49. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Zaujímal by ma priebeh schôdze, že kedy budeme hlasovať. Mali by sme hlasovať. Pán minister, ak sa dáte nahovoriť na záverečné slovo, nechajte si zvyšky dôstojnosti, nerobte to, fakt nenaťahujte to.
Ak pána Číža nahovorili, že on to má zachrániť, to si vypočujeme. To už je, viete, jeho história, jeho svet. A váš svet ešte má budúcnosť.
Prosím vás pekne, je ukončené prvé čítanie, malo by nasledovať hlasovanie. Poslanci strany SMER tu nie sú. (Reakcia z pléna.) Je ukončené. Teraz po mojej faktickej bude ukončené, záverečné hlasovanie. Som zvedavý, kde máte poslancov, som zvedavý, kde máte návrhy. Na to všetko som zvedavý nie len ja, ale, verím, sú zvedaví ľudia tejto krajiny. Prosím vás, máte tu návrh-nenávrh, my nevieme, o čom rozprávame. Načo teda máme rozprávať? Veľmi správne nerozprávame o nenávrhu. Chceme vidieť návrh, potom sme ochotní sa o tom baviť.
Skontrolovaný
Vystúpenia
18:55
Vstup predsedajúceho 18:55
Štefan KuffaAle chcem povedať jednu vec. Však, áno, nám sa dobre kritizuje, určite lepšie sa kritizuje, ako keď sa majú dať konštruktívne návrhy. Minulý týždeň som povedal, veď ja to pripomeniem,...
Ale chcem povedať jednu vec. Však, áno, nám sa dobre kritizuje, určite lepšie sa kritizuje, ako keď sa majú dať konštruktívne návrhy. Minulý týždeň som povedal, veď ja to pripomeniem, spravodlivé je dať tým robotníkom 100 %, to, čo im patrí, teda nie tých 15 % alebo 40 %. Každý robotník je hodný mzdy. Dnes, žiaľ, nastavené sú parametre v našej krajine tak. A to nie je len vo firme Váhostav. A keď my máme čosi riešiť, tak neriešme len Váhostav, ale všetky firmy.
A na tých, ktorí nechcú platiť, ktorí nechcú zaplatiť za faktúry, nech je ten zoznam nie podľa ich IČO ani DIČ, ale podľa rodného čísla, na tvoje rodné číslo. Tak ty môžeš desať firiem založiť a môžem ťa dať ako neplatiča na ten zoznam podľa tvojho rodného čísla. Ty, keď prídeš za mnou, že chceš so mnou spolupracovať ako obchodný partner, hodím si ťa do počítača, do registra podľa tvojho rodného čísla a jednoducho si zistím hneď online okamžite, s kým mám dočinenia.
Dajú sa mnohé veci vyriešiť v tejto krajine, len museli by sme ich chcieť vyriešiť, aby sme sa neblokovali tuná, už štvrtý deň si vykrikujeme možno, naozaj padlo toľko urážlivých slov tuná. Ja sedím v tej prvej lavici. Ja sa nemám ani kde schovať, ja som tu v tej šoférskej rade a v takej nárazníkovej zóne, ale musím povedať, že minulý týždeň veľakrát som sa tu hanbil a červenal, nemám sa kde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem za slovo. Keby už tak bolo, že máme zhasnúť v tom parlamente, už sme mohli tak urobiť minulý týždeň. Veď ja som tu dal návrh, v piatok sme mohli byť doma, dneska sme už tu nemuseli byť, mohlo sa tu zhasiť oveľa skôr. (S úsmevom povedané.)
Ale chcem povedať jednu vec. Však, áno, nám sa dobre kritizuje, určite lepšie sa kritizuje, ako keď sa majú dať konštruktívne návrhy. Minulý týždeň som povedal, veď ja to pripomeniem, spravodlivé je dať tým robotníkom 100 %, to, čo im patrí, teda nie tých 15 % alebo 40 %. Každý robotník je hodný mzdy. Dnes, žiaľ, nastavené sú parametre v našej krajine tak. A to nie je len vo firme Váhostav. A keď my máme čosi riešiť, tak neriešme len Váhostav, ale všetky firmy.
A na tých, ktorí nechcú platiť, ktorí nechcú zaplatiť za faktúry, nech je ten zoznam nie podľa ich IČO ani DIČ, ale podľa rodného čísla, na tvoje rodné číslo. Tak ty môžeš desať firiem založiť a môžem ťa dať ako neplatiča na ten zoznam podľa tvojho rodného čísla. Ty, keď prídeš za mnou, že chceš so mnou spolupracovať ako obchodný partner, hodím si ťa do počítača, do registra podľa tvojho rodného čísla a jednoducho si zistím hneď online okamžite, s kým mám dočinenia.
Dajú sa mnohé veci vyriešiť v tejto krajine, len museli by sme ich chcieť vyriešiť, aby sme sa neblokovali tuná, už štvrtý deň si vykrikujeme možno, naozaj padlo toľko urážlivých slov tuná. Ja sedím v tej prvej lavici. Ja sa nemám ani kde schovať, ja som tu v tej šoférskej rade a v takej nárazníkovej zóne, ale musím povedať, že minulý týždeň veľakrát som sa tu hanbil a červenal, nemám sa kde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skontrolovaný
18:55
Ak pána Číža nahovorili, že on to má zachrániť, to si vypočujeme. To už je, viete, jeho história, jeho svet. A váš svet ešte má budúcnosť.
Prosím vás pekne, je ukončené prvé čítanie, malo by nasledovať hlasovanie. Poslanci strany SMER...
Ak pána Číža nahovorili, že on to má zachrániť, to si vypočujeme. To už je, viete, jeho história, jeho svet. A váš svet ešte má budúcnosť.
Prosím vás pekne, je ukončené prvé čítanie, malo by nasledovať hlasovanie. Poslanci strany SMER tu nie sú. (Reakcia z pléna.) Je ukončené. Teraz po mojej faktickej bude ukončené, záverečné hlasovanie. Som zvedavý, kde máte poslancov, som zvedavý, kde máte návrhy. Na to všetko som zvedavý nie len ja, ale, verím, sú zvedaví ľudia tejto krajiny. Prosím vás, máte tu návrh-nenávrh, my nevieme, o čom rozprávame. Načo teda máme rozprávať? Veľmi správne nerozprávame o nenávrhu. Chceme vidieť návrh, potom sme ochotní sa o tom baviť.
Zaujímal by ma priebeh schôdze, že kedy budeme hlasovať. Mali by sme hlasovať. Pán minister, ak sa dáte nahovoriť na záverečné slovo, nechajte si zvyšky dôstojnosti, nerobte to, fakt nenaťahujte to.
Ak pána Číža nahovorili, že on to má zachrániť, to si vypočujeme. To už je, viete, jeho história, jeho svet. A váš svet ešte má budúcnosť.
Prosím vás pekne, je ukončené prvé čítanie, malo by nasledovať hlasovanie. Poslanci strany SMER tu nie sú. (Reakcia z pléna.) Je ukončené. Teraz po mojej faktickej bude ukončené, záverečné hlasovanie. Som zvedavý, kde máte poslancov, som zvedavý, kde máte návrhy. Na to všetko som zvedavý nie len ja, ale, verím, sú zvedaví ľudia tejto krajiny. Prosím vás, máte tu návrh-nenávrh, my nevieme, o čom rozprávame. Načo teda máme rozprávať? Veľmi správne nerozprávame o nenávrhu. Chceme vidieť návrh, potom sme ochotní sa o tom baviť.
Skontrolovaný
9:02
2.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť v rozprave k predmetu bodu programu, ktorý prerokovávame prakticky, tuším, od štvrtku od obeda. Nepochybne je dôležité zhodnotiť alebo teda zaujať stanovisko k diskusii, ako aj k udalostiam, ktoré sa tu odohrali. Nepochybne analyzovať dôvody, prečo vláda musí predkladať takýto návrh zákona v skrátenom konaní s tým, že nepochybne je treba...
2.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť v rozprave k predmetu bodu programu, ktorý prerokovávame prakticky, tuším, od štvrtku od obeda. Nepochybne je dôležité zhodnotiť alebo teda zaujať stanovisko k diskusii, ako aj k udalostiam, ktoré sa tu odohrali. Nepochybne analyzovať dôvody, prečo vláda musí predkladať takýto návrh zákona v skrátenom konaní s tým, že nepochybne je treba zaujať aj politické stanovisko k udalostiam, ktoré sa tu odohrali. Samozrejme bolo by treba pohovoriť aj o predloženom návrhu zákona, len predpokladám, že k nemu zaujme stanovisko v rozprave pán minister. Takže mne dovoľte sa vyjadriť k tomu, čo sa tu odohrávalo.
Kolegyne, kolegovia, vláda predložila vládny návrh zákona v skrátenom konaní, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým predseda Národnej rady zvolal schôdzu. Následne doložila žiadosť o uskutočnenie mimoriadnej schôdze aj vážená opozícia a samozrejme, bolo treba zvažovať priority, ktoré vznikajú v danej veci, zvlášť na to, že teda kauza Váhostav - ak použijem tento termín - nepochybne hýbe spoločnosťou a hlavne je tam zásadný problém, ak chceme urobiť efektívne opatrenia, v takom prípade treba registrovať veľmi vážne časové limity, ktoré sa na prípadné riešenia viažu. Úplne prirodzene predseda parlamentu rozhodol, že teda aby sme učinili zadosť opozícii, na dopoludňajšie rokovanie otvoril priestor pre uvedenie základných dôvodov pre riešenie ich návrhu a následne teda sa otvorila schôdza.
Schôdza, ktorá súvisí s Váhostavom s tým, že jednoznačne ako bol program, už sme schválili návrh na skrátené konanie, ktoré sa tu má uskutočniť, kolegyne, kolegovia. Začalo rokovanie. Nevystupovali dôsledne poslanci vládnej strany, ale iba opozícia. V priebehu celého, až do večera do siedmej, sa ani jeden rečník ani len v zásade a ani okrajovo nevyjadril k problému skráteného konania. Jednostranná politická dehonestácia politického súpera, totálna politizácia problému a principiálne odmietnutie vecnej spolupráce na riešenie problému, v ktorom fungujeme. Nepochybne po tomto celom, keďže išlo jednoznačne o politizáciu problému, tak sme prijali túto hodenú rukavicu a teda predložili sme návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu, ale nie z toho dôvodu, za výkon funkcie podpredsedu, ale za jeho fungovanie ako ministra dopravy, keďže sme presvedčení a zdôvodňovať sme chceli, aj zdôvodňujeme, že príčiny, ktoré stoja za súčasnými zásadnými problémami Váhostavu, spôsobil on tým, že vniesol politikárčenie do vážnych hospodárskych procesov, kde do politického zápasu na Slovensku vniesol otázku ceny projektov, ktoré sa tu vysúťažia.
A priamym dôsledkom tejto politizácie bolo to, podľa nášho názoru, o čom s vami vedieme dialóg, vážené kolegyne, kolegovia, bolo to, že jednoducho firmy, stavebné, vzhľadom na ekonomické dôvody, a budem o nich hovoriť, podliezali stanovené ceny, teda tú tzv. štátnu expertízu cien, a to dramatickým spôsobom až na 41 %. A dôsledkom, samozrejme, bolo potencionálne možné zníženie technologických štandardov, nepochybne napríklad vyplácanie subdodávateľov a podobne.
A toto má byť ten problém, o ktorom sme chceli hovoriť. Skončili sme to v utorok, teda v piatok o druhej s tým, že celý včerajšok vážená opozícia vystupovala a opäť preukazovala jej prínos k spravovaniu štátu a jej stanovenie priorít a aj spôsob vedenia politického boja.
Ja teda, my sme dôsledne počas celej rozpravy, nikto z nás nevystúpil z jedného zásadného dôvodu, kolegyne, kolegovia, lebo cítime časový tlak. Napriek klaunovských nezmyselných vystúpeniach mnohí rozprávali práve o tlaku, o neviem akom konaní nás, ako SMER-u. Ja si myslím, že je dôležité sa k tomu takto vyjadriť s tým, že pravdepodobne verejnosť bude tým sudcom, ktorá bude vyhodnocovať javy a procesy, ktoré tu sú a musí si urobiť z toho nejaký záver.
Dovoľte mi teda, aby som niečo povedal k podmienkam, podľa môjho názoru a možno aj podľa nášho názoru, prečo vznikli problémy vo Váhostave. Dovoľte mi, aby sme to pochopili, sa musíme vrátiť do rokov 2006 až do roku 2010. Osobitne od roku 2008 vypukla veľká svetová hospodárska kríza. Táto kríza bola sprevádzaná takými javmi, ako je napríklad zníženie hrubého domáceho produktu o 5 %, dramatické zvýšenie nezamestnanosti, odchodu časti niektorých firiem z prostredia a všeobecného útlmu. Má svetový rozsah. Dôsledky krízy sú aj v súčasnosti výrazne akútne. Neustále dôsledky krízy pôsobia. Štát vstupoval do prostredia nevyhnutnej konsolidácie, musel prijať záväzky o maximálnom 3-percentom deficite, o maximálne o 50-percentnom štátnom dlhu.
V tomto prostredí a zase zásadným spôsobom prekonať, prekonať dôsledky krízy, vstupovať do hospodárskeho prostredia, vytvárať investičné príležitosti na to, aby bolo možné, aby sa firmy udržali, aby boli verejnými zákazkami, aby sme udržali štát v chode, firmy v chode, aby nepribúdali ďalšie a ďalšie pracovné miesta. To sú zásadné veci, ktoré pri hodnotení javov a procesov musíme pochopiť. Vláda v tomto období, keď štát sa nemohol zadlžovať na to, aby dokončil diaľnice tým, že si bude brať sám ako o sebe pôžičky, pretože nastúpil 3-percentný limit a rovnako aj 50-percentný limit zadlžovania, musel hľadať náhradné spôsoby riešenia stavby diaľnic, ako nevyhnutné verejné investície na to, aby sme udržali hospodárstvo v chode.
Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z možností štandardných tradičných, ktorý sa previedol z inštitútov západných krajín, boli tzv. PPP projekty. Na riešenie tejto situácie vláda pripravila tri balíčky na výstavbu diaľnic a ciest v rámci PPP projektov s tým, že teda, ako nám vážené kolegyne, kolegovia povedali, prvý sa zrealizoval a ďalšie dva vážený pán Figeľ zatiahol do politického zápasu a zrušil tieto. Skúsme sa venovať okolnostiam.
