51. schôdza

Nech sa páči, s reakciou Miroslav Kadúc.

Ďakujem pekne. Ja som teda povedal, že tú koncepciu neriešil doteraz nikto a ani toto nie je koncepčné riešenie. Takže myslím, že neprinášate zásadne niečo, čo by nám malo všetkým alebo čo môže športovcom pomôcť.

Čo som vyčítal, to bolo, že ak teda dbáme a niektorí sú tu v poslednej dobe nejakí úzkostliví na legislatívnu techniku a legislatívny proces, to si ešte vypočujem, tak v tej dôvodovej správe proste chýbalo vyčíslenie tých dopadov. To tam proste musí byť. Vy ste to tam nemali. Inokedy na tom bazírujete, teraz to tam nebolo. Keby to tam bolo, toto by sme si mohli odpustiť.

Ale čo je tá zásadná moja faktická? Ja som vymenoval niektorých športovcov, ktorí to teraz zrejme majú, mňa to nejako extra netrápi, ale v budúcnosti nikto nevie, či to budú alebo nebudú mať. Ale povedali ste zároveň, že milióny zarábajú. Tak nejako ste to povedali, pán poslanec Brixi. A tí, ktorých teraz vy idete odmeňovať alebo ktorým dávate príspevok, teraz nezarábajú toľko? Čiže žiadny majster sveta ani olympijský medailista nezarába milióny, to chcete povedať? Ten istý argument môžem použiť úplne proti vám. Ale ak sa chceme proste zhodnúť na správnej koncepcii a správnom úmysle, ktorým má byť úspešná reprezentácia športovcov našej krajiny, tak potom by sme mali k tomu pristupovať snáď rovnocenne. A toto nie je rovnocenné pristupovanie.

Ďakujem pekne.

Posledným rečníkom v písomnej časti rozpravy teda na báze písomných prihlášok je pán Daniel Lipšic. Nech sa páči. Potom bude ešte priestor pre ústnu časť rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja by som mal len jeden pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľku predložím, pretože v princípe ten návrh zákona zabudol na jednu dôležitú kategóriu športovcov. Síce zahŕňa ľudí, ktorí majú postihnutie fyzické, ale nezahŕňa ľudí s postihnutím mentálnym. A MOV už dávnejšie uznala organizáciu Špeciálne olympiády. A ja prednesiem ten pozmeňujúci návrh.

Najskôr poviem ale možno pár poznámok k tým polemikám.

Ja chápem motiváciu toho zákona, keď špičkoví športovci, ktorí sa pripravovali od proste veľmi skorého veku na svoju kariéru, a teda nemajú inú profesiu ako šport, ktorej by sa mohli venovať a ktorú by mali ako svoje živobytie, tak po skončení aktívnej kariéry, pokiaľ netrénujú, tam ich možnosť uplatnenia je limitovaná, až na možnože nejaké výnimky, ktoré sú naozaj výnimočné a svetoznáme. A tam práve, naopak, tá vrcholná kariéra im umožňuje vstúpiť do ďalšieho pôsobenia, ktoré môže byť aj finančne veľmi zaujímavé. Ale asi na malom Slovensku to tak nie je štandardne. Čiže to asi viedlo navrhovateľa k predloženiu návrhu zákona.

Samozrejme, niekde sa musí urobiť čiara v zásade, nie je predsa možné vymenovať menovite, kto by to mal mať alebo nemal mať. A keď sa urobí čiara, ktorá v zákone musí byť, tak vždy z toho niekto vypadne, u koho by sme boli radi, keby tam bol, ale inak to asi vo všeobecne záväznom právnom predpise urobiť nejde.

