51. schôdza

Ďakujem pekne. No celý zmysel tohto zákona bol v tom, aby sa chránil rozpredaj poľnohospodárskej pôdy, aby sa na tejto poľnohospodárskej pôde mohla vykonávať poľnohospodárska činnosť a aby sa tá pôda nenadobúdala na špekulatívne účely.

A, pán poslanec, v tom článku III, tom § 4, kde môže pozemkový fond to previesť podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno, išlo v podstate o legislatívne opatrenie, ktoré robilo v aplikačnej praxi problémy pre prípady malých výmer, pri ktorých bolo neefektívne spracovávanie znaleckých posudkov, pretože cena toho znaleckého posudku ďaleko prevyšovala cenu pozemku, o ktorý sa jednalo.

Takže je otázka uhla pohľadu, kto sa ako na tento zákon pozerá, a myslím si, že účelom celej tej zmeny je to, aby sa chránila orná pôda.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pokladám vás v istej chvíli a po skúsenostiach, ktoré ste nadobudli na ministerstve, za jedného z najlepších znalcov pozemkového práva, hoci nie ste právnik.

Myslím si, že problém reštitúcií na Slovensku nadobudol obludný rozmer a všetky tie zákony, ktoré vlastne boli prijaté, buď boli nedôsledné, alebo tie všetky ostatné sa snažili pôvodný reštitučný zákon vylepšiť, vždy mali obrovský špekulatívny rozmer.

Sám viem zo svojej činnosti štátneho tajomníka, keď som chodil na Legislatívnu radu vlády a do výborov do parlamentu, s akými názormi vtedajších poslancov som sa stretal a čo som všetko musel obhajovať a vysvetľovať. A je zaujímavé teda, že títo ľudia, ktorí tieto zákony tvorili a tvoria, sú všetci reštitučne uspokojení, ale zabudli na všetkých okolo seba. A tých sa snažia prispôsobiť na to, aby z tohto reštitučného nároku obyčajných ľudí, málo vedomých alebo málo znalých legislatívy, urobili svoje biznisové obete.

A vaším takým problémom je, že nedoprajete ostatným. V tom je problém, pán kolega Simon, že jednoducho vy to vždy odhalíte a potom je problém, tak nemôžu sa potom uspokojiť všetci tí dravci, ktorí potom musia vymýšľať nové a nové konštrukcie, ktoré sú čoraz obludnejšie.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za reakciu. A musím povedať, že zodpovednosť zákonodarcu je v tom, aby tvoril zákon v prospech tých, ktorí sú na to odkázaní, v tomto prípade sú to reštituenti, ktorí sú na to odkázaní, a dlhodobo je ten problém v tejto spoločnosti, aby sme odstránili problém developerov a rôznych sprostredkovateľov či vybavovačov, aby si mohli zohriať svoju polievočku a uchmatnúť nemalý koláč na úkor reštituenta. A práve preto som tu vystúpil, aby som pomenoval, kde ja vidím ten problém a ako sa tento zákon bude obchádzať, a musím povedať, že strana MOST – HÍD vo svojej občianskej vízii navrhuje riešenia, ktoré majú zabrániť takémuto konaniu a majú zvýhodniť práve reštituentov, a dnes je to v prvom rade na pleciach poslancov kolegov zo strany SMER, pretože oni budú tí, ktorí za tento zákon hlasovať budú, a ja, keďže kolega Fecko vyňal tieto body na osobitné hlasovanie, budem odporúčať našim, aby sme pri týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli vložené do spoločnej správy, hlasovali proti nim, pretože inak vyriešia len problém Brhelovi, Sýkorovi a ďalším, ktorí sa priživujú na tomto reštitučnom biznise. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani navrhovateľka, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať.

