4. schôdza

Len veľmi stručne zareagujem. Som určite veľmi za to, aby sa systémovo podporovala ochrana charakteru kultúrnej krajiny, revitalizácia vidieka. Publikoval som na túto tému desiatky a desiatky príspevkov či už vedeckých, alebo odborných, alebo populárno-vedeckých, takže v tomto sa s pani poslankyňou Košútovou určite zhodneme, ale znova zopakujem, nie som za to, aby sa prostriedky environmentálneho fondu využívali na iné účely, ako boli zriadené, lebo tým, ako keby sme dávali najavo, že naozaj ten pôvodný účel je zbytočný, že môžme tie prostriedky na nejaké jeden a pol roka viazať a že sa nemajú prioritne využívať na to, na čo by sa mali. Nakoniec prišli sme o dosť veľa prostriedkov vďaka tomu veľmi nevýhodnému predaju emisií, takže nezväzujme si ruky v tom envirofonde ešte ďalšími, ďalším viazaním. Ja viem, že to nie je dotácia, ale je to veľmi nízkoúročná pôžička, keď to tak mám povedať, ale faktický následok by bol ten, že by sme tie prostriedky nemohli využívať, tak ako sa využívať majú, v rozpätí minimálne na pol roka.
A druhá otázka, ktorá tu už párkrát padla, aká je predstava o tom, z akých zdrojov by sa vlastne tie prostriedky vrátili, pretože nie je nepravdepodobné, skôr je pravdepodobné, aj keď nechcem strašiť, že na budúci rok opäť minimálne lokálne, regionálne sa podobné problémy sa vyskytnú, keďže už dnes to máme na dennom poriadku a kde sa získajú tie zdroje na vrátenie tej pôžičky? Ďakujem.

vymazať

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, rád by som sa vyjadril k niektorým tým poznámkam, ktoré boli počas rozpravy k tomuto zákonu povedané. Možno chýba ten úvod a možno celá tá rozprava mala začať nejak inak, ale pán poslanec Záhumenský to vlastne povedal.
My máme kombináciu nepriaznivých faktorov - rok 2010 a 2012. V 2010-om boli veľké záplavy, v 2012-om obrovské suchá, ale skoro na tých istých miestach. Čiže tie poľnohospodárske podniky, ktoré nezožali nič v roku 2010, lebo boli zaplavené, síce v roku 2011 sa trošku nadýchli, ale ešte nestihli splatiť ani staré dlhy a už prišlo sucho a majú obrovský výpad vo výnosoch, čiže preto sa hľadá tá akútna pomoc, lebo tieto poľnohospodárske podniky v podstate skoro dokrvácali. Stále zdôrazňujem, nie je to celoplošné opatrenie pre všetky poľnohospodárske podniky, bude to pre tie podniky, ktoré budú spĺňať prísne kritériá, aby sa vôbec do toho sita, sita dostali.
