51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctení kolegovia. Dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie a voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, ktorú máte uvedenú pod tlačou 1500a. Podľa § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade návrh na odvolanie a voľbu zástupcu navrhovaného vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 1500.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1501 zo 16. apríla 2015 pridelil návrh na odvolanie a voľbu zástupcu navrhovaného vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Výbor Národnej rady pre sociálne veci prerokoval dňa 5. mája 2015 predložený návrh a uznesením č. 170 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 123 ods. 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov:
1. Odvolať Mareka Lendackého, zástupcu navrhovaného vládou Slovenskej republiky z Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
2. Zvoliť Janu Kolesárovú, zástupkyňu navrhovanú vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolaní funkcionárov, aby sa odvolanie a voľba zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne vykonali verejným hlasovaním pomocou technického zariadenia. Opakovaná voľba sa nekoná, ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. V takom prípade sa vykoná nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci má predložiť Národnej rade návrh na odvolanie a voľbu zástupcu navrhovaného vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je súčasťou tejto správy, tlač 1500.
Ďakujem, skončila som. Poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.
Návrhom zákona sa reaguje na pripomienku Európskej komisie k transpozícii smernice o službách na vnútornom trhu. Európska komisia namietla, že ustanovenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov môže získať iba právnická osoba, teda nie fyzická osoba, nie je v súlade s požiadavkou nediskriminácie uvedenej v čl. 15 ods. 3 tejto smernice. V nadväznosti na pripomienku Európskej komisie sa návrhom zákona podmienky na získanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov upravujú tak, aby toto oprávnenie mohla získať aj fyzická osoba.
Predmetom návrhu zákona je tiež úprava ustanovení týkajúcich sa výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce s ohľadom na poznatky z aplikačnej praxe. Predovšetkým sa navrhuje rozšíriť okruh fyzických osôb odborne spôsobilých zabezpečiť výchovu a vzdelávanie v príslušných vzdelávacích činnostiach. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe akceptujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som.

30.
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, uvedený pod tlačou 1423. Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podáva v Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1622 z 11. marca 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 587 z 30. apríla 2015, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 414 z 28. apríla 2015, výbor pre sociálne veci uznesením č. 165 z 24. marca 2015, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 175 z 30. apríla 2015. Výbory, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV. tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne, so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade návrhy podľa zákona o rokovacom poriadku. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 168 z 5. mája 2015.
Ďakujem, pán podpredseda. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

32.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, prvoradým zámerom predkladanej novely je v súlade s programových vyhlásením vlády Slovenskej republiky zaviesť minimálny dôchodok. Jeho cieľom je riešiť situáciu približne 75-tis. poberateľov dôchodkových dávok, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Aj napriek tomu, že celý život pracovali, majú tak nízky dôchodok, že sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.
Z uvedeného dôvodu vláda predkladá návrh, ktorého podstatou je zvýšiť sumu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku tak, aby dôchodca, ktorý dosiahol aspoň tridsať kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, ako jednotlivec nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň je minimálny dôchodok navrhnutý tak, aby takto zvýšený dôchodok bol o niečo vyšší, než by bola suma úhrnu dôchodku a pomoci v hmotnej núdzi. Nejde o osobitnú samostatnú dávku, ale o zvýšenie sumy starobného dôchodku, respektíve invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, ktorá rastie v závislosti od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia.
V každom konkrétnom prípade môže byť toto zvýšenie jednoducho iné. U niekoho viac možno, u niekoho menej. Závisí to od výšky jeho dôchodkového príjmu a od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Tým sa uplatňuje pri stanovení sumy minimálneho dôchodku okrem princípu solidarity primerane aj prísľub zásluhovosti v súlade s programových vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zabezpečiť minimálny dôchodkový príjem s vyváženou mierou solidarity a zásluhovosti.
Ďalším špecifikom zavedenia minimálneho dôchodku v porovnaní so súčasným stavom je skutočnosť, že pri minimálnom dôchodku sa nebude posudzovať príjem a majetok celej domácnosti, rozhodujúca bude už len výška dôchodkového príjmu konkrétneho dôchodcu. Okrem toho nebude potrebné o toto zvýšenie dôchodku osobitne žiadať, ako je tomu pri pomoci v hmotnej núdzi, pretože sa bude vyplácať automaticky ako zvýšenie základného dôchodku prostredníctvom Sociálnej poisťovne.