Nezobral so si do ruky ani ten návrh zákona, lebo hneď v úvode poviem, že budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Keď pán minister pred nejakým časom, je tomu zhruba rok, prišiel do pléna Národnej rady a predložil tu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, aj keď pani kolegynka Košútová povedala, aký tu bol úmysel (ochrana poľnohospodárskej pôdy), žiaľ, musím povedať, že sa to nenapĺňalo. Ja som vtedy pána ministra aj vyzval aj prosil, dal som aj pozmeňujúce návrhy dokonca, ale tu sa ten zákon jednoducho zmeniť nedá, ten zákon treba zrušiť.

A tak ako kolega spomínal, sú tu dva návrhy na Ústavnom súde. Ja vnútorne som presvedčený o tom, že je tento zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a to z jednoduchého dôvodu, lebo ja nemôžem slobodne nakladať so svojím vlastným majetkom, nemôžem tú pôdu slobodne nadobúdať a slobodne predať, štát ma limituje a ma obmedzuje. Pán minister tu bol a možno keď ma počuje, však ja to zopakujem. Ja som ho vtedy prosil: „Pán minister, stiahnite tento návrh zákona, neprijímajme tento zákon, inak ľudia budú nadávať, ľudia nebudú nadávať na ministra, ale na poslancov Národnej rady a nebudú brať ohľad na to, či to bola ľavica alebo pravica, jednoducho sme povrchní v týchto veciach.“ Táto Národná rada prijala zákon, ktorý je proti ľuďom. Ja to takto vnímam. Dokonca som o tom vnútorne presvedčený, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, však uvidíme, ako rozhodne Ústavný súd, sú tam dva podnety. Pod jedným z nich aj ja som podpísaný. To som aj avizoval, pánovi ministrovi som to povedal, ak tento návrh zákona schváli táto snemovňa, ja budem jeden z tých, kto bude iniciovať podnet na Ústavnom súde. Tak sa aj stalo, dokonca sú tam dva podnety. Uvidíme, ako o tom Ústavný súd rozhodne.

Chcem povedať to, čo sa deje v aplikačnej praxi. V podstate tento zákon najviac postihuje občanov tejto krajiny, akoby sme my prijali tento zákon proti ľuďom tejto krajiny. To je strašné. A v podstate nedotýka sa v podstate tých latifundistov alebo tých veľkoroľníkov, ktorí sú právnické osoby, môžu predať tak svoju pôdu, ako aj nájomné zmluvy tretej osobe a neviem Angličanovi, Holanďanovi, bárskomu chcú, komu chcú, komukoľvek chcú ju predať, pričom fyzická osoba je limitovaná. A to je čosi, čo je neprijateľné a nespravodlivé.

Ďalšia vec, ktorá je tu, a ja som sám svedkom toho, a veď sa stretávam s ľuďmi, sú už aj dokonca prvé podnety jednak na súde, na prokuratúre. A ma to veľmi mrzí. Veľmi ma to mrzí, lebo my týchto ľudí, týchto občanov dostávame do protizákonnosti, ale, samozrejme, ľudia začali aj špekulovať, obchádzať tento zákon, ale veď to dáva logiku. Keď sme takí nerozumný zákon prijali, ktorý je v podstate proti ľuďom, no tak ľudia hľadali tie spôsoby iné. A my to jednoducho chceme ešte znova zaklincovať alebo proste ešte viacej zabetónovať. Nerobme to.

Ja nebudem hlasovať za návrh tohto zákona a vyzývam však aj celé plénum, aby tak urobilo a nehlasovalo za tento návrh zákona. Navyše ak by to bolo možné, tak naozaj som za to, zrušiť celý ten zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, lebo je nezmyselný.
Ľudia jednoducho tí, ktorí trebárs, sú to hlavne mladí ľudia, by chceli pracovať na pôde, sú to absolventi poľnohospodárskej školy alebo univerzity v Nitre. A teraz tým poľnohospodárom začínajúcim sme prijali teraz zákon, možno je tá štátna pôda, ktorá sa dá prenajať, ale zásada platí, aby ty si bol dobrým hospodárom a dobrým poľnohospodárom, poviem, dobrým gazdom, ty musíš mať vlastnú pôdu a na nej musíš ty pracovať, lebo ty vytváraš si vzťah medzi tou pôdou a v podstate tou prácou tou tvorivosťou, ktorú robíš. Hneď ako ty robíš na tej pôde ako na cudzej, tak ja si myslím, že veľakrát aj tie poľnohospodárske pozemky sa ničia.

