51. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som nehovoril o žiadnych typoch škôl, či to sú súkromné, cirkevné alebo štátne. Ja som povedal, že ide o nedemokratický spôsob, ktorý už tu bol pred rokom 1989. Bol tu aj za éry pána Mečiara, keď ten spôsob nebol dobrý. Hovoril som o tejto jednej veci.

Na druhej strane si nemyslím, že je to dobré. Ale môžeme sa k tomu vrátiť. Nebudem sa brániť tomu v druhom čítaní. Ktorý je najlepší model voľby riaditeľa školy? Jednofarebnosť niekde, kde vy hovoríte, že budú v zastupiteľstvách a tak ďalej, čiže vidím v tom, politické možnosti, politické nominácie namiesto riaditeľov škôl a ostatných inštitúcií, kde platí tento zákon. Ďakujem.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky, aj za tie podporné.

Budem reagovať na pána poslanca Fronca. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že vaše vystúpenia sú vždy také, aby ste mali manévrovací priestor sa z toho potom trošku vyšmyknúť, pretože vy ste povedali, že akože toto podporujete. Ale umne ste zamlčali to, že ešte väčšie právomoci má zriaďovateľ školy pri neštátnych a cirkevných školách. To ste ale nepovedali. A teraz hovoríte, že ja som toto v podstate podporil. Tak ste mali rovno povedať, som aj proti tomu, aby neštátni a cirkevní zriaďovatelia škôl nemali takúto kompetenciu, pretože tá je ešte nad rámec toho, čo tu pán minister predkladá, a to platí aj pre poslanca Érseka, pretože tiež to zmiernil a povedal, že ja som sa nevyjadroval o žiadnom zriaďovateľovi školy, tak ste mali povedať jednoznačne, ja som aj proti tomu, aby mohol vetovať súkromný zriaďovateľ aj cirkevný zriaďovateľ školy. Mali ste to jasne povedať. Ja nie som toho názoru, ja si myslím, že to má svoje opodstatnenie. Ja si myslím, že má zriaďovateľ školy možnosť do toho čosi povedať, aby vznikla nejaká rovnováha. Ak to majú dnes 100 % platené zo štátneho rozpočtu všetci zriaďovatelia škôl, a to je odpoveď aj pánu Novotnému, zriaďovatelia súkromní vznikajú z vôle štátu, nielen tak svojvoľne, ergo ako keby ich štát založil, to znamená, rovnako sa musia riadiť rovnakými princípmi, ako aj zriaďovatelia verejných škôl. Čiže našou snahou je nič iné, iba zrovnoprávniť to. A poďme o tomto diskutovať.
Ak si myslíte, že nemá byť ani u súkromných, ani u cirkevných zriaďovateľov škôl možnosť práva veta, ja si to nemyslím, tak poďme o tom diskutovať, ale nezamlčujte, prosím vás, túto vec.
Pán poslanec Hraško, nebudem reagovať na vašu faktickú poznámku, lebo pokladám ju za povinnú, nepripravenú, neadresnú a hlavne nie celkom kompetentnú k tomu, o čom ste sa vyjadrovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Považujem za svoju povinnosť, ako spravodajca a ako člen výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport aby som sa vyjadril k niektorým otázkam, ktoré tu zaznievajú.
Mňa mrzí, že relatívne rozsiahla zmena zákona alebo niekoľkých zákonov, na ktoré upozornil aj pán poslanec Fronc a niektorí ďalší kolegovia, ide celkovo zhruba o 75 praktických zmien v živote fungovania škôl, sa v zásade politicky zvrháva na voľbu riaditeľov škôl. Zamlčuje sa tu, že ide o výrazné zníženie administratívy, že ide o spriechodnenie mnohých procesov, ktoré doteraz boli problémové v školstve, že ide o výrazný kvalitatívny posun tých drobných vecí, ktoré každý deň učiteľom a riaditeľom škôl vadia, že toto všetko ideme odstraňovať a všetko to, čo je pozitívne, ako keby tu neexistovalo, existuje tu iba jeden jediný problém. A to je voľba riaditeľov škôl a školské rady, čomu budem venovať najväčšiu časť svojho vystúpenia. Ak dovolíte, prejdem práve k tomuto problému.

