51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Niekedy je, pani poslankyňa, lepšie nehovoriť. To len na konto toho, že, to len na konto toho. Ja sa nikdy nepovažujem za, ale však vy môžete, samozrejme, komentovať vašich kolegov, ale každý si robí svoju prácu, ako vie, ako chce, ako považuje za vhodné. No tak ja si myslím, že vaši kolegovia vo výbore možno hovoria menej ako vy. To neznamená, že hovoria zle, alebo že treba vždy hovoriť za každú cenu a možno aj v tejto súvislosti.
Dovoľte mi teda, aby som v rozprave zareagoval na ten pozmeňujúci návrh váš aj pána poslanca Abrhana. I keď sú tam určité malé odlišnosti, ale v zásade si myslím, že aj dôvod týchto pozmeňujúcich návrhov je rovnaký. Začnem otázkou: Ak vám tak veľmi leží na srdci otázka možného vývozu vzácnych historických knižničných dokumentov a teraz považujete za katastrofu, ak by zákon zadefinoval dočasný dovoz a vývoz, prečo už x-krát ste nepredložili nejaký pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý dnes umožňuje bezbrehý dovoz a vývoz? Keď to je také strašne akútne, prečo teraz, ten obmedzený je katastrofou, prečo ste neboli aktívna, ak to pociťujete ako takú vážnu hrozbu?
Samozrejme, že vy máte utkvelú predstavu, lebo toto sa týka digitalizácie, vy máte utkvelú predstavu a v podstate roky s ňou už operujete, že pri digitalizácii knižničných dokumentov budú vzácne knižničné dokumenty vyvezené do zahraničia a tam budú nenávratne zničené. Dobre, veď majte takú predstavu. Tá digitalizácia, myslím vecne, už samotná digitalizácia, v dnešnom momente už je zdigitalizovaný väčší počet objektov a aj, samozrejme, knižných dokumentov, ako bolo naplánované. Boli zdigitalizované mnohé, mnohé, mnohé vzácne knižničné dokumenty, žiadny nebol vyvezený, a boli reštaurované alebo odkyslené na Slovensku. No ale keďže ste dôsledná, tak musíte neustále s touto utkvelou predstavou a strašením operovať.
O čom sa ale z vecného hľadiska bavíme? Bavíme sa o mobilite hnuteľných súčastí kultúrneho dedičstva. A táto mobilita hnuteľných predmetov kultúrneho dedičstva – to sú aj obrazy, to sú aj iné vzácne pamiatky a, samozrejme, aj knižničné dokumenty – je chránená aj inými zákonmi, napríklad v zákone o múzeách a galériách, a majú rovnaký prísny a ochranný režim, ako je to napríklad aj v tomto návrhu zákona. Čiže očakávam, že budete obdobne aj pri iných zákonoch, aktívne budete zakazovať dočasný vývoz a dovoz. A to hovoríme o predmetoch, ktoré nemajú ani dva exempláre, často sú to jedinečné predmety v jednom exemplári. A niekedy aj vzniká situácia, kedy sme radi, že ich môžeme reštaurovať za pomoci odborníkov aj v nejakej inej krajine, ako sme napríklad v prípade Krásnej Hôrky prijali pomoc Českej republiky a časť predmetov poškodených pri požiari sa reštauruje v Čechách. Je to aj na základe dohody Českej republiky, Slovenskej republiky, nič strašné sa nedeje, pomáha to aj nám, sme radi, že nám pomáhajú v tejto veci. A je to možné aj vďaka tomu, že je možný dočasný vývoz a dovoz aj takýchto predmetov.
No a teraz, aby bolo zrejmé tým, ktorí počúvajú alebo budú počúvať, čo navrhuje tento zákon v tejto veci, aspoň v tej skratke. Je to § 24, ktorý hovorí: Vývoz a dovoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu, čiže po prvé, v prvom odseku hovorí, že nemožno trvalo vyviesť historický knižničný dokument a historický knižničný fond z územia Slovenskej republiky. V druhom odseku hovorí, že je to možné urobiť len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. V treťom odseku hovorí, že dočasný vývoz historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu z colného územia Európskej únie je možný na prezentačný, vedecko-výskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel a môže trvať najviac dva roky od vydania súhlasu. Sú tu ešte ďalšie ustanovenia.
Chcel som týmto ilustrovať, že ide o úplne normálnu vec, v určitých prípadoch prijateľné účely, pre ktoré je možný dočasný vývoz a dovoz. Nepácha sa tým žiadna kriminalita, je to ošetrené, takže vy bojujete len, pani poslankyňa, s vašimi utkvelými predstavami v snahe možno dokázať alebo pripísať mne, že sa podieľam na organizovanom vývoze vzácnych knižničných dokumentov do zahraničia, aby tam boli azda definitívne zničené. Takže ja si za týmto návrhom stojím. Je to presne paralela aj k iným zákonom, k iným typom kultúrneho dedičstva, kedy je úplne normálne, že na tieto účely je možný dočasný vývoz a dovoz, prísne regulovaný, dohliadaný. A tým pádom aj dávam najavo, ako sa staviam k tomuto alebo k týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:41
Chcem vám predovšetkým poďakovať. A nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ktorí ten zákon pripravovali alebo na ňom spolupracovali. To vaše vystúpenie bolo, povedal by som, viac než len vystúpenie dobre informovanej verejnosti, naozaj to bolo poučené a išlo, myslím, tak, ako to v prvom čítaní...
Chcem vám predovšetkým poďakovať. A nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ktorí ten zákon pripravovali alebo na ňom spolupracovali. To vaše vystúpenie bolo, povedal by som, viac než len vystúpenie dobre informovanej verejnosti, naozaj to bolo poučené a išlo, myslím, tak, ako to v prvom čítaní má byť, k tej celkovej filozofii.
Pár detailov ale. Zmienili ste školské predstavenia. Musím povedať, že vo viacerých paragrafoch riešime výnimky pre použitie autorských diel, či už na školských predstaveniach, či pre vedecké účely, či pre použitie pri náboženských podujatiach, že tam jednoducho do autorského práva nezasahuje škola. Napríklad použije pre takéto účely aj chránené diela, chránené diela, to je asi dôležité povedať. Nebudeme asi úplne prví s tým one stop shop, ale medzi prvými budeme. Kto to bude nakoniec ako keby vyberať, to bude vec dohody, to zákon nerieši, takisto ani výšku poplatku zákon nerieši. To je proste normálny nejaký taký vzťah medzi subjektmi, to zákon nemôže riešiť.
A ešte raz sa vrátim k tomu, že tradičná ľudová kultúra nespadá pod oblasť ochrany autorského práva, a keďže sa o tom veľa hovorilo a mám pocit, že môže vzniknúť aj nejaký zmiešaný pocit, jednoducho nemajú povinnosť organizátori podujatia nahlasovať nechránené diela. Čiže myslím si, že v tomto prípade aj otázka týchto čisto folklórnych podujatí je vlastne vyriešená. Naozaj existuje tu aj spokojnosť tej skupiny, ktorá tu bola najviac pertraktovaná.
A posledná vec, na tejto schôdzi, ja už presne neviem, ktorá je to norma z rezortu spravodlivosti, ale bude prerokovaná aj tá otázka tzv. nejakej vecnej príslušnosti troch súdov, ktoré budú potom mať z tejto vecnej príslušnosti autorské právo. Neviem, myslím, že nejaký civilno-procesný kódex alebo tak nejako to je, takže na tejto schôdzi by aj táto vec mala byť. Teraz ja neviem, či to je v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, ale pre budúcnosť tu jednoducho vzniknú tri súdy, ktoré sa týmto budú vecne príslušne zaoberať.
Ešte raz vám ďakujem za veľmi korektnú a dobrú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. Budem teda hlavne reagovať, odpusťte, pán poslanec, že teda nie v rozprave, ale naozaj, to moje vystúpenie nebude nijako kontroverzné.
Chcem vám predovšetkým poďakovať. A nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ktorí ten zákon pripravovali alebo na ňom spolupracovali. To vaše vystúpenie bolo, povedal by som, viac než len vystúpenie dobre informovanej verejnosti, naozaj to bolo poučené a išlo, myslím, tak, ako to v prvom čítaní má byť, k tej celkovej filozofii.
Pár detailov ale. Zmienili ste školské predstavenia. Musím povedať, že vo viacerých paragrafoch riešime výnimky pre použitie autorských diel, či už na školských predstaveniach, či pre vedecké účely, či pre použitie pri náboženských podujatiach, že tam jednoducho do autorského práva nezasahuje škola. Napríklad použije pre takéto účely aj chránené diela, chránené diela, to je asi dôležité povedať. Nebudeme asi úplne prví s tým one stop shop, ale medzi prvými budeme. Kto to bude nakoniec ako keby vyberať, to bude vec dohody, to zákon nerieši, takisto ani výšku poplatku zákon nerieši. To je proste normálny nejaký taký vzťah medzi subjektmi, to zákon nemôže riešiť.
A ešte raz sa vrátim k tomu, že tradičná ľudová kultúra nespadá pod oblasť ochrany autorského práva, a keďže sa o tom veľa hovorilo a mám pocit, že môže vzniknúť aj nejaký zmiešaný pocit, jednoducho nemajú povinnosť organizátori podujatia nahlasovať nechránené diela. Čiže myslím si, že v tomto prípade aj otázka týchto čisto folklórnych podujatí je vlastne vyriešená. Naozaj existuje tu aj spokojnosť tej skupiny, ktorá tu bola najviac pertraktovaná.
A posledná vec, na tejto schôdzi, ja už presne neviem, ktorá je to norma z rezortu spravodlivosti, ale bude prerokovaná aj tá otázka tzv. nejakej vecnej príslušnosti troch súdov, ktoré budú potom mať z tejto vecnej príslušnosti autorské právo. Neviem, myslím, že nejaký civilno-procesný kódex alebo tak nejako to je, takže na tejto schôdzi by aj táto vec mala byť. Teraz ja neviem, či to je v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, ale pre budúcnosť tu jednoducho vzniknú tri súdy, ktoré sa týmto budú vecne príslušne zaoberať.
