4. schôdza

Ďakujem. Pripájam sa k tej argumentácii, ktorá hovorí o tom, aby dôchodkové systémy, ktoré presahujú funkčné obdobie jednotlivých vlád, neboli preberané v skrátenom legislatívnom konaní. Bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré mňa viac-menej napĺňa absolútne akýmkoľvek skepticizmom k tomu, či bude prijaté nejaké dobré riešenie, nejaké dobré a hlavne stabilné riešenie.
Myslím si, že mali by sme sa zamerať, je to jednak aj avizované predstaviteľmi aj vašej strany, pán minister, že mali by sme mať debatu nad týmto systémom, ktorá by mala byť ochránená ústavným zákonom. Myslím si, že, tak ako spomínal pán poslanec Matovič, je dôležité sa o tejto téme baviť, pretože ja sa zamýšľam nad dvomi aspektami, a to je, že či ideme týmto návrhom niečo do budúcna stavať, alebo niečo búrame. Ak niečo staviame, máme predsa vždy nejaké konanie, ktoré hovorí o projektoch, zamýšľame sa nad tým, možno hľadáme podporu, financie a podobne. Ak sa niečo búra, tak toto celé nie je treba, pretože sa vieme rozhodnúť rýchlo, treba niečo zhodiť, zbúrať. A myslím si, že súčasný návrh tento legislatívny, ktorý hovorí o skrátenom legislatívnom konaní, má veľa znakov búrania a nemá podporu celého politického spektra, preto stabilným nebude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som rád povedal zopár viet ohľadom skráteného legislatívneho konania, ktoré som už povedal na výbore sociálnych vecí, kde som vyzdvihol to, že sú niektoré veci v tejto novele zákona, ktoré sú otázkou nejakého politického rozhodnutia alebo politickej dohody, kde už asi odborníci nič nové nepovedia. Toto je druhý, prvý pilier. Ale potom tento zákon ešte obsahuje ďalšie veľmi dôležité detaily, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí, tam je tá zmena napríklad dohodárov, tam sú živnostníci, ktorí budú mať brutálne navýšené odvody, na čo nevidím nejakú priamu nutnosť, ale aj tak nebude mať dopad ten mesiac skôr alebo neskôr. Ale pritom by mohol byť vytvorený priestor na diskusiu práve s tými dotknutými skupinami obyvateľov. Preto si myslím... A ešte ďalšia vec, chcem upozorniť znova, že sú takí dohodári, ktorí určite neuspejú pri prechode na trvalý pracovný pomer, a keďže už posledné dva, tri roky pracovali ako dohodári, alebo nemali zamestnanie a jednoducho neboli sociálne poistení, tak vypadnú úplne zo sociálne siete a zostanú bez podpory v nezamestnanosti. Takže aj na toto treba myslieť. A ja by som bol rád, pokiaľ by toto tiež, ten priestor mohol ešte vzniknúť, to vysvetliť.
A v krátkosti ešte by som chcel povedať na margo vyhlásenia pána premiéra ohľadom rozpočtu, za môj bývalý rezort môžem povedať, že rozpočtovaných 30 mil. eur na emisie budú aukcie, pre jeho informáciu, na jeseň, v septembri alebo v októbri, cez Európsku komisiu, a vôbec neprichádza rozpočet o tieto peniaze. A čo sa týka starých emisií, AAU, tie sme mali s Japoncami priprave... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Budem reagovať iba na poslanca Bublavého. Veľmi pozorne počúva, že, povedal si dve veci, že ak niekto sa teší z toho, že prišla kríza, nie je s ním niečo v poriadku. Dovolím si zopakovať, čo som povedal. Povedal som, že jediné, čo ma na kríze teší, je to, že naučila kríza sa politikov správať zodpovedne, alebo inak povedané, že kríza odhalila krízu hodnôt politických strán, alebo krízu hodnôt politickej strany SMER napríklad, ale aj ostatných, ktoré sa správali nezodpovedne.