Ale fakt je, že ak teda to majú navrhovatelia premyslené, tak čo mňa a aj moju kolegyňu, našu bývalú kolegyňu Janku Žitňanskú prekvapilo, trochu bolo, že sa nemyslelo na ľudí s mentálnym postihnutím, lebo ak myslíme na paralympijské a deaflympijské hry, tak by sme asi mali myslieť na Svetové hry Špeciálnych olympiád. A k tomu bude smerovať môj pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz rád prečítal a potom ho odovzdám pánovi spravodajcovi.
Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Článok I:
Po prvé. § 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku športovému reprezentantovi (ďalej len „príspevok“) ako štátnej sociálnej dávky, ktorej účelom je finančne zabezpečiť športovca, ktorý ako športový reprezentant Česko-slovenskej republiky, Česko-slovenskej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky získal medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, Svetových hrách Špeciálnych olympiád, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy alebo Európskych hrách Špeciálnych olympiád."
Po druhé. V § 2 ods. 1 písm. a) body 1 a 2 znejú: „1. zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto) na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách alebo Svetových hrách Špeciálnych olympiád, 2. zlatú medailu (1. miesto) na majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy v športovej disciplíne zaradenej Medzinárodným olympijským výborom na olympijských hrách, Medzinárodným paralympijským výborom na paralympijských hrách, Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich na deaflympijských hrách, bezprostredne predchádzajúcich majstrovstvám sveta alebo majstrovstvám Európy, alebo zlatú medailu (1. miesto) na Európskych hrách Špeciálnych olympiád."
Zdôvodnenie. V roku 1988 bola Medzinárodným olympijským výborom uznaná organizácia Špeciálne olympiády, ktorá sa venuje športu ľudí s mentálnym zdravotným postihnutím, pre ktorých sú v štvorročných cykloch usporadúvané svetové a európske hry Špeciálnych olympiád. Týchto podujatí sa zúčastňujú aj športovci s mentálnym postihnutím zo Slovenskej republiky a dosahujú na nich medailové umiestnenie. Navrhuje sa preto týmto pozmeňujúcim návrhom zaradiť aj týchto ocenených športovcov do okruhu športovcov, ktorým by vznikol nárok na príspevok tak ako aj iným medailistom z medzinárodných podujatí navrhovaných zákonom.
Ja odovzdám teda návrh pánovi spravodajcovi. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.).

Ja chápem, že teraz bol predložený pozmeňujúci návrh, aby dostávali ten príspevok aj držitelia strieborných a bronzových medailí na majstrovstvách sveta aj Európy. Takže by bolo potrebné to akoby doplniť. Ale ak je vôľa, tak nech sa urobí ešte pozmeňujúci návrh nový, pričom dá sa k tomu kedykoľvek otvoriť znovu rozprava.

Ale zdá sa mi byť dôležité, aby sme vyslali signál, že dávame na jednu úroveň zdravých olympionikov a zároveň ľudí, ktorí majú telesný hendikep, ale aj mentálny hendikep. Je to veľmi dôležité. A myslím si, že civilizovanosť spoločnosti sa často posudzuje aj podľa toho, ako sa správa k ľuďom, ktorí majú určité zdravotné postihnutie, opakujem, či fyzické alebo mentálne. A myslím, že by sme vyslali nie celkom dobrý signál, ak by sme ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí majú hry porovnateľné s paralympiádou a s deaflympiádou akceptované MOV, z tohto celého akoby vynechali. Pritom som presvedčený o tom, že táto krajina dáva strašne veľa finančných prostriedkov niekedy ľuďom, ktorí sú v ťažkom životnom postavení z vlastnej viny. A je to polemické, či to niekedy je efektívne. A máme veľký dlh voči ľuďom, ktorí sú v ťažkej životnej situácii bez vlastnej viny, ktorí sú zdravotne postihnutí, opakujem, či telesne alebo mentálne. Takže bol by som veľmi rád, keby sme týmto vyslali signál, keďže návrh zákona zjavne v parlamente prejde, že chceme rovnoprávne zaobchádzať aj so športovcami, ktorí majú či fyzické alebo mentálne postihnutie. Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie Daniela Lipšica sú tri faktické.

Nech sa páči, Otto Brixi.