Ešte raz vám ďakujem za veľmi korektnú a dobrú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Neautorizovaný
18:44
Predložený návrh zákona ďalej komplexnejšie vymedzuje a spresňuje základnú knihovnícku terminológiu, zriaďovanie a zakladanie knižníc vrátane práv a povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice, funkcie a úlohy jednotlivých typov knižníc v knižničnom systéme, knižničnej informačnej služby vrátane ich bezodplatného poskytovania alebo poskytovania za primeranú úhradu, spôsob financovania knižnice, kompetencia ministerstva kultúry v tejto oblasti, vyhlasovanie dokumentu alebo súboru dokumentov a historický knižničný dokument a historický knižničný fond a práva a povinnosti jeho vlastníka alebo správcu, zrušenie možnosti trvalého vývozu, kedy zákon umožní len dočasný vývoz historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov.
Súčasťou návrhu tohto zákona je aj novelizácia zákona o múzeách a galériách, a to z dôvodu terminologickej úpravy obsiahnutia všetkých foriem vizuálneho umenia, napr. performance art a video art, konceptuálne umenie, a jednoznačného vymedzenia expozície a výstavy.
Návrh nového zákona zohľadňuje všetky požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní doterajšej právnej úpravy, zákona o knižniciach. Ministerstvo kultúry pri jeho príprave spolupracovalo s Ústrednou knižničnou radou.
Takisto súhlasím so spoločnou správou a s pozmeňovacími návrhmi, ktoré precizujú text tejto právnej normy.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Keďže ide o druhé čítanie, tak aj plénum, ale, samozrejme, najmä poslanci výboru pre kultúru a médiá už boli oboznámení, ale teda, samozrejme, ako to predpisuje rokovací poriadok, stručne prezentujem návrh knižničného zákona, zavádzam novú právnu úpravu týkajúcu sa vymedzenia odborných knižničných činností, ktoré sú jednoznačne vymedzené ako doplňovanie knižničného fondu, odborná evidencia a spracovanie knižničných dokumentov, revízia knižničného fondu, vyraďovanie knižničného fondu, organizácia, uchovávanie a ochrana knižničného fondu a poskytovanie knižnično-informačných služieb, ďalej povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice pri zápise knižnice do zoznamu knižníc Slovenskej republiky, zavedenia štátneho odborného dohľadu a kontroly.
Predložený návrh zákona ďalej komplexnejšie vymedzuje a spresňuje základnú knihovnícku terminológiu, zriaďovanie a zakladanie knižníc vrátane práv a povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice, funkcie a úlohy jednotlivých typov knižníc v knižničnom systéme, knižničnej informačnej služby vrátane ich bezodplatného poskytovania alebo poskytovania za primeranú úhradu, spôsob financovania knižnice, kompetencia ministerstva kultúry v tejto oblasti, vyhlasovanie dokumentu alebo súboru dokumentov a historický knižničný dokument a historický knižničný fond a práva a povinnosti jeho vlastníka alebo správcu, zrušenie možnosti trvalého vývozu, kedy zákon umožní len dočasný vývoz historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov.
Súčasťou návrhu tohto zákona je aj novelizácia zákona o múzeách a galériách, a to z dôvodu terminologickej úpravy obsiahnutia všetkých foriem vizuálneho umenia, napr. performance art a video art, konceptuálne umenie, a jednoznačného vymedzenia expozície a výstavy.
Návrh nového zákona zohľadňuje všetky požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní doterajšej právnej úpravy, zákona o knižniciach. Ministerstvo kultúry pri jeho príprave spolupracovalo s Ústrednou knižničnou radou.
Takisto súhlasím so spoločnou správou a s pozmeňovacími návrhmi, ktoré precizujú text tejto právnej normy.
Ďakujem.
Neautorizovaný
18:47
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 1621 z 11. marca 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona (tlač 1359) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 29 s návrhom schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 193 z 5. mája 2015. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (tlač 1359a) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 1621 z 11. marca 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona (tlač 1359) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 29 s návrhom schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 193 z 5. mája 2015. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
18:49
Vystúpenie v rozprave 18:49
Pavol AbrhanA síce v článku 1 § 4 ods. 1 predkladaného návrhu zákona sa v písmene e) za čiarku dopĺňa "najmä zabezpečiť, aby odborné a riadiace činnosti knižnice vykonávali odborníci s vysokoškolským vzdelaním v odbore knižničné a informačné štúdiá alebo s odborným...
A síce v článku 1 § 4 ods. 1 predkladaného návrhu zákona sa v písmene e) za čiarku dopĺňa "najmä zabezpečiť, aby odborné a riadiace činnosti knižnice vykonávali odborníci s vysokoškolským vzdelaním v odbore knižničné a informačné štúdiá alebo s odborným stredoškolským vzdelaním alebo odborníci v odboroch špecializácie knižnice". Toľko prvý návrh.
A druhý, ja som pôvodne myslel, že budem vystupovať po pani poslankyni Vášáryovej, a ona mala stručný návrh a ja ten návrh vlastne rozširujem.
Ten druhý sa týka článku 1 § 24 ods. 3, sa vypúšťa čiarka a slová "vedeckovýskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský".
Teraz niekoľko poznámok k odôvodneniu týchto pozmeňujúcich návrhov. Chcem povedať, že na základe knižničnej štatistiky za rok 2013, v ktorej sa uvádza napríklad, že vo verejných knižniciach pracovalo 1 395 zamestnancov, z ktorých len 97 boli zamestnanci s odborným vysokoškolským vzdelaním a 531 s odborným stredoškolským vzdelaním. Ďalej. Vo vedeckých knižniciach pracovalo v roku 2013 spolu 929 zamestnancov, z toho len 159 s vysokoškolským a 120 so stredoškolským odborným vzdelaním. Na Slovensku takéto štúdium je akreditované na troch vysokých školách. Ročne končia štúdium desiatky absolventov a absolventi odboru knižničné a informačné štúdiá v mnohých prípadoch nemôžu nájsť zamestnanie vo svojom odbore, pretože v knižniciach sú často zamestnávaní ľudia bez odborného vzdelania, čím trpí úroveň odboru, ako aj úroveň knižničných a informačných služieb občanom.
Preto navrhujem takýto pozmeňujúci návrh, v ktorom vlastne zvýrazňujem to slovo "najmä". Je jasné, že nemôžme uložiť takúto povinnosť knižniciam a zriaďovateľom, ale predsa len si myslím, že je dôležité, aby sme v zákone uprednostnili, ak sú záujemcovia, ak medzi záujemcami sa nachádzali aj osoby, ktoré majú buď vysokoškolské, alebo stredoškolské vzdelanie príslušného smeru, aby boli pri prijímaní do knižníc uprednostnení, aby sme zbytočne neinvestovali finančné prostriedky do štúdia pre týchto ľudí, a potom vlastne oni tie znalosti, ktoré na vysokej alebo na strednej škole naberú, tak vlastne ich nemôžu, nemôžu uplatniť.
Rovnako je potrebné vnímať i potrebu obsadzovania manažérskych pozícií v knižniciach odborníkmi, aby sa nestali príklady ako v Slovenskej národnej knižnici, kde na miesto riaditeľa bola dosadená mladá, podľa mňa dosť neskúsená nominantka strany SMER, čo potom vyvoláva ďalšie problémy v zabezpečovaní činností a funkcií, ktoré by Slovenská národná knižnica mala plniť a neplní.
K druhému pozmeňujúcemu návrhu chcel by som povedať takéto odrážky alebo pripomienky. Navrhujem vypustiť, vypustiť teda "vedeckovýskumný, študijný, reštaurátorsky a konzervatórsky" tieto slová z toho dôvodu, že podľa mňa, ak niekto chce skúmať ako v rozsahu vedeckovýskumnom alebo v študijnom niektoré originálne materiály, tak po prvé, prvá možnosť je tá, že môže prísť sem a môže tu na mieste skúmať. Po druhé, ak si ich chce vyžiadať, tak si nemyslím, že by sme museli vydávať originály týchto materiálov, ale pre študijné aj vedeckovýskumné účely si viem predstaviť, že tieto materiály môžu byť poskytnuté vo forme, vo forme kópií, tak preto by ma zaujímalo, že prečo, pán minister, navrhujete zaviesť práve túto možnosť pri vývoze alebo pri poskytnutí originálov na vedeckovýskumný a študijný, študijný, a teda študijné použitie.
Druhá časť je reštaurátorský a konzervátorsky problém, ale tomu sa budem venovať asi, pani poslankyňa, podrobnejšie, pani poslankyňa Vášáryová, a s veľkou časťou to asi súvisí s digitalizáciou a s tým, čo potrebujeme a chceme spoločne vykonať, a obávam sa, že v tomto zmysle to, čo sme v doterajšej dobe zanedbali, že teraz si vytvárame priestor na to, aby sme formou zabezpečenia týchto kapacít v zahraničí akoby, akoby dohnali. A nie som si istý, že či to je dobré riešenie vzhľadom k tomu, že, aj keď sa uvádza, že tento návrh zákona nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ak by sme touto cestou išli a ak by to bolo väčšie množstvo dokumentov, ktoré chceme vyniesť von, no tak by sme už potom museli hovoriť o niektorých kamiónoch, to by sme už museli potom museli hovoriť o niektorých kamiónoch, to by sme už museli potom hovoriť aj o doprave, ale aj o zabezpečení, ale potom by sme museli hovoriť aj o poistení, aj o poistení takýchto materiálov a každý takýto materiál, originál, keď sa dostane von, tak vždy hrozí určité riziko, keď len poškodenia, nechcem hovoriť aj o iných možnostiach.
