Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu zákona, ktorý sa týka všetkých zriaďovateľov škôl, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu a vykonávajú v zastúpení štátu jednu z vážnych kompetencií. A to je vzdelávanie, či už na základnom stupni alebo na strednom stupni vzdelávania.
Zákon, ktorý je predložený, myslím si, dostatočne reflektuje na skúsenosti, ktoré priniesla aplikačná prax. A je to podľa môjho názoru úplne bežné, že po určitom období je potrebné veci, ktoré sa ukázali ako nie celkom funkčné, upraviť, tobôž ešte na základe širšej dohody, ktorú tu prezentoval aj pán minister.
A to chcem podčiarknuť, že je podľa môjho názoru veľmi dôležité, že je to širšia dohoda, ktorá bola pri tomto návrhu zákona aplikovaná, a pevne verím, že upravované časti v zákonoch môžu pomôcť riešiť situáciu, či už je to napríklad aj diskutované osemročné gymnaziálne vzdelávanie, pretože s týmto sa zriaďovatelia stredných škôl neustále boria. Dokonca sme tu mali aj experimentálne vzdelávanie, tzv. šesťročné gymnaziálne vzdelávanie. Bol to zhodou okolností experimentálny projekt, ktorý bežal v našom gymnáziu, teraz hovorím za Žilinský samosprávny kraj, Gymnáziu v Martine Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý takisto sa snažil nejakým spôsobom zhodnotiť, či teda má byť osemročné alebo, povedzme, šesťročné vzdelávanie. Ale tu sa rieši aj podstata, ako to pôsobí vôbec na celý systém vzdelávania a na kvalitu aj v ročníkoch druhého stupňa základných škôl v prípade, keď pomerne veľká časť študentov sa rozhodne ísť aj na osemročné gymnázium.
Čiže z tohto pohľadu v zmysle dikcie aj rokovacieho poriadku si myslím, že je dobré, že sa predkladá takýto zákon (čiže novela tohto zákona), a plne podporujem, aby bola postúpená táto novela do druhého čítania, čiže je potrebné ju prijať.
Dovoľte mi však predsa len sa vyjadriť aj k diskusii, ktorá tu bola otvorená predchádzajúcimi rečníkmi, ktorí sa dotkli jednej časti. A to je časť týkajúca sa menovania riaditeľov. Vypočul som si pozorne vystúpenia pána poslanca Fronca aj pána poslanca Érseka.
A z tých argumentov, ktoré som si vypočul, tak môžem konštatovať, že to bola v podstate, ak to tak môžem teraz posunúť, dovoľte mi to tak rečnícky posunúť, pán poslanec Fronc, kritika vlastne súčasného fungovania súkromných škôl a cirkevných škôl, lebo vy ste veľmi umne hovorili iba o jednom zriaďovateľovi, ale umne ste zamlčali a nepovedali ste nič o zriaďovateľoch ďalších, ktorí v zmysle zákona dnes v systéme fungujú, a to aj vďaka vašim zákonom, predovšetkým vašim, pretože keď ste boli vo vláde, vy ste predovšetkým presadzovali liberalizáciu vzdelávania a vznik súkromných a cirkevných škôl, čo, si myslím, má svoje opodstatnenie. Avšak ako to bolo urobené, si myslím, tak to bolo absolútne zlé, a ja som vám to už viackrát aj vysvetlil pri svojom vystúpení pri iných novelách, pretože to bolo absolútne nekontrolované a bolo to bez akejkoľvek koncepcie urobené. A v tomto vystúpení, ktoré ste mali teraz, ste umne zamlčali toto, pretože ste nepovedali, že v súčasnosti súkromní zriaďovatelia môžu zo zákona odmietnuť návrh rady školy. Dokonca v súčasnosti zo zákona, ktorý je platný, to môžu robiť donekonečna. Pritom návrh, ktorý prináša minister, túto časť zlaďuje so zriaďovateľmi cirkevných stredných aj základných škôl, ktoré majú dnes možnosť dvakrát odmietnuť návrh rady školy a potom pristúpiť k menovaniu priamo riaditeľa školy.
Všetko to, čo ste povedali, v podstate mne vychádza, že vy ste kritizovali tento systém, systém fungovania menovania riaditeľov súkromných škôl a cirkevných škôl, pretože ste presne hovorili o tom, že vlastne sa rada školy týmto zbavuje zodpovednosti alebo, presnejšie, kompetencie a že už len určitým štatistom, že sme vylúčili z tohto konania tých, ktorí v podstate najlepšie môžu rozhodnúť o tom, kto má byť riaditeľom alebo nemá byť riaditeľom školy.