Teraz k tým jednotlivým veciam, škoda, že tu nie je pán poslanec Simon. Znovu uviedol jednu nepravdivú informáciu, kde v poznámke o podpore de minimis povedal, že tam je obmedzenie týchto úverov vo výške 7 a pol tisíca euro. Ale nie je pravda to, čo povedal, že vo výške pôžičiek, ale 7,5-tisíc euro, pán poslanec Simon, v neprítomnosti vám hovorím, 7 a pol tisíca euro je na rozdiel úrokových sadzieb, ktoré dostane prijímateľ v pomoci de minimis oproti priemerným úrokovým sadzbám na takúto pomoc, ktoré sú definované komerčnými bankami. Čiže keď poľnohospodársky podnik, a to by ste už mohol vedieť dostáva tie priemerné podpory na úrovni 300-tisíc euro, teda ten veľký poľnohospodársky podnik dostáva na úrovni 300-tisíc euro, tak vtedy by tá výška 7,5 % predstavovala 22,5-tisíca euro, čiže zavádzate, povedal ste tu nepravdivú informáciu, len aby ste navodil situáciu, že aj takto tie podniky v rámci de minimis nedostanú. Nie je to pravda. Viaže sa to len na rozdiel úrokových sadzieb, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka, znovu VDJ-ečka - doobeda, včera, predvčerom každú kameru, každý mikrofón, ktorý pán poslanec zbadá okamžite téma VDJ. Ešte raz opakujem, nastavil ste podmienky tak, aby poľnohospodárske podniky mohli za rok 2012 čerpať VDJ-ečka na úrovni 34 %, 34 euro. Len pre zaujímavosť tým, ktorí sa nezaoberajú touto problematikou, tak priemerne sa doteraz bez tohto Simonovho daru, ktorý nechal poľnohospodárom na rok 2012 sa VDJ-ečka preplácali na úrovni 120 euro pre bežný kus hovädzieho dobytka, na dojčiacu kravu, myslím si, že tie VDJ-ečka boli až na úrovni 192 euro, tak si všimnite ten rozdiel, ako nastavil mechanizmus na 34 euro. Ale to nie je ten, tá výška nie je ani teda taká podstatná, ale plus ten mechanizmus, ktorý som ja našiel na stole, je, že najprv sa musia vyplatiť SAPS-ové platby, musí sa urobiť revízia SAPS-ových platieb, platobná agentúra musí urobiť všetky revízie a až na základe zúčtovania rozdielov medzi vyplatenými a skutočne opodstatnenými platbami sa môže pristúpiť k vyplateniu k VDJ, čo znamená najskôr termín apríl, máj možno jún budúceho roku. Ešte raz zopakujem, my sme zmenili systém, upravili, prekonzultovali s Európskou komisiou s tým, že chceme VDJ-ečka, ale plus aj ďalšie platby, lebo tie poľnohospodárske podniky budú skutočne kešovo a finančne veľmi vycicané, v roku 2012 chceme dať aj iné formy podpory, ale my tie VDJ-ečka chceme vyplatiť v novembri.
Ja, bohužiaľ, už nezískam naspäť tie tri mesiace, ktoré Simon minul od začiatku roka, aby sa ten systém dal urýchliť, čiže najskorší termín nám vychádza ten november 2012, to znamená tie sadzby budú vyplatené.
Ďalší nepravdivý údaj a zavádzanie, ktoré pán Simon použil, je otázka tzv. voľných zdrojov na Slovenskom pozemkovom fonde. Takže, pán kolega, mali by ste minimálne vedieť, že za vášho pôsobenia, za fungovania vlády Ivety Radičovej sa prostriedky, nerozdelený zisk z roku 2010 asi to ste mal na mysli, zablokovali v prospech ministerstva financií, za vašej vlády, za vášho pôsobenia ste nechali zablokovať voľné prostriedky, ktoré vznikli z odpredaja pôdy v rámci Slovenského pozemkového fondu na ministerstve financií, aby ste si vykryli deficit štátneho rozpočtu. Zároveň ste dali súhlas, že nerozdelený zisk v roku 2011 takisto pôjde v prospech ministerstva financií. Čiže, neviem komu teraz dávate ten rozum, komu dávate návod, ako sa majú tieto prostriedky použiť v roku 2012, keď vy a vaša vláda ste súhlasili, že tieto prostriedky použijete na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu. Ale my sme, samozrejme, robili aj s touto kapitolou, nechali ste mi obrovský kopec finančne nepokrytých zmlúv na pozemkové úpravy, neuveriteľné množstvo nepokrytých zmlúv, ani čert nevie, aké je plnenie týchto zmlúv, lebo sú neskontrolovateľné, ale faktúry sú už na stole, preto musíme využívať voľné zdroje, ktoré sú k dispozícii z eurofondov na vykrytie týchto faktúr, a ja som v podstate 5 a pol milióna eur, ktoré potrebujem na DPH, lebo v tomto prípade sa prostriedky Európskej komisie nedajú čerpať na DPH, stiahol z kapitoly ministerstva financií, sme sa dohodli s ministrom, že idú na vykrytie DPH pre pozemkové úpravy.