Začnem možno netradične tým, že prečítam zo stanoviska tých, ktorí odmietajú krok, ktorý navrhuje ministerstvo školstva, a budem citovať zo stanoviska Združenia základných škôl Slovenska, ktoré je podpísané jeho prezidentkou pani magistrou Petákovou. Citujem: „Nedá nám hneď na úvod pripomenúť nedávnu históriu po roku 1989, keď sa uplatnila zásada odpolitizovania škôl. Na základe tejto myšlienky vznikli rady školy ako nezávislé orgány škôl. Tieto boli niekoľkokrát modifikované v snahe posilniť postavenie zriaďovateľov škôl. Teraz v jedenásťčlennej rade školy má zriaďovateľ spolu s rodičmi najsilnejšie postavenie. Práve týmto je zabezpečený aj demokratický princíp voľby riaditeľa, aj silný vplyv zriaďovateľa. Tak ako sa v tomto čase ozvali zriaďovatelia, že nemajú možnosť voliť riaditeľa, tak sa pri zmene systému môžu ozvať rodičia a učitelia. Riaditeľ školy totiž nemôže len plniť prianie zriaďovateľa, ale sa musí starať hlavne o žiakov školy, zamestnancov školy, pedagogický proces. Škola je ustanovizeň, ktorá nemôže pôsobiť politicky, ale musí spájať ľudí."

Toto je to, čo tu zaznievalo v mnohých iných vystúpeniach, ktoré ste tu dnes mali, ja si dovolím rozobrať jednotlivé možno veci, ktoré boli uvedené v tomto liste, takže poďme pekne po poriadku.

Proces spolitizovaný alebo odpolitizovaný. Ak budeme hovoriť o tom, že je záujem posilniť pozície zriaďovateľa, jedná sa o zriaďovateľov, ktorí sú neštátni, to znamená obce, mestá a vyššie územné celky, tak si poďme pozrieť, aké je politické zloženie jednotlivých orgánov. Ak si pozriete výsledky volieb, tak drvivú väčšinu tých, ktorí boli zvolení, predstavujú nezávislí kandidáti. Opakujem, drvivú väčšinu tých, ktorí boli zvolení, predstavujú nezávislí kandidáti, kandidáti nominovaní politickými stranami, podotýkam, nominovaní, nie priamo dosadení. Často ide o lokálne osobnosti, ktoré sa hlásia svojím politickým zmýšľaniam k hodnotám tej-ktorej politickej strany, tvoria menšinu v tomto procese, či už ide o primátorov, starostov alebo členov zastupiteľstiev. Čiže o akom politickom zafarbení nominácií ideme hovoriť?
Druhý argument. Rada školy je podľa zákona jedenásťčlenná, kde je presne zadefinované, v akom pomere sú jednotlivé zložky, ja budem citovať, sú to „dvaja volení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa“. Ak to povieme inými slovami, zriaďovateľ má výraznú menšinu, zdôrazňujem, zriaďovateľ má výraznú menšinu, štyroch z jedenástich. Ak sa pozrieme na to, kto organizuje voľby členov rady školy, tak za zvolenie členov rady školy je väčšinou zodpovedný riaditeľ, ktorý ich aj organizuje, riaditeľ, ktorý má pod palcom svojich zamestnancov, ktorí sú členmi rady školy, riaditeľ, ktorý sa stretáva s rodičmi a, musím povedať, možno nekriticky, často vybratými, v niektorých prípadoch tými, ktorí sú vôbec ochotní zastávať nejaké funkcie, v mnohých prípadoch tými, ktorí nejakým spôsobom podporujú činnosť školy finančne, osobným vkladom, brigádnickou činnosťou alebo podobne. Toto všetko je legitímne, ale, podotýkam, je výrazne silnejší styk riaditeľa školy so zástupcami rodičov ako všetkých ostatných orgánov. Ak aj Združenie základných škôl namieta, že väčšinu tvoria iné zložky, to znamená, štyria rodičia sú nejakým spôsobom spojení viac s predstaviteľmi zriaďovateľa ako so školou, musím to dôrazne odmietnuť, lebo pravdou je opak. Ak sa pozrieme na to z tohto pohľadu, tak výraznú väčšinu v rade školy má zriaďovateľ školy priamo alebo nepriamo pri nomináciách.
A teraz sa poďme pozrieť ale na to, čo je jablkom sváru, lebo vy hovoríte, budem citovať pána poslanca Fronca: „Za kvalitu musí byť zodpovedný niekto iný.“

Pán poslanec Hraško, musíte ovládať, a preto chcete mať svoje politické nominácie. O politických nomináciách som hovoril,

Ale poďme hovoriť o tom, čo znamená ovládanie v rade školy, ja vám prečítam niečo z § 24 (ods. 5) Rada školy: „Rada školy a) uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa, b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na odvolanie riaditeľa vždy predkladá s odôvodnením, d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie školy, školského zariadenia a ku skutočnostiam podľa citovaných paragrafov, ktoré sa týkajú dôvodov na odvolanie riaditeľa v prípade, ak k tomuto kroku pristúpi zriaďovateľ.“

Ja sa vás tuto chcem spýtať, vidíte v kompetenciách rady školy odborné riadenie škôl? Ak si to ešte raz prečítam, môžeme to čítať desaťkrát, a myslím si, že zvládam čítanie textu s porozumením, tak si dovolím tvrdiť, že rada školy môže sa chápať v určitom ponímaní ako orgán, ktorý je účelovo určený na voľbu riaditeľa školy, pretože v prípade výberového konania riaditeľa školy je výberovou komisiou rada školy, ktorá je doplnená o dvoch zástupcov, inšpekciu a zástupcu okresného úradu odboru školstva.

