záväzky, musia z toho zmiznúť. O to sa snažia Francúzi aj Rakúšania a aj Nemci, Nemci možno ešte viac.
Posledná poznámka k tomuto je taká, som ju tiež dal ako otázku na ministra Pavlisa 12. 3., a nebola vylosovaná, ale znela tak, že v automobilovom priemysle na Slovensku funguje systém, v ktorom na základe zmluvy do všetkých finančných vzťahov a transakcií daného projektu, najmä uhrádzania faktúr vstupuje medzi subjekty dodávateľsko-odberateľských vzťahov vybraná banka, ktorá uskutočňuje finančné krytie finančných záväzkov na dodávky, subdodávky alebo služby vyplývajúce zo zmlúv. Týmto sa zamedzuje obchádzaniu finančného vyrovnania subdodávateľov zo strany objednávateľov vo verejných obstarávaniach. To nie je zlé, aby tu bola banka, ktorá má peniaze a ktorá rozhoduje, či to zaplatia alebo nezaplatia. Proste platí ona, nie nejaký hore pán papaláš, ktorý nechce platiť. Vraj táto možnosť, aby tam bola banka, niekto ma na to upozornil, je aj v našom zákone o verejnom obstarávaní. Nemal som čas si to už pozrieť. Ale sa to nevyužíva a mala by to byť povinnosť, aby to pri verejnom obstarávaní takto bolo.
Vážení, posledná strana, už len nie ani strana, len pár takých bodov. To sú také skôr záverečné otázky ľudí z ulice, by som povedal. Toto mi ani nikto nemusel hovoriť.
To v kostole každú nedeľu počúvame, že nevyplatenie alebo zadržanie mzdy je naozaj vážnym, ťažkým hriechom a takéto peniaze nikdy nedonesú úžitok. A to, bohužiaľ, je pravda.
Po druhé, to, že neplatenie faktúry je u nás národným športom, ukazuje, že „istoty“ podnikateľov a živnostníkov sú tu veľmi malé a ako je možné, že keď ja mám tuná faktúru, a to je pravda, za 16,70 na vodovod a už týždeň som ju nezaplatil, tak už sa trasiem, aby mi nedali za to pokutu. Podobné je to v prípade pokuty na mobil, na vodu, na plyn, na elektriku, na neviem čo všetko, telefón, pevnú linka. Ale faktúry bežne sa úplne beztrestne môžu neplatiť. Otázka je teda, prečo keď už je firma Váhostav zadlžená, nepredá svoj majetok, ale to už tu asi bolo, ale hotel a firmu DÔVERA, ako sa volá tá poisťovňa. Ale aj slovenský hokejový klub SLOVAN je vraj, tak nech pár hráčov predá a hneď môže zaplatiť všetkých. Ale toto už neviem či mi prinesie politické body, ale voľačo pravdy na tom je, ak pán Široký je majiteľom aj toho klubu.
Samozrejme, vôbec nerozumiem prečo tie schránkové firmy sú v tých rajoch, pričom Curacao, Belize, Kostarika, Kajmanie ostrovy, Bahamy, to sú krajiny, kde v živote som ani nebol a ani nepôjdem. Ale je to naozaj veľká vec, keby som to mal nazvať, tak je to svinstvo, keď tisíc našich podnikateľov ide tam, aby nemuselo platiť dane. A viete, že sú také tie švajčiarske kontá, nedávno veľké titulky alebo vrátenie peňazí z emisií, 47 mil. niekde došlo, vieme, kde to došlo? Naraz je tichučko a už sa o tom nehovorí. Môže sa naozaj stať, že schránky medzi veriteľov sa vnoria a že hrajú na toho neplatiča? Je toto vôbec možné? Mne sa zdá, že je to tak absurdné, ale hovoria, že to tak je.