A potom si druhé povedal, že ak niekto kritizuje SMER za to, že pomohol schváliť rozpočet, nie je s ním všetko v poriadku. Znova hovorím, že som hovoril o tom, že nemôžete vy kritizovať, že vznikla diera v štátnom rozpočte, alebo kritizovať štátny rozpočet, ktorý ste de facto vy schválili. Ako naozaj, to je schizofrenické. A povedal si, že nie je teda s ním niečo v poriadku. A ja si dovolím povedať, že ak akýkoľvek poslanec Národnej rady nie je schopný pochopiť dva jednoduché a čisté argumenty, logické, tak nie je s ním niečo v poriadku.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja sa pokúsim zúžiť rozsah a obsah môjho vystúpenia len na prerokovanie bodu programu, a to je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Vždy v tejto rokovacej sále prebiehali aj v minulosti búrlivé diskusie pri návrhu vlády, ktorá predkladala zákon, a častokrát niekedy aj, ako prísne vzaté, na hranici zákonnosti uvádzala dôvody na to, či sú splnené podmienky, aby Národná rada rokovala o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, priatelia, aj v minulých volebných obdobiach tu tieto diskusie boli, boli celkom legitímne, mali aj svoj politický, ale aj vecný dôvod, tak ako je tomu aj dnes. O tom, či Národná rada rozhodne, či sú, alebo nie sú splnené zákonné dôvody na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, rozhodnú poslanci väčšinou. Tá môže mať jeden taký alebo onaký názor, takisto ako aj pri návrhu, ktorý predložil pán premiér vlády, a uviedol viacej dôvodov, ktoré oprávňujú vládu na to, aby my poslanci sme sa zaoberali pri rokovaní o tomto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Čo však ja považujem za oveľa vážnejšie a nebezpečnejšie a vytváranie istého nebezpečného precedensu aj do budúcnosti pri rokovaní Národnej rady, či pri rokovaní o tomto zákone postupujeme v súlade s rokovacím poriadkom, ctené dámy a páni. Minulý týždeň vo štvrtok pán predseda, alebo možno to bolo v piatok ráno, navrhol spôsob prerokovávania jednotlivých bodov programu zaradených na túto schôdzu Národnej rady s tým, že dnes v utorok začneme rokovaním o návrhu zákona o sociálnom poistení. Včera som sa dozvedel, že vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Logicky som predpokladal, že dnes ráno pán predseda parlamentu príde a povie, páni poslanci, dostal som od vlády návrh, aby sme o návrhu zákona, o ktorom máme začať rokovať, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, sme tento zákon prerokovali v skrátenom konaní, a predpokladal som, že navrhne zmenu poradia rokovania jednotlivých bodov programu. Nestalo sa. My sme začali o návrhu zákona, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky, aby sme o ňom rokovali, ráno aj rokovať začali. Poslanci sa prihlásili do rozpravy, viacerí už vystúpili a vlastne rokujeme o návrhu zákona v prvom čítaní. Ja teda neviem, ako sa procesne vysporiadame s ďalším postupom rokovania.
Ak odsúhlasíme, alebo odsúhlasíte návrh na skrátené legislatívne konanie, tá procedúra a procesný postup by mal začať odznova. Teda najskôr by sme asi hlasovaním mali rozhodnúť, že to, o čom sme rokovali, neplatí, a ja neviem, ako sa to dá, preto, lebo zákon o rokovacom poriadku s takýmito zákonnými postupmi neráta, budeme pokračovať ďalej. Poviem pravdu, že sám sa s tým trošku trápim preto, lebo bol by som veľmi nerád, keby sme dávali zlý príklad tým, že porušujeme vlastné rokovacie pravidlá a porušujeme rokovací poriadok pri tak zásadnom prerokovávaní tak vážnej právnej normy, ako je statusový zákon o sociálnom poistení.
A tu už niektorí poslanci, viacerí upozorňovali na to, že sme chceli podať pozmeňujúce návrhy, ale, žiaľ, dostali sme sa do istej časovej tiesne, a asi tak nebudeme môcť urobiť, myslím, že to bol pán poslanec Hlina, preto, lebo nám v tom chcete zabrániť. Preto by som ako požiadal pána predsedu Národnej rady, keďže vznikli isté právne pochybnosti o postupe rokovania Národnej rady, aby požiadal podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko a rozhodol o tom, či postup pri rokovaní Národnej rady je v súlade s rokovacím poriadkom. Hovorím to s plnou vážnosťou, bez toho, že by som vnášal do toho nejaký politický, opozično-koaličný konflikt. Priatelia, ale v tejto Národnej rade som ešte takéto niečo nezažil. A procesne je dôležité, aby tá právna norma bola prijatá čistým zákonným procesným spôsobom. Ak si myslíte, že väčšina môže odhlasovať čokoľvek a že väčšina má pravdu, dobehne vás to, priatelia. Ak to spravíte raz, budete mať veľké pokušenie a budete to robiť kedykoľvek. Ja nechcem byť súčasťou takéhoto protizákonného konania, preto odporúčam, aby najskôr ústavnoprávny výbor posúdil, či rokujeme v súlade, alebo nerokujeme v súlade s rokovacím poriadkom, a až potom sme pokračovali ďalej.