Ďakujem pekne. V princípe, pán doktor Lipšic, ja nemám problém, hej, s týmto pozmeňujúcim návrhom, ale na strane druhej musím povedať, že na lavici ho nemáme. Vypočul som si teda jeho obsah, ale neviem posúdiť teda samotný jeho obsah v kontexte s ostatnými zákonmi. Zväčša, aj keď teda v plnej miere podporujem akékoľvek zrovnoprávnenie týchto ľudí, len trošku sa bojím toho, že keďže tento zákon pojednáva o nejakom priznaní dôchodku, po dovŕšení dôchodkového veku, z týchto ľudí asi, predpokladám, už mnohí sú v dôchodkovom veku z titulu teda invalidného dôchodku. (Reakcia z pléna.) Je to tak len kvôli tomu, aby tam nebola nejaká legislatívnotechnická prekážka v kontexte s inými zákonmi, ktoré tento náš zákon dopĺňa. Ale, hovorím, môžeme sa o tom baviť. Je 18.22 hodín, neviem, či sa otvorí rozprava k tomuto nanovo alebo ako by sa to riešilo, možnože po dohode. V princípe to podporujem, ale neviem teraz povedať, ako sa to dá technicky vyriešiť tak, aby to bolo možnože funkčné ako celok. Ďakujem.

Nech sa páči, Anton Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, uznávam, bolo to odborné vystúpenie. Trošku, ja to poviem otvorene, ste ma tým zaskočili, lebo my keď sme tento zákon riešili teda so Slovenským olympijským výborom, s pánom Riapošom a s ďalšími odborníkmi aj na ministerstve školstva, poviem to otvorene pre médiá, nikoho to nenapadlo alebo nikto nás neupozornil, že sú tieto Svetové hry Špeciálnych olympiád a že táto organizácia Špeciálne olympiády je uznaná Medzinárodným olympijských výborom. Preto sme aj ten zákon nastavovali v takej rovine, v akej je nastavený.

Uznávame plne, že mentálne postihnutie je určite rovnocenné s telesným postihnutím. A plne, pán poslanec, v tom s vami súhlasíme. Zároveň priznávame, že v tom kontexte to nebolo vyhotovované, lebo v podstate ani paralympionici nás na toto neupozornili, že už od roku 1888. sú takéto hry. Uniklo to aj v prvom čítaní viacerým z opozície. Uznávame, že v podstate pani Žitňanská, vaša kolegyňa zo strany NOVA, sa tejto problematike venuje. Škoda, že skôr ste nás na to neupozornili. Možno by sme inak našli nejaké to riešenie, len v tomto momente ani ja a kolega Brixi, ako povedal, nevieme sa vyjadriť k tomu, ako by sme to tam dokázali upraviť, zvlášť už v tomto kontexte s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Do budúcnosti určite sa dá na tú tému diskutovať. Určite máte pravdu, s čím súhlasíme. Myslím si, že nič nevylučuje, že možno v priebehu pol roka, keď sa toto identifikuje, akým spôsobom nastaviť aj pre týchto mentálne postihnutých ľudí tento zákon alebo ten príspevok, by sa to mohlo doplniť. V tomto momente priznám sa, fakt neviem ani ja na to zareagovať koľkých ľudí by sa to dotklo, koľko financií by si to vyžiadalo. Nemáme ani vedomosť, koho by sa to týkalo, nemáme to zanalyzované priznám sa. A v tomto momente to ani nevieme tak rýchlo zanalyzovať, nakoľko niekoľko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Eva Horváthová.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, vy ste odhalili ďalšiu slabinu tohto zákona. Nechcem sa už vracať k tomu, čo som hovorila predtým vo faktickej poznámke. A to je ďalšia skupina, ktorá nespadá do tej skupiny. A poukazuje na nesystémovosť tohto zákona. Možno sa nájde o týždeň, o dva týždne, o mesiac ďalšia skupina, ďalší šport bude tak uznaný, budeme otvárať zákon a meniť tam zase niečo. Nepáči sa mi to, neviem sa s tým stotožniť.

Iste máte pravdu, keď sú telesne postihnutí, že by mali byť takisto mentálne postihnutí tak odmeňovaní. A už nevidím dôvod, aby potom neboli aj tie ostatné športy tam zahrnuté, ktoré som čítala, a tam patria aj šachisti, ktoré sú uznané tak, ako som to uviedla. Možno budú o chvíľku budú olympijskými disciplínami. Prečo by tam teda nemohli byť aj tie? Ďakujem.