4. schôdza

Ďakujem pekne.
Chcel by som oceniť príspevok pani kolegyne Nachtmannovej, lebo myslím si, že bol takou cestou, kde môžeme hľadať ten spoločný prienik. A to je naozaj práve v tom, že ja som dokonca na týchto veciach nedávno aj v rámci Európskej únie spolupracoval. Naozaj snaha predvídať zručnosti tu je. Ale to je snaha predvídať zručnosti, nie odbory, teda to, čo spomínal kolega Poliačik, že vieme odhadnúť, asi kam ide ekonomika, kam ide spoločnosť a aké typy vecí deti a mladí ľudia by mali vedieť a budú potrebné. A to má zmysel. Ale naozaj tipovať, koľko bude pletiarov, nemá veľký zmysel. A nikto to veľmi nedokáže. Ono to znie ako drobný rozdiel, ono to práve vedie úplne k opačným záverom, pretože namiesto toho, aby som sa snažil riešiť odborovú štruktúru, riešim skôr kvalitatívnu štruktúru a riešim to naozaj, kto tie deti naučí to, čo potrebujú vedieť, aby v živote obstáli. Ale to nevnímam ako neprekonateľnú bariéru medzi nami. A verím, že budeme aj v diskusii hľadať nejaké spojivo.
Možno taký ilustračný príklad na záver vystúpenia. Jedna z takých tých kľúčových kompetencií, o ktorých hovorí kolega Poliačik, napríklad je schopnosť načúvať, pochopiť intelektuálne, informačne bohatší prejav alebo text.
A ja myslím, že reakcia pána kolegu Martvoňa bohato dokumentuje, že to v našom školstve absentuje dosiaľ, lebo to, na čo on reagoval, nebolo to, čo som povedal, ale tým, že pán kolega Poliačik a pani kolegyňa Nachtmannová na to reagovali korektne, my naznačili, že problém nebol vo vysielači, ale v prijímači. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, najprv, aby som nezabudol, takže prvý návrh bude smerovať k pani spravodajkyni. Dávam procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. To je podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady.
A teraz najprv začnem k pánovi ministrovi.
Ja som povedal, že snahu o urobenie poriadku v školstve oceňujem. A v tomto smere si myslím, že tento krok by bol dobrý, ten by som si cenil. Ale spôsob, ktorý si vybral, pokladám za dosť zlý, takpovediac podľa mňa, takmer cestu do pekla. A musím povedať, že tak ako poznám videnie pána ministra, nie som prekvapený, pretože jeho videnie je, že je predchnutý etatizmom, štát akosi vie, čo má urobiť, a že jednoducho keď to povieme, nariadime dirigizmus, že to bude fungovať. Ja som za podstatne väčšiu slobodu a za motiváciu. V tom sa líšime. Ale poviem teda, že, pán minister, prekvapený nie som, sklamaný som. Dúfal som, poviem veľmi otvorene, v tomto smere vo väčšiu citlivosť.
A teraz k tým konkrétnym veciam, ktoré pokladám za naozaj veľmi vážne.
Začnem s tým, čo je možno aj populárne, beriete kdekoho na školy, áno, na gymnáziá beriete slabých žiakov, a preto v zákone povieme, budeme tam prijímať len tých, ktorí majú priemer do 2, na odborné školy do 2,75. Už prvé obmedzenie veľmi tvrdé urobil, keď ste boli vo vláde, pán Mikolaj, keď povedal pre osemročné gymnázia 5 %. Teraz sú to ďalšie obmedzenia. Ja si myslím, že to nie je dobrá cesta a nevedie k ničomu inému, len k zníženiu kvality a k rastu korupcie. Som presvedčený, že všetci vplyvní ľudia, všetci, ktorí sú sponzori škôl napríklad, a to viete, tí ktorí v školstve robíte, že často škola potrebuje peniaze, povedzme, na vidieckych školách si celkom iste vybavia, aby ich dieťa malo priemer do 2, aby sa dostalo na školu, na ktorú chce ísť.
