4. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, podobný prejav, ktorý ste tuná povedali, som si so záujmom vypočul na TA3. Bolo to vtedy, keď ste sa uchádzali o miesto predsedkyne SDKÚ. Veľmi zaujímavý prejav, ale neuspeli ste ani tam.
Tá rozprávka mi bola tiež veľmi sympatická, o ktorej ste hovorili, už len tým, že stále predpokladáte, že slovenská televízia bude ďalej existovať, a ona môže len vtedy, keď sa zmení ten blbý zákon, ktorý ste prijali aj vo vašom klube. To je ďalšia vec. Takže opäť pozitívum.
Niekoľkokrát ste použili slovo bezprecedentné. Viete, čo je pre mňa bezprecedentné? Že tu v súčasnosti nie je vaša ikona Mikloš. Tá ikona, ktorá je pocit, spoluzodpovedná takisto za tých 500 mil., o ktorých tuná hovoríme. O tom vo vašom prejave, bohužiaľ, nepadlo ani slovo. To je skutočne pre mňa bezprecedentné, že ste na toto vôbec neupozornili a že vôbec ste sa s týmto číselkom 500 mil. ani len nepohrali. To je totižto to číslo, za ktoré aj vy ste priamo zodpovedná, alebo keď chcete, priamo zodpovedná vzhľadom na stranu, ktorú reprezentujete, preto, lebo tá strana vytvorila predpoklady pre to, aby sme tu dnes zabíjali čas práve, pretože tých 500 mil., o ktorých tuná stále nechcete hovoriť, je tým dôvodom.
No a úplne posledná vec. Skutočne ma zaujímalo v rámci tejto rozprávky, o ktorej ste hovorili, čo myslíte, v roku 2015, medzi tými Vianocami a Silvestrom, aké preferencie bude mať SDKÚ, podľa tých vašich postojov?
Ďakujem za pozornosť.

Kvôli mesiacu, ako tu bolo povedané, o ktorý sa skôr posunie tento zákon, a kvôli 40 mil., ak sa dobre pamätám, ktoré treba nájsť, tu vyrábate, páni poslanci zo SMER-u, pán minister, pán premiér, takýto cirkus. Stálo vám to za to? Ja sa takto spýtam. Pretože dalo sa to úplne normálnou cestou. A ja si myslím, že to absolútne za to nestojí.
Je pravdou, presne ako kolegyňa Žitňanská povedala, vy dokonale vytvárate kadejaké clony a kadejaké zástupné orgány, rady solidarity, ale to je síce veľmi dobre hrané a naozaj excelentne hrané divadlo na občanov, ale to nepomôže. To dočasne teraz vám zachraňuje vaše preferencie, ale dobehne vás to. Tak ako vás dobehlo, spôsob vládnutia prvej Ficovej vlády, dnes za ňu platíte, dnes hľadáte záplaty na to, čo ste vtedy spôsobili. A jednoducho tento zbytočný cirkus, ktorý ste vyvolali týmto naozaj bezprecedentným spôsobom prerokovávania tak dôležitého zákona, nestojí za to. A ja sa vám čudujem, že ste do toho išli. Pretože mohli sme sa seriózne touto problematikou zaoberať a takto sa to skĺzava do absolútne principiálnej, ale veľmi dôležitej debaty. Pretože keď ju neabsolvujeme, tak tie hranice budete prekračovať ďalej a s touto krajinou to pôjde stále k horšiemu.

Nie, chcem, pán predseda, aby sme hlasovali vtedy, keď budeme hlasovať aj o ostatných bodoch.

Ďakujem pekne. Ja som očakával, pani poslankyňa, že poviete nejaké právne dôvody, prečo by sme nemali pokračovať v rokovaní o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Ale nezazneli, pretože zrejme aj vy dobre viete, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. Napokon, neviem, či ste počuli vystúpenie vášho kolegu, pána exministra Mihála, ktorý predložil veľmi dobre spracovanú právnu analýzu, na základe ktorej konštatoval, že tu nedochádza k porušeniu zákonov. A vy ste takisto neuviedli žiadne porušenie zákona, ktoré by nás neoprávňovalo rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale ak ste hovorili o prekračovaní hraníc, zrejme ste mali na mysli akože dnes prekračujeme nejaké hranice tým, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. No tak, pani poslankyňa, ja to musím zopakovať, prekračovanie hraníc bolo v roku 2002, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní, druhá vláda Mikuláša Dzurindu rušila v skrátenom legislatívnom konaní dvadsaťdva sociálnych zákonov, ktoré pred voľbami prijali
Alebo ešte iné číslo vám poviem. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu z 532 prijatých zákonov až 104 bolo schvaľovaných v skrátenom legislatívnom konaní, teda 20 %, celá jedna pätina. Tak ja si myslím, že ak sa prekračovali hranice, tak sa prekračovali vtedy. Aj počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu, aj počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
No a, pani poslankyňa, ale hlavný dôvod, ten nespomínate, skolabovaná finančná správa. Obrovské výpadky na daňových príjmoch štátu. To sú značné hospodárske škody, za ktoré bol zodpovedný minister z vašej strany, z SDKÚ. A tomuto ste sa šikovne vyhli. Ale toto je hlavný problém, ktorý dnes riešime, a riešime ho my za vás.

