51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja by som mal len jeden pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľku predložím, pretože v princípe ten návrh zákona zabudol na jednu dôležitú kategóriu športovcov. Síce zahŕňa ľudí, ktorí majú postihnutie fyzické, ale nezahŕňa ľudí s postihnutím mentálnym. A MOV už dávnejšie uznala organizáciu Špeciálne olympiády. A ja prednesiem ten pozmeňujúci návrh.

Najskôr poviem ale možno pár poznámok k tým polemikám.

Ja chápem motiváciu toho zákona, keď špičkoví športovci, ktorí sa pripravovali od proste veľmi skorého veku na svoju kariéru, a teda nemajú inú profesiu ako šport, ktorej by sa mohli venovať a ktorú by mali ako svoje živobytie, tak po skončení aktívnej kariéry, pokiaľ netrénujú, tam ich možnosť uplatnenia je limitovaná, až na možnože nejaké výnimky, ktoré sú naozaj výnimočné a svetoznáme. A tam práve, naopak, tá vrcholná kariéra im umožňuje vstúpiť do ďalšieho pôsobenia, ktoré môže byť aj finančne veľmi zaujímavé. Ale asi na malom Slovensku to tak nie je štandardne. Čiže to asi viedlo navrhovateľa k predloženiu návrhu zákona.

Samozrejme, niekde sa musí urobiť čiara v zásade, nie je predsa možné vymenovať menovite, kto by to mal mať alebo nemal mať. A keď sa urobí čiara, ktorá v zákone musí byť, tak vždy z toho niekto vypadne, u koho by sme boli radi, keby tam bol, ale inak to asi vo všeobecne záväznom právnom predpise urobiť nejde.

Ale fakt je, že ak teda to majú navrhovatelia premyslené, tak čo mňa a aj moju kolegyňu, našu bývalú kolegyňu Janku Žitňanskú prekvapilo, trochu bolo, že sa nemyslelo na ľudí s mentálnym postihnutím, lebo ak myslíme na paralympijské a deaflympijské hry, tak by sme asi mali myslieť na Svetové hry Špeciálnych olympiád. A k tomu bude smerovať môj pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz rád prečítal a potom ho odovzdám pánovi spravodajcovi.
Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Článok I:
Po prvé. § 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku športovému reprezentantovi (ďalej len „príspevok“) ako štátnej sociálnej dávky, ktorej účelom je finančne zabezpečiť športovca, ktorý ako športový reprezentant Česko-slovenskej republiky, Česko-slovenskej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky získal medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, Svetových hrách Špeciálnych olympiád, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy alebo Európskych hrách Špeciálnych olympiád."
Po druhé. V § 2 ods. 1 písm. a) body 1 a 2 znejú: „1. zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto) na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách alebo Svetových hrách Špeciálnych olympiád, 2. zlatú medailu (1. miesto) na majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy v športovej disciplíne zaradenej Medzinárodným olympijským výborom na olympijských hrách, Medzinárodným paralympijským výborom na paralympijských hrách, Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich na deaflympijských hrách, bezprostredne predchádzajúcich majstrovstvám sveta alebo majstrovstvám Európy, alebo zlatú medailu (1. miesto) na Európskych hrách Špeciálnych olympiád."
Zdôvodnenie. V roku 1988 bola Medzinárodným olympijským výborom uznaná organizácia Špeciálne olympiády, ktorá sa venuje športu ľudí s mentálnym zdravotným postihnutím, pre ktorých sú v štvorročných cykloch usporadúvané svetové a európske hry Špeciálnych olympiád. Týchto podujatí sa zúčastňujú aj športovci s mentálnym postihnutím zo Slovenskej republiky a dosahujú na nich medailové umiestnenie. Navrhuje sa preto týmto pozmeňujúcim návrhom zaradiť aj týchto ocenených športovcov do okruhu športovcov, ktorým by vznikol nárok na príspevok tak ako aj iným medailistom z medzinárodných podujatí navrhovaných zákonom.
Ja odovzdám teda návrh pánovi spravodajcovi. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.).