Poľnohospodárska pôda sa ničí aj tým, že máme obsiate obrovské lány aj tu na dolniakoch priemyselným osivom, ktoré sa spracúva v priemysle. Vyrábame bionaftu a tvárime sa, aká je ekologická. Však ja som to aj hovoril, tá repka olejná tak sieti žltou farbou celou touto krajinou, toľko jej nepotrebujeme na samotné potraviny. My takto ničíme poľnohospodársku pôdu, my ju nechránime, naopak, k poľnohospodárskej pôde, možno to je myslené, že ochránime tú ornú pôdu alebo poľnohospodársku pôdu takú, patria aj lúky a pasienky. Aj toto je v podstate jeden z tých ďalších rozmerov.

A najviac ma mrzí, že tak v podstate aj skrze tento zákon sú blokovaní začínajúci poľnohospodári, ktorí majú obrovský problém sa dostať k tomu skrze tú byrokraciu, ktorú sme prijali k poľnohospodárskemu pozemku. My týmto zákonom sme v podstate hodnotu pôdy znížili, lebo v podstate my sme vlastne nabúrali tú prirodzenú konkurenciu, ktorá je. Tak je vlastník možno veľkých lánov poľnohospodárske družstvo a teraz je nejaký súkromník, ktorý to chce predať. Musí to najprv ponúknuť vo svojom okrese a regióne. No pomaly ešte to tak bude, že keď bude si pýtať ten gazda tisíc eur za hektár tak mu povieš: „Vieš čo? Dobre, ja kúpim to za 500 eur.“ A veľakrát tí jednoduchí ľudia ani nepoznajú ten postup, tú byrokraciu, je to takmer nepreklenuteľná prekážka pre nich, naopak, tí, ktorí boli tí zahraniční, chceli sa k tej pôde dostať, ju už dávno majú a stále majú spôsoby, ako sa k nej dostať, lebo sila peňazí je silná, nepotrebujú kúpiť pol hektára alebo hektár pôdy, kúpi celé poľnohospodárske družstvo. A tento zákon to nerieši.

Ja teda hlasovať nebudem ani za tento, ani za ten predchádzajúci návrh zákona. Štyrikrát bola k tomu predchádzajúcemu rozprava, lebo to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, štyrikrát som hlasoval proti návrhu aj štyrikrát som vystúpil proti návrhu. Vystupujem teraz piatykrát a bez ohľadu na to, koľkokrát to sem príde, vždy budem hlasovať proti návrhu. Ďakujem.