Preto vám to chcem pripomenúť, že to, o čom v súčasnosti sa diskutuje, myslím si, úplne právom, medzi zriaďovateľmi škôl, je, že je potrebné tieto kritériá zrovnoprávniť, pretože ony nie sú rovnoprávne. Dnes zriaďovatelia verejných škôl, to znamená, či už je to štát alebo samospráva, tak rešpektujú podľa zákona návrh rady školy a musia vymenovať toho riaditeľa, ktorého dostanú z tohto výberového konania, zatiaľ čo súkromné školy môžu to odmietať donekonečna, mám na mysli teraz zriaďovateľa, že môže odmietať tento návrh rady školy, no a cirkevné školy dvakrát a tretíkrát už to môžu menovať priamo.
Ak si zoberieme kompetencie rady školy do úvahy, tak vychádza nám z toho, že rada školy má predovšetkým kontrolnú funkciu, čo sa týka fungovania samotnej školy, a rada školy by mala aj hodnotiť samotného riaditeľa.
Nuž a tu vám môžem povedať jednu zaujímavú štatistiku, že odvtedy, ako boli tie takzvané rady školy vytvorené a mali túto kompetenciu, tak len na úrovni zriaďovateľov stredných škôl okrem jednej výnimky tuším v Bratislavskom kraji rada školy nenavrhla ani raz odvolanie riaditeľa školy, zatiaľ čo zriaďovatelia škôl to urobili niekoľkokrát. A ja si myslím, že je to úplne prirodzené, pretože tí zriaďovatelia sú svojím spôsobom priamo zodpovední, akým spôsobom sa bude vyvíjať kvalita vzdelávania v školách.
Určite mi dáte za pravdu, že keď sa kritizuje nefungovanie vzdelávania napríklad na strednom stupni a jeden z tých príkladov je aj vzdelávanie odborné, tak nie je to kritika konkrétnych škôl alebo konkrétnych riaditeľov, ktorí z tohto pohľadu majú významné postavenie, ale je to kritika predovšetkým na stranu zriaďovateľov. A predpokladám, že práve preto sú to aj predchádzajúce vlády, tuším to bola aj vláda, v ktorej ste boli vy, pán Fronc, ktoré dali možnosť súkromným školám, aby mohli vetovať návrhy rady škôl, a rovnako dali veto aj cirkevným školám, aby mohli vetovať návrhy rady škôl. A pritom si je potrebné uvedomiť, že všetky tieto školy sú rovnako financované zo štátneho rozpočtu. To znamená, tak súkromné školy, ako aj cirkevné školy dostávajú 100 % normatívu, ako to dostávajú verejné školy. Dokonca tieto školy ešte môžu naviac vyberať aj školné. Čiže ergo z tohto pohľadu sa musíme na ne pozerať, že sú v rovnakom postavení. Avšak pri menovaní riaditeľa nie sú v rovnakom postavení. A to mi určite dáte za pravdu, pán poslanec Fronc, lebo to je holý fakt, ktorý je dnes v zákone.
Rovnako pán poslanec Érsek sa pýtal, prečo je to iba prvý návrh, ktorý je odmietnutý, prečo potom nie je to druhý, tretí. Ja sa rovnako spýtam, pán poslanec Érsek, prečo súkromné školy, ktoré sú rovnako platené zo štátneho rozpočtu 100 % normatívu a ešte si môžu aj vyberať školné, majú možnosť odmietať teda prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty návrh, zatiaľ čo táto novela, ktorú predkladá pán minister, práve súkromným školám toto zamedzuje a dáva to do rovnoprávneho postavenia napríklad aj s cirkevnými školami, že to budú môcť urobiť iba dvakrát. To ste tu ale nespomenuli, pretože zrejme vám to nevyhovuje.
