4. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladám s cieľom odstrániť transpozičný deficit, ktorý v súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady EU č. 2009/29/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov vytkla Európska komisia vo svojom formálnom oznámení Slovenskej republike.
Návrhom zákona sa tiež implementujú ustanovenia, nariadenia európskeho parlamentu a Rady EU o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkoch etiketou a iným označením, ako aj nariadenia o označovaní pneumatík, ktoré je súčasťou balíčka energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti. Okrem zavedenia definície pojmu "kolektívne záujmy spotrebiteľov" návrh zákona spresňuje právomoci orgánov dozoru vydať predbežné opatrenie na návrh spotrebiteľských združení v prípade, ak podnikateľský subjekt poškodzuje tieto záujmy svojim konaním. Doterajšie oprávnenie orgánu dozoru na vydanie predbežného opatrenia sa vzťahovalo iba na nekalé obchodné praktiky a nebezpečné výrobky. Predložený návrh týmto reaguje na smernicu, v zmysle ktorej sa má toto oprávnenie vzťahovať aj na porušovanie iných spotrebiteľských práv upravených osobitnými smernicami na ochranu spotrebiteľských práv, ktoré sú implementované do nášho právneho poriadku. Predloženým návrhom sa tiež aktualizujú odkazy na právne predpisy, ktoré určujú jednotlivé orgány trhového dohľadu, a rozširuje sa spôsobnosť príslušného orgánu dohľadu, tak aby bolo možné postihnúť porušenie nariadení o názvoch textilných vlákien a o označovaní pneumatík.
Navrhované zmeny obsiahnuté v predloženom návrhu zákona si vyžiadali úpravu i v ďalších súvisiacich právnych predpisov. Ide o úpravu zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pod tlačou č. 130.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15 dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej zmeny. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako obsahuje informáciu o tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 120 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a napokon aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode môjho príspevku v rozprave chcem v prvom rade v pozitívnom zmysle vyzdvihnúť iniciatívnu snahu o zapracovanie potrebných ustanovení smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov s cieľom odstrániť nedostatky v jej implementácii.
Spotrebiteľská prax a podnety spotrebiteľov vskutku čoraz viac nadobúdajú celoplošný rozmer, a tak prinášajú čoraz väčšiu potrebu legislatívne a inštitucionálne zabezpečenej kolektívnej ochrany spotrebiteľov. Najviac kolektívnych podnetov sa v súčasnosti objavuje na internetovom, energetickom trhu. Rovnako však narastá počet skupinového poškodzovania spotrebiteľských práv aj v podomovom a zásielkovom predaji a pri ponuke balíku služieb v cestovnom ruchu. Nateraz nebol presne určený postup a neboli presne určené kompetencie kontrolných orgánov v konaní pri podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia spotrebiteľským združeniam, ktoré podávali tieto podnety orgánu dozoru. Umožnením podania tohto návrhu združením, pokiaľ predajca ani napriek výzve združenia do dvoch týždňov od doručenia výzvy združením neupustil od poškodzujúceho konania, sa výrazne posilňuje pôsobnosť spotrebiteľských mimovládnych organizácií pri účinnom zastupovaní a zabezpečení kontrolovaného výstupu. Orgán dozoru bude tak vstupom a zásahom do konania v kolektívnej ochrane spotrebiteľských práv voči združeniu vydaním predbežného opatrenia i viazaný. Oproti ďalším návrhom vyplývajúcim z transpozičného deficitu, ktorými sa v predmetnej novele precizuje označenie textilných výrobkov a pneumatík, chcem poukázať však na ďaleko širšiu potrebu zapracovania nových systémových prístupov a legislatívnych opatrení pre komplexnejší a ucelenejší vstup do zákona o ochrane spotrebiteľa, opierajúci sa a vyplývajúci z poznatkov praxe. Tie poznatky sa týkajú predovšetkým ustanovení o reklamačnom konaní a ustanovení s vymedzenými a zadefinovanými základnými pojmami. Bezvýslednosť a bezvýchodiskový stav jednotlivých sporových reklamačných konaní, ktorý vo väčšine prípadov predstavuje neprimeranú záťaž pre spotrebiteľa, spôsobuje zneistenie a deformáciu zdravých kúpno -predajných vzťahov medzi predajcami a spotrebiteľmi, spôsobuje nabúranie vžitých obchodných tradícií, prispieva k nezdravej konkurencii a znečisťuje trhové prostredie. Už dlhodobejšie v uplatňovaní a vymáhaní spotrebiteľských práv narážame na bezzubosť jednotlivých na seba nadväzujúcich ustanovení, ktorým chýbajú v praxi použiteľné analógie a v praxi jasne použiteľný výklad. Nedá sa dokonca oprieť v mnohých prípadoch ani o súdnu prax. V reklamačných sporoch sa tu najviac prejavuje pochybnosťami o objektivite a nezávislosti procesu dokazovania a vyvodzovania záverov v zamietnutých reklamáciách predajcami. Spotrebiteľom v rámci rovnosti šancí v režime uplatnení reklamácie do 12 mesiacov a po jej zamietnutí predajcom chýba opravný prostriedok, ktorý by formou odborného posúdenia, tak ako môžu učiniť spotrebitelia po 12 mesiacoch, aby tak mohli preukázať oprávnenosť podanej reklamácie tovaru alebo služby a dosiahnuť tak jej uznanie.