Ešte jednu alebo dve poznámky k odôvodneniu, ktorým pán premiér sa snažil nás všetkých presvedčiť, aká dráma sa odohráva vo verejných financiách a ako je nevyhnutné a dôležité urýchlene konať. Kladiem si otázku, či ste, pán minister, vo vláde o tomto pred pätnástimi dňami nevedeli, preto, lebo ste takto nepostupovali, že by ste už vtedy boli zvážili, že je treba aj tento návrh zákona prerokovať takýmto neštandardným postupom.
Po druhé, trošku mi zimomriavky včera naskočili, keď som videl tlačovú konferenciu na úrade vlády, a akým zlým príkladom premiér vlády Slovenskej republiky ukázal občanom, ako si treba ctiť a vážiť zákony. Pán premiér zákon o štátnom rozpočte nazval zdrapom papiera. Priatelia, to bol zákon. To nie je zdrap papiera. Zákon, ktorý sme my viacerí, ktorí tu sedíme, odsúhlasili. Preto je treba mať k nemu úctu, aj keď s ním súhlasiť nemusím, ale takto sa proste jeden ústavný činiteľ chovať a správať nemôže.
A po tretie, pán premiér rád vyvoláva obavu a strach. Rovnako tu predstavil nejakú drámu, ktorá sa pre národné štáty, vlády a národné parlamenty pripravuje v Bruseli. Ak je teda tá situácia tak vážna, že Slovensku hrozí ďalšie oslabovanie svojej suverenity a zvrchovanosti, či už na úrovni výkonnej alebo zákonodarnej moci, tak nám to, pán premiér, povedzte, aby sme sa mohli aj my k tomu zodpovedne, ako ústavní činitelia a občania Slovenskej republiky, aj zodpovedne vyjadriť.
Pani podpredsedníčka, bol by som rád, keby ste môj návrh považovali ako za procedurálny návrh a hlasovaním o ňom rozhodli v čase, kedy bude Národná rada uznášaniaschopná.
Ďakujem pekne.

Áno, rokujeme podľa hesla, čo tam po procedúrach, čo tam po rokovacom poriadku, keď jedna strana má 83 hlasov. A vo mne to tiež vzbudzuje veľké obavy, preto podporujem tento procedurálny návrh pána poslanca Hrušovského.
Ďakujem.

Aj ja podporujem tento procedurálny návrh môjho kolegu, ale chcem zosilniť aj ja svoj dojem z rokovania, z postupu rokovania o tomto návrhu zákona.
Chaos, dámy a páni, taký chaos, naozaj, aký som tu ja nezažil. My sme ráno, od rána o 9.00 hodine začali rokovať o zákone v prvom čítaní, normálne v riadnej rozprave, ja ešte som začiatok svojho vystúpenia uviedol pre kolegov tak, že beriem to ako takú rozcvičku, alebo že ideme na nečisto, že vlastne tie naše vystúpenia doobeda môžu ísť tak do koša, lebo v podstate ešte len rozhodneme o tom, že bude iný spôsob prerokúvania, bude skrátené konanie, čiže vrátime sa ešte raz k prvému čítaniu. No, naozaj, za tie roky, čo sedíme s kolegom Hrušovským v parlamente, si nepamätám, že by sme takýmto chaotickým spôsobom rokovali o tak vážnej veci.
Ale pokúšam sa nájsť dôvody, lebo žeby ste to nevedeli, alebo, to nie. Ale naozaj si myslím, že vy ste tak nervózni z toho, že prvýkrát idete robiť za posledných desať rokov takú vec, že nieže v dôchodkovom systéme sa zachová status quo z hľadiska napĺňania zdrojov dôchodkového systému, a ja som to vo svojom vystúpení vysvetlil, že kým predchádzajúcich šesť, sedem rokov sa každý rok dostalo do dôchodkového systému naviac takmer 20 mld. Sk, tak vy teraz prvýkrát idete 15 mld. zobrať za jeden rok. Čiže nieže by ste povedali, že nedáme viacej tento rok, len bude tam len to, čo tam dajú poistenci, ktorí platia poistné odvody na dôchodok... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, ctené dámy, vážení páni, pán minister, keď som išiel sem, tak som sa pozrel na internet a môžem povedať radostnú správu, že máme ďalšiu medailu z olympiády. Takže gratulujeme pánovi Miškovi Martikánovi, má bronz. Myslím, že to nás spája.
