4. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 66) v druhom čítaní. Spoločná správa má č. 66a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. júna 2012 č. 72 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 17. júla 2012 č. 36, výbor pre financie a rozpočet uznesením z 19. júla 2012 č. 44 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 20. júla 2012 č. 19.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 20. júla 2012 a neprijal navrhované uznesenie, nakoľko v čase hlasovania o predloženom uznesení nebol schopný uznášať sa podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pod bodom IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 73.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:
o bodoch 1 až 26, 28 až 32, 34 až 73 spoločne s odporúčaním schváliť, a o bodoch 27 a 33 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 24. júla 2012 č. 57. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Traja páni poslanci, ukončujem možnosť, štyria, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budeme rokovať vo veľmi blízkej chvíli aj o druhom návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví. Keďže vnímam zákon o energetike a zákon o ÚRSE ako, ako dvojičky, tak si dovolím niekoľko slov aj k zákonu o ÚRSE, ale vzhľadom k tomu, že chcem podať v závere môjho vystúpenia aj jeden pozmeňujúci návrh, tak vystupujem k zákonu o energetike. Vláda predkladá dva zákony, ktoré zásadným spôsobom upravujú podmienky na slovenskom energetickom trhu. Dôkazom, že tieto zákony sa od začiatku rodili ťažko, je mnohomesačný, už môžeme povedať mnohoročný proces ich tvorby, hoci Slovensko muselo pod tlakom Európskej únie alebo malo konať skôr. Aplikovanie tretieho energetického balíčka, ako hovoril pán minister, je gro zákona o energetike, bol veľmi ťažký legislatívny proces. Prvý pokus vykonala ešte predchádzajúca vláda, ale keďže zákony sa stali predmetom kritiky v časti aj vtedajších koaličných poslancov, predkladateľ ich z rokovania stiahol.
Dnes ich máme na stole opäť. V prvom rade musím skonštatovať, že súčasná vláda si do veľkej miery osvojila pôvodné návrhy, o ktorých sme rokovali ešte minulý rok, a to platí hlavne o tomto prvom zákone o energetike.
Zákon o reguláciu v sieťových odvetviach vychádza tiež z pôvodného návrhu, no zhruba polovica textu je nová. I keď s mnohými ustanoveniami, tak ako ich prebrala súčasná vláda, možno súhlasiť, obom návrhom možno vytýkať aj zásadnejší hendikep. Sledujeme nimi prispôsobovanie slovenskej legislatívy koncepčným európskym predpisom, ale nekladieme si otázku, resp. odpoveď na otázku, akú predstavu o vývoji energetiky máme na Slovensku.
Nezodpovedaných otázok je pritom veľa. Na jednej strane často hovoríme o národnej energetickej bezpečnosti, na druhej strane o liberalizovaní trhu celej Európskej únie. Vláda Roberta Fica apeluje na výrobcov elektriny, aby novými kapacitami garantovali slovenskú sebestačnosť, na druhej strane musí cez krajinu umožňovať presun cudzej energie, predovšetkým z Nemecka, ktorá mimoriadne zaťažuje našu prenosovú sústavu. Zdá sa, že niekedy ide o protichodné, až nezlučiteľné postoje. Problém je v tom, že chýba prepracovaná a všeobecne uznávaná energetická koncepcia.
Vláda tlačí na Slovenské elektrárne, aby čím skôr dostavali dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach, ba dokonca oprášila myšlienku o výstavbe úplne novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, no nezodpovedá na otázku, čo budeme s touto energiou robiť a či to bude pre náš štát vôbec prospešné. Nemci a Švajčiari sa úplne odkláňajú od jadra, čím spolu s Rakúskom vznikne v tesne blízkosti Slovenska silný blok štátov s protijadrovým cítením, ktorému začínajú prekážať jadrové elektrárne v blízkosti hraníc.
Ďalším problémom je energetický mix. Kým dnes sa z jadra vyrába niečo vyše polovice elektrickej energie, po otvorení Mochoviec to bude viac ako 60 %. Ostatok je z uhlia, zemného plynu, zo sily riek a z doplnkových zdrojov. Keď zoberieme celkovú spotrebu energie na Slovensku, do konca roku 2020 sme sa zaviazali čerpať z obnoviteľných zdrojov 14 % z celkového objemu. Dnes tento záväzok spĺňame spolovice. Čo sa stane keď dokončíme Mochovce a vystaviame Jaslovské Bohunice? Postavíme na zelenej lúke nové elektrárne z obnoviteľných zdrojov, len aby sme dodržali záväzné percento? A pritom na Slovensku sedíme na zásobách vlastných zdrojov, ktoré nevyužívame. Myslím tým hlavne na biomasu a slnečnú energiu. Kam teda budeme smerovať?