Ale druhý problém, čo vidím, a veľmi vážny problém, a to pán minister sám vie, lebo to kedysi sám spomínal, je, že nezávislé medzinárodné meranie PISA ukázalo, že podľa hodnotenia chlapcov, ktoré mali, ich výsledky sú o stupeň lepšie. Jednoducho v tom veku obyčajne chlapci sú takpovediac lagani a majú radšej voľný život, tá disciplína a plnenie povinností im tak veľmi nesedí v tej škole. To znamená, že budú mať priemer, povedzme, 2,5, na gymnázium sa nedostanú a pritom ich schopnosti sú podstatne lepšie. A my im uzavrieme tú cestu. Ja si myslím, že systém vzdelávací musí byť taký, aby bol priestupný, aby bola slobodná voľba vzdelávacej cesty, aby sa jednoducho aj títo tam mohli dostať, ak preukážu vedomosti a schopnosti vzdelať sa. A neraz takíto „grázli“, ktorí sa zle učili a prepadávali, sa v živote uplatnili a boli neraz vynálezcovia a géniovia. To vieme dobre. Čiže tento systém jednoducho naším spôsobom im uzatvára cestu. Sú tu dve veci teda, ktoré vyčítam, uzatváranie cesty pre takýchto a jednoducho podľa môjho presvedčenia nárast korupcie, vytváranie priestoru pre korupciu.
Druhá vec, ktorú pokladám za naozaj úplne katastrofálnu, a už to odznelo tuná, určovanie počtu tried vyššími územnými celkami, a to aj v prípade škôl, ktoré nie sú v kompetencii vyššieho územného celku, súkromných a cirkevných. Jednoducho podľa toho budú financované, čo sa navrhuje, to znamená, že keď povie vyšší územný celok, že otvorí prvý ročník len jednu triedu cirkevnej školy, tak bude len jedna trieda financovaná zo štátneho rozpočtu. Lenže takýmto spôsobom je to naozaj konflikt záujmov. Už prvýkrát sa to stalo, keď mal novelu zákona pán minister Mikolaj. A zaviedol jednoducho to, že vyšší územný celok dáva súhlas na zriadenie takej školy. Ja si myslím, že to je naozaj konflikt záujmov. Tu si to povedzme, i keď predpokladám, že budete mať iný pohľad na vec.
Ale čo vidím ešte tým určovaním tried veľmi zlé, je to od boku podľa mňa spoplatnenie stredoškolského štúdia, explicitne spoplatnenie, pretože, a teraz budem, prosím vás, kolegovia a kolegyne, citovať, citovať priamo z dôvodovej správy zákona, v osobitnej časti k bodom 12 a 13 je povedané: „Zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl môžu otvoriť triedu aj nad rámec všeobecne záväzného nariadenia, avšak výchova a vzdelávanie v týchto triedach sa bude financovať z iných zdrojov.“ Čo sú to tie iné zdroje? No málokto je asi taký veľký optimista, že uverí, že nájde sa tuná veľký mecén, ktorý to bude financovať. Ale jednoducho tá škola povie, že ak chcete, aby tam vaše dieťa chodilo, zafinancujte si to. A toto už je, prosím, podľa mňa v rozpore s ústavou tam, kde ústava jasne hovorí, že vzdelanie základné a stredoškolské je bezplatné vzdelanie. Ja si myslím, že toto už je v rozpore s ústavou. A pokladám to za veľmi zlý krok. Aj preto som dal ten procedurálny návrh, nerád, pani spravodajkyni, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie.