Chcem povedať, že ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je zodpovedné za komplexnú ochranu písomného dedičstva aj v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky z roku 2010 a toto uznesenie nepredpokladá vývoz písomného dedičstva na konzervovanie a reštaurovanie do zahraničia, ale vybudovanie vlastných kapacít na Slovensku. Ja osobne neviem nájsť iný dôvod ako zastieranie problémov s prebiehajúcou digitalizáciou a nezvládnutím starostlivosti o slovenský knižničný fond, tu ťažko niečo iné nájsť, a ak toto je dôvod, tak práve z toho dôvodu by som bol rád, aby sme to neriešili vývozom týchto, týchto materiálov a zabezpečením ich digitalizácie v zahraničí, ale aby sme dokázali poskytnúť aj dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme ich zabezpečovali u nás na území Slovenskej republiky a v inštitúciách, ktoré sú zo zákona na to zriadené, a takou Slovenská národná knižnica určite je.
Odovzdám tieto dva pozmeňujúce, pán spravodajca, a prosím, aby sa o nich hlasovalo osobitne.
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, k uvedenému návrhu zákona by som chcel predniesť dva pozmeňujúce návrhy. Najprv ich prečítam a potom by som odôvodnil.
A síce v článku 1 § 4 ods. 1 predkladaného návrhu zákona sa v písmene e) za čiarku dopĺňa "najmä zabezpečiť, aby odborné a riadiace činnosti knižnice vykonávali odborníci s vysokoškolským vzdelaním v odbore knižničné a informačné štúdiá alebo s odborným stredoškolským vzdelaním alebo odborníci v odboroch špecializácie knižnice". Toľko prvý návrh.
A druhý, ja som pôvodne myslel, že budem vystupovať po pani poslankyni Vášáryovej, a ona mala stručný návrh a ja ten návrh vlastne rozširujem.
Ten druhý sa týka článku 1 § 24 ods. 3, sa vypúšťa čiarka a slová "vedeckovýskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský".
Teraz niekoľko poznámok k odôvodneniu týchto pozmeňujúcich návrhov. Chcem povedať, že na základe knižničnej štatistiky za rok 2013, v ktorej sa uvádza napríklad, že vo verejných knižniciach pracovalo 1 395 zamestnancov, z ktorých len 97 boli zamestnanci s odborným vysokoškolským vzdelaním a 531 s odborným stredoškolským vzdelaním. Ďalej. Vo vedeckých knižniciach pracovalo v roku 2013 spolu 929 zamestnancov, z toho len 159 s vysokoškolským a 120 so stredoškolským odborným vzdelaním. Na Slovensku takéto štúdium je akreditované na troch vysokých školách. Ročne končia štúdium desiatky absolventov a absolventi odboru knižničné a informačné štúdiá v mnohých prípadoch nemôžu nájsť zamestnanie vo svojom odbore, pretože v knižniciach sú často zamestnávaní ľudia bez odborného vzdelania, čím trpí úroveň odboru, ako aj úroveň knižničných a informačných služieb občanom.
Preto navrhujem takýto pozmeňujúci návrh, v ktorom vlastne zvýrazňujem to slovo "najmä". Je jasné, že nemôžme uložiť takúto povinnosť knižniciam a zriaďovateľom, ale predsa len si myslím, že je dôležité, aby sme v zákone uprednostnili, ak sú záujemcovia, ak medzi záujemcami sa nachádzali aj osoby, ktoré majú buď vysokoškolské, alebo stredoškolské vzdelanie príslušného smeru, aby boli pri prijímaní do knižníc uprednostnení, aby sme zbytočne neinvestovali finančné prostriedky do štúdia pre týchto ľudí, a potom vlastne oni tie znalosti, ktoré na vysokej alebo na strednej škole naberú, tak vlastne ich nemôžu, nemôžu uplatniť.
Rovnako je potrebné vnímať i potrebu obsadzovania manažérskych pozícií v knižniciach odborníkmi, aby sa nestali príklady ako v Slovenskej národnej knižnici, kde na miesto riaditeľa bola dosadená mladá, podľa mňa dosť neskúsená nominantka strany SMER, čo potom vyvoláva ďalšie problémy v zabezpečovaní činností a funkcií, ktoré by Slovenská národná knižnica mala plniť a neplní.
K druhému pozmeňujúcemu návrhu chcel by som povedať takéto odrážky alebo pripomienky. Navrhujem vypustiť, vypustiť teda "vedeckovýskumný, študijný, reštaurátorsky a konzervatórsky" tieto slová z toho dôvodu, že podľa mňa, ak niekto chce skúmať ako v rozsahu vedeckovýskumnom alebo v študijnom niektoré originálne materiály, tak po prvé, prvá možnosť je tá, že môže prísť sem a môže tu na mieste skúmať. Po druhé, ak si ich chce vyžiadať, tak si nemyslím, že by sme museli vydávať originály týchto materiálov, ale pre študijné aj vedeckovýskumné účely si viem predstaviť, že tieto materiály môžu byť poskytnuté vo forme, vo forme kópií, tak preto by ma zaujímalo, že prečo, pán minister, navrhujete zaviesť práve túto možnosť pri vývoze alebo pri poskytnutí originálov na vedeckovýskumný a študijný, študijný, a teda študijné použitie.
Druhá časť je reštaurátorský a konzervátorsky problém, ale tomu sa budem venovať asi, pani poslankyňa, podrobnejšie, pani poslankyňa Vášáryová, a s veľkou časťou to asi súvisí s digitalizáciou a s tým, čo potrebujeme a chceme spoločne vykonať, a obávam sa, že v tomto zmysle to, čo sme v doterajšej dobe zanedbali, že teraz si vytvárame priestor na to, aby sme formou zabezpečenia týchto kapacít v zahraničí akoby, akoby dohnali. A nie som si istý, že či to je dobré riešenie vzhľadom k tomu, že, aj keď sa uvádza, že tento návrh zákona nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ak by sme touto cestou išli a ak by to bolo väčšie množstvo dokumentov, ktoré chceme vyniesť von, no tak by sme už potom museli hovoriť o niektorých kamiónoch, to by sme už museli potom museli hovoriť o niektorých kamiónoch, to by sme už museli potom hovoriť aj o doprave, ale aj o zabezpečení, ale potom by sme museli hovoriť aj o poistení, aj o poistení takýchto materiálov a každý takýto materiál, originál, keď sa dostane von, tak vždy hrozí určité riziko, keď len poškodenia, nechcem hovoriť aj o iných možnostiach.
Chcem povedať, že ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je zodpovedné za komplexnú ochranu písomného dedičstva aj v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky z roku 2010 a toto uznesenie nepredpokladá vývoz písomného dedičstva na konzervovanie a reštaurovanie do zahraničia, ale vybudovanie vlastných kapacít na Slovensku. Ja osobne neviem nájsť iný dôvod ako zastieranie problémov s prebiehajúcou digitalizáciou a nezvládnutím starostlivosti o slovenský knižničný fond, tu ťažko niečo iné nájsť, a ak toto je dôvod, tak práve z toho dôvodu by som bol rád, aby sme to neriešili vývozom týchto, týchto materiálov a zabezpečením ich digitalizácie v zahraničí, ale aby sme dokázali poskytnúť aj dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme ich zabezpečovali u nás na území Slovenskej republiky a v inštitúciách, ktoré sú zo zákona na to zriadené, a takou Slovenská národná knižnica určite je.
Odovzdám tieto dva pozmeňujúce, pán spravodajca, a prosím, aby sa o nich hlasovalo osobitne.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:53
Pán poslanec, nikdy som žiadnych politických nominantov na čelo kultúrnych inštitúcii nedosadzoval ani nedosadzujem, ani dosadzovať nebudem. Nikdy. Či je pani...
Pán poslanec, nikdy som žiadnych politických nominantov na čelo kultúrnych inštitúcii nedosadzoval ani nedosadzujem, ani dosadzovať nebudem. Nikdy. Či je pani riaditeľka Národnej knižnice mladá, ona vyzerá veľmi mlado, to je pravda, ale neviem, teda má tiež svoj vek, to asi tiež nie je celkom korektné, má svoje vedecké vzdelanie a ona bola námestníčka v Národnej knižnici, mimochodom, aj za predchádzajúceho generálneho riaditeľa, čiže to nie je žiadny človek, ktorý by prišiel odvedľa, bolo to povedané v kontexte, teda že by mali ľudia v knižniciach pracovať s nejakým vzdelaním, tak vzdelanie má, mala tam prax na druhej najvyššej pozícii a prešla výberovým konaním.
Čiže naozaj to sa, toto sa musím ohradiť, nikdy som kultúru nepolitizoval, nikdy som žiadneho politického nominanta SMER-u na čelo inštitúcie nedosadil. Na tom trvám, na tom si dokonca zakladám. Len toľko som chcel.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vzhľadom na to, že teda o dve minúty sa končí, tak ja budem len na jednu vec reagovať. Pán poslanec, z vášho vystúpenia, potom, samozrejme, zajtra sa vyjadríme či už k návrhom, alebo aj k nejakým vecným otázkam, ale na jednu vec musím zareagovať.
Pán poslanec, nikdy som žiadnych politických nominantov na čelo kultúrnych inštitúcii nedosadzoval ani nedosadzujem, ani dosadzovať nebudem. Nikdy. Či je pani riaditeľka Národnej knižnice mladá, ona vyzerá veľmi mlado, to je pravda, ale neviem, teda má tiež svoj vek, to asi tiež nie je celkom korektné, má svoje vedecké vzdelanie a ona bola námestníčka v Národnej knižnici, mimochodom, aj za predchádzajúceho generálneho riaditeľa, čiže to nie je žiadny človek, ktorý by prišiel odvedľa, bolo to povedané v kontexte, teda že by mali ľudia v knižniciach pracovať s nejakým vzdelaním, tak vzdelanie má, mala tam prax na druhej najvyššej pozícii a prešla výberovým konaním.
Čiže naozaj to sa, toto sa musím ohradiť, nikdy som kultúru nepolitizoval, nikdy som žiadneho politického nominanta SMER-u na čelo inštitúcie nedosadil. Na tom trvám, na tom si dokonca zakladám. Len toľko som chcel.
Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
9:03
Vzhľadom na to, že v mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý budem podávať v tomto druhom čítaní, chcem zabrániť vyvezeniu vzácnych slovacík a historických dokumentov na reštaurovanie a deacifi..., deacidifikáciu; prepáčte, je skoro ráno (reakcia navrhovateľa), odkysľovanie, hej, ale učila som sa to, pán minister; deacidifikáciu...