Samozrejme, dlh musí garantovať firma, a nie štát, to už sa tu mnohokrát povedalo, lebo ináč platí vtip pani Merkelovej, ktorý som tu už tiež povedal, a nie je to až také smiešne, ale bol som v prítomnosti jej, keď povedala nám, takej partii seniorov, tento vtip: „Aký je rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom? Je medzi nimi rozdiel, ale nie až taký veľký, v socializme sa všetko najprv zoštátni a potom zruinuje,“ to sme zažili, „a v kapitalizme je to opak, sa všetko najprv zruinuje a potom zoštátni.“ A zdá sa mi, že k tomuto času práve prichádzame. Ďakujem. Nikto netlieska, čo sa dá robiť.

Ďakujem, len veľmi krátko sa vyjadrím, keďže budem hovoriť v rozprave. Ale veľmi by som chcel oceniť od pána poslanca Mikloška, že si všimol blog pána Keselého, ktorý je predseda sekcie SDKÚ pre legislatívu, a že takto odprezentoval náš návrh, ktorý sme prezentovali na tlačovej konferencii asi dvakrát už pred rokovaním Národnej rady. A naozaj je veľmi jasný, komplexný, konkrétny a vykonateľný, ktorý by odstránil tieto problémy, pričom patrili by naozaj do histórie a do minulosti. Vo svojom vystúpení poviem o tom viac. Ale ešte raz sa mu chcem poďakovať. A svedčí to o tom, že tento návrh naozaj stojí za to, aby sme sa ním zaoberali.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, no v prvom rade musím povedať, že je dôvod na skrátené konanie o tomto zákone. Myslím si, že mal si korektné politické vystúpenie, ktoré jednoducho sa dalo očakávať, keďže všetci poslanci KDH vystúpili alebo dostali za úlohu vystúpiť k tomu.
Tu chcem ale povedať jednu takú vec. Aj v súčasnosti je možné, a robia to viaceré firmy, že keď firmy uzatvárajú nejakú zmluvu s niekým, tak je tam podmienka, že v podstate v prípade, keď ten dodávateľ nevyplatí subdodávateľov, tak, samozrejme, mu môže byť pozastavená výplata tých peňazí za tú urobenú robotu a má tá firma oprávnenie vyplatiť miesto neho tých subdodávateľov. Sú už také klauzuly. Objavujú sa už aj teraz v zmluvách. Otázka znie, prečo takúto klauzulu do zmluvy nedal s Váhostavom vtedy pán Figeľ, keď sa to podpisovalo. Alebo sú aj iné zabezpečujúce inštitúty, že sa zaplatí zákazka, až keď je urobené dielo a keď v podstate sú všetci subdodávatelia vyplatení, čo sa teraz neudialo.
No a čo sa týka tých schránkových firiem, no chcem iba pripomenúť, že keď bol problém s krajským šéfom SDKÚ Ščurkom za Radičovej vlády, keď získala zákazku jeho firma na prenájom budovy v Daňovom riaditeľstve, teda išlo tiež o nejakú cyperskú schránku, pani Radičová vtedy povedala, čo sa týka cyperských schránok, že Cyprus je členská krajina Európskej únie a že v tom nevidí problém. No tak treba si ujasniť aj v opozícii, či schránkové firmy na Cypre za Radičovej vlády neboli problém, za iných vlád sú už problém, ako to teda vlastne je, nehovoriac o tom, že najkrajší príklad toho bol, keď SDKÚ bolo financované cez schránkovú firmu v Londýne. To je najkrajší príklad v celej tej politike. Však v podstate pán Kaník to asi dobre vie.

Ďakujem. Ja som sa bol aj pánu podpredsedovi ospravedlniť, že fakt toto nebolo vystúpenie na úvodné konanie. Ale už som mu sľúbil, že k tomuto viac už nevystúpim, všetko, čo som vedel, som povedal a už vlastne nemám viac čo povedať.
No ja si myslím, že treba to riešiť rýchlo. Len vidíte, tri dni sme zabili Figeľom, vonku horí svet a tuná sa vlastne pomaličky veľmi všetko ťahá, ale to nie je celkom naša vina. To je prvá poznámka.