Ja chápem, že teraz bol predložený pozmeňujúci návrh, aby dostávali ten príspevok aj držitelia strieborných a bronzových medailí na majstrovstvách sveta aj Európy. Takže by bolo potrebné to akoby doplniť. Ale ak je vôľa, tak nech sa urobí ešte pozmeňujúci návrh nový, pričom dá sa k tomu kedykoľvek otvoriť znovu rozprava.

Ale zdá sa mi byť dôležité, aby sme vyslali signál, že dávame na jednu úroveň zdravých olympionikov a zároveň ľudí, ktorí majú telesný hendikep, ale aj mentálny hendikep. Je to veľmi dôležité. A myslím si, že civilizovanosť spoločnosti sa často posudzuje aj podľa toho, ako sa správa k ľuďom, ktorí majú určité zdravotné postihnutie, opakujem, či fyzické alebo mentálne. A myslím, že by sme vyslali nie celkom dobrý signál, ak by sme ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí majú hry porovnateľné s paralympiádou a s deaflympiádou akceptované MOV, z tohto celého akoby vynechali. Pritom som presvedčený o tom, že táto krajina dáva strašne veľa finančných prostriedkov niekedy ľuďom, ktorí sú v ťažkom životnom postavení z vlastnej viny. A je to polemické, či to niekedy je efektívne. A máme veľký dlh voči ľuďom, ktorí sú v ťažkej životnej situácii bez vlastnej viny, ktorí sú zdravotne postihnutí, opakujem, či telesne alebo mentálne. Takže bol by som veľmi rád, keby sme týmto vyslali signál, keďže návrh zákona zjavne v parlamente prejde, že chceme rovnoprávne zaobchádzať aj so športovcami, ktorí majú či fyzické alebo mentálne postihnutie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. V princípe, pán doktor Lipšic, ja nemám problém, hej, s týmto pozmeňujúcim návrhom, ale na strane druhej musím povedať, že na lavici ho nemáme. Vypočul som si teda jeho obsah, ale neviem posúdiť teda samotný jeho obsah v kontexte s ostatnými zákonmi. Zväčša, aj keď teda v plnej miere podporujem akékoľvek zrovnoprávnenie týchto ľudí, len trošku sa bojím toho, že keďže tento zákon pojednáva o nejakom priznaní dôchodku, po dovŕšení dôchodkového veku, z týchto ľudí asi, predpokladám, už mnohí sú v dôchodkovom veku z titulu teda invalidného dôchodku. (Reakcia z pléna.) Je to tak len kvôli tomu, aby tam nebola nejaká legislatívnotechnická prekážka v kontexte s inými zákonmi, ktoré tento náš zákon dopĺňa. Ale, hovorím, môžeme sa o tom baviť. Je 18.22 hodín, neviem, či sa otvorí rozprava k tomuto nanovo alebo ako by sa to riešilo, možnože po dohode. V princípe to podporujem, ale neviem teraz povedať, ako sa to dá technicky vyriešiť tak, aby to bolo možnože funkčné ako celok. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, uznávam, bolo to odborné vystúpenie. Trošku, ja to poviem otvorene, ste ma tým zaskočili, lebo my keď sme tento zákon riešili teda so Slovenským olympijským výborom, s pánom Riapošom a s ďalšími odborníkmi aj na ministerstve školstva, poviem to otvorene pre médiá, nikoho to nenapadlo alebo nikto nás neupozornil, že sú tieto Svetové hry Špeciálnych olympiád a že táto organizácia Špeciálne olympiády je uznaná Medzinárodným olympijských výborom. Preto sme aj ten zákon nastavovali v takej rovine, v akej je nastavený.