Opakujem, ak si preložíte toto, čo je uvedené v tomto zákone, ktorý je dnes platný, tak si dovolím bez akejkoľvek hanby povedať, že rada školy je podľa zákona účelovo určený orgán na výber riaditeľa školy. To znamená, o akých kompetenciách, odbornosti a riadení školy tu hovoríte? Rade školy totiž tento zákon žiadne tieto kompetencie nedáva.

Môžeme ísť úplne ďalej: „Riaditeľ,“ a budem hovoriť o § 5 ods. 7, kde sa hovorí o funkcii riaditeľa, „predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie,“ to znamená vymenovaný zoznam vecí, ktoré predkladá. Na to sa pýtam. Tá rada školy, ktorá všetko riadi, ktorú ideme spolitizovať, ktorá nám zvrhne celé školstvo, má právo byť informovaná o skutočnostiach, ktoré do správ o hodnotení, o zámeroch fungovania školy napíše riaditeľ, ale schvaľuje ich zriaďovateľ školy. Tento zriaďovateľ podľa tohto znenia zákona má právo riadiť všetky ostatné veci, schvaľovať tieto veci, len nemá, čuduj sa svete, právo povedať, podľa jeho názoru kto je zodpovedným riaditeľom školy. No tak toto ja už prestávam celkom chápať. A myslím si, že ak existujú zvyšky triezveho rozumu v tejto snemovni aj v tejto spoločnosti, tak musíme sa pozerať na tieto veci komplexne.
Dámy a páni, poďme si povedať, ako je to s volením riaditeľa školy. Riaditeľ vo verejných školách sa volí na päťročné obdobie a návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný podľa súčasného znenia.“

Odsek 12 toho istého paragrafu, ktorý hovorí o neverejných školách: „Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe výberového konania. Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje, požiada radu školy o predloženie návrhu nového kandidáta. Ak rada školy predloží návrh kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý nespĺňa kritériá zriaďovateľa, riaditeľa vymenúva zriaďovateľ školy.“

Prosím vám, prečo nechceme zrovnoprávniť postavenie zriaďovateľov? Máme tu verejných zriaďovateľov, ktorí sú volení, demokraticky volení, nespochybniteľne, nie pomerným volebným systémom, ktorý je politický volebný systém, ale väčšinovým volebným systémom, ktorý dosadzuje alebo volí do funkcií lokálne osobnosti. Toto sú nekompetentní ľudia, ktorí nemajú sa právo k veciam vyjadrovať, ale štyria rodičia, ktorí sú náhodne vybratí z okruhu rodičov, ktorí navštevujú danú školu, to je tá reprezentatívna demokratická vzorka, ktorá je oprávnená a jediná povolaná sa vyjadrovať k tomu, ako bude fungovať škola? Sme my pri zdravom rozume, keď tvrdíme takéto veci? Ja osobne si myslím, že tu nie sme pri zdravom rozume. (Potlesk.)

Ak by sme hľadali riešenia, tých riešení sa nám núka niekoľko.

Ale ja spomeniem ešte jednu vec, ktorá ma zaráža pri týchto procesoch, ktorým všetci dávame nálepku „demokratické“. Demokratickým procesom je, ak sú v radách školy zamestnanci. Ale pozrite sa na to aj iným spôsobom. Nedemokratické a konfliktom záujmov je, ak je členom obecného zastupiteľstva zamestnanec obce. V obci, ktorá zriaďuje základné školy, ktoré nie sú samostatné právnické osoby, každý zamestnanec školy je zamestnancom obce a nemôže byť poslancom obecného zastupiteľstva. V tomto ponímaní najschopnejších, najinteligentnejších ľudí, ktorých máme v obci, vyčleňujeme z procesu demokratického na riadení spoločnosti a hovoríme, že to je konflikt záujmov, a na druhej strane v prípade voľby riaditeľa a ďalších záležitostí v rade školy im hovoríme, že toto je všetko proces, ktorý je úplne v poriadku, je najdemokratickejší, a vy chcete sa vrátiť do časov mečiarizmu alebo pred rok 1989. Znovu to považujem za jednu veľkú účelovú nepravdu, s ktorou sa je potrebné úplne jednoducho vysporiadať.
Dámy a páni, v druhom čítaní poďme sa baviť o veciach, ktoré sú racionálne a ktoré sú iracionálne, poďme hľadať spoločné riešenia, aby bol návrh zákona vyvážený, ale nezamlčujme a účelovo politicky nedeformujme fakty, ktoré poškodia slovenské školstvo. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Nechcem politikárčiť, takže súhlasím s tou poznámkou, že najväčšou skupinou starostov sú nezávislí kandidáti, ktorí boli zvolení. Pravdou je, že druhou najväčšou skupina sú tu kandidáti strany SMER. Ale nechcem politikárčiť a nevenujme sa politike, ale iba tomu, pán poslanec, čo si povedal, obsahovo.