Áno, chcem doplniť kolegu poslanca a potvrdiť, tento zákon je jednoznačne protiľudový a ide proti nie zahraničným záujemcom, o nákup poľnohospodárskej pôdy, ide voči vlastným občanom, ktorým bude sťažovať nadobúdanie a predávanie pozemkov nad 2-tisíc metrov štvorcových. Predsa je to absolútne nemysliteľné. Proste takisto poľnohospodárska pôda je nehnuteľnosť ako každá iná. Predsa nie je možné, aby štát takýmto spôsobom obmedzoval vlastnícke práva, a teda možnosti nadobúdať a predávať poľnohospodársku pôdu. Toto nemôže proste pred nejakým orgánom a nejakým súdom obstáť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán kolega Kuffa, ono treba si otvorene povedať, že tým, že nejaká skupina poslancov, v tomto prípade sú to štyridsiati poslanci, podala podnet na Ústavný súd, v súvislosti so zákonom č. 140/2014 Z. z., to ešte neznamená, že v súčasnosti účinný zákon stráca automaticky účinnosť a nie je uplatňovaný v legislatívnej praxi. Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že zámer predkladateľov je predovšetkým riešiť tie problémy, ktoré priniesla legislatívna prax, zneužívanie inštitútu zámenných zmlúv, zneužívanie statusu blízkej osoby a tak ďalej a tak ďalej. A v priebehu legislatívneho procesu, ktorý niečo trvá, bolo potrebné v rámci pozmeňujúcich návrhov už pri rokovaní vo výbore doplniť niektoré ďalšie veci, ktoré slúžia na vylepšenie tohto zákona, ktorý, ešte raz opakujem, momentálne bez ohľadu na to, či je alebo nie je podanie naň na Ústavnom súde, je účinný a je praktizovaný v každodennej praxi. Čiže z toho dôvodu treba si otvorene povedať, aby sme si počkali na výrok Ústavného súdu, a nesmieme si myslieť, že tým pádom, že je tam podanie, tak my nemáme absolútne žiadne právo, aby sme mali snahu zákon, ktorý momentálne každodenne sa využíva v praxi, vylepšiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Kuffa, je skutočne pravda to, čo ste hovorili o mladých poľnohospodároch, o mladých farmároch a o pracovníkoch, ktorí sú zamestnaní v poľnohospodárskom podniku. V tomto pozmeňujúcom návrhu zákona sa odstraňuje chyba, ktorá sa stala v predchádzajúcom období, keď navrhovateľ mal v úmysle týchto kupujúcich alebo potenciálnych záujemcov o ornú pôdu dať do odseku 1, keď by obišli všetky administratívne prekážky, ktoré sa kladú pri nadobúdaní pozemku, takže je to v čl. II bode 2, tam sa mení číslovka 10 na číslovku 8 (čiže 9 a 10), teda tí pracovníci poľnohospodárskych družstiev a mladí farmári môžu nadobúdať pôdu podľa toho odseku 1, kde nie sú žiadne obmedzenia. Takže aj toto bolo úmyslom predkladaného návrhu zákona, aby sa odstránili aj takéto chyby, ktoré sa v tom zákone, myslím si, nie úmyselne vyskytli. A ide tu aj o to, aby sa zamedzil špekulatívny prevod a využitie týchto pozemkov. Takže bola snaha predkladateľov o vylepšenie zákona. Keď vidí niekto v tom nejaké výhody alebo hľadanie postupov v Tatrách pre Brhela alebo pre niekoho, ja neviem, kto to pomaly je, poviem, nebola tam žiadna takáto snaha, žiaden takýto úmysel.

Ďakujem za slovo aj za reakciu. Ja si tiež myslím, že ten úmysel bol dobrý. A ja si to pamätám, bolo to v máji, bolo to pred eurovoľbami, keď zachvacovala nás tu hystéria s tým, že nedáme si poľnohospodársku pôdu zahraničným a podobne. Tak bol tento zákon práve sprevádzaný aj tými voľbami do eurovolieb. Však sa to nieslo aj v tom duchu možno tej kampane.

Ja netvrdím, že tento zákon je protiústavný a nevyzývam k jeho porušovaniu a tak, ale prax ukazuje to, že naozaj ľudia potom špekulujú, presne tak aj pri tých zámenných zmluvách. Aj pri tom vlastne sa veľakrát tí ľudia vynachádzajú a čestnými prehláseniami preukazujú to, že majú príbuzenské vzťahy možno veľakrát tam, kde ich nemajú. Ale my sme zákonodarcovia, my sa máme zamýšľať nad tým, aby sme vytvárali tie zákony také, aby tí ľudia nemuseli takto špekulovať a veľakrát podvádzať. Mi to prepáčte, ja som vnútorne presvedčený o tom, že tento zákon, žiaľ, je proti ľuďom. A ma to veľmi mrzí, aj v tej reálnej praxi stretávam sa s ľuďmi, ktorí s tým jednak nevedia si poradiť, nevedia pohnúť, či to chcú pri tom predaji, keď chcú ten poľnohospodársky pozemok predať alebo ho jednoducho nadobudnúť. Dokonca sú tu prvé podnety, ktoré poznám konkrétne na prokuratúre. A myslím si, že keď sa na základe takéhoto zákona mnohí ľudia dostanú do problémov, mrzí ma to. Ja som sám zvedavý, znova opakujem, ako rozhodne Ústavný súd. Ja hovorím svoju vlastnú domnienku, môžem povedať možno aj presvedčenie, že ja si teda myslím, že tento zákon je protiústavný. Samozrejme, som trpezlivý a budem čakať na to rozhodnutie Ústavného súdu, len prinesie to, myslím, kopec problémov pre túto krajinu a pre mnohých mladých ľudí.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, som si toho vedomý, že mal by som priamo rozprávať k meritu veci, ale zároveň musím skonštatovať, že nemôžem tak urobiť, inak by som k tomu rozprával ako moji kolegovia predo mnou. Jednak toho povedali už veľa, ale zároveň, myslím si, by som tak uznal, že ten pôvodný zákon k tomu, k čomu teraz kolegovia dali pozmeňujúce návrhy, je dobrý a ho treba ešte naďalej vylepšovať. Stále si myslím a som o tom presvedčený, že ten pôvodný návrh, čo sme schválili na jeseň minulého roka, je zlý, dokonca chorý. Úplne nevhodným, nezmyselným spôsobom sa snaží riešiť, ako slovenský poľnohospodár by sa mal dostať k pôde.