Vzhľadom na to, že v mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý budem podávať v tomto druhom čítaní, chcem zabrániť vyvezeniu vzácnych slovacík a historických dokumentov na reštaurovanie a deacifi..., deacidifikáciu; prepáčte, je skoro ráno (reakcia navrhovateľa), odkysľovanie, hej, ale učila som sa to, pán minister; deacidifikáciu mimo územia nielen Slovenskej republiky, ale mimo územia, colného územia Európskej únie.
Treba uviesť na začiatku, že všetky veľké knižnice majú ako povinnosť svoju konzervačnú funkciu, pretože získavajú povinný výtlačok podľa zákona 212/1997 Z. z., ale táto prax je deklaratórna a prax je nedostatočná. To treba hneď na začiatku povedať. Naše knižnice sú podfinancované, poddimenzované, personálne zle obsadené a jednoducho, hoci už máme dvadsať rokov, vyše dvadsať rokov samostatnú Slovenskú republiku, nie sme schopní doceniť význam knižníc ako stánkov kultúry a toho, čo po nás zostáva.
Áno, postavili sme nové asi tri knižnice. Z toho najnovšie v Ružomberku univerzitnú knižnicu, sú krásne. Knižnica univerzity v Nitre, krásna, ale stále nemáme vyriešené zásadné problémy okolo knižníc. Keď vidíme u našich susedov, akým spôsobom knižnice dnes fungujú, čím sa stali, ako je prehodnocovaná ich funkcia, musí si človek začať sypať popol na hlavu a nielen ministri, ale aj my, čo sedíme vo výbore, aj všetci ostatní a celá kultúrna verejnosť.
Tento zákon je najmä o Slovenskej národnej knižnici. Treba pripomenúť, že Slovenská národná knižnica získala z OPIS-u dva 49 mil. eur na to, aby nadrobila tieto veci, tieto mankamenty, ktoré máme, a ďalších 24 mil. eur malo ísť na vybudovanie infraštruktúry a technológie, sterilizácie a deacidifikácie 700-tisíc knižničných jednotiek zo Slovenskej národnej knižnice. Ešte raz opakujem tie sumy, aby ste si uvedomili, mali sme tu cétečká, mali sme tu mnoho vecí, mali sme tu Váhostav, ale tu ide o 49 mil. a 24 mil. eur.
Absencia naštartovania tohto programu spôsobuje každoročnú stratu písomného dedičstva, ktoré sa rozpadá. Tu treba vysvetliť pre tých pár kolegov, ktorí tu sú a ešte by ma počúvali, že je problém od určitého veku v 19. storočí, keď sa začal tlačiť papier, keď sa začal vyrábať, teda prepáčte, papier, ktorý jednoducho podlieha veľmi rýchlo okysličovaniu, okysľovaniu a rozpadá sa. Všetky tie staré predtým papiere vydržia, tie nové tiež vydržia, a toto je jedno obdobie, ktoré vlastne zožiera, by sa dalo priamo povedať, naše kultúrne dedičstvo písomné.
Citujem teda z prílohy projektu DIKDA, tzv. dikda, počet dokumentov v knižnici je asi 3 a pol mil., cena jedného dokumentu, ktorý je tam uložený, je asi okolo 75 eur, čiže celková cena dokumentov je 262 mil. 500-tisíc, hrubá, eur, a ročné straty sa počítajú okolo 4,66 %, čo predstavuje sumu, ako som si vypočítala, 12 232 500 eur. Toto sú ročné straty, prosím pekne, 12 mil. eur, o ktoré prichádza Slovensko tým, že vlastne nezačalo svoju vlastnú poriadnu konzerváciu a deacidifikáciu týchto dokumentov. Už mi to ide, pán minister. Dvanásť miliónov.
Dnes by sme teda mali tu diskutovať, ak by bolo s kým, o príčinách nedostatočného a aj nekvalitného využitia európskych fondov na záchranu nášho písomného dedičstva a o tom by sme tu mali teraz diskutovať, a nie teraz o tom, o čom musíme diskutovať, že budeme podozrievať, že niekto chce bez kontroly našich kurátorov vyviezť na deacidifikáciu a reštaurovanie dokumenty dokonca mimo colného územia Európskej únie. To je to, o čom by sme tu hlavne mali diskutovať, ale musíme diskutovať teraz o tomto podozrení.
To súvisí aj s tým, na čo som upozorňovala v prvom čítaní, že žiaden zákon nám nezabezpečí, aby sa o naše kultúrne dedičstvo, písomné kultúrne dedičstvo starali odborníci. Včera pán poslanec Abrhan jasne uviedol, že medzi 1 300 a pár zamestnancov našich knižníc je naozaj ani nie polovica, ani nie vlastne pätina vysokoškolsky vzdelaných, hoci naše vysoké školy produkujú takýchto študentov, už sú dobre pripravení. Máme stredoškolákov, ktorí sú dobre pripravení, a neustále stretávam ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, hoci tieto špeciálne špecializácie teda na písomné dedičstvo skončia, napr. v archíve mesta Bratislava, kde jednoducho nemáme peniaze na to, aby sme robili výskum, a máme tam fantastické dokumenty. Nikto si neuvedomuje, že tí, ktorí pracujú s týmto písomným dedičstvom, musia ovládať latinu, musia ovládať švabach, musia ovládať proste reči a sú to teda špeciálne a fantasticky vzdelaní ľudia; nevieme ich zaplatiť.
Ďalšou vecou, ktorú treba pripomenúť pri tejto príležitosti, je, že stále nemáme vyriešený základný problém, a síce, či je Slovenská národná knižnica v Martine celoštátnou alebo tou bude Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá plní úlohu celoštátnej, a Slovenská národná knižnica bude len Národná knižnica v Martine. Takže urputne sa tým zaoberáme a nehýbeme sa v tomto zmysle z miesta.
Dovoľte mi teda, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
1. V čl. I sa § 24 dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
(7) Slovacikálny dokument a historický knižničný dokument z konzervačného fondu nie je možné vyviezť z územia Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: V záujme zvýšenej ochrany týchto dokumentov uchovávaných v konzervačných fondoch, ktorých zákonnou povinnosťou je knižničné dokumenty nielen zhromažďovať, teda skladovať, ale ich aj konzervovať, čím sa, samozrejme, rozumie ich čistenie, sterilizácia, deacidifikácia a reštaurovanie, je potrebné zakázať vývoz týchto dokumentov z územia Slovenskej republiky.
2. V čl. I § 24 odsek 3 sa vypúšťajú slová "reštaurátorský a konzervátorský účel".
Hoci ja, musím sa priznať, budem hlasovať aj za ten pozmeňovací návrh, ktorý podal pán Abrhan, ktorý dokonca vyňal z tohto zákona aj tie študijné a výskumné účely, pretože súhlasím s ním, že my ich máme tak málo, lebo po tých rabovačkách v 19. storočí, po vývoze nekontrolovanom, kedy ľudia proste rabovávali a odchádzali na Západ a tam to predávali, máme tak málo týchto dokumentov, že jednoducho ak chce to niekto v originále študovať, nech sa páči, nech príde na Slovensko a my mu môžeme poskytnúť do zahraničia nakoniec kópie.
Odôvodnenie: Slovacikálne dokumenty a historické knižničné dokumenty sa nachádzajú v konzervačných fondoch vo veľmi malom počte (1-2 exempláre) a ak by sa tieto dokumenty mali prevážať do zahraničia, môžu vzniknúť nezvratné straty, poškodenie alebo strata počas prepravy, vysoké náklady na poistenie, problémy, ktoré môžu vzniknúť neodborným alebo chybným konzervačným alebo reštaurátorským zásahom v zahraničí a tak ďalej. Hodnota týchto dokumentov sa nedá vyčísliť a musíme maximálne eliminovať všetky riziká a ochrániť týmto zákonom najcennejšie doklady nášho malého písomného dedičstva.
Pretože som, a to veľmi oceňujem, diskutovala aj so zamestnancami ministerstva kultúry o tomto mojom návrhu, poskytla som ho, zmenila som tam len "konzervačná knižnica" na "konzervačný fond". V tejto diskusii vyplynulo niekoľko nedorozumení, preto by som si dovolila prečítať vymedzenie základných pojmov aj z tohto zákona.
§ 2
"Slovacikálny dokument je knižničný dokument, ktorý sa podľa autorstva, jazyka, miesta vydania alebo obsahu týka Slovenska alebo Slovákov."
Ale v § 1 (predmet úpravy) v ods. 2 je písané, v ods. 2b:
Tento zákon sa vzťahuje na "vlastníka alebo správcu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu alebo vzácneho rukopisu, starej a vzácnej tlače a významného slovacikálného dokumentu bez časového ohraničenia, ktoré okrem archívnych dokumentov upravených osobitným predpisom možno pre ich jedinečnú hodnotu vyhlásiť za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond."
Teda to, čo vyplynulo z tých mojich diskusií s ministerstvom kultúry, žiaden argument, že ja chcem zabrániť, aby vyviezli, ja neviem, knihy z Evity alebo z Keleovej-Vasilkovej alebo ja neviem čo, nemajú miesta, tu je to jasne definované, o čo ide. Tento zákon sa vzťahuje na, to znamená, že žiadny argument, že keď prijmete túto moju, tento návrh novely, tak že nebudeme si môcť zobrať hociktorú knižku, ktorá vychádza v dvojtisícovom náklade, k moru, aby sme si ju prečítali. Nemajú miesta. To sú hlúpe argumenty. Na to sa tento zákon nevzťahuje.
Ďalej pokračujem, to je zo zákona, ktorý obsahuje jasné vymedzenie, čo to je historický knižničný dokument a historický knižničný fond: "Historický knižničný dokument je samostatný dokument a historický knižničný fond je súbor dokumentov vyhlásených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond podľa § 21, okrem archívnych dokumentov upravených osobitným predpisom. Historický knižničný dokument a historický knižničný fond nemusí byť súčasťou knižničného fondu", dokonca.
