51. schôdza

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, budem veľmi, veľmi stručný a naozaj chcem oceniť v prvom rade, pán Hraško aj tlieska, som rád, že som vás potešil.
Chcem veľmi stručne zhrnúť to, čo aj na výbore pre európske záležitosti veľmi často rozoberáme, základné témy Európskej únie, ale naozaj nepôjdem do hĺbky, lebo teší ma kultivovanosť diskusie, aká tu dneska je, som rád, že sme z toho napätia z minulosti vrátili do vecnej diskusie a že nezaznievajú slová ako "konšpiračná blbosť" príliš často a že zaznievajú slová, ktoré sú skôr kultivované, vecné a odborné, a takto by sme mali v diskusii aj pokračovať. Čiže som veľmi rád.
A chcel by som oceniť materiál, ktorý predložilo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, pretože je komplexný a je veľmi, veľmi otvorený. Mám pocit, že v tomto, v týchto veciach existuje konsenzus na politickej scéne na Slovensku, čiže tu sa netreba prieť a maximálne možno zdôrazniť niektoré, niektoré body. Čiže tu by som zdôraznil predovšetkým tie body, na ktoré sa zameriava výbor pre európske záležitosti, ale bližšie možno budem o tomto hovoriť v ďalšom bode, kde budeme predstavovať správu výboru pre európske záležitosti o jeho činnosti.
Čiže iba niekoľko vecí.
Prvá. Chcel by som veľmi silne podporiť aj ministerstvo zahraničných vecí, ale aj vedenie parlamentu v tom, aby sme čoraz viac zapájali národných poslancov do vyjednávania ohľadom Transatlantického partnerstva o voľnom trhu a resp. o investíciách a obchode, ktoré má vytvoriť liberalizačnú alebo preferovanú zónu voľného obchodu medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou. Nebudem teraz zdĺhavo hovoriť o tom, aké to môže mať riziká pre európsky sociálny model, európsky zelený model, pre bezpečnosť našich potravín alebo pre demokraciu a národnú suverenitu v Európe, teraz sa naozaj obmedzím na konštatáciu, že nie je možné vynechať poslancov národných parlamentov z tohto procesu. A ubezpečujem kolegov, že z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti na všetkých európskych fórach veľmi silno podporujem a patrím medzi najaktívnejších predsedov, ktorí podporujú účasť poslancov a národných parlamentov na týchto vyjednávaniach. Podporujem to, aby bola dohoda o voľnom obchode s USA chápaná ako zmiešaná zmluva, nie ako výlučná právomoc Bruselu. Tým pádom by bolo nevyhnutné osloviť aj národné štáty a národné parlamenty, aby sme o týchto veciach spolurozhodovali. Pretože toto nie je len technická dohoda, je to naozaj dohoda, ktorá ovplyvní životy každého z nás, a tým pádom by sme sa mali mať možnosť k tomu vyjadriť. Čiže čisto formálne inšpirácia pre ministerstvo: námet do diskusie.
Ďalšia vec, a už som to spomínal, chcel by som, aby sme veci, ktoré sú dneska aktuálne, či už je to migrácia, alebo otázka prisťahovalectva, riešili naozaj triezvo a vecne bez nejakých pudov, inštinktov a emócií, ktoré by boli, ktoré by mohli vzkriesiť rôzne rasistické a xenofóbne predsudky. To by som bol veľmi nerád, pretože toto Európa rozhodne nepotrebuje, najmä v čase, keď si pripomíname 70. výročie porážky fašizmu, na toto víťazstvo som mimoriadne hrdý, som rád, že patrí do slovenskej identity a že antifašizmus je to najsilnejšie, čo na Slovensku máme. O to viac oceňujem, že budem oslavovať tento veľký národný sviatok tam, kde ho oslavovať máme, z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky.
Musíme vyriešiť problém tak, kde má korene. Myslím, že kolegovia to povedali takisto. To znamená, príčiny problému sú v Afrike, tam sú hladomory, tam je bieda, tam sú vojny. Teraz sa môžme prieť o tom, kto zapríčinil tieto problémy. Ja mám obavy, že do veľkej miery po stáročiach kolonizácie imperializmus zo strany západných veľmocí podpory prostredníctvom dodávok zbraní, podpory rôznych klaunov, ktoré spolu vedú občianskej vojny, a tie zbrane idú z drvivej väčšiny z krajín G8. Potom je to naozaj veľmi silné vykorisťovanie zo strany nadnárodných korporácií, ktoré opäť pochádzajú zo Západu. Čiže tie problémy, ktoré sú dneska v Afrike, samozrejme, súvisia aj samotnými Afričanmi, ale nemôžeme sa vyviniť z toho, že Západ nesie kus zodpovednosti, najmä keď v poslednom desaťročí dokázal doslova rozmlátiť niekoľko krajín vrátane Iraku, Afganistanu, Sýrie, Líbye. Ako, samozrejme, že nikto nebude obhajovať diktátorov, ktorí vládli v niektorých z týchto krajín. Ale neviem, či ktorýkoľvek z nás je schopný povedať, že dneska sa tam ľudia majú lepšie. Asi ťažko. Nehovoriac o tom, že ten problém s migráciou by nenastal, pokiaľ by tam nebola taká nestabilita, akú sme tam priviedli, žiaľ, aj našimi vojenskými zásahmi. Našťastie nie Slováci.
Čiže treba sa zaoberať príčinami migrácie a pomáhať Afrike z dlhodobého hľadiska. Iný spôsob riešenia neexistuje. Určite nemôžete tých ľudí nechať utopiť, neurčite ich nemôžete nechať vrátiť sa do občianskych vojen na smrť. To je proste nehumánne, neeurópske, necivilizované, barbarské. Nemôžete to urobiť.
A obávam sa zase na druhej strane, že, samozrejme, problém nemožno vyriešiť tým, čo tu už bolo naznačené, že celú Afriku prelejeme do Európy. To takisto nie je možné. Čiže jediný spôsobom, ako vyriešiť tento problém z dlhodobého hľadiska, je pomôcť Afrike, pomôcť Ázii, prestať z dovážaním zbraní, prestať s vykorisťovaním zo strany korporácií v niektorých krajinách. Zoberte si, čo sa deje v Zaire, resp. v Kongu, čo sa deje v Rwande, Burundi, v tých krajinách, o ktorých sa veľa nehovorí. Ako tam tí Afričania pracujú v neľudských podmienkach pre nadnárodné korporácie v zónach, kde vlastne nefunguje žiaden štát. To sú veci, na ktoré Európania a Západ často zabúda, a potom sa čuduje, aké sú následky z pohľadu prisťahovalectva a migrácie.
