51. schôdza

Ďakujem. Pán predseda Šebej.

Ďakujem. Pán kolega Blaha, ja len jednu takú trochu ironickú poznámku, že tie zbrane, ktoré zo Západu, ktoré zaplavili Afriku a Blízky východ, sa nápadne podobajú na kalašnikov. Ale to je len taká drobná poznámka.
Niečo k tej, k tomu prapôvodu tých konfliktov. No, množstvo galiby, ktorú narobili ešte z čias proste imperialistického pokrytia afrických krajín a tak Francúzi, Briti, je naozaj veľké. Napríklad medzi mnohé príčiny konfliktov patrí i to, ako relatívne svojvoľne nakreslili hranice budúcich štátov a ignorovali napríklad demografické reality, etnické a náboženské. Ale rozhodne by som pôvod dnešných konfliktov a dnešných vojen nehľadal pred, niekde pred polstoročím. Tá príšerná genocída, ku ktorej prišlo vraždením Tutsiov Hutuami v Rwande, nemala s kolonizátormi dovedna nič spoločného. To bolo sektárske, etnické násilie. Podobne, podobne ako súčasné krvavé boje medzi v podstate sunnitskými a šiitskými frakciami sú iba znovu zobudením čohosi, čo možno spalo stáročia a v tejto podobe sa teraz zobudilo. A nemá zmysel rekriminovať ďalekú minulosť, ak sa chceme dopátrať po príčinách, keď sa chceme príčin toho, čo sa tam deje.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, dalo sa vo vašom prejave i s niečím nepochybne súhlasiť. Ale musím povedať, že neustále upadáte do potreby použiť niektoré mantry alebo niektoré ustálené spojenia typu nadnárodné monopoly, neoliberalizmus a podobne. Skôr sa budem venovať tým nadnárodným monopolom.
Viete, zdôvodniť stav dnešného Somálska vykorisťovaním nadnárodnými monopolmi, no neviem. Podobne Rwandu a čokoľvek. Predstava, že za to, čo sa tam dialo, sú zodpovedné nadnárodné monopoly, pýtam sa, ktorí? Jacobs Suchard Figaro, U. S. Steel alebo ktorý nadnárodný monopol rozvracia Somálsko, Afganistan a podobne? Myslím si, že túto vložku netreba vsúvať do všetkého, tak ako nedávame cibuľu do krémešov.
Pokiaľ ide o rozvrat Afganistanu, no ten začal kedysi a nepochybne na počiatku nebola americká ani žiadna iná, NATO armáda, ale opäť, tak ako povedal kolega Šebej, mnohokrát sa jedná o vzplanutie niečoho, čo tam bolo bez ohľadu na nadnárodné monopoly a na neoliberalizmus.
Keď ste si vypočuli, ako ste oznámili v krátkom vstupe predtým, iránskeho veľvyslanca, no, môžte si zavolať, vo Viedni také vyslanectvo je, saudskoarabského veľvyslanca, ktorý vám zas povie možno iný pohľad vo výbore, prečo a čo sa deje v Jemene. Takže, áno, "audiatur et altera pars" hovorí sa, treba vypočuť aj druhú, tretiu a štvrtú stranu. Ale znova neopomenúť spomenúť nadnárodné monopoly sa mi zdá niekedy mimo misu.

S reakciou pán poslanec, pán predseda Blaha.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi za jeho poznámku. Ja sa netajím tým, že som mimoriadne kritický voči TTIP-u, a preto aj niektoré tie kritické diskusie organizujem, ale to neznamená, že o tejto veci nediskutujeme na pôde SMER-u, na pôde vlády. Toto je naozaj téma, ktorá je celoeurópska a veľmi silná je napríklad v Nemecku, v Rakúsku, vo Francúzsku, kde sú plné ulice a ľudia naozaj veľmi silne žijú touto témou. V Nemecku dokonca väčšina spoločnosti odmieta TTIP. Ja mám takú drobnú nádej, že pokiaľ niečo väčšinovo odmietajú Nemci, tak to väčšinou neprejde. Čiže nerobil by som si nejaké veľké nádeje, že by to bolo veľmi skoro prijaté.
Každopádne, čo sa týka výboru a diskusie o TTIP-e bez ohľadu na to, či bude tá diskusia na pléne, toľko fór, koľko je o TTIP-e dennodenne, ja štyri dni z piatich venujem TTIP-u, to je proste, či už v Európe, na Slovensku, sám organizujem viacero vecí, na výbore máme, rovno vám zavolám budúci týždeň, pokiaľ máte o to záujem, stačí ma osloviť, ja budem veľmi rád, keď tam prídete za nami diskutovať.
