49. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1490, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1494.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo, aby ste tento návrh zákona uviedli. Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslanci, poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Veľmi stručne.
Účelom návrhu zákona je reagovať na aktuálne problémy, ktoré súvisia s procesom konkurzu a reštrukturalizácie, a taktiež súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiacich sociálnych dopadov. Návrh zákona zavádza register diskvalifikácií a prísne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy, čo je, myslím si, veľmi dôležitý prvok, ktorý veľa poslancov nezaujal. Ďalej, zamedzuje tunelovaniu firiem (zákaz vrátenia vkladov), zavádza sa nový inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Týmto návrhom zákona sa výrazne obmedzuje aj podnikanie na riziko dodávateľov tovaru a živnostníkov a zdôrazňuje sa potreba viac podnikať na vlastné riziko a za vlastné peniaze, zákonné opatrenia zabezpečia, aby reštrukturalizácia bola len pre poctivých podnikateľov, zvyšuje sa ochrana zamestnancov skrachovaných firiem, zamedzuje sa svojvoľné popieranie pohľadávok zo strany správcu, keďže reštrukturalizačný plán nemôže byť len o škrtaní pohľadávok veriteľov. V neposlednom rade schválením reštrukturalizačného plánu nekončí zodpovednosť firmy voči veriteľom.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily alebo organizačné zabezpečenie. Tento materiál nemá vplyv ani na životné prostredie a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a má pozitívne sociálne vplyvy.
Toľko úvodom, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Poprosím teraz pani spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pani poslankyňu Annu Vittekovú, aby uviedla informáciu, tak ako ju poveril výbor.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre financie a rozpočet. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor. Navrhujem, aby výbory Národnej rady a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní ihneď. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní ihneď.
Pán predseda, otvorte teraz všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal nasledujúce písomné prihlášky. Hlásia sa tak do rozpravy za klub strany MOST – HÍD pani poslankyňa Žitňanská, za klub OĽaNO pán poslanec Kadúc, za klub KDH pán poslanec Zajac. Ďalej sú do rozpravy prihlásení písomne pán poslanec Miškov, pán poslanec Kollár, pán poslanec Kaník, pán poslanec Hlina a pán poslanec Lipšic.
Zároveň mi dovoľte, aby som ešte predtým, ako udelím slovo pani poslankyni Žitňanskej, vás informoval, že dnes budeme rokovať štandardne do 19.00 hodiny, zajtra o 9,00 hodine budeme pokračovať ešte vystúpením tých rečníkov, ktorí ak dnes nestihnú vystúpiť v rozprave, respektíve ktorí sa prihlásia ústne do rozpravy, a o tomto bode programu budeme hlasovať po skončení jeho prerokovania. To znamená, ak skončíme s jeho prerokovaním skôr ako o 11.00 hodine, budeme o ňom hlasovať, potom prerušíme schôdzu, aby mohli zasadnúť výbory, a keď výbory dorokujú, budeme pokračovať druhým čítaním o tomto návrhu.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, táto mimoriadna schôdza je preto, aby sa našlo riešenie pre prebiehajúce reštrukturalizácie. A konkrétne impulzom pre túto mimoriadnu schôdzu bola reštrukturalizácia Váhostavu. Vláda asi celkom správne usúdila, že možno pre spravodlivé riešenie prebiehajúcich reštrukturalizácií treba zmeniť zákon. Inak by nebola mimoriadna schôdza a inak by minister spravodlivosti v skrátenom konaní nepriniesol novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. (Ruch v sále.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste išli diskutovať mimo rokovacej sály, nemôže takto pani poslankyňa v kľude vystúpiť.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
Dámy a páni, dovolím si zopakovať, že táto mimoriadna schôdza je preto, pretože vláda usúdila, že riešenie prebiehajúcej reštrukturalizácie podniku Váhostav a ďalších prebiehajúcich reštrukturalizácií vyžaduje legislatívne riešenie. Rokujeme o návrhu novely Obchodného zákonníka a súvisiacich noviel ďalších zákonov. Ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, má pokiaľ si dobre pamätám, dvanásť článkov, pán minister. To znamená, novelizujeme jedenásť zákonov. Tá najväčšia novela sa týka Obchodného zákonníka.