Na druhej strane tá myšlienka je dobrá, len myslím si, že jednak sa príliš preceňuje samotné vlastníctvo pôdy v rámci poľnohospodárstva ako vlastníctva, ako majetok a zároveň tento spôsob, ako direktívne nakázať alebo sťažiť možnosť predať poľnohospodársku ornú pôdu takýmto spôsobom, je úplne scestný. Neviem, starší kolegovia, ste boli na vojne, tam to chodilo tak, že boli dva roky vojny, vojaci sa nudili alebo chceli niečo iné ako samotná vojna a dva roky rozmýšľali o tom, ako prekabátiť systém. No tak s týmto zákonom to je to isté, je to systém, že je tu príliš veľa ľudí, ktorí chcú predať tú pôdu, no takisto plno tých, ktorí to akože chcú kupovať, ale iným spôsobom. Takže dovtedy budú špekulovať, kým nenájdu ten spôsob vhodný. Takže teraz prišla novela, alebo doplnenie, ako zabrániť niektorým veciam, pri ktorých ukázala prax, že nefungujú. Verte tomu, že o mesiac, o dva, o tri mesiace budú nové systémy, ako to robiť. Ak chcem dať poľnohospodárom, slovenským poľnohospodárom slovenskú pôdu, k tomu to nevedie cestou príkazov, zákazov a sťažovaní sa, čo sa týka hospodárskych alebo podobných problémov, ale cestou, aby poľnohospodári na Slovensku boli dostatočne finančne silní, kapitálovo podkutí, aby mohli kúpiť tú pôdu bez problémov, aby mohli prebiť tých špekulantov, či už cenou alebo inými možnosťami, nie ako teraz.
Ďalšia otázka. Myslím si, že je to celkom taký veľký mýtus alebo taká bublina. To som si už všimol, že samotný rezort pracuje posledné štyri roky zhruba v tomto duchu, vytiahne sa veľmi ľúbivá téma, aby sme pomohli malým a mladým poľnohospodárom. Je to myšlienka dobrá, je z toho tlačovka, je z toho tlačová správa, všetko pekné, ale samotný zákon je scestný a nedá sa ani presadiť a je chorý, mohol by som teoreticky prejsť všetky tie zákony, čo boli prijaté, či je to tento zákon o pozemkových úpravách č. 140/2014 Z. z., alebo mäkkých úveroch, či už je to zákon, kde je možné žiadať Slovenský pozemkový fond o pridelenie pôdy od 1. Januára, takisto pekná propagačná bublina, ale väčšinou, žiaľ, len bublina, úplne nie je to schodné.
Vrátim sa ale k tomuto zákonu. Samotná bublina je tá, že malý poľnohospodár jednoducho nemá peniaze na to, aby si tú pôdu kúpil, či sa to niekomu páči alebo nepáči, a zároveň týmto zákonom nechtiac sa vytvorila databáza voľných pozemkov. Skrátka, to niekde sa vyvesí, či už na stránke ministerstva alebo priamo na obci, ale presní špekulanti, ktorí chcú skupovať pôdu, majú vlastnú databázu, nemusia vôbec nič robiť, aby to získali. A stačí tam zavolať v pozadí, ponúknuť nejakú cenu a potom, samozrejme, prebehne to kolečko naokolo, ponúkne sa cena a na konci jednoducho nedohodnú sa s cenou, takže to kúpi tak či tak ten, kto to chce.