Pán kolega Blanár, ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, zhodneme sa na tom, že sociálna Európa je predpokladom toho, aby sme do budúcnosti fungovali a otázka TTIP-u je presne o tom, o čom som teraz hovoril pri pánovi Hubovi. Diskusia, ale kritická diskusia, nie len naozaj propaganda.
Pán kolega Šebej, no, áno, zobudili sa konflikty alebo vzplanuli, ako hovorí aj pán kolega Osuský. Len zhodou okolností vzplanuli po tom, čo sme zbombardovali Irak, zbombardovali Sýriu, alebo resp. Líbyu, alebo Afganistan. No ono to má nejaké následky. Viete, to sa nielen takou náhodou vzplanulo. To proste vyňať z toho ten Západ a tie naozaj nezmyselné, nezmyselné a krvavé Bushove vojny, to sa nedá. Ako Bush je proste vinníkom tohto. A Bush bol prezidentom Spojených štátov amerických. Vyňať z tohto si zodpovednosť a umyť si ruky, to by nebol európske. To by nebolo európske. Musíme jasne pomenovať vinníkov.
Saudská Arábia, pán kolega Osuský, Saudská Arábia napadla Jemen. Ako neviem, či máte tú potrebu zavolať si Rusko v prípade sporov s Ukrajinou, zvláštne, že Saudskú Arábiu chcete volať v prípade spolu s Jemenom. Ona napadla Jemen. To sa nedá ospravedlniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Má slovo.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Ja chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do rozpravy. Zaznelo tu viacero námetov. Ja, ak dovolíte, by som sa sústredil iba na tri, ktoré tu boli prezentované opakovane. To je téma TTIP, téma migrácie a téma prípravy na slovenské predsedníctvo.
Pán poslanec Mikloško, ja vám potom individuálne odpoviem na niektoré vaše podnety osobitne, ten jeden obchodný prípad.
Pokiaľ ide o TTIP, alebo teda Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, chcem povedať, že Slovenská republika a ja osobne podporujeme uzavretie tejto dohody, pretože vzhľadom na proexportnú orientáciu slovenského hospodárstva má potenciál posilniť hospodársky rast. Očakávame, že jej najväčší prínos bude v oblasti automobilového priemyslu, ale zároveň by mala byť významným prínosom aj pre malé a stredné podniky.
Pre vašu informáciu, sa od tejto dohody očakáva, že za predpokladu naplnenia toho ambiciózneho scenára dohody, že prinesie nárast HDP v Európskej únii o zhruba pol percenta, čo je v hodnotovom vyjadrení cca 100 mld. eur ročne, a pre Slovenskú republiku to znamená potenciálny nárast HDP 0,3 - 0,4 %, to je cca 200 až 300 mil. eur ročne, a zároveň sa odhaduje nárast slovenského exportu do Spojených štátov o 23 % na vytvorenie približne 2 500 nových pracovných miest.
Dohodu vnímame aj ako politický projekt strategického významu, ktorý presahuje národné a európske ekonomiky. Súhlasím so všetkými tými, ktorí poukazujú na to, že je nevyhnutné zvýšiť transparentnosť rokovaní.
Chcem povedať, že ministerstvo hospodárstva, ktoré je výlučným gestorom rokovaní o tejto dohode, si je tejto skutočnosti vedomé a po každom rokovacom kole organizuje verejné diskusie pre všetkých záujemcov z radov podnikateľov, ale aj z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, kde ich podrobne a detailne informuje o tom, čo bolo dohodnuté a ako a kam sa rokovania posunuli. Žiaľ, musím povedať aj to, že o túto iniciatívu ministerstva hospodárstva je minimálny záujem, a to aj spomedzi radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj z radov podnikateľov. Chcem vás vyzvať a povzbudiť, aby ste sa zúčastnili týchto vecných diskusií o dohode.
Pokiaľ ide o tému nelegálnej migrácie, venovali sme sa jej viackrát a opakovane aj na pôde výboru pre európske záležitosti. Pripomeniem, že sa tejto téme venovala mimoriadna Európska rada 23. apríla. Prijala konkrétne závery v piatich bodoch, ktoré tu nebudem opakovať, ale Predsedníctvo Európskej únie a Komisia dostali za úlohu rozpracovať tieto závery do podoby toho populárneho výrazu „cestovná mapa“, ktorú predložia na júnovom samite Európskej rady, a budú monitorovať implementáciu toho, čo už bolo dohodnuté.