U pána Keselého som si všimol, že na konci blogu mal napísané SDKÚ, to som si všimol, len sa mi to zdalo, keby som to bol tu povedal, že zaťahujem do toho nejaké strany. Teraz KDH som nikde nespomenul, len raz som spomenul, áno, keď tie zákony dali. Ale zase u nás naozaj tak skôr ma hrešia, keď vystupujem, ako keby ma chválili za to, takže nikto ma do toho netlačí, aby som vystúpil, to sa ešte nestalo za celé tri roky.
No Váhostav, samozrejme, nerobil len v stavebníctve, nerobil len autobahny, robí všeličo, všeličo iné a tie průsery, neviem, ako sa to povie po slovensky, sú všade, nielen tu.
Ten Cyprus nás mrzí. Je to krajina Európskej únie, kde veľvyslanec je veľmi sympatický, poznám ho dobre, má peknú manželku, ale to, čo sa tam deje, naozaj je strašné. A v tomto smere možno aj Európska únia by mohla viac zakročiť, pokiaľ jej nevyhovuje to, že tieto schránkové firmy a proste daňové raje tam existujú a jeden z jej členských štátov proste toto, by som povedal, podporuje. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Bavíme sa, ako správne pán podpredseda povedal, lebo sme vo fáze schvaľovania skráteného legislatívneho konania, ale nedá sa nespomenúť v tej súvislosti, že mohli sme byť podstatne ďalej, keby to nebol práve SMER, ktorý zablokoval schôdzu minulý týždeň a spôsobil takmer týždňové zdržanie tým, že považoval za tú najdôležitejšiu vec, ktorá pomôže veriteľom Váhostavu, že odvoláme alebo smerácka väčšina odvolá z postu podpredsedu pána Figeľa, takže tu vidno, komu na čom záleží a čo je pre koho dôležité.
Pre nás je dôležité to, aby sa našli opatrenia a našli riešenia, ktoré naozaj zabezpečenia, aby podvedení, okradnutí a oklamaní veritelia Váhostavu dostali svoje peniaze za poctivo odvedenú prácu a aby za to zaplatil ten, kto túto situáciu spôsobil, to znamená, to sú majitelia Váhostavu. To je kľúčové. A, žiaľbohu, ani návrh zákona, o ktorom sa bavíme, ktorý je predmetom návrhu na skrátené legislatívne konanie, takéto riešenia neposkytuje. To treba povedať s plnou vážnosťou. Takéto riešenia neposkytuje, poskytuje iné riešenia. Poskytuje riešenia, aby sme sa na dlhy pána Širokého a Váhostavu poskladali všetci, celá krajina a aby pán Široký, Váhostav a ďalší skrytí majitelia zaplatili ešte menej, ako pôvodne sa to ukazovalo. A s tým sa naozaj súhlasiť nedá a proti tomu treba robiť všetko, čo sa dá, aby sa tak nestalo.
Minulý týždeň sme tu stratili čas tým, aby sme nedovolili realizovať ten pokus, o ktorý sa predseda vlády Robert Fico pokúsil, vytvoriť dymovú clonu a s pokrikom, chyťte zlodeja, sa zlodej rozbehol a hádzal vinu na niekoho iného. Čiže prvá téma bola, kto je za kauzu zodpovedný. Myslím si, že dnes je celému Slovensku jasné, že tá zodpovednosť padá priamo na plecia vlády, priamo na plecia predsedu vlády a, samozrejme, aj celej vládnej väčšiny, pretože robí politickú podporu alebo zabezpečuje priechodnosť týmto návrhom, ktoré nemajú za cieľ zlepšiť situáciu, ale len oklamať občanov a vytvoriť divadielko, že sa tu niečo ide riešiť.
