51. schôdza

Ďakujem pekne. Ja rozumiem vystúpeniu pána poslanca Blanára, lebo takisto je zriaďovateľom mnohých stredných škôl v Žilinskom samosprávnom kraji. A nechcem z toho robiť politiku. Súhlasím aj s touto výzvou. Ja som počul vystúpenie pána premiéra na sneme ZMOS-u, kde teda avizoval posilnenie kompetencií starostov vo vzťahu k základným školám, ktoré zriaďujú, aj vo vzťahu k rade školy, aj vo vzťahu k riaditeľovi. Nejdem teraz do detailov, ako to hovoril vtedy pán premiér.
Vy ste dnes vo svojom vystúpení hovorili aj tom, pán poslanec, že teda iba treba zrovnoprávniť zriaďovateľov obce so zriaďovateľmi, povedzme, cirkvami alebo súkromnými subjektmi. Faktom je, že je tu určitý ale rozdiel. A ten rozdiel, ktorý ja vnímam, je taký, že ak sa cirkev alebo nejaký súkromný subjekt práva rozhodne zriadiť svoju školu, investuje do toho svoje finančné prostriedky a má jasnú predstavu o tom, čo by chcel takouto školou dosiahnuť, aký vyučovací proces tam má prebiehať, vidím tak mnohé školy (Montessori) na Slovensku, že má vlastnú predstavu, a teda je logické, že ju realizuje prostredníctvom riaditeľa, ktorý je v tejto škole.

Čo sa týka ale škôl, ktorých zriaďovateľom sú obce, tie sa dostali do zriaďovateľskej povinnosti obcí prenesením kompetencií zo štátu, čiže vlastne štát časť svojich kompetencií aj štátny vzdelávací proces zveril týmto obciam. Úlohou obce z tohto môjho hľadiska je starať sa o to, aby škola dobre fungovala a bola technicky, materiálne dobre vybavené, ale riaditeľ školy má predovšetkým kompetenciu vo vzťahu k tomu, ako organizuje vyučovací proces, ako prebieha vzdelávanie a kvalita vzdelávania žiakov. A tu si nie som celkom istý, či posilňovanie kompetencií starostov je práve to, čo potrebujeme na skvalitnenie našich škôl. Skôr si myslím, že je to naopak. Ďakujem.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem za slovo. Kolega Blanár, vy stále hovoríte o nejakej zodpovednosti. Ja by som to tak povedal, že čo vám nevyhovuje, to je pre vás neprijateľné. Vy jednoducho všade potrebujete mať nastrkaných svojich ľudí. To vidíme na každom kroku, či sa budú obsadzovať nové a nové funkcie ľuďmi, ktorí nemajú absolútne žiadnu kompetenciu. A to sa týka aj vzdelávania. Tu nejde o zodpovednosť. A ja sa opýtam ešte, zodpovednosť to má byť voči komu, voči študentom, voči rodičom, voči regiónom alebo voči vášmu vedeniu? Vy, skrátka, potrebujete ovládať ľudí v daných inštitúciách, aby vám sa všetci poklonkovali. A zvlášť vo vašom prípade vidno, ako fungujú niektoré inštitúcie, na čele ktorých stoja absolútne nekompetentní ľudia, ktorí babráckym spôsobom riadia tieto inštitúcie.
Ja to ešte raz zopakujem, čo povedal kolega Fronc. A parafrázoval to aj kolega Novotný. Za čo má mať vlastne zodpovednosť ten zriaďovateľ? Má ju mať za ekonomiku a za hospodárenie školy, ale nie za vzdelávanie a hlavne za odbornosť vo vzdelávaní, lebo to je už kompetencia trochu iná. A toto si treba dať na misky váh, čo a akým spôsobom treba takto ovládať.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Len krátko pripomeniem, že v Česko-Slovensku existovalo rok alebo možno aj dva roky, keď zamestnanci volili svojich riaditeľov. Myslím, že tie skúsenosti sú vyhodnotiteľné a použiteľné aj v tejto diskusii. Ďakujem.

