22.
Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať za tú diskusiu, ktorá tu prebehla k návrhu zákona ako takého. Sme v prvom čítaní, kde sa skôr základná filozofia zákona má preberať. Ja som osobne presvedčený, keď mám zhodnotiť obsah tej diskusie, že nikto nespochybnil potrebu riešenia, a to osobitne problematiky ľudských práv smerom k deťom, prípadne k zdravotne postihnutým. Možno sa líšime skôr v názore, kto by to mal vykonávať. Pani podpredsedníčka Jurinová apeluje, že by to mohli byť rozšírené kompetencie terajšej verejnej ochrankyne práv, prípadne hľadanie spôsobu cez iné inštitúcie. Preto, ak dovolíte, možno 2-3 vety, ako sa vôbec dospelo k takémuto riešeniu.
Tento návrh zákona sme úzko spolupracovali, keď sme ho pripravovali, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo zahraničných vecí, prečo, za akých okolností. V konečnej miere hociktorý z týchto troch rezortov mohol ten návrh zákona predložiť. Tu chcem povedať jednu vec, že to nie je agenda len ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. My riešime tú vecnú stránku z hľadiska postavenia rodiny, detí, zdravotne postihnutých, máme k tomu isté mechanizmy, sociálne dávky a ďalšie vecí.
To znamená, toto je problematika ministerstva práce, ale sú tu inštitúcie, ktoré by sa mali vyjadrovať a ochraňovať aj práva dieťaťa, aj práva zdravotne postihnutých. No a to sú jednotlivé výbory, ktoré pôsobia pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, to znamená výbor pre práva dieťaťa a výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tieto výbory sú zložené tak, že 50 % členov tvoria zástupcovia štátu a 50 % občianske spoločnosti. A boli to hlavne predstavitelia občianskej spoločnosti, ktorí od začiatku nášho funkčného obdobia naliehali, a treba povedať, že veľmi konkrétne, aby takéto inštitúcie, samostatné, oddelené od verejnej ochrankyne práv, aj od iných organizácií, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, vznikli. Štát len akceptoval požiadavku občianskej spoločnosti. To je dôležité tu povedať.
A tu treba povedať jednu vec konkrétne k výhradám, k finančným a ďalším. No nie je to asi štát, ktorý iniciuje zriadenie akýchkoľvek inštitúcií, ktoré sú náročné, alebo majú dopady na rozpočet. Jednoducho po tom, čo som akceptoval závery a rozhodnutia týchto výborov, som presviedčal svojich kolegov, rokoval aj s ministrom financií, až sme dospeli k názoru, že ideme aplikáciu dohovorov, ale aj parížskych princípov realizovať týmto spôsobom, že zriadime samostatné inštitúcie, to znamená komisára pre práva detí a komisára pre zdravotne postihnutých. Nevidím v tom absolútne žiadne politikum a preto hlavne z vystúpenia pani podpredsedníčky Jurinovej ma trošku vyrušilo to, že dáva do toho príliš politickú otázku z hľadiska fungovania polície, súdov, toto nerieši tento problém. My neberieme práva verejnej ochrankyne práv, ani z hľadiska fungovania. Treba povedať, verejná ochrankyňa práv tento zákon podporuje, ona ho uvítala. Súčasťou tej občianskej spoločnosti v tých jednotlivých výboroch sú aj nominanti kancelárie verejnej ochrankyne práv, oni tiež iniciovali tento postup, aj spôsob a formu.
To znamená, toto je dôležité a pokiaľ tu vznikajú nejaké obavy z hľadiska rizika prekrývania, lebo áno, verejná ochrankyňa práv je zriadená z ústavy, má iné kompetencie a postavenie, ako navrhujeme my u týchto komisárov. Tu absolútne nevylučuje, naopak ja som osobne presvedčený, bude nevyhnutná komunikácia a spolupráca, lebo tu sa nedá ľuďom rozkázať, že s takýmito problémami sa musíte obrátiť len na tú inštitúciu. Pokiaľ využijú kompetenciu a obrátia sa na verejnú ochrankyňu práv, som veľmi konkrétne presvedčený, že bude konkrétna spolupráca, prípadne odstúpenie problému, pokiaľ sa bude týkať detí, alebo zdravotne postihnutých na komisárov a ich úrady.
To znamená, že to riziko prekrývania tu v žiadnom prípade nevidím a dôležité je treba povedať, že ani verejný ochranca práv, ale ani komisári nemajú rozhodovacie práva a povinnosti. Tie nemajú. To znamená, ich postavenie je úplne iné, no a tu jednoznačne garantujem, že nebude porušený princíp právnej istoty s tým, že by sa súbežne riešila problematika aj na jednom inštitúte, aj na druhom inštitúte. To je dôležité a samozrejme, v zmysle medzinárodných záväzkov, ktoré sme prijali, a to hlavne dohovory má komisár alebo bude mať komisár, či už jeden alebo druhý, veľmi významnú kompetenciu, a to je právo obracať sa na výbory OSN. Samozrejmá vec, že aj právo spracovať a predkladať správu sem do pléna Národnej rady k tejto problematike je veľmi významné, aby aj zákonodarný orgán sa touto problematikou zaoberal.
To znamená, že ja som presvedčený o tom, že zriadenie takýchto inštitúcií je potrebné. Tu je treba povedať aj ďalšiu vec, akonáhle budú zriadené, úloha smerom k týmto inštitúciám ministerstva práce končí. My budeme asi vážnym partnerom, ktorý bude spolupracovať s týmito inštitúciami pri riešení konkrétnych problémov, ktoré život prinesie, ale nebudeme žiadnou formou, ja neviem, nadriadenosti alebo podriadenosti. To bude partnerská inštitúcia, s ktorou budeme veľmi úzko spolupracovať v záujme detí, resp. zdravotne postihnutých, ktorých máme prostredníctvom týchto zákonov jednoducho záujem riešiť a obhajovať.
Toľko, ďakujem.