Čiže to je ďalšia vec, ktorú určite budeme do budúcnosti rozoberať, a obávam sa, že jedna z tém nášho predsedníctva chtiac-nechtiac bude aj otázka migrácie. Chtiac-nechtiac bude aj otázka TTIP, otázka Transatlantického partnerstva, a určite bude aj otázka sociálnej udržateľnosti Európskej únie, a to je jedna z tých tém, posledná z tém, ktorú by som chcel otvoriť.
Sociálna únia alebo sociálna Európa je témou, ktorú by sme mali veľmi, veľmi silne podporovať. Pretože môžee viesť milión diskusií o tom, ako technicky usporiadať Európsku úniu, a určite ich viesť budeme aj na pôde výboru pre európske záležitosti, ale aby nám neunikla podstata. Podstata je, že Európa musí byť sociálny štát, ktorý pomáha svojim občanom, hlavne tým najslabším. A má to, samozrejme, dosahy aj na Slovensko. Slovensko je v porovnaní s krajinami, s tými silnejšími krajinami Európskej únie stále chudobná krajina, ktorá potrebuje kohéznu politiku, potrebuje pomoc zo strany Európy. Sociálna politika na Slovensku je do veľkej miery financovaná práve európskymi fondami. Čiže my si musíme spoločne uvedomiť, že náš strategický aj praktický záujem je byť súčasťou Európskej únie, ale nie hocakej Európskej únie. Nie neoliberálnej Európskej nie, nie elitárskej Európskej únie. Musíme sa snažiť, naopak, aby Európska únia bola sociálnejšia, demokratickejšia, zelenšia a progresívnejšia, a práve týmto spôsobom by som chcel formovať diskusiu aj na pôde výboru pre európske záležitosti.
Už len posledná poznámka, lebo nechcem predlžovať diskusiu. Som veľmi rád, že tá diskusia je veľmi vecná a nie je plná emócií a zbytočných konfliktov.
Posledná poznámka. Chcel by som naozaj pomyselne podať ruku pánovi ministrovi v tom zmysle, že by sme ako výbor pre európske záležitosti veľmi silne chceli podporovať Slovensko v predsedníctve, spolupracovať s ministerstvom. Potrebujeme pomôcť, budeme organizovať niekoľko podujatí, ktoré budú mať taký masový charakter, že na Slovensku ani pomaly nie je miestnosť, aby sme dokázali toľko ľudí z Európy vpratať do jednej miestnosti. Čo bude tzv. veľký COSAC, čo je stretnutie predsedov, resp. výborov, poslancov výborov pre európske záležitosti zo všetkých členských štátov. Tam môže prísť 400-500 ľudí. Čiže to sú akcie, ktoré treba zvládnuť, potrebujeme na to naozaj infraštruktúru, potrebujeme na to naozaj financie, témy, o tie sa už postaráme, samozrejme, sami, ale potrebujeme, samozrejme, s vládou veľmi silne spolupracovať aj v tejto oblasti.
Takže výbor pre európske záležitosti určite bude ďalej spolupracovať na týchto témach. Vnímate Európu ako náš strategický záujem, ale chceme mať Európu lepšiu. Keď kritizujeme Európu, a tu sa naozaj zbavme akéhosi predklonu, keď kritizujeme Európu, tak to neznamená, že ju odmietame. Odlišujme tieto pojmy, odlišujme nejakú takú primitívnu euroskepsu, že Európska únia je zlá, že Európsku úniu treba opustiť a podobne. S konštruktívnou kritikou, konštruktívne kritizovať je základom demokratickej diskusie a to sa očakáva.
Ja som veľmi kritický na Európskych fórach, keď sa bavíme o Európskej únii, o jej budúcnosti, o jej charaktere, ale to neznamená, že kolegovia sa na mňa pozerajú, že ako som si to mohol dovoliť, že som niečo zlé povedal. Všetci tam kritizujú Európsku úniu. To je európska diskusia, ktorá, žiaľ, niekedy na Slovensku, mám pocit, je taká stále ešte v tých zatvorených hraniciach myslenia ešte z minulosti, kedy sa nemohla kritizovať Moskva, nemohol sa kritizovať Sovietsky zväz. Európska únia je kritizovateľná a mali by sme sa to konečne naučiť bez toho, aby sme sa neustále báli.
Čiže, kolegovia, viac sebavedomia aj v kritike Európskej únie, ale na druhej strane nepodliehajme nejakým primitívnym inštinktom, pudom a riešeniam, ktoré nie sú reálne.
Čiže ďakujem pekne za pozornosť. Oceňujem ešte raz správu pána ministra. Myslím, že bola veľmi vecná, a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že kolega Blaha tu opakovane spomenul potrebu oveľa väčšej angažovanosti nášho parlamentu pri formulovaní slovenskej pozície v rámci rokovaní o pripravovanej dohode známej pod skratkou TTIP. Otázka len znie, prečo SMER - SD, ktorý tu pán kolega zastupuje, nepodporil opakované návrhy či už moje, alebo kolegu Viskupiča a ďalších, aby sme aj o tejto téme na tejto pôde hovorili, aby sme mali aspoň základnú informáciu zo strany vlády a ministerstva hospodárstva, ako rokovania zo slovenskej strany pokračujú, alebo formulovanie slovenskej pozície.