Ale už nás určite nespája to, čo sa vláda chystá urobiť v druhom pilieri. A určite nás nespája to, akým spôsobom sa to chystá urobiť. Pán predseda vlády tu odôvodňoval tento vládny návrh tým, že vláda má veľké dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dámy a páni, ja som presvedčený, že vláda nemá dôvody. Možno tak urobiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Zákon hovorí, že len v ohrození základných ľudských práv a slobôd, v ohrození bezpečnosti, alebo keď hrozia značné hospodárske škody. Nuž, ja som presvedčený, že teraz sú ohrozené ľudské práva a slobody, ale sporiteľov v druhom pilieri. Je ohrozená aj bezpečnosť ich vkladov a úspor. A značné hospodárske škody skôr hrozia tým, čo robí vláda, akú robí ekonomickú politiku a akým spôsobom ju robí.
Že si je toho vláda vedomá, myslím si, že svedčí aj tento proces. Koncom leta, kedy sme nezvykli rokovať, skrátené legislatívne konanie, na ktoré sme sa pána ministra pýtali ešte vo štvrtok. Pán minister nám odpovedal, že nič také neprichádza do úvahy. A zrazu, máme to tu. Dokonca prerušené prvé čítanie.
Dámy a páni, pri tomto procese boli snáď porušené všetky pravidlá, aké mohli. Dva dni pripomienkovací proces predtým, než sa dostal do vlády, do parlamentu tento zákon, skrátené legislatívne konanie pri prerušenom prvom čítaní a podľa môjho názoru aj zlé odôvodnenie. Ponúknem vám zopár argumentov.
Vláda hovorí, že jej chýba 500 mil. eur. Je to lož. Je to lož a považujem to za výmysly a nie za relevantné čísla. Rozmením teraz tieto čísla na drobné. Minulý rok mali samosprávy prebytok 30 mil. eur. Aktuálne na rok 2012 vláda predpokladá deficit 96 mil. eur. Bez akéhokoľvek dôvodu, teda účelové zhoršenie o 126 mil. eur. Z ničoho nič sa samosprávam zhorší 126 mil. eur. Vymyslené, ničím nepodložené.
Ďalší argument. Na nákup ropy chce ministerstvo financií vyčleniť 95 mil. eur z verejných financií, pričom len menšina členských štátov Únie nakupuje núdzové zásoby ropy z verejných financií. O tomto kroku, je pravdou, že uvažovala už minulá vláda, a je zaujímavé, že aj včera na tlačovej konferencii predseda vlády povedal, že toto je niečo, čo mu chýba, ale zároveň poveril ministra hospodárstva riešením tejto otázky. Takže zrazu asi to chýbať nebude. A keď v iných krajinách sa to neplatí z verejných zdrojov, neviem, prečo by sme to mali platiť z verejných zdrojov na Slovensku?
Ďalšie číslo, 76 mil. eur sa má použiť na nakontrahovanie v regionálnom operačnom programe, kde chce ministerstvo financií vyplatiť túto čiastku. Myslím si, že to vôbec nie je potrebné, pretože minimálne rovnaké zdroje sa dajú ušetriť v iných častiach toho istého operačného programu. Som si istý, že ministerstvo financií to veľmi dobre vie.
Ďalšia čiastka, 40 mil. eur, digitálna dividenda, ktorá je rozpočtovaná v roku 2012, vraj v tomto roku nepríde. Vláda ju presunula do roku 2013, ale vraj za to môže vláda minulá. Nuž, keď súčasná to posúva do budúceho roku, tak je to zodpovednosť vlády súčasnej. To je logické.