Čo sa týka rady školy, vymenoval si, že je jedenásťčlenná a aké má zloženie. Ďakujem pekne za to, že si to vymenoval. Chcem len dodať k tomu, že zriaďovateľ, teda starosta, aby sme hovorili konkrétne, má v princípe štyroch zástupcov v tej škole. To znamená, ak sa dohodne ešte s dvoma rodičmi, ktorí sú s veľkou pravdepodobnosťou občania obce, v ktorej je tá základná škola, tak má väčšinu v tej rade školy. Takže osobne si myslím, že tu nevidím žiaden problém v tom, že potrebujeme nejako meniť ináč pravidlá a oslabovať pozíciu rady školy.

Chcel by som povedať, že bol som členom dvoch rád škôl, ktoré sa menili v štvorročnom období počas dvanástich rokov, lebo som bol poslancom VÚC-ky. Neboli to základné školy, ale stredné školy, takže viem, že skôr ten problém, ktorý v radách školy máme, nie je ani o tom, že by o ničom nerokovali a venovali sa len riaditeľovi školy. Riešili sme od otvárania ďalšej triedy v prvom ročníku cez množstvo nemčiny, ktorú majú študenti, až po výmenu okien všetko na rade školy. Ten problém je, že väčšinou sa zástupcovia rodičov a zástupcovia zriaďovateľa školy nezúčastňujú tej rady školy. A potom je veľký problém s jej samotným fungovaním.

A moja posledná poznámka je, že aj keď si teda sa snažil vyargumentovať, prečo je táto zmena dôležitá, znovu by som možno podčiarkol skutočnosť, že riaditeľ školy má rozhodujúce kompetencie hlavne vo vyučovacom a vzdelávacom procese. A posilňovanie starostu vo vzťahu k riaditeľovi školy je nenáležité z môjho hľadiska, pretože nerozumiem, čo chce starosta viac meniť na vyučovacom a vzdelávacom procese. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja to poviem jednoducho, ako prebieha ten proces, pretože som primátorka mesta. Prebieha tak, že si podajú tí uchádzači žiadosť, otvorí obálky školská rada, ktorá sa skladá z rodičov viac-menej, zo zamestnancov. Ja sa vás pýtam, ktorý rodič, ktorý zamestnanec, ktorý je zamestnaný u zriaďovateľa, u riaditeľa, si dovolí povedať, že toho-ktorého riaditeľa nebude voliť, aká tam je objektivita? Zriaďovateľ alebo starosta, primátor alebo mesto má jedného poslanca maximálne, ktorý sa k tomu môže vyjadriť.

Ďalšia vec. Spýtam sa, kto je zodpovedný za rozpočet v meste? Veď tá škola disponuje obrovským rozpočtom. Školská rada alebo zriaďovateľ školy je zodpovedný za ten rozpočet, ako sa čerpá? V momente, ak nemáte financie, musí mesto dofinancovať dané školy. Veď tak sa to bežne deje. Taký zriaďovateľ ani nemôže povedať alebo vôbec dať nejakú výčitku danému riaditeľovi, ktorého zvolí školská rada. A on ho musí automaticky akceptovať.

A ďalšia vec, ktorú chcem povedať. Jednoducho ja som mala x prípadov, mne občania píšu. „Vážená pani primátorka, váš riaditeľ, vtedy a vtedy sme ho videli, dajme tomu, bol v podnapitom stave,“ tak píšu. A ak ho náhodou neprichytíte v ten deň, že v škole nebol, alebo pri tom, že robí zlý morálny profil, povedzte mi, čo môže urobiť ten zriaďovateľ. Ak to nie je v pracovnom čase, ako môže niečo robiť? Ten riaditeľ sa usmeje a povie: „Mňa volí školská rada.“ A občania píšu primátorovi, píšu na zastupiteľstvo, ktoré je absolútne v tomto prípade nemohúcne. Tak nehovorme, že tu ideme posilňovať kompetencie. My ich tu ideme vyrovnať, lebo o všetkom rozhoduje školská rada, kde sú naozaj zamestnanci, ktorí nepôjdu proti svojmu riaditeľovi. Čiže povedzme, že ideme to vyrovnať momentálne. Čiže aj zriaďovateľ školy bude mať slovo, aj školská rada bude mať slovo. A takýmto spôsobom momentálne vyrovnáme situáciu, ktorá v dnešnom školstve existuje, a toho, kto nesie za to reálnu zodpovednosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, mám tri poznámky.

Najlepších diskriminujeme, nemôžu tam byť. Ale to je iný zákon, nie školský. A ja určite nemám problém, aby sme to zmenili. To dlhodobo trvá. To sa dá zmeniť. Ale to bolo zavedené z iných dôvodov, kvôli ekonomickým veciam v podnikoch, obecných a tak ďalej. Čiže tam to treba upraviť. S tým naozaj nemám problém a súhlasím s tým.

Čo sa týka zloženia školskej rady a tých kompetencií. Čítali ste to tu. Ale pozrite si, ako to bolo v pôvodnom znení, keď to bolo prijaté. Veď sa to toľkokrát zmenilo, aj za vašej vlády. Čiže ja by som bol v tom vyjadrení trošku opatrnejší.

A tretia poznámka, čo sa týka tých rodičov. Viete, ja uznávam, že s tými rodičmi je problém. Ale to je jeden zatiaľ inštitút, ktorý sme našli, aby sme rodičov zatiahli do života školy. Keď sa pozriete po iných krajinách, tí rodičia ovplyvňujú, pretože sa to týka ich detí, život tej školy, vzdelávania a tak ďalej. A majú do toho zasahovať, majú tam byť účastní. Ja priznávam, že to neraz problematicky funguje, ale určite by som tých rodičov chcel tam mať, aby boli zatiahnutí do tej zodpovednosti. Ja myslím, že tá kultúra sa časom zmení a že aj tí rodičia začnú chápať, že škola, to je v prvom rade záležitosť pre nich, lebo je to pre ich deti. Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem za podrobnejšie vysvetlenie faktov, pri ktorých, myslím si, skôr by som očakával, že budú rozoberané v druhom čítaní, keď už budeme hovoriť o nejakom konkrétnom návrhu, ktorý, povedzme, vzíde aj z diskusie, ktorá sa ešte teraz stále vedie, ale plasticky to odzrkadlilo, aká je v súčasnosti situácia a o čom vlastne hovoríme. A ja sa domnievam, že zastúpenie či už rodičov alebo zamestnancov škôl, alebo, povedzme, študentov má svoje opodstatnenie a že majú mať nejakým spôsobom možnosť sa vyjadrovať, ale nemôže to byť čisto absolútne postavenie, ktoré dáva zriaďovateľa, teraz podotýkam, verejných škôl mimo toho. A v tom tvojom vystúpení to bolo jasne povedané, že tú zodpovednosť hlavnú, o čom som hovoril aj ja, tie misky váh, zodpovednosť a kompetenciu má predovšetkým zriaďovateľ. To je nesporné. A tu je potrebné nájsť rovnovážny stav, ktorý dnes všetci tí, ktorí sa to snažíte kritizovať, to bez problémov akceptujete u zriaďovateľov súkromných, cirkevných škôl, ktorí sú rovnako platení zo štátneho rozpočtu, ako aj verejné školy. Ale to nechcete povedať, lebo vám to nevyhovuje. A ja si myslím, že ak to majú, ukázal život, že je to v poriadku, lebo nikto nekritizoval rozhodnutie či už zriaďovateľa súkromných škôl alebo cirkevných škôl za to, že, povedzme, si tam dal riaditeľa, kde rada školy sa nedokázala dohodnúť, toho, ktorý je schopný riadiť tú školu. Doteraz som tu ja nezaznamenal nejakú kritiku. To znamená, tento systém zrejme funguje. A ak ho chceme preniesť aj na verejného zriaďovateľa na základe demokratických princípov v zmysle zákona, tak si myslím, že je to úplne správne a že bude dostatočný priestor, aby sme to podrobnejšie rozobrali v druhom čítaní. Takže ďakujem ti za to vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa takisto chcem pripojiť k tým, ktorí sa ti poďakovali za podrobné a reálne vysvetlenie faktov. Tiež sa domnievam, že riaditeľ školy by mal byť hlavne zodpovedný za to, aby škola dobre fungovala, rozvíjala sa v prospech žiakov, rodičov, v prospech pedagogických pracovníkov v dobrom pedagogickom prostredí.

Je mi tiež ľúto, tak ako si to spomenul na začiatku, že sa voľba riaditeľa školy a celý ten zákon sústreďuje len na túto tému a že sa to politizuje, pričom zabúdame na ďalšie dôležité zmeny, ktoré tento zákon prináša. Ja som ich už pred chvíľočkou spomínala, ale domnievam sa, že tu máme ešte pred sebou do druhého čítania ďalšie obdobie, kde môžeme hľadať riešenia na to, aby sme našli ten optimálny model na to, aby sa tie trecie plochy znížili v čo najmenšej miere. Ja ďakujem ešte raz za podrobné vysvetlenie aj pre tých, ktorí možno v rade školy nikdy neboli a nevedia, ako to funguje. Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem za faktické poznámky.