A som tiež rád, že nielen kolega Blaha, ale aj viacerí predrečníci tu otvorili tému masovej imigrácie, ktorá postihuje najmä v posledných rokoch Európu a ktorá k nám smeruje najmä z Afriky, ako je všeobecne známe. Bez ohľadu na to, asi na to nebudeme mať konsenzuálny názor naprieč spektrom, aké je kvázi morálne či aj praktické zavinenie toho stavu, v ktorom sa Afrika nachádza, alebo tie kritické štáty Afriky, aby sme nezovšeobecňovali, a teda tá miera v úvodzovkách zavinenia alebo bez úvodzoviek zavinenia Európy a Západu a bohatého severu a podobne, tak asi sa zhodneme na tom, že je to obrovská výzva, ktorú nesmieme podceniť, a kde maximálna angažovanosť Európskej únie a jej členských štátov je nevyhnutná. A v tej súvislosti naozaj tá disproporcia medzi tými najviac postihnutými krajinami, najmä Talianskom a postupne niektorými ďalšími, alebo zas naopak, myslím, že aj niektoré škandinávske krajiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda výboru, oceňujem vystúpenie, pretože priamo to spadá do vašej pôsobnosti, a pár poznámok. Pretože rovnako aj zahraničný výbor, kde som podpredsedom, sa zaoberá touto problematikou. My sme mali prednedávnom spoločné rokovanie zahraničného a európskeho výboru, kde nám veľvyslanec Kanady predstavil pripravovanú dohodu, kde sme sa už dostali trošku ďalej, CETA, medzi Európskou úniou a Kanadou, kde sa črtajú obrovské príležitosti pre európske členské krajiny, kde mnohé komodity budú v bezcolnom režime a bude to obrovská výzva pre naozaj našich podnikateľov.
A v tom kontexte určite veľmi dôležité veľmi vyvážene vyrokovať a dokončiť rokovania so Spojenými štátmi americkými o vytvorení zóny voľného obchodu. Je to obrovská výzva z tohto pohľadu pre Európsku úniu.
No a spomínal si aj, že Európska únia by mala byť štátom, ktorému záleží na sociálnom aspekte. Rozumiem tomu, že si mal na mysli únia štátov jednotlivých členských krajín, ktorá bude presadzovať sociálny štát vo vyváženosti aj s podmienkami dobrými na podnikanie tak, aby sa rozvíjala Európska únia a bolo dostatok zdrojov práve na to, čo je Európe vlastné, a to sú sociálne istoty. A myslím si, že toto v súčasnosti v Európskej únii stále cítiť a že aj Slovenská republika bude dobrým príspevkom vďaka mnohých prijatým opatreniam pre iné európske krajiny v tejto oblasti.
Takže ďakujem za vystúpenie.

Ďakujem. Pán kolega Blaha, ja len jednu takú trochu ironickú poznámku, že tie zbrane, ktoré zo Západu, ktoré zaplavili Afriku a Blízky východ, sa nápadne podobajú na kalašnikov. Ale to je len taká drobná poznámka.
Niečo k tej, k tomu prapôvodu tých konfliktov. No, množstvo galiby, ktorú narobili ešte z čias proste imperialistického pokrytia afrických krajín a tak Francúzi, Briti, je naozaj veľké. Napríklad medzi mnohé príčiny konfliktov patrí i to, ako relatívne svojvoľne nakreslili hranice budúcich štátov a ignorovali napríklad demografické reality, etnické a náboženské. Ale rozhodne by som pôvod dnešných konfliktov a dnešných vojen nehľadal pred, niekde pred polstoročím. Tá príšerná genocída, ku ktorej prišlo vraždením Tutsiov Hutuami v Rwande, nemala s kolonizátormi dovedna nič spoločného. To bolo sektárske, etnické násilie. Podobne, podobne ako súčasné krvavé boje medzi v podstate sunnitskými a šiitskými frakciami sú iba znovu zobudením čohosi, čo možno spalo stáročia a v tejto podobe sa teraz zobudilo. A nemá zmysel rekriminovať ďalekú minulosť, ak sa chceme dopátrať po príčinách, keď sa chceme príčin toho, čo sa tam deje.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, dalo sa vo vašom prejave i s niečím nepochybne súhlasiť. Ale musím povedať, že neustále upadáte do potreby použiť niektoré mantry alebo niektoré ustálené spojenia typu nadnárodné monopoly, neoliberalizmus a podobne. Skôr sa budem venovať tým nadnárodným monopolom.
Viete, zdôvodniť stav dnešného Somálska vykorisťovaním nadnárodnými monopolmi, no neviem. Podobne Rwandu a čokoľvek. Predstava, že za to, čo sa tam dialo, sú zodpovedné nadnárodné monopoly, pýtam sa, ktorí? Jacobs Suchard Figaro, U. S. Steel alebo ktorý nadnárodný monopol rozvracia Somálsko, Afganistan a podobne? Myslím si, že túto vložku netreba vsúvať do všetkého, tak ako nedávame cibuľu do krémešov.
Pokiaľ ide o rozvrat Afganistanu, no ten začal kedysi a nepochybne na počiatku nebola americká ani žiadna iná, NATO armáda, ale opäť, tak ako povedal kolega Šebej, mnohokrát sa jedná o vzplanutie niečoho, čo tam bolo bez ohľadu na nadnárodné monopoly a na neoliberalizmus.
Keď ste si vypočuli, ako ste oznámili v krátkom vstupe predtým, iránskeho veľvyslanca, no, môžte si zavolať, vo Viedni také vyslanectvo je, saudskoarabského veľvyslanca, ktorý vám zas povie možno iný pohľad vo výbore, prečo a čo sa deje v Jemene. Takže, áno, "audiatur et altera pars" hovorí sa, treba vypočuť aj druhú, tretiu a štvrtú stranu. Ale znova neopomenúť spomenúť nadnárodné monopoly sa mi zdá niekedy mimo misu.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi za jeho poznámku. Ja sa netajím tým, že som mimoriadne kritický voči TTIP-u, a preto aj niektoré tie kritické diskusie organizujem, ale to neznamená, že o tejto veci nediskutujeme na pôde SMER-u, na pôde vlády. Toto je naozaj téma, ktorá je celoeurópska a veľmi silná je napríklad v Nemecku, v Rakúsku, vo Francúzsku, kde sú plné ulice a ľudia naozaj veľmi silne žijú touto témou. V Nemecku dokonca väčšina spoločnosti odmieta TTIP. Ja mám takú drobnú nádej, že pokiaľ niečo väčšinovo odmietajú Nemci, tak to väčšinou neprejde. Čiže nerobil by som si nejaké veľké nádeje, že by to bolo veľmi skoro prijaté.
Každopádne, čo sa týka výboru a diskusie o TTIP-e bez ohľadu na to, či bude tá diskusia na pléne, toľko fór, koľko je o TTIP-e dennodenne, ja štyri dni z piatich venujem TTIP-u, to je proste, či už v Európe, na Slovensku, sám organizujem viacero vecí, na výbore máme, rovno vám zavolám budúci týždeň, pokiaľ máte o to záujem, stačí ma osloviť, ja budem veľmi rád, keď tam prídete za nami diskutovať.