Koncepcia minimálneho dôchodku bola poznamenaná na základe, teda pozmenená na základe pozmeňujúceho návrhu predloženého vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa modifikovali nastavenia vybraných parametrov minimálneho dôchodku tak, aby sa suma minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, ktorý si sporil v II. pilieri, znížila podľa rovnakých zásad, ako sa poistencovi, prípadne sporiteľovi znižuje starobný dôchodok z I. piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, to znamená v II. pilieri. Predloženým pozmeňovacím návrhom sa reaguje na možnosť vzniku takzvaného morálneho hazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku pri skupine nízkopríjmových poistencov, respektíve sporiteľov.
Cieľom je zabrániť takému stavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných rozhodnutí sporiteľa, respektíve portfóliu manažérov spravujúcich fondy II. piliera boli spôsobené straty a zároveň sanované z prostriedkov daňovníkov v podobe garancie minimálneho dôchodku a na druhej strane prípadné zisky boli sprivatizované.
Vzhľadom na to, že SMER - sociálna demokracia odmieta niesť garancie za výsledok hospodárenia súkromných dôchodcovských správcovských spoločností a súčasne považuje za amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia úspor sporiteľov skladali takýmto dôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok v nekrátenej sume. Tento pozmeňujúci návrh preto plnej miere podporujem.
Okrem zavedenia minimálneho dôchodku sa v rámci predloženého návrhu zákona zavádza aj takzvaný vyrovnávací príplatok. Ide o nový druh dôchodkovej dávky, ktorým sa má čiastočne eliminovať nepriaznivá situácia tých dôchodcov, ktorí boli poškodení na svojich dôchodkových nárokoch rozdelením bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Najpálčivejšou otázkou, čo sa týka vyrovnávacieho príspevku, sa zdá byť podmienka odpracovania 25 rokov v spoločnom Československom štáte. Potvrdili to aj diskusie, ktoré prebiehali v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Považujem za nevyhnutné uviesť, že vláda nemá záujem, aby sa títo dôchodcovia, ktorí získali dôchodkové nároky za existencie spoločného štátu, cítili poškodení jeho rozdelením. V záujme vyváženosti tohto opatrenia však považuje za nevyhnutné stanoviť podmienku, ktorej splnením možno očakávania dôchodcov na zachovanie ich nárokov považovať za legitímne. Touto podmienkou je práve hranica 25 odpracovaných rokov, ktorá bola v spoločnom štáte podmienkou na vznik nároku na starobný dôchodok. Týmto mechanizmom považujeme za, jednoducho tento mechanizmus považujeme za správny, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že česká právna úprava je postavená na rovnakej podmienke.
Tretím okruhom zmien, ktoré prináša predkladaná novela, je rozšírenie okruhu poistencov štátu o kategóriu ohrozeného, respektíve chráneného svedka. Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že ide o osoby zaradené do programu ochrany svedka, nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť a tým prichádzajú o možnosť nadobúdať dôchodkové práva. Môžem len konštatovať, že tento návrh sa stretol s porozumením poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na stranícku príslušnosť.
Na záver chcem podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.

34.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne poslankyne a poslanci. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady, tlač 1424a, o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte pod tlačou 1424. Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1424, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1633 zo 17. marca 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 588 z 30. apríla 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 405 z 28. apríla 2015 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 166 z 24. marca 2015. Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča o návrhoch 1 až 12 v štvrtej časti tejto spoločnej správy hlasovať spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor ma ďalej určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 169 z 5. mája 2015.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu.

36.
Ďakujem, vážený predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda urobiť taký pomyselný výkop k tejto téme, ktorá je veľmi závažná a ja teda vystúpim za klub MOST - HÍD k tejto téme.