Potom v § 21 je vyhlasovanie historického knižničného dokumentu a tam je pod a) "osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu majú tieto dokumenty" a je to najmä, a teraz sa vymenuváva: "vzácny rukopis, stará a vzácna tlač do roku 1830, slovacikálny dokument alebo fond do roku 1918 a významný slovacikálny dokument alebo fond bez časového ohraničenia".
A ešte ďalej vymedzenie ďalšie: "Konzervačný fond je súbor všetkých knižničných dokumentov získaných a trvalo uchovávaných knižnicou."
A zároveň na tú diskusiu, ktorú som mala, čo si veľmi vážim.
§ 17 Medziknižničná výpožičná služba a medzinárodná medziknižničná výpožičná služba
Bod 1: "Knižnice sú povinné v rámci medziknižničnej výpožičnej služby a medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby vypožičať požadovaný knižničný dokument alebo jeho časť alebo poskytnúť informácie, kde sa požadovaný knižničný dokument nachádza v snahe zabezpečiť všeobecnú dostupnosť publikácií. Poskytnutie knižničného dokumentu môže knižnica obmedziť pri knižničnom dokumente, ktorý je súčasťou konzervačného fondu."
Čiže obviňovanie, že som si nie vedomá toho, že nebudete môcť požičiavať, nie je zase namieste, nie je namieste. My môžeme dokonca podľa § 17 obmedziť tieto výpožičky pri knižničnom dokumente, ktorý je súčasťou konzervačného fondu.
Takže toto je len na tú diskusiu, ktorú som mala, a hovorím, veľmi si ju vážim, pretože takto asi by mali poslanci s ministerstvami pracovať, keď sa snažia presadiť nejaké svoje návrhy.
A teraz ešte pár slov, prečo teda o to tak zarputilo bojujem. Vývoz na reštaurátorský a konzervátorský účel je podľa mňa neštandardný, neštandardný a riskantný. Ja viem, že Američania, z diskusie, včera som o tom diskutovala, že nám poskytli a poslali výtlačky časopisov Slovákov žijúcich v zahraničí, aby sme to my tu skonzervovali. Áno, pretože my na rozdiel od Američanov máme zrejme lepší vzťah k tomu a máme aj lepšie metódy. Ale, materiál sa, samozrejme, môže stratiť, zničiť, môže byť poškodený a na účel vedy a výskumu sa môžu používať kópie.
My sme mali vybudovať vlastnú potrebnú infraštruktúru, lebo v našich pamäťových a fondových inštitúciách na Slovensku je; a teraz počúvajte, prosím, tých pár kolegov, ktorí tu sú; 3 mil. 652-tisíc dokumentov. To nie sú všetky, ktoré tam máme. Ale 3 mil. 652-tisíc si vyžaduje konzervovanie. To znamená, sú z obdobia, kedy jednoducho ich treba konzervovať. A to ešte uvádzam, že tento počet je bez archívnych materiálov, ktorých je možno až 150 km, keby sme ich postavili vedľa seba. Ako teda tieto materiály budeme konzervovať? Ako ich budeme reštaurovať? Ale aj keby sa to týkalo len niekoľkých dokumentov, taký dokument musí byť špeciálne zabalený v prítomnosti odborníkov, musí ho sprevádzať kuriér a mali by sme trvať na tom, že aj náš odborník aby bol neustále pri tom. Koľko státisícov eur to bude stáť?
V dodatku tohto zákona je napísané, že to nebude stáť financie Slovenskej republiky nič. Ja sa pýtam, ako je to možné. To bude mať dopad na štátne financie. Potom pozmeňme zákon o Slovenskej národnej knižnici, ktorá, citujem, "má byť špecializovaným konzervačným a reštaurátorským pracoviskom pre naše písomné dedičstvo".
A tu treba znovu zdôrazniť, že aj ministerstvo kultúry je zodpovedné za komplexnú ochranu v zmysle uznesenia vlády z roku 2010, a toto uznesenie vlády nepredpokladá vývoz, ale toto uznesenie vlády predpokladá vybudovanie vlastných kapacít na Slovensku za tie milióny, o ktorých som hovorila.
Nakoniec § 24 ods. 5, kde sa, citujem: "Vlastník dokumentu je povinný neodkladne preveriť pri spätnom dovoze..., či nedošlo k poškodeniu alebo znehodnoteniu pri konzervácii a reštaurovaní." To sa týka, že by sme požičali tieto materiály na nejaké výstavy. A čo nám to bude platné, čo nám to bude platné, keď tie najdôležitejšie dokumenty máme dokonca mimo colného územia EÚ vyviesť podľa tohto zákona? Čo nám to bude platné? A už len na smiech je, že potom to vraj treba do 30 dní oznámiť ministerstvu kultúry. No tak keď to bude takto poškodené alebo neodborne reštaurované, tak už potom nám zostanú len oči pre plač.
Môžete mi hovoriť, že nie, to bude úžasné. Ale je mojou povinnosťou ako opozičnej poslankyne na toto upozorňovať, a preto o to tak úporne bojujem, aby som aspoň tým pár kolegom, ktorí tu sú, vysvetlila, prečo o to tak úporne bojujem. Ja, samozrejme, tuším, o čo ide. A dokonca by som to tu mohla v parlamente aj povedať, pretože tu môžem povedať veľa vecí. Ja viem, prečo toto je, ja viem, prečo to v tomto zákone je. Snažila som sa to naznačiť. A budem sa pozerať, ako o tom budú moji kolegovia, najmä z kultúrneho výboru, hlasovať. Pretože to, že nevystupujú na výbore, že sa nezapájajú do žiadnej debaty, že my vlastne nevieme, okrem predsedu výboru a dvoch ešte, pána Senku a tak, my vlastne nevieme, naši kolegovia zo SMER-u čo si o tom myslia, pretože zásadne nediskutujú. Ja chápem, že ako vládni poslanci sa nemôžu postaviť proti tomu, čo robí ministerstvo. Ale aspoň by to mali obhajovať, pán minister. Aspoň by mali vedieť obhajovať. Alebo koho ste to poslali do toho kultúrneho výboru?
Takže toto som asi chcela povedať, pán minister. A v tom pozmeňujúcom návrhu podľa toho, ako je to rozdané v laviciach, je všade tam, kde je "konzervačná knižnica", je napísané "konzervačný fond".
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán minister.
Vystúpenie v rozprave
6.5.2015 o 9:03 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci, dobré ráno, pani podpredsedníčka, pán minister, dobré ráno, pán spravodajca.
Vzhľadom na to, že v mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý budem podávať v tomto druhom čítaní, chcem zabrániť vyvezeniu vzácnych slovacík a historických dokumentov na reštaurovanie a deacifi..., deacidifikáciu; prepáčte, je skoro ráno (reakcia navrhovateľa), odkysľovanie, hej, ale učila som sa to, pán minister; deacidifikáciu mimo územia nielen Slovenskej republiky, ale mimo územia, colného územia Európskej únie.
Treba uviesť na začiatku, že všetky veľké knižnice majú ako povinnosť svoju konzervačnú funkciu, pretože získavajú povinný výtlačok podľa zákona 212/1997 Z. z., ale táto prax je deklaratórna a prax je nedostatočná. To treba hneď na začiatku povedať. Naše knižnice sú podfinancované, poddimenzované, personálne zle obsadené a jednoducho, hoci už máme dvadsať rokov, vyše dvadsať rokov samostatnú Slovenskú republiku, nie sme schopní doceniť význam knižníc ako stánkov kultúry a toho, čo po nás zostáva.
Áno, postavili sme nové asi tri knižnice. Z toho najnovšie v Ružomberku univerzitnú knižnicu, sú krásne. Knižnica univerzity v Nitre, krásna, ale stále nemáme vyriešené zásadné problémy okolo knižníc. Keď vidíme u našich susedov, akým spôsobom knižnice dnes fungujú, čím sa stali, ako je prehodnocovaná ich funkcia, musí si človek začať sypať popol na hlavu a nielen ministri, ale aj my, čo sedíme vo výbore, aj všetci ostatní a celá kultúrna verejnosť.
Tento zákon je najmä o Slovenskej národnej knižnici. Treba pripomenúť, že Slovenská národná knižnica získala z OPIS-u dva 49 mil. eur na to, aby nadrobila tieto veci, tieto mankamenty, ktoré máme, a ďalších 24 mil. eur malo ísť na vybudovanie infraštruktúry a technológie, sterilizácie a deacidifikácie 700-tisíc knižničných jednotiek zo Slovenskej národnej knižnice. Ešte raz opakujem tie sumy, aby ste si uvedomili, mali sme tu cétečká, mali sme tu mnoho vecí, mali sme tu Váhostav, ale tu ide o 49 mil. a 24 mil. eur.
Absencia naštartovania tohto programu spôsobuje každoročnú stratu písomného dedičstva, ktoré sa rozpadá. Tu treba vysvetliť pre tých pár kolegov, ktorí tu sú a ešte by ma počúvali, že je problém od určitého veku v 19. storočí, keď sa začal tlačiť papier, keď sa začal vyrábať, teda prepáčte, papier, ktorý jednoducho podlieha veľmi rýchlo okysličovaniu, okysľovaniu a rozpadá sa. Všetky tie staré predtým papiere vydržia, tie nové tiež vydržia, a toto je jedno obdobie, ktoré vlastne zožiera, by sa dalo priamo povedať, naše kultúrne dedičstvo písomné.
Citujem teda z prílohy projektu DIKDA, tzv. dikda, počet dokumentov v knižnici je asi 3 a pol mil., cena jedného dokumentu, ktorý je tam uložený, je asi okolo 75 eur, čiže celková cena dokumentov je 262 mil. 500-tisíc, hrubá, eur, a ročné straty sa počítajú okolo 4,66 %, čo predstavuje sumu, ako som si vypočítala, 12 232 500 eur. Toto sú ročné straty, prosím pekne, 12 mil. eur, o ktoré prichádza Slovensko tým, že vlastne nezačalo svoju vlastnú poriadnu konzerváciu a deacidifikáciu týchto dokumentov. Už mi to ide, pán minister. Dvanásť miliónov.