Ďakujem. Pre mňa je varovným prstom, ak bývalá ministerka spravodlivosti hovorí vo svojom prejave po prvé, o ohrození právneho štátu, po druhé, o posúvaní hraníc a prekračovaní hraníc v tom duchu, že ak zlodej alebo naničhodník vykoná naničhodný čin alebo niečo ukradne prvýkrát, tak pravdepodobne cíti nejakú vinu a má nastavené ešte nejaké mechanizmy, ktoré mu bránia konať takýmto spôsobom. Rozumiem tomu, že ten varovný prst, ktorý pani poslankyňa zdvihla, ma trápi, pretože aj v jednom z predchádzajúcich prejavoch hovorila o absurdnom stave. Teraz úvodom prejavu to spomenula znova.
Myslím si, že prekračovať hranice aj týmto legislatívnym konaním, pravdepodobne o jednom z najdôležitejších alebo ak nie vôbec najdôležitejšieho návrhu zákona, ktoré toto funkčné obdobie budeme prijímať, je pre mňa symptomatické. A ten varovný prst vnímam veľmi citlivo a pridávam sa takisto možno k nejakej miere strachu. A dúfam, že tá osemdesiattrojka, ktorá bola niekoľkokrát spomínaná, sa vyvaruje pôsobeniu naďalej takým smerom, ktorý vyvoláva v opozícii znaky, ktoré komentujú tým, že sa rozbieha akýsi parný valec.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská hovorila o ústavnosti alebo protiústavnosti. Ja ju doplním zatiaľ iba vo faktickej poznámke, nebudem hovoriť o § 89, ktorý hovorí o skrátenom konaní, to vlastne povedal aj pán Mihál. Ja budem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zaraďuje bod programu, bod schôdze programu. Dovolím si zacitovať z § 24 ods. 1 druhá veta: "Národná rada môže pri prerokovaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnúť program, doplniť alebo zmeniť." Ďalej ods. 4, v zmysle ktorého je možné na návrh poslanca zlúčiť alebo zmeniť program. V zmysle týchto dvoch bodov sa javí, že nie je možné doplniť žiadny program, žiadny bod programu do programu. Ale potom tu máme ods. 5, ktorý hovorí: "Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť nový bod."
Na základe tohto ja mám za to, keďže som nezachytil, že by sa na tom uzniesli tri poslanecké kluby, že nie je tu právny základ na to, aby sme rokovali o tomto bode. Myslím si, že toto nie je v súlade so zákonom. V našom právnom poriadku platí taká pekná zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Toto viackrát konštatoval Ústavný súd. Z tohto dôvodu tvrdím, že nám nepomôže ani neskoršie rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorilo, že ak je posledné hlasovanie v poriadku, všetko sa konvaliduje. Nie, nekonvaliduje. Ak nemáme právny základ na rokovanie, ak bod programu bol zaradený bez toho, aby bol dodržaný zákon o rokovacom poriadku, myslím si, že rokujeme bez toho, aby bol na to zákonný dôvod a zákonný súlad.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na záver by som možno len zhrnula, že keď som počúvala prejav, tak mala som zimomriavky, ale nie z toho, že by som sa bála, ale skôr z toho, že som si uvedomila, že čo všetko sa už naozaj od volieb u nás udialo. U nás, na demokratickom Slovenku. A naozaj tak ako aj jeden z kolegov, ktorí už reagovali na pani Žitňanskú, konštatoval, naozaj mám silný pocit, že ten parný valec sa začína pohybovať, a bojím sa, aby nenadobudol dostatočne veľkú rýchlosť, aby nás nezvalcoval všetkých.

Ďakujem veľmi pekne všetkým poslancom za faktické pripomienky. Čakala som, že pán poslanec Jarjabek sa ozve. Je to taká obsesia, vždy, keď vystúpim, ale už ste boli aj lepší. Priznám sa, že nepovedali ste tentokrát nič, čo by bolo hodné reakcie
To v zásade platí aj pre pána poslanca Podmanického. Preto si dovolím naozaj len apelovať už na osemdesiatich troch poslancov vlády jednej strany, aby aspoň v tejto chvíli naozaj podporili procedurálny návrh pána poslanca Hrušovského, keď o ňom budeme hlasovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, istá vekmi overená aj zneužívaní múdrosť hovorí, že účel svätí prostriedky.
