51. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade sa chcem poďakovať kolegom z výboru, ale aj vláde, že podporili tento návrh, ktorý tu na pôde Národnej rady skončil ako návrh výboru. Keď som ho vo februári predkladal ako pozmeňujúci návrh poslanca, vtedy z procedurálnych dôvodov spôsobu hlasovania nebolo možné ho zapracovať do vládneho návrhu zákona, ktorý vtedy doniesol minister Jahnátek.

A dovoľte, k tej rozprave, ktorá k tomuto bodu bola, aby som zaujal stanovisko.

Keď sa to zabralo, zabralo sa to veľmi rýchlo. Keď sa to malo vrátiť, už je to horšie.

A podstata tých problémov vyplýva z toho, že mali sme tu aj nejakú vládu Vladimíra Mečiara, ktorý vytvoril vojenský kataster, ktorý nikto z nás sedliackym rozumom si nevedel predstaviť tak, že vojenský kataster vznikne tak v čase platnosti novej Ústavy Slovenskej republiky, teda po roku 1992, že v rokoch 1997, 1998 prídu úradníci, všetky parcely, všetky pozemky vymažú a napíšu, že toto je čistá biela plocha jedna k jednej vlastníctvom štátu. Preto dnes musíme prijímať osobitné riešenia, lebo to, čo platí na ostatnom území Slovenskej republiky, to razom v rokoch 1997, 1998 prestalo platiť na území Vojenského obvodu Javorina. Preto je tento problém.
Ja chápem aj kolegu Fecka, že je to dlhé riešenia alebo trvá to dlho, ale na špeciálne problémy musíme špeciálne nájsť aj riešenia.

A tak ako kolega Galko povedal, keď ministerstvo obrany neustrážilo, že predali cestu, ktorú vlastníci potrebujú a budú potrebovať na to, aby k svojim pozemkom pristúpili, tak aj takýmto neštandardným spôsobom na to musíme reagovať.

A, ešte raz, chcem sa poďakovať aj kolegom z výboru, že nakoniec sa to predložilo ako návrh výboru, aj vláde, že na rokovaní vlády podporili tento návrh, ktorý, dúfam, bude mať podporu celej snemovne, krížom celým politickým spektrom, pretože je to v prospech občanov, ktorí tam majú svoj majetok a mali by ho dostať naspäť. Ďakujem pekne.

A, ešte raz, žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predniesla návrh na zmenu zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa týkajú pozemkového práva.

Všetky tieto návrhy zmien vyplynuli z aplikačnej praxe či už na požiadanie oddelení obvodných úradov alebo okresných úradov, úradov katastra nehnuteľností, ale aj Slovenského pozemkového fondu, preto by som vás prosila, aby ste tieto zmeny podporili. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1642 zo 17. marca 2015 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1401), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona a podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

Ústavnoprávny výbor uznesením č. 591 z 30. apríla 2015 s poslaneckým návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 340 z 22. apríla 2015 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1401), schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 348 z 5. mája 2015.
V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, okolo zákona o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku, vieme, bola veľmi kontroverzná diskusia, keď sa prijímal. Vieme, aký to malo ohlas aj už v reálnej praxi. A vieme aj to, že je podaný na Ústavnom súde, aby ho preskúmal, či je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tiež netrpezlivo čakám, ako o tom Ústavný súd rozhodne, aby som sa mohol utvrdiť v tom, že vláda, ktorá v súčasnosti tu funguje a predkladá v prvom rade ona cez svojich ministrov zákony, zákony dáva také, ktoré nie sú protiústavné. Kedy o tom rozhodne Ústavný súd, to zatiaľ neviem. Ale myslím si, že mal by to byť judikát, ktorý nás nasmeruje ďalej, ako v takýchto situáciách, čo sa týka vlastníctva, by sme mali pokračovať v ďalších zákonoch.
Zákonom ako takým, ako sa v dôvodovej správe uvádza v pôvodnom znení, ktorá teda bola ešte v prvom čítaní, ideme odstrániť hlavne dve skutočnosti. Z toho je prvé, že sa zamieňajú zámennými zmluvami veci hnuteľné za nehnuteľné, a je to potom smiešne, a ďalšie, že príbuzenský vzťah sa môže dokázať aj čestným prehlásením, že ja som príbuzný so všetkými občanmi Slovenskej republiky a je to vybavené a môžem obísť tento zákon tak, aby som nemusel okolo neho tie celé ceremónie, ktoré z neho vyplývajú, keď chcem nadobudnúť poľnohospodársky pozemok, ktorý je presne definovaný ako poľnohospodárska pôda, obísť.

Myslím si, že ten úmysel bol dobrý. A ako bolo pôvodne povedané, tento zákon nemal zabrániť nákupu, ale mal skôr urobiť to, hovorím teraz o tom pôvodnom zákone, aby sa poľnohospodárska pôda využívala na poľnohospodárske využitie, a nie na iné, aby to dostali osoby spôsobilé na poľnohospodársku činnosť. Tak to potom je zadefinované, nebudem to rozvádzať. Zákon je už tu.

To, či protiústavný je alebo nie je zákon, uvidíme podľa toho, ako rozhodne Ústavný súd.

