49. schôdza

Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ťažko sa mi vystupuje po vysoko zmysluplnom a odbornom vystúpení predrečníka, ale pokúsim sa.
Pani poslankyňa Žitňanská, vy ste povedali alebo teda priznali ste, že však vy ste nič neurobili v tom roku 2011 také prolomatické. Vy ste tam zakotvili, že veriteľ získa uspokojenie do výšky svojho zabezpečenia pohľadávky.
Vy sama dobre viete, že banky majú iné možnosti a majú vždy lepšie možnosti zabezpečiť si svoje pohľadávky voči nejakej akciovej alebo voči nejakej spoločnosti, keďže Váhostav niečo od bánk potreboval, tak mali tie banky úplne iné možnosti zabezpečiť si tie pohľadávky voči tomu Váhostavu, ako bežný živnostník. Bežný živnostník mnohokrát ani s tým hlavným dodávateľom nepríde do kontaktu, tak ako to robí Eurobuilding, ale robil to aj Váhostav, ide cez subdodávateľov, a tí živnostníci sú subdodávatelia až v nejakom druhom, treťom alebo štvrtom rade. A ten živnostník si nemá ako voči tomu Váhostavu, keď je subdodávateľom v druhom alebo až v treťom rade, zabezpečiť tú pohľadávku, lebo nemá také možnosti ako banka. Čiže vy ste dobre vedeli, čo tým dosiahnete, a že tým nahráte, čo v podstate my aj tvrdíme, dáte do výhodnejšieho postavenia banky.
To, čo ste spomínali, že by mala byť stanovená, tuším, ste to tak spomenuli, že minimálna výška zaplatenia a teda minimálna výška splatenia nezabezpečených pohľadávok v zákone, myslím si, že to je zaujímavá myšlienka, dá sa o tom diskutovať. Ja osobne, dokonca ja som to povedal na ústavnoprávnom výbore, som toho názoru, že inštitút reštrukturalizácie je na slovenské pomery zbytočný, ale to je môj ojedinelý názor.
A to, čo ste spomínali ohľadom toho osobitného odvodu z toho osobitného fondu. Áno, ide to z peňazí bánk, lenže tu treba povedať to, že ten fond sa nedal na iné veci použiť, iba na záchranu bánk a banky majú povinnosť prispievať doňho stálou sumou. Čiže či tam budú peniaze v tom fonde alebo nie, musia stále prispievať. A čo je dôležité, je to, že týmto práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ja len k jednému. Nie, pozícia zabezpečených veriteľov je ustabilizovaná od roku 2005 v tej otázke, že sa uspokojujú v princípe do úrovne ich zabezpečenia. Ja som sa snažila vysvetliť prečo. A ja vám kľudne poviem: okej, akože zmeňme to. Napíšte nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý dá do jednej roviny zabezpečených aj nezabezpečených veriteľov. Však kľudne to urobte. Čo to spraví s úrokmi z úverov, neviem, ale však skúste to.

Teraz by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Lipšic. Máte do dvanástej, či dlhšie? Môžete začať.
Takže nech sa páči, do dvanástej.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Ja by som začal tým, kde pani poslankyňa Žitňanská v princípe skončila. Samozrejme, že aj v konkurze sa zabezpečení veritelia uspokojujú zo svojej zábezpeky. Čiže to by sme nič, nič nevyriešili. Ale čím začala, je ten bankový odvod. A nechcem mať vyhlásenie silné, musím o tom chvíľku popremýšľať, ale zveriť vláde kompetenciu rozhodovať o pol miliarde verejných financií podľa svojej ľubovôle bez rozhodovania parlamentu, môže narážať na ústavné limity, keďže rozpočty verejných financií schvaľuje tento parlament. A vy v tomto zákone vlastne hovoríte, že vláda o tom bankovom odvode bude rozhodovať nariadením podľa svojej úvahy, proste. To je hlavný bod tohto ustanovenia, na ktoré nikto nereagoval z, ani z vlády, ani z vládnej koalície, teda z vládnej strany v parlamente. To znamená, že v princípe parlament hovorí: Držíme vám palce pri rozhodovaní o tom, na čo to použijete, spánombohom, a snáď to bude na dobré veci. Týmto sa parlament podľa mojej mienky vzdáva svojej základnej kompetencie. Nechcem ísť do histórie, ale prvotná kompetencia parlamentu bola schvaľovať rozpočet, výdavky a príjmy. My dnes hovoríme, že časť z toho bude schvaľovať vlastne vláda. To považujem za veľmi, veľmi nebezpečný precedens.