Kvôli takýmto prehmatom a netransparentným projektom, ktoré zostali po vás na ministerstve pôdohospodárstva, som musel zastaviť všetky projekty na pozemkové úpravy do momentu, kedy nevyrovnáme všetky faktúry, lebo už nám vďaka takýmto vašim aktivitám už zablokoval exekútor aj jeden účet na ministerstve pôdohospodárstva. Čiže dneska na mojej porade vedenia ministerstva bolo rozhodnuté - do momentu, dokiaľ všetky tieto s prepáčením za výraz "prúsery" po Simonovi nesplatíme, nebudeme otvárať nové pozemkové úpravy, lebo sa z toho nevymotáme. Čiže, znovu jedna vaša lož čo sa týka využitia voľných zdrojov v rámci Slovenského pozemkového fondu.
Tu mám nejakú poznámku, podmienky na..., aha, aké budú podmienky na možnosť čerpania, teraz sa vôbec robia alebo sa všetko robí v rýchlosti. My potrebujeme toho 22. augusta už mať na vláde odklepnuté podmienky, čiže dneska VÚP, Výskumný ústav pôdoznalecký, Výskumný ústav živočíšnej výroby z Piešťan, dneska robia na tom modeli, ako a vyráta ten priemerný náklad na založenie nejakej hektárovej úrody a to bude na rok pre poľnohospodársky podnik, ktorý si takúto jednotkovú sadzbu vynásobí "x" hektármi, ktoré ide založiť, toto bude tá suma, ktorú si on bude môcť nárokovať, čiže v žiadnom prípade sa nejedná o nejakú formu, kde by si on nahradil napríklad kontokorentný alebo investičný úver. Čiže bude to účelovo viazané len na tento titul.
A ako som už doobeda povedal, a to bola, myslím si, že aj poznámka pána Hlinu, tie úvery musia byť vrátené a tým, že vlastne sme pripravili v tomto návrhu zákona ten mechanizmus, že to ide cez PPA-čku. PPA-čka zároveň je vyplatiteľom pre SAPS-ové platby a VDJ-platby, ktoré majú v podstate vyššiu hodnotu, ako sú platby na založenie úrody. Čiže my sme povedali, pokiaľ nesplatí tento úver jednoúčelový, zatiaľ mu alikvótna časť nebude buď zo SAPS-u, alebo VDJ-ečky zaplatená. Čiže štát v žiadnom prípade nedôjde o tieto prostriedky a my do 31. decembra 2012 vrátime tieto prostriedky naspäť do envirofondu.
Tu ste nás ešte obvinil, že spolu s premiérom šírime paniku. Je to váš pohľad na vec. Myslím si, že panika nastala v roku 2010 po vašich výrokoch, že osobne zabezpečíte odškodnenie všetkých poľnohospodárskych družstiev po tých výrazných záplavách, ktoré ste vtedy ratoval alebo ste sa tváril, že idete ratovať poľnohospodárske družstvá. Dodnes ste týmto podnikom nevyplatili jedno euro, jedno euro. To je panika na trhu, nie panika, keď premiér alebo minister pôdohospodárstva sa verejne vyjadrí, že chceme, aby úroda na budúci rok bola založená a pokiaľ poľnohospodárske družstvá nebudú mať dostatok zdrojov na založenie úrody, štát im pomôže. Vtedy sme presne nevedeli akým mechanizmom, ale dneska sme ten mechanizmus v podstate už vyprecizovali, čiže dneska môžme s istotou povedať, že my ukľudňujeme situáciu. Práve naopak, tým, že hovoríme , že štát podporí založenie úrody, nemusí byť taký tlak na vysoké ceny, lebo tá situácia sa takýmto zásahom štátu podstatne ukľudňuje.
Pán Hlina sa ešte pýtal, či je to neoprávnená štátna pomoc. My si to, samozrejme, si to musíme preveriť v Bruseli, čiže aj sme to aj preverovali, a preto je tá pôžička alebo tá zmena zákona je definovaná len na jeden rok, lebo sme nedostali jednoznačnú odpoveď Bruselu. Vyžiadali si na to teda podstatne dlhší čas, ale nám oni práve doporučili, že urobte takúto zmenu na jeden rok, čiže ideme v intenciách, v intenciách Bruselu, aby sme pre budúcnosť neurobili nejaký, nejaký precedens, ktorý by sa potom mohol zneužívať. Takže aby sme sa vyhli tej permanentnej neoprávnenej štátnej pomoci, je to jednorazová pomoc na jedno použite, na, s vratkou na jeden rok.