Som za to, že pokiaľ je zákon účinný a vykonateľný, tak mali by sme, samozrejme, jeho kiksy, ktoré má, resp. nedostatky počas jeho doby účinnosti, pokiaľ trvá, opraviť, pretože, samozrejme, nič nie je dokonalé a ani tu tú dokonalosť nejako veľmi v mnohých prípadoch nevidím. Takže som rád, že asi znovu skvalitníme jeho konečnú verziu.
Nie nadarmo musím povedať, že chcem, aby spravodajkyňa zaznamenala, že navrhujem, aby sa hlasovalo o dvoch bodoch samostatne zo spoločnej správy, a síce o bode 9 samostatne a bode. 10 samostatne, pretože minule som na to zabudol a potom sa to nejako krížilo. Takže teraz to hneď dávam na úvod, aby sme to mali jasné.
Na našom výbore, ktorý je aj gestorský, sme, samozrejme, ten zákon tiež prejednávali a musím povedať, že boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú, samozrejme, zahrnuté v spoločnej správe, pričom, znovu, budem to kritizovať stále, sa dostávame do nepriamych noviel zákonov tak, že v jednom zákone novelizujeme ďalšie zákony. Aj v tomto prípade nechcem povedať, že bol tento inštitút znevážený, ale bol využitý. Ja budem tvrdo proti tomu, aby sa v zákonoch robili nepriame novely. A, áno, sú z nášho rezortu, to je pravda. Ale myslím si, že dalo sa to aj normálnou cestou urobiť, pretože tu už nejaká debata veľká okolo toho nemohla byť. Bolo to hneď dané. Potom bolo zistenie, že máte na to týždeň alebo dva týždne, aby ste nejakým spôsobom to spracovali alebo nespracovali. Takže nehovorím, že je to mimo rezortu, že to máme z rezortu nejakého hospodárstva alebo kultúry, ale hovorím, že sú tu zase novelizované zákony v inom zákone, ktoré, myslím si, nemajú súvis navzájom a hovoria o niečom celkom inom. A o čom hovoria, to ešte rozoberiem v tejto rozprave.

Takže veľmi kvitujem, čo bolo medializované aj z úst nášho predsedu Národnej rady pána Pellegriniho aj ministra pána Boreca, že budeme mať, dá sa povedať, revolúciu v tvorbe zákonov a v legislatíve s tým, ako sa má tvoriť, aj čo sa týka poslaneckých návrhov s tým, že mali by byť aj tu určité pripomienkové konania. Som všetkými desiatimi za to. Ja sa to snažím takto robiť, keď dávame nejaký samostatný zákon, ako poslanec. Samozrejme, nie vždy to vypáli tak, ako možnože to predkladateľ mieni a uvažuje, pretože tá odborná prax predsa to len vidí trošku bližšie a reálnejšie.

Takže, pán predseda našej Národnej rady pán Pellegrini, držím palce, aby sme takto to ukončili, pokiaľ ide o tie poslanecké návrhy, pretože ja tvrdím, že momentálne je chaos v tejto legislatíve, ktorú tu máme, a tu podľa toho, kto sa ako vyspí, tak to predloží a ideme ďalej a nič sa nedeje a nakoniec zisťujeme, že ani tí, čo majú s tým pracovať, nevedia, čo vlastne majú tam robiť. A možnože aj vy na svojich mítingoch, keď sa stretávate s vašimi voličmi občanmi, dostávate asi takéto nejaké odozvy z reálneho života, že tie zákony sú tak doslova, že už sa v tom, ako hovorí pán premiér, ani divá sviňa nevyzná, nevynímajúc ani náš rezort pôdohospodárstva, ktorý tiež v mnohých prípadoch tvrdí, že novelizujeme veľmi často veľmi veľa zákonov.

Ale poďme k meritu veci, lebo nerád trepem prázdnu slamu. Takže poďme na to.

Novelizujeme v prvom rade zákon č. 140/2014 Z. z., kde sme následne pozmeňujúcim návrhom kolegu Lebockého na výbore ešte upresnili určité veci, ktoré, myslím si, tak ako je to uvedené v dôvodovej správe, sa precizovali. A som veľmi rád, že dávame tam určité porovnateľné hodnoty pozemku, ktorý sa má zamieňať. A berieme tú dikciu porovnateľnosti plus-mínus 10 %, ktorá, myslím, je takým všeobecným úzom aj v ďalšom zákone so zákonom o pozemkových úpravách, kde budeme náhradné pozemky zaraďovať s tým, že pokiaľ nemáte takéto, tak nemôžete schváliť pozemkové úpravy, iba jedine vtedy, keď bude s tým vlastník ten nový nadobúdateľ súhlasiť. Takže myslím si, že tu tú dvojkoľajnosť, ktorú často vidím v mnohých pozmeňujúcich návrhoch, nevidím a vidím, že dostávame sa znovu do toho podielu 10 %, ako je to v iných zákonoch, napríklad v zákone o pozemkových úpravách a ďalších, kde tá porovnateľná hodnota sa definuje. Áno, kvitujem, môže to byť.
Ostatné veci sú v mnohých prípadoch legislatívne.

A, samozrejme, sú tam aj určité záverečné ustanovenia, ktoré hovoria, ako sa správať pri danom zákone s určitým dátumom.

Horšie je to už aspoň podľa môjho názoru v tých ďalších nepriamych novelách, pretože novelizujeme tu v článku II zákon dvestodvadsaťdeviatku, v článku ďalšom novelizujeme päťstotrojku o navrátení vlastníctva a potom ešte aj novelizujeme stoosemdesiatku.