Viete, ešte jednu poznámku mi nedá nepovedať, pretože platí historia magistra vitae, pán minister, pravda. A možno si spomínate, ako v minulosti všetci kričali, ministerstvo školstva ide určovať, koľko my máme mať žiakov a tak ďalej, my chceme samostatnosť, my si to vieme určiť. Ja netvrdím, že to nie je pravda, len teraz týmto návrhom budeme mať osem ministerstiev školstva, každý vyšší územný celok to bude určovať všetkým a dirigovať všetkých v rámci svojej pôsobnosti, čo sú tam, svojim, ktorým je zriaďovateľom, i tým, ktorí nie sú jeho, a povie, toľkoto budeš mať a takto to budeš mať. Ja si myslím, že tu sa likviduje priestor pre vzájomnú súťaž. A ja si myslím, že vzájomná súťaž je to, čo môže pomôcť kvalite nášho vzdelávacieho systému, nie to, keď ich jednoducho zoradím a poviem, takto a presne takto musíte fungovať. V túto vec, v takúto filozofiu, pán minister, ja neverím, musím povedať, neverím. A som presvedčený, že dnešný svet a dnešná spoločnosť je už kdesi inde. A myslím si, že aj väčšina ľudí chce v podstate mať ten priestor. A to sa týka aj rodičov, ktorí rozhodujú o svojich deťoch, aby mohli vyberať to, čo oni pokladajú pre ne za najlepšie, aby takto sa mohli rozhodovať, a nie mať vyslovene obmedzené cesty. Ja súhlasím, že treba sa snažiť, s tým s zhodneme, pán minister, treba sa snažiť tlak vyvíjať na kvalitu. Len ja sa domnievam, že my máme postupovať motivačne, tých, ktorí sú dobrí, motivujme. A tí budú ťahať aj ostatných. To je rozdiel v základnej filozofii. Trošku mi to pripomína, a ja to často opakujem, takže to zopakujem ešte raz, pán minister, takú filozofiu záhradníka, ktorý povie, že keď je niečo zlé, zlikvidujem burinu a potom začnem sadiť ušľachtilé rastliny. Ale ja si myslím, že je to nerozumný záhradník, rozumný záhradník likviduje burinu, ale súčasne sadí ušľachtilé rastliny. A viete dobre, že každá ušľachtilá rastlina keď podrastie, tak pod ňou žiadna burina nefunguje. Čiže tá motivácia je cesta podľa mňa lepšia.
Teda dva základné výhrady mám, ktoré som povedal a pre ktoré som dal návrh na vrátenie návrhu na dopracovanie. A neberiem, a to chcem tu povedať, snahu pána ministra o to, aby vzrástla kvalita, aby to školstvo, vzdelávací systém fungoval lepšie, len cesta, ktorú si vybral, podľa mňa je cesta do pekla. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, pán poslanec, že všetci si uvedomujeme, že školy nemôžu produkovať módne študijné odbory, aby sme teda neplatili mladých ľudí dvakrát zo štátneho rozpočtu, najprv teda aby sme neplatili škole, potom na rekvalifikáciu, lebo nikomu to neprospieva.
Tak ako povedal pán poslanec Beblavý, je potrebné hľadať riešenia a načúvať. To svedčí o tom, že tento problém nie je jednoduchý, musíme sa ním zaoberať. No a tu je vlastne krok k tomu, aby sme sa pohli možno z miesta.
Nemyslím si, že sa stratí súťaživosť, veď predsa aj vyššiemu územnému celku záleží na dobrom uplatnení sa absolventov v praxi. A verím tomu, že budú podporovať práve školy, ktoré sú kvalitné. Ďakujem.

Ja by som chcel vo svojom príspevku podporiť poslanca Fronca. Chcem niečo zdôrazniť, mám tri poznámky, nad rámec tohto zákona.
Je dobre známe, že známky v škole, najmä keď dieťa je v puberte, nie sú úmerné budúcemu životnému úspechu. Na to je veľa príkladov, asi najmarkantnejší z nich je Einstein. Ale aj vo svojom okolí mám veľa študentov, ktorých škola nebavila, mali veľmi zlé známky a potom neskôr boli úspešní ľudia. A na to sa dávno zabudlo, že niekedy nosili štvorky.