Dnes by sme teda mali tu diskutovať, ak by bolo s kým, o príčinách nedostatočného a aj nekvalitného využitia európskych fondov na záchranu nášho písomného dedičstva a o tom by sme tu mali teraz diskutovať, a nie teraz o tom, o čom musíme diskutovať, že budeme podozrievať, že niekto chce bez kontroly našich kurátorov vyviezť na deacidifikáciu a reštaurovanie dokumenty dokonca mimo colného územia Európskej únie. To je to, o čom by sme tu hlavne mali diskutovať, ale musíme diskutovať teraz o tomto podozrení.
To súvisí aj s tým, na čo som upozorňovala v prvom čítaní, že žiaden zákon nám nezabezpečí, aby sa o naše kultúrne dedičstvo, písomné kultúrne dedičstvo starali odborníci. Včera pán poslanec Abrhan jasne uviedol, že medzi 1 300 a pár zamestnancov našich knižníc je naozaj ani nie polovica, ani nie vlastne pätina vysokoškolsky vzdelaných, hoci naše vysoké školy produkujú takýchto študentov, už sú dobre pripravení. Máme stredoškolákov, ktorí sú dobre pripravení, a neustále stretávam ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, hoci tieto špeciálne špecializácie teda na písomné dedičstvo skončia, napr. v archíve mesta Bratislava, kde jednoducho nemáme peniaze na to, aby sme robili výskum, a máme tam fantastické dokumenty. Nikto si neuvedomuje, že tí, ktorí pracujú s týmto písomným dedičstvom, musia ovládať latinu, musia ovládať švabach, musia ovládať proste reči a sú to teda špeciálne a fantasticky vzdelaní ľudia; nevieme ich zaplatiť.
Ďalšou vecou, ktorú treba pripomenúť pri tejto príležitosti, je, že stále nemáme vyriešený základný problém, a síce, či je Slovenská národná knižnica v Martine celoštátnou alebo tou bude Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá plní úlohu celoštátnej, a Slovenská národná knižnica bude len Národná knižnica v Martine. Takže urputne sa tým zaoberáme a nehýbeme sa v tomto zmysle z miesta.
Dovoľte mi teda, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
1. V čl. I sa § 24 dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
(7) Slovacikálny dokument a historický knižničný dokument z konzervačného fondu nie je možné vyviezť z územia Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: V záujme zvýšenej ochrany týchto dokumentov uchovávaných v konzervačných fondoch, ktorých zákonnou povinnosťou je knižničné dokumenty nielen zhromažďovať, teda skladovať, ale ich aj konzervovať, čím sa, samozrejme, rozumie ich čistenie, sterilizácia, deacidifikácia a reštaurovanie, je potrebné zakázať vývoz týchto dokumentov z územia Slovenskej republiky.
2. V čl. I § 24 odsek 3 sa vypúšťajú slová "reštaurátorský a konzervátorský účel".
Hoci ja, musím sa priznať, budem hlasovať aj za ten pozmeňovací návrh, ktorý podal pán Abrhan, ktorý dokonca vyňal z tohto zákona aj tie študijné a výskumné účely, pretože súhlasím s ním, že my ich máme tak málo, lebo po tých rabovačkách v 19. storočí, po vývoze nekontrolovanom, kedy ľudia proste rabovávali a odchádzali na Západ a tam to predávali, máme tak málo týchto dokumentov, že jednoducho ak chce to niekto v originále študovať, nech sa páči, nech príde na Slovensko a my mu môžeme poskytnúť do zahraničia nakoniec kópie.
Odôvodnenie: Slovacikálne dokumenty a historické knižničné dokumenty sa nachádzajú v konzervačných fondoch vo veľmi malom počte (1-2 exempláre) a ak by sa tieto dokumenty mali prevážať do zahraničia, môžu vzniknúť nezvratné straty, poškodenie alebo strata počas prepravy, vysoké náklady na poistenie, problémy, ktoré môžu vzniknúť neodborným alebo chybným konzervačným alebo reštaurátorským zásahom v zahraničí a tak ďalej. Hodnota týchto dokumentov sa nedá vyčísliť a musíme maximálne eliminovať všetky riziká a ochrániť týmto zákonom najcennejšie doklady nášho malého písomného dedičstva.
Pretože som, a to veľmi oceňujem, diskutovala aj so zamestnancami ministerstva kultúry o tomto mojom návrhu, poskytla som ho, zmenila som tam len "konzervačná knižnica" na "konzervačný fond". V tejto diskusii vyplynulo niekoľko nedorozumení, preto by som si dovolila prečítať vymedzenie základných pojmov aj z tohto zákona.
§ 2
"Slovacikálny dokument je knižničný dokument, ktorý sa podľa autorstva, jazyka, miesta vydania alebo obsahu týka Slovenska alebo Slovákov."
Ale v § 1 (predmet úpravy) v ods. 2 je písané, v ods. 2b:
Tento zákon sa vzťahuje na "vlastníka alebo správcu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu alebo vzácneho rukopisu, starej a vzácnej tlače a významného slovacikálného dokumentu bez časového ohraničenia, ktoré okrem archívnych dokumentov upravených osobitným predpisom možno pre ich jedinečnú hodnotu vyhlásiť za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond."
Teda to, čo vyplynulo z tých mojich diskusií s ministerstvom kultúry, žiaden argument, že ja chcem zabrániť, aby vyviezli, ja neviem, knihy z Evity alebo z Keleovej-Vasilkovej alebo ja neviem čo, nemajú miesta, tu je to jasne definované, o čo ide. Tento zákon sa vzťahuje na, to znamená, že žiadny argument, že keď prijmete túto moju, tento návrh novely, tak že nebudeme si môcť zobrať hociktorú knižku, ktorá vychádza v dvojtisícovom náklade, k moru, aby sme si ju prečítali. Nemajú miesta. To sú hlúpe argumenty. Na to sa tento zákon nevzťahuje.
Ďalej pokračujem, to je zo zákona, ktorý obsahuje jasné vymedzenie, čo to je historický knižničný dokument a historický knižničný fond: "Historický knižničný dokument je samostatný dokument a historický knižničný fond je súbor dokumentov vyhlásených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond podľa § 21, okrem archívnych dokumentov upravených osobitným predpisom. Historický knižničný dokument a historický knižničný fond nemusí byť súčasťou knižničného fondu", dokonca.
Potom v § 21 je vyhlasovanie historického knižničného dokumentu a tam je pod a) "osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu majú tieto dokumenty" a je to najmä, a teraz sa vymenuváva: "vzácny rukopis, stará a vzácna tlač do roku 1830, slovacikálny dokument alebo fond do roku 1918 a významný slovacikálny dokument alebo fond bez časového ohraničenia".
A ešte ďalej vymedzenie ďalšie: "Konzervačný fond je súbor všetkých knižničných dokumentov získaných a trvalo uchovávaných knižnicou."
A zároveň na tú diskusiu, ktorú som mala, čo si veľmi vážim.
§ 17 Medziknižničná výpožičná služba a medzinárodná medziknižničná výpožičná služba
Bod 1: "Knižnice sú povinné v rámci medziknižničnej výpožičnej služby a medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby vypožičať požadovaný knižničný dokument alebo jeho časť alebo poskytnúť informácie, kde sa požadovaný knižničný dokument nachádza v snahe zabezpečiť všeobecnú dostupnosť publikácií. Poskytnutie knižničného dokumentu môže knižnica obmedziť pri knižničnom dokumente, ktorý je súčasťou konzervačného fondu."
Čiže obviňovanie, že som si nie vedomá toho, že nebudete môcť požičiavať, nie je zase namieste, nie je namieste. My môžeme dokonca podľa § 17 obmedziť tieto výpožičky pri knižničnom dokumente, ktorý je súčasťou konzervačného fondu.
Takže toto je len na tú diskusiu, ktorú som mala, a hovorím, veľmi si ju vážim, pretože takto asi by mali poslanci s ministerstvami pracovať, keď sa snažia presadiť nejaké svoje návrhy.
A teraz ešte pár slov, prečo teda o to tak zarputilo bojujem. Vývoz na reštaurátorský a konzervátorský účel je podľa mňa neštandardný, neštandardný a riskantný. Ja viem, že Američania, z diskusie, včera som o tom diskutovala, že nám poskytli a poslali výtlačky časopisov Slovákov žijúcich v zahraničí, aby sme to my tu skonzervovali. Áno, pretože my na rozdiel od Američanov máme zrejme lepší vzťah k tomu a máme aj lepšie metódy. Ale, materiál sa, samozrejme, môže stratiť, zničiť, môže byť poškodený a na účel vedy a výskumu sa môžu používať kópie.
My sme mali vybudovať vlastnú potrebnú infraštruktúru, lebo v našich pamäťových a fondových inštitúciách na Slovensku je; a teraz počúvajte, prosím, tých pár kolegov, ktorí tu sú; 3 mil. 652-tisíc dokumentov. To nie sú všetky, ktoré tam máme. Ale 3 mil. 652-tisíc si vyžaduje konzervovanie. To znamená, sú z obdobia, kedy jednoducho ich treba konzervovať. A to ešte uvádzam, že tento počet je bez archívnych materiálov, ktorých je možno až 150 km, keby sme ich postavili vedľa seba. Ako teda tieto materiály budeme konzervovať? Ako ich budeme reštaurovať? Ale aj keby sa to týkalo len niekoľkých dokumentov, taký dokument musí byť špeciálne zabalený v prítomnosti odborníkov, musí ho sprevádzať kuriér a mali by sme trvať na tom, že aj náš odborník aby bol neustále pri tom. Koľko státisícov eur to bude stáť?
V dodatku tohto zákona je napísané, že to nebude stáť financie Slovenskej republiky nič. Ja sa pýtam, ako je to možné. To bude mať dopad na štátne financie. Potom pozmeňme zákon o Slovenskej národnej knižnici, ktorá, citujem, "má byť špecializovaným konzervačným a reštaurátorským pracoviskom pre naše písomné dedičstvo".
A tu treba znovu zdôrazniť, že aj ministerstvo kultúry je zodpovedné za komplexnú ochranu v zmysle uznesenia vlády z roku 2010, a toto uznesenie vlády nepredpokladá vývoz, ale toto uznesenie vlády predpokladá vybudovanie vlastných kapacít na Slovensku za tie milióny, o ktorých som hovorila.