Pán kolega Blanár, ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, zhodneme sa na tom, že sociálna Európa je predpokladom toho, aby sme do budúcnosti fungovali a otázka TTIP-u je presne o tom, o čom som teraz hovoril pri pánovi Hubovi. Diskusia, ale kritická diskusia, nie len naozaj propaganda.
Pán kolega Šebej, no, áno, zobudili sa konflikty alebo vzplanuli, ako hovorí aj pán kolega Osuský. Len zhodou okolností vzplanuli po tom, čo sme zbombardovali Irak, zbombardovali Sýriu, alebo resp. Líbyu, alebo Afganistan. No ono to má nejaké následky. Viete, to sa nielen takou náhodou vzplanulo. To proste vyňať z toho ten Západ a tie naozaj nezmyselné, nezmyselné a krvavé Bushove vojny, to sa nedá. Ako Bush je proste vinníkom tohto. A Bush bol prezidentom Spojených štátov amerických. Vyňať z tohto si zodpovednosť a umyť si ruky, to by nebol európske. To by nebolo európske. Musíme jasne pomenovať vinníkov.
Saudská Arábia, pán kolega Osuský, Saudská Arábia napadla Jemen. Ako neviem, či máte tú potrebu zavolať si Rusko v prípade sporov s Ukrajinou, zvláštne, že Saudskú Arábiu chcete volať v prípade spolu s Jemenom. Ona napadla Jemen. To sa nedá ospravedlniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Ja chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do rozpravy. Zaznelo tu viacero námetov. Ja, ak dovolíte, by som sa sústredil iba na tri, ktoré tu boli prezentované opakovane. To je téma TTIP, téma migrácie a téma prípravy na slovenské predsedníctvo.
Pán poslanec Mikloško, ja vám potom individuálne odpoviem na niektoré vaše podnety osobitne, ten jeden obchodný prípad.
Pokiaľ ide o TTIP, alebo teda Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, chcem povedať, že Slovenská republika a ja osobne podporujeme uzavretie tejto dohody, pretože vzhľadom na proexportnú orientáciu slovenského hospodárstva má potenciál posilniť hospodársky rast. Očakávame, že jej najväčší prínos bude v oblasti automobilového priemyslu, ale zároveň by mala byť významným prínosom aj pre malé a stredné podniky.
Pre vašu informáciu, sa od tejto dohody očakáva, že za predpokladu naplnenia toho ambiciózneho scenára dohody, že prinesie nárast HDP v Európskej únii o zhruba pol percenta, čo je v hodnotovom vyjadrení cca 100 mld. eur ročne, a pre Slovenskú republiku to znamená potenciálny nárast HDP 0,3 - 0,4 %, to je cca 200 až 300 mil. eur ročne, a zároveň sa odhaduje nárast slovenského exportu do Spojených štátov o 23 % na vytvorenie približne 2 500 nových pracovných miest.
Dohodu vnímame aj ako politický projekt strategického významu, ktorý presahuje národné a európske ekonomiky. Súhlasím so všetkými tými, ktorí poukazujú na to, že je nevyhnutné zvýšiť transparentnosť rokovaní.
Chcem povedať, že ministerstvo hospodárstva, ktoré je výlučným gestorom rokovaní o tejto dohode, si je tejto skutočnosti vedomé a po každom rokovacom kole organizuje verejné diskusie pre všetkých záujemcov z radov podnikateľov, ale aj z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, kde ich podrobne a detailne informuje o tom, čo bolo dohodnuté a ako a kam sa rokovania posunuli. Žiaľ, musím povedať aj to, že o túto iniciatívu ministerstva hospodárstva je minimálny záujem, a to aj spomedzi radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj z radov podnikateľov. Chcem vás vyzvať a povzbudiť, aby ste sa zúčastnili týchto vecných diskusií o dohode.
Pokiaľ ide o tému nelegálnej migrácie, venovali sme sa jej viackrát a opakovane aj na pôde výboru pre európske záležitosti. Pripomeniem, že sa tejto téme venovala mimoriadna Európska rada 23. apríla. Prijala konkrétne závery v piatich bodoch, ktoré tu nebudem opakovať, ale Predsedníctvo Európskej únie a Komisia dostali za úlohu rozpracovať tieto závery do podoby toho populárneho výrazu „cestovná mapa“, ktorú predložia na júnovom samite Európskej rady, a budú monitorovať implementáciu toho, čo už bolo dohodnuté.
Chcem povedať, že pokiaľ ide o Slovenskú republiku, otázka kvót je politicky mimoriadne citlivá a zároveň v súčasnosti nemá ani potrebný právny základ. Slovenská republika podporuje presídľovanie alebo premiestňovanie migrantov na dobrovoľnej báze v rámci schopností, kapacít a možností jednotlivých členských štátov Európskej únie. Aj v súčasnosti máme skúsenosť, že utečenci po ich prijatí na našom území nemajú záujem tu zotrvať a smerujú do ekonomicky silnejších krajín, resp. krajín s diaspórami. A nie je možné v podmienkach Schengenu zabrániť sekundárnemu pohybu utečencov v rámci Európskej únie. Aj preto by pridaná hodnota zapojenia Slovenskej republiky do takýchto presídľovacích programov bola otázna.
Tie závery Európskej rady hovoria o dobrovoľnom projekte presídľovania alebo o núdzovom premiestňovaní migrantov na dobrovoľnom princípe. Ja sa tu stotožňujem s názorom pána poslanca Šebeja, že riešením problému migrácií nie je to, že si na základe kvót ich budú jednotlivé členské krajiny Európskej únie rozmiestňovať. Naopak, ja to vnímam ako pozvánku k zvýšenej migrácii, a riešenie je v niečom inom, a to po prvé dôsledky, zabrániť tomu, aby ľudia strácali životy vo vlnách Stredozemného mora, a, samozrejme, aj v kritickom dialógu s krajinami Africkej únie hľadať riešenie koreňov, ktoré sú sociálneho, ekonomického charakteru. Aj preto jeden zo záverov Európskej rady bolo, že v najbližších týždňoch by sa mal uskutočniť spoločný samit Európskej únie a Africkej únie na Malte, aby sme sa týmto témam venovali.