Teda z prvého balíka sa postavila R1 s obchvatom v Banskej Bystrici. Dovoľte mi pripomenúť jednu veľmi zásadnú vec. Tento projekt bol vyhlásený za najúspešnejší infraštruktúrny projekt v Európskej únii a to britskou asociáciou infraštruktúrneho projektovania. Môžem to ešte raz váženým kolegom zopakovať? Tento projekt bol vyhlásený za najúspešnejší infraštruktúrny projekt v rámci Európskej únie a to britskou asociáciou infraštruktúrneho projektovania. Nepochybne, pre mňa ako pre ľavičiara ani toto nie je dôvod preto, aby som nediskutoval o cene ako takej. Ale pre pravičiarov? Britská asociácia infraštruktúrneho projektovania.
Skúsme ďalej. Čo ešte svedčí o kvalite tohto projektu? Svedčí o tom začiatok jeho refinancovania tzv. TKZ bondami. To znamená, u nás predajom akcií v minulom roku. Po prvýkrát v histórii infraštruktúrnych projektov v strednej Európe. Mrzí ma, že tu nie je pán Kollár, ale že by vysvetlil ekonomicko-bankové dôsledky takéhoto videnia. Čo to vlastne znamená? Aký je význam takýchto projektov?
To isté sa dalo čakať, samozrejme, aj v prípade projektu financovania ďalšieho balíka PPP a to diaľnice D1. To znamená Dubná Skala - Košice. Stalo sa tak po vyhodnotení všetkých kľúčových súčastí projektu, ekonomickej návratnosti, zdôrazňujem, environmentálnych vplyvov a aj sociálnych dopadov, a to nie Váhostavom, ale londýnskymi bankármi v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. V Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Schválený projekt prešiel auditom samotného procesu tendra, ako aj arbitrom vnútornej ekonomickej výhodnosti a splnil všetky predpoklady, ktoré Európska banka pre obnovu a rozvoj v týchto projektoch testuje a vyhodnocuje. Európska banka pre obnovu a rozvoj bola pripravená financovať projekt s úverom až do výšky 250 mil. eur. Dvestopäťdesiat miliónov eur, kolegyne, kolegovia. Európska investičná banka EIB bola ochotná dať dokonca až 1 mld. eur na financovanie týchto diaľnic. Jednu miliardu eur. Chýbal iba súhlas Európskej komisie, kedy sa zrazu a nečakane v EIB objavili pochybnosti nie o výhodnosti, ja neviem, o čom všetkom, ale o environmentálnych kvalitách projektu. Paradoxne Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá pracuje presne s podobnými kritériami, tento rozpor nevnímala, iba Európska banka pre investičný rozvoj. A najdôležitejšie je, najdôležitejšie je, že v zásade vzhľadom na environmentálne pochybnosti sa stratil aj súhlas Európskej komisie. Kto bol v tom období členom Európskej komisie? Kto bol v tom období komisárom? Aké letáčiky vtedy vydávalo KDH? Do akej miery sa cena tohto infraštruktúrneho projektu dostala a stala predmetom zásadného silného vnútropolitického zápasu?
To znamená podozrenie, že pán podpredseda parlamentu v danom prípade nevyužil svoj vplyv ako eurokomisára na to, aby v rámci Európskej komisie sprostredkoval svoje videnie, lebo veď on zabraňuje kšeftom SMER-u. Je to podozrenie reálne? Ja netvrdím, že to tak bolo. Len nesmierne veľa indícií svedčí, že to tak mohlo minimálne byť a osobne som presvedčený, že minimálne, že ťažko sa dá predpokladať, že by tento svoj názor pán podpredseda parlamentu v Európskej komisii nesprostredkovával. Keby len to. Nielenže teda sa na základe tohto zastavilo ďalšie financovanie PPP projektov, ale pán podpredseda parlamentu vzápätí aj prepustil všetkých kľúčových ľudí, ktorí sa na príprave týchto projektov pripravovali, ktorí ich pripravovali. Prečo?
Pokiaľ si pamätáme na to, ako prebiehal vnútropolitický boj na konci roku pred rokom 2010. KDH vyzvalo vládu, aby vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby odložila rozhodnutie o financovaní tohto projektu. SDKÚ - DS dokonca vyhlásila, že je pripravená v prípade finančného uzavretia balíka podať trestné oznámenie na Vážneho, ale aj na premiéra Fica, aj na ministra financií Počiatka pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Ešte naozaj chceme, vážené kolegyne, kolegovia, balamutiť parlament a celý národ, že my odvolávame, sme odvolávali pána podpredsedu pre, že pre zrušenie kšeftárskeho projektu pre SMER? A keď, tak minimálne prečo sme neviedli na túto tému serióznu debatu s ekonomickými argumentmi, s hlasmi z nezávislého prostredia? Veď to je elementárny predpoklad serióznej diskusie. Prečo tá čistá a jednostranná politizácia a vlastne urobenie diskusie v parlamente je zbytočné?
Vážené kolegyne, a kto chce vedieť o problémoch, o ktorých tu diskutujeme a ktoré boli viac-menej okrajovo, ale aspoň v tých niektorých vystúpeniach pánov poslancov spomínané, tak, a chce skutočne posúdiť, ako vyzeralo prostredie v danom čase, tak ja osobne používam na to vyjadrenia, rozhovor bývalého hodnotiteľa diaľničných tendrov za pána Figeľa. Bol to takzvaný - aspoň v denníku je tak napísané - Figeľov kšeft stratégie ministerstva dopravy, Ján Kovalčík. A hneď prvá veta je, hovorí, že vtedajšia ponuka Váhostavu stála, šokovala aj v čase, keď každý staval diaľnice lacnejšie ako doteraz.
Skúsme sa pozrieť hlbšie, čo rozpráva pán Kovalčík, pravdepodobne priamy aktér a účastník sporov a dejov a procesov, ktoré sa v tom čase odohrávali. Keď dva z troch PPP projektov napokon padli, bolo opäť na čo využiť eurofondy. Zároveň však, dovoľte mi zdôrazniť, stavebným firmám dochádzala zásoba práce a hrozilo hromadné prepúšťanie. Nemali sme časový komfort na to, aby sme jednotlivé úseky D1 najprv vysúťažili projektmi, dopracovali k projektu a až v roku 2012 sa zarozbiehali súťaže na stavebné práce s tradičným červeným FIDIC-om. A aby sme teda ešte rýchlejšie mohli rozbehnúť tieto akcie, tak sme začali ďalšie obstarávanie pripravovať v tzv. žltom FIDIC-i. O čo tu ide? Červený FIDIC znamená, že Národná diaľničná spoločnosť je hlavným hráčom pri príprave projektov týchto diaľnic, pripravuje základné momenty, samozrejme v tej alebo onej forme spolupráce aj s budúcimi zhotoviteľmi, ale garantuje kvalitu stavebných prác štandardov v rámci vzťahov medzi dodávateľmi, subdodávateľmi a podobne a má garantovať štátu, že teda tie diaľnice riadnym spôsobom za vysúťažených podmienok sa zrealizujú.
Žltý FIDIC má, ktorý zaviedol pán kolega, FIDIC má už iné parametre. Už nerobí projekty - ani v súvislosti, ktoré súvisia s prípravou takéhoto projektu - národná diaľničná spoločnosť. Už zhotoviteľ. A aj uvádza vážený pán kolega Kovalčík, akým spôsobom teda je možné zlacňovať projekty týmto spôsobom. No, predlžujeme nájazdy, skracujeme mosty, meníme podklady a technologické štandardy pre vozovky, pre to zloženie a samozrejme, snažíme sa znížiť cenu dodávateľských prác v prostredí a teda dávame zhotoviteľovi k dispozícii to, že sa stáva hlavným garantom celého procesu, ale aj teda hlavným hýbateľom všetkých akcií, ktoré v tomto prostredí fungujú.
Samozrejme to, že s 41 % Váhostav nastúpil do projektu a so 41 % sa presadil v súťaži a vyhral a dostal právo pri 41 % ceny zo 100 % štátneho odhadu danej ceny, že bude začať stavať. Samozrejme, keď pozrieme hlbšie do Kovalčíka, tak sa ho pýtajú, že áno, dajú sa stavať diaľnice aj lacnejšie, ale podľa neho je priemerná cena, maximálna, ktorá sa dá dosiahnuť, je zhruba tých 70 % z ceny štátnej expertízy; 70 % a 41 %. Môže fungovať firma, ktorá má dramaticky zlacnenú ziskovosť, v danom prípade teda i s primeranou mierou stratovosti, môže normálnym spôsobom fungovať? Aká je úloha štátu v týchto procesoch? Kto zodpovedá za stav, za serióznu hospodársku etiku, za relatívne rovnocenné vyváženie, postavenie všetkých účastníkov obstarávacieho procesu, a ale aj realizačného procesu? Čo všetko sme sa tu napočúvali v tomto smere, čo všetko mal urobiť štát, pritom nám vážne uniká, že v danom prípade ide o klasický trhový vzťah medzi subjektmi, ktoré pôsobia v sfére obchodného práva?
Všetci tu, ktorí sedíte, aby som hľadal ideologické portfólio, pravičiari ako neoliberalizmus, nádherný, štát chce, silný štát chce SMER a neviem čo, menej štátu, menej práva. Štát nemá čo vstupovať do zmluvného vzťahu. Zmluvná sloboda je najvyšší výdobytok, čo môžeme urobiť.
Veľmi zaujímavé. Pýtali sa redaktori tohto pána Kovalčíka, hlavného teda stratéga, že či predsa len tú nízku cenu, že prečo ju tak vnímali, či s tým niečo nerobili. Dovoľte mi zacitovať z jeho článku.
"Na čo sa vtedy štát spoliehal?" - bola otázka redaktorov. A odpovede: "Samozrejme, že aj na obozretnosť, či pud sebazáchovy subdodávateľov, a to jednoducho nebudú podpisovať zmluvy, ktorou by ich existenčne ohrozili. Žiaľ, je tu historický problém. Subdodávatelia pri stavbe diaľnic a projekčné firmy sú na Slovensku závislé od úzkej skupiny generálnych dodávateľov a tí v konečnom dôsledku vždy rozdávajú karty. Preto sú subdodávatelia u nás chránení podstatne menej, ako v iných krajinách. Zrejme musela prísť takáto závažná skúsenosť, aby sami zhodnotili, že zákazka bez dobrého zmluvného zabezpečenia naozaj môže dopadnúť veľmi zle. Verím, že konečne vznikne kritická masa subdodávateľov, ktorí začnú garancie, respektíve vyváženejšie zmluvy vyžadovať principiálne."
Čo na to hovoríte, kolegyne, kolegovia, teda ako to je? Je to vec naozaj súkromného obchodnoprávneho vzťahu? Je tam miera, úloha štátu? Do akej miery, kam štát má zájsť? Ako to má vyzerať reálne? Aký je doterajší vývoj? Aká je hodnotová štruktúra našej spoločnosti? Čo máme zafixované? Aké hodnoty v spoločnosti chránime? Aká je úloha štátu? To, čo ste tu rozprávali celý čas, ak je podľa vás príspevok k tejto diskusii, je to na vás. Pre nás je to tragédia.
Ďalšia otázka bola: "Ale veď trh už v rokoch 2001 až 2002 zažil krach, krach Hydrostavu, aj prvého Váhostavu. To vám nestačilo?" - sa pýta redaktor tomu onému stratégovi pána Figeľa. "Neviem, možno bol vtedy okruh postihnutých podstatne užší, alebo sa na to už za desať rokov zabudlo."
Vážené kolegyne, kolegovia, aká je teda atmosféra? Aká bola atmosféra na ministerstve dopravy v danom prípade? Veď sa štát spoliehal na pud sebazáchovy, na obozretnosť, a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalšia otázka bola, že: "Ak hovoríte o 41 % ponuke Váhostavu, tak aj podľa vás musela byť pre podnik táto zákazka nutne stratová. Čo sa teda podľa vás dialo v hlavách šéfov Váhostavu, keď s ňou prišli? Bola to panická reakcia, keďže boli zvyknuté firmy na nereálne súťaže, alebo čo to bolo?" "Nedokážem posúdiť," bola odpoveď, "či to bolo nezvládnutie situácie, ktorú predtým nezažili a precenenie vlastných schopností, alebo bezohľadná vypočítavosť. Nevylučujem ani kombináciu. No berúc do úvahy všetky náklady vrátane odpisov spojených s rozvojom firmy, tak tá stavba na prvý pohľad veľmi pravdepodobne viedla do červených čísel. Ale dala sa vtedy pochopiť snaha Váhostavu udržať sa na trhu, pripravenosť pri jednej alebo dvoch zákazkách nezahŕňa do nákladov odpisy, alebo akékoľvek náklady spojené s rozvojom. V kríze býva obvyklá aj pripravenosť zniesť aj nejakú limitovanú stratu."
Takže kolegyne, kolegovia, opäť, toto je nezávislý pohľad stratéga pána Figeľa. Čo ste to tu rozprávali celý čas? Akým spôsobom sa mal na veci pozerať SMER, ľavicový SMER, o ktorého, ako SMER ničí podnikateľské prostredie, vstupuje neprimeranými reguláciami do zmluvného vzťahu medzi jednotlivými subjektmi na trhu? Tu pán Kaník, veď ten stratil pol života, ako vysvetľoval, ako my ničíme podnikateľské prostredie a ako potrebujeme v mene štátu a štát sa nemá miešať, lebo veď trh. Trh všetko, nezasiahnutý ničím, trh, ktorý netreba regulovať, ten všetko vyrieši, kolegyne, kolegovia. Aké je a to, čo tu všetko sa narozprávalo, aký je to príspevok k riešeniu situácie? Veď naozaj my musíme tu a teraz hľadať riešenia, ako situáciu riešiť. Akú mieru a ingerenciu štátu do takýchto vzťahov si môžeme dovoliť?
Pre mňa bol nesmierne zaujímavý návrh pána Kollára. Nepochybne veľmi múdre vystúpenie, ako ľavičiar sa nesmierne teším. Už môžeme tú zodpovednosť a zodpovednosť za obchodné deficity, za nehoráznosti v obchode, za nesplácanie a tak ďalej, presunúť až na najvyššie zložky vlastníkov, pretože neprehľadná štruktúra firiem je principiálna, je v celom svete a každý, kto pozerá články, tak akože to zakuklenie a že čo ktorá firma odkiaľ je a kto je konečným prijímateľom, to by musel byť ťažký právnický génius, si dovolím ja povedať, ktorý by to vyriešil, ale budem samozrejme sledovať, čo pán Kollár navrhol, lebo mi je to nesmierne, nesmierne sympatické.