Pán poslanec Huba, ako známy environmentalista, samozrejme, ja chápem, že sa vám nepáči, keď sa peniaze z envirofondu majú použiť niekde len, používate znovu nesprávny výraz, my vám neodčerpávame prostriedky, my si na jeden rok požičiavame za 0,5 %, a teda keby ste bol tak naklonený tomu, že chcete poľnohospodárstvu pomôcť, mohol by ste povedať, že navrhujete znížiť tú úrokovú sadzbu na 0,2 %, tak ako má environment tieto prostriedky uložené ľadom v banke a tam máte týchto 70 mil. eur uložených za 0,2 % úrok, čiže my vám vlastne o 0,3 % ešte zveľadíme túto úrokovú sadzbu, čiže na nás určite neprerobíte.
A taká poznámka, že prečo je chudobný rezort životného prostredia a bohatý je rezort pôdohospodárstva. Viete mal som jednu takú diskusiu, zrejme viete veľmi dobre, že u nás je vlastne toho územia pokrytého chránenými oblasťami, národnými parkmi a neviem, čím všetkým, že ste vyčlenili až, nie vy, ale ochranári, až 20 % zalesneného územia je vlastne so znemožnenou ťažbou alebo obmedzenou ťažbou za prísnych kritérií a keď sme sa kolegov v Nemeckú pýtali, že prečo Bavorsko, ktoré má v podstate väčšiu rozlohu ako Slovensko, prečo má len 2 000 ha takto chránenej oblasti, povedali, že nie sú tak bohatí ako Slovensko. Takže asi toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol tento vládny návrh zákona.
Predloženým návrhom sa preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov ustanovením postupov a opatrení v oblasti energetickej hospodárnosti budov, ktoré zohľadňujú vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie budov a nákladovú efektívnosť.
Navrhovaný zákon je novelou teraz platného zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 116).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenie návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecno-záväznými predpismy, právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 3 ods. 3 písm. c ) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. júna 2012 č. 102 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predloženým návrhom sa preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedení inteligentných dopravných systémoch v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy. V posledných rokoch dochádza v celej Európe k výraznému nárastu cestnej dopravy, ktorý sa prejavuje významným rastom negatívnych vplyvov na životné prostredie, rastom kongescií v mestských aglomeráciách a rastom dopravných nehôd. Na obmedzenie negatívnych dopadov z prevádzky dopravy je možné veľmi efektívne využívať informačné a komunikačné systémy a s tým súvisiace technológie.
Predmetom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií inteligentných dopravných systémov a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu a bezpečnejšiu mobilitu nákladu ako aj cestujúcich, a to nielen v Slovenskej republike, ale aj v rámci celej Európskej únie.
Komplexné riešenie sa navrhuje zabezpečiť formou realizácie národného dopravného informačného centra, ktoré by bolo tvorené vzájomne kooperujúcimi informačnými komunikačnými a riadiacimi systémami založenými na inteligentných dopravných systémoch, systémoch telematických aplikácií a informačných systémoch v doprave. Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z., pardon, k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 139). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a rovnako aj o tom, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 121 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, ctené dámy, vážení páni, zákon o inteligentných dopravných systémoch je veľmi dôležitý aj pre Slovensko, aj pre spoločnú Európu, poviem to tak, pre krajinu, ktorá je v strede kontinentu, určite možno ešte o to viac dnes a do budúcnosti znamená istá kompatibilita alebo interoperabilita nadväznosť na mnohé, mnohé dôležité ekonomické, dopravné, bezpečnostné a ďalšie fenomény, tak aby Slovensko nebolo obchádzané alebo izolované, ale, naopak, dôležité z hľadiska či investícií, alebo spoľahlivosti spolupráce prepravy a vzťahov. Som presvedčený, že kvalitné a precízne prevzatie pravidiel aj na Slovensku, ktoré sa postupne tvoria po celej Európskej únii na základe spomínanej smernice parlamentu a rady z roku 2010 je potrebné, pomôže to v rozvoji služieb a takisto vytvárať efektívnejšiu, bezpečnejšiu a ekologickejšiu dopravu na Slovensku, pretože to potrebujeme. Zároveň je dobré a správne, že zákon vytvára priestor pre širšie spektrum inštitúcií, ktoré môžu byť zúčastnené na vstupoch a výstupoch tohto dopravného informačného systému, resp. centra.