Takže pre náš klub, ako aj stranu, téma dôchodkov je skutočne prioritou a ja si myslím, že aj pre ostatné strany by mala byť prioritou, pretože každý vieme, že všetci, aj čo sme tu, tak skončíme raz v dôchodku a budeme dôchodcovia, teda pokiaľ sa toho dožijeme a bude veľmi dôležité, podľa akých kritérií nielen nám, ale, samozrejme, aj ostatným ľuďom budú vyplácať dôchodky. Ja tento môj príspevok trošku pojmem zo širšieho hľadiska a budem nezvyčajne asi, tento príspevok nezvyčajne dlhý na môj, teda na môj obyčaj hovoriť teda k veci, ale je to tak dôležitá téma, a budem mať dokonca tri pozmeňujúce návrhy, takže budem ich musieť vysvetliť, takže dovoľte mi teda ísť na to.
V prvej časti svojho príspevku chcem povedať zopár takých zásadných filozofických názorov vôbec na dôchodkový systém, respektíve na minimálny dôchodok. Ja, ináč, radšej používam termín základný dôchodok a nie minimálny, ale budiž, keď sa to ujme ako minimálny dôchodok. My, teda ja, samozrejme aj my ako strana sme dlhodobo konzistentne zástancom toho, aby existoval minimálny dôchodok. Samozrejme, čo sa týka, ako má vyzerať, vždycky to budú nejaké arbitrárne hranice. To znamená, že keďže ten systém, systém "pay as you go", alebo priebežný systém je prerozdeľovací, tak vždy jednoducho to bude treba robiť podľa nejakých vzorcov, nejakých arbitrárnych hraníc. Môžeme sa, samozrejme, baviť, že či ten dôchodok má byť od 30 rokov poistenia alebo 35, alebo 32 alebo, aby to mohlo byť variabilné, pretože, ja neviem, aj odchod do dôchodku sa bude posúvať. To znamená, že z tohto hľadiska by možno bolo aj minimálny dôchodok možné posúvať, alebo meniť tie hranice.
To iste platí o výške dôchodkov. Samozrejme, tam sú také percentá, môžeme, každý môže mať nejaké také iné, iný názor na to, ale musím povedať, že v princípe, v princípe tak, ako je zadefinovaný dôchodok, ja s ním nemám problémy, to znamená tie arbitrárne hranice, ako boli stanovené. Samozrejme, že každému je jasné, že bude to určitý zásah do verejných financií, to znamená, že verejné financie budú dávať vyššie, vyššie výdavky budú mať z hľadiska toho, že jednoducho bude treba financovať ten minimálny dôchodok, ale platí to, ako aj pri vianočných dôchodkoch, to znamená, zase sú výdaje verejných financií a vlastne to zaťažuje rozpočet, hej?
Ale v prípade, v prípade vianočných dôchodkov verzus minimálneho dôchodku, samozrejme, ja si myslím, že systémovo a legitímnejšie je správne, keď už dávať tie výdavky, tak najmä na minimálny dôchodok a nie na vianočné príspevky, ktoré sa jednoducho ad hoc menia každý rok a vláda sa tu hrá na nejakého deda Mráza alebo Ježiška, kde rozdáva peniaze a pritom vieme, že tých peňazí aj tak je málo. Ale dobre, neni to o vianočných dôchodkoch, ale o minimálnom dôchodku.
Takže to som myslel, že tie arbitrárne hranice, či chceme, či nechceme, vždy budú v dôchodkovom systéme a samozrejme, je dôležité, aby sme čo najväčšiu zhodu našli na tých arbitrárnych hraniciach a s tým, aby tie arbitrárne hranice čo najmenej zaťažovali tie verejné financie, zdôrazňujem, čo najmenej. To znamená, že treba brať aj ohľad na udržateľnosť toho systému.
Ja som teraz minulý týždeň zaregistroval správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa dosť tak kreslí katastrofický scenár, že pokiaľ sa nezmenia pravidlá, tak jednoducho príde v blízkom období k problémom, či už k zvýšeniu zadlženosti a tak ďalej, hovorím v strednodobom horizonte a samozrejme, aj v tejto správe bolo zdôraznené to, že tie problémy budú vznikať hlavne z toho demografického vývoja a prispôsobenie sa toho systému k tomu demografickému vývoju. To znamená, že ak sa neprispôsobíme, tak tým, že ľudia, chvalabohu, že žijú dlhšie, ale keďže máme taký systém, aký máme, to znamená ten priebežný systém, tak jednoducho ten systém bude čím ďalej, tým v horšom stave z hľadiska udržateľnosti a samozrejme, tu nejde len o dôchodky, ale aj o zdravotnú starostlivosť a tak ďalej. Je to v podstate velikánska výzva, ja tomu hovorím strieborná ekonomika.