Nakoniec § 24 ods. 5, kde sa, citujem: "Vlastník dokumentu je povinný neodkladne preveriť pri spätnom dovoze..., či nedošlo k poškodeniu alebo znehodnoteniu pri konzervácii a reštaurovaní." To sa týka, že by sme požičali tieto materiály na nejaké výstavy. A čo nám to bude platné, čo nám to bude platné, keď tie najdôležitejšie dokumenty máme dokonca mimo colného územia EÚ vyviesť podľa tohto zákona? Čo nám to bude platné? A už len na smiech je, že potom to vraj treba do 30 dní oznámiť ministerstvu kultúry. No tak keď to bude takto poškodené alebo neodborne reštaurované, tak už potom nám zostanú len oči pre plač.
Môžete mi hovoriť, že nie, to bude úžasné. Ale je mojou povinnosťou ako opozičnej poslankyne na toto upozorňovať, a preto o to tak úporne bojujem, aby som aspoň tým pár kolegom, ktorí tu sú, vysvetlila, prečo o to tak úporne bojujem. Ja, samozrejme, tuším, o čo ide. A dokonca by som to tu mohla v parlamente aj povedať, pretože tu môžem povedať veľa vecí. Ja viem, prečo toto je, ja viem, prečo to v tomto zákone je. Snažila som sa to naznačiť. A budem sa pozerať, ako o tom budú moji kolegovia, najmä z kultúrneho výboru, hlasovať. Pretože to, že nevystupujú na výbore, že sa nezapájajú do žiadnej debaty, že my vlastne nevieme, okrem predsedu výboru a dvoch ešte, pána Senku a tak, my vlastne nevieme, naši kolegovia zo SMER-u čo si o tom myslia, pretože zásadne nediskutujú. Ja chápem, že ako vládni poslanci sa nemôžu postaviť proti tomu, čo robí ministerstvo. Ale aspoň by to mali obhajovať, pán minister. Aspoň by mali vedieť obhajovať. Alebo koho ste to poslali do toho kultúrneho výboru?
Takže toto som asi chcela povedať, pán minister. A v tom pozmeňujúcom návrhu podľa toho, ako je to rozdané v laviciach, je všade tam, kde je "konzervačná knižnica", je napísané "konzervačný fond".
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán minister.
Autorizovaný
9:26
Niekedy je, pani poslankyňa, lepšie nehovoriť. To len na konto toho, že, to len na konto toho. Ja sa nikdy nepovažujem za, ale však vy môžete, samozrejme, komentovať vašich kolegov, ale každý si robí svoju prácu, ako vie, ako chce, ako považuje za vhodné. No tak ja si myslím, že vaši kolegovia vo výbore možno hovoria menej ako vy. To neznamená, že hovoria zle, alebo že treba vždy hovoriť za každú cenu a...
Niekedy je, pani poslankyňa, lepšie nehovoriť. To len na konto toho, že, to len na konto toho. Ja sa nikdy nepovažujem za, ale však vy môžete, samozrejme, komentovať vašich kolegov, ale každý si robí svoju prácu, ako vie, ako chce, ako považuje za vhodné. No tak ja si myslím, že vaši kolegovia vo výbore možno hovoria menej ako vy. To neznamená, že hovoria zle, alebo že treba vždy hovoriť za každú cenu a možno aj v tejto súvislosti.
Dovoľte mi teda, aby som v rozprave zareagoval na ten pozmeňujúci návrh váš aj pána poslanca Abrhana. I keď sú tam určité malé odlišnosti, ale v zásade si myslím, že aj dôvod týchto pozmeňujúcich návrhov je rovnaký. Začnem otázkou: Ak vám tak veľmi leží na srdci otázka možného vývozu vzácnych historických knižničných dokumentov a teraz považujete za katastrofu, ak by zákon zadefinoval dočasný dovoz a vývoz, prečo už x-krát ste nepredložili nejaký pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý dnes umožňuje bezbrehý dovoz a vývoz? Keď to je také strašne akútne, prečo teraz, ten obmedzený je katastrofou, prečo ste neboli aktívna, ak to pociťujete ako takú vážnu hrozbu?
Samozrejme, že vy máte utkvelú predstavu, lebo toto sa týka digitalizácie, vy máte utkvelú predstavu a v podstate roky s ňou už operujete, že pri digitalizácii knižničných dokumentov budú vzácne knižničné dokumenty vyvezené do zahraničia a tam budú nenávratne zničené. Dobre, veď majte takú predstavu. Tá digitalizácia, myslím vecne, už samotná digitalizácia, v dnešnom momente už je zdigitalizovaný väčší počet objektov a aj, samozrejme, knižných dokumentov, ako bolo naplánované. Boli zdigitalizované mnohé, mnohé, mnohé vzácne knižničné dokumenty, žiadny nebol vyvezený, a boli reštaurované alebo odkyslené na Slovensku. No ale keďže ste dôsledná, tak musíte neustále s touto utkvelou predstavou a strašením operovať.
O čom sa ale z vecného hľadiska bavíme? Bavíme sa o mobilite hnuteľných súčastí kultúrneho dedičstva. A táto mobilita hnuteľných predmetov kultúrneho dedičstva – to sú aj obrazy, to sú aj iné vzácne pamiatky a, samozrejme, aj knižničné dokumenty – je chránená aj inými zákonmi, napríklad v zákone o múzeách a galériách, a majú rovnaký prísny a ochranný režim, ako je to napríklad aj v tomto návrhu zákona. Čiže očakávam, že budete obdobne aj pri iných zákonoch, aktívne budete zakazovať dočasný vývoz a dovoz. A to hovoríme o predmetoch, ktoré nemajú ani dva exempláre, často sú to jedinečné predmety v jednom exemplári. A niekedy aj vzniká situácia, kedy sme radi, že ich môžeme reštaurovať za pomoci odborníkov aj v nejakej inej krajine, ako sme napríklad v prípade Krásnej Hôrky prijali pomoc Českej republiky a časť predmetov poškodených pri požiari sa reštauruje v Čechách. Je to aj na základe dohody Českej republiky, Slovenskej republiky, nič strašné sa nedeje, pomáha to aj nám, sme radi, že nám pomáhajú v tejto veci. A je to možné aj vďaka tomu, že je možný dočasný vývoz a dovoz aj takýchto predmetov.
No a teraz, aby bolo zrejmé tým, ktorí počúvajú alebo budú počúvať, čo navrhuje tento zákon v tejto veci, aspoň v tej skratke. Je to § 24, ktorý hovorí: Vývoz a dovoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu, čiže po prvé, v prvom odseku hovorí, že nemožno trvalo vyviesť historický knižničný dokument a historický knižničný fond z územia Slovenskej republiky. V druhom odseku hovorí, že je to možné urobiť len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. V treťom odseku hovorí, že dočasný vývoz historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu z colného územia Európskej únie je možný na prezentačný, vedecko-výskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel a môže trvať najviac dva roky od vydania súhlasu. Sú tu ešte ďalšie ustanovenia.
Chcel som týmto ilustrovať, že ide o úplne normálnu vec, v určitých prípadoch prijateľné účely, pre ktoré je možný dočasný vývoz a dovoz. Nepácha sa tým žiadna kriminalita, je to ošetrené, takže vy bojujete len, pani poslankyňa, s vašimi utkvelými predstavami v snahe možno dokázať alebo pripísať mne, že sa podieľam na organizovanom vývoze vzácnych knižničných dokumentov do zahraničia, aby tam boli azda definitívne zničené. Takže ja si za týmto návrhom stojím. Je to presne paralela aj k iným zákonom, k iným typom kultúrneho dedičstva, kedy je úplne normálne, že na tieto účely je možný dočasný vývoz a dovoz, prísne regulovaný, dohliadaný. A tým pádom aj dávam najavo, ako sa staviam k tomuto alebo k týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Niekedy je, pani poslankyňa, lepšie nehovoriť. To len na konto toho, že, to len na konto toho. Ja sa nikdy nepovažujem za, ale však vy môžete, samozrejme, komentovať vašich kolegov, ale každý si robí svoju prácu, ako vie, ako chce, ako považuje za vhodné. No tak ja si myslím, že vaši kolegovia vo výbore možno hovoria menej ako vy. To neznamená, že hovoria zle, alebo že treba vždy hovoriť za každú cenu a možno aj v tejto súvislosti.
Dovoľte mi teda, aby som v rozprave zareagoval na ten pozmeňujúci návrh váš aj pána poslanca Abrhana. I keď sú tam určité malé odlišnosti, ale v zásade si myslím, že aj dôvod týchto pozmeňujúcich návrhov je rovnaký. Začnem otázkou: Ak vám tak veľmi leží na srdci otázka možného vývozu vzácnych historických knižničných dokumentov a teraz považujete za katastrofu, ak by zákon zadefinoval dočasný dovoz a vývoz, prečo už x-krát ste nepredložili nejaký pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý dnes umožňuje bezbrehý dovoz a vývoz? Keď to je také strašne akútne, prečo teraz, ten obmedzený je katastrofou, prečo ste neboli aktívna, ak to pociťujete ako takú vážnu hrozbu?
Samozrejme, že vy máte utkvelú predstavu, lebo toto sa týka digitalizácie, vy máte utkvelú predstavu a v podstate roky s ňou už operujete, že pri digitalizácii knižničných dokumentov budú vzácne knižničné dokumenty vyvezené do zahraničia a tam budú nenávratne zničené. Dobre, veď majte takú predstavu. Tá digitalizácia, myslím vecne, už samotná digitalizácia, v dnešnom momente už je zdigitalizovaný väčší počet objektov a aj, samozrejme, knižných dokumentov, ako bolo naplánované. Boli zdigitalizované mnohé, mnohé, mnohé vzácne knižničné dokumenty, žiadny nebol vyvezený, a boli reštaurované alebo odkyslené na Slovensku. No ale keďže ste dôsledná, tak musíte neustále s touto utkvelou predstavou a strašením operovať.