Pán poslanec Goga.

Ďakujem za slovo. Chcem pána poslanca podporiť vo svojom vystúpení a súhlasím s tým, že zmeny, ktoré sú v navrhovanom znení zákona, vyplynuli z aplikačnej praxe a je to dobré, že sa vychádza zo skúseností.

Súhlasím aj s tým, že je potrebné v tomto zrovnoprávniť a posilniť úlohu zriaďovateľa školy, ale samozrejme, aj pri výberovom konaní budú mať svoje miesto volené alebo zvolené rady škôl. Zo skúseností, samozrejme, vieme aj to, akým spôsobom boli volené rady škôl. Často sú členovia rád škôl členmi aj 8 – 12 rokov v závislosti od toho, koľko detí a v akom veku, v akom ročníku majú svoje deti, svojich blízkych, svojich priateľov a tak ďalej. A rodičia sa nehrnú do týchto funkcií, to si povedzme otvorene. Často sú volené rady škôl, by som povedal, tak ako to chce aj riaditeľ, keď je schopný, samozrejme, vie si ich tam udržať toľko, koľko potrebuje. Často sú volení 15 – 20 % rodičov z celkového počtu rodičov škôl. Tým, samozrejme, nechcem spochybniť ich mandát, ale, samozrejme, dá sa aj o tomto hovoriť.
Kdesi som ešte postrehol vo vystúpení, myslím, pána kolegu Érseka, na ktorého ale nemôžem reagovať, hovoril, že zriaďovateľ školy neodôvodňuje s tým svoj nesúhlas, ale skúsim to odborne povedať, práve, naopak, v paragrafovom znení práve sa hovorí, že zriaďovateľ školy pri tom nesúhlase písomne odôvodní nesúhlas s navrhovaným kandidátom na riaditeľa školy Rade školy, zároveň vyhlási druhé kolo voľby, čo nevylučuje, že ten istý, ktorý zvíťazí v prvom kole, sa potom následne môže opakovane stať riaditeľom školy. Ďakujem.

Pani poslankyňa Rošková.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať a potvrdiť slová, pán poslanec, ktoré si povedal, že tento zákon odráža potreby aplikačnej praxe, ale doteraz sa celá téma vedie iba o niektorých bodoch, ja sa chcem dotknúť dvoch bodov, ktoré sú z hľadiska mojej aplikačnej praxe ako psychológa veľmi dôležité. A myslím si, že pomôžu nielen školám, ale hlavne deťom, o ktoré v tomto prípade ide.

Prvý bod je, že sa navrhuje zmena zápisu detí do prvého ročníka na apríl, čím výrazne posilníme zrelosť detí a výrazne znížime možnosti odkladov školských dochádzok u detí, ktoré z dôvodu grafomotoriky, porúch reči a ďalších iných psychomotorických funkcií sa zapíšu do prvého ročníka a sú pritom nezrelé.
A druhou veľmi dôležitou vecou, ktorá sa dotýka možno malej skupiny žiakov, ale dotýka sa jej, sú praktické školy, kde sa umožní spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy tak, aby sa mohli pripravovať na svoje povolania podľa svojich možností. Totiž podľa súčasného stavu dochádza k tomu, že pri poklese počtu žiakov v triede pod minimálny možný počet po prvom ročníku sa vlastne trieda praktickej školy v druhom alebo v treťom ročníku zruší a ani zostávajúci počet žiakov nemôže vo svojej príprave na povolanie pokračovať. Umožnením spájania ročníkov sa žiaci vlastne môžu ďalej vzdelávať a môžu tento problém odstrániť. Tým vlastne pomôžeme týmto hendikepovaným, nechcem ich takto nazvať, ale do určitej miery obmedzeným deťom z hľadiska svojich možností sa lepšie začleniť v spoločnosti a lepšie posilniť svoje schopnosti a zručnosti.

Takže ja by som sa v mene týchto rodičov chcela za tieto dve veci veľmi poďakovať, že sa do tohto zákona zahrnuli. A sú skutočne výsledkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Érsek.