Vážené kolegyne, ďalší problém, ktorý sme tu otvorili. Otázka je, čo sa stane, pokiaľ firma prestane splácať svoje dlhy a prestane byť schopná byť konkurenčnou na trhu a teda tým pádom dostáva sa do konkurzu? Krachuje. Máme právne inštitúty dva. Máme prvý základný inštitút, že jednoducho skrachuje a pohľadávky všetkých, ktoré majú voči dotknutej firme, sa jednoducho stávajú insolventnými, nie je možné uplatniť, firma skrachuje.
Úplne náhodou na Slovensku v danom prípade skrachovalo tých firiem obrovské množstvo, pretože iba malú časť sme dali do reštrukturalizačného procesu a ešte aj v tých, v tom reštrukturalizačnom procese bolo vyše 700. Vyše 700. Takže ako to vlastne je? Čo je so všetkými tými záväzkami dodávateľov voči obchodom, reštauráciám a neviem čomu všetkému, investičnému, ktoré neboli splatené, keď firma skrachovala? Máme za sebou BMG Invest, máme za sebou rôznych staviteľov domov, kde naivní ľudia si pokúpili, poplatili domy a nedostali ani korunu. Kde boli títo všetci vrátane, teda okrem pána Hlinu, tomu som sľúbil, že sa ho nedotknem, takže kde boli všetci tí rečníci, čo tu rozprávali, ako si budeme chrániť týchto ľudí, všetci, ktorí tu sú? Menej štátu, menej práva. Štát je len nočný strážca, štát nech urobí len poriadok, základné pravidlá a dodržiavanie toho, aby teda všetci účastníci mohli konať tak, ako môžu. Veď predsa dodávateľ má k dispozícii exekútorov, je obrovský tlak, môže kedykoľvek mať nesplatenú pohľadávku, má vytvorený právny mechanizmus, na základe ktorého môže fungovať.
Ukazuje sa teraz, a som veľmi rád, že tu vznikla táto atmosféra, lebo konečne môžeme urobiť štát ako hráča, ktorý môže k najväčším hanebnostiam, ktoré generuje trh, zabrániť. Samozrejme, že bude tu, je tu, sú tu zásadné problémy, pretože naozaj, vstupujeme do základných princípov právneho poriadku. Snažíme sa vytvoriť priestor, aby štát mohol byť aspoň elementárnym garantom aspoň základných procesov v hospodárskom živote, aby naozaj k tomu, že prestáva platiť hospodárska etika, že dlžníci a veritelia sú v permanentnom probléme, veď to sú veľké, veľké veci, ktoré ničia štát. Zásadným spôsobom. Veď to je priamym podhubím tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Akonáhle si navzájom 2-3 firmy nevyplatia svoje dlžnícke záväzky, dostávajú sa do insolventnosti a začína kolabovať hospodársky systém. Ale veď to je zásadný problém, s ktorým opäť zápasia všetky štáty v okolí. Poďme hľadať dobré právne riešenia, poďme vytvárať všetko, aby štát mohol prípadne iniciatívne vstupovať do procesov, aby mal priestor pre nejaké profylaktické akcie, že môže dopredu a preventívne zasiahnuť reálne.
Veď vážená kolegyňa - hovorím to v dobrom - hovorí, že štát má vyžiadať od Váhostavu správu o hospodárení a podobne.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danom prípade aspoň z liberálneho prostredia očakával som, že takéto návrhy ani, ani nikoho ani nenapadne, lebo to dokonca ani mňa ako socialistu nenapadne, aby som od súkromných firiem žiadal správu o stave ich hospodárenia, pokiaľ nie som daňový úrad a nemám jasne zadefinované, na základe ktorých podmienok môžem vstúpiť do firmy, alebo z iných dôvodov, kde štát určuje povinnosti, či už bezpečnosť pri práci a tak ďalej a tak ďalej.
Chcel by som niečo teda, máme tu, máme konkurz. Teraz právne poriadky v štátoch, aj západných, teda proste kapitalizmus vygeneroval, že predsa len krachy firiem, teda odoslanie firmy do konkurzu v konečnom dôsledku občas je zbytočné, že za istých okolností dochádza k veľkým škodám, pretože častokrát tie firmy zamestnávajú tisícky ľudí. A že v konečnom dôsledku poslanie firmy do konkurzu spôsobí obrovské problémy, ktoré sa dajú riešiť čiastočnou reštrukturalizáciou podniku a vymysleli tzv. reštrukturalizáciu. Reštrukturalizácia je, že pokúsiť sa, firma, ktorá má, generuje záväzky, má potencionálne zisky, má veľký počet zamestnancov, to znamená, že ich treba chrániť nejakým spôsobom, že za takých podmienok dá sa zneužiť inštitút konkurzu, dá sa o tom rozprávať, len na to tu asi priestor nie je. Takže v takom prípade treba vytvoriť mechanizmus reštrukturalizácie, v rámci ktorého je možné ozdravenú firmu znovu dostať do situácie, keď si môže aspoň čiastočne splácať svoje záväzky, ktoré vznikli. A na druhej strane, udržím, sú zjavné profity typu, že udrží zamestnanectvo, a tak ďalej a tak ďalej. Na to je reštrukturalizácia, je vymyslená.
Máme tu návrh zákona, ktorý tu funguje, za ktorý my sme nehlasovali, lebo naozaj môže generovať reštrukturalizácia aj rôzne typy špekulatívnych konaní a tak ďalej a tak ďalej. História západných hospodárskych procesov a uplatňovanie tohto inštitútu dáva celý rad návodov, ako sa to dá robiť. V danom prípade ale sa vytvoril nejaký mechanizmus, ktorý tu funguje, ktorý nikto nespochybňoval. Naša strana musela vytvoriť jeden mechanizmus, s ktorým sme trošku obišli tradičné parlamentné mechanizmy. Spolupracovať s opozíciou vecne a konštruktívne sa dneska už prakticky nedá. Ja viem, že politicky nikdy nemáte hovoriť, že sa niečo nedá absolútne, ale ja sa bojím a môj osobný názor je, že s dnešnou opozíciou sa spolupracovať nedá. A bolo veľmi rozumné, že vláda vytvorila náhradné mechanizmy tzv. participatívnej demokracie, že vytvorila rôzne rady, na základe ktorých je v bezprostrednom kontakte so zamestnávateľskými zväzmi a s odbormi ako s hlavnými aktérmi na hospodárskom trhu a aj so živnostníkmi. A v rámci nich dochádzame k nejakým súhlasom, k nejakým štandardom pri spravovaní krajiny, držíme to, čo tu tak častokrát spochybňujú, sociálny zmier, čím nepriamo garantujeme opäť toľkokrát spochybňované istoty. Veď to sú predsa základné fundamenty pri dobrom, spravovanom štáte, ktoré iné?
Sociálny zmier, relatívnu bezpečnosť, čo najväčšiu možnú stabilitu v hospodárskom prostredí, ale aj v sociálnom prostredí ľudí, aby mohli zmysluplne žiť, aby mohli zmysluplne konať, aby mohli realizovať svoje dlhodobé záväzky, napríklad aby si mohli kúpiť byt cez hypotéku a podobne, aby mali aspoň základnú garanciu, že má trvalý príjem a že je schopný a vytvoril podmienky, aby vôbec takýto úver mohol dostať a podobne.
To znamená spoločný kontext udržať v rovnováhe, podnikateľský záujem, rovnako záujem tých, ktorí predávajú pracovnú silu a rovnako záujem a záujmy a interesy vôbec všetkých súčastí sociálnej štruktúry spoločnosti, ktorá existuje.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto je ten moment reštrukturalizácie. A samozrejme, tu je možné konať, je možné proces reštrukturalizácie uplatniť. Pán Lipšic sa určite vyjadrí k tomu, že on dal sem návrh zákona, v ktorom výrazne posilnil postavenie dlžníka. Postavenie dlžníka s tým, že dlžník určuje toho, kto bude potom organizovať proces reštrukturalizácie firmy. Urobil to SMER?
Takže, vážené kolegyne, nepochybne môžete vyčítať, prečo sme to nezmenili. No preto, lebo máme nejaký mechanizmus hospodárskej spolupráce. Ja som osobne nezaregistroval jednu jedinú iniciatívu z podnikateľského prostredia, ale, bohužiaľ, ani z odborov, ktorá by smerovala k tomu, že je treba upravovať pomery. Čo ale sa tu, SMER zaregistroval nepochybne prvé signály, veľmi silné, v oblasti cieleného a organizovaného nesplácania dlhov sme zaregistrovali pri firme tzv. Eurobuilding, ak ho poznáme. Poznal som osobne desiatky ľudí, ktorí prišli, že vykonali pre túto stavebnú firmu práce a nikdy im nedali peniaze a mali pripravený právny mechanizmus, ako zneužívať postavenie týchto malých živnostníkov, ktorí nemajú peniaze na dramaticky právnu službu a sú dneska, už ako, keďže pán Lipšic to opäť zariadil, neskúma skutkovú podstatu, teda skutočnú pravdivosť, ale vyhodnocuje iba dôkazy, ktoré strany predkladajú, takže živnostník voči dobre zorganizovanému tímu advokátov nemá v podstate žiadnu šancu.
Vážené kolegyne, kolegovia, čiže toto sú faktory, o ktorých treba zásadným spôsobom hovoriť, lebo zásadným spôsobom formujú to, o čom sa bavíme. Čiže treba vstúpiť a treba hľadať prostredníctvom právnej úpravy a nedá sa to urobiť hneď, lebo na to naozaj potrebujeme k istým veciam dospieť. Naozaj chceme aj vysokú mieru súhlasu, naozaj všetkých aktérov procesu, to znamená naozaj aj zamestnávateľov, aj odborov, aj živnostníkov.
My na rozdiel od vás, vážené kolegyne, považujeme politiku nielen za realizáciu možnosti spravovať štát, ale aj za službu občanom. To znamená, že zisťovanie prieskumu verejnej mienky alebo reálne a viditeľné požiadavky ľudí sú pre nás veľmi dôležité. A musíme sa s nimi zaoberať a aj sa s nimi zaoberáme. Nepochybne situácia je zložitá, treba tak riešiť problematiku živnostníkov a ich pohľadov. Ak ste zaregistrovali dneska, živnostníci na nás apelujú, nechcú prerušovať reštrukturalizáciu, chcú reštrukturalizáciu. Hovorili, za akých podmienok ju chcú a my, samozrejme vláda má ten obrovský problém garantovať, že navrhnuté riešenia budú korektné, že budú korektné a samozrejme aj miera rizika za týchto okolností tu a teraz, keď musíme prelamovať veci, ktoré sa mali riešiť možno už pätnásť rokov a ktorým mala predchádzať zásadná spoločenská diskusia o hodnotách, o spôsoboch, o prístupoch, o štruktúre hodnôt, s ktorými sa spravujeme.
Vo väzbe totiž; ešte pre občanov takú malú informáciu, každý sa k nej ľahko dostane, keď si pozrie, za akých podmienok pán prezident vrátil návrh zákona, ktorý SMER pripravil. Aby som teda ešte dokončil s tým Eurobuildingom, boli prvé signály, SMER sa začal veľmi vážne zaoberať problémami už v marci minulého roku, veď sme 15. októbra minulého roku schválili návrh zákona, ktorý mal výrazným spôsobom obmedziť napríklad možnosť, aby vlastníci cez tzv. formálne vklady do firiem a pomoci firmy, aby odtiaľ načierno čerpali nejaké finančné prostriedky. Pán prezident návrh zákona vrátil, nepochybne ja beriem to, že SMER, mali sme ten zákon schváliť, je tragické, že jeden hlas nám vtedy chýbal, lebo z rôznych dôvodov vecných, kolegovia chýbali. Ale prečo tí, ktorým tak hrozne leží na srdci záujem tých poškodených vo Váhostave, nám nedali ten jeden hlas, aby sme prelomili veto prezidenta?
Pán prezident vyčítal tomu návrhu zákona, že je nekomplexný a neúplný. Čo je lepšie, nekomplexný a neúplný, alebo žiadny? Kto má za čo, akú mieru zodpovednosti? Netreba to nejakým spôsobom seriózne vyhodnotiť? Vy viete, že všetky právne poriadky vo vyspelých štátoch, ako píše pán prezident, sa v nadväznosti na zavedenie tzv. kapitálových spoločností, čo sú kapitálové spoločnosti? Pre tých, ktorí sa s tým predsa len nezaoberajú až tak ďalej, kapitálové spoločnosti sú také spoločnosti, ktoré, teda akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, teda s. r. o.. Tento problém vyplýva z toho, že spoločníci kapitálových spoločností profitujú z obmedzeného ručenia. To znamená, že kapitálové spoločnosti ručia za svoje záväzky výlučne svojím majetkom a spoločníci tak v prípade podnikateľského neúspechu stratia iba svoje vklady. Čo sprevádza takýto typ spoločnosti? Nepochybne aj celý rad podvodov, ktoré smerujú k tomu, že urobíte falošné obchody, vyčistíte spoločnosť, zostáva, zodpovedá spoločnosť, kde iba základným vkladom, ktorý spoločnosť má, ručíte.
Kto vymyslel tento mechanizmus, ktorý tu funguje? My? Ak chcete ísť do hospodárskej histórie západných štátov, nájdete to, už hádam Adam Smith s náznakom takýchto firiem hovoril, že majú veľké riziká, že kedysi to vzniklo vo väzbe ešte na obchod východo-hinduistickej a neviem akej spoločnosti a tak ďalej, nechcem vás tu zaťažovať s detailmi v tomto zmysle, ale tento mechanizmus tu je. Mechanizmus ochrany pred nekalým konaním pri, tohto typu, ktorý je esenciálny a základný, my ho nezmeníme. Vyplýva z Lisabonskej zmluvy, ktorou sme viazaní ako členovia Európskej únie. Takže jednoducho tu je.
A mechanizmus ochrany a jeho účinnosť? Stačí sa opäť pozrieť do medzinárodného prostredia a interpretáciu tých problémov, v ľavicovom, v pravicovom prostredí. Pravicové prostredie miluje - takto to je - základ obchodu, inak iným spôsobom to nejde, a tak ďalej a tak ďalej. Z ľavicového prostredia je silná kritika, ale zrušiť to nemôžme. Fungujú tu a musíme niesť dôsledky.