Uznávame plne, že mentálne postihnutie je určite rovnocenné s telesným postihnutím. A plne, pán poslanec, v tom s vami súhlasíme. Zároveň priznávame, že v tom kontexte to nebolo vyhotovované, lebo v podstate ani paralympionici nás na toto neupozornili, že už od roku 1888. sú takéto hry. Uniklo to aj v prvom čítaní viacerým z opozície. Uznávame, že v podstate pani Žitňanská, vaša kolegyňa zo strany NOVA, sa tejto problematike venuje. Škoda, že skôr ste nás na to neupozornili. Možno by sme inak našli nejaké to riešenie, len v tomto momente ani ja a kolega Brixi, ako povedal, nevieme sa vyjadriť k tomu, ako by sme to tam dokázali upraviť, zvlášť už v tomto kontexte s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Do budúcnosti určite sa dá na tú tému diskutovať. Určite máte pravdu, s čím súhlasíme. Myslím si, že nič nevylučuje, že možno v priebehu pol roka, keď sa toto identifikuje, akým spôsobom nastaviť aj pre týchto mentálne postihnutých ľudí tento zákon alebo ten príspevok, by sa to mohlo doplniť. V tomto momente priznám sa, fakt neviem ani ja na to zareagovať koľkých ľudí by sa to dotklo, koľko financií by si to vyžiadalo. Nemáme ani vedomosť, koho by sa to týkalo, nemáme to zanalyzované priznám sa. A v tomto momente to ani nevieme tak rýchlo zanalyzovať, nakoľko niekoľko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, vy ste odhalili ďalšiu slabinu tohto zákona. Nechcem sa už vracať k tomu, čo som hovorila predtým vo faktickej poznámke. A to je ďalšia skupina, ktorá nespadá do tej skupiny. A poukazuje na nesystémovosť tohto zákona. Možno sa nájde o týždeň, o dva týždne, o mesiac ďalšia skupina, ďalší šport bude tak uznaný, budeme otvárať zákon a meniť tam zase niečo. Nepáči sa mi to, neviem sa s tým stotožniť.

Iste máte pravdu, keď sú telesne postihnutí, že by mali byť takisto mentálne postihnutí tak odmeňovaní. A už nevidím dôvod, aby potom neboli aj tie ostatné športy tam zahrnuté, ktoré som čítala, a tam patria aj šachisti, ktoré sú uznané tak, ako som to uviedla. Možno budú o chvíľku budú olympijskými disciplínami. Prečo by tam teda nemohli byť aj tie? Ďakujem.

No ja si myslím, že to je otázka nejakej elementárnej spravodlivosti v tom, čo hovoril pán poslanec Brixi. Oni získajú nárok na ten príspevok podľa vášho návrhu, keď dosiahnu dôchodkový vek. Čiže tam problém teda, samozrejme, nie je. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka je, že však odhlasujete to, ako to uznáte za vhodné, ale to, že o pol roka tu bude novela, mi nepríde moc. Vyšleme tým nejaký signál, teraz ak to potrebuje ešte zanalyzovať alebo urobiť alebo upraviť ten pozmeňujúci návrh, tak navrhujem proste hlasovať o tom o deň, o dva dni, to asi veľkú zmenu nerobí, alebo v utorok budúci týždeň, a pripravte v tomto kontexte alebo v tomto zmysle váš pozmeňujúci návrh. To nemusí byť môj pozmeňujúci návrh, proste ak by to bol problém, že je môj. To znamená, mne nejde o to, aby prešiel môj pozmeňujúci návrh, mne v tomto parlamente už prešlo pomerne veľa legislatívy, mne ide o to, aby nevznikol signál zlý podľa mňa, nie dobrý, o tom, že sme vynechali v rovnakej kategórii sa nachádzajúcich držiteľov de facto olympijských medailí pre ľudí s mentálnym postihnutím. Ten zákon tu nebol roky. To znamená, že o jeden deň, dva dni sa to nespasí. A pripravte pozmeňujúci návrh ako navrhovatelia, ktorý pôjde v tejto línii ešte raz. Ale otvorene poviem, že povedať, že, jasne, súhlasíme s tým a držíme vám pritom palce proste, pánboh vám žehnaj, a o pol roka sa k tomu možno vrátime, je slabé. Pripravte tu vlastný pozmeňujúci návrh a kľudne ho schváľte, ale zdá sa mi to byť otázka elementárnej spravodlivosti.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko myšlienok môže byť aj z mojej hlavy, resp. tiež od jedného pána, ktorý mal tú možnosť byť tiež majstrom sveta a niektoré nedostatky vidí v tomto zákone, tak budem tlmočiť jeho určité výhrady, ktoré keď si vezmete k dobru, budem tomu rád, keď sa tak nestane, tak nič sa nedeje. Možnože, ako ste hovorili, otvoríme to na budúce a ešte to skvalitníme.