Na Slovensku sa stále riadime zastaranou energetickou koncepciou spred šiestich rokov. Prečo sme pred prípravou kľúčových energetických zákonov nezamysleli sa nad jej zmenou? Kritici povedia, že nás tlačí čas. Myslím si, že aj za cenu posunutia plnenia domácich úloh vystavených v Bruseli sme sa mali zastaviť a povedať si, a možno aj rozhodnúť, kam smerujeme. Ak raz príjmeme dôležité zákony, ostaneme nimi zaviazaní, budeme to mať hoci presne, ale technokratické predpisy, ktoré budú sťažovať zaujatie jednoznačného koncepčného prístupu. Podčiarkujem, pri predkladaní týchto zákonov mi chýba zo strany vlády predloženie aspoň heslovej vízie, kam sa má do budúcnosti uberať slovenská energetika.
A teraz konkrétnejšie k predloženým návrhom zákonov. Ako som spomínal zákon o energetike je skopírovaný z predchádzajúceho funkčného obdobia, rieši sa v ňom veľa dôležitých vecí, no na okraji záujmu ostáva viacero ďalších. Spomeniem dve, naďalej pred sebou tlačíme problém, čo s pozemkami súkromných vlastníkov, ktoré z časti využívajú energetickí prevádzkovatelia. Majitelia týchto pozemkov ťahajú už dlhú dobu za kratší koniec. Okliešťujú sa ich ústavné práva, stanovujú sa im povinnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o ich majetok. Predkladateľ nenašiel odvahu, aby tento neľahký, podotýkam veľmi dlhodobý problém, riešil.
Druhá poznámka, zákon už pracuje s pojmom energetická chudoba, ale ostáva pri hmlistej deklarácií a predkladateľ sa nezaoberá návrhmi, ako sa s energetickou chudobou v budúcnosti vyrovnáme. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach je oproti minulému funkčnému obdobiu spola prepracovaný. Týka sa to najmä ustanovení, ktoré sa dotýkajú Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bude schvaľovať regulačnú politiku ako základný nástroj na uplatňovanie mocenského vplyvu. Túto politiku môže schváliť aj bez zakomponovania pripomienok vládnych ministerstiev, ak tie o predloženie takýchto pripomienok neprejavili v stanovenom čase záujem. Úrad bude limitovať konkrétne pravidlá trhu a vydávať konkrétne rámcové predpisy. Príkladom je stanovenie pravidiel na predaj elektriny formou aukcií. Ak si to umieni, bude môcť vydávať pravidlá pre veľkoobchodný trh s elektrinou a veľkoobchodný trh s plynom. Úrad má vystupovať ako silnejší orgán voči regulovaným subjektom. Majú sa rozšíriť spôsoby spôsoby ich regulovania, pribúda vecná regulácia, dodržiavanie štandardu kvality.
Úrad bude môcť kontrolovať obchodné verejné súťaže, ktoré budú organizovať tieto subjekty. Účastníci trhu s elektrinou, plynom, ktorí obchodujú na veľkoobchodnom trhu s veľkoobchodnými energetickými produktami, sa budú musieť zaregistrovať v osobnom registri, ktorý bude viesť úrad. Rovnako budú musieť poskytovať písomné informácie o svojej činnosti. Ako vidieť, kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa výrazne posilňujú. S týmto možno po zohľadnení niektorých dôležitých pripomienok v zásade súhlasiť.
No nemožno súhlasiť s tým ako sa má úrad zabetónovať dovnútra, v úrade sa budú koncentrovať právomoci na najvyššom poste, predseda úradu má byť automaticky aj predsedom Rady pre reguláciu. V podmienkach, keď šetríme na zdravotných sestrách a učiteľoch, má byť dvojnásobne honorovaný.
Veľkorysé podmienky majú mať vytvorené členovia Rady, ktorí by mali mesačne poberať štvornásobok celoštátnej priemernej mzdy a pri odchode z funkcie by mali dostávať odmenu ešte nasledujúcich 12 mesiacov. Takéto vysoko nadštandardné odmeňovanie v čase uťahovania opaskov v celej spoločnosti je odsúdeniahodné. Smutné je, že s nim prichádza vláda strany, ktorá sľubovala voličom sociálne istoty. Tieto priam rozprávkové istoty na úkor občanov ponúka štátnym úradníkom.