Ako som povedal, podľa mňa základný problém je, že preceňujeme samotné vlastníctvo pôdy. Ja si myslím, že dakde to treba od seba odlúčiť, čo vyspelým štátom, ktoré majú fungujúce a dobré poľnohospodárstvo, jednoducho sa to tam podarilo. Jedným je samostatná poľnohospodárska výroba a druhým je vlastníctvo pôdy. Ja nehovorím, že striktne to treba, nehovorím, že je zlé, keď vlastník má aj pôdu, resp. poľnohospodár aj vlastní pôdu, ale hovorím, že netreba nútiť malých poľnohospodárov do toho, aby svoje finančné možnosti jednoducho zatajili v pôde. Už som to, myslím, asi raz povedal, dneska cena pôdy je okolo tých 4-tisíc eur plus-mínus podľa lokality. Keď si niekto na to zoberie úver pri rentabilite na hektár 200 – 250 eur pred zdanením, to znamená, 20 rokov môže človek splácať tú pôdu. To znamená, že ten hektár pôdy tomu dotyčnému človeku nevyrobí prevádzkový zisk alebo nevyrobí peniaze na to, aby bežne mohol produkovať, investovať či už do živočíšnej, alebo do iných rastlinných komodít, čo sa týka pestovania, ani na zveľadenie samotnej produkcie, resp. spracovateľskej úrovne svojho základného produktu.

Keď ste už chceli zabrániť tomu nákupu, ten nákup bude prebiehať tak či tak mimo tých zákonov, keď niekto bude chcieť na Slovensku kúpiť pôdu, tak verte tomu, že ju niekto kúpi hocijakým spôsobom, od toho sú právnické kancelárie, rôzne spôsoby. Ale keby sa sťažila alebo jednoducho kvázi znehodnotila cena pôdy, lebo dneska sa berie ako investičný kapitál do budúcnosti, bola by, čo má byť, ako pracovný prostriedok, ako pre nás papier, počítač, pero, s čím pracujeme, ale zároveň nie je to až také podstatné, verte tomu, že ten trh s pôdou, kvázi ten obrovský dopyt alebo špekulácie s pôdou by samy od seba zanikli a jednoducho poľnohospodári kľudne v pokoji by mohli pracovať, mohli dokonca aj skupovať alebo kúpiť pre seba tú pôdu. A vôbec netreba rôznymi špekulatívnymi spôsobmi riešiť tento nákup, resp. takto chrániť slovenských poľnohospodárov.

Tak preto si myslím, že nebudem sa konkrétne vyjadrovať k týmto dvom bodom, ako som povedal v úvode, lebo tým by som uznal legitimitu pôvodného zákona z roku 2014. A myslím si, že ten pôvodný zákon, ako kolegovia hovorili, jednak je protiústavný a zároveň nieže pomáha, ale škodí poľnohospodárom, hlavne malým. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nebudem dlho hovoriť, iba chcem nadviazať na moje vystúpenie v písomnej rozprave, aby sme si ujasnili veci, že tu sa v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dáva ku nepriamej novele k zákonu č. 180/1995 Z. z. o registroch, prakticky mení to vecné bremeno, ktoré môže Slovenský pozemkový fond uvaľovať na dve rôzne kategórie pozemkov, ktoré má. Z toho prvá kategória je, že je vlastníkom štát, to znamená, ja hovorím tomu kmeňová štátna pôda, a druhá kategória je neznámy, nezistený vlastník, hovorím, neznámy a nezistený vlastník a vlastník, ktorý nemá LV-čko na správe katastra. To znamená, berte to tak, že uvalením vecného bremena na takéto dva majetky, ktoré má Slovenský pozemkový fond vo vlastníctve, ktoré spravuje, sa tam viažu rôzne odseky § 17, 18, 19, aby sme si to ujasnili. A ja sa som sa dotýkal toho § 19, konkrétne ods. 3, kde hovoríme o pozemkoch, ktorých Slovenský pozemkový fond je iba správcom, to znamená, je tu neznámy, nezistený vlastník a tí, čo nemajú list vlastníctva založený na správe katastra. A sa prakticky v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý dávala kolegyňa Košútová na výbore, kde § 19 ods. 3 má v súčasnosti písmená a) až g), dávalo, že § 19 ods. 3 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k susediacej nehnuteľnosti“.