Slovensko je solidárne a je za princíp solidarity. Poskytujeme ochranu utečencov formou humanitárneho transferu. Napríklad sme pripravení demonštrovať našu solidaritu, ale nejaká relokácia migrantov na základe kvót v rámci Európskej únie určite nie je riešením.
A poslednou témou, ku ktorej sa chcem vyjadriť, ktorá tu rezonovala vo viacerých vystúpeniach, je téma prípravy na predsedníctvo. Musím povedať, že na mňa mimoriadne disonantne zapôsobili slová pána poslanca Zsolta Simona, ktorého teraz nevidím v sále, ale musím sa k tomu vyjadriť, ktorý, citujem, povedal, „že Slovenská republika je málo pripravená na predsedníctvo a že vláda odmieta o tejto téme diskutovať“.
Ja musím povedať, že tieto vyjadrenia sú neúctou k faktom, pretože chcem veľmi zodpovedne vyhlásiť, že Slovenská republika je dobre pripravená na predsedníctvo a sme vždy pripravení o tom diskutovať, či na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, alebo kdekoľvek inde. Máte možnosť pozvať si mňa a mojich spolupracovníkov do výboru, do pléna. Nikdy sme takúto iniciatívu neblokovali. Skôr naopak, budem veľmi rád, ak sa zapojíme do takejto debaty, aby ste všetci mali pocit, že ste súčasťou prípravy predsedníctva. Pozývam pána poslanca Simona na návštevu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby sa oboznámil s faktami, a teším sa na to, ako vezme svoje slová späť a ospravedlní sa mi za ne.
Pán poslanec Šebej hovoril o tom, a ja s ním súhlasím, že naozaj podpora európskej integrácie Európskej únie na Slovensku klesá, že máme koniec toho, čo sme nazývali slovenským paradoxom, to znamená nízka účasť vo voľbách, ale vysoká podpora Európskej únie a európskych inštitúcií. Je to aj preto, že tú tému EÚ sme si nechali ukradnúť bulvárom, povrchnými médiami a je treba, aby sme naozaj diskutovali a diskutovali vecne. My sme aj presne s týmto cieľom minulý rok iniciovali vôbec vypracovanie materiálu a následne verejnú diskusiu o materiáli, ktorý hodnotí 10 rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Súhlasím aj s tým, že dôsledkom organizovaného útoku na princípy a vôbec tie oporné stĺpy európskeho projektu je to, že vnímame v Európe nárast xenofóbnych, nacionalistických strán a hnutí. A ja osobne som už neraz povedal, že pre mňa ten hlavný politický konflikt, ktorý v Európe dnes prebieha, nie je konflikt medzi pravicou a ľavicou, ale konflikt medzi štandardnými a neštandardnými politickými stranami, alebo inými slovami, medzi zodpovednými a nezodpovednými politickými stranami. Ale presne o tom treba hovoriť a treba urobiť všetko pre to, aby naši občania si uvedomovali, čo z členstva v Európskej únii pre nich vyplýva, a ten jeden údaj, 80 % verejných investícií prichádza z európskych zdrojov, hovorí sám za seba.
Čiže ešte raz. Máme dobrý dôvod, predsedníctvo je dobrým dôvodom, aby sme diskutovali na európske témy. Myslím si, že dnes sme tu mali dobrú a kvalitnú diskusiu a ja vám všetkým za ňu ďakujem.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, výbor pre európske záležitosti podáva v zmysle § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rade správy o svojej činnosti.
Predkladaná správa zahŕňa obdobie od začiatku VI. volebného obdobia do konca roka 2014. Správu výbor schválil na svojej 58. schôdzi 23. apríla 2015 uznesením č. 167. Týmto uznesením zároveň výbor odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a poveril mňa ako predsedu výboru podať správu o činnosti výboru a návrh uznesenie Národnej rade.
Toľko k formálnym náležitostiam.
Správu máte predloženú, nebudem ju nejak špeciálne komentovať. Nachádza sa tam všetko z technického hľadiska, čo tam byť má, to znamená informácia o prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, tzv. LA, informáciu o schválených stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom podľa bodu 1 rokovacieho poriadku, informácie o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, to sú tzv. odôvodnené stanoviská, kde môžme, ak sa zozbiera viacero výborov európskych národných parlamentov Európskej únie, môžeme vyzvať Európsku komisiu, aby stiahla návrh. Hovorí sa tomu tiež žltá karta. Ale takýchto pokusov, napriek tomu, že ich bolo viac, bolo úspešných v zásade, bolo to úspešné v zásade len v dvoch prípadoch. Či už v prípade tzv. smernice a nariadení Monti II, kde sa malo právo na voľné podnikanie nadradiť nad kolektívnu akciu, čiže štrajk. Tam som veľmi rád, že národné parlamenty zabojovali a že Európska komisia musela stiahnuť tento návrh. Druhý prípad bol prípad prokuratúry Európskej únie, kde aj z mojej iniciatívy výbor nedával žltú kartu. Tá diskusia ďalej pokračuje a zrejme tá Európska prokuratúra, ktorá je v Lisabonskej zmluve jasne uvedená, že má byť stanovená, pravdepodobne stanovená bude aspoň minimálne v rozmere tzv. enhanced cooperation, čiže rozšírenej spolupráce niektorých členských štátov Európskej únie. Čiže to boli také dve základné headliny z hľadiska subsidiarity v Európskej únii.
My sme samoúčelne nerobili odôvodnené stanoviská. Bolo to možno v minulosti zvykom. Snažím sa venovať energiu v rámci práce výboru na tých veciach, kde je šanca na úspech, a vedieme s Európskou komisiou politický dialóg, kde sme veľmi častokrát aj kritickí, ale nie spôsobom cez princíp subsidiarity, ktorý v tomto prípade častokrát vedie iba k politickému zneužívaniu a k nárastu nacionalizmu, ktorý ja osobne nepodporujem.
Ďalšie informácie, ktoré v správe nájdete, sú takisto technického charakteru.