Keď som si čítal pôvodnú verziu zákona a išiel som tam na § 3 Suma príspevku, tak som si ho čítal sprava, zľava, zvrchu, zospodu, neviem vypočítať, čo tam vlastne je, tak som si myslel, že mám asi zlé matematické vnímanie alebo neviem. No a keď to vidím, že to máte v bode 8 spoločnej správy akože už opravené, tak som rád. Ja neviem, kto to vtedy tvoril. Proste, nehnevajte sa, proste to sa takto niečo ako odpočet robiť nedá. Nech si teda vstupuje do svedomia ten, kto vám to tvoril, ale ja chcem na to upozorniť, že som rád, že ste to opravili, samozrejme.

Takže ja ako tiež nejaký bývalý športovec, ktorý nebol majster sveta, hral možnože futbal v nejakej druhej slovenskej futbalovej teda lige, tak môžem povedať, že ocenenie športovcov nemáme, samozrejme, každý deň na stole tu. Proste to je to, čo, si myslím, malo by sa nejakým spôsobom zohľadniť v tom životnom cykle toho človeka, pretože byť majstrom sveta a olympijským víťazom alebo aj tým medailistom, ako je to definované v tomto zákone, myslím, to už je niečo a reprezentácia takéhoto človeka jeho a našej republiky, myslím, stojí za to, aby tá republika mu niečo dala aj v tom dôchodkovom veku, keď bude mať ten nejaký dôchodok aj za túto činnosť uznaný. (On mohol sa vykašlať na celý šport, nemusel chodiť na tréningy, dvojfázovo, trojfázovo, nemusel držať disciplínu, mohol doslova lumpáčiť, chodiť po kanáloch, opíjať sa na diskotéke a podobné veci robiť.) Je tá jeho pevná vôľa. A pokiaľ on bol až tak dobrý, že sa stal majstrom sveta, olympijským víťazom, tak myslím, že štát mal by si ho za to vážiť a vyjadriť mu uznanie. To, či sa budeme prieť, či bude tam 53 športov, 85 športov ja neviem, to už je druhá vec proste, ale ide mi o podstatu veci, že mali by mať a pocítiť tú váhu, že štát im vzdáva hold, že takto reprezentovali tento náš štát.

Budem citovať konkrétne pripomienky, s ktorými tu som teda sa stotožnil. Ja som už s pánom Brixim trošku na tému debatoval. On povedal, že asi to nebude možné realizovať. Ale, dobre, ja ich prečítam, pretože myslím si, že majú niečo do seba.

Takže po prvé. Kritérium, aby príspevok bol rozdiel medzi sumou dôchodkových dávok a určitými hranicami, ktoré teraz sú tam už dané, je neobjektívne, nezásluhové a nesystémové, keďže nezahŕňa všetkých úspešných športovcov medailistov, čo títo budú právom považovať za diskriminačné a za nespravodlivé. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že niektorí úspešní športovci majú síce nízke dôchodky, ale na druhej strane disponujú značným majetkom. Takže berme to tak, že mne sa zdá, že či si majstrom sveta a olympijským víťazom a tak ďalej, či si taký alebo hentaký, či máš taký alebo hentaký dôchodok, proste ide o tú podstatu veci, že si bol tým vrcholom toho športu na Slovensku (obzvlášť na našom Slovensku) alebo v Česko-slovenskej republike a podobne, podľa toho, ako to tam máme všetko definované. Takže myslím si, že to malo byť brané trošku ináč, nie ako nejaká dôchodková renta, neviem, ako to mám nazvať.

Po druhé. Navrhované kritérium je odmeňovanie aj málo motivačné pre mladých športovcov, aby sa snažili uplatniť aj v živote po ukončení aktívnej športovej činnosti tým, že si budú zvyšovať profesijnú kvalifikáciu a nebudú sa spoliehať na starostlivosť štátu. Mnoho našich športovcov má tiež možnosť vidieť proste, že mnohí tí športovci, ja nehovorím o nich ako o majstroch sveta, viac-menej pristupovali k tej svojej kvalifikácii pre ďalší život po skončení športovej kariéry dosť, tak by som povedal, nijako. A potom viac-menej oni ostali akoby na triku nejakého toho štátu. Takže myslím si, že tu by to malo byť nejako tak, aby to bolo jasné. Poviem to takto: „Snaž sa aj ináč uplatniť, mladý človeče, v tom živote a potom možnože aj štát, keď budeš aj v tom, tak ti dá nejakú tú podporu.“