Ja by som sa vrátil k tomu riešeniu vlády. Ono koniec koncov časť opozície navrhovala už dávnejšie, že vlastne štát by do toho mal vstúpiť a že štát by mal vyvlastniť – teda vyvlastniť? – kúpiť pohľadávky malých veriteľov. Chvalabohu, že zostal v tomto zmysle SMER nakoniec sám a že aj si kolegovia z opozície niektorí uvedomili, že to bola riadna hlúposť, pretože štát sme my všetci. A riešenie, ktoré navrhuje v druhom čítaní minister spravodlivosti a teda vládna, vládna väčšina, je, že 50, pardon, približne 50 % pohľadávok malých živnostníkov zaplatia daňoví poplatníci. A nie je nič inšpirujúce, že to pôjde cez odvod, ktorý navrhujete, jeho použitie rozšíriť.
Ja som si pripravil, aby to bolo možno pre, pre všetkých zrozumiteľnejšie, ako by mohol znieť pozmeňujúci návrh, ktorý nepodám, aby bolo zrejmé, že to, z čoho ide vláda vykúpiť pohľadávky malých živnostníkov, sú verejné financie.
On by znel tak, že ten zákon o osobitnom odvode, zákon č. 384/2011 Z. z. by sa doplnil tak, že v § 4 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová (teda načo by mohol byť osobitný odvod využitý): "na zvýšenie miezd učiteľov a zdravotných sestier v Slovenskej republike". Toto by sme mohli dneska schváliť, že tých, dajme tomu, približne 50 mil. eur, o ktoré v tejto situácii ide, tých 50 % pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ktoré dáte na vyriešenie záväzkov Juraja Širokého a Váhostavu, by sa mohli dať na zvýšenie platov učiteľov a zdravotných sestier. Nemohli by ste to? Nie? Nie? (Reakcia z pléna.) Lebo tie peniaze, v tom, ako on odvedie, majú takú malú nálepku, z druhej strany tam je napísané "len pre Juraja Širokého", hej? Je to tak? (Reakcie z pléna.) Nemajú, čo? Ja si tiež myslím, že nemajú. Ja si tiež myslím, že nemajú. (Reakcie z pléna.) A preto, preto chcem, chcem to zdôrazniť práve preto, aby bolo každému nad slnko jasné, že nejde o nejaký odvod zlých bankárov, ktorí sa na to poskladajú. Nie, ľudia, nie, na to sa poskladajú ľudia, lebo tie peniaze z bankového odvodu, z dépeháčky, z dane z príjmu, z monopolnej dane sú peniazmi ľudí v tejto krajine. Aj toto sú peniaze ľudí. A my, vy rozhodnete, na aký účel pôjdu. A tak, ako môžu ísť na platenie záväzkov Juraja Širokého, lebo na to pôjdu zjavne, tak môžu ísť na akýkoľvek iný, a podľa mňa oveľa bohumilejší cieľ, ako je platenie záväzkov Juraja Širokého.
Čiže toľko v úvode k bankovému odvodu. K tým dvom alternatívam, ktoré sú vo vašom pozmeňovacom návrhu a v našom pozmeňovacom návrhu. To znamená, vo vašom 50 % živnostníci od daňových poplatníkov, v našom 100 % živnostníci od Váhostavu. K tomu sa vyjadrím potom, po pokračovaní rozpravy poobede, pán predseda.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Chcem vás informovať, že o 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok. Po skončení hodiny otázok budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu, nakoľko sme sa dohodli, že bod interpelácie sú posledným bodom tejto schôdze.
Takže dobrú chuť k obedu. Vidíme sa o 14.00 hodine na hodine otázok.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)