O čom sa ale z vecného hľadiska bavíme? Bavíme sa o mobilite hnuteľných súčastí kultúrneho dedičstva. A táto mobilita hnuteľných predmetov kultúrneho dedičstva – to sú aj obrazy, to sú aj iné vzácne pamiatky a, samozrejme, aj knižničné dokumenty – je chránená aj inými zákonmi, napríklad v zákone o múzeách a galériách, a majú rovnaký prísny a ochranný režim, ako je to napríklad aj v tomto návrhu zákona. Čiže očakávam, že budete obdobne aj pri iných zákonoch, aktívne budete zakazovať dočasný vývoz a dovoz. A to hovoríme o predmetoch, ktoré nemajú ani dva exempláre, často sú to jedinečné predmety v jednom exemplári. A niekedy aj vzniká situácia, kedy sme radi, že ich môžeme reštaurovať za pomoci odborníkov aj v nejakej inej krajine, ako sme napríklad v prípade Krásnej Hôrky prijali pomoc Českej republiky a časť predmetov poškodených pri požiari sa reštauruje v Čechách. Je to aj na základe dohody Českej republiky, Slovenskej republiky, nič strašné sa nedeje, pomáha to aj nám, sme radi, že nám pomáhajú v tejto veci. A je to možné aj vďaka tomu, že je možný dočasný vývoz a dovoz aj takýchto predmetov.
No a teraz, aby bolo zrejmé tým, ktorí počúvajú alebo budú počúvať, čo navrhuje tento zákon v tejto veci, aspoň v tej skratke. Je to § 24, ktorý hovorí: Vývoz a dovoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu, čiže po prvé, v prvom odseku hovorí, že nemožno trvalo vyviesť historický knižničný dokument a historický knižničný fond z územia Slovenskej republiky. V druhom odseku hovorí, že je to možné urobiť len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. V treťom odseku hovorí, že dočasný vývoz historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu z colného územia Európskej únie je možný na prezentačný, vedecko-výskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel a môže trvať najviac dva roky od vydania súhlasu. Sú tu ešte ďalšie ustanovenia.
Chcel som týmto ilustrovať, že ide o úplne normálnu vec, v určitých prípadoch prijateľné účely, pre ktoré je možný dočasný vývoz a dovoz. Nepácha sa tým žiadna kriminalita, je to ošetrené, takže vy bojujete len, pani poslankyňa, s vašimi utkvelými predstavami v snahe možno dokázať alebo pripísať mne, že sa podieľam na organizovanom vývoze vzácnych knižničných dokumentov do zahraničia, aby tam boli azda definitívne zničené. Takže ja si za týmto návrhom stojím. Je to presne paralela aj k iným zákonom, k iným typom kultúrneho dedičstva, kedy je úplne normálne, že na tieto účely je možný dočasný vývoz a dovoz, prísne regulovaný, dohliadaný. A tým pádom aj dávam najavo, ako sa staviam k tomuto alebo k týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:32
Magdaléna VášáryováAle bezbrehý dovoz a vývoz, že sme neprotestovali?! To nebola pravda. To nie je pravda, pán minister! Vy viete veľmi dobre, že každý takýto dokument musel byť schválený vládou, nielen ministerstvom, ale podľa zákona vládou. A teraz...
Ale bezbrehý dovoz a vývoz, že sme neprotestovali?! To nebola pravda. To nie je pravda, pán minister! Vy viete veľmi dobre, že každý takýto dokument musel byť schválený vládou, nielen ministerstvom, ale podľa zákona vládou. A teraz vláda nie, len ministerstvo? To znamená, na vás ide tá zodpovednosť, pán minister, len na vás. Vy viete veľmi dobre, že sme zastavili vývoz do Leipzigu pred pár rokmi, že to bolo pripravené a že sme to zastavili.
Ale mne ide o to, že sme mali peniaze na to, aby sme to postavili tu, aby sme to postavili tu. A ja sa pýtam, kde sú tie peniaze a na čo sa použili. Na to musíte odpovedať, pán minister, keď už teda ma oberáte o česť a dobré úmysly.
Áno, ide o to digitalizovanie. A o to digitalizovanie a špeciálne v Slovenskej národnej knižnici. Vy predsa viete, že bol znížený počet digitalizovaných predmetov. Vy predsa musíte vedieť, že sú digitalizované nereštaurované, nereštaurované dokumenty. Veď ja nie som zo včerajška, teda z dneška, že som sa začala tým zaoberať. Ja to sledujem stále a kontinuálne a viem, čo sa tam deje.
Samozrejme, ak si to znovu prečítate, to nie je nijakým spôsobom obmedzenie, že by sme sa mali zúčastňovať nejakých výstav alebo čohokoľvek. Tam ide, mne ide o reštaurátorské a deacifikačné procesy. Nič viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.5.2015 o 9:32 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Samozrejme, pán minister, ja nič inšie som neočakávala. Veď predsa v SMER-e nikdy neprijímate alebo veľmi zriedka naše dobré návrhy a potom o pol roka prídu ukradnuté pod vás, pod egidou SMER-u.
Ale bezbrehý dovoz a vývoz, že sme neprotestovali?! To nebola pravda. To nie je pravda, pán minister! Vy viete veľmi dobre, že každý takýto dokument musel byť schválený vládou, nielen ministerstvom, ale podľa zákona vládou. A teraz vláda nie, len ministerstvo? To znamená, na vás ide tá zodpovednosť, pán minister, len na vás. Vy viete veľmi dobre, že sme zastavili vývoz do Leipzigu pred pár rokmi, že to bolo pripravené a že sme to zastavili.
Ale mne ide o to, že sme mali peniaze na to, aby sme to postavili tu, aby sme to postavili tu. A ja sa pýtam, kde sú tie peniaze a na čo sa použili. Na to musíte odpovedať, pán minister, keď už teda ma oberáte o česť a dobré úmysly.
Áno, ide o to digitalizovanie. A o to digitalizovanie a špeciálne v Slovenskej národnej knižnici. Vy predsa viete, že bol znížený počet digitalizovaných predmetov. Vy predsa musíte vedieť, že sú digitalizované nereštaurované, nereštaurované dokumenty. Veď ja nie som zo včerajška, teda z dneška, že som sa začala tým zaoberať. Ja to sledujem stále a kontinuálne a viem, čo sa tam deje.
Samozrejme, ak si to znovu prečítate, to nie je nijakým spôsobom obmedzenie, že by sme sa mali zúčastňovať nejakých výstav alebo čohokoľvek. Tam ide, mne ide o reštaurátorské a deacifikačné procesy. Nič viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
9:35
Predloženým návrhom zákona sa umožní previesť majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie zo správy správcov majetku štátu do vlastníctva iného subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý je v 100-percentnom vlastníctve štátu. Schválením navrhovaného postupu správca majetku štátu ušetrí finančné prostriedky, nakoľko náklady na servis, údržbu,...
Predloženým návrhom zákona sa umožní previesť majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie zo správy správcov majetku štátu do vlastníctva iného subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý je v 100-percentnom vlastníctve štátu. Schválením navrhovaného postupu správca majetku štátu ušetrí finančné prostriedky, nakoľko náklady na servis, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení, ktoré sú súčasťou tohto majetku, bude znášať nový vlastník, ktorý musí byť subjektom hospodárskej mobilizácie a musí byť aj v 100-percentnom vlastníctve štátu, pričom takto prevedený majetok musí aj naďalej slúžiť na účely hospodárskej mobilizácie.
Ďalej sa návrhom tohto zákona úplne vypúšťajú všetky ustanovenia o poskytovaní príspevku na obstaranie majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie, umožňuje zase návrh tohto zákona v stave bezpečnosti vykonávať opatrenie hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. a), t. j. krízové plánovanie, a môžu taktiež spracovávať krízový plán hospodárskej mobilizácie alebo údajový dokument. Okrem toho sa týmto ústredným orgánom umožňuje v stave bezpečnosti uplatňovať požiadavky o ústredných orgánoch, ktoré sú subjektom hospodárskej mobilizácie, pričom tieto požiadavky by sa mali týkať napríklad prednostného zabezpečenia dodávok pitnej vody, ropných výrobkov a iných požiadaviek, ktoré budú v krízovej situácii nevyhnutné na to, aby tieto ústredné orgány boli schopné čo najdlhšie plniť svoju činnosť.
Toľko na úvod, ďakujem.
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Predloženým návrhom zákona sa umožní previesť majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie zo správy správcov majetku štátu do vlastníctva iného subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý je v 100-percentnom vlastníctve štátu. Schválením navrhovaného postupu správca majetku štátu ušetrí finančné prostriedky, nakoľko náklady na servis, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení, ktoré sú súčasťou tohto majetku, bude znášať nový vlastník, ktorý musí byť subjektom hospodárskej mobilizácie a musí byť aj v 100-percentnom vlastníctve štátu, pričom takto prevedený majetok musí aj naďalej slúžiť na účely hospodárskej mobilizácie.
Ďalej sa návrhom tohto zákona úplne vypúšťajú všetky ustanovenia o poskytovaní príspevku na obstaranie majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie, umožňuje zase návrh tohto zákona v stave bezpečnosti vykonávať opatrenie hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. a), t. j. krízové plánovanie, a môžu taktiež spracovávať krízový plán hospodárskej mobilizácie alebo údajový dokument. Okrem toho sa týmto ústredným orgánom umožňuje v stave bezpečnosti uplatňovať požiadavky o ústredných orgánoch, ktoré sú subjektom hospodárskej mobilizácie, pričom tieto požiadavky by sa mali týkať napríklad prednostného zabezpečenia dodávok pitnej vody, ropných výrobkov a iných požiadaviek, ktoré budú v krízovej situácii nevyhnutné na to, aby tieto ústredné orgány boli schopné čo najdlhšie plniť svoju činnosť.
Toľko na úvod, ďakujem.
Autorizovaný
9:37
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:37
Lea GrečkováKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.5.2015 o 9:37 hod.
Mgr.
Lea Grečková
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 204/2013 Z. z., tlač 1472. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný