Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Považujem za svoju povinnosť, ako spravodajca a ako člen výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport aby som sa vyjadril k niektorým otázkam, ktoré tu zaznievajú.
Mňa mrzí, že relatívne rozsiahla zmena zákona alebo niekoľkých zákonov, na ktoré upozornil aj pán poslanec Fronc a niektorí ďalší kolegovia, ide celkovo zhruba o 75 praktických zmien v živote fungovania škôl, sa v zásade politicky zvrháva na voľbu riaditeľov škôl. Zamlčuje sa tu, že ide o výrazné zníženie administratívy, že ide o spriechodnenie mnohých procesov, ktoré doteraz boli problémové v školstve, že ide o výrazný kvalitatívny posun tých drobných vecí, ktoré každý deň učiteľom a riaditeľom škôl vadia, že toto všetko ideme odstraňovať a všetko to, čo je pozitívne, ako keby tu neexistovalo, existuje tu iba jeden jediný problém. A to je voľba riaditeľov škôl a školské rady, čomu budem venovať najväčšiu časť svojho vystúpenia. Ak dovolíte, prejdem práve k tomuto problému.
Začnem možno netradične tým, že prečítam zo stanoviska tých, ktorí odmietajú krok, ktorý navrhuje ministerstvo školstva, a budem citovať zo stanoviska Združenia základných škôl Slovenska, ktoré je podpísané jeho prezidentkou pani magistrou Petákovou. Citujem: „Nedá nám hneď na úvod pripomenúť nedávnu históriu po roku 1989, keď sa uplatnila zásada odpolitizovania škôl. Na základe tejto myšlienky vznikli rady školy ako nezávislé orgány škôl. Tieto boli niekoľkokrát modifikované v snahe posilniť postavenie zriaďovateľov škôl. Teraz v jedenásťčlennej rade školy má zriaďovateľ spolu s rodičmi najsilnejšie postavenie. Práve týmto je zabezpečený aj demokratický princíp voľby riaditeľa, aj silný vplyv zriaďovateľa. Tak ako sa v tomto čase ozvali zriaďovatelia, že nemajú možnosť voliť riaditeľa, tak sa pri zmene systému môžu ozvať rodičia a učitelia. Riaditeľ školy totiž nemôže len plniť prianie zriaďovateľa, ale sa musí starať hlavne o žiakov školy, zamestnancov školy, pedagogický proces. Škola je ustanovizeň, ktorá nemôže pôsobiť politicky, ale musí spájať ľudí."
Toto je to, čo tu zaznievalo v mnohých iných vystúpeniach, ktoré ste tu dnes mali, ja si dovolím rozobrať jednotlivé možno veci, ktoré boli uvedené v tomto liste, takže poďme pekne po poriadku.
Proces spolitizovaný alebo odpolitizovaný. Ak budeme hovoriť o tom, že je záujem posilniť pozície zriaďovateľa, jedná sa o zriaďovateľov, ktorí sú neštátni, to znamená obce, mestá a vyššie územné celky, tak si poďme pozrieť, aké je politické zloženie jednotlivých orgánov. Ak si pozriete výsledky volieb, tak drvivú väčšinu tých, ktorí boli zvolení, predstavujú nezávislí kandidáti. Opakujem, drvivú väčšinu tých, ktorí boli zvolení, predstavujú nezávislí kandidáti, kandidáti nominovaní politickými stranami, podotýkam, nominovaní, nie priamo dosadení. Často ide o lokálne osobnosti, ktoré sa hlásia svojím politickým zmýšľaniam k hodnotám tej-ktorej politickej strany, tvoria menšinu v tomto procese, či už ide o primátorov, starostov alebo členov zastupiteľstiev. Čiže o akom politickom zafarbení nominácií ideme hovoriť?
Druhý argument. Rada školy je podľa zákona jedenásťčlenná, kde je presne zadefinované, v akom pomere sú jednotlivé zložky, ja budem citovať, sú to „dvaja volení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa“. Ak to povieme inými slovami, zriaďovateľ má výraznú menšinu, zdôrazňujem, zriaďovateľ má výraznú menšinu, štyroch z jedenástich. Ak sa pozrieme na to, kto organizuje voľby členov rady školy, tak za zvolenie členov rady školy je väčšinou zodpovedný riaditeľ, ktorý ich aj organizuje, riaditeľ, ktorý má pod palcom svojich zamestnancov, ktorí sú členmi rady školy, riaditeľ, ktorý sa stretáva s rodičmi a, musím povedať, možno nekriticky, často vybratými, v niektorých prípadoch tými, ktorí sú vôbec ochotní zastávať nejaké funkcie, v mnohých prípadoch tými, ktorí nejakým spôsobom podporujú činnosť školy finančne, osobným vkladom, brigádnickou činnosťou alebo podobne. Toto všetko je legitímne, ale, podotýkam, je výrazne silnejší styk riaditeľa školy so zástupcami rodičov ako všetkých ostatných orgánov. Ak aj Združenie základných škôl namieta, že väčšinu tvoria iné zložky, to znamená, štyria rodičia sú nejakým spôsobom spojení viac s predstaviteľmi zriaďovateľa ako so školou, musím to dôrazne odmietnuť, lebo pravdou je opak. Ak sa pozrieme na to z tohto pohľadu, tak výraznú väčšinu v rade školy má zriaďovateľ školy priamo alebo nepriamo pri nomináciách.