To znamená, že my čelíme v strednodobom horizonte aj výzvam, ako sa prispôsobiť tomu, že budeme mať podstatne viacej dôchodkov, podstatne viacej starých ľudí a musíme porozmýšľať, strieborná, pretože šediny, hej? Budeme musieť porozmýšľať, akým spôsobom aj týchto, týchto seniorov zaujať do procesu tak, aby jednoducho mali plnohodnotný aj ten dôchodkový život a samozrejme prispôsobiť v značnej miere aj spôsob výpočtu dôchodkov.
No preto ja si myslím, že tento minimálny dôchodok, zdôrazňujem, ja tomu hovorím základný dôchodok, v budúcnosti by mal byť vlastne nosným systémom dôchodkového systému, pretože všetci vieme, pokiaľ by sme sa bavili na odbornej úrovni, že jednoducho takýmto spôsobom sa to nedá utiahnuť. Proste Sociálna poisťovňa, či by bol II. pilier, nebol, jednoducho je v deficite a to znamená, tie deficity sa stále prehlbujú. To znamená, stále vlastne dotujeme ten "pay as you go" systém a jednoducho ľudia, ľuďom treba povedať do budúcna aj pravdu v tom slova zmysle, že aby neočakávali príliš vysoké dôchodky zo štátneho systému a skôr by sa pozerali na to, že existuje tu ten základný alebo minimálny dôchodok a naopak, pokiaľ budeme chcieť udržať ten systém, aby fungoval a verejné financie, tak by sa postupne vlastne mali sme dostávať nie k zásluhovosti, ale naopak, k solidarite a skôr k tomu základnému dôchodku.
Ja som osobne veľký zástanca radikálneho zníženia odvodov a vymeriavacích základov a s tým, že tá diskusia a teda vyzývam na verejnú diskusiu, či by to vôbec bolo akceptovateľné pre túto spoločnosť, že povedať tým mladým ľuďom alebo budúcim generáciám, že nebudete musieť platiť také vysoké odvody, že radikálne vám znížime odvody a vymeriavacie základy, ale zase vy musíte akceptovať, že v prvom rade budete mať nárok len a len na základný dôchodok. Ja nehovorím, že s určitou mierou zásluhovosti, ale teraz to nie je, teraz len o filozofickom princípe, pretože radikálne odvody sa dajú znížiť len vtedy, keď sa zníži aj výdavková stránka. A ja som presvedčený, že každý vieme, že zostarneme a každý si máme, sa pripravovať na starobu a jednoducho máme si šetriť, či už v II., III., IV. pilieri, pretože existujú aj iné formy šetrenia si na dôchodok ako tri piliere.
Takže je to veľká téma, veľká diskusia. Samozrejme, niekde existuje, napríklad v Anglicku, takýto systém existuje vo Veľkej Británii, to znamená, skutočne je veľmi nízka miera náhrady zo štátneho systému. To znamená, to, čo hovorím, nie je niečo uletené, niečo radikálne, ale jednoducho je to to, že som presvedčený, že stojí za to diskutovať, či by teda bola vôľa v budúcnosti ísť na tento systém. Samozrejme, ja netvrdím, že tam nemajú byť nejaké transformačné periódy, pretože, samozrejme, ten, kto odchádza teraz do dôchodku, tak jednoducho jemu treba zohľadniť tie príspevky a podobne.