Zdravotníctvo, osobitná oblasť, kde minulá vláda nechala rezervu 50 plus 50, 50 v hotovosti, 50 nehotovostných rezervných čiastok, a dohromady teda 100 mil. eur. V súčasnej predikcii sa hovorí o takmer 200 mil. eur v zdravotníctve. Dámy a páni, v zdravotníctve je taký neporiadok, že ani súčasná vláda nevie, čo sa tam deje, a vymýšľa si milióny, len aby strašila a odôvodňovala svoje návrhy.
Nijako nie je zdôvodnené zhoršené hospodárenie Slovenskej konsolidačnej o 50 mil. eur. Ani napríklad 58 mil. eur, ktoré je spomínané v materiáli, ktorý bol predložený na vládu a ktorý by mal byť údajne čiastkou, ktorá pôjde z Fondu národného majetku. Nie je jasné, komu to pôjde, akým spriateleným firmám, či to budú dividendy alebo nejaké iné čiastky, vieme len, že 58 mil. eur zrazu budeme potrebovať pre Fond národného majetku. Úplne bezdôvodne.
Ak je pravda, že sa nezrealizuje predaj CO2 kvót v sume 27 mil. eur, ktorú si pri tvorbe rozpočtu definovalo ministerstvo životného prostredia, potom by sa mali viazať výdavky tohto rezortu v rovnakej výške. Ak je tiež pravda, že JAVYS nevyplatí dividendu 20 mil. eur, potom by sa mali viazať výdavky jadrového fondu určené pre JAVYS v rovnakej výške. A tak ďalej a tak ďalej. To, čo som spomenul, už presahuje čiastku 500 mil. eur.
Dámy a páni, je prirodzené, že v rozpočte sa niektoré položky vyvíjajú lepšie a niektoré horšie. Vyvíja sa tak rozpočet každý rok. Je pravdou, že tento rok sa daňové príjmy nevyvíjajú pozitívne. Ešte 11. júna zasadal daňový výbor a upozornil, že tento rok sa vyberie približne o 300 mil. eur menej na daniach, pričom stále nepozná dôvod. Ani Inštitút finančnej politiky, ani ďalší odborníci z ministerstva financií ten dôvod nepoznajú. Čiže hádzať to na finančnú správu je len a len politická argumentácia pána premiéra. Ale realitou je, že daňový výber nie je na trajektórii, ktorú by sme si želali. Realitou ale aj je, že na druhej stránke máme pozitívne príjmy rozpočtu, ktoré dokážu vykryť týchto 300 mil. bez akýchkoľvek dodatočných nákladov. Mimochodom, hovorí o tom aj materiál, ktorý je súčasťou predloženého materiálu na rokovanie vlády. Môžeme tam nájsť napríklad dividendy zo štátnych podnikov, alebo lepšie hospodárenie Sociálnej poisťovne a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalší argument. Rozpočet sme prijímali pri predpoklade rastu 1,7 %. Dnes máme predpoklad rastu na tento rok 2,5 %. Aj keď kolegovia zo SMER-u pri prijímaní rozpočtu upozorňovali na rast, že je vraj príliš ambiciózny, už dnes aj oni uznávajú, že rast tohto roku bude ešte vyšší, a len kvôli tomuto nárastu rastu bude mať štátny rozpočet dodatočné príjmy minimálne ďalších 100 mil. eur. A tak ďalej a tak ďalej. Strašenie o akomsi 500-miliónovom výpadku je len a len strašenie. A považujem to za rozprávkové výmysly.
Ďalší dôkaz. Dňa 17. júla Medzinárodný menový fond zverejnil prognózu pre Slovensko, ktorá hovorí, že deficit slovenských verejných financií bude na úrovni 4,4 %. Vtedy ani ministerstvo financií to nerozporovalo, 4,4 %. Mimochodom Európska komisia stále počíta s deficitom 4,5 %. Vláda zrazu len zistila, že 500 mil. chýba, ajhľa, len vtedy, keď potrebuje zobrať ľuďom z druhého piliera. Preto som si absolútne istý, že súčasná argumentácia je len a len zástierkou pre to, aby vláda siahla na úspory ľudí v druhom pilieri. A myslím si, že nejde len o tých 500 mil. eur, ktoré vláda chce zobrať každoročne. Myslím si, že ide ešte o viac, o 5 mld. eur, ktoré majú všetci sporitelia na účtoch. Jeden a pol milióna ľudí, dámy a páni, si poctivo šetrí na svoje dôchodky s tým, aby boli zabezpečení na starobu. Ide o tento balík, ide o 5 mld. eur. A súčasná snaha vlády je len ďalším krokom v snahe dostať sa k týmto peniazom. Považujem to za falošné a považujem to za vrcholne neetické.