Aj keď je reklamácia sporu v mnohých prípadoch pre spotrebiteľov oprávnená a mnohokrát sa vedia preukázať aj odborným posúdením, je veľmi komplikované v súčasnej situácii ich práva vymôcť. V mimosúdnom režime rovnako chýba nezávislý nestranný subjekt, ktorý by pre vyvodenie záverov vykonal komparatívne posúdenie a skúšky, sprostredkoval by mimosúdne riešenie s prijateľným a nespochybniteľným záverom pre obidve sporové strany. Je zbytočnou záťažou a nezmyslom v rozpore a v rozpore s celoeurópskymi tendenciami, zameranými na rozvoj mimosúdneho riešenia, aby spotrebiteľské nízkopredmetové spory boli hromadne postupované na súdne konanie. Prekážkou spustenia reklamačného riadneho reklamačného konania je aj nepresné vymedzenie a nedostatočné vymedzenie pojmu "odborné posúdenie". V danom pojme nie je presne určené, aké kritériá a náležitosti pre vzájomné uznanie má posúdenie vôbec obsahovať. V mnohých prípadoch sa v aplikačnej praxi pri predajcami zamietnutých reklamáciách stretávame s dvoma obsahom zásadne odlišnými posudkami od rozdielnych znalcov, prípadne s kategorickými závermi bez akéhokoľvek zdôvodnenia.
Posúdenia v mnohých prípadoch s predajcom previazaných určených osôb spotrebiteľom dokonca ani nie sú predkladané. Spotrebiteľ si ich obsah nemá možnosť bez dobrej vôle a zľutovania predajcu dokonca ani prečítať, nie to ešte preveriť, či navyše podať k nim vecnú námietku. Často sú spotrebiteľom predkladané závery len z vizuálnych prehliadok, mnohokrát evidentne subjektívnym a neverifikovaným charakterom. Na základe niekoľkoročnej praxe som presvedčená, že inštitucionálnu a legislatívnu úpravu pre posilnenie mimosúdneho riešenia je nesprávne odkladať, spoločenská objednávka a spotrebiteľský dopyt po zákonom vymedzenom mimosúdnom konaní pre rýchlu a efektívnu vymožiteľnosť spotrebiteľského práva sú dnes nespochybniteľné. Okrem zavedenia inštitucionálnej formy mimosúdneho konania a precizovania výkladu základných pojmov spotrebiteľskej terminológie navrhujem do legislatívnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa už v tomto štádiu a v druhom čítaní zakomponovať aj celospoločenskú snahu o zvyšovanie efektivity verejnej správy, ktorú je možné dosiahnuť prepájaním a súčinným synergickým pôsobením viacerých subjektov. Žiaduce je i prepojenie subjektov, ktoré špecializovane a tematicky v systéme ochrany spotrebiteľa vedia spolupracovať a aj pôsobia. Ako reprezentanti spotrebiteľských organizácií sme už dávnejšie navrhovali, aby rôznorodé verejnoprávne, súkromné a mimovládne organizácie vytvorili napríklad spotrebiteľskú radu, ktorá by pracovala a vyhodnocovala celoplošné podnety a navrhovala by systémové opatrenia na princípe práva spolupráce a na princípoch systému práce ADR - alternative dispute resolution podľa v zahraničí usadených a ustálených efektívne fungujúcich vzorov. Slovensko sa tak môže stať ďalšou krajinou Európskej únie s progresívnym systémom alternatívneho spôsobu riešenia nízkopredmetových spotrebiteľských sporov. Je na škodu veci, že predložená novela s takýmto systémom nepočíta, a to aj napriek tomu, že to vyžaduje doba, a napriek tomu, že tento systém zrýchli a zlacní vymožiteľnosť spotrebiteľského práva a v neposlednom rade i prispeje k rastu konkurencieschopnosti predajcov na trhu a zlepší kultúru riešenia konfliktov medzi spotrebiteľmi a predajcami.