Po druhé. Myslím si, že vedomosti také encyklopedické, ktoré môžete dnes rýchlo získať napr. aj internetom, a žiaci to vedia, sa v dnešnej škole príliš preceňujú. Tým pádom ľudia, ktorí sa vedia nabifľovať, vedia to, čo od nich požadujú, majú dobré známky a tí, ktorí to podceňujú a skôr myslia na svoj vlastný rozum, potom majú známky zlé. Myslím, že pre život je práve dôležitá tvorivosť, nápady, vlastné iniciatívy a to, ako sa budeš vedieť v budúcnosti presadiť ty aj so svojimi nápadmi.
Posledná poznámka. Bola O´Neillova škola Summer Hill v Anglicku v sedemdesiatych rokoch, neviem, ako je to teraz, ale to bola škola pre najväčších grázlov, s ktorými si už nikto nevedel rady. Rodičia im tam dávali úplných outsiderov známkových, notorických prepadávačov. A keď sa potom štatisticky vyhodnotili ich životy, ako dopadli neskôr v živote, tak bolo vidno, že skutočne veľká väčšina z nich vyrástla tvorivo, stali sa z nich umelci, spisovatelia, literáti, hudobníci a tak ďalej. Takže dopadli úplne opačne, ako to bolo s nimi v puberte. Čiže preto sa mi nepáči celkom, že priemer do dvoch rokov gymnázium... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc, budem reagovať na vás, konkrétne k tej časti vášho vystúpenia, kde tvrdíte, že v podstate vy to vidíte, že by vzniklo osem ministerstiev školstva, teda prirovnávate VÚC-ky k ministerstvu školstva. No nesúhlasím s vami. Dovolím si povedať, že práve vyšší územný celok vie konkrétnejšie a lepšie posúdiť v danom regióne, čo tá daná prax potrebuje ako taká, vie posúdiť, koľko nadbytočne nezamestnaných z určitých odborov je v tom danom regióne a čo ten región potrebuje, aby sa mohol rozvíjať, ale hlavne akí zamestnávatelia sú tam, teda aké typy pracovnej sily a vzdelania na prax potrebujú. A kladú nároky. Čiže ja si myslím, že VÚC-ka bude bližšie ako ministerstvo školstva z Bratislavy, ktoré ťažko posúdi, čo pomôže práve vzdelávaniu v určitom regióne na východnom Slovensku. Práve tu tá flexibilita môže byť. A flexibilne keď, povedzme, zaniknú teda určité pracovné pozície a vzniknú nové z úplne novej oblasti v danom regióne, tak práve tá VÚC-ka potom nastavením toho vzdelávania odborného vie na to reagovať. Potom sa vyhneme takým absolventom, ako je pán Beblavý, ktorí si nepamätajú, čo povedia pred piatimi alebo desiatimi minútami.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok.
Samozrejme, kolegyňa, treba hľadať riešenie. Ja sa tomu nebránim. Ja som len hovoril to, že tá cesta, ktorá sa zvolila, je zlá a vedie podľa mňa do pekla.
A čo sa týka kolegu Martvoňa aj vás ohľadom tých vyšších územných celkov, tvrdíte, že majú záujem, aby to fungovalo. No keby to tak bolo, tak tie problémy asi také nemáme, keby to tak naozaj fungovalo. Ale pravdou je, pán kolega Martvoň, že jediný Žilinský kraj bol taký, ktorý mal aj na internetovej sieti urobenú ako situáciu v školstve záujem o školy, záujem o vzdelanie. Je osem krajov, jediný z nich to urobil, ktorý pre odborné vzdelávanie takouto vecou sa zaoberal. A nikto iný ďalší sa tým nezaoberal. Takže nie som si istý, že celkom to tak funguje.