Ja by som chcel len na záver povedať, že výbor pre európske záležitosti je veľmi otvorený a konsenzuálny aspoň z hľadiska formy. To znamená, poslanci opozície majú priestor, ktorý som im dal hneď na úvod, kedykoľvek ma poprosiť o zvolanie výboru, akúkoľvek tému otvoriť. Keď majú oni problém s nejakou vecou ohľadom subsidiarity, majú tú možnosť. Čiže ten výbor funguje v tomto smere konsenzuálne. Nikomu nebránim v jeho vlastných iniciatívach. A mám pocit, že činnosť výboru je tým pádom našou spoločnou činnosťou.
Ešte by som chcel, samozrejme, veľmi silne oceniť našu zahraničnú činnosť. To znamená účasti poslancov výboru vrátane predsedu mňa na zahraničných fórach, kde sme, musím povedať, veľmi aktívni a chcel by som naozaj poďakovať poslancom SMER-u aj poslancom opozície za aktivitu, pretože to je zásadné, aby slovenský hlas zaznieval v Európe, zaznieval aj kriticky. A v tomto smere, myslím, že tá spolupráca je veľmi, veľmi dobrá.
Poznáte ma, na výbore sa veľmi často aj hádame, veľmi vášnivo vieme diskutovať, ale myslím si, že tak to má byť. Konflikt patrí do parlamentu, patrí na výbor. Ja budem takúto diskusiu aj naďalej podporovať. Nikomu neberiem jeho názor. Som rád, že diskusiu vedieme v zásade kultivovaným spôsobom a budem takúto diskusiu podporovať aj do budúcnosti.
Čiže toľko na úvod, toľko k obsahu správy.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, myslím, že po dlhej dobe sa tak stáva, že výbor pre európske záležitosti predkladá plénu Národnej rady správu o činnosti výboru pre európske záležitosti, čo treba uvítať. Na strane druhej ale musím, nedá mi, aby som nepredniesol pár kritických poznámok, keďže som bol členom tohto výboru pre európske záležitosti aj počas vlády Ivety Radičovej a rovnako je tomu tak aj teraz za opozíciu. Pán predseda Blaha už asi vie presne, kam bude smerovať moja kritika.
Chcem povedať, že vo všetkých vyspelých krajinách, členských krajinách Európskej únie, fungujú európske výbory, poviem to ľudovo, ako malé parlamenty. Už je to dané aj zo zákona. Pokiaľ si pozrieme zmluvu o fungovaní Európskej únie, tak skutočne tieto výbory pre európske záležitosti sú takým malým parlamentom, samozrejme, fokusovaným na tieto európske témy. Bohužiaľ, na Slovensku je prax úplne iná. Ja sa snažím, teraz sa vynasnažím vám trošku popísať a priblížiť, ako taký výbor pre európske záležitosti funguje pri Národnej rade Slovenskej republiky, teda pri slovenskom parlamente.
Platí, v rokovacom poriadku je to, myslím, exaktne zapísané, alebo ak nie, tak je to určite platný úzus, ktorý všetci dodržiavame, že výbory nemôžu nikdy zasadať počas rokovania pléna. Čiže spravidla sa koncentruje zasadnutie výborov cez obedňajšie prestávky medzi 12. a 14. hodinou.
Prečo to spomínam? Zdanlivo na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že úplne nepodstatná vec, veď je úplne jedno, kedy zasadne výbor. Ale toto je práve kľúčový bod, od ktorého sa potom odvíja ten brutálny formalizmus pri zasadnutí takéhoto kľúčového výboru. Možno by to vedela potvrdiť aj kolegyňa Mezenská, ktorú tu vidím a ktorá je tiež členkou európskeho výboru.
Tak teda ako vyzerá taká reálna prax, ako funguje takýto Výbor pre európske záležitosti pri Národnej rade? Stretávame sa tak ako napríklad včera o 12. hodine. Je takmer zvykom, že málokedy, to je výnimočný prípad, keď sa výboru zúčastní priamo člen vlády, priamo minister. Vo veľkej väčšine prípadov sa nechá alternovať svojím štátnym tajomníkom, čo už je samo osebe niečo, čo by malo byť naopak veľkou výnimkou a nie pravidlom. A potom, keď aj ten štátny tajomník príde na rokovanie výboru, kde si príde vypýtať mandát, s ktorým má ísť na rokovanie príslušnej rady, v prípade premiéra Rady EÚ, tak pán predseda Blaha začne rokovanie vetou: "Páni poslanci, máme málo času, lebo o 14. začína hodina otázok," napríklad, "poďme veľmi rýchlo, žiadne dlhé príspevky do diskusie. Musím byť rýchly, viete, a pán štátny tajomník sa ponáhľa., o chvíľu mu začína zasadnutie vlády." Toto bol konkrétny príklad zo včerajška. A takto v praxi funguje, lepšie povedané, nefunguje výbor pre európske záležitosti.
Ja som bol zdesený, keď som si túto našu prax komparoval s praxou, ktorá funguje v Snemovni lordov v Londýne. Pozrite si, ako funguje Committee for European Affairs, pozrite si, koľko táto committee má subcommittees, koľko má podvýborov alebo rôznych pracovných skupín, ktoré pracujú pod Výborom pre európske záležitosti, a zistíte s hrôzou, kto z vás má o to záujem, sa môže dokonca prihlásiť na odber, to, čo niekedy prezident Gašparovič povedal, že máme nový denník na Slovensku, ktorý sa volá RSS, takže si môžete ťuknúť, aj takýto RSS na Snemovňu lordov a konkrétne na Committee for European Affairs a budú vám chodiť úplne pravidelne všetky dokumenty, oficiálne dokumenty, ktoré či už Výbor pre európske záležitosti pri Snemovni lordov v Londýne, alebo rôzne podvýbory alebo komisie produkujú tieto materiály. Je tam napríklad vytvorená špeciálna komisia, ktorá sa venuje len european stability mechanism čiže európskemu stabilizačnému mechanizmu alebo, ak chcete ľudovo, trvalému eurovalu. A mnohé a mnohé ďalšie subkomisie, ktoré produkujú kvantá veľmi inšpiratívnych, veľmi kompetentných materiálov. Toto nie je prípad Výboru pre európske záležitosti pri Národnej rade Slovenskej republiky.
Vrelo odporúčam aj kolegovi poslancovi Blahovi, predsedovi tohto výboru, aby si ťukol na pravidelný odber týchto outputov, týchto výstupov, týchto materiálov, ktoré vznikajú v Londýne.