Z hľadiska procesu aj moji predrečníci, aj ja, sme spomínali, že nie je všetko v poriadku. A na základe uvedených dôvodov, aj na základe absolútne vymyslenej argumentácie, dovoľujem si teda predniesť návrh, aby Národná rada podľa § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. b) nepokračovala v rokovaní o tomto vládnom návrhu. A zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní a chcem sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu k takému závažnému návrhu zákona, ktorý budeme prerokovávať.
A začnem tak možno inak, pretože v hlave sa mi poslednú dobu tak nástojčivo, stále znova a znova premieta stále ten istý obraz. V tom obraze je rok 2015. Niekde, ja to tak vidím, niekde okolo Troch kráľov 2015, krátko po vianočných prázdninách, ľudia sú ešte na dovolenkách, veď sú prázdniny, lyžujú sa s deťmi, prípadne pozerajú s deťmi rozprávky, možnože budeme mať na to aj celý kanál, takže bude čo pozerať v roku 2015, keď bude vonku zima, a tento parlament zasadá a rokuje v skrátenom legislatívnom konaní o zásadnej zmene volebného systému, ktorá prešla dvojdňovým pripomienkovým konaním, medzi vianočnými sviatkami a Silvestrom, vládou. To je obraz, ktorý mi beží hlavou, keď prerokovávame tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Možnože som príliš optimistická, možno by som si ten obraz mala namaľovať až do leta 2015, ale ja som stále ešte optimistická, a vidím to na tú zimu 2015. Zdá sa vám to ako absurdná predstava? Absurdná predstava, že predsa toto už máme raz za sebou. A Mečiara sme všetci odmietli a jeho praktiky sme všetci odmietli. Ale mne to nepripadá dnes ako taká absurdita. A mám pred sebou aj tú vetu Roberta Fica, že sa nezmenil, ale iba poučil. Poučil sa zjavne v tú noc dlhých nožov, keď tu ako jediný vtedy zostal sedieť, a poučil sa do tej miery, že rozumie veľmi dobre, čo je to komunikačná stratégia a akú má moc. A preto ja si tento obraz v hlave nechávam. Pretože je to varovanie, pretože, dámy a páni, prekračujeme hranice, ktoré je podľa mojej mienky neprípustné prekračovať. A keď ich raz prekročíme, tak potom som presvedčená o tom, že už je možné všetko. Aj to, čo sa nám dnes nezdá. Pretože padnú všetky zábrany. A ja som presvedčená, že dnes prekračujeme hranice spôsobom, ktorý smeruje práve k tomuto.
Tento zákon je strašne dôležitý. Je dôležitý nie preto, že či bude o jeden mesiac skôr účinný, alebo nie, a že či príde do štátnej kasy tento rok o 40 mil. viac alebo menej, ale je dôležitý preto, pretože rozhoduje o tom, ako budú vyzerať dôchodky ľudí o desať, dvadsať, tridsať rokov neskôr. Možno si poviete, dnes ma to nemusí zaujímať. Ale ja si myslím, že sme povinní sa o to zaujímať a sme povinní sa o to zaujímať o to viac, že my netušíme, ako sa budú vyvíjať verejné financie o desať, dvadsať alebo tridsať rokov.
Dámy a páni, my z prvého piliera dnes nevieme ľuďom povedať, čo dostanú o desať, dvadsať alebo tridsať rokov. Nevieme im garantovať nič. Nevieme, ako bude vyzerať európska ekonomika, a nevieme, ako bude vyzerať ekonomika Slovenska, a nevieme, ako budú vyzerať verejné financie Slovenska. A v tejto súvislosti dva pracovné dni na pripomienkové konanie bez toho, aby sa mohla verejnosť akýmkoľvek spôsobom vyjadriť, pretože ten zákon nebol zverejnený na portáli právnych predpisov a teda verejnosť nemohla dať pripomienku, na čo má právo podľa našich legislatívnych pravidiel, a k tomu skrátené legislatívne konanie, to pri takomto type zákona považujem za prekračovanie hraníc. A môžete mi tu potom spustiť príval príkladov, aké rôzne zákony tu v tomto parlamente sa schválili v skrátenom legislatívnom konaní. Ale ani jeden takejto významnosti, ani jeden po tom, čo nebol na riadnom pripomienkovom konaní. A za seba vám k tomu ešte poviem, že mám úplne čisté svedomie, lebo, či ako parlamentná poslankyňa alebo ako ministerka vlády, som vždy protestovala, pokiaľ neboli dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, a to mi aj moji kolegovia z vlády Ivety Radičovej potvrdia, že som sa ozvala naozaj vždy. Pretože si myslím, že keď nikoho iného nie, tak je svätou povinnosťou ministra spravodlivosti a predsedu Legislatívnej rady upozorniť na to, keď sa legislatíva prijíma v rozpore s pravidlami, ktoré platia v tejto republike. Mňa veľmi mrzí, že minister Borec, že mu nestál tento zákon ani za tú pripomienku, ktorú dala napríklad Generálna prokuratúra, že sa porušujú Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. Proste nič, v kolónke pripomienky ministerstva spravodlivosti je nula. To len na margo, mrzí ma to.