Ja osobne budem hlasovať za skrátené legislatívne konanie, pretože to len otvorí cestu k tomu, aby sme diskutovali o samotnom zákone, ale zároveň hovorím, že to, čo je navrhnuté je nezmysel, ktorý sa podporiť nedá. A budem preto predkladať pozmeňujúce návrhy, verím, že budú podporené všetkými kolegami z opozície, ktoré sa pokúsia nastoliť to, čo je správne, to, znova to zopakujem, čo zabezpečí ľuďom, že sa dostanú k svojim peniazom, že sa k nim dostanú v rýchlom čase, že nebudú tieto peniaze krátené, že to nebude ani 40 %, ani 50 %, ani iné percento, ako je 100 %, a že to nebude platiť štát, ale že to zaplatí pán Široký a ďalší spoluvlastníci do posledného centu. Toto tu budem navrhovať spolu s ďalšími opatreniami, ktoré o chvíľočku aspoň vecne pomenujem, a potom sa budeme o tom baviť počas ďalšieho rokovania.
Čo teda treba urobiť, keď hovoríme, že skrátené legislatívne konanie je nevyhnutné. To je síce, zdá sa, pravda, pokiaľ chceme niečo rýchlo zmeniť, pretože je tu len pár dní na to, aby sa legislatívne vytvorila nová situácia, aby sa neuzavrela reštrukturalizácia Váhostavu, aby nebol schválený reštrukturalizačný plán v takej podobe, v akej je dnes, ktorý by umožnil, že peniaze odídu raz a navždy za hranice Slovenska a sa dostanú do schránkových firiem v daňových rajoch a už nikdy v živote tieto peniaze nikto na Slovensku neuvidí, aj keď následné alebo začaté, alebo rozbiehajúce sa vyšetrovanie, i keď žiadne úkony tu nevidíme, ako už mnohokrát zaznelo, nakoniec ukáže, že to bol podvod, že tie firmy boli nastrčené a pohľadávky, ktoré vykazujú, boli umelé a vykonštruované, vyfabrikované, že tie firmy tam nemali čo robiť a boli spriaznené s majiteľmi Váhostavu, aj napriek tomu tieto peniaze budú preč a škoda bude už neopraviteľná.
Preto to prvé, čo by mala vláda urobiť ešte skôr, ako prišla s návrhom na skrátené legislatívne konanie, je to, že má využiť všetky svoje nástroje, všetky svoje inštitúcie, ktoré sú legitimované, právne legitimované v tomto procese, a Váhostav je dlžný aj štátu, samozrejme, aby požiadali príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorého cieľom by bolo zabrániť práve tomu, čo som povedal, tomu, aby peniaze odišli do schránkových firiem, do daňových rajov a stratili sa z dosahu orgánov Slovenskej republiky, z dosahu občanov Slovenskej republiky. Keď tak vláda nekoná, musíme konštatovať len logickú súvislosť. Napriek tomu, že je na to upozorňovaná, napriek tomu, že aj vrabce čvirikajú, že sú mimoriadne veľmi podozrivé okolnosti, takéto predbežné opatrenie do vyjasnenia, vyšetrenia takýchto nejasností sú na mieste a sú oprávnené. A keď napriek tomu sa o to vláda ani nepokúša, tak to znamená, že má záujem na tom, aby tie peniaze odišli do zahraničia, že má záujem na tom, aby sa tie peniaze dostali do týchto schránkových firiem. A kedy má záujem na tom alebo kto má na tom záujem? Je to ten, kto má spoločné vrecko s pánom Širokým. Nijako ináč to pomenovať nemožno, pretože keby to tak nebolo, tak by tak nekonal. Jedná sa o obrovské peniaze, jedná sa o milióny, stovky miliónov eur, napriek tomu vláda sa mlčky prizerá a zatiaľ len verbálne niečo navrhuje, nekoná, napriek tomu, že má všetky nástroje v rukách. Takže prvá vec, ktorú je potrebné urobiť, je požiadanie o vydanie predbežného opatrenia a potrebné urobiť všetko pre to, aby bolo vydané.