V závere môjho výstupu chcem prejaviť svoju vôľu spolupracovať na spracovaní pripomienok a námetov k zákonu o ochrane spotrebiteľa v druhom čítaní pre dosiahnutie spoločného záujmu spočívajúceho v čoraz väčšom zvyšovaní významu a kredibility spotrebiteľskej politiky na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám na dnešné rokovanie s cieľom odstrániť transpozičný deficit Slovenskej republiky, súvisiaci s transpozíciou tzv. 3. energetického balíčka. Predloženým návrhom sa zabezpečuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Zároveň sa zabezpečuje súlad s nariadením nariadeniami tretieho energetického balíčka a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Tento návrh stanovuje nový režim možnosti, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy, resp. od prevádzky prepravnej siete. Model zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete je navrhnutý tak, že v prípade, že je prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného plynárenského podniku, môže vláda na návrh ministerstva hospodárstva určiť, že sa vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete nepoužije. V prípade, že vláda uvedené určí, budú sa na prevádzkovateľa prepravnej siete vzťahovať podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa modelu ITO, čím však v súlade so smernicami nebude a ani nemôže byť dotknuté právo vertikálne integrovaného plynárenského podniku uskutočniť vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete, ak sa tak podnik sám rozhodne. S takým oddelením však musí súhlasiť aj štát ako majoritný akcionár plynárenského podniku.
Predloženým návrhom sa ďalej zvyšuje transparentnosť vzťahov medzi účastníkmi trhu s elektrinou a s plynom, pričom sa výrazne posilňujú práva odberateľa elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, odberateľov. Návrh zákona túto kategóriu rozširuje a tiež sa s ním zaručuje, že okrem odberateľov elektriny a plynu v domácnosti môžu využívať univerzálnu službu, čo je právo na dodávku elektriny v určitej kvalite za primerané transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny, aj malé podniky. Rád by som zdôraznil, že pri príprave tohto návrhu zákona boli pre ministerstvo najväčšou prioritou riešenia v prospech koncového odberateľa energie, ako aj snaha o skvalitnenie energetických služieb a dodávaných tovarov. Čo sa týka odberateľov elektriny a plynu, títo budú predloženým návrhom viac chránení proti praktikám nečestných dodávateľov elektriny a plynu tým, že všetci dodávatelia budú musieť mať obchodné podmienky, vrátane spôsobu predaja a reklamačného poriadku, schválené regulačným úradom. Tieto podmienky musia byť formálne jasné a schválené a zrozumiteľné a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny.
Za porušenie uvedených podmienok a zistené nedostatky môže regulačný úrad uložiť opatrenia, ktorých nevykonanie môže viesť až k zrušeniu povolenia na podnikanie. Odberatelia budú mať tiež právo bezplatne odstúpiť od zrušenia, odstúpiť od zmluvy pri neodôvodnenom náraste ceny za dodávku elektriny alebo plynu, resp. nedohodnutej zmene iných podmienok. Návrhom zákona sa okrem väčšej ochrany odberateľov elektriny a plynu v domácnosti a malých podnikov zvyšuje aj miera ich informovanosti a navrhuje sa urýchlenie a podrobnejšie podrobnejšia úprava procesu zmeny dodávateľa.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, medzinárodnými normami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie a očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predbežného návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 66) v druhom čítaní. Spoločná správa má č. 66a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. júna 2012 č. 72 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 17. júla 2012 č. 36, výbor pre financie a rozpočet uznesením z 19. júla 2012 č. 44 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 20. júla 2012 č. 19.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 20. júla 2012 a neprijal navrhované uznesenie, nakoľko v čase hlasovania o predloženom uznesení nebol schopný uznášať sa podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pod bodom IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 73.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:
o bodoch 1 až 26, 28 až 32, 34 až 73 spoločne s odporúčaním schváliť, a o bodoch 27 a 33 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 24. júla 2012 č. 57. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budeme rokovať vo veľmi blízkej chvíli aj o druhom návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví. Keďže vnímam zákon o energetike a zákon o ÚRSE ako, ako dvojičky, tak si dovolím niekoľko slov aj k zákonu o ÚRSE, ale vzhľadom k tomu, že chcem podať v závere môjho vystúpenia aj jeden pozmeňujúci návrh, tak vystupujem k zákonu o energetike. Vláda predkladá dva zákony, ktoré zásadným spôsobom upravujú podmienky na slovenskom energetickom trhu. Dôkazom, že tieto zákony sa od začiatku rodili ťažko, je mnohomesačný, už môžeme povedať mnohoročný proces ich tvorby, hoci Slovensko muselo pod tlakom Európskej únie alebo malo konať skôr. Aplikovanie tretieho energetického balíčka, ako hovoril pán minister, je gro zákona o energetike, bol veľmi ťažký legislatívny proces. Prvý pokus vykonala ešte predchádzajúca vláda, ale keďže zákony sa stali predmetom kritiky v časti aj vtedajších koaličných poslancov, predkladateľ ich z rokovania stiahol.