Hovorím o prekračovaní hraníc, ale ja ich, hovorím o nich preto, pretože ich nevidím len v tomto zákone. Ja si myslím, že máme za sebou len niečo cez sto dní tejto vlády, a hranice sa prekračujú na pokračovanie. Preto ja vidím, že dnes to možno aj menej cítite, lebo to robíte pravidelne za tých niečo viac ako sto dní. A mohla by som spomenúť Úrad pre verejné obstarávanie a obsadzovanie jeho predsedu. Mohla by som spomenúť aj pani bývalú generálnu riaditeľku Zemkovú. Ale ja spomeniem iný vážny prípad, o ktorom tiež podľa mňa treba otvorene hovoriť, keď hovoríme o prekračovaní hraníc. Ja budem hovoriť o sestričkách. O tých sestričkách, ktorým táto snemovňa hlasmi všetkých parlamentných strán vrátane hlasov poslancov SMER-u schválila zvýšenie platov, nejaké tarify. Mohla sa zmeniť ekonomická situácia? Ja tomu rozumiem, ale potom očakávam, že ten poslanec, ktorý je dnes premiérom, sa dokáže postaviť zoči-voči sestričkám a povedať im: Dámy, pred voľbami sme to videli inak, nevideli sme tak hlboko do toho rozpočtu. Nemáme dnes na to. Odložíme účinnosť o rok, o dva, možno o tri, pretože naozaj krajina si to teraz nemôže dovoliť. To považujem síce za politicky nepríjemné, ale považujem to za konanie, ktoré je v rámci hraníc. A je to v rámci normálnych pravidiel. Namiesto toho sme svedkami toho, že pán námestník zvoleného, ale nevymenovaného generálneho prokurátora, zázračnou rýchlosťou vyhovie podnetu a podá návrh na Ústavný súd. Ústavný súd, kde pripomínam, väčšina bola zvolená poslancami SMER-u, zázračnou rýchlosťou koná a pozastaví účinnosť zákona, aby premiér Fico nemusel urobiť politicky nepopulárny krok, a pritom nemusel dať peniaze zo štátneho rozpočtu sestričkám. To je tak bezprecedentný, bezprecedentné prekročenie hraníc v rámci právneho štátu, prikryté najvyššími ústavnými orgánmi, vrátane ústavnoprávneho výboru, ktorý sa odmietol tou vecou zaoberať hlasmi poslancov SMER-u, že dvíham varovný prst a musím hovoriť o prekračovaní hraníc.
A dnes rokujeme spôsobom, ktorý je len pokračovaním tohto prekračovania hraníc. A ja to naozaj, rovnako ako pán poslanec Hrušovský, vnímam ako veľmi, veľmi nebezpečné, pretože dnes sa to tak možno nezdá, ale toto sa nám raz vráti všetkým.