Takže neviem, či táto diskusia, ktorú som naznačil, či sme schopní ešte v tomto volebnom období absolvovať. Skôr si myslím, že už asi nie a že táto diskusia by skutočne mala byť, teda aké parametrické zmeny, zásadné parametrické zmeny urobíme v I. pilieri pravdepodobne, až keď sa rozdajú nanovo karty v širšom zoskupení odborníkov, aby sme sa mohli teda dohodnúť na týchto parametrických zmenách, o ktorých hovorím, že to nehovorím len ja, hovoria to, každý zodpovedný ekonóm, ktorý sa len trošku vyzná do sociálneho systému, volá po týchto zmenách. A zase musím povedať aj pravdu. Niektoré zmeny pán minister urobil. Parametrické, to znamená, aby vyvážil ten systém. To znamená odchod do dôchodku, valorizácia a iné veci. Takže nehovorím, že neurobil. Na druhej strane, samozrejme, sú aj nejaké vyššie výdavky. Takže ja pevne verím, že by sa dalo na túto tému diskutovať tak, aby ten systém bol udržateľný. Takže to je prvá téma, s ktorou som sa chcel podeliť s vami. No a teraz k tomu minimálnemu dôchodku.
Pravdepodobne najväčšia diskusia tohto dňa, možno aj zajtrajška, bude v tom, že či minimálny dôchodok má byť rovnaký pre dôchodcov, ktorí sú len v I. pilieri, to znamená v štátnom, alebo ktorí sú v dvojpilierovom systéme. To znamená, či má byť krátený. To znamená z titulu toho, že človek si odvádza časť do II. piliera, tak od štátu má menší nárok na dôchodok. Ja poviem od konca a potom budem vysvetľovať, hej?
Ja si myslím, že minimálny dôchodok pre dôchodcu, či je v jednopilierovom systéme alebo v dvojpilierovom, má byť rovnaký. A vysvetlím prečo. Prvá vec. Sú tuná dva návrhy a samozrejme, dám riešenie technické, ako to urobiť. To bude ten môj pozmeňovák.
Takže prvá vec. Vládny návrh navrhuje krátiť ľuďom minimálny dôchodok z titulu toho, že sú v II. pilieri. No, sú tu dve veci zásadné. Prvá vec je, že veľmi, veľmi a veľakrát minister alebo strana SMER vyslovene prispôsobuje si riešenia pohľadu videnia toho problému. Inými slovami, aha, nemám rád II. pilier, tak teraz jednoducho musím urobiť všetko možné, aby ľudia, aby ten II. pilier nebol taký atraktívny pre ľudí. A toto je zase typický príklad, hej? Jedenkrát napríklad máme povinný systém a keď ste urobili, povinný systém, to znamená dvojpilierový systém, tvrdíte, že je to povinný systém a z toho dôvodu ľudia musia si kupovať povinne, hovorím obrazne povinne, povinne životné poistky z titulu toho, že jednoducho len životné poisťovne môžu zabezpečiť doživotný, alebo poskytnúť doživotný dôchodok. Vtedy vám to vyhovuje a tvrdením, no, však je to povinný systém, tak preto povinne každý musí mať doživotný dôchodok, hej? Hoci, ja neviem, človek má 670 z I. piliera a poisťovňa mu ponúka 30 eur a vy ho nútite, aby tých 30 eur akceptoval, nenecháte ho ako vybrať si tie peniaze rôznym spôsobom. Vtedy vám to vyhovuje.
Ale zrazu, zrazu, keď jednoducho, teraz ste prišli k minimálnemu dôchodku, tak vy sa tvárite, že II. pilier, to je niečo iného, to je nejaké, čo to tam, riziko alebo morálny hazard a podobne? Tak sa musíte rozhodnúť. Jednoducho buď ten II. pilier budete považovať ako základný povinný systém a každý, kto odviedol rovnaké peniaze do základného systému, jednoducho musí mať základný minimálny dôchodok ten istý, pokiaľ to budeme považovať, alebo potom to nepovažujme za základný systém a bavme sa o tom, že ten II. pilier môže sa podobať viacej tretiemu, ale potom, prečo nútite tých ľudí kupovať si životné poistky? V III. pilieri každý vie, že jednoducho si našetrí a si tie peniaze môže vybrať, hej? Sú tam dávkové plány a nikto nikoho nenúti uzatvárať nejaké zmluvy nevýhodné so životnými poisťovňami.