Dnes ich máme na stole opäť. V prvom rade musím skonštatovať, že súčasná vláda si do veľkej miery osvojila pôvodné návrhy, o ktorých sme rokovali ešte minulý rok, a to platí hlavne o tomto prvom zákone o energetike.
Zákon o reguláciu v sieťových odvetviach vychádza tiež z pôvodného návrhu, no zhruba polovica textu je nová. I keď s mnohými ustanoveniami, tak ako ich prebrala súčasná vláda, možno súhlasiť, obom návrhom možno vytýkať aj zásadnejší hendikep. Sledujeme nimi prispôsobovanie slovenskej legislatívy koncepčným európskym predpisom, ale nekladieme si otázku, resp. odpoveď na otázku, akú predstavu o vývoji energetiky máme na Slovensku.
Nezodpovedaných otázok je pritom veľa. Na jednej strane často hovoríme o národnej energetickej bezpečnosti, na druhej strane o liberalizovaní trhu celej Európskej únie. Vláda Roberta Fica apeluje na výrobcov elektriny, aby novými kapacitami garantovali slovenskú sebestačnosť, na druhej strane musí cez krajinu umožňovať presun cudzej energie, predovšetkým z Nemecka, ktorá mimoriadne zaťažuje našu prenosovú sústavu. Zdá sa, že niekedy ide o protichodné, až nezlučiteľné postoje. Problém je v tom, že chýba prepracovaná a všeobecne uznávaná energetická koncepcia.
Vláda tlačí na Slovenské elektrárne, aby čím skôr dostavali dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach, ba dokonca oprášila myšlienku o výstavbe úplne novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, no nezodpovedá na otázku, čo budeme s touto energiou robiť a či to bude pre náš štát vôbec prospešné. Nemci a Švajčiari sa úplne odkláňajú od jadra, čím spolu s Rakúskom vznikne v tesne blízkosti Slovenska silný blok štátov s protijadrovým cítením, ktorému začínajú prekážať jadrové elektrárne v blízkosti hraníc.
Ďalším problémom je energetický mix. Kým dnes sa z jadra vyrába niečo vyše polovice elektrickej energie, po otvorení Mochoviec to bude viac ako 60 %. Ostatok je z uhlia, zemného plynu, zo sily riek a z doplnkových zdrojov. Keď zoberieme celkovú spotrebu energie na Slovensku, do konca roku 2020 sme sa zaviazali čerpať z obnoviteľných zdrojov 14 % z celkového objemu. Dnes tento záväzok spĺňame spolovice. Čo sa stane keď dokončíme Mochovce a vystaviame Jaslovské Bohunice? Postavíme na zelenej lúke nové elektrárne z obnoviteľných zdrojov, len aby sme dodržali záväzné percento? A pritom na Slovensku sedíme na zásobách vlastných zdrojov, ktoré nevyužívame. Myslím tým hlavne na biomasu a slnečnú energiu. Kam teda budeme smerovať?
Na Slovensku sa stále riadime zastaranou energetickou koncepciou spred šiestich rokov. Prečo sme pred prípravou kľúčových energetických zákonov nezamysleli sa nad jej zmenou? Kritici povedia, že nás tlačí čas. Myslím si, že aj za cenu posunutia plnenia domácich úloh vystavených v Bruseli sme sa mali zastaviť a povedať si, a možno aj rozhodnúť, kam smerujeme. Ak raz príjmeme dôležité zákony, ostaneme nimi zaviazaní, budeme to mať hoci presne, ale technokratické predpisy, ktoré budú sťažovať zaujatie jednoznačného koncepčného prístupu. Podčiarkujem, pri predkladaní týchto zákonov mi chýba zo strany vlády predloženie aspoň heslovej vízie, kam sa má do budúcnosti uberať slovenská energetika.