Druhá vec, ktorú treba urobiť na to, aby sme sa tu nebavili o tom, že živnostníci dostanú 15 %, 40 % alebo 50 % z peňazí daňových poplatníkov, je potreba odkúpiť tieto pohľadávky príslušnými inštitúciami štátu v stopercentnej výške a použiť tieto pohľadávky na úhradu budúcich záväzkov, ktoré zo zmluvných vzťahov uzavretých, už dnes uzavretých s firmou Váhostav vyplývajú pre štát, pretože Váhostav, ako tiež tu už mnohokrát bolo povedané, má uzavreté budúce výkony v objeme 1,5 mld. eur. To, čo je potrebné rýchlo urobiť, je, treba vyplatiť živnostníkom a malým dodávateľom 104 mil., čo je podstatne menej ako 10 % z tohto budúceho objemu. To znamená, vo faktickom vyjadrení alebo v praktickom vysvetlení keby sa z každej budúcej faktúry len 5 % alebo len 10 % použilo započítaním úhrad za faktúry a zvyšok vyplácalo v peniazoch, tak sa tieto peniaze vo veľmi krátkej dobe štátu vrátia, to znamená, štát nebude platiť ani cent a všetko do poslednej koruny zaplatí pán Široký a majitelia Váhostavu. A to je to riešenie, po ktorom mnohí volajú, a je to správne riešenie, po ktorom mnohí volajú. Ja viem, že mnohí by radi videli zabavovanie majetku pána Širokého, vily na Bahamách a neviem čoho všetkého, hotela pri Zimnom štadióne a ďalších, ďalších vecí. Prečo by to nemohlo byť vykonané? Ale to môže byť vykonané na základe vyšetrovania a odsúdenia, pokiaľ k tomu dôjde, a rozsudku o zhabaní majetku. A to je beh na veľmi, veľmi, veľmi dlhú trať, aj keby sme teraz predpokladali, že všetci budú mať záujem na spravodlivom vyšetrení a posúdení a odsúdení tých vinníkov. My ale musíme konať hneď, aby sme tým ľuďom tie peniaze zabezpečili a dali. A keď sa do takejto situácie dostali vďaka nečinnosti vlády, ktorá bola dlhodobo upozorňovaná, že takýto problém hrozí, tak je namieste, aby zasiahol štát, pretože štát je tu na to, aby zabezpečoval spravodlivosť pre ľudí. Štát, ktorý nie je postavený na tom, že presadzuje spravodlivosť, sa stáva štátom bandy zlodejov, to som nepovedal ja, ale je to parafráza na svätého Augustína, až sa dobre pamätám. A je to pravda pravdúca. Takže jednoducho teraz je namieste, aby štát použil svoj aparát, svoju moc na to, aby preklenul obdobie, ktoré teraz je, odkúpil pohľadávky od oklamaných živnostníkov a vytiahol tie peniaze cez zápočet budúcich platieb s firmou Váhostav. To je druhá vec, ktorú treba urobiť. Na toto netreba žiadnu legislatívnu zmenu. To sa dá urobiť zajtra, hocikedy. Na zápočet pohľadávok, odkúpenie pohľadávok, na to netreba meniť zákony, ani Obchodný zákonník, ani zákon o reštrukturalizácii, ani žiaden iný. Na to treba len politické rozhodnutie, politickú vôľu. A môže sa tak vykonať hneď.