Takže to je prvý problém. To znamená, že proste, ak niekto odviedol rovnaký počet odvodov, takisto, že morálny hazard. Však vy stále v kuse meníte tiež valorizáciu. Však už aj teraz sa od roku 2017 bude zase valorizovať. Teraz sme valorizovali, ja neviem, teraz nekritizujem, že či to bolo správne, či nie, ja len poukazujem, že aj ten I. pilier sa v kuse mení a jednoducho niekde sú pevnou sumou valorizované, potom raz švajčiarskou metódou, potom hentakou metódou, potom proste, ja neviem, niekomu započítate, nezapočítate. Hovorili sme o tých federálnych dôchodcoch, k tým sa vrátime. Jednoducho stále sa to mení. A je morálny hazard byť v I. pilieri? No podľa toho ako tiež je nejakým spôsobom byť morálny hazard, samozrejme, to myslím ironicky, pretože jednoducho nikto nevie, aký zase vzorec my tuná vymyslíme a aký to bude mať nejaký dopad na niekoho, hej? Takže to je prvá vec.
Druhá vec je, to znamená, že ten problém, hej, že vôbec to proste oddeľovať.
Druhá vec je, že nespravodlivé krátenie. No krátenie dôchodku z titulu, že som niečo previedol do II. piliera, je správne. Krátiť ako všeobecne, nehovorím o minimálnom dôchodku. Všeobecne. Len problém je v tom, že pri tom krátení krátite ten dôchodok z toho I. piliera podstatne viacej, ako by ste mali. Toto je téma, ktorú som vlastne, už veľmi dlho otváram a bude zase pozmeňovací návrh, ktorý budem tretíkrát predkladať a k tomuto kráteniu sa ešte vrátim na konci môjho vystúpenia. To znamená, že iným spôsobom, že
a) neakceptujete, že ten II. pilier je tiež súčasťou základného poistenia,
b) keď to krátite, tak krátite viacej, ako by ste mali.
To znamená, že tomu, ani tomu človeku, ktorý má málo peňazí, lebo málo odvádza, malé poistné, tak jednoducho ten istý človek odvádza do toho rezervného fondu, to znamená 4,75, tak by ste aj v tomto prípade pri minimálnom dôchodku, ak to chcete nasilu presadiť, hej, tak jednoducho aj by to krátenie malo byť ináč a nie tak, ako navrhujete. Takže dva problémy.
Ako vyriešiť túto situáciu? No existuje tu, existuje tu aj, alebo bude existovať pravdepodobne, keďže vystupujem prvý, ale počul som o tom, aj opozičný návrh, že proste sa nebude krátiť nikomu a každý bude mať minimálny dôchodok. Len potom tu vyvstáva otázka, že teraz hovorím kyvadlovo, to znamená, hovorím, že strana SMER podľa mňa nesprávne to robí, a teraz kyvadlovo niektorí opoziční poslanci navrhnú pravdepodobne systém, že každému bude rovnako, ale vtedy zase vychádza otázka, čo s tým človekom, ktorý je nízkopríjmový, dostane minimálny dôchodok alebo základný dôchodok a vlastne by mal ešte navyše v II. pilieri nejaké peniaze, ktoré by si svojím spôsobom mohol čerpať? To znamená, či už formou dočasného dôchodku, postupného vyberania alebo programového výberu.
No a to riešenie, riešenie je ani jedno, ani druhé. A to, čo chcem navrhnúť ja, a skutočne, ja viem, že politika je politika a v zásade nikdy netreba podporiť opozičných poslancov, ale skutočne si myslím, že by ste sa mohli zamyslieť nad tým, pán minister, nad tým mojím riešením, ktoré navrhujem, a to je, znamená to, že priznať minimálny dôchodok z titulu toho, že je to povinný systém všetkým nízkopríjmovým, ale v tom prípade ten druhopilierový dôchodca, keď chce mať minimálny základný dôchodok od štátu, musí previesť tie našetrené peniaze z II. piliera do Sociálnej poisťovne. To znamená, všetky odvody, čo platil do povinného systému, by vlastne boli v Sociálnej poisťovni a vtedy by nebol problém s minimálnym alebo základným dôchodkom pre každého, to znamená aj pre prvopilierového a druhopilierového dôchodcu.