Ja sa musím niekedy hanbiť, keď sa stretnem v Paríži na stálom zastúpení Národnej rady Slovenskej republiky pri OECD. Keď som sa stretával v minulosti ako predseda finančného výboru na stretnutiach finančných výborov členských krajín Európskej únie, zhodou okolností aj s príslušným pánom z Londýna, a keď som sa bavil s ním o tom, ako sa oni zapodievajú, ako hĺbkovo analyzujú veľmi, veľmi, podotýkam, kompetentne analyzujú všetky výstupy, ktoré chodia z Európskej komisie a z Európskeho parlamentu, no tak ruku na srdce, dámy a páni, pripadal som si naozaj ako taký úbohý malý štatista z bezvýznamného štátu. Podotýkam, teraz nehovorím o veľkosti krajiny, pretože kvalitatívne rádovo na inej úrovni pracujú aj výbory pre európske záležitosti vo Fínsku a v ďalších veľkostne teda počtom obyvateľov porovnateľných krajinách, ako je Slovenská republika.
Veľmi dobre si pamätáte diskusiu tak rok a pol, dva roky dozadu, keď som tu v tejto snemovni navrhoval, aby vznikol aj pri Národnej rade Slovenskej republiky podvýbor, nazvime to, ako chceme, myslím, zákon o rokovacom poriadku hovorí o nejakých komisiách, nech vznikne komisia aj pri výbore pre financie a rozpočet, ktorá by sa špeciálne fokusovala len na záležitosti finančné, ktoré majú relevanciu na európske témy. Či už je to EFSF, alebo ESM, čiže dočasný, trvalý euroval, či je to fiskokompakt čiže európska fiškálna zmluva a ďalšie a ďalšie kľúčové veci, podotýkam, ktoré v mnohých prípadoch, a to už je za nami, sme toho boli svedkom v minulosti, vytvárajú a predeterminujú vlastne v miliardových sumách eur aj podmienky a verejné financie na Slovensku, ktoré budú ovplyvňovať život nových generácií, ktoré prídu po nás.
Vtedy som počúval obrovskú kritiku, a musím objektívne povedať ,áno, aj z ľavej, aj z pravej strany, aj zo strany vtedajšieho ministra Mikloša, že to predsa nie je možné, aby plénum Národnej rady rokovalo o kľúčových veciach, keď v Európe horia trhy a treba rýchlo v radoch hodín rozhodnúť o dôležitých veciach, že to predsa nie je možné, pretože plénum, rokovanie pléna Národnej rady je verejne otvorené, na balkóne sú médiá, vrátane vtedy aj Reutera, aj japonskej televízie, kohokoľvek, a že keby sme o prijatí kľúčových rozhodnutí hlasovali v pléne Národnej rady a rokovali, diskutovali v pléne, takže okamžite by tá informácia unikla do médií a finančné trhy by sa stihli prispôsobiť skôr, ako je prijaté kľúčové rozhodnutie v danej veci, v merite danej veci. Toto bol hlavný argument.
Uplynulo pár mesiacov a nemecký Ústavný súd v Karlsruhe rozhodol, že časť, teraz nebudem vás zaťažovať a okrádať o váš drahocenný čas, že veľká časť kompetencií, ktoré tiež dovtedy pri nemeckých obidvoch komorách Bundestagu a Bundesrate mal Výbor pre európske záležitosti, obrovská časť týchto kompetencií, podotýkam, rozhodnutím Ústavného súdu v Karlsruhe bola prenesená z európskeho výboru do pléna obidvoch komôr nemeckého parlamentu.
Tak ja sa teda pýtam pri všetkých týchto iniciatívach a pokusoch, opakujem, nie dielčie veci, nejaká smernica Európskej komisie alebo nariadenie Európskeho parlamentu týkajúce sa, ja neviem, lekárničky v aute alebo čohokoľvek, ja nehovorím, že o týchto veciam má rozhodovať plénum Národnej rady, ale o tých kľúčových veciach častokrát tam, kde ide o peniaze až v prvom rade a kde sa nehrá o jednotky miliónov eur, kde sa hrá o miliardy eur, v prípade Slovenska to je naša porcia napríklad v týchto mechanizmoch, aby sa o týchto zásadných veciach rokovalo v pléne Národnej rady. Bolo to, opakujem, odmietané častokrát aj zľava, aj sprava a výsledok je taký, že veď tu máme predsa aj my nejaký zákon o vzťahoch Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej komisie, tak sa nejak ten zákon približne volá, a ten predsa jasne rozhoduje, hovorí o tom, o ktorých kompetenčných veciach má rokovať iba Výbor pre európske záležitosti, a nie plénum Národnej rady Slovenskej republiky. A tým bola akákoľvek ďalšia iniciatíva zabitá, zadusená a tvárime sa, že je všetko v poriadku.
Ja tvrdím, že tá dennodenná prax a ten režim, ten mód, modus vivendi, v ktorom funguje náš výbor pre európske záležitosti, je len karikatúrou skutočného výboru pre európske záležitosti.
A predpokladám, čo je úplne prirodzené a legitímne súčasne, že pán predseda Blaha teraz v replike na moje vystúpenie bude všetko obhajovať, jak je to všetko super, jak je to všetko fajn, jak je to všetko proste tak, jako má byť. Iste, ja na vašom mieste by som robil to isté, súc zodpovedný a nesúc tú obrovskú váhu zodpovednosti za tento výbor, akú nesiete vy, tak by som urobil asi to isté v tejto slovnej prestrelke. Ale predpokladám a očakávam, že aj niektorí ďalší členovia európskeho výboru z opozície prídu za tento rečnícky pult a povedia reálne vlastné autentické skúsenosti, ako náš výbor pre európske záležitosti funguje. Bohapustý formalizmus. Rokujeme častokrát pod časovým stresom. Keď som navrhoval, že niektoré výbory by mali mať program rokovania, niektoré témy, pardon, európskeho výboru by mali mať program rokovania taký, ktorému sa hovorí open end. To znamená, rokujme, až kým tú vec neprerokujeme, až kým sa každý člen európskeho výboru nevyjadrí a nepovie všetko, čo k danej téme považuje za nutné povedať. Naozaj s otvoreným koncom, open end. Ja som takýto európsky výbor nezažil.