K tým určite problémovým alebo málo jasným, alebo otáznym veciam by som zaradil niekoľko bodov, ktoré chcem spomenúť možno vo forme podnetov alebo otázok pre predkladateľa alebo navrhovateľa tohto zákona. Dôležitým predpokladom pre fungovanie takéhoto systému je, ako hovorí § 8, štátny odborný dozor, ktorý môže vykonávať kontrolu u všetkých poskytovateľoch dopravných informácií, teda všetkých, ako ich menuje § 5 ods. 5, napríklad aj v Rozhlase a televízii Slovenska. A kontroluje dodržiavanie zákona. Má možnosť udeľovať pokutu od 500 až do 65-tisíc eur, teda veľmi výraznú alebo významnú pokutu z hľadiska dopadov za nedodržiavanie § 2 ods. 6. Podľa tejto prílohy je možné udeliť pokutu, ak sú opatrenia, ktoré zavádza poskytovateľ týchto dopravných informácií neúčinné. Otázka by stála, aké sú to účinné opatrenia, resp. ako eliminovať priestor pre možné subjektívne konanie alebo výklad zo strany dozoru. A tým pádom udeľovanie pokút, ktoré, opakujem, sú až do výšky 65-tisíc eur. Hovorí o tom, ale nie dostatočne precízne príloha číslo 1.
V dôvodovej správe sa tiež píše, že nie je jednoznačne určené, kto bude prevádzkovať NDIC. A ak to bude prevádzkovať Národná diaľničná spoločnosť, tak tam nebudú nulové náklady, pretože naozaj ide o systém, ktorý si vyžiada obsluhu, spracovanie, komunikáciu, dochádza k zberu dát a k ďalšej koordinácii a šíreniu, kde je minimálne podľa návrhu zákona zúčastnených už 11, alebo možno 11 inštitúcií. Takže to si vyžiada určite personálne navýšenie. To by sa malo v návrhu kvantifikovať alebo aspoň zhruba v očakávaní vyjadriť.
Čo sa týka celkových finančných nákladov na úrovni 150 miliónov eur, naozaj je to veľká výrazná suma z prostriedkov Operačného programu Doprava. Zaťaženie štátneho rozpočtu z toho 30 miliónov, ale v tabuľke 5 je celkový vplyv na verejné financie 47 miliónov eur. Tu je rozpor, alebo to nie je konkrétne vysvetlené. A zároveň, keď spomínam túto úroveň, považujem ju za naozaj vysokú. Vzhľadom na mnohé doterajšie skúsenosti posledných rokov, na prehodnocovanie predtým nastavených projektov, veľkých projektov v rámci informatizácie, hlavne teda Operačného programu Informatizácie Slovenska, OPISu, som presvedčený, a že aj tento nárok by mal byť nižší, evidentne, respektíve, že pri korektnom nastavení samotnej súťaže a jej realizácii pri verejnom obstarávaní to má priniesť výraznú úsporu.
No a na záver, ak môžem, by som rád ešte počul, ak sú predbežné prípravné kroky alebo rozbeh prípravy takéhoto systému, podľa akého modelu sa chce navrhovateľ respektíve ministerstvo riadiť pri ich realizácii? Či a kto bude poradcom, resp. odborným garantom realizácie takéhoto dôležitého projektu? Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, priznám sa, som nedával pozor a ja som nevedel, že teraz ide ten, ten bod, ja by som sa lepšie pripravil. Tak to len tak narýchlo, lebo som mal pocit, že to pôjde s veľkou slávou, s väčšou slávou tuná ku nám.