Kolegovi poslancovi Mikloškovi ďakujem za príklad toho Einsteina. A ja si myslím, že to len potvrdzuje to veľmi dobré známe, ktoré sa často prejavuje práve u tých možno chlapcov, že non scholae, sed vitae discimus. A oni jednoducho odmietajú v tom období sa učiť, tak ako im to niekto nariadi, aby sa učili pre školu, ale keď takpovediac zmúdrejú, tak sa učia naozaj pre život a dokážu sa potom aj v tom živote uplatniť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nechcem si to nechávať nakoniec na záver rozpravy, ale chcem k trom veciam krátke poznámky povedať.
Nuž považujem za veľkú odvahu každého poslanca, ktorý tu v pléne povie, že to je protiústavné. Ja som to v živote v pléne Národnej rady, a si to pozrite, nepoužil, pretože o tom, čo je protiústavné, môže rozhodnúť len Ústavný súd a ústavní sudcovia vedia k tomu jasné stanovisko prijať. Takže nevstupujme často do toho a neberme profesionalitu ľuďom, ktorí vedia o tom rozhodnúť. A o tom, či je to naozaj protiústavné, musí rozhodnúť Ústavný súd. Predikujeme takto mnohé veci a zbytočne strašíme.
Po druhé. Pán poslanec Fronc hovoril o tom, že je tu skrytá tendencia na základe vyjadrení, ktoré sú obsiahnuté v komentári výkladu a výkladovej časti paragrafového znenia zákona alebo novely zákona, že sa hovorí o skrytom spoplatnení a že to je práve protiústavné. Nuž tak potom položím otázku a zase dávam to protiústavné do úvodzoviek. Nuž tak potom protiústavné je aj to podľa vašej filozofie, že súkromné školy vyberajú peniaze na vzdelávanie na stredných školách. (Reakcia z pléna.) No takto to bolo. Keď sa vyberajú peniaze, spoplatnenie, tak hovoríme o tom v tomto princípe, tak potom je to tak. No iné to nie je. (Potlesk.) Však, vážení, vážte slová, čo hovoríte. A ja si ich takto jednoznačne vysvetľujem.
Po tretie. Ja som nepovedal, že dôležitý je len priemer na gymnáziu 2, 2,5 alebo 2,75 na stredné odborné školy. Ja, samozrejme, chápem, že to treba hodnotiť komplexne vrátane prijímacích pohovorov, na ktorých budem v budúcnosti jasne trvať. A keď si zoberiete, a to sme si dali analyzovať, ten priemer dvojkársky a ideme od Čiernej nad Tisou po Skalicu, tak vidno, že takmer tí dvojkári sú zhodní s percentilom, ktorý je urobený v rámci deviatackého monitora. A ja sa vždy ešte budem pýtať aj vás všetkých tu, prečo tu existuje monitor deviatacký pre slovenský jazyk a pre matematiku a potom sa nám matematika zo vzdelávania na stredných školách vytráca. Nuž tak myslím si, že pre budúcnosť (pro futuro) musíme o týchto veciach skutočne otvorene hovoriť.