To, čo treba urobiť v tom treťom kroku, to už si žiada legislatívnu zmenu, je potrebné zmeniť ten systém, aby k takejto situácii už nikdy nemohlo dôjsť. A to je to, za čo som pochválil aj kolegu predrečníka, že sme priniesli návrh, ktorý sme nevymysleli, ktorý sme len odkukali z iných krajín Európskej únie, kde to funguje, napríklad v Rakúsku taký systém funguje. A poviem to, popíšem to veľmi zjednodušene, aby som nenaťahoval čas. Jednoducho v reťazi dodávateľov keď jeden zo subdodávateľov po istej lehote splatnosti, napríklad tridsiatich dňoch, má nezaplatenú faktúru, má mať právo postúpiť túto faktúru na investora daného diela, pokiaľ sa jedná o verejné zdroje, a ten po ďalšej lehote, povedzme ďalších tridsiatich dňoch, keď táto faktúra nebude uhradená od toho, kto tú faktúru mal uhradiť, má mať právo započítať túto faktúru s platbou voči generálnemu dodávateľovi stavby. A keby sme takýto systém do zákona zakomponovali minimálne pre stavby, ktoré sa financujú z verejných zdrojov alebo zo zdrojov Európskej únie, raz a navždy by vymizlo takéto konanie, aké tu dneska riešime, pretože každý generálny dodávateľ by tak vedel, že to jednoducho nikam nevedie, keď bude špekulovať s nezaplatením faktúr a tunelovaním firmy a dávaním firmy do krachu alebo do reštrukturalizácie, pretože by sa tým vo veľmi krátkej dobe táto faktúra dostala k investorovi a ten by ju započítal a už by o to menej vyplatil finančných prostriedkov generálnemu dodávateľovi a vec by bola potom vybavená. A, samozrejme, súčasťou tohto je, že sa faktúry majú platiť v poradí od posledného subdodávateľa k strednému až nakoniec generálnemu dodávateľovi. Takýto systém funguje, takýto systém je overený a takýto systém by sme mali zaviesť aj na Slovensku. A by sme sa mali zaoberať touto vecou, nie tým, ako vyťahovať peniaze z verejného okruhu financií a platiť nimi dlhy pána Širokého.
Takže ďakujem, vážené dámy, vážení páni, za pozornosť a zopakujem, že podporím návrh na skrátené legislatívne konanie, ale v žiadnom prípade nepodporím predkladané návrhy zákonov, pokiaľ sa zásadným spôsobom nezmenia.
A predsa len ešte jeden dôvetok uvediem, ja som povedal, že ešte pomenujem aspoň niektoré ďalšie veci, ktoré treba zmeniť. Máme tu úplne do neba volajúce legálne tunelovanie štátneho rozpočtu cez nadmerné odpočty DPH z neuhradených faktúr. Ja som podal návrh zákona do parlamentu, budeme ho prerokúvať na budúcej schôdzi, a mám tu podpísaný a pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým to môžeme riešiť už teraz. Dozvedel som sa, že ministerstvo financií vraj tiež dalo do pripomienkového konania riešenie DPH. No tak som sa na to pozorne pozrel. Nič takéto nedalo. Ministerstvo financií dáva návrh, aby tí podnikatelia, ktorých obrat je menší ako 75-tisíc za rok, to znamená naozaj sa jedná o tých najmenších dodávateľov, nemuseli zaplatiť DPH, kým im nie je faktúra uhradená. Ale to sa týka minimálneho okruhu alebo tých najmenších dodávateľov. A vôbec ministerstvo financií nerieši to legálne tunelovanie štátneho rozpočtu, kde veľké firmy si uplatňujú miliónové odpočty DPH napriek tomu, že danú faktúru neuhradili. To je čo? To je krytie naozaj síce tunelovania, ale v súlade so zákonom. Takže tento návrh tu mám pripravený, predložím ho v rámci pozmeňujúceho návrhu, pretože keďže tento návrh zákona, ktorý tu budeme prerokúvať, má dvanásť článkov rímskych, to znamená, dvanásť zákonov sa v ňom už upravuje, tak pridávam trinásty, kde sa bude riešiť aj DPH. A až chcete tento problém riešiť, až chcete zabrániť tunelovaniu štátneho rozpočtu cez takéto vykrádanie cez nadmerné odpočty, tak verím, že takýto návrh zákona podporíte. Ďakujem za pozornosť.