Po tretie. Objektívnejšie by bolo, aby boli bývalí športovci odmenení rovnakou čiastkou za zlaté, strieborné a bronzové medaily bez zohľadnenia výšky dôchodku. Ani v súčasnosti po získaní medailového umiestnenia na OH, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy štát pri odmeňovaní za úspešnú reprezentáciu nezohľadňuje ich sociálny status, ale len dosiahnutý úspech. Ale by sa mal klásť väčší dôraz na ich zásluhovosť. Veď ani pri hodnotení športového výkonu sa nezohľadňuje sociálny aspekt, ale hodnota toho výkonu. Takže myslím, že toto by malo tiež sa tam nejako zohľadniť.

No a štvrtá nejaká taká výhrada tohto hodnotenia tiež majstra sveta. Nebude snáď na to odkázaný, no proste berie to tak, že to berie ako celú partiu tých svojich kolegov, ktorí takto dosiahli takýto úspech. V zdôvodnení príplatkov k dôchodkom u bývalých medailistov z OH, majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy by malo byť zvýraznené, že ide o finančné prostriedky na kompenzáciu zvýšených nákladov na kúpeľnú liečbu, rehabilitáciu a lieky. To, samozrejme, tu nie je zahrnuté. Ja to beriem tak, že vlastne čo ten športovec dal. Dal opotrebovanie svojho tela. On prakticky možnože tých milión alebo, neviem to teraz vyčísliť, tú miliardu klikov, čo mal urobiť za celý život, urobil v dvadsiatich piatich rokoch. To znamená, že opotrebovanie jeho života je také, že prakticky na starosť možno bude chodiť na invalidnom vozíku alebo na niečom podobnom. A tak to, myslím si, majú podľa slov toho kolegu, ktorý mi to tuto akože tlmočil, v Čechách, kde majú teraz kúpeľnú liečbu a tak ďalej a môžu tak to využívať, štát sa o takého človeka postaral tak, že na dôchodku nebude musieť byť o barlách neviem a podobne, ale má bezplatnú kúpeľnú liečbu a nejaké iné rehabilitačné možnosti. Takže neviem, či by nebolo dobré aj nad tým pouvažovať do budúcna, možno nejakým takýmto spôsobom to skvalitniť. A myslím si, že tým pádom by možnože aj, by som povedal, tá zásluhovosť bola zvýraznená s tým, áno, tento tvoj život aby sme ti predĺžili tým, že ty si ho vyšťavil už v predstihu toho tvojho nejakého fyzického namáhania tvojej telesnej schránky.

To je toľko z mojej strany. Takže pokiaľ ide o zákony o športovcoch, ja by som bol najradšej, keby sme tu mali možnože aj ministerstvo športu, ktoré by malo nejaký svoj rozpočet, pretože financovanie súčasného športu je vo veľkom chaose podľa mňa. Ja sa síce tomu už teraz veľmi nevenujem, ale musím povedať, že z nich mnohí kvôli tomu plačú a, žiaľ, neviem, či nám tak vyrastá dorast a generácia, ktorá bude mať o 10 – 15 rokov nejaké tie výsledky. Takže chcel by som apelovať, aby sme našli financie, možnože aj s tým dôchodkom, ktorý potom dostanú, kládli dôraz na mladých, aby mohli motivačne športovať.

Takže ďakujem pekne, no a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Dokončím to zase takto. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, takže rád by som nejako zhrnul to, čo tu bolo dnes povedané, lebo asi sa zjavne blížime do finále rokovania o tomto historickom zákone. A ja pevne verím, že toto je len akýsi začiatok toho, ako je možné z pozície štátu, z pozície Národnej rady a z pozície nejakej spoločenskej podpory podporiť tých, ktorí pre reprezentáciu Slovenska, pre úspechy slovenského športu niečo dokázali.

A na úvod chcem povedať, že, samozrejme, som si vedomý toho, že sme v tomto zákone asi určite nepokryli celý diapazón športovcov, ktorí by si morálne alebo spoločensky to ocenenie zaslúžili, avšak, tak ako to povedal pán doktor Lipšic, niekde bolo treba tú čiaru urobiť. A my sme sa ju rozhodli urobiť hneď za bronzovými majstrami sveta. A teda išli sme ešte ďalej a aj napriek tomu, že tu boli rôzne názory, a mnohokrát aj protichodné, sme zahrnuli do samotného statusu štátnej podpory úspešného športovca aj zlatých medailistov z majstrovstiev Európy.