Chcem povedať, že pokiaľ ide o Slovenskú republiku, otázka kvót je politicky mimoriadne citlivá a zároveň v súčasnosti nemá ani potrebný právny základ. Slovenská republika podporuje presídľovanie alebo premiestňovanie migrantov na dobrovoľnej báze v rámci schopností, kapacít a možností jednotlivých členských štátov Európskej únie. Aj v súčasnosti máme skúsenosť, že utečenci po ich prijatí na našom území nemajú záujem tu zotrvať a smerujú do ekonomicky silnejších krajín, resp. krajín s diaspórami. A nie je možné v podmienkach Schengenu zabrániť sekundárnemu pohybu utečencov v rámci Európskej únie. Aj preto by pridaná hodnota zapojenia Slovenskej republiky do takýchto presídľovacích programov bola otázna.
Tie závery Európskej rady hovoria o dobrovoľnom projekte presídľovania alebo o núdzovom premiestňovaní migrantov na dobrovoľnom princípe. Ja sa tu stotožňujem s názorom pána poslanca Šebeja, že riešením problému migrácií nie je to, že si na základe kvót ich budú jednotlivé členské krajiny Európskej únie rozmiestňovať. Naopak, ja to vnímam ako pozvánku k zvýšenej migrácii, a riešenie je v niečom inom, a to po prvé dôsledky, zabrániť tomu, aby ľudia strácali životy vo vlnách Stredozemného mora, a, samozrejme, aj v kritickom dialógu s krajinami Africkej únie hľadať riešenie koreňov, ktoré sú sociálneho, ekonomického charakteru. Aj preto jeden zo záverov Európskej rady bolo, že v najbližších týždňoch by sa mal uskutočniť spoločný samit Európskej únie a Africkej únie na Malte, aby sme sa týmto témam venovali.
Slovensko je solidárne a je za princíp solidarity. Poskytujeme ochranu utečencov formou humanitárneho transferu. Napríklad sme pripravení demonštrovať našu solidaritu, ale nejaká relokácia migrantov na základe kvót v rámci Európskej únie určite nie je riešením.
A poslednou témou, ku ktorej sa chcem vyjadriť, ktorá tu rezonovala vo viacerých vystúpeniach, je téma prípravy na predsedníctvo. Musím povedať, že na mňa mimoriadne disonantne zapôsobili slová pána poslanca Zsolta Simona, ktorého teraz nevidím v sále, ale musím sa k tomu vyjadriť, ktorý, citujem, povedal, „že Slovenská republika je málo pripravená na predsedníctvo a že vláda odmieta o tejto téme diskutovať“.
Ja musím povedať, že tieto vyjadrenia sú neúctou k faktom, pretože chcem veľmi zodpovedne vyhlásiť, že Slovenská republika je dobre pripravená na predsedníctvo a sme vždy pripravení o tom diskutovať, či na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, alebo kdekoľvek inde. Máte možnosť pozvať si mňa a mojich spolupracovníkov do výboru, do pléna. Nikdy sme takúto iniciatívu neblokovali. Skôr naopak, budem veľmi rád, ak sa zapojíme do takejto debaty, aby ste všetci mali pocit, že ste súčasťou prípravy predsedníctva. Pozývam pána poslanca Simona na návštevu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby sa oboznámil s faktami, a teším sa na to, ako vezme svoje slová späť a ospravedlní sa mi za ne.
Pán poslanec Šebej hovoril o tom, a ja s ním súhlasím, že naozaj podpora európskej integrácie Európskej únie na Slovensku klesá, že máme koniec toho, čo sme nazývali slovenským paradoxom, to znamená nízka účasť vo voľbách, ale vysoká podpora Európskej únie a európskych inštitúcií. Je to aj preto, že tú tému EÚ sme si nechali ukradnúť bulvárom, povrchnými médiami a je treba, aby sme naozaj diskutovali a diskutovali vecne. My sme aj presne s týmto cieľom minulý rok iniciovali vôbec vypracovanie materiálu a následne verejnú diskusiu o materiáli, ktorý hodnotí 10 rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Súhlasím aj s tým, že dôsledkom organizovaného útoku na princípy a vôbec tie oporné stĺpy európskeho projektu je to, že vnímame v Európe nárast xenofóbnych, nacionalistických strán a hnutí. A ja osobne som už neraz povedal, že pre mňa ten hlavný politický konflikt, ktorý v Európe dnes prebieha, nie je konflikt medzi pravicou a ľavicou, ale konflikt medzi štandardnými a neštandardnými politickými stranami, alebo inými slovami, medzi zodpovednými a nezodpovednými politickými stranami. Ale presne o tom treba hovoriť a treba urobiť všetko pre to, aby naši občania si uvedomovali, čo z členstva v Európskej únii pre nich vyplýva, a ten jeden údaj, 80 % verejných investícií prichádza z európskych zdrojov, hovorí sám za seba.
Čiže ešte raz. Máme dobrý dôvod, predsedníctvo je dobrým dôvodom, aby sme diskutovali na európske témy. Myslím si, že dnes sme tu mali dobrú a kvalitnú diskusiu a ja vám všetkým za ňu ďakujem.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán spravodajca, chce zaujať stanovisko k rozprave? Nechce. Ďakujem. Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi.