Pozitívne som zaregistroval, že poslanci vládnej strany uvažujú o skresaní niektorých ustanovení predložených predpisov, napr. aj o tých, ktoré sa týkajú štedrého odmeňovania štátnych úradníkov. Som členom výboru pre hospodárstvo, takže viem, že kolegovia alebo kolega zo strany SMER,
pán spravodajca predkladá návrh, ktorý tieto veci rieši. No neviem, či hľadať úprimný postoj na tomto fóre, teraz nemyslím z pohľadu predkladateľa, skôr ide o taktiku ktorá vyzerá asi takto: Skúsme vytiahnuť pre svojich nominantov zo štátnych zdrojov koľko sa dá, ak však hrozí, že verejnosť bude šomrať, znížme svoje očakávania. A hoci s niektorými opravami z dielne poslancov vládnej strany možno súhlasiť, lebo predložené návrhy zákon ozaj vylepšujú, ani niet sa tu z čoho veľmi tešiť. Ako môže vláda predložiť do parlamentu zákony, ktoré si vyžiadajú viac ako stovku podrobných zmien? Pritom neraz ide o opravu odborných legislatívnych prešľapov. Ako často budeme musieť po schválení tieto zákony novelizovať? A ako sa bude podielať, ako sa bude podľa nich riadiť slovenská energetika?
Keď to zhrniem, predloženým zákonom vyčítam tri základné chyby: Nie sú postavené na jasnej koncepcii, mnohé ustanovenia nesú znaky účelovosti a chýba im dostatočná odborná úroveň. Preto obidva tie návrhy nepodporím a ani nepodporia kolegovia z môjho klubu, klubu SDKÚ - DS.
A ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka k posilneniu práv majiteľov pozemkov pod energetickými zariadeniami.
1. V § 11 ods. 1 písm. a) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti súhlas sa nevyžaduje, ak j ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti".
Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Výnimkou je, keď je ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti.
2. V § 11 ods. 1 písm. e) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti".
Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb.
3. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f). Doterajšie písm. g) sa označí ako písm. f).
Zdôvodnenie: Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Zamedzuje sa možnosti, aby stavebný úrad v zjednodušenom režime rozhodol o tom, v akom rozsahu možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Záujmy energetických firiem sa nemajú uprednostňovať pred záujmami občanov.
4. V § 11 ods. 4 doplniť na začiatok vetu: "Ak sa držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba s vlastníkom nehnuteľností nedohodol inak, je povinný odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, tak aby boli splnené ustanovenia iných zákonov o využívaní pôdy a porastov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23) znie: "23) napríklad zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Zdôvodnenie: V prípade, že sa držiteľ povolenia nedohodne s majiteľom nehnuteľnosti na presunutí starostlivosti o pôdu s umiestnenými energetickými zariadeniami na majiteľa nehnuteľnosti, potom táto povinnosť ostáva na držiteľovi. Majiteľ, ktorý musí na svojej nehnuteľnosti znášať vynútené bremeno, tak aspoň príde o povinnosť starať sa o porasty, čo mu vzniká na základe iných zákonov.
Chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh je veľmi podobný, skoro až identický s pred stavom pred rokom 2007 a ide o základné práva majiteľov pozemkov, na ktorých sú postavené energetické stavby, a nerieši náhradu škody, ktorá mu vzniká. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Jánoš.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, chcel by som sa spýtať, veľmi pozorne som počúval váš príspevok, odkiaľ máte informáciu, že Nemecko sa odkláňa od jadrovej energetiky alebo od koncepcia jadra? Skúste si možno naštudovať najnovšie trendy a uvidíte, že to nie je taká skutočnosť, ako ste tu tvrdili, a na vašu rečnícku otázku, že čo budeme s tou energiou robiť v prípade dobudovania ďalších blokov alebo ďalších energetických blokov v rámci Slovenska, no ponúkneme ju na trhu, ako to robia štáty, ktoré sú energeticky silné, v tom nie je problém.
Len viete v čom je problém? Problém je v tom ponímaní ľavice a pravice. Vy ste energetiku predali, dnes kupujeme elektrickú energiu na trhoch, vy ste predali aj iné komodity a v tom je ten základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou. My uvažujeme iným spôsobom, uvažujeme o tom, elektrinu si vyrobiť a prípadne prebytočnú elektrinu ponúknuť na trhu, tak ako to robia iné štáty a v tom je základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou, nie všetko predať, ale skúsiť niečo vybudovať. Keď ste vstupovali do Európskej únie ste sa zaviazali odstaviť Jaslovské Bohunice, dnes je aká situácia? Sami zisťujete, že ani Európska únia nám nemôže poskytnúť finančné prostriedky na odstavenie Jaslovských Bohuníc v plnom rozsahu. Kde vezmeme tie finančné prostriedky? Ako to budeme riešiť túto danú situáciu? Pred touto vážnou problematickou dnes je súčasná vláda, ktorá bude musieť sa nejakým spôsobom rozhodovať.
Čiže nie je to veľmi jednoduché a tá vaša rečnícka otázka, ktorú ste tu položili, čo s energiou, tá ma veľmi nepríjemne zaskočila, pretože takto uvažovať v dnešnej dobe, si myslím, že je veľmi, veľmi smutné. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, budete reagovať? Nech sa páči.