Pripúšťam, že je 35 športov, ktoré boli uznané Medzinárodným olympijským výborom, kde športovci majú na to nárok. Veľké množstvo z nich predstavuje mojich kamarátov, dokonca mojich priateľov. A myslím, že každý z nás tu pozná niekoho ako športovca, kto by si zaslúžil a komu by sme radi dopriali takýto príspevok, lebo vieme, že je dobrý človek, dobrý športovec, odkrútil si niečo, má nízky dôchodok a milión ďalších dôvodov, prečo by to tak malo byť. Ale niekde bolo treba urobiť čiaru tak, aby nám do jednej skupiny podpory športovcov nepadli aj športovci, ktorí tam možno z hľadiska samotného športového výkonu nemajú čo robiť.

Rozmýšľame nad tým, nie je to vôbec verejným tajomstvom, že samotných športovcov, ktorí nespadli do kategórie tejto štátnej podpory v kontexte s týmto zákonom, by sme do budúcna sa pokúsili oceniť minimálne tým, že by dostali nejaký kúpeľný pobyt zadarmo raz do roka v štátnom kúpeľnom zariadení alebo že by dostali nejakú inú formu materiálnej alebo sociálnej pomoci, ktorá by im umožnila nejaké komfortnejšie prežívanie toho dôchodcovského života.

Avšak nemôžem sa stotožniť s toľkokrát pertraktovanou myšlienkou pána poslanca Érseka, že by sme mali dávať peniaze tým, ktorí sú v produktívnom veku a u ktorých jediný nárok, na základe ktorého by takáto podpora mala vzniknúť, by mal byť ten, že dosiahli v tomto produktívnom veku nejaký športový úspech. To by asi nebolo fér voči ostatným dôchodcom a ľuďom, ktorí aj napriek tomu, že sme dnes schválili minimálny dôchodok vo výške 260 eur až do 340 v závislosti od odpracovaných rokov, v mnohých prípadoch, asi si povedzme pravdu, žijú veľmi ťažko. A nech akýkoľvek ten dôchodok bude, to neznamená, že tí ľudia budú môcť žiť na úrovni športového reprezentanta alebo ľudí v produktívnom veku.

Je veľmi veľa vecí a asi sa tu môžeme sporiť od rána do večera o tom, kto by ten príspevok mal dostať a ako by ten zákon mal vyzerať. Dokonca pán poslanec Lipšic prišiel s úplne novou ideológiou toho samotného príspevku. Fakt je ten, že sme tu niekde za nazačiatku. A 20 rokov sa o tomto zákone hovorí, ale zatiaľ nikto neurobil nič pre to, aby úspešní reprezentanti a športovci takýto príspevok dostali.

Ja vás chcem všetkých poprosiť, ak sa tento zákon schváli v akejkoľvek podobe, to neznamená, že je podpore úspešných reprezentantov koniec. Mnohí tu budú aj ďalšie volebné obdobia. A tá možnosť baviť sa o tom, ako zlepšiť podmienky na šport a ako oceniť úspešných, tu určite budú.