Ale opäť, pán minister, sa prihováram za to a som presvedčený, že aj väčšina klubu, ak nie všetci, budeme za to, aby sme vytvorili najlepšie možné účinné prostriedky na to, aby sme vedeli garantovať, že podvodné konanie takto organizovaného hospodárskeho prostredia nebude dominantné na tomto trhu a naozaj bude skutočne iba okrajové. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, je ešte celý rad otázok, ktoré by si zaslúžili komentár, ale netreba. Myslím, že tie základné veci, o ktoré sa opiera náš klub pri svojom videní tohto problému, som tu nejakým spôsobom predniesol. K tým politickým okolnostiam, ktoré tu sú, viete, odvolávanie pána Figeľa, lebo to zaznievalo v diskusii ako veľmi intenzívne, no a hlavne teda aj pán Šebej, predseda zahraničného výboru nám rozprával o tom, ako sme narušili zvyklosti parlamentu, že dohodnuté politicky funkcie, ktoré sú v tomto parlamente, sú nedotknuteľné a každý, kto to robí, sa dostáva na úroveň Mečiara a Gauliedera a neviem čoho celého.
Vážené kolegyne, kolegovia, vydohadovali sme inak v tých našich rokovaniach v roku 2012 aj to, že predsedom parlamentu bude Pavol Paška. V tomto parlamente máme predložený návrh na odvolanie pána Pašku. Ja som si tak pre zaujímavosť pozrel, že ako vyzerajú osobnosti, ktoré z nášho opozičného prostredia, ktorí tento návrh podpísali. A hádajte, kto je na prvom mieste podpísaný, alebo si to už nikto nepamätá? Pán Pavol Abrhan, predseda poslaneckého klubu KDH.
Paľko, ako to je? Po tom všetkom, čo sme tu počúvali, ak teda vedieme politický zápas. Pavol Abrhan bol ten, ktorý prvý podpísal návrh na odvolanie predsedu Pašku. Pripustime, že to bol symbolický návrh. To znamená SMER ako taký, ten má aké práva v parlamente? Ten nemôže nikoho odvolávať, ten nemôže teda uviesť alebo mať predstavu o tom, že jeho kolega opozičný koná alebo nekoná správne a nemá právo na minimálne symbolické gesto na to, aby sa teda porozprával a v rámci, a predovšetkým tak v rámci, tak vedeného politického zápasu, ako tu predniesli niektorí páni kolegovia. Elementárna etika. Veď univerzalita v konaní je to, čo môžem ja, predsa musím automaticky rešpektovať, že môžeš aj ty a opačne. Veď to sú elementárne základy slušného a ľudského správania a základy humanizmu, ale aj základy komunikácie medzi ľuďmi. Ak to nebudeme riešiť v osobných životoch, susedských vzťahoch, pracovných vzťahoch, že jednoducho univerzálne čo platí pre mňa, platí pre iného.
Vážené kolegyne, časť našich kolegov z opozície tu zavádza, samozrejme tým typickým spôsobom, obvinením nás z vlastného prečinu, že vyhral si voľby, môžeš všetko. Ja sa dokonca bojím, poviem, že SMER, ktorý urobil korektné, teda takto, veľmi seriózne nakladanie so svojou väčšinou v parlamente, že urobil to, že aby nebol obvinený z toho, že parný valec a z Idky a neviem odkiaľ, urobil najliberálnejšie prostredie, dokonca až také, že sme prestali dodržiavať a trvať na tom, ako tí, ktorí vedieme schôdze, elementárne zásady a pravidlá, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku.
Vážené kolegyne, kolegovia, no je tu celý rad vecí, ktoré je potrebné, aby si verejnosť všimla a aby naozaj vyhodnocovala veci. Ja vám, páni kolegovia, len poviem vec, ktorú som už tu hovoril. Ja som absolútne presvedčený, že ak chce niekto vidieť, ako sa bude správať niekto, pokiaľ získa politickú moc, takže ho musí veľmi podrobne skúmať, ako bojuje o túto politickú moc, aké nástroje používa. Ja som presvedčený, že človek, ktorý je hochštaplerom pri získavaní politickej moci, zostane hochštaplerom aj vtedy, keď tú politickú moc získa.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
2.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť v rozprave k predmetu bodu programu, ktorý prerokovávame prakticky, tuším, od štvrtku od obeda. Nepochybne je dôležité zhodnotiť alebo teda zaujať stanovisko k diskusii, ako aj k udalostiam, ktoré sa tu odohrali. Nepochybne analyzovať dôvody, prečo vláda musí predkladať takýto návrh zákona v skrátenom konaní s tým, že nepochybne je treba zaujať aj politické stanovisko k udalostiam, ktoré sa tu odohrali. Samozrejme bolo by treba pohovoriť aj o predloženom návrhu zákona, len predpokladám, že k nemu zaujme stanovisko v rozprave pán minister. Takže mne dovoľte sa vyjadriť k tomu, čo sa tu odohrávalo.
Kolegyne, kolegovia, vláda predložila vládny návrh zákona v skrátenom konaní, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým predseda Národnej rady zvolal schôdzu. Následne doložila žiadosť o uskutočnenie mimoriadnej schôdze aj vážená opozícia a samozrejme, bolo treba zvažovať priority, ktoré vznikajú v danej veci, zvlášť na to, že teda kauza Váhostav - ak použijem tento termín - nepochybne hýbe spoločnosťou a hlavne je tam zásadný problém, ak chceme urobiť efektívne opatrenia, v takom prípade treba registrovať veľmi vážne časové limity, ktoré sa na prípadné riešenia viažu. Úplne prirodzene predseda parlamentu rozhodol, že teda aby sme učinili zadosť opozícii, na dopoludňajšie rokovanie otvoril priestor pre uvedenie základných dôvodov pre riešenie ich návrhu a následne teda sa otvorila schôdza.
Schôdza, ktorá súvisí s Váhostavom s tým, že jednoznačne ako bol program, už sme schválili návrh na skrátené konanie, ktoré sa tu má uskutočniť, kolegyne, kolegovia. Začalo rokovanie. Nevystupovali dôsledne poslanci vládnej strany, ale iba opozícia. V priebehu celého, až do večera do siedmej, sa ani jeden rečník ani len v zásade a ani okrajovo nevyjadril k problému skráteného konania. Jednostranná politická dehonestácia politického súpera, totálna politizácia problému a principiálne odmietnutie vecnej spolupráce na riešenie problému, v ktorom fungujeme. Nepochybne po tomto celom, keďže išlo jednoznačne o politizáciu problému, tak sme prijali túto hodenú rukavicu a teda predložili sme návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu, ale nie z toho dôvodu, za výkon funkcie podpredsedu, ale za jeho fungovanie ako ministra dopravy, keďže sme presvedčení a zdôvodňovať sme chceli, aj zdôvodňujeme, že príčiny, ktoré stoja za súčasnými zásadnými problémami Váhostavu, spôsobil on tým, že vniesol politikárčenie do vážnych hospodárskych procesov, kde do politického zápasu na Slovensku vniesol otázku ceny projektov, ktoré sa tu vysúťažia.
A priamym dôsledkom tejto politizácie bolo to, podľa nášho názoru, o čom s vami vedieme dialóg, vážené kolegyne, kolegovia, bolo to, že jednoducho firmy, stavebné, vzhľadom na ekonomické dôvody, a budem o nich hovoriť, podliezali stanovené ceny, teda tú tzv. štátnu expertízu cien, a to dramatickým spôsobom až na 41 %. A dôsledkom, samozrejme, bolo potencionálne možné zníženie technologických štandardov, nepochybne napríklad vyplácanie subdodávateľov a podobne.
A toto má byť ten problém, o ktorom sme chceli hovoriť. Skončili sme to v utorok, teda v piatok o druhej s tým, že celý včerajšok vážená opozícia vystupovala a opäť preukazovala jej prínos k spravovaniu štátu a jej stanovenie priorít a aj spôsob vedenia politického boja.
Ja teda, my sme dôsledne počas celej rozpravy, nikto z nás nevystúpil z jedného zásadného dôvodu, kolegyne, kolegovia, lebo cítime časový tlak. Napriek klaunovských nezmyselných vystúpeniach mnohí rozprávali práve o tlaku, o neviem akom konaní nás, ako SMER-u. Ja si myslím, že je dôležité sa k tomu takto vyjadriť s tým, že pravdepodobne verejnosť bude tým sudcom, ktorá bude vyhodnocovať javy a procesy, ktoré tu sú a musí si urobiť z toho nejaký záver.
Dovoľte mi teda, aby som niečo povedal k podmienkam, podľa môjho názoru a možno aj podľa nášho názoru, prečo vznikli problémy vo Váhostave. Dovoľte mi, aby sme to pochopili, sa musíme vrátiť do rokov 2006 až do roku 2010. Osobitne od roku 2008 vypukla veľká svetová hospodárska kríza. Táto kríza bola sprevádzaná takými javmi, ako je napríklad zníženie hrubého domáceho produktu o 5 %, dramatické zvýšenie nezamestnanosti, odchodu časti niektorých firiem z prostredia a všeobecného útlmu. Má svetový rozsah. Dôsledky krízy sú aj v súčasnosti výrazne akútne. Neustále dôsledky krízy pôsobia. Štát vstupoval do prostredia nevyhnutnej konsolidácie, musel prijať záväzky o maximálnom 3-percentom deficite, o maximálne o 50-percentnom štátnom dlhu.
V tomto prostredí a zase zásadným spôsobom prekonať, prekonať dôsledky krízy, vstupovať do hospodárskeho prostredia, vytvárať investičné príležitosti na to, aby bolo možné, aby sa firmy udržali, aby boli verejnými zákazkami, aby sme udržali štát v chode, firmy v chode, aby nepribúdali ďalšie a ďalšie pracovné miesta. To sú zásadné veci, ktoré pri hodnotení javov a procesov musíme pochopiť. Vláda v tomto období, keď štát sa nemohol zadlžovať na to, aby dokončil diaľnice tým, že si bude brať sám ako o sebe pôžičky, pretože nastúpil 3-percentný limit a rovnako aj 50-percentný limit zadlžovania, musel hľadať náhradné spôsoby riešenia stavby diaľnic, ako nevyhnutné verejné investície na to, aby sme udržali hospodárstvo v chode.
Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z možností štandardných tradičných, ktorý sa previedol z inštitútov západných krajín, boli tzv. PPP projekty. Na riešenie tejto situácie vláda pripravila tri balíčky na výstavbu diaľnic a ciest v rámci PPP projektov s tým, že teda, ako nám vážené kolegyne, kolegovia povedali, prvý sa zrealizoval a ďalšie dva vážený pán Figeľ zatiahol do politického zápasu a zrušil tieto. Skúsme sa venovať okolnostiam.
Teda z prvého balíka sa postavila R1 s obchvatom v Banskej Bystrici. Dovoľte mi pripomenúť jednu veľmi zásadnú vec. Tento projekt bol vyhlásený za najúspešnejší infraštruktúrny projekt v Európskej únii a to britskou asociáciou infraštruktúrneho projektovania. Môžem to ešte raz váženým kolegom zopakovať? Tento projekt bol vyhlásený za najúspešnejší infraštruktúrny projekt v rámci Európskej únie a to britskou asociáciou infraštruktúrneho projektovania. Nepochybne, pre mňa ako pre ľavičiara ani toto nie je dôvod preto, aby som nediskutoval o cene ako takej. Ale pre pravičiarov? Britská asociácia infraštruktúrneho projektovania.
Skúsme ďalej. Čo ešte svedčí o kvalite tohto projektu? Svedčí o tom začiatok jeho refinancovania tzv. TKZ bondami. To znamená, u nás predajom akcií v minulom roku. Po prvýkrát v histórii infraštruktúrnych projektov v strednej Európe. Mrzí ma, že tu nie je pán Kollár, ale že by vysvetlil ekonomicko-bankové dôsledky takéhoto videnia. Čo to vlastne znamená? Aký je význam takýchto projektov?
To isté sa dalo čakať, samozrejme, aj v prípade projektu financovania ďalšieho balíka PPP a to diaľnice D1. To znamená Dubná Skala - Košice. Stalo sa tak po vyhodnotení všetkých kľúčových súčastí projektu, ekonomickej návratnosti, zdôrazňujem, environmentálnych vplyvov a aj sociálnych dopadov, a to nie Váhostavom, ale londýnskymi bankármi v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. V Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Schválený projekt prešiel auditom samotného procesu tendra, ako aj arbitrom vnútornej ekonomickej výhodnosti a splnil všetky predpoklady, ktoré Európska banka pre obnovu a rozvoj v týchto projektoch testuje a vyhodnocuje. Európska banka pre obnovu a rozvoj bola pripravená financovať projekt s úverom až do výšky 250 mil. eur. Dvestopäťdesiat miliónov eur, kolegyne, kolegovia. Európska investičná banka EIB bola ochotná dať dokonca až 1 mld. eur na financovanie týchto diaľnic. Jednu miliardu eur. Chýbal iba súhlas Európskej komisie, kedy sa zrazu a nečakane v EIB objavili pochybnosti nie o výhodnosti, ja neviem, o čom všetkom, ale o environmentálnych kvalitách projektu. Paradoxne Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá pracuje presne s podobnými kritériami, tento rozpor nevnímala, iba Európska banka pre investičný rozvoj. A najdôležitejšie je, najdôležitejšie je, že v zásade vzhľadom na environmentálne pochybnosti sa stratil aj súhlas Európskej komisie. Kto bol v tom období členom Európskej komisie? Kto bol v tom období komisárom? Aké letáčiky vtedy vydávalo KDH? Do akej miery sa cena tohto infraštruktúrneho projektu dostala a stala predmetom zásadného silného vnútropolitického zápasu?
To znamená podozrenie, že pán podpredseda parlamentu v danom prípade nevyužil svoj vplyv ako eurokomisára na to, aby v rámci Európskej komisie sprostredkoval svoje videnie, lebo veď on zabraňuje kšeftom SMER-u. Je to podozrenie reálne? Ja netvrdím, že to tak bolo. Len nesmierne veľa indícií svedčí, že to tak mohlo minimálne byť a osobne som presvedčený, že minimálne, že ťažko sa dá predpokladať, že by tento svoj názor pán podpredseda parlamentu v Európskej komisii nesprostredkovával. Keby len to. Nielenže teda sa na základe tohto zastavilo ďalšie financovanie PPP projektov, ale pán podpredseda parlamentu vzápätí aj prepustil všetkých kľúčových ľudí, ktorí sa na príprave týchto projektov pripravovali, ktorí ich pripravovali. Prečo?