Myslím si, že treba teda po tomto, čo povedal pán podpredseda, zdôrazniť, že ste začali svoju reč s tým, že ste vlastne sa smiali z toho, že je toto skrátené konanie, pretože sme mali sobotu, mali sme nedeľu, mali sme pondelok, teraz sme mali aj dokonca pauzu. Aké skrátené konanie potrebujeme, čo potrebujeme niečo skracovať? Potrebovali ste to riešiť pod tlakom verejnej mienky jednoducho, pretože ste navrhli niečo, čo bolo škandalózne. A treba spomenúť toto, tlak verejnej mienky, nič inšie.
Ale ja som chcela pripomenúť jednu vec. Ja si pamätám, keď vytunelovali pôvodný Váhostav, Váhostav Žilina. Kto ho vytuneloval? Kto ho vytuneloval, to predsa vieme. A vieme aj, kto si rozdelil tie peniaze, s veľkou pravdepodobnosťou to vieme. A mám taký pocit, že terajšia situácia je len sofistikovanejšie tunelovanie Váhostavu, bodka, SK, nič viac a nič menej nie je. Je to podvod v inej kvalite, zlodejina v inej kvalite, pretože už sa pri tom používajú schránkové firmy. Keď sa tuneloval Váhostav Žilina, kde nezostal ani klinec, ani klinec, tak to ešte boli veľmi naivní títo páni všetci. Takže musíme naozaj to pripomenúť. Nejde o nič nového. Ide len o sofistikovanejší projekt rozkrádania verejných financií.

Ďakujem veľmi pekne. Možno si nepomôžem, len, prosím vás, niektoré veci treba povedať v zásade tak, ako sú. A ja som to už počul desaťkrát, že treba dať predbežné opatrenie. Prosím vás, žiadne peniaze na Cyprus nepôjdu, lebo žiadne peniaze tam nie sú, my sa musíme naformátovať tak, ako urobiť, aby z Cypru prišli. Viete, niekedy mám naozaj pocit, že predkladáme návrhy, ktoré vlastne sa javia, že sú dosť, teda budem diplomatický, zvláštne a popri nich sa iné zvláštne, a som zase diplomat, menia na menej zvláštne. Viete, naozaj, pán kolega, vy posväcujete to, vy ste v reči povedali, vy ako pravičiar ste povedali, že štátne orgány majú odkúpiť 100-percentnú pohľadávku od firmy Váhostav. Prosím vás, uvedomuje si niekto, akú hydru tu chce niekto vypustiť? Proste je to bezprecedentný krok, že proste niekto nezaplatil, štát proste kúpi jeho pohľadávku. Ja neviem uvedomujete si to? Pandorina skrinka sa tomu hovorí, čo to vlastne chcete urobiť? A vy to posväcujete. Ja hovorím od začiatku, a verím, že sa v tom zhodneme s ľuďmi, ktorí sú konzistentní, že to je megahlúposť, hej. Ale vy to posväcujete, lebo Fico povie: „Áno, my to kupujeme za 50 % a čo vy do nás skáčete, však Kaník povedal, že on by to kúpil za 100 %.“ A naozaj, prísne vzaté, bude mať v tomto pravdu. To je precedens. Nemôže štát platiť za dlhy niekoho iného, akokoľvek by sa to javilo v danom momente, že to je príhodné, lebo to je precedens do budúcnosti, my tým otvárame naozaj komnaty, do ktorých sme ešte nenakukli.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, no ja k tomu vášmu vystúpeniu poviem asi iba toľko, že ten model, čo ste vy navrhovali, že v podstate z každej budúcej faktúry by sa potom cez ten zápočet tých budúcich platieb voči štátu alebo štátu voči Váhostavu mohli odpočítavať tie dlhy, ktoré Váhostav vytvoril teraz na nejakom úseku (Dubná skala). No nie je to šťastné riešenie, lebo by sa vytvoril pyramídový systém. Tam v týchto zákazkách, ktoré má Široký na iných úsekoch alebo na iných zákazkách, sú úplne iní živnostníci. Na základe toho vášho modelu by bol potom efekt taký, že tak započítajú sa faktúry, ktoré má štát zaplatiť Váhostavu, ale potom kto vyplatí tých iných živnostníkov, čo robia na tých iných zákazkách? Jednoducho už by ich nemal kto vyplácať. Čiže vytvoril by sa pyramídový systém, kde by utrpeli zasa iní a zostali by iní nevyplatení živnostníci.