Ja si opäť dovolím pripomenúť ten fakt, ktorý som tu už spomínala a ktorý nepopiera ani pán minister, že veľká časť toho, čo dnes prerokovávame v prvom čítaní po schválení skráteného legislatívneho konania, je novela Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov, ktorých nadobudne účinnosť časť 1. júla 2015 a časť 1. januára 2016, a z povahy veci s prebiehajúcimi reštrukturalizáciami a s prebiehajúcou reštrukturalizáciou Váhostavu nemajú nič spoločné, pretože sa týchto prebiehajúcich reštrukturalizácií nemajú ako dotknúť (týchto samotných prebiehajúcich reštrukturalizácií).
Ja preto si dovolím opakovane povedať, že považujem za veľmi zlý krok, keď takýto rozsiahly návrh zákona, ktorý sa zásadne dotýka podnikateľského prostredia, neprechádza štandardným legislatívnym procesom. (Potlesk.)
Ja viem, pán minister, že z veľkej časti, možno zo štyroch pätín, vypočítal pán kolega Kadúc, je to text zákona, ktorý tu už v pléne bol. Ale z istej časti je ten text zmenený. A my veľmi dobre vieme, že každá takáto zmena potom sa premieta aj do tých ďalších vzťahov. A nie je to teda identický návrh zákona, ktorý sme tu už prerokovávali a ktorý prešiel štandardným legislatívnym procesom.
A ja chcem týmto teraz upozorniť podnikateľskú obec, Asociáciu zamestnávateľských zväzov, Republikovú úniu zamestnávateľov, zväz živnostníkov, že pravdepodobne do piatka bude schválená veľká novela Obchodného zákonníka, o ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú detailnú predstavu. Nepripomienkovali ju. A možno ich prekvapí, možno v dobrom, možno v zlom. A možno by bolo dobré, keby si ju teda do rána skúsili prečítať, ak majú k tomu nejaké komenty, lebo tá novela Obchodného zákonníka má zvýšiť čistotu podnikateľského prostredia, čo je záslužná vec.
A ja dopredu hovorím, že s filozofiou a s mnohými tými inštitútmi, ktoré sa zavádzajú, súhlasím, pán minister, ja 25 rokov učím obchodné právo budúcich právnikov, ale ja si netrúfam, aj keď je z veľkej časti tá novela totožná s tou predchádzajúcou novelou, z večera do rána posúdiť všetky ustanovenia tejto novely Obchodného zákonníka. Proste odkedy ste to sem doniesli, riešime kauzu Váhostav, sústredím sa na úplne iné otázky, na tie, ktoré riešite v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.
Je absolútne neprimerané chcieť od poslancov, chcieť od všetkých, ktorých sa v budúcnosti bude novela Obchodného zákonníka týkať, aby z večera do rána posudzovali túto právnu úpravu. Je to neprimerané, je to znevažovanie vážnosti tohto typu legislatívy. Musím to povedať.
A je mi to o to viacej ľúto, pretože, opakujem, z toho s mnohým súhlasím, na mnohé sa teším, ale nechápem, prečo tie paragrafy, keď majú byť účinné od 1. januára 2016 a od 1. júla 2015, musíme dnes riešiť v takom chvate, keď, opakujem, prebiehajúcich reštrukturalizácií sa nedotýkajú, pretože z povahy veci nemajú, ako sa ich dotýkať, skončí ten Váhostav v polke mája, nejakým spôsobom tá reštrukturalizácia. Toto bude účinné niekoľko mesiacov potom. Nedotýka sa to tejto mimoriadnej situácie bezprostredne. Kľudne to mohlo ísť štandardným procesom (májová schôdza, júnová schôdza, schválené, účinné, perfektné). Ešte by sme vám za to aj s veľkou pravdepodobnosťou zahlasovali. Ale, opakujem, je to neseriózne, voči podnikateľskému stavu je to neseriózne.
Nebudem sa teraz vyjadrovať k detailom, pretože to jednoducho v tejto podobe a takto narýchlo nemá význam a okrem toho sme v prvom čítaní.