Takže ideme ku tej dvestodvadsaťdeviatke, zákonu o pozemkoch, o pôde, o právach vlastníckych vzťahov k pôde. Myslím si, že je tu operatívna reakcia, u mňa bleskurýchla podľa mňa na medializovanú kauzu, respektíve menej zaujímavý nejaký prípad, týkajúci sa Ivanky pri Dunaji, kde Slovenský pozemkový fond, dá sa povedať, konal vydaním pozemku cez tretiu osobu, kde reštituent postúpil svoj nárok na ňu. Takže kolegovia z nášho výboru z vládnej strany reagovali pozmeňujúcim návrhom cez ústa pána Záhumenského, kde tvrdím, že, áno, možnože to malo byť už skôr dané, aby sa náhradný pozemok, keď sa poskytuje v reštitučnom konaní cez Slovenský pozemkový fond, nárok nemohol byť prevedený na tretiu osobu, ale na tú osobu, ktorá prakticky ten nárok má a je reštituentka.

Samozrejme, je tu aj doplnenie ďalšieho odseku, odseku 10, ktorý hovorí, na čo sa daný pozemok má využívať. Takže, áno, sme poľnohospodári, dúfam, že chceme poľnohospodársku pôdu chrániť, aby to nebolo špekulatívne, ako to bolo v tej Ivanke a v tej Farnej, kde behom niekoľkých, ba možno desiatich dní sa zmenil spôsob využitia pozemku cez, by som povedal, vyjadrenie zástupcov obce, štatutárov. Takže mne sa zdá, že takéto praktiky by sme mali raz a navždy vylúčiť z našej legislatívy, a myslím si, že, pán kolega Záhumenský, kvitujem, takto to bolo myslené, a dúfam, že aj takto budeme to v praxi realizovať cez tých ľudí, ktorých tam budeme mať, pričom to je jedno, či tam budú modrí, bieli, fialoví, aby to bolo takto realizované. Takže táto bleskurýchlosť, ktorá sa u mňa teda takto javí, myslím si, má svoj zmysel a nemám voči nej výhrady.

Možnože ešte by sa dalo ešte niečo ďalšie zmeniť v tej dvestodvadsaťdeviatke, ale to si možno necháme nabudúce. Nerád pridávam veci k nepriamym novelám a to ani nebudem robiť, lebo ináč by som išiel sám proti sebe, pretože ja nie som za nepriame novely.
Samozrejme, to isté znenie sa dáva aj do druhého reštitučného zákona, ktorý je päťstotrojka z roku 2003. A myslím si, že je to tá istá filozofia, ten istý moment, ktorý by mal ochrániť to vlastníctvo a hlavne tú oprávnenú osobu, reštituentku, že nebude musieť potom nejakým spôsobom pokútnym vysvetľovať, či vedela o náhradnom pozemku, nevedela o náhradnom pozemku, dostala to, postúpila to, bolo to v tom dátume, nebolo to v tom dátume, ako správna rada fondu zasadala, nezasadala, kto to podpísal, no proste celú ceremóniu. A myslím si, že aj beriem to aj na seba, že mali sme na to prísť skôr. Mali sme na to prísť skôr a mali sme to už prijať minimálne pred rokom, možno aj pred dvoma rokmi, keď nie skôr.

Takže to je všetko ku reštitučným zákonom, ktoré podával pán kolega Záhumenský.

No a dostávame sa ku ďalším dvom nepriamym... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR

Pán poslanec, chcem sa spýtať, na ako dlho to asi máte, lebo ak to máte na dlhšie...

Fecko, Martin, poslanec NR SR

Je to na 10 – 15 minút, lebo tam to už začneme...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR

Tak potom budeme musieť prerušiť rokovanie.

Fecko, Martin, poslanec NR SR

Áno, som za to.

Ďakujem veľmi pekne. Rovnako pre zápis by som sa chcel pridať k pánovi kolegovi podpredsedovi Čížovi s tým, že som zistil, že ma hlasovacie zariadenie pri zákone o sociálnom poistení vykázalo ako nehlasujúceho, a chcel by som ubezpečiť kolegov a týmto aj prejaviť do zápisu, že moja vôľa bola hlasovať za návrh. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pán podpredseda, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, takže dokončíme to, čo sme začali pred obedom. (Reakcia z pléna.) Pán Čaplovič, nebojte sa, zvládneme to.
Takže hovoril som, že niekoľko pozmeňujúcich návrhov bolo prijatých aj na výbore. A keďže som sa venoval zatiaľ prvým dvom z nich, tak teraz mi dovoľte, aby som sa venoval tým zvyšným, ktoré sa týkajú tej nepriamej novely zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č. 180/1995 Z. z., teda zákona o pozemkových úpravách a zákona o registroch, pozemkovej evidencii práv.
Takže prv by som, ak dovolíte, sa venoval zákonu č. 330/1991 Zb., ktorý hovorí o pozemkových úpravách. Dávame určité zmeny v tom zákone, ktoré podľa mňa by potrebovali aspoň pre moju nejakú mienku vysvetlenie. Budeme sa tam pohybovať v § 25, kde hovoríme, že v § 5 ods. 2 práce spojené s projektovom dokumentáciou a realizáciou spoločných zariadení a opatrení budú vykonávať fyzické a právnické osoby, ktoré spĺňajú a tak budú mať podpísanú zmluvu so štátom, obcou, vyšším územným celkom, fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Dobre, to je v poriadku. A potom v odseku 3 hovoríme, že fyzické osoby a právnické osoby podľa odseku 1 (Pôvodne tam boli odseky 1 a 2.), to znamená tie, ktoré mali možnosť robiť aj úvodné podklady a vykonávanie projektu pozemkových úprav, to je v odseku 1, a v odseku 2 sme teraz novelizovali, že to budú tí, ktorí budú mať iba projektovú dokumentáciu na realizáciu spoločných zariadení. Tak vlastne v odseku 3 hovoríme, že z týchto fyzických osôb už iba tie, ktoré budú môcť robiť tie prípravné konania, resp. vykonávať projekt pozemkových úprav, sú pri prácach a príprave úvodných podkladov, ten odsek to 3 hovorí, vyhotovenia a vykonania projektu pozemkových úprav, prácach spojených s realizáciou v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení a pri ostatných úkonoch v konaní o pozemkových úpravách povinné postupovať v súčinnosti s okresným úradom. Na tento účel uvedené je tam ďalšie, čo musia urobiť a vykonať. Nejako mi to logicky nesedí, prečo sme vyhodili ten odsek 2, keď v odseku 1 toho § 25 sa hovorí o úvodných podkladoch, vyhotovovaní projektu. A hovoríme, že prakticky by sa tie osoby mali akože zodpovedať okresnému úradu, keď tí, ktorí budú robiť projektovú realizáciu spoločných zariadení a dokumentáciu, tak sú z kola vylúčení, pričom v tom odseku. 3 sa hovorí, že je tam aj projekt pozemkových úprav, realizácia spoločných zariadení a opatrení. To znamená, nejako sa mi to bije navzájom. A by som bol veľmi rád, keby mi to predkladatelia vysvetlili, lebo ja zatiaľ tomu nejako neviem prísť na kĺb, prečo je to.

Ďalej tam znovu dávame odsek 1 a v odseku 8 dávame, že zamestnanci okresného úradu, lebo môžu robiť aj zamestnanci okresného úradu príslušného tieto prípravné práce, resp. práce na projektoch, ktoré budú súvisiace s pozemkovými úpravami aj tých spoločných zariadení, potom môžu, samozrejme, vstupovať na pozemky, ak sú zamestnanci okresného úradu a pracovníci podľa odsekov 1 a 2. To znamená, to tak byť niekde môže, inde nemôže. Takže mne sa to nejako bije. Takže bol by som veľmi rád, keby sa mi to nejako vysvetlilo, lebo neprišiel som zatiaľ na tú súvislosť, ktorá by mala takto vylučovať aj tú skupinu ľudí, ktorí sú uvedení v tom odseku 2, čo hovorí o dokumentácii a realizácii spoločných zariadení v projektoch pozemkových úprav.

Takže to je k zákonu č. 330/1991 Zb..
No a pre mňa najväčším šokom bola novelizácia zákona č. 180/1995 Z. z. tou nepriamou novelou, ktorá sa tu realizuje, ktorá hovorí tiež o určitých, by som povedal, zmenách, myslím, podľa mňa dosť zásadných.

Neviem, kto má s tým nejaký problém, komu to leží v srdci alebo koho tlačí topánka neznámych vlastníkov, neznámi vlastníci komu ležia takto hlboko v nejakom žalúdku, keďže je snaha, pokiaľ ide o možnosti Slovenského pozemkového fondu ako správcu, ktorý zo zákona spravuje majetok týchto neznámych vlastníkov, aby sme zrazu fondu uvoľňovali nejaké ruky a mohli s týmto majetkom nezistených vlastníkov manipulovať v nejakej väčšej miere ako podľa mňa toto doteraz bolo. To sa mi zdá trošku nefér voči tým, ktorí možnože aj dneska si zháňajú tie rodokmene, aby mohli sa stať známymi vlastníkmi, od fondu si vziať tieto pozemky.

Ak mám byť konkrétny, tak poďme na to, ideme na § 19, kde v odseku 4 pôvodný odsek hovoril, že pri prevode vlastníctva pozemkov uvedených z dôvodov v odseku 3, to znamená fond, ktorý spravuje pozemky aj tých, ktorí sú neznámi alebo nemajú list vlastníctva zapísaný na správe katastra, tak prakticky bolo v pôvodnom znení, sa nepoužije ustanovenie Občianskeho zákonníka, § 140 o predkupnom práve, v tých ustanoveniach, ktoré sú v § 3 písm. c) až g). V súčasnosti tie písmená c) až g) škrtáme a ten celý odsek 3 prakticky dávame do hry s tým, že sa nepoužije ustanovenie predkupného práva.

Vážení, uvedomujete si, čo je predkupné právo? Veď predsa je to jeden inštitút, ktorý nám umožňuje, aby sme netrieštili pozemky, ale aby sme ich sceľovali, pretože predkupné právo hovorí o tom, že ak si spoluvlastník a sa prevádza nejaký podiel z tohto listu vlastníctva, ty ako spoluvlastník musíš byť oslovený a máš právo ho kúpiť. A momentálne tým pádom keď ho kúpiš a oň prejavíš záujem, tým pádom jeden účastník z toho kola vypadne a sa tie podiely navýšia. To znamená, tým, čo chceme presadiť v pozemkových úpravách, chceme sceliť pozemky a nemať to rozdrobené. Však stále hovoríme, že tu máme rozdrobenú držbu, nemôžeme vysporiadať pozemky pod diaľnicami a pod inými investičnými stavbami. A keď to môžeme akože riešiť, tak my to predkupné právo proste vyhadzujeme a hovoríme, že predkupné právo sa nepoužije v žiadnych vysporiadaniach pod stavbami a pozemkami pod nimi, lebo to sa viaže na pozemky pod stavbami, ktoré boli či už dané do vlastníctva obcí, VÚC-ky a ďalších, samozrejme, aj s cestami je to takto, tak sa pýtam, prečo tam vyhadzujeme predkupné právo a dávame, by som povedal, veľkú právomoc, by som povedal, tým možnože nejakým iným, samozrejme, možnože špekulantom, ktorí budú môcť trošku naštrbiť tú dôveru tých ostatných spoluvlastníkov, keď to Slovenský pozemkový fond prakticky bude priamo môcť predávať niekomu inému a nejakým spôsobom vysporadúvať. Takže toto nie je s kostolným poriadkom podľa mňa a mali by sme si to uvedomiť.

A to predkupné právo ja by som tam nechal na celý odsek 3, na všetky jeho písmená, lebo to sa mi zdá férové a myslím, že aj takto by sme mali pristupovať ku vysporiadaniu týchto stavieb, teda pozemkov pod stavbami, pretože tam sú rôzne stavby. Žiaľ, ani po dvadsiatich štyroch rokoch pod týmito stavbami, ktoré už boli vtedy v roku 1990 urobené teda, pozemky neboli sme v stave vysporiadať. Takže toto, si myslím, tam by nemalo vôbec byť a malo by to predkupné právo naďalej ostať. (Reakcia z pléna.) Áno, však predkupné právo sa odtiaľ vyhodilo. Však o tomto hovorím, takže... (Reakcia z pléna.) Mne sa zdá, že je to tam. Je to tam. Dobre, keď je to inak, tak ma opravte, ale zatiaľ to beriem tak, že je to tam.

A potom ideme na odsek 5, fond alebo správca môže na pozemkoch podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) a z dôvodov podľa odseku 3 zriadiť zmluvou vecné bremeno. Vyhadzujeme z toho „a z dôvodov podľa odseku 3“. To znamená, správca je tam vtedy, keď ide napríklad o lesný pozemok. To znamená, dávame tam správcu, tam Lesy Slovenskej republiky napríklad idú. A zase hovoríme o pozemkoch nezistených vlastníkov, vlastníkov, ktorí nemajú list vlastníctva založený na správe katastra. To znamená, že doteraz zákon hovoril, že môžeme podľa určitého kritéria zriadiť vecné bremeno, pokiaľ sú splnené tieto podmienky. Teraz hovoríme, že na takýchto neznámych vlastníkov bude môcť dávať vecné bremeno Slovenský pozemkový fond alebo správca tak, ako to uzná za vhodné. Keď poviem, že, áno, chcem to ja neviem, som sa zle vyspal, tak idem dať tam vecné bremeno, pretože ja si idem nejakú svoju ja neviem megalomanskú partiu zabezpečiť vecným bremenom s tým, že bude viesť cez ten pozemok nejaká cesta, a vy sa môžete postaviť na hlavu, lebo ste neznámi vlastníci, ja uvaľujem tam vecné bremeno.

Takže, vážení, to sa mi vôbec nezdá. A myslím si, že takúto bezbrehosť pri uvaľovaní vecného bremena fondu alebo bremena ako správcu alebo ako bremena za neznámych vlastníkov, by som povedal, ako teda toho zástupcu teda toto neberiem. A neviem si predstaviť, čo to vyvolá v praxi, aký bude veľký problém pri tom uvaľovaní vecných bremien. Takže by som tiež bol veľmi rád, keby mi to niekto vysvetlil, aký je tam dôvod, pretože zdá sa mi, že tým odkrývame dvere na špekulácie a rôzne vychytralosti, ktorých, myslím si, ľudský rozum obsahuje nespočetne veľa.

Samozrejme, v odseku 6 tohto daného § 19 ideme tak, že pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel, fond alebo správca môžu dohodnúť sa na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vysporiadaní. A to neplatí ak ide o spoločnú nehnuteľnosť. Myslím, že to kvitujem, lebo ja som mal takéto podnety, že je potrebné ten spoluvlastnícky podiel nejako vysporiadať. To, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, to riešime v deväťdesiatsedmičke. Takže prakticky tam to je riešené, že tam to tak môže byť. Takže beriem to tak, že toto je krok trošku vpred. Ale tie dva kroky, ktoré som predtým uviedol, sa mi zdá, sú krokom vzad. A neviem sa z toho nejako momentálne spamätať, prečo by to malo takto byť?

Myslím si, že ďalšie veci, ktoré by, myslím, stáli za zmienku, sú tam, ale myslím, že sú iba technické, takže ja som zatiaľ mal potrebu povedať niečo k tým veciam, ku ktorým som hovoril, a chcem veriť, že mi to bude v záverečnom slove, resp. teraz faktickou poznámkou vysvetlené, ako to s tým myslíte, lebo zatiaľ som to nejakým spôsobom nevedel si sám vysporiadať s tým, že čo to vlastne tam v tom je?

No a budem končiť tak, ako zvyknem. Vážení, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba, aby sme sa nemuseli hanbiť, čo robíme tu v Národnej rade, keď sme táto partia v takomto zoskupení, v akom sme teraz. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, nedobre si si to pozrel, pretože to písmeno h) bolo v pôvodnom pozmeňujúcom návrhu navrhnuté tak, aby sa vypustilo, ale v konečnom dôsledku pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu na výbore som stiahla tento pozmeňujúci návrh a to písmeno h) tam ostáva.

