Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko myšlienok môže byť aj z mojej hlavy, resp. tiež od jedného pána, ktorý mal tú možnosť byť tiež majstrom sveta a niektoré nedostatky vidí v tomto zákone, tak budem tlmočiť jeho určité výhrady, ktoré keď si vezmete k dobru, budem tomu rád, keď sa tak nestane, tak nič sa nedeje. Možnože, ako ste hovorili, otvoríme to na budúce a ešte to skvalitníme.
Keď som si čítal pôvodnú verziu zákona a išiel som tam na § 3 Suma príspevku, tak som si ho čítal sprava, zľava, zvrchu, zospodu, neviem vypočítať, čo tam vlastne je, tak som si myslel, že mám asi zlé matematické vnímanie alebo neviem. No a keď to vidím, že to máte v bode 8 spoločnej správy akože už opravené, tak som rád. Ja neviem, kto to vtedy tvoril. Proste, nehnevajte sa, proste to sa takto niečo ako odpočet robiť nedá. Nech si teda vstupuje do svedomia ten, kto vám to tvoril, ale ja chcem na to upozorniť, že som rád, že ste to opravili, samozrejme.
Takže ja ako tiež nejaký bývalý športovec, ktorý nebol majster sveta, hral možnože futbal v nejakej druhej slovenskej futbalovej teda lige, tak môžem povedať, že ocenenie športovcov nemáme, samozrejme, každý deň na stole tu. Proste to je to, čo, si myslím, malo by sa nejakým spôsobom zohľadniť v tom životnom cykle toho človeka, pretože byť majstrom sveta a olympijským víťazom alebo aj tým medailistom, ako je to definované v tomto zákone, myslím, to už je niečo a reprezentácia takéhoto človeka jeho a našej republiky, myslím, stojí za to, aby tá republika mu niečo dala aj v tom dôchodkovom veku, keď bude mať ten nejaký dôchodok aj za túto činnosť uznaný. (On mohol sa vykašlať na celý šport, nemusel chodiť na tréningy, dvojfázovo, trojfázovo, nemusel držať disciplínu, mohol doslova lumpáčiť, chodiť po kanáloch, opíjať sa na diskotéke a podobné veci robiť.) Je tá jeho pevná vôľa. A pokiaľ on bol až tak dobrý, že sa stal majstrom sveta, olympijským víťazom, tak myslím, že štát mal by si ho za to vážiť a vyjadriť mu uznanie. To, či sa budeme prieť, či bude tam 53 športov, 85 športov ja neviem, to už je druhá vec proste, ale ide mi o podstatu veci, že mali by mať a pocítiť tú váhu, že štát im vzdáva hold, že takto reprezentovali tento náš štát.
Budem citovať konkrétne pripomienky, s ktorými tu som teda sa stotožnil. Ja som už s pánom Brixim trošku na tému debatoval. On povedal, že asi to nebude možné realizovať. Ale, dobre, ja ich prečítam, pretože myslím si, že majú niečo do seba.
Takže po prvé. Kritérium, aby príspevok bol rozdiel medzi sumou dôchodkových dávok a určitými hranicami, ktoré teraz sú tam už dané, je neobjektívne, nezásluhové a nesystémové, keďže nezahŕňa všetkých úspešných športovcov medailistov, čo títo budú právom považovať za diskriminačné a za nespravodlivé. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že niektorí úspešní športovci majú síce nízke dôchodky, ale na druhej strane disponujú značným majetkom. Takže berme to tak, že mne sa zdá, že či si majstrom sveta a olympijským víťazom a tak ďalej, či si taký alebo hentaký, či máš taký alebo hentaký dôchodok, proste ide o tú podstatu veci, že si bol tým vrcholom toho športu na Slovensku (obzvlášť na našom Slovensku) alebo v Česko-slovenskej republike a podobne, podľa toho, ako to tam máme všetko definované. Takže myslím si, že to malo byť brané trošku ináč, nie ako nejaká dôchodková renta, neviem, ako to mám nazvať.