Preto sa obraciam na poslancov opozície, môžete hrať hru s opozičnými stranami akúkoľvek. Môžete sa aj skrývať spolu s vládou za Radu rozvoja a solidarity, ale nemôžete sa zbaviť zodpovednosti, ktorá je spojená s osemdesiatimi tromi hlasmi v parlamente. Áno, aj zodpovednosti za to, či sa budú s ľahkosťou prekračovať hranice, ktoré nás vzďaľujú od právneho štátu a od demokracie. Nemôžete sa zbaviť tej zodpovednosti. Áno, obraciam sa aj na mojich kolegov z opozície, aby sme možno postupne všetci nejak pochopili, že dohoda s 83-členným partnerom, ktorý nectí základné pravidlá, neviem, či je možná alebo rozumná. Áno, obraciam sa aj na vážených pánov, ktorí sedia v Rade rozvoja a solidarity, každý chrániac svoj maličký záujem, jeden možno záujem na Veľkom piatku, iný možno záujem na Sedembolestnej, iný záujem na zvýšení poplatkov zo správy peňazí v druhom pilieri, iný možno v rámci ochrany iného záujmu, alebo preto, že chce minimalizovať škody v Zákonníku práce, tým, že tam spolu sedíte, vážení páni, dávate požehnanie, že sa vzďaľujeme od právneho štátu a od demokracie na Slovensku, pretože dávate požehnanie tejto zásterke, tejto kvázidemokracii, ktorá sa tu teraz deje. A pripomínam práve týmto pánom, musím pripomenúť, že vás, páni, naozaj nikto nevolil.
A na záver snáď opäť sa obrátim na poslancov opozície. Áno, máte 83 hlasov. Jedna strana má 83 hlasov, to tu ešte nebolo. Ale s tým je spojená neuveriteľná zodpovednosť. Zodpovednosť za to, ako bude vyzerať Slovensko nielen dnes, ale ako bude vyzerať Slovensko o desať alebo o dvadsať rokov. Pretože dnes nerozhodujeme len o tom, aké budú dôchodky o desať, dvadsať alebo tridsať rokov, ale rozhodujeme aj o tom, kde budeme v tej Európe patriť. Či bližšie k tomu Nemecku, alebo naopak, ďalej od toho Nemecka. A nehovorím teraz len o ekonomike, pretože pán premiér Fico môže robiť rôzne okrúhle stoly na tému Európskej únie, ale to, či naozaj kultúrnopoliticky budeme patriť v Európskej únii k Nemecku, o tom rozhodujeme práve dnes a možno aj pri tomto skrátenom legislatívnom konaní. A túto zodpovednosť, páni poslanci, zo seba nesnímete. Ani jeden z tej osemdesiat trojky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani kolegyňa, svoje veľmi zaujímavé vystúpenie ste začali takou mrazivou predstavou Vianoc v roku 2015, ako budeme v skrátenom konaní rokovať o volebnom zákone, o novom volebnom zákone.
Ja som zatiaľ stihol teda si predstaviť, ako to v tom roku 2015 na Vianoce bude s naším dôchodkovým systémom po tom, ako príjmeme tento návrh z dielne Roberta Fica. Tak, keď za jeden rok Ficova vláda zníži zdroje v dôchodkovom systéme o 500 mil. eur, čiže o 15 mld. slovenských korún, tak na Vianoce v roku 2015, to bude rok 2012, Vianoce, Vianoce v roku 2013, v roku 2014 a na koniec na Vianoce v roku 2015 bude v našom dôchodkovom systéme o 60 mld. zdrojov menej. A teraz si predstavte na Vianoce nebude už samozrejme dosť peňazí na dôchodky z prvého dôchodkového piliera, ale Robert Fico dá určite aj vianočné príspevky. No a rozmýšľam, kde na to zoberie, keď dôchodkový systém bude vykradnutý o 60 mld. slovenských korún. No tá moja predstava ďalej, keď ju rozvíjam takto nahlas, je o tom, že na Vianoce v roku 2015 budeme rokovať o zákone v skrátenom legislatívnom konaní o zrušení druhého dôchodkového piliera a o znárodnení úspor sporiteľov.
Pani kolegyňa, neviem, čo je horšia predstava, či o tom skrátenom konaní o volebnom zákone alebo o tomto druhom.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská tu podľa mňa správne upozornila na to, že tu nejde o časový horizont nejakého údajne ušetreného mesiaca, ale že tu hovoríme najmä o našej budúcnosti. Ja by som okrem toho zdôraznil, že tu ide aj o vážny a vo svojich dôsledkoch nebezpečný precedens.
Dnes tu odzneli už rôzne metafory, tak dovoľte jednu aj mne. Prijímanie takýchto dôležitých zákonov takýmto spôsobom mi pripomína leninské dekréty. A napriek tomu, že mám rád históriu a zaujímam sa o ňu, myslím si, že takýto návrat do histórie si neželá nikto z nás.
Ďakujem.