Takže poďme k tým štyrom paragrafom, štyrom paragrafom, ktoré sa týkajú naozaj prebiehajúcich reštrukturalizácií, pretože prebiehajúcich reštrukturalizácií sa vlastne týkajú tri paragrafy v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a potom s tým nejako súvisí novela zákona, ktorá rieši ten mimoriadny bankový odvod.
Čiže meníme účelové použitie zdrojov, ktoré získavame z mimoriadneho bankového odvodu, aby sa mohli použiť dikciou zákona pre vklad do štátnej záručnej a rozvojovej banky na podporu podnikateľského prostredia, aby to bolo jasné, lebo podľa mojej mienky je to veľmi milé, že transfer zo štátnych aktív do záručnej banky, za ktoré sa vykúpi podľa toho pôvodného plánu, vykúpi štát pohľadávky veriteľov Váhostavu, to sa volá podpora podnikateľského prostredia, len aby sme rozumeli tomu, čo je napísané tu v tomto bode.
No a potom tam máme tie tri paragrafy, ktoré sa naozaj týkajú zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorých obsahom je, že aj keď bude schválený reštrukturalizačný plán, kde sa schváli nejaká miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov, tak za určitých podmienok pohľadávka nezabezpečených veriteľov ožije do výšky 40 % a tá podmienka je, že ten reštrukturalizovaný dlžník vytvorí zisk a bude ho chcieť prerozdeliť. Neviem, či je to riešenie pre Váhostav, pretože pravdepodobne to nie je finálna verzia. Viem v každom prípade, že to nie je dobré riešenie pre možno iné reštrukturalizácie, ktoré možno prebiehajú iným spôsobom štandardne. A môže ich to zmariť. Neviem, podnik alebo podnikateľský subjekt, ktorý je schopný do budúcnosti garantovať vyplácanie vyššej miery úhrady pohľadávok nezabezpečených veriteľov, prečo to nemôže mať jednoducho v reštrukturalizačnom pláne. Dnes nič neobmedzuje reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán nemusí byť stanovený na štyri roky, na päť rokov, môže byť stanovený na desať rokov. Nie je tam dnes limit. Čiže keď podnikateľský subjekt predpokladá, v budúcnosti že bude mať nejaké zisky, tak prečo si to nemôžeme naplánovať do reštrukturalizačného plánu? Reštrukturalizačný plán je totižto záväzný.
Vstupujeme do prebiehajúcich reštrukturalizačných konaní spôsobom, ktorý niektoré reštrukturalizačné konania môže zmariť. A vstupujeme do tohto konkrétneho reštrukturalizačného konania takýmto spôsobom vlastne len kvôli tomu, aby teda štát to mohol odkúpiť a mohli sme sa tváriť, že to, čo bude odkupovať štát za viac než má prisúdené v reštrukturalizačnom pláne, nie je úplne bezcenné, ale možno raz v budúcnosti, keď Váhostav vytvorí zisk, to bude cenné, pretože bude môcť z toho niečo vymôcť a nebude to úplne stratová investícia, úplne stratové prevzatie pohľadávok.
Počúvam ja o nejakej kapitalizácii pohľadávok, počúvam dokonca, všetko z televízie, aj o možnosti, vyjadril sa generálny riaditeľ včera večer v televízii, že možno prichádza do úvahy teda, že pán Široký nejaké akcie by teda aj vymenil za tie pohľadávky. A ja sa stále pýtam, prečo transakcie, ktoré sú možné dnes, nie sú zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne. Totiž potom k tomu nepotrebujeme vôbec žiaden štát, pretože tú tzv. kapitalizáciu pohľadávok bolo možné urobiť predsa aj dnes a v reštrukturalizačnom pláne tak, aby to bolo právne záväzné, pretože dnes je to nejaký sľub do budúcnosti, ktorý ale nie je záväzný, pretože jediné čo je záväzné, je reštrukturalizačný plán. Zmenilo sa na tom asi len to, že je tu nejaký verejný tlak, ktorý núti vládu, a je taký veľký, že teda núti už aj vládu alebo Roberta Fica tlačiť na pána Širokého, aby teda niečo urobil, pretože tá situácia sa nedá ustáť.