Pani kolegyňa, vysvetlenie je, to, čo sa stiahlo, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol tebou podaný na výbore, mám. A tam sa hovorilo, že § 19 ods. 3 sa dopĺňa o písmeno h), ktoré znie: „h) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k susediacej nehnuteľnosti“, nič viacej, nič menej. To sme vyhodili. Ale takže myslím si, že, neviem, dobre, ja si to ešte musím pozrieť, ale vyzerá to tak, že asi máme tu nejaké nezrovnalosti. Ja si to pozriem a potom sa k tomu ešte vyjadrím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, k samotnému návrhu novely zákona č. 140/2014 Z. z., čo predložili kolegovia zo strany SMER, poviem len veľmi stručne, teda k tomu pôvodnému návrhu, ktorý prišiel do prvého čítania od kolegov zo strany SMER, že s týmto návrhom nevieme súhlasiť. Samotný tento zákon sme dali na Ústavný súd. A aj Európska komisia začala proces zisťovania, pretože pravdepodobne a podľa mňa s veľkou pravdepodobnosťou potvrdí, že ten návrh je v rozpore s predpismi Európskej únie. Na to máme iný politický názor. To je toľko k tomu. Preto ja tento zákon nepodporím a nepodporia ho ani moji kolegovia.

Ale teraz k podstate k čomu sa chcem vyjadriť, to sú tie nepriame novely, ktoré sú priložené k tomuto návrhu.

K tomuto návrhu minulý týždeň vo štvrtok sa vyjadril aj minister Jahnátek, a to na otázku môjho kolegu Radošovského, ako vníma výdaj pozemkov pri Ivanke pri Dunaji? A pán minister vo svojej odpovedi pre kolegu Radošovského konštatuje, že boli zákonné podmienky dodržané, a to preto, že zmluvy o postúpení práva na tretiu osobu mali písomnú formu, nadobudnú platnosť a účinnosť až na základe prerokovania náhradného pozemku formou zápisnice. A zároveň uviedol, že on inicioval zmenu zákona reštitučných zákonov tak, aby už tretia osoba nemohla dostať reštitučný nárok v plnení pozemku a rovnako aby pozemok zostal zachovaný na účely, na ktorý bol v tej chvíli vydaný. Teda keď je to poľnohospodárska pôda, tak ide o poľnohospodárske účely.

Preto sa chcem viac teraz zamerať na článok II a článok III, ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. a zákon 503/2003 Z. z.

Chcem povedať, že pán minister pred touto snemovňou nehovoril úplnú pravdu. Nie je možné sa stotožniť s jeho názorom, že boli splnené zákonné stanovené podmienky pri vydávaní reštitúcií, a to preto, lebo samotný zákon č. 503/2003 Z. z. alebo aj zákon č. 229/1991 Zb. hovorí, že ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu možno previesť na tretiu osobu, ak je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok. Pán minister tu uviedol, že na výbore sme mali možnosť nazrieť do tých dokladov. A my sme sa do toho aj nazreli. Dohoda o postúpení bola podpísaná s postupníkom v máji a bola prerokovaná, pričom to, ktorý pozemok bude poskytnutý, bolo v zápisnici až v októbri, myslím. Teda aj z medializovaných informácií vyplýva, reštituenti potvrdili, že oni v čase podpísania tohto splnomocnenstva nevedeli a nemali informáciu o tom, ktorý pozemok im bude vydaný. A tá zmluva bola platná, pretože tá bola podpísaná. To, že bola účinná až vtedy, keď sa to prerokuje, to je vec druhá. Ale podľa mňa litera zákona tu dodržaná v tomto momente nebola.

Chcem pripomenúť kolegom zo strany SMER, pretože pán minister sa tu vyhováral, že bol to minister Chovan, ktorý tento zákon predkladal, ale ja som si dal tú námahu a pozrel, ako hlasovali poslanci strany SMER vtedy za tento návrh vládny, tak čuduj sa svet, všetci boli do nohy proti nemu. Aj som si to tak pamätal, lebo ja som bol tiež proti nemu, lebo som povedal, že nezabráni to zopakovaniu Veľkého Slavkova ten mechanizmus, ktorý je tam pripravený. A musím povedať, že vtedy vládny SMER a aj samotný Robert Fico sa obhajovali, že ustanovením tohto paragrafu, tak ako som prečítal, sa zamedzí tomu, aby sa mohol zneužívať celý tento proces, pričom samotný minister Jahnátek poukázal na to, že zákon v platnom znení umožňuje nárok oprávnenej osoby na náhradu previesť na tretiu osobu, dokonca aj niekoľkonásobne, čo nie je pravda, ak je dohodnutý náhradný pozemok. V čase postúpenia ten náhradný pozemok nebol dohodnutý, urobil sa. Sám pri svojom vystúpení potvrdil, že došlo k istému pochybeniu alebo je možný aj iný výklad zákona, než to zákonodarca mienil.

A chcem pripomenúť, čo zákonodarca v čase, keď ten zákon tu bol predkladaný, mienil, a dovolím si vám prečítať pár viet z dôvodovej správy z roku 2010 z konca prvej Ficovej vlády, keď sa samotný materiál predkladal: „Za účelom zvýšenia transparentnosti tohto procesu sa navrhuje, aby v prípade, ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, mohla oprávnená osoba svoj nárok na náhradu pozemku previesť na tretiu osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny pozemok,“ opakujem, „osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny pozemok.“ Je namieste otázka, že keď zápisnica o konkrétnom pozemku bola v októbri a tá zmluva o postúpení v máji, ako to v máji reštituent vedel. No nevedel to. Šibrinkovať tu tým, kedy bola zmluva podpísaná, platná a účinná, je možné, ale zákon podľa mňa hovorí dosť jasne v tejto časti a predsa nebol dodržaný.