A teraz konkrétnejšie k predloženým návrhom zákonov. Ako som spomínal zákon o energetike je skopírovaný z predchádzajúceho funkčného obdobia, rieši sa v ňom veľa dôležitých vecí, no na okraji záujmu ostáva viacero ďalších. Spomeniem dve, naďalej pred sebou tlačíme problém, čo s pozemkami súkromných vlastníkov, ktoré z časti využívajú energetickí prevádzkovatelia. Majitelia týchto pozemkov ťahajú už dlhú dobu za kratší koniec. Okliešťujú sa ich ústavné práva, stanovujú sa im povinnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o ich majetok. Predkladateľ nenašiel odvahu, aby tento neľahký, podotýkam veľmi dlhodobý problém, riešil.
Druhá poznámka, zákon už pracuje s pojmom energetická chudoba, ale ostáva pri hmlistej deklarácií a predkladateľ sa nezaoberá návrhmi, ako sa s energetickou chudobou v budúcnosti vyrovnáme. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach je oproti minulému funkčnému obdobiu spola prepracovaný. Týka sa to najmä ustanovení, ktoré sa dotýkajú Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bude schvaľovať regulačnú politiku ako základný nástroj na uplatňovanie mocenského vplyvu. Túto politiku môže schváliť aj bez zakomponovania pripomienok vládnych ministerstiev, ak tie o predloženie takýchto pripomienok neprejavili v stanovenom čase záujem. Úrad bude limitovať konkrétne pravidlá trhu a vydávať konkrétne rámcové predpisy. Príkladom je stanovenie pravidiel na predaj elektriny formou aukcií. Ak si to umieni, bude môcť vydávať pravidlá pre veľkoobchodný trh s elektrinou a veľkoobchodný trh s plynom. Úrad má vystupovať ako silnejší orgán voči regulovaným subjektom. Majú sa rozšíriť spôsoby spôsoby ich regulovania, pribúda vecná regulácia, dodržiavanie štandardu kvality.
Úrad bude môcť kontrolovať obchodné verejné súťaže, ktoré budú organizovať tieto subjekty. Účastníci trhu s elektrinou, plynom, ktorí obchodujú na veľkoobchodnom trhu s veľkoobchodnými energetickými produktami, sa budú musieť zaregistrovať v osobnom registri, ktorý bude viesť úrad. Rovnako budú musieť poskytovať písomné informácie o svojej činnosti. Ako vidieť, kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa výrazne posilňujú. S týmto možno po zohľadnení niektorých dôležitých pripomienok v zásade súhlasiť.
No nemožno súhlasiť s tým ako sa má úrad zabetónovať dovnútra, v úrade sa budú koncentrovať právomoci na najvyššom poste, predseda úradu má byť automaticky aj predsedom Rady pre reguláciu. V podmienkach, keď šetríme na zdravotných sestrách a učiteľoch, má byť dvojnásobne honorovaný.
Veľkorysé podmienky majú mať vytvorené členovia Rady, ktorí by mali mesačne poberať štvornásobok celoštátnej priemernej mzdy a pri odchode z funkcie by mali dostávať odmenu ešte nasledujúcich 12 mesiacov. Takéto vysoko nadštandardné odmeňovanie v čase uťahovania opaskov v celej spoločnosti je odsúdeniahodné. Smutné je, že s nim prichádza vláda strany, ktorá sľubovala voličom sociálne istoty. Tieto priam rozprávkové istoty na úkor občanov ponúka štátnym úradníkom.
Pozitívne som zaregistroval, že poslanci vládnej strany uvažujú o skresaní niektorých ustanovení predložených predpisov, napr. aj o tých, ktoré sa týkajú štedrého odmeňovania štátnych úradníkov. Som členom výboru pre hospodárstvo, takže viem, že kolegovia alebo kolega zo strany SMER,
pán spravodajca predkladá návrh, ktorý tieto veci rieši. No neviem, či hľadať úprimný postoj na tomto fóre, teraz nemyslím z pohľadu predkladateľa, skôr ide o taktiku ktorá vyzerá asi takto: Skúsme vytiahnuť pre svojich nominantov zo štátnych zdrojov koľko sa dá, ak však hrozí, že verejnosť bude šomrať, znížme svoje očakávania. A hoci s niektorými opravami z dielne poslancov vládnej strany možno súhlasiť, lebo predložené návrhy zákon ozaj vylepšujú, ani niet sa tu z čoho veľmi tešiť. Ako môže vláda predložiť do parlamentu zákony, ktoré si vyžiadajú viac ako stovku podrobných zmien? Pritom neraz ide o opravu odborných legislatívnych prešľapov. Ako často budeme musieť po schválení tieto zákony novelizovať? A ako sa bude podielať, ako sa bude podľa nich riadiť slovenská energetika?