Pán kolega Fronc, áno, rodičov v tom potrebujeme mať a nikto ich odtiaľ nechce dostať. Nikto nechce ani výrazne znížiť ten vplyv. Hovoríme o tom, že chceme vyrovnať nejakým spôsobom pozície, tak ako to povedali aj moji kolegovia vo faktických poznámkach.

Ja som ochotný povedať ešte jednu vec v reakcii na faktické poznámky. Áno, snažil som sa, aby bolo moje vystúpenie možno radikálnejšie, možno emotívnejšie, aby sme položili väčšinu argumentov na misky váh alebo predložili ich verejnosti. A poďme sa v druhom čítaní v pozmeňujúcich návrhoch baviť o tom, ako to celé učešeme a aký bude potom reálny výsledok, s ktorým budeme väčšinovo spokojný. Asi nebudeme s tým výsledkom spokojní úplne všetci, ale poďme hľadať prienik, tak aby to viedlo k stabilite v školstve, aby pri každej zmene vládnej garnitúry nemuselo dochádzať k zmenám základných zákonov týkajúcich sa školstva. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem venovať v zásade iba častiam tohto návrhu a zhodujem sa s tým, že sa snaží ten návrh obsiahnuť viaceré z nich, ale ja som sa ich nepokúsil obsiahnuť, aj z časových dôvodov, ale myslím, že sú tu možno na to aj kompetentnejší.

Ja sa budem venovať iba dvom častiam a z nich jedna je tá, ktorá hovorí o zlučovaní tried alebo ročníkov, a druhá je tá nešťastná voľba riaditeľov.

Teraz k tej prvej časti. My sme sa tu už bavili, myslím, ešte vtedy, keď bol pán Čaplovič onehdy ministrom, som hovoril, prečo to tým deťom robíte, hej, len kvôli tomu, že niekto potrebuje mať vlajku obrazne, niekedy až doslovne na miestnom úrade, má školu. Prečo tie deti necháte sa preháňať po škole, kde sa ozýva, ako sa naháňajú. Prečo ich necháte sa preháňať po škole, ktorá bola možno projektovaná na 300 detí, pričom je tam 15 detí? Prečo to tým deťom robíte proste? Naozaj ja by som dieťa do školy takejto nedal, lebo zmyslom bytia v škole je aj socializácia. Povedzte mi, ako sa môžete socializovať v nejakej škole alebo proste byť v nejakom kolektíve, kde ten kolektív počíta možno 10 – 15 detí, pričom cez tri dediny ďalej je 200 detí. Naozaj to je proste, ja som to tu vtedy nazval tak a teraz nemienim to nazvať inak, egoizmus. Je to egoizmus tých starostov, je to egoizmus tých poslancov. Žiaľ, je tam pripletený aj nejaký proste taký, by som povedal, vzdor typu, že: „Tá naša škola tu zostane na ten just. Teraz dokonca ste tam dali ešte ďalšiu výnimku. Teda nieže tých detí tam je málo a že proste v jednej triede sú dvaja, ale že to už keby bolo celkom zle, tak sa môžu zlúčiť tie ročníky. Ja naozaj žasnem, čo ste schopní urobiť kvôli tomu, aby niekde nejaká škola bola, čo ste schopní tým deťom urobiť, nech sa na mňa nikto nehnevá, keď naozaj tie deti sú rukojemníkmi sporu nejakého, by som povedal, typu, že tá maďarská škola tu bude just alebo tá slovenská škola tu bude just, proste just v tej dedine bude aj za tú cenu, že máme v jednej triede deti, ktoré sú prváčence, druháčence. Ja to nechápem. Ja by som tam decko neposlal, vážení, mne keby niekto povedal, že mám poslať decko do školy, kde je 15 detí a učia sa v jednej triede prváci aj štvrtáci, tak si zaťukám na čelo a poviem: „Vy ste už všetci rozum potratili.“ A niekto by chcel odo mňa, aby ja som tam poslal dieťa. Však nie som blázon. Však toto tu je. Naozaj ja neviem, čo to chcete uchopiť, čo tým deťom robíte. To je, ako keby boxoval 120-kilový boxer so 60-kilovým boxerom. Čiže prváča chúďatko tam 2. septembra docupká s kytičkou pre učiteľku a vedľa už bude taký odrastený parobok a hneď mu jednu preventívne cupne. Proste to aký je prístup k tým deťom? Tomu, či nastúpi do ročníka štvrtého, sa ani nebudem venovať. Proste keď sa tu kolega Poliačik snaží niečo komentovať, keď sa aspoň prihlásite, tak tu buďte, však ja by som si od teba rád vypočul, aký podnetný príspevok k tejto téme by si priniesol ty prípadne. Sedieť na vankúšoch a kričať ó je možné, ale, prosím vás pekne, ja naozaj žasnem nad tým, ako ste schopní vôbec s takým blbým návrhom toho zlúčenia sem dôjsť. Áno, v praxi to bude znamenať, že niekde v nejakej malej dedine bude škola, kde bude dokopy 10 detí, budú mať riaditeľa, oni budú mať stav okolo seba ako olympijský tím a tých 10 detí bude sedieť v jednej triede, budú tam prváčence, druháčence, budú tam všetci nakope. A ja neviem, tie deti čo sa budú učiť, budú čítať Nový Čas, prosím vás, to je normálne, alebo Új Szó? Veď to je normálne sen. To je sen, čo tým deťom robíte. Potom to školstvo tak vyzerá, ako vyzerá, prosím vás. To som si považoval za potrebné povedať k tej prvej časti.