Teraz k samotnému návrhu, ktorý je tu predkladaný.

Citujem. V článku V § 6 odsek 12 sa má zmeniť nasledovne: „Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu nemožno previesť na tretiu osobu." Zostáva tu jedna otázka a tú by som rád položil predkladateľom, čo bude s tými, ktorí reštitučný nárok zdedia, lebo, povedzme si, väčšina tých reštituentov dnes je v pokročilom veku.

Ďalší bod. Vkladá sa v čl. V § 6 odsek 13, ktorý znie: „Pozemok prevedený do vlastníctva oprávnenej osoby za pôvodný pozemok podľa odseku 5 možno počas piatich rokov odo dňa prevodu vlastníctva využívať len na účely, na ktoré je využívaný ku dňu prevodu vlastníctva; to neplatí, ak ide o vybudovanie stavby vo verejnom záujme.“

Kolegyne a kolegovia, Ústava Slovenskej republiky každému vlastníkovi zaručuje isté práva a povinnosti a každý vlastník má právo slobodne nakladať so svojím majetkom. Reštitúcia je reštitúcia preto, lebo vrátime oprávnenej osobe to, čo mu niekto pred časom neoprávnene zobral a kde po zmene režimu parlament a snemovňa sa rozhodla, že odškodníme a vrátime to, čo násilne bolo zobraté. My vlastníkovi vrátime majetok a v rozpore s ústavou obmedzíme nakladanie s ním, ústava umožňuje obmedziť vlastníctvo za primeranú náhradu, ale keď niekto 20 rokov čaká na svoj reštitučný pozemok a potom ešte povieme, že 5 rokov s tým nemožno nakladať, to nie je úplne kóšer.

S tým potom súvisí aj novelizácia zákona č. 180/1995 Z. z. To je ďalší bod spoločnej správy, ku ktorému sa chcem tiež vyjadriť, ale v tomto prípade si myslím, že pozemkový fond alebo odborníci na pozemkovom fonde pre odstránenie akýchkoľvek pochybností mali všetky doklady, na základe ktorých rozhodovali, zverejniť a sprístupniť. Chcem povedať, že nominant strany MOST – HÍD takýto návrh dal v rade tohto fondu, ktorému predsedá pán Gocník, pracovník ministerstva pôdohospodárstva, pôvodom z Komjatíc. Tento návrh bol odmietnutý. Nechápem, keďže minister hovorí, že všetko tam bolo kóšer, prečo to nemôžeme ukázať každému občanovi, aby sme tak odstránili akúkoľvek pochybnosť.

Osobne si myslím, že uvedený odsek 12 je dobre sformulovaný, pokiaľ ho nebude chcieť niekto zneužívať. A teraz poviem, ako sa bude dať zneužívať tento problém do budúcna. Ak dovolíte, by som prešiel na spoločnú správu, novelizáciu zákona č. 180/1995 Z. z. To je tam § 18 ods. 4, na ktorý poukázal aj kolega Fecko: „Fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmä za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.“

Treba povedať a pripomenúť, že Slovenský pozemkový fond podľa môjho vedomia vecné bremeno od svojej existencie zriaďoval iba v prípade, keď Slovenský pozemkový fond bol účastníkom stavebného konania. teda keď nejaká stavba sa vykonávala a bolo treba zriadiť vecné bremeno v súvislosti s konkrétnou akciou teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ale v tomto volebnom období prišla firma blízka pánovi Brhelovi, tak ako to bolo medializované, a Slovenský pozemkový fond za odplatu zriadil vecné bremeno, podotýkam, zriadil vecné bremeno v čase, keď toto vecné bremeno v zákone ustanovené ako možnosť pre Slovenský pozemkový fond nebolo, následne o pár mesiacov po vykonaní tohto vecného bremena minister Jahnátek prišiel s novelou do parlamentu, a to musím priznať aj sám voči sebe, že som nepostrehol zmenu, ktorú vpašoval do zákona č. 180/1995 Z. z., ktorá hovorila o tom, že fond môže previesť vlastníctva k pozemku alebo na ňom zriadiť vecné bremeno najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu.

Dnes kolegovia ten bod menia a hovoria, že fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno. A za koľko to má byť? V prvom prípade, kým to bolo predtým cenovým predpisom, tak tam bolo explicitne povedané, že za vecné bremeno niečo musia zaplatiť. Dnes to nemusia zaplatiť, ale môžu hradiť vecné bremeno kdekoľvek.

Teraz poviem, aká praktika bude na Slovenskom pozemkovom fonde podľa môjho predpokladu. Prídu šikovní ľudia, ktorí vedia, kde sú lukratívne pozemky na reštitúciu, a za pár eur alebo bezplatne si zriadia vecné bremeno. A potom ktokoľvek nech príde a nech dostane reštitučný nárok, dostane pozemok, s ktorým nemá možnosť slobodne nakladať, pretože plán Brhel alebo Široký alebo neviem kto má k tomu zriadené vecné bremeno. Bavím sa o spôsobe, ktorý počas tohto volebného obdobia bol predvedený v Tatrách firmou blízkou pánovi Brhelovi, tak ako to bolo zmedializované. Tento model ideme dnes povýšiť na úroveň legitimity zákona, namiesto toho, aby sme povedali, že vecné bremeno Slovenský pozemkový fond nemôže svojvoľne zriaďovať, nehovoriac o tom, na všetky pozemky aj tie, ktoré nemá vo vlastníctve, ale len v správe. (Reakcia z pléna.) Ale poskytuje náhradu reštituentom, len pozemky, ktoré má vo vlastníctve.