Aby ste boli v obraze, poviem, o čo ide. Slovenský pozemkový fond alebo správca môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa doteraz platného § 16 ods. 1 písm. b) a c), to sú tí neznámi, nezistení alebo tí, ktorí nemajú list vlastníctva, to znamená, môže previesť vlastníctvo, ak dôvodom prevodu je účel, na ktorý môžeme pozemok vyvlastniť, rozhodnutie zriadenia priemyselného parku, usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaných stavbami k 20. 4. 1991 a tak ďalej až po písmeno g), kde sa hovorí o usporiadaní vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré prešli do vlastníctva podľa osobitných predpisov, sú tam spomenuté zákony o pozemných komunikáciách, o majetku obcí, o vyšších územných celkoch, všetko toto tam je. To sú tie možnosti, keď môže Slovenský pozemkový fond previesť aj nezisteného, neznámeho vlastníka majetok na niekoho iného, ktorý tam je. A mohol som tam doplniť, že bude to ešte aj vtedy, keď bude potrebné zabezpečiť nevyhnutý prístup k susediacej nehnuteľnosti.

To ste, pani Košútová, áno, dali preč, to tam nie je momentálne a ja som práve apeloval na to, že ak ideme k odseku 4 tohto § 19, tak že pri prevode vlastníctva sa nepoužije predkupné právo, to predkupné právo, ľudia boží, to je gro, čo som chcel povedať, lebo Slovenskému pozemkovému fondu toto predkupné právo tak berieme a v zákone o pozemkových spoločenstvách Slovenský pozemkový fond toto predkupné právo musí uplatniť, keď to chce ponúkať. Tak sa mi to vidí dvojkoľajne, že pri pozemkových spoločenstvách to musí byť, pokiaľ ide o Slovenský pozemkový fond, pokiaľ ide o fyzickú osobu, to byť musí, iba pokiaľ ide o výbor pri pozemkových spoločenstvách. A tu máme zákon o registroch. A tu zase Slovenského pozemkového fondu sa to netýka, pretože my sme si povedali, že nemusí vôbec žiadne predkupné právo tam uplatniť voči iným spoluvlastníkom, na pozemkoch ktorých sú postavené tie budovy, alebo ktorých pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo ministerstva obrany. Takže ja by som veľmi rád, keby sme to predkupné právo tam naďalej udržali, a nehovorím, že to predkupné právo tam nemôže byť. (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa, ja to čítam, tak ako to čítam, takže potom mi to môžete vo vašom záverečnom slove alebo vašou reakciou vysvetliť.

A, tak by som povedal, pripájam sa asi tiež k návrhu pána Zsolta Simona, aby bol stiahnutý z rokovania a vrátený predkladateľom na dopracovanie tento návrh, pretože zdá sa mi, že niektoré veci sú tam dobré, pričom aj tie zlé veci, ktoré sme možnože uviedli, by bolo treba opraviť. A pokiaľ sa to opraví, tak myslím, že by to malo aj trošku inú priechodnosť. Dobre, ďakujem pekne, to je toľko z mojej strany, nebudem to viacej naťahovať.