K tej druhej časti, prosím vás pekne.

Prvé, čo treba povedať a namietnuť. Rád si k nej dovolím namietnuť. Tu sa to spája, prečo teda robíte cirkus, však na cirkevných a súkromných školách to už je tak teraz. To je filozofické nastavenie, prosím vás, kolegovia zo strany SMER, je úplne rozdiel medzi mojimi peniazmi a peniazmi tohto štátu, pán Petrák. By ste neverili, aký to je rozdiel. Moje peniaze sú moje peniaze a verejné zdroje tohto štátu sú verejné zdroje tohto štátu, ergo nejaké milimikrónu aj moje, to je veľký rozdiel, prosím vás, nepleťte si to, dobre, čiže keď sa niekto rozhodne zriadiť niekde nejakú školu a je to súkromná, súkromná škola, teda zriadená aj zo súkromných, samozrejme, ale príspevkov, to je filozofický rozdiel, páni kolegovia. Ja viem, že vy máte iné videnie sveta, ja tomu rozumiem, hej, čo je moje, to je aj vaše, a čo je vaše, do toho ma nič. Ale, prosím vás pekne, naozaj to tak nie je. Vy nemôžete porovnávať súkromné, cirkevné a zodpovednosť toho zriaďovateľa s tým, že však aj my to chceme, vy ste tam volení, pričom nie ste volení naveky. Ja viem, že vy by ste boli najradšej volení naveky. Potom ergo by to možno aj filozoficky sedelo. Ale čaro voľby je v tom, že sa koná v určitej periodicite. To znamená, že teraz tam ste, ale o 4 roky tam nemusíte byť, i keď v našom prípade v našej smutnej krajine to zdá sa, že to neplatí dokonale, lebo neviem, ako dlho tu sú ľudia si schopní nechať orať po chrbte. Čiže to chcem namietnuť. To chcem povedať, nemôžete spojiť veci, ktoré sa v zásade spojiť nedajú. To je prvé. Z tejto premisy musíme vychádzať.

A potom poďme rozprávať o tom vašom návrhu. A ja som si to bežne zbehol. Ak teraz platí, že to je výberové, rada navrhne, zriaďovateľ vymenuje. 15. apríla vláda schválila návrh tuná pána ministra, že to rada navrhne, zriaďovateľ odmietne, potom prebehne nová voľba, potom už musí byť to vymenovanie. Áno, tak je to, to prešlo na vláde. Ten návrh je tu. Potom premiér Fico spravil tuná, žiaľ, z pána ministra truhlíka, ktorému oznámil na ZMOS-e, aký návrh zákona vlastne schváli a za aký ten návrh bude zodpovedný. Podľa mňa pán minister ani nevedel, za aký zákon bude zodpovedný, a dozvedel sa to možno z tlačovky. Tu, kolegovia, sa normálne pracuje systémom, bolo to v telke. To bolo ináč v tom filme Vrtieť psom. Bolo to v telke, ergo je to pravda. Naozaj vy krásne fungujete podľa toho scenára, vy sa dozviete z televízie, on line, ako sa veci majú. Čiže aj pán Draxler sa o tom dozvedel, že v zásade ten jeho návrh zákona v konečnej finálnej fáze bude taký. A teraz vlastne hovoríme o tom, ten pozmeňujúci návrh predložíte, predpokladám, vy, pán Petrák, však, že rada školy to navrhne raz, odmietne, slovami premiéra Fica to je, ak nedostanú rozum, navrhnú ešte raz toho istého, hej, zhasnú ako fajka a toho riaditeľa vymenuje zastupiteľstvo. Čiže v tejto podobe sa tu zjaví v druhom čítaní tento pozmeňujúci návrh.