Pokiaľ si pamätáme na to, ako prebiehal vnútropolitický boj na konci roku pred rokom 2010. KDH vyzvalo vládu, aby vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby odložila rozhodnutie o financovaní tohto projektu. SDKÚ - DS dokonca vyhlásila, že je pripravená v prípade finančného uzavretia balíka podať trestné oznámenie na Vážneho, ale aj na premiéra Fica, aj na ministra financií Počiatka pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Ešte naozaj chceme, vážené kolegyne, kolegovia, balamutiť parlament a celý národ, že my odvolávame, sme odvolávali pána podpredsedu pre, že pre zrušenie kšeftárskeho projektu pre SMER? A keď, tak minimálne prečo sme neviedli na túto tému serióznu debatu s ekonomickými argumentmi, s hlasmi z nezávislého prostredia? Veď to je elementárny predpoklad serióznej diskusie. Prečo tá čistá a jednostranná politizácia a vlastne urobenie diskusie v parlamente je zbytočné?
Vážené kolegyne, a kto chce vedieť o problémoch, o ktorých tu diskutujeme a ktoré boli viac-menej okrajovo, ale aspoň v tých niektorých vystúpeniach pánov poslancov spomínané, tak, a chce skutočne posúdiť, ako vyzeralo prostredie v danom čase, tak ja osobne používam na to vyjadrenia, rozhovor bývalého hodnotiteľa diaľničných tendrov za pána Figeľa. Bol to takzvaný - aspoň v denníku je tak napísané - Figeľov kšeft stratégie ministerstva dopravy, Ján Kovalčík. A hneď prvá veta je, hovorí, že vtedajšia ponuka Váhostavu stála, šokovala aj v čase, keď každý staval diaľnice lacnejšie ako doteraz.
Skúsme sa pozrieť hlbšie, čo rozpráva pán Kovalčík, pravdepodobne priamy aktér a účastník sporov a dejov a procesov, ktoré sa v tom čase odohrávali. Keď dva z troch PPP projektov napokon padli, bolo opäť na čo využiť eurofondy. Zároveň však, dovoľte mi zdôrazniť, stavebným firmám dochádzala zásoba práce a hrozilo hromadné prepúšťanie. Nemali sme časový komfort na to, aby sme jednotlivé úseky D1 najprv vysúťažili projektmi, dopracovali k projektu a až v roku 2012 sa zarozbiehali súťaže na stavebné práce s tradičným červeným FIDIC-om. A aby sme teda ešte rýchlejšie mohli rozbehnúť tieto akcie, tak sme začali ďalšie obstarávanie pripravovať v tzv. žltom FIDIC-i. O čo tu ide? Červený FIDIC znamená, že Národná diaľničná spoločnosť je hlavným hráčom pri príprave projektov týchto diaľnic, pripravuje základné momenty, samozrejme v tej alebo onej forme spolupráce aj s budúcimi zhotoviteľmi, ale garantuje kvalitu stavebných prác štandardov v rámci vzťahov medzi dodávateľmi, subdodávateľmi a podobne a má garantovať štátu, že teda tie diaľnice riadnym spôsobom za vysúťažených podmienok sa zrealizujú.
Žltý FIDIC má, ktorý zaviedol pán kolega, FIDIC má už iné parametre. Už nerobí projekty - ani v súvislosti, ktoré súvisia s prípravou takéhoto projektu - národná diaľničná spoločnosť. Už zhotoviteľ. A aj uvádza vážený pán kolega Kovalčík, akým spôsobom teda je možné zlacňovať projekty týmto spôsobom. No, predlžujeme nájazdy, skracujeme mosty, meníme podklady a technologické štandardy pre vozovky, pre to zloženie a samozrejme, snažíme sa znížiť cenu dodávateľských prác v prostredí a teda dávame zhotoviteľovi k dispozícii to, že sa stáva hlavným garantom celého procesu, ale aj teda hlavným hýbateľom všetkých akcií, ktoré v tomto prostredí fungujú.
Samozrejme to, že s 41 % Váhostav nastúpil do projektu a so 41 % sa presadil v súťaži a vyhral a dostal právo pri 41 % ceny zo 100 % štátneho odhadu danej ceny, že bude začať stavať. Samozrejme, keď pozrieme hlbšie do Kovalčíka, tak sa ho pýtajú, že áno, dajú sa stavať diaľnice aj lacnejšie, ale podľa neho je priemerná cena, maximálna, ktorá sa dá dosiahnuť, je zhruba tých 70 % z ceny štátnej expertízy; 70 % a 41 %. Môže fungovať firma, ktorá má dramaticky zlacnenú ziskovosť, v danom prípade teda i s primeranou mierou stratovosti, môže normálnym spôsobom fungovať? Aká je úloha štátu v týchto procesoch? Kto zodpovedá za stav, za serióznu hospodársku etiku, za relatívne rovnocenné vyváženie, postavenie všetkých účastníkov obstarávacieho procesu, a ale aj realizačného procesu? Čo všetko sme sa tu napočúvali v tomto smere, čo všetko mal urobiť štát, pritom nám vážne uniká, že v danom prípade ide o klasický trhový vzťah medzi subjektmi, ktoré pôsobia v sfére obchodného práva?
Všetci tu, ktorí sedíte, aby som hľadal ideologické portfólio, pravičiari ako neoliberalizmus, nádherný, štát chce, silný štát chce SMER a neviem čo, menej štátu, menej práva. Štát nemá čo vstupovať do zmluvného vzťahu. Zmluvná sloboda je najvyšší výdobytok, čo môžeme urobiť.
Veľmi zaujímavé. Pýtali sa redaktori tohto pána Kovalčíka, hlavného teda stratéga, že či predsa len tú nízku cenu, že prečo ju tak vnímali, či s tým niečo nerobili. Dovoľte mi zacitovať z jeho článku.
"Na čo sa vtedy štát spoliehal?" - bola otázka redaktorov. A odpovede: "Samozrejme, že aj na obozretnosť, či pud sebazáchovy subdodávateľov, a to jednoducho nebudú podpisovať zmluvy, ktorou by ich existenčne ohrozili. Žiaľ, je tu historický problém. Subdodávatelia pri stavbe diaľnic a projekčné firmy sú na Slovensku závislé od úzkej skupiny generálnych dodávateľov a tí v konečnom dôsledku vždy rozdávajú karty. Preto sú subdodávatelia u nás chránení podstatne menej, ako v iných krajinách. Zrejme musela prísť takáto závažná skúsenosť, aby sami zhodnotili, že zákazka bez dobrého zmluvného zabezpečenia naozaj môže dopadnúť veľmi zle. Verím, že konečne vznikne kritická masa subdodávateľov, ktorí začnú garancie, respektíve vyváženejšie zmluvy vyžadovať principiálne."
Čo na to hovoríte, kolegyne, kolegovia, teda ako to je? Je to vec naozaj súkromného obchodnoprávneho vzťahu? Je tam miera, úloha štátu? Do akej miery, kam štát má zájsť? Ako to má vyzerať reálne? Aký je doterajší vývoj? Aká je hodnotová štruktúra našej spoločnosti? Čo máme zafixované? Aké hodnoty v spoločnosti chránime? Aká je úloha štátu? To, čo ste tu rozprávali celý čas, ak je podľa vás príspevok k tejto diskusii, je to na vás. Pre nás je to tragédia.
Ďalšia otázka bola: "Ale veď trh už v rokoch 2001 až 2002 zažil krach, krach Hydrostavu, aj prvého Váhostavu. To vám nestačilo?" - sa pýta redaktor tomu onému stratégovi pána Figeľa. "Neviem, možno bol vtedy okruh postihnutých podstatne užší, alebo sa na to už za desať rokov zabudlo."
Vážené kolegyne, kolegovia, aká je teda atmosféra? Aká bola atmosféra na ministerstve dopravy v danom prípade? Veď sa štát spoliehal na pud sebazáchovy, na obozretnosť, a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalšia otázka bola, že: "Ak hovoríte o 41 % ponuke Váhostavu, tak aj podľa vás musela byť pre podnik táto zákazka nutne stratová. Čo sa teda podľa vás dialo v hlavách šéfov Váhostavu, keď s ňou prišli? Bola to panická reakcia, keďže boli zvyknuté firmy na nereálne súťaže, alebo čo to bolo?" "Nedokážem posúdiť," bola odpoveď, "či to bolo nezvládnutie situácie, ktorú predtým nezažili a precenenie vlastných schopností, alebo bezohľadná vypočítavosť. Nevylučujem ani kombináciu. No berúc do úvahy všetky náklady vrátane odpisov spojených s rozvojom firmy, tak tá stavba na prvý pohľad veľmi pravdepodobne viedla do červených čísel. Ale dala sa vtedy pochopiť snaha Váhostavu udržať sa na trhu, pripravenosť pri jednej alebo dvoch zákazkách nezahŕňa do nákladov odpisy, alebo akékoľvek náklady spojené s rozvojom. V kríze býva obvyklá aj pripravenosť zniesť aj nejakú limitovanú stratu."
Takže kolegyne, kolegovia, opäť, toto je nezávislý pohľad stratéga pána Figeľa. Čo ste to tu rozprávali celý čas? Akým spôsobom sa mal na veci pozerať SMER, ľavicový SMER, o ktorého, ako SMER ničí podnikateľské prostredie, vstupuje neprimeranými reguláciami do zmluvného vzťahu medzi jednotlivými subjektmi na trhu? Tu pán Kaník, veď ten stratil pol života, ako vysvetľoval, ako my ničíme podnikateľské prostredie a ako potrebujeme v mene štátu a štát sa nemá miešať, lebo veď trh. Trh všetko, nezasiahnutý ničím, trh, ktorý netreba regulovať, ten všetko vyrieši, kolegyne, kolegovia. Aké je a to, čo tu všetko sa narozprávalo, aký je to príspevok k riešeniu situácie? Veď naozaj my musíme tu a teraz hľadať riešenia, ako situáciu riešiť. Akú mieru a ingerenciu štátu do takýchto vzťahov si môžeme dovoliť?
Pre mňa bol nesmierne zaujímavý návrh pána Kollára. Nepochybne veľmi múdre vystúpenie, ako ľavičiar sa nesmierne teším. Už môžeme tú zodpovednosť a zodpovednosť za obchodné deficity, za nehoráznosti v obchode, za nesplácanie a tak ďalej, presunúť až na najvyššie zložky vlastníkov, pretože neprehľadná štruktúra firiem je principiálna, je v celom svete a každý, kto pozerá články, tak akože to zakuklenie a že čo ktorá firma odkiaľ je a kto je konečným prijímateľom, to by musel byť ťažký právnický génius, si dovolím ja povedať, ktorý by to vyriešil, ale budem samozrejme sledovať, čo pán Kollár navrhol, lebo mi je to nesmierne, nesmierne sympatické.
Vážené kolegyne, ďalší problém, ktorý sme tu otvorili. Otázka je, čo sa stane, pokiaľ firma prestane splácať svoje dlhy a prestane byť schopná byť konkurenčnou na trhu a teda tým pádom dostáva sa do konkurzu? Krachuje. Máme právne inštitúty dva. Máme prvý základný inštitút, že jednoducho skrachuje a pohľadávky všetkých, ktoré majú voči dotknutej firme, sa jednoducho stávajú insolventnými, nie je možné uplatniť, firma skrachuje.
Úplne náhodou na Slovensku v danom prípade skrachovalo tých firiem obrovské množstvo, pretože iba malú časť sme dali do reštrukturalizačného procesu a ešte aj v tých, v tom reštrukturalizačnom procese bolo vyše 700. Vyše 700. Takže ako to vlastne je? Čo je so všetkými tými záväzkami dodávateľov voči obchodom, reštauráciám a neviem čomu všetkému, investičnému, ktoré neboli splatené, keď firma skrachovala? Máme za sebou BMG Invest, máme za sebou rôznych staviteľov domov, kde naivní ľudia si pokúpili, poplatili domy a nedostali ani korunu. Kde boli títo všetci vrátane, teda okrem pána Hlinu, tomu som sľúbil, že sa ho nedotknem, takže kde boli všetci tí rečníci, čo tu rozprávali, ako si budeme chrániť týchto ľudí, všetci, ktorí tu sú? Menej štátu, menej práva. Štát je len nočný strážca, štát nech urobí len poriadok, základné pravidlá a dodržiavanie toho, aby teda všetci účastníci mohli konať tak, ako môžu. Veď predsa dodávateľ má k dispozícii exekútorov, je obrovský tlak, môže kedykoľvek mať nesplatenú pohľadávku, má vytvorený právny mechanizmus, na základe ktorého môže fungovať.
Ukazuje sa teraz, a som veľmi rád, že tu vznikla táto atmosféra, lebo konečne môžeme urobiť štát ako hráča, ktorý môže k najväčším hanebnostiam, ktoré generuje trh, zabrániť. Samozrejme, že bude tu, je tu, sú tu zásadné problémy, pretože naozaj, vstupujeme do základných princípov právneho poriadku. Snažíme sa vytvoriť priestor, aby štát mohol byť aspoň elementárnym garantom aspoň základných procesov v hospodárskom živote, aby naozaj k tomu, že prestáva platiť hospodárska etika, že dlžníci a veritelia sú v permanentnom probléme, veď to sú veľké, veľké veci, ktoré ničia štát. Zásadným spôsobom. Veď to je priamym podhubím tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Akonáhle si navzájom 2-3 firmy nevyplatia svoje dlžnícke záväzky, dostávajú sa do insolventnosti a začína kolabovať hospodársky systém. Ale veď to je zásadný problém, s ktorým opäť zápasia všetky štáty v okolí. Poďme hľadať dobré právne riešenia, poďme vytvárať všetko, aby štát mohol prípadne iniciatívne vstupovať do procesov, aby mal priestor pre nejaké profylaktické akcie, že môže dopredu a preventívne zasiahnuť reálne.