Po druhé. Navrhované kritérium je odmeňovanie aj málo motivačné pre mladých športovcov, aby sa snažili uplatniť aj v živote po ukončení aktívnej športovej činnosti tým, že si budú zvyšovať profesijnú kvalifikáciu a nebudú sa spoliehať na starostlivosť štátu. Mnoho našich športovcov má tiež možnosť vidieť proste, že mnohí tí športovci, ja nehovorím o nich ako o majstroch sveta, viac-menej pristupovali k tej svojej kvalifikácii pre ďalší život po skončení športovej kariéry dosť, tak by som povedal, nijako. A potom viac-menej oni ostali akoby na triku nejakého toho štátu. Takže myslím si, že tu by to malo byť nejako tak, aby to bolo jasné. Poviem to takto: „Snaž sa aj ináč uplatniť, mladý človeče, v tom živote a potom možnože aj štát, keď budeš aj v tom, tak ti dá nejakú tú podporu.“
Po tretie. Objektívnejšie by bolo, aby boli bývalí športovci odmenení rovnakou čiastkou za zlaté, strieborné a bronzové medaily bez zohľadnenia výšky dôchodku. Ani v súčasnosti po získaní medailového umiestnenia na OH, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy štát pri odmeňovaní za úspešnú reprezentáciu nezohľadňuje ich sociálny status, ale len dosiahnutý úspech. Ale by sa mal klásť väčší dôraz na ich zásluhovosť. Veď ani pri hodnotení športového výkonu sa nezohľadňuje sociálny aspekt, ale hodnota toho výkonu. Takže myslím, že toto by malo tiež sa tam nejako zohľadniť.
No a štvrtá nejaká taká výhrada tohto hodnotenia tiež majstra sveta. Nebude snáď na to odkázaný, no proste berie to tak, že to berie ako celú partiu tých svojich kolegov, ktorí takto dosiahli takýto úspech. V zdôvodnení príplatkov k dôchodkom u bývalých medailistov z OH, majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy by malo byť zvýraznené, že ide o finančné prostriedky na kompenzáciu zvýšených nákladov na kúpeľnú liečbu, rehabilitáciu a lieky. To, samozrejme, tu nie je zahrnuté. Ja to beriem tak, že vlastne čo ten športovec dal. Dal opotrebovanie svojho tela. On prakticky možnože tých milión alebo, neviem to teraz vyčísliť, tú miliardu klikov, čo mal urobiť za celý život, urobil v dvadsiatich piatich rokoch. To znamená, že opotrebovanie jeho života je také, že prakticky na starosť možno bude chodiť na invalidnom vozíku alebo na niečom podobnom. A tak to, myslím si, majú podľa slov toho kolegu, ktorý mi to tuto akože tlmočil, v Čechách, kde majú teraz kúpeľnú liečbu a tak ďalej a môžu tak to využívať, štát sa o takého človeka postaral tak, že na dôchodku nebude musieť byť o barlách neviem a podobne, ale má bezplatnú kúpeľnú liečbu a nejaké iné rehabilitačné možnosti. Takže neviem, či by nebolo dobré aj nad tým pouvažovať do budúcna, možno nejakým takýmto spôsobom to skvalitniť. A myslím si, že tým pádom by možnože aj, by som povedal, tá zásluhovosť bola zvýraznená s tým, áno, tento tvoj život aby sme ti predĺžili tým, že ty si ho vyšťavil už v predstihu toho tvojho nejakého fyzického namáhania tvojej telesnej schránky.
To je toľko z mojej strany. Takže pokiaľ ide o zákony o športovcoch, ja by som bol najradšej, keby sme tu mali možnože aj ministerstvo športu, ktoré by malo nejaký svoj rozpočet, pretože financovanie súčasného športu je vo veľkom chaose podľa mňa. Ja sa síce tomu už teraz veľmi nevenujem, ale musím povedať, že z nich mnohí kvôli tomu plačú a, žiaľ, neviem, či nám tak vyrastá dorast a generácia, ktorá bude mať o 10 – 15 rokov nejaké tie výsledky. Takže chcel by som apelovať, aby sme našli financie, možnože aj s tým dôchodkom, ktorý potom dostanú, kládli dôraz na mladých, aby mohli motivačne športovať.
Takže ďakujem pekne, no a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Dokončím to zase takto. Ďakujem pekne.