Nuž, nuž neviem celkom, že čo k tomu povedať, že azda len toľko, že keby ste boli v SMER-e stratégovia, tak poviete, že tak jak teraz opozícia po vás pálila trápnymi slepými nábojmi, tak teraz im dávate do rúk atómovku. Akože, že teraz, v tejto dobe, v tomto nastavení, ako to je, prísť sem s návrhom takým, že idete robiť, už bohviečo to vlastne je? To nikto nevie, nikto to nevidel, nikto to nepočul, len vieme, že to bude stáť 150 miliónov eur, hej? Prísť s týmto návrhom, neviem, či to je strata mimo mysu, mimo realitu, alebo je to už neschopnosť vnímať realitu, alebo neviem to celkom pochopiť. Ak je to našou povinnosťou to tak urobiť, tak potom povedzte tým úradníkom, že, že, že my tu žijeme trošku iný svet. Povedzte im, že nechceme tie peniaze, že nemôžme zo štátneho rozpočtu dať miliardu teraz na nejaký inteligentný systém. Však po východnom Slovensku nám behajú tisíce bezprizorných detí po uliciach, ktorým nepomôže ani neviem aký inteligentný systém. A my v dnešnej dobe ideme dať na toto peniaze, no normálne mi rozum stojí. Ja som myslel, že to bol len žart, že keď sa to o tom rozprávalo, to bolo, že akože niekto skúšal, že či by sa nedalo. A zrazu sa to tu objavilo a my ideme normálne 30 miliónov, dokonca 47 miliónov, nakoniec to vždycky tak skončí, jak Černomyrdin povedali: "Chceli sme to, len to najlepšie, dopadlo to, ako vždy." Čiže nakoniec to celé asi zaplatíme. My toto potrebujeme? Toto je pre nás najnevyhnutnejšia vec, čo my teraz potrebujeme, nejaký inteligentný systém za 150 miliónov eur, či čo?
Vážení kolegovia, však rozmýšľajte aj vy, preboha, to naozaj teraz toto? Za toto ideme hlasovať? Ja som myslel, že to bol žart. Ja som neveril, že toto tu niekto fakt donesie. Že s tým tu niekto príde. A ešte sa tu budeme krútiť okolo toho a pán Figeľ, teda len tak zľahka načrtával, bohvie jak tam všetko je. Ja neviem, je mi to, príde absolútne nenáležité, teraz to len otvárať. Vôbec to otvárať. To mi príde absolútna drzosť. Vážení kolegovia, na vás iba apelujem. Tuto nemá zmysel, tu jednak nikto neni a druhá vec, pália slepými, nedajte im atómovku. Fakt im nedávajte atómovku do rúk, lebo keď budú trošku chytrejší, otočia to proti vám. Však z vás urobia somárov načisto. S týmto sem teraz dôjsť v tejto chvíli, mimo, mimo mysu a napadlo by ma x ďalších výrazov, ako to pomenovať. Je sila, alebo neni sila, pán minister, Európskej únii povedať, že nemôžme si to dovoliť, že to nemôžme v tejto forme, že nemáme na to. Sme slobodným štátom, alebo sme tu niekým, kto nás zaúkoluje, že teraz v tejto chvíli potrebujeme. Ale, ale však ja verím, že mi to dovysvetlíte. Však, to sa na to teším. To sa na to teším, len aby nás na konci nebolo...

Áno, však k veci. Ale už, ja už, furt ma len zastavujte, ja nebudem vystupovať vôbec. Však ja zložím mandát a už nebudem vystupovať, lebo však nemôžem nič povedať. Ja tomu nerozumiem. Nuž, dovoľte, nech to dokončím, čo chcem povedať. Mňa naozaj zaujíma, aby na konci nebolo, že tu tak, a na konci, vždycky to na konci tak skončí, že niekde, niekde tie peniažky odídu, niekto sa poteší, niekto nie a potom tu zas budeme o rok plakať alebo teraz v decembri, že, že nemáme peniaze na nič.
Pán minister, teším sa na to, ako my to vysvetlíte. Ďakujem.