Veď vážená kolegyňa - hovorím to v dobrom - hovorí, že štát má vyžiadať od Váhostavu správu o hospodárení a podobne.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danom prípade aspoň z liberálneho prostredia očakával som, že takéto návrhy ani, ani nikoho ani nenapadne, lebo to dokonca ani mňa ako socialistu nenapadne, aby som od súkromných firiem žiadal správu o stave ich hospodárenia, pokiaľ nie som daňový úrad a nemám jasne zadefinované, na základe ktorých podmienok môžem vstúpiť do firmy, alebo z iných dôvodov, kde štát určuje povinnosti, či už bezpečnosť pri práci a tak ďalej a tak ďalej.
Chcel by som niečo teda, máme tu, máme konkurz. Teraz právne poriadky v štátoch, aj západných, teda proste kapitalizmus vygeneroval, že predsa len krachy firiem, teda odoslanie firmy do konkurzu v konečnom dôsledku občas je zbytočné, že za istých okolností dochádza k veľkým škodám, pretože častokrát tie firmy zamestnávajú tisícky ľudí. A že v konečnom dôsledku poslanie firmy do konkurzu spôsobí obrovské problémy, ktoré sa dajú riešiť čiastočnou reštrukturalizáciou podniku a vymysleli tzv. reštrukturalizáciu. Reštrukturalizácia je, že pokúsiť sa, firma, ktorá má, generuje záväzky, má potencionálne zisky, má veľký počet zamestnancov, to znamená, že ich treba chrániť nejakým spôsobom, že za takých podmienok dá sa zneužiť inštitút konkurzu, dá sa o tom rozprávať, len na to tu asi priestor nie je. Takže v takom prípade treba vytvoriť mechanizmus reštrukturalizácie, v rámci ktorého je možné ozdravenú firmu znovu dostať do situácie, keď si môže aspoň čiastočne splácať svoje záväzky, ktoré vznikli. A na druhej strane, udržím, sú zjavné profity typu, že udrží zamestnanectvo, a tak ďalej a tak ďalej. Na to je reštrukturalizácia, je vymyslená.
Máme tu návrh zákona, ktorý tu funguje, za ktorý my sme nehlasovali, lebo naozaj môže generovať reštrukturalizácia aj rôzne typy špekulatívnych konaní a tak ďalej a tak ďalej. História západných hospodárskych procesov a uplatňovanie tohto inštitútu dáva celý rad návodov, ako sa to dá robiť. V danom prípade ale sa vytvoril nejaký mechanizmus, ktorý tu funguje, ktorý nikto nespochybňoval. Naša strana musela vytvoriť jeden mechanizmus, s ktorým sme trošku obišli tradičné parlamentné mechanizmy. Spolupracovať s opozíciou vecne a konštruktívne sa dneska už prakticky nedá. Ja viem, že politicky nikdy nemáte hovoriť, že sa niečo nedá absolútne, ale ja sa bojím a môj osobný názor je, že s dnešnou opozíciou sa spolupracovať nedá. A bolo veľmi rozumné, že vláda vytvorila náhradné mechanizmy tzv. participatívnej demokracie, že vytvorila rôzne rady, na základe ktorých je v bezprostrednom kontakte so zamestnávateľskými zväzmi a s odbormi ako s hlavnými aktérmi na hospodárskom trhu a aj so živnostníkmi. A v rámci nich dochádzame k nejakým súhlasom, k nejakým štandardom pri spravovaní krajiny, držíme to, čo tu tak častokrát spochybňujú, sociálny zmier, čím nepriamo garantujeme opäť toľkokrát spochybňované istoty. Veď to sú predsa základné fundamenty pri dobrom, spravovanom štáte, ktoré iné?
Sociálny zmier, relatívnu bezpečnosť, čo najväčšiu možnú stabilitu v hospodárskom prostredí, ale aj v sociálnom prostredí ľudí, aby mohli zmysluplne žiť, aby mohli zmysluplne konať, aby mohli realizovať svoje dlhodobé záväzky, napríklad aby si mohli kúpiť byt cez hypotéku a podobne, aby mali aspoň základnú garanciu, že má trvalý príjem a že je schopný a vytvoril podmienky, aby vôbec takýto úver mohol dostať a podobne.
To znamená spoločný kontext udržať v rovnováhe, podnikateľský záujem, rovnako záujem tých, ktorí predávajú pracovnú silu a rovnako záujem a záujmy a interesy vôbec všetkých súčastí sociálnej štruktúry spoločnosti, ktorá existuje.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto je ten moment reštrukturalizácie. A samozrejme, tu je možné konať, je možné proces reštrukturalizácie uplatniť. Pán Lipšic sa určite vyjadrí k tomu, že on dal sem návrh zákona, v ktorom výrazne posilnil postavenie dlžníka. Postavenie dlžníka s tým, že dlžník určuje toho, kto bude potom organizovať proces reštrukturalizácie firmy. Urobil to SMER?
Takže, vážené kolegyne, nepochybne môžete vyčítať, prečo sme to nezmenili. No preto, lebo máme nejaký mechanizmus hospodárskej spolupráce. Ja som osobne nezaregistroval jednu jedinú iniciatívu z podnikateľského prostredia, ale, bohužiaľ, ani z odborov, ktorá by smerovala k tomu, že je treba upravovať pomery. Čo ale sa tu, SMER zaregistroval nepochybne prvé signály, veľmi silné, v oblasti cieleného a organizovaného nesplácania dlhov sme zaregistrovali pri firme tzv. Eurobuilding, ak ho poznáme. Poznal som osobne desiatky ľudí, ktorí prišli, že vykonali pre túto stavebnú firmu práce a nikdy im nedali peniaze a mali pripravený právny mechanizmus, ako zneužívať postavenie týchto malých živnostníkov, ktorí nemajú peniaze na dramaticky právnu službu a sú dneska, už ako, keďže pán Lipšic to opäť zariadil, neskúma skutkovú podstatu, teda skutočnú pravdivosť, ale vyhodnocuje iba dôkazy, ktoré strany predkladajú, takže živnostník voči dobre zorganizovanému tímu advokátov nemá v podstate žiadnu šancu.
Vážené kolegyne, kolegovia, čiže toto sú faktory, o ktorých treba zásadným spôsobom hovoriť, lebo zásadným spôsobom formujú to, o čom sa bavíme. Čiže treba vstúpiť a treba hľadať prostredníctvom právnej úpravy a nedá sa to urobiť hneď, lebo na to naozaj potrebujeme k istým veciam dospieť. Naozaj chceme aj vysokú mieru súhlasu, naozaj všetkých aktérov procesu, to znamená naozaj aj zamestnávateľov, aj odborov, aj živnostníkov.
My na rozdiel od vás, vážené kolegyne, považujeme politiku nielen za realizáciu možnosti spravovať štát, ale aj za službu občanom. To znamená, že zisťovanie prieskumu verejnej mienky alebo reálne a viditeľné požiadavky ľudí sú pre nás veľmi dôležité. A musíme sa s nimi zaoberať a aj sa s nimi zaoberáme. Nepochybne situácia je zložitá, treba tak riešiť problematiku živnostníkov a ich pohľadov. Ak ste zaregistrovali dneska, živnostníci na nás apelujú, nechcú prerušovať reštrukturalizáciu, chcú reštrukturalizáciu. Hovorili, za akých podmienok ju chcú a my, samozrejme vláda má ten obrovský problém garantovať, že navrhnuté riešenia budú korektné, že budú korektné a samozrejme aj miera rizika za týchto okolností tu a teraz, keď musíme prelamovať veci, ktoré sa mali riešiť možno už pätnásť rokov a ktorým mala predchádzať zásadná spoločenská diskusia o hodnotách, o spôsoboch, o prístupoch, o štruktúre hodnôt, s ktorými sa spravujeme.
Vo väzbe totiž; ešte pre občanov takú malú informáciu, každý sa k nej ľahko dostane, keď si pozrie, za akých podmienok pán prezident vrátil návrh zákona, ktorý SMER pripravil. Aby som teda ešte dokončil s tým Eurobuildingom, boli prvé signály, SMER sa začal veľmi vážne zaoberať problémami už v marci minulého roku, veď sme 15. októbra minulého roku schválili návrh zákona, ktorý mal výrazným spôsobom obmedziť napríklad možnosť, aby vlastníci cez tzv. formálne vklady do firiem a pomoci firmy, aby odtiaľ načierno čerpali nejaké finančné prostriedky. Pán prezident návrh zákona vrátil, nepochybne ja beriem to, že SMER, mali sme ten zákon schváliť, je tragické, že jeden hlas nám vtedy chýbal, lebo z rôznych dôvodov vecných, kolegovia chýbali. Ale prečo tí, ktorým tak hrozne leží na srdci záujem tých poškodených vo Váhostave, nám nedali ten jeden hlas, aby sme prelomili veto prezidenta?
Pán prezident vyčítal tomu návrhu zákona, že je nekomplexný a neúplný. Čo je lepšie, nekomplexný a neúplný, alebo žiadny? Kto má za čo, akú mieru zodpovednosti? Netreba to nejakým spôsobom seriózne vyhodnotiť? Vy viete, že všetky právne poriadky vo vyspelých štátoch, ako píše pán prezident, sa v nadväznosti na zavedenie tzv. kapitálových spoločností, čo sú kapitálové spoločnosti? Pre tých, ktorí sa s tým predsa len nezaoberajú až tak ďalej, kapitálové spoločnosti sú také spoločnosti, ktoré, teda akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, teda s. r. o.. Tento problém vyplýva z toho, že spoločníci kapitálových spoločností profitujú z obmedzeného ručenia. To znamená, že kapitálové spoločnosti ručia za svoje záväzky výlučne svojím majetkom a spoločníci tak v prípade podnikateľského neúspechu stratia iba svoje vklady. Čo sprevádza takýto typ spoločnosti? Nepochybne aj celý rad podvodov, ktoré smerujú k tomu, že urobíte falošné obchody, vyčistíte spoločnosť, zostáva, zodpovedá spoločnosť, kde iba základným vkladom, ktorý spoločnosť má, ručíte.
Kto vymyslel tento mechanizmus, ktorý tu funguje? My? Ak chcete ísť do hospodárskej histórie západných štátov, nájdete to, už hádam Adam Smith s náznakom takýchto firiem hovoril, že majú veľké riziká, že kedysi to vzniklo vo väzbe ešte na obchod východo-hinduistickej a neviem akej spoločnosti a tak ďalej, nechcem vás tu zaťažovať s detailmi v tomto zmysle, ale tento mechanizmus tu je. Mechanizmus ochrany pred nekalým konaním pri, tohto typu, ktorý je esenciálny a základný, my ho nezmeníme. Vyplýva z Lisabonskej zmluvy, ktorou sme viazaní ako členovia Európskej únie. Takže jednoducho tu je.
A mechanizmus ochrany a jeho účinnosť? Stačí sa opäť pozrieť do medzinárodného prostredia a interpretáciu tých problémov, v ľavicovom, v pravicovom prostredí. Pravicové prostredie miluje - takto to je - základ obchodu, inak iným spôsobom to nejde, a tak ďalej a tak ďalej. Z ľavicového prostredia je silná kritika, ale zrušiť to nemôžme. Fungujú tu a musíme niesť dôsledky.
Ale opäť, pán minister, sa prihováram za to a som presvedčený, že aj väčšina klubu, ak nie všetci, budeme za to, aby sme vytvorili najlepšie možné účinné prostriedky na to, aby sme vedeli garantovať, že podvodné konanie takto organizovaného hospodárskeho prostredia nebude dominantné na tomto trhu a naozaj bude skutočne iba okrajové. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, je ešte celý rad otázok, ktoré by si zaslúžili komentár, ale netreba. Myslím, že tie základné veci, o ktoré sa opiera náš klub pri svojom videní tohto problému, som tu nejakým spôsobom predniesol. K tým politickým okolnostiam, ktoré tu sú, viete, odvolávanie pána Figeľa, lebo to zaznievalo v diskusii ako veľmi intenzívne, no a hlavne teda aj pán Šebej, predseda zahraničného výboru nám rozprával o tom, ako sme narušili zvyklosti parlamentu, že dohodnuté politicky funkcie, ktoré sú v tomto parlamente, sú nedotknuteľné a každý, kto to robí, sa dostáva na úroveň Mečiara a Gauliedera a neviem čoho celého.
Vážené kolegyne, kolegovia, vydohadovali sme inak v tých našich rokovaniach v roku 2012 aj to, že predsedom parlamentu bude Pavol Paška. V tomto parlamente máme predložený návrh na odvolanie pána Pašku. Ja som si tak pre zaujímavosť pozrel, že ako vyzerajú osobnosti, ktoré z nášho opozičného prostredia, ktorí tento návrh podpísali. A hádajte, kto je na prvom mieste podpísaný, alebo si to už nikto nepamätá? Pán Pavol Abrhan, predseda poslaneckého klubu KDH.
Paľko, ako to je? Po tom všetkom, čo sme tu počúvali, ak teda vedieme politický zápas. Pavol Abrhan bol ten, ktorý prvý podpísal návrh na odvolanie predsedu Pašku. Pripustime, že to bol symbolický návrh. To znamená SMER ako taký, ten má aké práva v parlamente? Ten nemôže nikoho odvolávať, ten nemôže teda uviesť alebo mať predstavu o tom, že jeho kolega opozičný koná alebo nekoná správne a nemá právo na minimálne symbolické gesto na to, aby sa teda porozprával a v rámci, a predovšetkým tak v rámci, tak vedeného politického zápasu, ako tu predniesli niektorí páni kolegovia. Elementárna etika. Veď univerzalita v konaní je to, čo môžem ja, predsa musím automaticky rešpektovať, že môžeš aj ty a opačne. Veď to sú elementárne základy slušného a ľudského správania a základy humanizmu, ale aj základy komunikácie medzi ľuďmi. Ak to nebudeme riešiť v osobných životoch, susedských vzťahoch, pracovných vzťahoch, že jednoducho univerzálne čo platí pre mňa, platí pre iného.
Vážené kolegyne, časť našich kolegov z opozície tu zavádza, samozrejme tým typickým spôsobom, obvinením nás z vlastného prečinu, že vyhral si voľby, môžeš všetko. Ja sa dokonca bojím, poviem, že SMER, ktorý urobil korektné, teda takto, veľmi seriózne nakladanie so svojou väčšinou v parlamente, že urobil to, že aby nebol obvinený z toho, že parný valec a z Idky a neviem odkiaľ, urobil najliberálnejšie prostredie, dokonca až také, že sme prestali dodržiavať a trvať na tom, ako tí, ktorí vedieme schôdze, elementárne zásady a pravidlá, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku.