Počty tried. Vy si stále mýlite úradníkov s malým parlamentom regionálnym, ktorý tam rozhoduje. Však tam sú poslanci jednej, druhej, tretej politickej strany. A tam sa musí nadobudnúť istým spôsobom konsenzus. My sa vieme dohodnúť aj na tom, že to môže byť trojpätinovou väčšinou schválené, aby ten konsenzus bol trvalý. A ten návrh pôjde aj do druhého čítania takýmto spôsobom. A to hovorím otvorene. To sa bude dotýkať aj návrhu samosprávy na úrovni základných škôl, rušenia, resp. schvaľovania nových škôl. A musím to povedať a hovorím to aj preto, že zo zrušenia dvoch základných škôl, ktoré navrhla pani primátorka z Prievidze zrušiť, so zrušením jednej školy nesúhlasil ani pán Divinský, prednosta krajského školského úradu. A keď som si porovnal tie kritériá, tak som bol prekvapený, že tá škola, ktorú navrhla zrušiť, sa nachádza v nádhernej budove, má svoju historicitu, je dobrá na prenájom alebo na predaj, to už je druhá otázka, a predovšetkým žiaci, ktorí tam chodili, to boli talentované deti, ktoré mali najvyšší percentil v rámci základných škôl v Trenčianskom samosprávnom kraji. Nuž tak práve preto chcem tieto veci začať meniť. A, samozrejme, pri tých školách, ktoré majú kvalitu aj na základe toho hodnotenia, percentilu, teda v podstate toho monitoru, ktorý teraz považujeme za dôležitý, budete vidieť, že keď sa to schváli, aj pre piatakov, monitor, tak budeme vedieť komplexne, ako sa to dieťa ktorým smerom vyberá, ako sa orientuje, že na základe toho budeme hovoriť aj: "Do toho!" Preto som dal do tohto zákona na základe pripomienok o počte tried a žiakov v triedach, že ak sa niektoré veci spochybňujú, tak majú právo školy, najmä cirkevné školy a súkromné školy, sa obrátiť na ministra, aby sa k tomu vyjadril. Však to tam máte takýmto spôsobom ošetrené. A viete, že ja budem predovšetkým trvať na kvalite a na záujme toho, aby to naše školstvo skutočne aj v tom regióne, ale aj na celom území Slovenska pôsobilo v tejto oblasti kvalitne.
Ale čo je to za kvalitu, ako chcete dosiahnuť kvalitu? A teraz zoberiem, stále to opakujem, Turiec, región. A tam sú tak cirkevné, tak súkromné a tak verejné stredné školy, ktorých zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, kde nám končí 759, možno že sa mýlim, žiakov na základných školách tohto roku a ponuka miest na stredných školách je 1 450. Pýtam sa: No kam to smeruje? Kam tie peniaze idú? Však, samozrejme, treba sa rozhodnúť podľa kvality. A ja verím, že aj podľa kvality tak zaniknú, keď je nekvalitná verejná stredná škola, či je to nekvalitná súkromná škola, tak bude sa to na základe kvalitatívnych ukazovateľov takýmto spôsobom hodnotiť.
Naozaj vás prosím, aby ste toto tendovanie moje a toto smerovanie takýmto spôsobom pochopili a takýmto spôsobom zbytočne nevyvolávali konflikty v tejto spoločnosti. Naviac, zbytočne to nedémonizujte a predovšetkým nevytvárajte priestor na to, pretože sa tu často straší so zdvihnutým prstom, čo tu bude. Nuž tak najprv si počkajme, čo sa tu udeje a aké kroky chceme urobiť, lebo na rozdiel od môjho predchodcu, ktorý po poldruha roka takmer nič neurobil, a to poviem otvorene, ja tu robím konkrétne kroky po troch-štyroch mesiacoch. A ja si uvedomujem, za mnou chodia podnikatelia z RÚZ-ky, to sú priaznivci iných politických strán, predstavitelia asociácie zamestnávateľov, zahraničných spoločností, ktorí mi tvrdia, pán minister, že odídu zo Slovenska, lebo nevedia tu v niektorých oblastiach rozširovať výrobu.