Keď to zhrniem, predloženým zákonom vyčítam tri základné chyby: Nie sú postavené na jasnej koncepcii, mnohé ustanovenia nesú znaky účelovosti a chýba im dostatočná odborná úroveň. Preto obidva tie návrhy nepodporím a ani nepodporia kolegovia z môjho klubu, klubu SDKÚ - DS.
A ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka k posilneniu práv majiteľov pozemkov pod energetickými zariadeniami.
1. V § 11 ods. 1 písm. a) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti súhlas sa nevyžaduje, ak j ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti".
Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Výnimkou je, keď je ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti.
2. V § 11 ods. 1 písm. e) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti".
Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb.
3. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f). Doterajšie písm. g) sa označí ako písm. f).
Zdôvodnenie: Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Zamedzuje sa možnosti, aby stavebný úrad v zjednodušenom režime rozhodol o tom, v akom rozsahu možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Záujmy energetických firiem sa nemajú uprednostňovať pred záujmami občanov.
4. V § 11 ods. 4 doplniť na začiatok vetu: "Ak sa držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba s vlastníkom nehnuteľností nedohodol inak, je povinný odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, tak aby boli splnené ustanovenia iných zákonov o využívaní pôdy a porastov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23) znie: "23) napríklad zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Zdôvodnenie: V prípade, že sa držiteľ povolenia nedohodne s majiteľom nehnuteľnosti na presunutí starostlivosti o pôdu s umiestnenými energetickými zariadeniami na majiteľa nehnuteľnosti, potom táto povinnosť ostáva na držiteľovi. Majiteľ, ktorý musí na svojej nehnuteľnosti znášať vynútené bremeno, tak aspoň príde o povinnosť starať sa o porasty, čo mu vzniká na základe iných zákonov.
Chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh je veľmi podobný, skoro až identický s pred stavom pred rokom 2007 a ide o základné práva majiteľov pozemkov, na ktorých sú postavené energetické stavby, a nerieši náhradu škody, ktorá mu vzniká. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, chcel by som sa spýtať, veľmi pozorne som počúval váš príspevok, odkiaľ máte informáciu, že Nemecko sa odkláňa od jadrovej energetiky alebo od koncepcia jadra? Skúste si možno naštudovať najnovšie trendy a uvidíte, že to nie je taká skutočnosť, ako ste tu tvrdili, a na vašu rečnícku otázku, že čo budeme s tou energiou robiť v prípade dobudovania ďalších blokov alebo ďalších energetických blokov v rámci Slovenska, no ponúkneme ju na trhu, ako to robia štáty, ktoré sú energeticky silné, v tom nie je problém.
Len viete v čom je problém? Problém je v tom ponímaní ľavice a pravice. Vy ste energetiku predali, dnes kupujeme elektrickú energiu na trhoch, vy ste predali aj iné komodity a v tom je ten základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou. My uvažujeme iným spôsobom, uvažujeme o tom, elektrinu si vyrobiť a prípadne prebytočnú elektrinu ponúknuť na trhu, tak ako to robia iné štáty a v tom je základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou, nie všetko predať, ale skúsiť niečo vybudovať. Keď ste vstupovali do Európskej únie ste sa zaviazali odstaviť Jaslovské Bohunice, dnes je aká situácia? Sami zisťujete, že ani Európska únia nám nemôže poskytnúť finančné prostriedky na odstavenie Jaslovských Bohuníc v plnom rozsahu. Kde vezmeme tie finančné prostriedky? Ako to budeme riešiť túto danú situáciu? Pred touto vážnou problematickou dnes je súčasná vláda, ktorá bude musieť sa nejakým spôsobom rozhodovať.
Čiže nie je to veľmi jednoduché a tá vaša rečnícka otázka, ktorú ste tu položili, čo s energiou, tá ma veľmi nepríjemne zaskočila, pretože takto uvažovať v dnešnej dobe, si myslím, že je veľmi, veľmi smutné. Ďakujem pekne.