A teraz sa poďme pozrieť ale na to, čo je jablkom sváru, lebo vy hovoríte, budem citovať pána poslanca Fronca: „Za kvalitu musí byť zodpovedný niekto iný.“
Pán poslanec Hraško, musíte ovládať, a preto chcete mať svoje politické nominácie. O politických nomináciách som hovoril,
Ale poďme hovoriť o tom, čo znamená ovládanie v rade školy, ja vám prečítam niečo z § 24 (ods. 5) Rada školy: „Rada školy a) uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa, b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na odvolanie riaditeľa vždy predkladá s odôvodnením, d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie školy, školského zariadenia a ku skutočnostiam podľa citovaných paragrafov, ktoré sa týkajú dôvodov na odvolanie riaditeľa v prípade, ak k tomuto kroku pristúpi zriaďovateľ.“
Ja sa vás tuto chcem spýtať, vidíte v kompetenciách rady školy odborné riadenie škôl? Ak si to ešte raz prečítam, môžeme to čítať desaťkrát, a myslím si, že zvládam čítanie textu s porozumením, tak si dovolím tvrdiť, že rada školy môže sa chápať v určitom ponímaní ako orgán, ktorý je účelovo určený na voľbu riaditeľa školy, pretože v prípade výberového konania riaditeľa školy je výberovou komisiou rada školy, ktorá je doplnená o dvoch zástupcov, inšpekciu a zástupcu okresného úradu odboru školstva.
Opakujem, ak si preložíte toto, čo je uvedené v tomto zákone, ktorý je dnes platný, tak si dovolím bez akejkoľvek hanby povedať, že rada školy je podľa zákona účelovo určený orgán na výber riaditeľa školy. To znamená, o akých kompetenciách, odbornosti a riadení školy tu hovoríte? Rade školy totiž tento zákon žiadne tieto kompetencie nedáva.
Môžeme ísť úplne ďalej: „Riaditeľ,“ a budem hovoriť o § 5 ods. 7, kde sa hovorí o funkcii riaditeľa, „predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie,“ to znamená vymenovaný zoznam vecí, ktoré predkladá. Na to sa pýtam. Tá rada školy, ktorá všetko riadi, ktorú ideme spolitizovať, ktorá nám zvrhne celé školstvo, má právo byť informovaná o skutočnostiach, ktoré do správ o hodnotení, o zámeroch fungovania školy napíše riaditeľ, ale schvaľuje ich zriaďovateľ školy. Tento zriaďovateľ podľa tohto znenia zákona má právo riadiť všetky ostatné veci, schvaľovať tieto veci, len nemá, čuduj sa svete, právo povedať, podľa jeho názoru kto je zodpovedným riaditeľom školy. No tak toto ja už prestávam celkom chápať. A myslím si, že ak existujú zvyšky triezveho rozumu v tejto snemovni aj v tejto spoločnosti, tak musíme sa pozerať na tieto veci komplexne.
Dámy a páni, poďme si povedať, ako je to s volením riaditeľa školy. Riaditeľ vo verejných školách sa volí na päťročné obdobie a návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný podľa súčasného znenia.“
Odsek 12 toho istého paragrafu, ktorý hovorí o neverejných školách: „Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe výberového konania. Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje, požiada radu školy o predloženie návrhu nového kandidáta. Ak rada školy predloží návrh kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý nespĺňa kritériá zriaďovateľa, riaditeľa vymenúva zriaďovateľ školy.“
Prosím vám, prečo nechceme zrovnoprávniť postavenie zriaďovateľov? Máme tu verejných zriaďovateľov, ktorí sú volení, demokraticky volení, nespochybniteľne, nie pomerným volebným systémom, ktorý je politický volebný systém, ale väčšinovým volebným systémom, ktorý dosadzuje alebo volí do funkcií lokálne osobnosti. Toto sú nekompetentní ľudia, ktorí nemajú sa právo k veciam vyjadrovať, ale štyria rodičia, ktorí sú náhodne vybratí z okruhu rodičov, ktorí navštevujú danú školu, to je tá reprezentatívna demokratická vzorka, ktorá je oprávnená a jediná povolaná sa vyjadrovať k tomu, ako bude fungovať škola? Sme my pri zdravom rozume, keď tvrdíme takéto veci? Ja osobne si myslím, že tu nie sme pri zdravom rozume. (Potlesk.)
Ak by sme hľadali riešenia, tých riešení sa nám núka niekoľko.
Ale ja spomeniem ešte jednu vec, ktorá ma zaráža pri týchto procesoch, ktorým všetci dávame nálepku „demokratické“. Demokratickým procesom je, ak sú v radách školy zamestnanci. Ale pozrite sa na to aj iným spôsobom. Nedemokratické a konfliktom záujmov je, ak je členom obecného zastupiteľstva zamestnanec obce. V obci, ktorá zriaďuje základné školy, ktoré nie sú samostatné právnické osoby, každý zamestnanec školy je zamestnancom obce a nemôže byť poslancom obecného zastupiteľstva. V tomto ponímaní najschopnejších, najinteligentnejších ľudí, ktorých máme v obci, vyčleňujeme z procesu demokratického na riadení spoločnosti a hovoríme, že to je konflikt záujmov, a na druhej strane v prípade voľby riaditeľa a ďalších záležitostí v rade školy im hovoríme, že toto je všetko proces, ktorý je úplne v poriadku, je najdemokratickejší, a vy chcete sa vrátiť do časov mečiarizmu alebo pred rok 1989. Znovu to považujem za jednu veľkú účelovú nepravdu, s ktorou sa je potrebné úplne jednoducho vysporiadať.
Dámy a páni, v druhom čítaní poďme sa baviť o veciach, ktoré sú racionálne a ktoré sú iracionálne, poďme hľadať spoločné riešenia, aby bol návrh zákona vyvážený, ale nezamlčujme a účelovo politicky nedeformujme fakty, ktoré poškodia slovenské školstvo. Ďakujem. (Potlesk.)