Vážené kolegyne, kolegovia, no je tu celý rad vecí, ktoré je potrebné, aby si verejnosť všimla a aby naozaj vyhodnocovala veci. Ja vám, páni kolegovia, len poviem vec, ktorú som už tu hovoril. Ja som absolútne presvedčený, že ak chce niekto vidieť, ako sa bude správať niekto, pokiaľ získa politickú moc, takže ho musí veľmi podrobne skúmať, ako bojuje o túto politickú moc, aké nástroje používa. Ja som presvedčený, že človek, ktorý je hochštaplerom pri získavaní politickej moci, zostane hochštaplerom aj vtedy, keď tú politickú moc získa.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
9:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38
Daniel Lipšic4.
Ďakujem. Pán poslanec Číž, groteskná snaha SMER-u nájsť vinníka situácie v stave, kedy sedem rokov, z posledných desiatich rokov ste boli sedem rokov pri vláde a neurobili ste nič, ale zodpovedná je Radičová, Figeľ, Žitňanská, ja, teraz Adam Smith, na budúce to bude ešte Isaac Newton, pretože vynašiel zákony gravitácie a Dalajláma. Je to smiešne. Ste sedem rokov z desiatich pri vláde. Neurobili ste nič. A samozrejme, ja s vami...
4.
Ďakujem. Pán poslanec Číž, groteskná snaha SMER-u nájsť vinníka situácie v stave, kedy sedem rokov, z posledných desiatich rokov ste boli sedem rokov pri vláde a neurobili ste nič, ale zodpovedná je Radičová, Figeľ, Žitňanská, ja, teraz Adam Smith, na budúce to bude ešte Isaac Newton, pretože vynašiel zákony gravitácie a Dalajláma. Je to smiešne. Ste sedem rokov z desiatich pri vláde. Neurobili ste nič. A samozrejme, ja s vami nemôžem do polemiky ohľadne, ohľadne červeného a žltého FIDIC-u, lebo na to ste odborník vy. Ale keďže ste právnik, keďže ste právnik, tak s vami pôjdem, aspoň sa vás opýtam niektoré právne veci.
Viete o tom a čítali ste uznesenie, že analýzy na stavbu diaľnic formou PPP za vašej vlády boli sfalšované? Čo je dokázané v trestnom konaní. Viete o tom? Viete o tom. Vaša vláda, vaše ministerstvo dopravy falšovalo - je to dokázané v trestnom konaní - analýzy, aby vyšla stavba diaľnic PPP lacnejšie. To je fakt. Viete, koľko stojí R1 na tridsať rokov našich daňových poplatníkov, koľko bude stáť? Každý deň, dvadsaťštyri hodín denne, každú hodinu 400-tis. bývalých korún. Tridsať rokov. To je váš projekt roka.
Ale ako právnik sa vás ešte opýtam, či ste videli a čítali výrok pána Hanzela o tom, kto sú sponzori SMER-u a ako vznikal SMER. A sa vás ako právnika opýtam, ako je možné, že pána Hanzela nikto nežaloval, nedával trestné oznámenie. Vy ako právnik, samozrejme, sa svojich práv domáhate. Z akého dôvodu nikto zo SMER-u ani vy osobne za slová pána Hanzela o prepojení na oligarchov, na zlepenec oligarchov, ste vo veci nikdy nekonali, keď sa tak zastávate spravodlivosti? Viete prečo? Lebo hovoril pravdu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.4.2015 o 9:38 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
4.
Ďakujem. Pán poslanec Číž, groteskná snaha SMER-u nájsť vinníka situácie v stave, kedy sedem rokov, z posledných desiatich rokov ste boli sedem rokov pri vláde a neurobili ste nič, ale zodpovedná je Radičová, Figeľ, Žitňanská, ja, teraz Adam Smith, na budúce to bude ešte Isaac Newton, pretože vynašiel zákony gravitácie a Dalajláma. Je to smiešne. Ste sedem rokov z desiatich pri vláde. Neurobili ste nič. A samozrejme, ja s vami nemôžem do polemiky ohľadne, ohľadne červeného a žltého FIDIC-u, lebo na to ste odborník vy. Ale keďže ste právnik, keďže ste právnik, tak s vami pôjdem, aspoň sa vás opýtam niektoré právne veci.
Viete o tom a čítali ste uznesenie, že analýzy na stavbu diaľnic formou PPP za vašej vlády boli sfalšované? Čo je dokázané v trestnom konaní. Viete o tom? Viete o tom. Vaša vláda, vaše ministerstvo dopravy falšovalo - je to dokázané v trestnom konaní - analýzy, aby vyšla stavba diaľnic PPP lacnejšie. To je fakt. Viete, koľko stojí R1 na tridsať rokov našich daňových poplatníkov, koľko bude stáť? Každý deň, dvadsaťštyri hodín denne, každú hodinu 400-tis. bývalých korún. Tridsať rokov. To je váš projekt roka.
Ale ako právnik sa vás ešte opýtam, či ste videli a čítali výrok pána Hanzela o tom, kto sú sponzori SMER-u a ako vznikal SMER. A sa vás ako právnika opýtam, ako je možné, že pána Hanzela nikto nežaloval, nedával trestné oznámenie. Vy ako právnik, samozrejme, sa svojich práv domáhate. Z akého dôvodu nikto zo SMER-u ani vy osobne za slová pána Hanzela o prepojení na oligarchov, na zlepenec oligarchov, ste vo veci nikdy nekonali, keď sa tak zastávate spravodlivosti? Viete prečo? Lebo hovoril pravdu.
Rozpracované
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Igor Hraško6.
Ďakujem za slovo. No čistý trapas vládnej strany SMER, keď včera večer z rokovania odišli poslanci SMER-u a v podstate nemal kto zahlasovať po skončení rozpravy, tak sa do rozpravy ešte prihlásil minister a, nedajbože, ešte aj pán poslanec Číž, ktorý to pokračoval s guľometnou paľbou ešte dneska ráno. Poúčal nás včera, opozičných poslancov, že treba dodržiavať rokovací poriadok a jeho prvé slová vo včerajšom vystúpení, že rád by sa...
6.
Ďakujem za slovo. No čistý trapas vládnej strany SMER, keď včera večer z rokovania odišli poslanci SMER-u a v podstate nemal kto zahlasovať po skončení rozpravy, tak sa do rozpravy ešte prihlásil minister a, nedajbože, ešte aj pán poslanec Číž, ktorý to pokračoval s guľometnou paľbou ešte dneska ráno. Poúčal nás včera, opozičných poslancov, že treba dodržiavať rokovací poriadok a jeho prvé slová vo včerajšom vystúpení, že rád by sa dotkol úplne všetkých problémov v rámci odvolávania, v rámci skráteného legislatívneho a aj v rámci zákona. Dneska sa 35 minút z dvoch minút venoval reštrukturalizácii, aj to nie zákonu. To znamená, že on prvý poučuje, ale nedodržiava nič.
Teraz poďme k veci. Hovorili ste o politizácii problému, ale vy ste začali politizovať, keď ste sa odklonili od riešenia problému reštrukturalizácie odvolávaním Figeľa.
Hovorili ste o tvorbe cien. Áno, počul som, Fico vyhlásil, že je koniec lacným diaľniciam. To sa vám teraz veľmi hodí na predraženom PPP projekte obchvatu D4 a R7 v Bratislave, čo?
Hovorili ste o kríze, že treba šetriť. Tak podľa vás treba pre štát dať premrštené ceny. To je váš systém šetrenia. Paráda. A čo svedčí o kvalite toho projektu, ktorý ste tuná ospevovali? No pokuty za nekvalitu stavby, ktoré ale za záhadných okolností neboli možno všetky udelené. Mali ste hovoriť o zlepšení procesov reštrukturalizácie, ale vy ste ospevovali predražený projekt R1, to zdôrazňujem ešte raz.
No a na záver, ak ste uviedli, teda ak ste vedeli vy už vtedy od problémoch vo Váhostave v minulom roku, tak NDS-ka mala právny nárok pozastaviť celý výkon Váhostavu na diaľnici, na diaľniciach, alebo teda na úsekoch a neurobila tak. Tak čo ste vy urobili doteraz? A okrem toho stále bľabocete o tom, že stále sa tu nerieši, nerieši. Veď vy vládnete osem rokov. Čo ste urobili vy? Čo ste urobili? Nič.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.4.2015 o 9:40 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
6.
Ďakujem za slovo. No čistý trapas vládnej strany SMER, keď včera večer z rokovania odišli poslanci SMER-u a v podstate nemal kto zahlasovať po skončení rozpravy, tak sa do rozpravy ešte prihlásil minister a, nedajbože, ešte aj pán poslanec Číž, ktorý to pokračoval s guľometnou paľbou ešte dneska ráno. Poúčal nás včera, opozičných poslancov, že treba dodržiavať rokovací poriadok a jeho prvé slová vo včerajšom vystúpení, že rád by sa dotkol úplne všetkých problémov v rámci odvolávania, v rámci skráteného legislatívneho a aj v rámci zákona. Dneska sa 35 minút z dvoch minút venoval reštrukturalizácii, aj to nie zákonu. To znamená, že on prvý poučuje, ale nedodržiava nič.
Teraz poďme k veci. Hovorili ste o politizácii problému, ale vy ste začali politizovať, keď ste sa odklonili od riešenia problému reštrukturalizácie odvolávaním Figeľa.
Hovorili ste o tvorbe cien. Áno, počul som, Fico vyhlásil, že je koniec lacným diaľniciam. To sa vám teraz veľmi hodí na predraženom PPP projekte obchvatu D4 a R7 v Bratislave, čo?
Hovorili ste o kríze, že treba šetriť. Tak podľa vás treba pre štát dať premrštené ceny. To je váš systém šetrenia. Paráda. A čo svedčí o kvalite toho projektu, ktorý ste tuná ospevovali? No pokuty za nekvalitu stavby, ktoré ale za záhadných okolností neboli možno všetky udelené. Mali ste hovoriť o zlepšení procesov reštrukturalizácie, ale vy ste ospevovali predražený projekt R1, to zdôrazňujem ešte raz.
No a na záver, ak ste uviedli, teda ak ste vedeli vy už vtedy od problémoch vo Váhostave v minulom roku, tak NDS-ka mala právny nárok pozastaviť celý výkon Váhostavu na diaľnici, na diaľniciach, alebo teda na úsekoch a neurobila tak. Tak čo ste vy urobili doteraz? A okrem toho stále bľabocete o tom, že stále sa tu nerieši, nerieši. Veď vy vládnete osem rokov. Čo ste urobili vy? Čo ste urobili? Nič.
Rozpracované
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Erika Jurinová8.
Ďakujem veľmi pekne. No zostala som, pán podpredseda Číž, dosť prekvapená, alebo vlastne nemusela som zostať prekvapená, lebo to je typický váš prejav. Rád poúčate druhých, čo môžu a čo nie a vy ste nám tu hodili z 35 minút možno 30-minútový politický prejav.
Najskôr som mala pocit, že ste si pomýlili azda body, že ste chceli vystúpiť určite k odvolávaniu pána podpredsedu. Potom ste sa teda vyjadrili aj k samotnej...
8.
Ďakujem veľmi pekne. No zostala som, pán podpredseda Číž, dosť prekvapená, alebo vlastne nemusela som zostať prekvapená, lebo to je typický váš prejav. Rád poúčate druhých, čo môžu a čo nie a vy ste nám tu hodili z 35 minút možno 30-minútový politický prejav.
Najskôr som mala pocit, že ste si pomýlili azda body, že ste chceli vystúpiť určite k odvolávaniu pána podpredsedu. Potom ste sa teda vyjadrili aj k samotnej reštrukturalizácii, ale k samotnému zákonu ale veľmi nie.
Možnože na margo samotného zákona, vo verejnosti ide, idú také vyjadrenia, že týmto zákonom opäť len pomôžete oligarchom. Preto možno sa aj tie riešenia budú meniť a doteraz vlastne nevieme, akým spôsobom sa budú meniť. Ak nás budete odporúčať na hospodársky výbor, tak vám veľmi pekne poďakujem, pretože viete, že na hospodárskom výbore to bude asi síce vášnivá, ale dosť krátka debata oproti tomu, čo sa prerokováva, alebo ak sa to bude prerokovávať tunak. Takže opäť opozícia bude mať veľmi krátky čas zoznámiť sa s vaším skutočným riešením. Nevraviac o tom, že nikde nie je napísané, že to riešenie naozaj pomôže práve malým živnostníkom, o ktorých máte teda eminentný záujem, aby sa situácia vyriešila.
Je mi fakt ľúto, že vašou hlavnou témou je poúčať druhých. To si možnože ako podpredseda síce môžte dovoliť, ale tak, ako vy mňa veľmi rád v tomto smere upozorňujete, rada by som aj ja vás upozornila, aby ste častokrát rozprávali aj k veci.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.4.2015 o 9:42 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
8.
Ďakujem veľmi pekne. No zostala som, pán podpredseda Číž, dosť prekvapená, alebo vlastne nemusela som zostať prekvapená, lebo to je typický váš prejav. Rád poúčate druhých, čo môžu a čo nie a vy ste nám tu hodili z 35 minút možno 30-minútový politický prejav.
Najskôr som mala pocit, že ste si pomýlili azda body, že ste chceli vystúpiť určite k odvolávaniu pána podpredsedu. Potom ste sa teda vyjadrili aj k samotnej reštrukturalizácii, ale k samotnému zákonu ale veľmi nie.
Možnože na margo samotného zákona, vo verejnosti ide, idú také vyjadrenia, že týmto zákonom opäť len pomôžete oligarchom. Preto možno sa aj tie riešenia budú meniť a doteraz vlastne nevieme, akým spôsobom sa budú meniť. Ak nás budete odporúčať na hospodársky výbor, tak vám veľmi pekne poďakujem, pretože viete, že na hospodárskom výbore to bude asi síce vášnivá, ale dosť krátka debata oproti tomu, čo sa prerokováva, alebo ak sa to bude prerokovávať tunak. Takže opäť opozícia bude mať veľmi krátky čas zoznámiť sa s vaším skutočným riešením. Nevraviac o tom, že nikde nie je napísané, že to riešenie naozaj pomôže práve malým živnostníkom, o ktorých máte teda eminentný záujem, aby sa situácia vyriešila.