Účel možno svätí prostriedky, ale niet takého účelu, aby posvätil čokoľvek.
A keď sme v časoch olympijských, nedá nezmieniť úctu k pravidlám, bez ohľadu na účel, úctu v duchu fair play, úctu, ktorá napríklad v mojich očiach urobila z Diega Maradonu a Thierryho Henryho do smrti podvodníkov. Podvodníkov a grázlov, pri všetkej úcte k ich schopnostiam na zelenom trávniku. Títo dvaja ľudia by v živote v záverečnej bilancii cenu fair play nedostali. "Božie riadenie", ruka, ktorá pomáha hráčovi, ktorý na to má, je bezcharakternosť. A tento príbeh je príbehom o nielen zle zapnutom gombíku, keď tú vestu dopíname až do záveru, ale navrch je ešte aj o rozviazaných šnúrkach na topánkach a trčiacej košeli.
Je celkom neodškriepiteľné, že pri tomto návrhu o ktorom sme dnes už rokovali v prvom čítaní, boli porušené legislatívne pravidlá, ktorá si vláda ustanovila, alebo ktoré kontinuitne prevzala a ktorými sa má riadiť. Účel ale svätil prostriedky.
A teraz sme v situácii, že účel opäť svätí prostriedky, a vybratie 40 mil. o mesiac skôr na riešenie neoddiskutovateľných problémov je proste tým svätiacim prostriedkom. No keď sa vrátim do histórie, 20. mája 1953 prehovoril, televízia ešte neexistovala, v Československom rozhlase prezident Antonín Zápotocký a povedal: "Naše vlast a republika jsou stabilní. A žádná měnová reforma nebude." Trvalo presne desať rokov dní a 1. júna prišla menová reforma, ktorá pripravila milióny sporivcov o úspory, ktorá ožobráčila tých, ktorí si platili do poistných fondov vo viere v budúcu penziu.
A keď sa nad faktom, že história je magistra vitae, učiteľka života, zamýšľam, tak tu už dnes padol ten citát vyrieknutý tri dni pred voľbami o druhom pilieri. Presne ako Antonín Zápotocký i Robert Fico vedel, že hovorí nepravdu. Ale samozrejme v biblii je napísané: "Důvěrujte a budete spasení". No, nepochybne mnohí uverili. Mnohí možno ešte i dnes veria tomu, že pôjde o nejakých 10 najbohatších percent. Ale to by sme museli byť minimálne Poľsko, aby to numericky sedelo. Takže uverili slovu svojho dnešného premiéra.
Čaro demokracie, a tu si dovolím citovať klasika nie menšieho ako som sám, je v tom, že občan si svoju voľbu musí prežiť. Ale ako primeraný understatement pripustím, že je ešte jeden iný klasik, ktorý hovoril o občanovi niečo ďalšie. Sir Winston Churchill povedal, že "človek stráca vieru v demokraciu, ak päť minút hovorí s priemerným voličom".
No, dosť bolo klasikov, každopádne sa dozvedáme, že ide o vážnu národohospodársku škodu, ak niečo, čo sa dotkne miliónov občanov Slovenskej republiky, neprerokujeme v rytme, na ktorý slovenčina ani nemá také pekné slovo, ale nemčina ho má. Nemčina o tejto procedúre hovorí, že ten zákon treba cez parlament "durchpeitschen". Peitsche je bič. Durchpeitschen je prebičovať, to je proste  systém, ktorým sa ženie dobytok na jatky a treba ho pobádať, aby sa hnal, aby sa to "vodsejpalo", ako hovoria bratia Česi.
Teda tento zákon, ktorý sa týka miliónov občanov, budeme prebičovávať parlamentom. Samozrejme, že sa môžeme oháňať "solidaritami a rozvojármi", ktorí, ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, každý za ten svoj malý koláčik držia líniu. Ja si ale myslím, že ak takýto zákon nie je zverejnený tam, kde má byť, a keď jeho "prejednanie" v zmysle legislatívnych pravidiel vlády je absolútnym porušením všetkých noriem, tak je to ten prvý zle zapnutý gombík. Lebo toto nie je zákon o chovaní anakond a sibírskeho tigra, ktorý sa týka pár ľudí. Tento zákon sa týka  takmer všetkých.