A ja pevne verím, že ak sa naplní tá filozofia zákona, kvôli ktorému sme ho robili, a to je ten leitmotív, pomôcť tým najslabším, tým najchudobnejším, tým najzraniteľnejším, mnohokrát dôchodcom, ktorí tu športovali a boli úspešní pred rokom 1989, to sú ľudia typu pána Zacharu, to sú hokejisti, to sú futbalisti, to je ktokoľvek, kto má tú medailu a dneska nemá na to, aby si kúpil pomaly na nedeľný obed jedno kurča, tak presne sme tento zákon robili nie kvôli tým, ktorí dnes majú miliónové príjmy, ale kvôli týmto ľuďom, pričom špekulujeme nad tým, či to raz budú alebo nebudú mať, nech žijú tak, aby to mali, lebo dneska podmienky majú na to, aby si zarobili peniaze. Pred rokom 1989 mnohí športovci športovali len za spoločenský úspech, za prijatie na krajskom výbore strany, dostali medailu a nedostali nič hmatateľné, čo by zlepšilo ich sociálnu situáciu. Žili len tak, ako im vtedajší režim dovolil žiť, a po dosiahnutí ich úspechu mnohokrát ich jediný benefit bol ten, že mali deň voľna, ale naspäť sa ten športovec, ktorý bol majster sveta alebo olympionik, postavil za pás do fabriky. Takto sa žilo. Presne týmto ľuďom ideme pomôcť a v porovnaní s vyspelým svetom, s Amerikou, možno s Ruskom, s kýmkoľvek ešte stále aj napriek tomuto zákonu nebudeme na ich úrovni, lebo tam tí športovci dostávajú obrovské renty, dostávajú obrovské peniaze, majú obrovský spoločenský kredit, ale tak sme urobili aspoň niečo aspoň jednej skupine ľudí, myslím si, nie malej, aj keď stále by mohla byť väčšia o tom diskusia, asi bude, sme dokázali a možno dokážeme zmeniť život k lepšiemu. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické.

Nech sa páči, Eugen Jurzyca.

Ďakujem pekne. Upozorňujem znova, že verejné financie Slovenskej republiky sú neudržateľné, nedávno rozpočtová rada publikovala správu, podľa ktorej ak nič neurobíme, a nie v zmysle rozdávania peňazí, ale konsolidácie, samozrejme, tak nám hrozí bankrot o 15 rokov. Vidíme pritom, že každú chvíľu Slovensko prichádza tu s výstavbou štadióna, tu s vlakmi zadarmo, tu s návrhom financovať olympionikov. Tiež si myslím, že je veľa ľudí, ktorým treba pomôcť, ale súčasne som presvedčený, že ministerstvo financií, ktoré vás vyzýva listom, aby ste tu uviedli dopady na verejné financie, má pravdu. A bez tejto informácie, bez informácie o tom, ako nielen tento krok, ale podobné kroky dopadajú nielen na skupiny obyvateľstva, ale aj na celé verejné financie, a teda na všetkých ľudí, ktorí ten dlh raz ponesú u nás, tak je problematické podporovať podobné kroky.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Brixi, plne s tebou súhlasím, že v podstate nemožno posudzovať príjmy športovcov v súčasnosti a príjmy športovcov za socializmu. V súčasnosti tí športovci okrem toho, že majú rôzne formy podpory, tak majú možnosť mať príjmy z reklamy, podnikať v rámci toho športu a plus ďalšie iné benefity finančne zaplatené na rozdiel od tých socialistických športovcov, ktorí fakt dostali za olympiádu, ako to povedal pán Zachara alebo pán Golonka, jednoducho nejaké Stalinove spisy alebo jednoducho prijatie na nejakom úrade. Čiže ja plne s tým súhlasím. My to robíme pre tých dôchodcov, ktorí fakt nemajú už možnosť nejakým spôsobom ten dôchodok si zvýšiť, ale ktorí už ho majú vypočítaný na základe časov, keď boli teda úspešní za socializmu, ale zároveň dosiahli úspechy, ktoré v súčasnosti už naši športovci nedosahujú, a môžu byť vzorom.
Čo sa týka tých športov uznaných Medzinárodným olympijským výborom, tu chcem ešte podotknúť, že v podstate pokiaľ v nejakom roku bol ten šport, aj keď bol uznaným Medzinárodným olympijským výborom, olympijským športom, pričom máme víťaza v olympiáde v nejakom športe, čo v nejakom roku bol olympijským športom, ale už teraz ním nie je, iba je uznaný Medzinárodným olympijským výborom, tak toho sa to tiež dotkne. Len nemáme žiadneho takého olympionika, ktorý by vyhral v športe, ktorý je v súčasnosti už iba uznaným, nie olympijským, a zároveň by bol v dôchodkovom veku. Čiže na Slovensku momentálne takéhoto nemáme.

Ale pokiaľ ide o tie iné športy, ktoré ešte na olympiáde neboli a sú uznané Medzinárodným olympijským výborom do budúcnosti, podobne ako to bolo aj s tým návrhom pána Lipšica ohľadom tých mentálne postihnutých, dá sa na tom pracovať. A to môže byť ten druhý krok, ktorý by potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)