Je mi fakt ľúto, že vašou hlavnou témou je poúčať druhých. To si možnože ako podpredseda síce môžte dovoliť, ale tak, ako vy mňa veľmi rád v tomto smere upozorňujete, rada by som aj ja vás upozornila, aby ste častokrát rozprávali aj k veci.
Rozpracované
9:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:44
Miroslav Kadúc10.
Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vy ste povedali, že predpokladom prijatia dobrého návrhu je aj diskusia a aj okrem parlamentnej aj mimoparlamentná. Toto ste alebo takto ste to nejako povedali. Toto je, myslím, že žart. My sme len včera skrátili skrátené legislatívne konanie, včera sme ho schválili, teda konanie, kde vylučujeme medzirezortné pripomienkové konanie, akúkoľvek diskusiu a to je k tomuto návrhu zákona. K týmto...
10.
Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vy ste povedali, že predpokladom prijatia dobrého návrhu je aj diskusia a aj okrem parlamentnej aj mimoparlamentná. Toto ste alebo takto ste to nejako povedali. Toto je, myslím, že žart. My sme len včera skrátili skrátené legislatívne konanie, včera sme ho schválili, teda konanie, kde vylučujeme medzirezortné pripomienkové konanie, akúkoľvek diskusiu a to je k tomuto návrhu zákona. K týmto takmer sto stranám. Ako môže niekto k tomu diskutovať mimo parlament napríklad? No nemôže.
Čo je ešte väčší šok, že my vlastne nevieme, čo budeme schvaľovať v druhom čítaní. To najzásadnejšie. Ale ja sa pokúsim byť ešte chvíľku zmierlivý a povedzte mi, prosím, je naozaj tento legislatívny proces normálny, je v poriadku? Ja si myslím, že nie, ale možno vy mi odpoviete, ako to vidíte vy. A častokrát sa staviate do pozície štátnika, čo je dobré, čo sem patrí. Ale povedzte mi, zhodneme sa asi na tom, že ten, kto vládne, má zodpovednosť. Kto vládne v tejto republike takmer osem rokov z posledných desiatich? Kto vládne?
Ešte jednu poslednú otázku. Je alebo nie je pravda, či opozícia, táto aktuálna, mala alebo nemala návrhy, ako pomôcť malým a stredným podnikateľom za tieto tri roky? Je alebo nie je to pravda? Pretože vaši kolegovia, vrátane vás, ich zmietli zo stola bez akejkoľvek diskusie, bez akejkoľvek diskusie. Vy ste mali možnosť pomôcť týmto ľuďom, neurobili ste to.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.4.2015 o 9:44 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
10.
Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vy ste povedali, že predpokladom prijatia dobrého návrhu je aj diskusia a aj okrem parlamentnej aj mimoparlamentná. Toto ste alebo takto ste to nejako povedali. Toto je, myslím, že žart. My sme len včera skrátili skrátené legislatívne konanie, včera sme ho schválili, teda konanie, kde vylučujeme medzirezortné pripomienkové konanie, akúkoľvek diskusiu a to je k tomuto návrhu zákona. K týmto takmer sto stranám. Ako môže niekto k tomu diskutovať mimo parlament napríklad? No nemôže.
Čo je ešte väčší šok, že my vlastne nevieme, čo budeme schvaľovať v druhom čítaní. To najzásadnejšie. Ale ja sa pokúsim byť ešte chvíľku zmierlivý a povedzte mi, prosím, je naozaj tento legislatívny proces normálny, je v poriadku? Ja si myslím, že nie, ale možno vy mi odpoviete, ako to vidíte vy. A častokrát sa staviate do pozície štátnika, čo je dobré, čo sem patrí. Ale povedzte mi, zhodneme sa asi na tom, že ten, kto vládne, má zodpovednosť. Kto vládne v tejto republike takmer osem rokov z posledných desiatich? Kto vládne?
Ešte jednu poslednú otázku. Je alebo nie je pravda, či opozícia, táto aktuálna, mala alebo nemala návrhy, ako pomôcť malým a stredným podnikateľom za tieto tri roky? Je alebo nie je to pravda? Pretože vaši kolegovia, vrátane vás, ich zmietli zo stola bez akejkoľvek diskusie, bez akejkoľvek diskusie. Vy ste mali možnosť pomôcť týmto ľuďom, neurobili ste to.
Rozpracované
9:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:46
Mikuláš Huba12.
Ďakujem pekne za slovo. Bolo by toho viac, samozrejme, na čo by sa dalo reagovať v tvojom vystúpení, pán podpredseda. Ale ja sa obmedzím len na jeden aspekt, ktorý si možno ani nikto, okrem mňa, nevšimol a to boli tie tvoje narážky a výčitky voči predchádzajúcej vláde týkajúce sa environmentálnych limitov, na ktoré, okrem iných, narazila výstavba diaľnice D1 a kde naozaj, a z môjho pohľadu veľmi pozitívne, zakročila alebo zaujala...
12.
Ďakujem pekne za slovo. Bolo by toho viac, samozrejme, na čo by sa dalo reagovať v tvojom vystúpení, pán podpredseda. Ale ja sa obmedzím len na jeden aspekt, ktorý si možno ani nikto, okrem mňa, nevšimol a to boli tie tvoje narážky a výčitky voči predchádzajúcej vláde týkajúce sa environmentálnych limitov, na ktoré, okrem iných, narazila výstavba diaľnice D1 a kde naozaj, a z môjho pohľadu veľmi pozitívne, zakročila alebo zaujala postoj Európska komisia a prispela k tomu, že ten variant, ktorý prvá vláda Roberta Fica celkom svojvoľne zvolila v rozpore s odporúčaniami oficiálneho a vládou zastrešeného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý bol teda platný, tak vláda ho z neznámych príčin zmenila za povrchový variant a to narazilo na negatívny postoj Európskej komisie, čo je celkom logické z dvoch dôvodov. Jednak pre ten spomínaný proces posudzovania vplyvov, ktorý odporúčal iný tunelový variant a jednak preto, že ide o územie alebo o prírodu európskeho významu a preto je úplne logické, že Európska komisia sa zaujíma o to, ako chránená príroda európskeho významu na Slovensku dopadne.
Ja viem, že vláde SMER-u je ochrana prírody a krajiny vcelku ľahostajná. Preto som rád, že sme členmi Európskej únie, ktorej táto problematika celkom ľahostajná nie je. Žiaľ, našich politikov zaujíma ochrana prírody a krajiny tak chvíľu pred voľbami, keď sa treba biť do pŕs, alebo je výhodné byť sa do pŕs a tváriť sa, akí sme veľkí ochrancovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.4.2015 o 9:46 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
12.
Ďakujem pekne za slovo. Bolo by toho viac, samozrejme, na čo by sa dalo reagovať v tvojom vystúpení, pán podpredseda. Ale ja sa obmedzím len na jeden aspekt, ktorý si možno ani nikto, okrem mňa, nevšimol a to boli tie tvoje narážky a výčitky voči predchádzajúcej vláde týkajúce sa environmentálnych limitov, na ktoré, okrem iných, narazila výstavba diaľnice D1 a kde naozaj, a z môjho pohľadu veľmi pozitívne, zakročila alebo zaujala postoj Európska komisia a prispela k tomu, že ten variant, ktorý prvá vláda Roberta Fica celkom svojvoľne zvolila v rozpore s odporúčaniami oficiálneho a vládou zastrešeného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý bol teda platný, tak vláda ho z neznámych príčin zmenila za povrchový variant a to narazilo na negatívny postoj Európskej komisie, čo je celkom logické z dvoch dôvodov. Jednak pre ten spomínaný proces posudzovania vplyvov, ktorý odporúčal iný tunelový variant a jednak preto, že ide o územie alebo o prírodu európskeho významu a preto je úplne logické, že Európska komisia sa zaujíma o to, ako chránená príroda európskeho významu na Slovensku dopadne.
Ja viem, že vláde SMER-u je ochrana prírody a krajiny vcelku ľahostajná. Preto som rád, že sme členmi Európskej únie, ktorej táto problematika celkom ľahostajná nie je. Žiaľ, našich politikov zaujíma ochrana prírody a krajiny tak chvíľu pred voľbami, keď sa treba biť do pŕs, alebo je výhodné byť sa do pŕs a tváriť sa, akí sme veľkí ochrancovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Martin Fronc14.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda značnú časť sa venoval odvolávaniu Jána Figeľa. Neviem, čo to má spoločné so zákonom. Ale neviem, možno sa bál, že sa už nebudeš môcť k téme vyjadriť, ale asi si nepostrehol, že ten bod je prerušený a ešte budeš môcť k tomu hovoriť. Ale ty si v tom svojom vystúpení povedal, že Figeľa neodvolávate preto, za jeho pôsobenie ako podpredsedu Národnej rady, ale pre niečo iné, za minulosť....
14.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda značnú časť sa venoval odvolávaniu Jána Figeľa. Neviem, čo to má spoločné so zákonom. Ale neviem, možno sa bál, že sa už nebudeš môcť k téme vyjadriť, ale asi si nepostrehol, že ten bod je prerušený a ešte budeš môcť k tomu hovoriť. Ale ty si v tom svojom vystúpení povedal, že Figeľa neodvolávate preto, za jeho pôsobenie ako podpredsedu Národnej rady, ale pre niečo iné, za minulosť. No ale vy ho odvolávate z funkcie podpredsedu Národnej rady. A uvedomuješ si, aký je to logický nezmysel? To je tak, ako včera by tréner Bayernu stiahol hráča, keby mu to vyčítali, že prečo ho stiahol, že však v poriadku, hral. On by povedal, no ale on minule zle hral hokej. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.4.2015 o 9:48 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
14.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda značnú časť sa venoval odvolávaniu Jána Figeľa. Neviem, čo to má spoločné so zákonom. Ale neviem, možno sa bál, že sa už nebudeš môcť k téme vyjadriť, ale asi si nepostrehol, že ten bod je prerušený a ešte budeš môcť k tomu hovoriť. Ale ty si v tom svojom vystúpení povedal, že Figeľa neodvolávate preto, za jeho pôsobenie ako podpredsedu Národnej rady, ale pre niečo iné, za minulosť. No ale vy ho odvolávate z funkcie podpredsedu Národnej rady. A uvedomuješ si, aký je to logický nezmysel? To je tak, ako včera by tréner Bayernu stiahol hráča, keby mu to vyčítali, že prečo ho stiahol, že však v poriadku, hral. On by povedal, no ale on minule zle hral hokej. Ďakujem.
Rozpracované
9:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:49
Ľuboš Blaha16.
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, som veľmi rád, že ste upozornili najmä na tie sociálno-ekonomické súvislosti, pretože tá debata sa tu často kvôli opozícii redukuje na problém jedného človeka, jedného Širokého, od ktorého sa SMER stokrát dištancoval a naozaj, takto by tá téma nemala vyzerať, lebo SMER so Širokým nemá nič spoločné. Problém je to, čo sa deje malým živnostníkom nielen v prípade Váhostavu, čo sa deje všeobecne malým...
16.
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, som veľmi rád, že ste upozornili najmä na tie sociálno-ekonomické súvislosti, pretože tá debata sa tu často kvôli opozícii redukuje na problém jedného človeka, jedného Širokého, od ktorého sa SMER stokrát dištancoval a naozaj, takto by tá téma nemala vyzerať, lebo SMER so Širokým nemá nič spoločné. Problém je to, čo sa deje malým živnostníkom nielen v prípade Váhostavu, čo sa deje všeobecne malým živnostníkom a malým podnikateľom. Päťsto reštrukturalizácií, kolegovia. Aj keby ste tu ako 20 hodín rozprávali o Širokom, tak to máte ďalších 499 reštrukturalizácií, ktoré ste spískali vy vaším hlúpym zákonom. To je ten hlavný problém.
A tu je práve to, čo pán kolega Číž povedal veľmi jasne, dva modely. Buď budete mať štát v ekonomike, ktorý bude pomáhať slabším, alebo tam ten štát nebude a bude tam čistý voľný trh a tí silnejší budú požierať slabších. Lebo takto funguje voľný trh. A potom, samozrejme, keď príde pán Figeľ a dá tam nízke ceny, umelo nízke ceny, tak ten systém padajúceho exkrementu dopadne vždy na tých najmenších, na tých najslabších, na tých živnostníkov. Ale to je váš ideologický systém. To je práve ten neoliberalizmus, o ktorom hovoril pán kolega Číž.
Čiže ja som veľmi rád, že kvôli tejto kauze sa tu vyvíja verejný tlak na to, aby tento systém konečne prestal, aby tu bolo viac štátu v ekonomike, aby tu bolo viac ochrany slabších, aby tu bolo viac ľavicových riešení a práve o to nám spoločne aj s kolegom Čížom ide.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.4.2015 o 9:49 hod.
PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
16.
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, som veľmi rád, že ste upozornili najmä na tie sociálno-ekonomické súvislosti, pretože tá debata sa tu často kvôli opozícii redukuje na problém jedného človeka, jedného Širokého, od ktorého sa SMER stokrát dištancoval a naozaj, takto by tá téma nemala vyzerať, lebo SMER so Širokým nemá nič spoločné. Problém je to, čo sa deje malým živnostníkom nielen v prípade Váhostavu, čo sa deje všeobecne malým živnostníkom a malým podnikateľom. Päťsto reštrukturalizácií, kolegovia. Aj keby ste tu ako 20 hodín rozprávali o Širokom, tak to máte ďalších 499 reštrukturalizácií, ktoré ste spískali vy vaším hlúpym zákonom. To je ten hlavný problém.
A tu je práve to, čo pán kolega Číž povedal veľmi jasne, dva modely. Buď budete mať štát v ekonomike, ktorý bude pomáhať slabším, alebo tam ten štát nebude a bude tam čistý voľný trh a tí silnejší budú požierať slabších. Lebo takto funguje voľný trh. A potom, samozrejme, keď príde pán Figeľ a dá tam nízke ceny, umelo nízke ceny, tak ten systém padajúceho exkrementu dopadne vždy na tých najmenších, na tých najslabších, na tých živnostníkov. Ale to je váš ideologický systém. To je práve ten neoliberalizmus, o ktorom hovoril pán kolega Číž.
Čiže ja som veľmi rád, že kvôli tejto kauze sa tu vyvíja verejný tlak na to, aby tento systém konečne prestal, aby tu bolo viac štátu v ekonomike, aby tu bolo viac ochrany slabších, aby tu bolo viac ľavicových riešení a práve o to nám spoločne aj s kolegom Čížom ide.
Ďakujem.
Rozpracované