Ale chcem pripomenúť, že absolútne legitímne všetko bolo dodržané vo Vysokých Tatrách pre prípad pána Brhela, ktorý bol zmedializovaný pred časom. A nebolo z toho úniku. Kto tam dostal pôdu naspäť? Nebola to žiadna tretia osoba, žiadny postupník, ale bol to reštituent. Ale reštituent odovzdal túto pôdu firme, ktorá na časti toho pozemku mala zriadené vecné bremeno.

V tomto zákone v tomto pozmeňujúcom návrhu a nielen v tomto pozmeňujúcom návrhu, ale aj v tom, čo doniesol minister Jahnátek minule, je zakomponované, ako je možné zabezpečiť, že pozemok sa má dostať tomu sprostredkovateľovi, ku ktorému sa práve niekto chce dostať, a tým ľuďom, ktorí majú dobrých vybavovačov na Slovenskom pozemkovom fonde.

Keď dnes sa nazdávam, že vieme tento problém pomenovať, že tu je, existuje a môže takto fungovať, tak je našou zodpovednosťou a v prvom rade zodpovednosťou vládnej strany SMER, aby sme to odstránili a napravili, preto ja dávam procedurálny návrh, aby sme v rokovaní o tomto návrhu ďalej nerokovali a vrátili ho predkladateľom, pretože pokiaľ sa to opraví a vypustíme, že Slovenský pozemkový fond môže zriaďovať svojvoľne vecné bremeno len v rámci nejakého stavebného konania, ktoré je verejné konanie, tak môžeme zabrániť tomu, že pôvodný vlastník sa zidentifikuje, ide si pre svoju pôdu a nebude tam zriadené vecné bremeno alebo dáme pôdu reštituentovi len takú, na ktorú už má vopred určený developer zriadené vecné bremeno, pričom vy s tým nemôžete robiť nič, lebo to vecné bremeno bolo zákonom zriadené, reštituent dostane pôdu, ktorá je pod vecným bremenom a nebude to fungovať, respektíve bude to fungovať tak, aby to vyhovovalo developerom, a nie reštituentom.

Pokiaľ stoosemdesiatka bude v tom znení, ako je to tu povedané, tak, prosím pekne, kolegyne a kolegovia, návrh od ministra Jahnátka, že pôdu Slovenský pozemkový fond plní reštituentom a žiadnym sprostredkovateľom, žiadnym tretím osobám, je úplne irelevantný, pretože tak zriadime na pôde, na ktorej to chceme zriadiť, vecné bremeno a potom to dáme komukoľvek a ten aj tak bude musieť to postúpiť a predať za cenu, ktorú určím ja, lebo nikto iný tam nepôjde, lebo keď ja poviem, že tam mám vecné bremeno a ja tam idem stavať cestu alebo budem stade ťahať nejaké inžinierske siete a vy tam nemôžete stavať, tak potom biznis je preč, biznis má v ruke ten, ktorý má to vecné bremeno.

Kolegyne, kolegovia, vy idete tento systém povýšiť na úroveň zákona. Prvýkrát ste to tak povýšili vo vládnej novele minulý rok, keď ste to sem doniesli, teda keď to minister Jahnátek sem doniesol po tom, čo vyhoveli spoločnosti, ktorá je napojená na pána Brhela, tak ako to bolo zverejnené. Je to, myslím si, veľmi na pováženie, akým spôsobom budete ďalej robiť alebo konať. Preto som povedal, že sa nebudem nejako extra vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, ktorý bol predložený, ale k tomu mechanizmu, ktorý je tu napísaný.

A keď sú jasne stanovené zákonom parametre, teda keď Slovenský pozemkový fond plní reštituentovi nárok k pozemku, tak tento nárok môže byť postúpený tretej osobe len v čase, keď je známe, ktorý pozemok sa poskytne ako náhradný, aby sme zamedzili takému istému postupu, aký bol vo Veľkom Slavkove. Tak táto vláda a rada pozemkového fondu pod vedením pána Gocníka z Komjatíc zabezpečila, že aj podľa tohto zákona bolo možné zopakovať prípad z Veľkého Slavkova. V prípade pána Brhela sa našla metodika, že zriadime vecné bremeno, čo podľa mňa tiež nebolo kóšer v tom čase, lebo zákon to neumožňoval a žiadne stavebné konanie tam nebolo a nie je, ale vydali sme ho, tak dnes nový model, ktorý tu bol odskúšaný v roku 2013, chceme povýšiť absolútne legálne do zákona ešte aj s tým, že prvotný návrh tu bol ako vecné bremeno za cenového predpisu, dneska je to vecné bremeno bez cenového predpisu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem iba doplniť pána poslanca naozaj tým, že tento zákon je daný štyridsiatimi poslancami, dokonca je to v dvoch návrhoch, na Ústavný súd a už je tu novelizácia tohto zákona. Takže asi od počiatku tento zákon dobrý a postavený dobre nebol.

Chcem povedať, že ide naozaj o bezprecedentný zásah do súkromnovlastníckych vzťahov a do práva občanov nakladať so svojím vlastným majetkom, nadobúdať a predávať poľnohospodársku pôdu. Tento zákon je naozaj hanbou a čím skorej ho Ústavný súd zruší v plnom rozsahu, tým to bude lepšie.