Viete, aká bola argumentácia zo strany pána predsedu Blahu? "No, viete, pán Kollár, ale mnoho poslancov je cezpoľných, rozumej mimobratislavských, ja predsa nebudem zvolávať európske výbory medzi dvoma rokovaniami pléna Národnej rady, nebudem tu predsa ťahať z Košíc a z Prešova, z Banskej Bystrice neviem odkiaľ členov európskeho výboru do Bratislavy." Neviem, asi si to všetci vysvetľujete potom tak, že medzi dvoma rokovaniami pléna Národnej rady máme všetci tri týždne platenú dovolenku, nie?
Toto je, naozaj, nehnevajte sa, pán kolega Blaha, na mňa, pán predseda výboru, toto je argument, ktorý je na hlinených nohách, ktorý je na vode a ktorý mňa osobne častokrát už uráža. Tak potom buď beriete tú prácu iba ako karikatúru skutočného výboru pre európske záležitosti, alebo naozaj nemáte, nehovorím vy osobne, ale mnohí ďalší členovia tohto výboru za stranu SMER - sociálna demokracia nemáte čo kompetentné k danej téme povedať. Tak preto vždy zvoláte ten výbor medzi 12. a 14., lebo nemôže zasadať počas rokovania pléna, čo by mi ešte samo osebe neprekážalo. Niekedy povedať menej je viac, ako povedať veľa a prázdnych rečí. A možno by sme to častokrát aj stihli medzi 12. a 14. hodinou za predpokladu, za predpokladu, že by na ten výbor v prevažnej zdrvujúcej väčšine prípadov prišli a boli prítomní členovia vlády, nie štátni tajomníci, že by sa tí štátni tajomníci neponáhľali o 30 minút na zasadnutie vlády, ako sa stalo včera, aby aspoň oni mali ten čas 120 minút tam byť prítomní medzi 12. a 14. hodinou, že by ste minimalizovali počet prípadov, kedy sa výbor má rozhodnúť prijať nejaké uznesenie v merite veci častokrát aj ex post, to znamená, že ECOFIN alebo Eurogroup, Rada EÚ pre ekonomické, finančné otázky, už zasadla a my ex post rokujeme na európskom výbore, dostávame vlastne informáciu on ministra ex post, čiže môžme nič iné, len ju zobrať na vedomie. Pritom opakujem, zákon o vzťahu, ktorý rieši vzťah Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie hovorí jasne o tom, že príslušní členovia vlády, premiéra nevynímajúc, naopak, si majú prísť do európskeho výboru vypýtať mandát, podčiarkujem, pred odchodom na európsky samit alebo na príslušnú radu pre danú oblasť, kde chodia jednotlivé rezortní ministri.
Takže minulosť nezmeníme, môžme ju len valuovať, môžme ju hodnotiť a pri troške dobrej vôle môžme sa z nej poučiť. Ale chcem naozaj, teraz použijem slová ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorý tu pred chvíľou povedal, chcem vás povzbudiť, pán predseda Blaha, aby ste čo najskôr, ale dramaticky zmenili prístup k práci a k organizácii činnosti Výboru pre európske záležitosti. Ak má mať čo len trochu, sa má priblížiť kvalita práce nášho európskeho výboru kvalite práce, nie že som čítal v novinách, ale o ktorej viem z prvej ruky, z empirických, proste prvých skúseností, ktoré mám, ako fungujú takéto výbory, ako som povedal, vo Veľkej Británii, aby niekto neoponoval, že to je veľká krajina a má sa k čomu vyjadriť, ale povedal som aj príklad toho Fínska, ktorá je podobne veľkou krajinou ako Slovensko a funguje na kvalitatívne rádovo inej úrovni, tak vás chcem povzbudiť, pán kolega Blaha, aby ste čo najskôr prehodili kormidlo, prehodili výhybku a naozaj nerobili karikatúru Výboru pre európske záležitosti, ale aby tento výbor, ak to má byť malý, v úvodzovkách, malý parlament pre témy alebo pre záležitosti Európskej únie, aby naozaj fungoval tak, ako fungovať má, a potom v takomto prípade viem si predstaviť, že aj náš Výbor pre európske záležitosti dokáže hájiť verejný záujem Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Momentálne je mi z toho smutno, ale momentálne tomu tak nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. To bolo také čarovné, že v tom úvodnom slove pán predseda výboru tak všetko, teda že aké je to cool, jak to tam funguje a jak sa tam diskutuje a bum ho, prišiel pán Kollár a vylial na vás studený kýbeľ, teda vodu, studenú vodu.
Ja len prepotvrdzujem, naozaj prepotvrdzujem, mne to dokonca bolo povedané aj, neviem, strážcom rokovacieho poriadku, že diskutovať odborne sa má vo výboroch. Prosím vás pekne, vo výboroch sa nediskutuje, vo výboroch sa ponáhľa na obed. Proste to je celé, áno, to sa stotožňujem s tým, výbory sa dávajú do obednej prestávky, kde všetci pozerajú, že koľko to ešte bude trvať, aby sme stihli ten obed. Veď to je neúctivé, je to naozaj neúctivé.
Termín výboru sa stanovuje podľa IC-čka. Proste je to, naozaj my robíme hanbu v tomto. Ja verím, že niekde sú výbory, kde sa odborne diskutuje. U nás sa vo výboroch vôbec odborne nediskutuje. Ja som mal tú časť, v úvodzovkách, sa ísť pozrieť na ústavnoprávny výbor, to som mal pocit, že som u holubárov niekedy. Na poľnohospodárskom som mal pocit, to si nechám pre seba, a na našom pre obranu a bezpečnosť je základnou úlohou, čo najskôr skončiť. Proste celou, zmyslom bytia výboru pre obranu a bezpečnosť je čo najskôr skončiť. To je proste našou úlohou. My sme včera rozprávali o návrhu zákona, pán minister už ani ku nám nechodí, lebo on ide do relácie. Relácia niekde v nejakom médiu je viac ako parlamentný výbor, ktorému on je priamo podriadený.
Proste robíte hanbu, robíte hanbu presne tým prístupom vo všetkých výboroch. A tu sa dozvedám teda, že aj v tomto výbore, ktorý by mal byť o niečo lepší jak tie ostatné, aspoň formálne, že je to detto to isté. Ja si to tiež viem tam živo predstaviť, že jak to tam asi funguje.
Ďakujem.