A teraz aj o tom poviem konkrétny príklad. TATRAVAGÓNKA sa chce rozšíriť o 300 zamestnancov, expandovať teda výrobu svoju v oblasti rozvoja podniku. No však ona nenašla z tých 300 ani jedného nástrojára v regióne pod Tatrami, ani v Spišskej Novej Vsi, ani v ďalšom regióne. No ako to máme riešiť? A preto som išiel do Českej republiky. A preto som išiel konkrétne do Uherského Brodu, kde realizujú projekt Firma v škole, škola vo firme. A preto som sa stretol s pánom Rosenfeldom, blízkym priateľom pána dnešného premiéra Nečasa, a sme si jasne povedali, že tento trend, ktorý tu je, a takýto trend je, samozrejme, aj v iných krajinách Európskej únii, je nesprávny. U nás na Slovensku, povedzme, ide 51 % absolventov stredných škôl na vysoké školy, ale v Českej republike je to 80 %. A to už je vážna situácia, ktorou sa zaoberá aj terajšia vláda v Českej republike pod vedením pána Nečasa a nového ministra, ktorý je mojím osobným blízkym priateľom, pána Fialu, akým spôsobom tieto veci treba riešiť, a máme spoločné východiská, žili sme v spoločnej Česko-slovenskej republike, kto bude robiť v podstate v týchto významných podnikoch a kto bude robiť kvalitnú prácu, ale s vyššou pridanou hodnotou, bielymi goliermi, ak to nebudeme týmto smerom istým spôsobom nasmerúvať a keď nebudeme robiť v podstate poriadok tak na základných školách, najmä na druhom stupni s podporou prírodovedných predmetov vrátane praktického vzdelávania, ktoré nám chýba najmä v 8. a 9. triede? V Čechách to zavádzajú všade a ešte aj z európskych zdrojov. Množstvo takýchto škôl vzniká a buduje sa. A budú zase pred nami.
Upozorňuje ma pani ministerka Schavan, ministerka spolkovej republiky pre školstvo, že takýto istý problém majú, samozrejme, v menšom u nich. Preto zvolávame spoločnú konferenciu začiatkom budúceho roku spolu s Nemcami, s Rakúšanmi, Českou republikou a Slovenskom tuná na území Slovenska, ako budeme v budúcnosti riešiť odborné školstvo. A je to priorita tak pre Nemeckú spolkovú republiku, tak pre Rakúsku republiku, tak pre Českú republiku, tak pre Poľskú republiku, ako aj pre nás a, samozrejme, aj pre iné krajiny. Iná cesta tu nie je, buď tento štát skolabuje, alebo v podstate urobíme už teraz kroky, aby ten štát neskolaboval. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vidím, že pán minister sa emotívne nabudil, ale dobre.
Prvá poznámka k protiústavnosti. Ja som vyslovil názor, vy ste ho takisto neraz vyslovili, rozhodovať v tom prípade bude celkom iste Ústavný súd. To ani jeden z nás dvoch nespochybňuje, predpokladám, takže tam problém nie je.
Čo sa týka toho priemeru. No tak, pán minister, je tu v § 62 explicitne napísané (bod 21), že do prvého ročníka a tak ďalej môže byť prijatý ten, ktorý nemá horší priemer ako 2. Je to explicitne v zákone napísané. To je natvrdo podmienka.
Čo sa týka toho financovania súkromných škôl, keď vyberajú peniaze. Štát podľa ústavy je povinný zaplatiť každému rovnako štandard. A ak niekto je ochotný, súkromné alebo cirkevné školy, i keď tie to väčšinou nerobia, zaplatiť niečo viac nad štandard, to je jeho problém. Štát v tomto prípade platí štandard, len vy tam poviete, že zostanú triedy, ktoré si treba zaplatiť. A tam už nebudú platiť štandard, to nie je strašenie, pán minister, to je konštatovanie, presne tak ako to tam je napísané. A viete takisto dobre, že dôvodová správa, to nie je len tak vedľa, že je niečo napísané, ale to je súčasť zákona. A na základe dôvodovej správy sa vykladá úmysel zákonodarcu, keď je rozpor a neznalosť, nedá sa prečítať paragraf.
No a posledné, predpokladám, ako historik to poznáte, keď hovoríme o tej slobode a spôsobe, tak keď prebehla tereziánska reforma pred 250 rokmi i viac asi, práve v Čechách, práve v Prahe, zaviedli sa školy a školský systém, ktorý umožňoval voľnosť a motiváciu. Tam to fungovalo asi pätnásť rokov, potom to zrušil Jozef II. Ďakujem.