Ja sám som starý človek, nie som v druhom pilieri a nerobím si celkom ilúzie o tom, že na konci všetkých druhých pilierov na zemeguli bude rajská záhrada. Ale jedna vec je istá, na konci priebežného financovania dôchodkov je zmar a bieda. To jedno je isté. Teda povedzme si otvorene, naše dôchodky, aj keď kolega neomarxista povie, že sa môže zvýšiť produktivita práce a zázrakom sa môže stať mnoho iných vecí , nezachránia ani naklonované deti, ktoré nemáme, ani Somálci. Proste nádej, že sa udrží to, k čomu sa teraz ťažiskovo vraciame, je absolútna hlúposť, bez nejakých ďalších urážlivých slov. A my sa k tomu vraciame. A my sa k tomu nevraciame preto, lebo sme presvedčení, že to je to pravé orechové, ale vraciame sa k tomu preto, lebo chceme momentálne a v tejto chvíli vybrať Jožovu a Ančinu špajzu, aby bolo vo vývarovni čo fľasnúť naberačkou do taniera.
Ja chápem, že situácia nie je dobrá, to iste v tomto medzi pánom ministrom a mnou nebude sporu. Ale keď predchádzajúca vláda a koalícia našli 8-percentný deficit, tak k tomuto kroku nesiahli. A ak sa k nemu siaha teraz, tak sa môže k nemu siahnuť len pri plnom vedomí, že neverím v to, že toto je cesta, ale len pri plnom vedomí toho, čomu Francúzi krásne hovoria "apres nous déluge", po nás potopa. Pretože už takou drobnou šľahačkou na torte hrdinstva, hrdinstva skrátených rokovaní a vyvesovaní na nástenkách v rubrike Drobné oznamy, pri tom všetkom sa nemôžeme domnievať, že toto je statočný postoj. Veľmi "populárne" rozhodnutie o zmenách o dôchodkovom veku dáme na rok 2017. Lebo je možné, že tam nebudeme. Že precitnuvší volič, ktorý dôveroval a nebol spasený, otočí. A potom budeme z týchto lavíc šiť do tých, ktorí budú riešiť narobené, a hovoriť: To oni vás poslali do dôchodku neskôr.
Samozrejme, reč tu bola o už dnes, o vianočnej vízii. Ak tu počúvam, že Pinero bol sluhom fašistu a že druhý pilier je najväčšie zbojstvo tisícročia, nuž teším sa na to, ako dajú milovníkom priebežného dôchodkového systému za pravdu demografické krivky a dôchodková situácia Španielov či Talianov, ktorí majú 1,18 dieťaťa na manželský pár. To už skutočne hraničí, pri riešení tohto stavu touto metódou, s biblickými zázrakmi. Lámal a dával...  Ale pri všetkej úcte k dobrým vzťahom súčasnej moci, predovšetkým k rímskokatolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi, si myslím, že ani z týchto miest nikto nepremení tých, ktorí tam budú, na tých, čo budú môcť lámať a dávať. Nebudú konať zázraky a príde, dá sa povedať, drsnejšia realita.
Aby som teda uzavrel toto neradostné rečnenie, chcem povedať, že keď mám 83 hlasov a keď som Diego Maradona, tak nemám používať nefér spôsoby. Priznaním sily by som zároveň mal prejavovať veľkorysosť. Pretože tento parlament v tom zložení môže prijať čokoľvek si vládnuca strana vezme do hlavy. A o to viac by mala ctiť pravidlá hry. Jej prevaha by za normálnych okolností jednoducho prirodzene mala viesť k dodržiavaniu pravidiel. Ak ešte pri tejto prevahe potrebujeme švindľovať, tak je to priznanie nízkosti. A ten, kto bol dnes na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a zažil hlasovanie o jednom z bodov, nemôže čakať nič iné.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Peter, opäť raz skvelý prejav. Použil si jedno nemecké slovo, ktoré teda ja som už poznal, slovo durchpeitschen, ale neskromne sa priznám, poznám ešte pár ďalších slovíčok. A celé mi to pripomína skôr blitzkrieg preto, lebo vo vojne neplatia pravidlá, vo vojne platí právo silnejšieho. Je tu osemdesiat tri mačkačov gombíkov, na čo sa zaoberať takými smiešnosťami, ako dodržiavať pravidlá. Preto aj tvoja požiadavka, Peter, že kto má 83 hlasov, by mal prejaviť veľkorysosť, si myslím, že patrí do oblasti sci-fi. A možnože a teda už aj oveľa menej náročná požiadavka bude tu pre našich kolegov nesplniteľná, a to je dodržiavanie pravidiel.
Ja som teda veľmi zvedavý, ako osemdesiat tri poslancov Národnej rady napriek všetkým vecným argumentom, ktoré tu boli prednesené, pripomínam len prejavy Jozefa Mihála a Paľa Hrušovského, to sú všetko validné veci a nespochybniteľné argumenty, som už zvedavý ako, tak ako aj pri trvalom eurovale, zdvihnete všetci ruku určite v súlade s vaším hlbokým presvedčením.
Gratulujem, páni a dámy.