Teraz pokračujeme

Správou o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 4. apríla 2012 do 31. decembra 2014 (tlač 1537).

Správu uvedie predseda tohto výboru pán poslanec Ľuboš Blaha, má slovo.
Ďakujem, samozrejme, aj pánovi spravodajcovi Kolesíkovi.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, výbor pre európske záležitosti podáva v zmysle § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rade správy o svojej činnosti.
Predkladaná správa zahŕňa obdobie od začiatku VI. volebného obdobia do konca roka 2014. Správu výbor schválil na svojej 58. schôdzi 23. apríla 2015 uznesením č. 167. Týmto uznesením zároveň výbor odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a poveril mňa ako predsedu výboru podať správu o činnosti výboru a návrh uznesenie Národnej rade.
Toľko k formálnym náležitostiam.
Správu máte predloženú, nebudem ju nejak špeciálne komentovať. Nachádza sa tam všetko z technického hľadiska, čo tam byť má, to znamená informácia o prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, tzv. LA, informáciu o schválených stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom podľa bodu 1 rokovacieho poriadku, informácie o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, to sú tzv. odôvodnené stanoviská, kde môžme, ak sa zozbiera viacero výborov európskych národných parlamentov Európskej únie, môžeme vyzvať Európsku komisiu, aby stiahla návrh. Hovorí sa tomu tiež žltá karta. Ale takýchto pokusov, napriek tomu, že ich bolo viac, bolo úspešných v zásade, bolo to úspešné v zásade len v dvoch prípadoch. Či už v prípade tzv. smernice a nariadení Monti II, kde sa malo právo na voľné podnikanie nadradiť nad kolektívnu akciu, čiže štrajk. Tam som veľmi rád, že národné parlamenty zabojovali a že Európska komisia musela stiahnuť tento návrh. Druhý prípad bol prípad prokuratúry Európskej únie, kde aj z mojej iniciatívy výbor nedával žltú kartu. Tá diskusia ďalej pokračuje a zrejme tá Európska prokuratúra, ktorá je v Lisabonskej zmluve jasne uvedená, že má byť stanovená, pravdepodobne stanovená bude aspoň minimálne v rozmere tzv. enhanced cooperation, čiže rozšírenej spolupráce niektorých členských štátov Európskej únie. Čiže to boli také dve základné headliny z hľadiska subsidiarity v Európskej únii.
My sme samoúčelne nerobili odôvodnené stanoviská. Bolo to možno v minulosti zvykom. Snažím sa venovať energiu v rámci práce výboru na tých veciach, kde je šanca na úspech, a vedieme s Európskou komisiou politický dialóg, kde sme veľmi častokrát aj kritickí, ale nie spôsobom cez princíp subsidiarity, ktorý v tomto prípade častokrát vedie iba k politickému zneužívaniu a k nárastu nacionalizmu, ktorý ja osobne nepodporujem.
Ďalšie informácie, ktoré v správe nájdete, sú takisto technického charakteru.
Ja by som chcel len na záver povedať, že výbor pre európske záležitosti je veľmi otvorený a konsenzuálny aspoň z hľadiska formy. To znamená, poslanci opozície majú priestor, ktorý som im dal hneď na úvod, kedykoľvek ma poprosiť o zvolanie výboru, akúkoľvek tému otvoriť. Keď majú oni problém s nejakou vecou ohľadom subsidiarity, majú tú možnosť. Čiže ten výbor funguje v tomto smere konsenzuálne. Nikomu nebránim v jeho vlastných iniciatívach. A mám pocit, že činnosť výboru je tým pádom našou spoločnou činnosťou.
Ešte by som chcel, samozrejme, veľmi silne oceniť našu zahraničnú činnosť. To znamená účasti poslancov výboru vrátane predsedu mňa na zahraničných fórach, kde sme, musím povedať, veľmi aktívni a chcel by som naozaj poďakovať poslancom SMER-u aj poslancom opozície za aktivitu, pretože to je zásadné, aby slovenský hlas zaznieval v Európe, zaznieval aj kriticky. A v tomto smere, myslím, že tá spolupráca je veľmi, veľmi dobrá.
Poznáte ma, na výbore sa veľmi často aj hádame, veľmi vášnivo vieme diskutovať, ale myslím si, že tak to má byť. Konflikt patrí do parlamentu, patrí na výbor. Ja budem takúto diskusiu aj naďalej podporovať. Nikomu neberiem jeho názor. Som rád, že diskusiu vedieme v zásade kultivovaným spôsobom a budem takúto diskusiu podporovať aj do budúcnosti.
Čiže toľko na úvod, toľko k obsahu správy.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.