Čo sa týka toho, čo ste povedali, že investor by mal vyplatiť faktúry subdodávateľovi v prípade, že generálny dodávateľ to nezaplatí, však to je to, čo som ja hovoril, že Figeľ tento model mohol použiť už dávno. Tento model sa už dávno používa v súkromnom sektore. Čiže jednoducho toto mohol Figeľ urobiť, keď bol minister dopravy. Neurobil to v týchto zmluvách. To je aj to, čo som tu hovoril tri dni predtým, aj dneska som to už spomínal.
No a čo sa týka predbežných opatrení, no tak v obchodnom právnom vzťahu, teda v civilnom konaní predbežné opatrenie, návrh môže podať iba účastník. Na tomto úseku vláda účastníkom konania nie je. V trestnom konaní ho môže podať ten, kto, samozrejme, podal trestné oznámenie. V tomto prípade ale ani tu vláda nemôže zasiahnuť, lebo trestné oznámenie nebolo podané, ex offo začal konať generálny prokurátor, ani SDKÚ nepodala trestné oznámenie. Ak by ho SDKÚ podala, mohla dať návrh na predbežné opatrenie.
Toľko z mojej strany, pán Kaník. Tie vami navrhované riešenia snažím sa prejsť teraz v inej rovine, podľa mňa by boli neefektívne, ale mohli ste ich urobiť aj vy, keď ste boli pri moci.

Ďakujem. Myslím, že pani Vášáryová veľmi presne pomenovala to, o čo sa tu jedná.
Pán Hlina, Lojzo, vieš, ty keď tisíckrát opakuješ hocičo, na konci dňa sa tu všetko dozvieme od Adama po Evu, tak ako očakávaš, že všetci ťa počúvajú, ale keď niekto príde s iným riešením, zrazu ti to vadí a zrazu tu riešiš veci o hydre. Nuž ako som povedal, štát je tu na to, aby zabezpečoval spravodlivosť, štát je tu na to, aby sa zastal tých, ktorí nemajú dosť sily, aby sa bránili proti tým, ktorí sú mocní a zneužívajú politickú moc na to, aby tých slabých okrádali. A toto je tá správna chvíľa. Áno, to je tá správna chvíľa, aby štát v prvom kroku odkúpil, ale týmito pohľadávkami zaplatil a tým pádom sa mu to vráti do posledného centu. To znamená pre štát žiaden výdavok z verejných zdrojov. A je to úplne niečo iné, ako keď Fico hovorí, že zo štátnych peňazí vyplatí 50 % na úkor, na úkor daňových poplatníkov, pretože tam sa nevráti nič, akurát sa ušetria peniaze Širokému.
Pán poslanec Martvoň, minule ste mi vo faktickej na toto isté povedali, že hockto môže podať návrh na predbežné opatrenie, a ja som sa vás pýtal, či by ste nemali vrátiť diplom, pretože len ten účastník ho môže podať, presne tak, ako ste to dnes povedali, je to len účastník.
A chcete mi povedať, že Váhostav nie je dlžný daňovému úradu, chcete mi povedať, že Váhostav nie je dlžný Sociálnej poisťovni, že nie je dlžný ďalším inštitúciám, ktoré tento návrh na predbežné opatrenie môžu podať, lebo sú tými účastníkmi. Tak potom naozaj vráťte ten diplom, preboha, pretože tu nejde o trestné oznámenie, ale o predbežné opatrenie, ktorým sa zabráni, aby odtiekli peniaze preč. To trestné oznámenie je podané a možno sa bude vyšetrovať tri roky. Ale tie peniaze sú jednoducho preč. Ale tu ide o to, aby účastník podal návrh na predbežné opatrenie.