Pán minister, ja plne súhlasím s vašimi slovami. A čudujem sa tým, ktorí napriek nedostatku argumentov sa snažia bojovať proti zavedeniu konečne systémového riešenia kvality v strednom vzdelávaní, lebo o tom to je. Ak tu ponecháme dvojkoľajnosť, to znamená, že tu budú súkromné školy a cirkevné, ktoré si tu môžu robiť vzdelávanie podľa svojich predstáv, bez náväznosti na nejakú stratégiu nejakým spôsobom pre všetky tie organizácie, ktoré majú do toho čo povedať, s cieľom, aby ten absolvent neskončil na úrade práce, ale aby skončil tam, kde ten trh ho dokáže zamestnať, tak potom tu nemôžeme nič iné urobiť, lebo filozofia tých, ktorí to kritizujú, je taká, že, nech sa páči, tuto mi štát musí zaplatiť, ale nestaraj sa, čo ja robím, a tí ostatní, ktorí zo štátu sú platení a sú verejní, tak tí už musia robiť to, čo je podľa zákona, ale vy nám do toho nič nerozprávajte. Práve to, čo navrhujete, pán minister, je to, že sa tu konečne zjednotí koncepcia. Jednoducho ak máme v tom kraji robiť nejakú koncepciu vzdelávania, do toho musia byť zapojené aj súkromné školy. Tá stratégia musí byť pre všetkých rovnaká, pretože potom frustrujeme všetky deti, ktoré chodia do škôl, ktoré nemajú šancu, aby mohli byť zamestnané. A práve tá koncepcia má o tom hovoriť.
A spochybňovať volený orgán na samosprávnom kraji, naviac, trojpätinovú väčšinu, pretože všeobecne záväzné nariadenie sa prijíma trojpätinovou väčšinou, je len práve možno účelové zneužívanie toho, že niekto je v opozícii a nemôže možno nejakým iným spôsobom to riešiť.
Ja si nepamätám na žiadnu zatiaľ súkromnú školu, pán minister, ktorá by bola zrušená. Ak ju ruší, jedine to robí samospráva, lebo nič jej iné neostáva.

Ďakujem pekne. Pán minister, vy hovoríte, že my tu niečo démonizujeme. Ja chcem vás vyzvať, aby ste prestali démonizovať súkromné školy a to, že vyberajú všetky poplatky. Viete veľmi dobre, a fakty nepustia, že súkromné školy nevyberajú všetky poplatky, iba možno čiastočne niektoré ich vyberajú, ale nie je pravda, že všetky súkromné školy vyberajú poplatky. Ak sa nechcete zaradiť k vášmu predsedovi v počte nepravdivých výrokov, tak naozaj si overte, ak to neviete, čo hovoríte, ale neklamte. To je fakt. A vy veľmi dobre viete, že sa nevolajú školy súkromné preto, že podnikajú, ale preto, že im to ukladá zákon. Ale sú to veľakrát neziskové organizácie, ktoré nemôžu ani profitovať z toho. Veľmi dobre tieto veci ovládate. A príde mi neférové, že takto zavádzate spoločnosť a démonizujete súkromné školy.
A ešte by som mala jednu prosbu na vás, ak by ste mohli vysvetliť vášmu kolegovi pánovi poslancovi Blanárovi, že aj súkromné, aj cirkevné školy musia dodržiavať legislatívu, nemôžu vyučovať to, čo chcú. Nie je to tak, že sa povie, dajte peniaze, a my si robíme, čo chceme. Tam platia tie isté pravidlá, je tam tá istá školská inšpekcia, ktorá dokonca voči súkromným školám je aj prísnejšia, keď môžu zobrať aj časť normatívu, pokiaľ sa dôjde na nejaké pochybenie alebo zlyhanie. Takže ja vás poprosím, vysvetlite mu to. Ďakujem.