Ja si myslím, že by to bolo elegantné riešenie. By sme sa vyhli pravdepodobne Ústavnému súdu, lebo každý asi cíti, že táto otázka bude smerovať, že pokiaľ to takto prijmete, že jednoducho pravdepodobne sa budeme musieť opýtať Ústavného súdu, že či sa takto dajú rozdeľovať dôchodcovia. A hovorím, týmto riešením, a ja si myslím, že je to zrozumiteľné, jasné, nikto by tomu nemohol nič vyčítať, hej, a si myslím, že je to spravodlivé.
Samozrejme, totálnu spravodlivosť nikdy nebudeme mať v dôchodkovom systéme, pretože sme si povedali, že je to arbitrárny systém. To znamená, že vždycky bude nejaký vzorec, vždycky bude nejakých tridsať rokov a hentaký násobok a hentaký násobok, pardon (rečník pozrel na hodinky). Takže ja až nakoniec prečítam ten pozmeňovací návrh, pretože je dlhý, k tejto téme.

A dovoľte mi ešte sa vyjadriť k tomu, čo ste hovorili, takže k tým federálnym dôchodcom. Ten federálny dôchodok, ten federálny dôchodok je zásadná vec, samozrejme, nie pre nás, ale pre tých, koho sa to týka. Ono vždycky sa ľahko rozhoduje pre niekoho, keď sa to ma netýka, hej? Ale jednoducho ide o tisícky ľudí, ktorí vlastne utrpia tým, že sa rozdelila republika a tak, ako ste spomínali správne, že ste zobrali hranicu dvadsaťpäť rokov, ale správne v tom, že zase je to tá arbitrárna hranica, hej, proste, a prečo dvadsaťpäť rokov? Pretože Česi? No, hej? Ale teraz to nie je ako výčitka, jednoducho vždy je nejaká arbitrárna hranica, ale faktom je to, že ako niekto pred, dvadsaťpäť rokov pred rozdelením hádam si nemyslel, že sa rozdelí republika, hej? To akože ja som neveril tomu ešte pomaly do poslednej chvíle, hej? Ale jednoducho vznikli skutočne skupiny dôchodcov, ktoré nemôžu za rozdelenie. Dokonca pracovali na Slovensku, aby som vysvetlil kolegom, pracovali na Slovensku pre federálne firmy, ja neviem, Bohunice a tak ďalej a po rozdelení mnoho z týchto federálnych firiem sa stalo, malo sídlo v Čechách, ale pokračovali v podnikaní na Slovensku, pokračovali v zamestnávaní tých ľudí. A títo ľudia jednoducho dostanú iný dôchodok, ako keby robili pre slovenskú firmu. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene, tak, lebo ja to potom prečítam, aj to odôvodnenie. Takže samozrejme, oni sa cítia diskriminovaní. Niektorých ste ešte neriešili.
Vyriešili ste cirka do 1 000 ľudí? Tak plus-mínus s tým, tým dvadsaťpäť rokom? Ale stále sa tam, proste je tam tri, štyri, päťtisíc ľudí, ktorých treba nejakým spôsobom doriešiť a ja dám na túto tému tiež pozmeňujúci návrh.
No a dovoľte mi teda, keďže sa blíži hlasovanie, tak sa vrátiť potom, potom na záver, alebo ja neviem, po prerušení prečítam tie pozmeňovacie návrhy, lebo budú dlhšie. Ale na záver chcem ešte povedať niečo k tomu tretiemu pozmeňovaciemu návrhu, a to je tzv. krátenie dôchodkov. Vieme, že týmto zákonom je otvorený aj zákon o starobnom sporení, to znamená, že dajú sa dať aj zmeny, čo sa týka II. piliera a ja opätovne tretíkrát, tretíkrát dávam návrh na to, aby sa spravodlivejšie krátil dôchodok pre ľudí, ktorí sú v dvojpilierovom systéme. Inými slovami, tí dôchodcovia, ktorí budú mať dvojzložkový dôchodok, pretože sú v II. pilieri, dostanú podľa môjho návrhu viacej peňazí z I. piliera, pretože sa započíta aj to, čo sa má. To znamená, 4,75 %, tzv. Rezervný fond solidarity, ale ktorý jednoducho na nič iného nejde a nikdy ani nemal ísť a ide čisto len na starobné poistenie.