Ale zároveň platí, a zase vychádzam len z vystúpení z televízie jednotlivých aktérov, že pravdepodobne tieto tri paragrafy zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo výsledku budú zmenené a možno aj doplnené. Je to tak? (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister hovorí, že je to možné v prvom čítaní zmeniť, fajn. Postupujeme riadne, ale keďže to, čo je dnes aktuálne a kvôli čomu je táto mimoriadna schôdza, sú práve tieto tri paragrafy, pán minister. Tak v rámci prvého čítania ja nemám o čom diskutovať, pretože vy mi hovoríte, že je to možné, že budú zmenené. (Reakcia navrhovateľa.) Nemáme na stole žiadny poslanecký návrh na zmenu. Pán minister mi hovorí, že keď bude nejaký poslanecký návrh na stole, tak bude o čom diskutovať. To ste povedali práve teraz, pán minister.
Pán minister, my sme počas tohto volebného obdobia viedli mnohé celkom dobré vecné debaty, mnohokrát sme sa nezhodli v názore, mnohokrát sme sa zhodli v názore, ale musím povedať, že pokiaľ ide o tento návrh zákona, spôsobom, akým ho predkladáte, tým, že v takomto procese predkladáte zásadný návrh, ktorý sa dotýka podnikateľského prostredia, vy sám evidentne neviete, ako majú vo finále vyzerať tie tri paragrafy, ktoré sa budú týkať prebiehajúcej reštrukturalizácie Váhostavu, lebo vám to ešte pán Fico nepovedal cez televíziu, aká je tá definitívna verzia (Potlesk.), tak týmto konaním, týmto legislatívnym konaním ste sa diskvalifikovali. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlási päť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou,. Pán poslanec Lipšic je posledný prihlásený s faktickou.
Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

No prečo sa tu zaoberáme zákonom, ktorý vlastne nemá priamy dopad na Váhostav? No je to preto, lebo potrebné je zahrať divadlo pred verejnosťou, ako to strašne pán Fico, záchranca sveta, rieši, aj keď to pritom nerieši. To je prvá stránka veci.
A druhá stránka veci. Naozaj sme v unikátnej situácii z hľadiska slovenského parlamentu, že sa rokuje o zákone, ktorý vlastne nie je na stole. Máme tu prvé čítanie, ale ide sa rokovať o zákone, ktorý bude tak zmenený, že my netušíme vlastne, o čom rokujeme, aj keď o ňom rokujeme. Do takejto karikatúry slovenská súčasná vláda pod vedením Roberta Fica dostala slovenský parlamentarizmus. To znamená, parlament je podriadený vláde, robí bábkové divadlo pre Roberta Fica a jeho vládu, tvárime sa, že vieme, o čom rokujeme, respektíve poslanci strany SMER sa tak tvária. Potom dostanú od pána Fica pokyn, lístoček alebo im pošlú e-mailom nejaký textík a ten potom niekto prednesie. Ale toto je naozaj niečo tak absurdné, že to ešte od čias, ako vôbec novodobý slovenský parlament začal pôsobiť, tu nebolo.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Chcela som sa vám poďakovať, pani poslankyňa, pretože aj nám, ktorí nie sme odborníci na Obchodný zákonník alebo nezaoberáme sa týmito témami, niečím iným, ste jasne, presne, bez zbytočných slov vysvetlili vlastne, o čo tu ide. A skutočne ja som vám chcela položiť otázku, či si myslíte, že ten pán, ten advokát, ktorý sedí dnes na poste ministra, vôbec rozumie tomu, o čom vy ako špičková odborníčka na obchodný zákon rozprávate.
A ďakujem vám veľmi pekne, že ste to konečne odhalili, toto sa snáď stalo v parlamente slovenskom úplne prvýkrát, to sa ani za Mečiara a Slotu nestalo, že rokujeme o zákone, ktorého dikciu a paragrafové znenie v podstate ešte nepoznáme. To skutočne je niečo neuveriteľné.
A okrem toho keď navrhujú, že súkromná firma keď urobí zisk, tak potom jej z toho zisku štát vezme, aby vyplatil veriteľov, už poznáte takú súkromnú firmu, ktorá by priznala zisk, aby jej ho potom štát zobral? No ja teda takú nepoznám, v slovenských pomeroch už absolútne nie.