A teraz poďme, ak tá soft-verzia, ktorá prešla vo vláde, Draxlerova verzia proste možno, áno, teda prepotvrdzuje to rozhodnutie, áno, že keď ste to dali, tak má možnosť ho raz vetovať, ale druhýkrát ho už nemá zachovať. Tak tá hard-verzia premiéra Fica hovorí, že v zásade potom to je možno lepšie aj zrušiť koniec koncov, lebo keď tá rada školy nenavrhne delegáta, s ktorým je stotožnený ten zriaďovateľ, tak to nemá význam. No však to odpália raz, odpália druhýkrát a na tretíkrát si ho vymenujú. Proste o tom hovoríme. A teraz otázka stojí. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí bez mihnutia oka ani by ma nedopočúvali, povedali by, že to je úplne v poriadku, ja celkom konformný nie som, tak vám poviem otvorene, s tým, že by to malo byť tak. Chvalabohu, aspoň teda v tom pozmeňujúcom návrhu, dúfam, ktorý donesiete, bude, že keď teda odpálite tú radu školy, tak potom toho riaditeľa vymenuje, predpokladám, uznesením zastupiteľstvo, bude sa hlasovať, áno, nebude to nepotizmus typu, že starosta sa tu rozhodne, že niekoho vymenuje, viete, my máme tuná jedného kolegu, teda takého kolegu, ktorý je politik v Banskej Bystrici, bratranec, sesternica a proste rodina, pričom všetci robia tam, kde treba robiť, hej, čiže, viete, aby náhodou ten starosta nezistil, že najlepší kandidát na riaditeľa školy je predsa len ten jeho bratranec, dokonca brat (Reakcia z pléna.), no tak sesternice z druhého, tretieho kolena. Proste by ste neverili, koľko rodiny sa vám zrazu nájde, keď viete, že môžete nejakú funkciu dať. A to je to, viete, že nemáte z toho trošku obavu. Ja vám poviem otvorene, že v Bystrici sme toho svedkom, sú tam sesternica, bratranec a neviem kto. Dobre, čiže ak by to bolo v tom zlom riešení ešte menej zlé riešenie, čiže nebude to menovať samotný starosta, na základe jeho rozhodnutia, ale musí to prejsť schvaľovaním zastupiteľstva, čo je v tom zlom riešení ešte to menej zlé, lebo ešte ako takú, by som povedal, legitimitu to má, tým pádom máme straníckeho riaditeľa školy. Veď zastupiteľstvá fungujú systémom politických strán a, chvalabohu, aj nezávislých, ale potom budeme mať riaditeľa školy zvoleného v zastupiteľstve dediny XY poslancami strany SMER. Ergo budeme mať smeráckeho riaditeľa školy. To mentálne nastavenie podľa mňa nie je správne, tu ja len upozorním na tie riziká.

A teraz, a tým skončím, upozorním na jedno veľké riziko , ktoré vás možno zobudí, možno nezobudí, z Lomničky. Z vás niektorí ju poznajú, niektorí ju nepoznajú, to, že to bola pekná dedina, bývavalo, ale stále je tam jedna veľmi pekná škola, kde je veľmi šikovná riaditeľka a majú podľa mňa pomaly niekedy lepšie vybavenie tie deti ako tuná v Bratislave, možno práve pre tú jej šikovnosť. Starostkou, ak sa niečo medzitým nezmenilo, tam je upratovačka, ktorá upratovala v tej škole. Keď, vážení, vám toto celé prejde, tak v Lomničke zistia, keď teda nebude menovaná riaditeľka, nechcem prejudikovať, tam je zastupiteľstvo zložené z obyvateľov obce, samozrejme, môže vám nastať tá situácia, že v niektorej tej škole, ktorá bola zložito vybudovaná, vyzerá, ako vyzerá, o chvíľku tie deti nebudú mať okná, ale ja nechcem byť zlý a protivný, proste vieme, kde žijeme, vieme, že niektoré veci fungujú, ako fungujú, ak v Lomničke bude riaditeľ školy na základe nominácie pani starostky alebo miestneho zastupiteľstva obce Lomnička, tak vyjadrujem veľkú obavu o tú veľmi peknú školu, ktorá tam je. A už som len potom zvedavý, vážení, na tie vaše ad hoc riešenia v tejto situácii, lebo tam už sa tak zamotáte, pán Petrák a pán Draxler, že už nebudete môcť nájsť riešenie. Čiže čo spravíte? Vytiahnete spod jurisdikcie (Alebo ako sa to povie?) školy, zriaďovatelia, ktoré sú, kde ide o Rómov? Viete, neviem, či sa rozumieme, ja nehovorím, že to tak dopadne, ale upozorňujem na určité riziká, vieme, kde žijeme, ale ja sa budem tešiť, že to tak nedopadne. Ale vždycky pracujte aj vy systémom, nakreujete si ten najhorší možný variant, aký tu môže nastať, pričom keď môže nastať, tak sa hneď pritlačí, že teoreticky môže nastať, robte, aby ten variant nenastal, ale netvárme sa, že nenastane. Čiže ak toto rozhodnutie, ktoré sa javí, ako, ja neviem tu už kolegovia sa zadúšali pomaly, že je demokratické a spravodlivé, tak dovoľte mi povedať, že ja to ani zďaleka tak necítim. Ďakujem veľmi pekne.