To znamená, akokoľvek to nazveme, ja dávam taký príklad. Keď nazveme, ja neviem, fond, je to fond na podporu mieru a tie peniaze idú čisto na podporu terorizmu, jednoducho nikdy to nebude fond na podporu mieru a vždycky to budú peniaze na podporu terorizmu. Áno, ja som to, trošku som to pritiahol, ale samozrejme, tým chcem povedať, že ak tie peniaze, čo odvádzam do, do rezervného fondu, idú na vyplatenie dôchodkov, starobných dôchodkov, jednoducho treba to započítať, že to ide na starobné dôchodky a, samozrejme, potom to krátenie, čo je samo o sebe správne, ale už by nebolo také a potom to mení celú situáciu.
Ja som mal jedného, jedného dôchodcu, ktorý, som na konkrétnom príklade uviedol, že keď sa to bude počítať podľa toho, ako to navrhujem ja, tak zarobil na tom, že vstúpil do II. piliera, ale žiaľbohu, dostal výpis teraz taký, pretože mu krátili neúmerne ten dôchodok, tak vlastne prerobil. Je to skutočne zásadná vec. Každý to bagatelizuje, ale ten zákon, ktorý je o výplate anuít, ktorý som teda povedal, že je to najhorší ministrov zákon, ja trvám na tom, že je najhorší ministrov zákon, pretože jednoducho diskriminuje ľudí, zásadne mení podmienky a nepriznáva im to, čo by mal priznať.
Takže ja vzhľadom na čas, sám poprosím o prerušenie, pretože potom budem mať pozmeňováky, aby sme stihli hlasovanie.

Ďakujem. Pán predseda, vo štvrtok sa podľa mňa udial pomerne závažný precedens, kedy Národná rada neotvorila rozpravu k bodu, ktorý bol prerokúvaný. Podľa rokovacieho poriadku § 27 sa ku každému bodu otvára rozprava. Takto nabudúce nemusíme rokovať ani v rozprave o návrhu zákona. Ja by som vás chcel požiadať, aby ste požiadali o stanovisko ústavnoprávny výbor, že či ustanovenie tohto paragrafu rokovacieho poriadku platí, alebo či tam je dopísané, že ak sa z času na čas neuznesie nejaké grémium inak, lebo podľa mňa to v rokovacom poriadku napísané nie je. Ak je a ak ma o tom presvedčí ústavnoprávny výbor, tak sa vyjadrím, ale je to veľmi vážny precedens. V rovnakej veci nabudúce nemusíme tuná rozprávať k návrhu prerokovaného zákona. Upozorňujem na to. Bolo to podľa mňa flagrantný, flagrantné porušenie zákona a keď trváte na tom, častokrát na dodržiavaní rokovacieho poriadku, tak sa mi zdá, že tuná sa išlo výrazne cez čiaru.

Ďakujem veľmi pekne. Konzultoval som to, údajne to môžem aj takto. Chcem vás poprosiť, nejde môj bod, tlač 1259, asi možno dneska večer alebo zajtra ráno, ale s veľkým prekvapením a s radosťou som prijal pozvanie na Legislatívnu radu vlády, ktorá bude až budúci týždeň v utorok k tomuto zákonu. Čiže chcem poprosiť, či by nemohol byť preložený ten môj bod na koniec schôdze. Ďakujem pekne.

43.
Ďakujem, pán predseda. K tej istej téme, o ktorej hovoril aj pán poslanec Lipšic. Tu došlo dokonca aj k ďalšiemu porušeniu rokovacieho poriadku, pretože môj kolega Martin Chren dal procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, že to hlasovanie o tom vyhlásení bolo zmätočné. A chcem len pripomenúť, my sme sa s pánom poslancom Petrákom dokonca korektne dohodli na tom, že budeme mať možnosť vsunúť do tohto vyhlásenia svoje pozmeňovacie návrhy. Áno, principiálne išlo o to, aby sme odsúdili nielen fašistickú, ale aj komunistickú diktatúru, ktorou trpela táto krajina. Čiže pripomínam, že došlo nielen k jednému, ale dokonca k dvojnásobnému porušeniu rokovacieho poriadku. Nebolo hlasované o návrhu môjho kolegu Martina Chrena.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som členov výboru pozvať na výbor zajtra 13. mája o 8.00 hodine ráno, výbor pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.