A preto chcem ešte raz zdôrazniť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hovoríme o školách, ktoré sú rovnako platené zo štátneho rozpočtu. Ergo štát musí mať určitú jurisdikciu nad nimi. A rovnako to musí mať aj zriaďovateľ, pretože preberá zodpovednosť za tie školy. Ak zriaďovateľ dnes v zákone má zodpovednosť za vytváranie takzvanej stratégie vzdelávania, napríklad na strednom stupni vzdelávania, a zo zákona už dnes musia, to sme prednedávnom rovnako dostali do zákona, toto schvaľovať v zastupiteľstve, tak ergo preberá zodpovednosť aj za to, akým spôsobom sa bude toto vzdelávanie uberať. A tým pádom preberá zodpovednosť aj za to, kto tam bude riaditeľom, pretože ak rada školy niekoho navrhne, potom zriaďovateľ ho musí akceptovať. A ak to má byť len formálne akceptovanie pri verejných školách, to znamená, či už primátor alebo starosta alebo predseda to len formálne akceptuje, a súkromné školy, ktoré sú rovnako platené, a cirkevné školy, ktoré sú rovnako platené, majú možnosť do toho zasiahnuť (zriaďovateľ), lebo majú zodpovednosť, tak potom nedávate tomu rovnaký meter, páni poslanci, a snažíte sa len zakrývať možno to, čo ste nie celkom dobre nastavili. Toto je vec, ktorú je potrebné naozaj dotiahnuť dokonca, pretože títo riaditelia škôl nie sú len riaditeľmi, ktorí sú zodpovední za pedagogický proces, ale sú to aj riaditelia, ktorí sú manažéri a spravujú majetok, niekoľko miliardový majetok zriaďovateľov škôl. A z toho pohľadu si myslím, že je potrebné, aby do toho mohol svojím spôsobom a podľa mňa legitímne, zákonne vstupovať aj zriaďovateľ školy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bola tu spomenutá aj kritika na premiéra Roberta Fica, že niečo vyhlásil na ZMOS-e. Páni poslanci, on vyjadril presne tú filozofickú otázku, ktorú tu ja rozoberám. Hovoril o tom, že je potrebné, aby bola zrovnoprávnená pozícia verejného zriaďovateľa so súkromnými a cirkevnými zriaďovateľmi škôl. A povedal, že je potrebné nájsť riešenie také, aby sa to zohľadnilo, pretože ak na jednej strane vy nesúhlasíte s týmto, čo by mali dostať verejné školy, ale pritom to tolerujete pri súkromných a cirkevných školách, tak potom si musíme povedať, že budeme musieť to asi zjednotiť a urobiť to, čo je pre verejné školy v súčasnosti, že bude to platiť aj pre súkromné a cirkevné školy, kde, predpokladám, s tým určite súhlasiť nebudete. A ja si rovnako myslím, že to nie je celkom správne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bolo potrebné, aby som predložil tento pohľad aj ako zástupca zriaďovateľa predovšetkým stredných škôl a za stredné školy vôbec, pretože zriaďovateľmi stredných škôl sú samosprávne kraje v drvivej väčšine, to znamená, pre tri štvrtiny všetkých stredných škôl sú zriaďovatelia samosprávne kraje, potom sú to zriaďovatelia súkromní, cirkevní a štátni, aby do tohto rovnako mohli niečo povedať rovnako, ako aj ZMOS, pretože ten je zriaďovateľom základných škôl a je to v tom pomere súkromných a cirkevných takmer rovnaké a je priamo za to zodpovedný, v tomto prípade jeho starostovia a primátori.
Čiže skúsme, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj pragmaticky zvážiť tento systém, nerobme z toho politiku, nezamlčujme realitu, aká v skutočnosti je, nemanipulujme, prosím vás, s tým tak, že kto má väčšinu v rade alebo nemá väčšinu v rade školy, pretože veľmi dobre viete, ako sú zástupcovia do rady škôl volení, veľmi dobre viete, akí zástupcovia aj v rade školy môžu byť, pretože aj ten argument tu veľakrát odznel, že, povedzme, by mali mať možnosť starostovia, ktorí nemajú, povedzme, stredné vzdelanie, ovplyvňovať voľbu riaditeľa školy. Nuž potom inak tolerujete to, že dnes má možnosť ovplyvňovať voľbu riaditeľa takisto niekto, kto nemá ani stredné vzdelanie, napríklad zástupca študentov, ktorý ešte nemá vôbec žiadne stredné vzdelanie, dokonca to môže robiť aj zástupca zamestnancov, ktorý môže byť údržbár alebo niekto, kto nemá takisto stredné vzdelanie, ale to tolerujeme.
Preto našou snahou je naozaj nájsť dobrú rovnováhu a hlavne v porovnaní zodpovednosť a kompetencie, toto sú tie misky váhy, ktoré chceme vážiť spoločne, a preto mi dovoľte, aby som ešte raz podporil tento zákon. Myslím si, že je potrebný a určite budem hlasovať za jeho postúpenie do druhého čítania.
A v druhom čítaní debatu ohľadom aj voľby riaditeľov škôl (verejných škôl) z hľadiska toho zrovnoprávnenia so zriaďovateľmi súkromných škôl a cirkevných škôl sa budeme snažiť nastaviť tak, aby bola zrovnoprávnená a aby odzrkadľovala to, čo je dôležité, zodpovednosť a kompetenciu. Ďakujem pekne za pozornosť.
