51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vám, pán poslanec, ďakujem za otázku. Vyzerá to tak, že si prevetráte pol vlády dnes cez otázky, ale samozrejme, som pripravený odpovedať na vašu otázku.
No zaujímavý a celkom iste aj pochopiteľný návrh. Na Slovensku manželské a predmanželské poradne vznikli v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a práve ako reakcie na zvýšenú mieru rozvodovosti. Aj keď sa miera rozvodovosti neznížila, mali tieto služby svoj význam práve v zvládaní tak náročnej životnej situácie, ako rozvod pre rodinu a osobitne pre deti nesporne je. V deväťdesiatych rokoch sa podstata týchto poradní začala meniť. Poradne sa transformovali do centra poradensko-psychologických služieb, pribúdali ďalšie úlohy, ktoré bolo treba riešiť, napríklad otázku drogových závislostí. Menil sa tiež kvalitatívne systém náhradnej starostlivosti o tieto služby. Začali plniť významnú úlohu v príprave a v posudzovaní žiadateľov o osvojenie a pestúnsku starostlivosť. V roku 2005 centrum poradensko-psychologických služieb zaniklo, a to je treba povedať, že asi bez akéhokoľvek hodnotiaceho súdu, a poradensko-psychologické služby sa stali súčasťou systému sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately práve z dôvodu, že značná časť ich činnosti bola vykonávaná práve pre tento systém.
Okrem iných úloh poskytujú tieto služby v podobe referátov poradensko-psychologických služieb aj odbornú pomoc dieťaťu v čase rozvodu a rodičom dieťaťa odbornú pomoc na obnovu manželského súžitia a na predchádzanie nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa.
Treba si úprimne priznať, že poradensko-psychologické služby nie sú schopné v plnej miere uspokojiť požiadavky, ktoré sú na ne kladené. V prvom rade musíme riešiť otázku samotného počtu psychológov a ďalších odborných poradcov. Tu treba povedať, že kým v roku 2005 ich bolo 184, ku koncu minulého roku ich bolo už len 81.
Uvedomujem si dôsledky tohto poklesu, ale nie je možné riešiť všetko naraz. V uplynulých dvoch, respektíve troch rokoch, čo som bol vo funkcii, sme museli riešiť primárne doslova živoriacu sociálnu prácu s ohrozenými deťmi a ich rodinami v teréne. Okrem iného boli posilnené práve orgány sociálnej právnej ochrany detí a sociálnej kurately o 238 sociálnych pracovníkov pôsobiacich v teréne. Tu chcem pripomenúť, že práve za vlády Ivety Radičovej takýto počet zamestnancov v úrade bol prepustený, čo pokladám za absolútne zlé riešenie, lebo akákoľvek úspora štátnych zamestnancov by sa nemala konať v prvom kontakte, to znamená v priamej komunikácii sociálnych pracovníkov s konkrétnymi ľuďmi, ktorým majú poskytovať služby.
Aktuálne pripravujeme nový národný projekt, ktorého zámery už boli komisiou monitorovacieho výboru Operačného programu Ľudské zdroje schválené a ktorého súčasťou sú aj aktivity na personálnu podporu práve poradensko-psychologických služieb. Druhé, čo treba riešiť, je samotná kvalita výkonu poradensko-psychologických služieb odbornou prípravou poradcov, a to nielen legislatívne nie sú doriešené všetky podmienky výkonu psychologických činností v rezorte podobne, ako to bolo v predchádzajúcom období, napríklad v sociálnej práci.
V súčasnej dobe prebiehajú testovacie vzdelávacie aktivity študijných programov, okrem iného aj pre poradensko-psychologické služby, na tvorbe ktorých sa podieľajú externí odborníci a samotní psychológovia a ďalší odborní poradcovia. Po ich otestovaní budú súčasťou sústavného vzdelávania v rezorte.
Je toho veľa, čo musíme ešte urobiť v oblasti poradensko-psychologickej služby, ktoré napriek všetkému odvádzajú, treba povedať, skvelú prácu. Len za minulý rok poskytli tieto služby, okrem iného, odbornú pomoc v 6 250 prípadoch rodín s partnerskými, manželskými, respektíve rodinnými problémami, vrátane odbornej pomoci v čase rozvodu.
Záverom ešte jedna poznámka. Včera bola tu v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky konferencia, ktorú zastrešila pani podpredsedníčka Jurinová pri príležitosti Dňa rodiny, a ako ma moji kolegovia informovali, práve rozvrat rodiny a možnosti poradenstva v tejto zložitej situácii boli jednou zo základných tém tejto konferencie. Ako bolo aj včera povedané, možnosti predchádzať rozvodom je viac v príprave na manželstvo, odborná pomoc v riešení manželských konfliktov, prípadne samotných kríz, možnosti sú prostredníctvom mediácie, ale tiež cez témy, ktorými sa jednoducho treba zaoberať. Kým budeme môcť s kolegami z ministerstva spravodlivosti rozprávať o tom, či zaviesť alebo nezaviesť poradenstvo pred podaním návrhu na rozvod, treba povedať, že takáto úprava patrí do občianskych práv, musíme mať najprv aj v tejto oblasti, reálne byť pripravení, aby sme tieto služby vedeli zabezpečiť.
A tak ako som uviedol, práve táto téma podpory poradensko-psychologických služieb je v súčasnosti jednou z priorít rezortu ako takých a vysoko aktuálnou témou.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán poslanec chce doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som na tej konferencii včera bol, aspoň na začiatku. Veľmi pekné to tam bolo. A práve jeden z vašich poradcov, aj pána ministra financií, Tóno Marcinčin, vyprával veľmi zaujímavé fakty k tejto téme. Ale k tomu sa nechcem vracať. Mal vedecké výsledky, viaceré. Spomenul jeden z nich, ktorý sa týka našej témy, že autor Cuhorstová v roku 2010, ktorá robí roky manželské poradenstvo, uviedla, že až 70 % manželstiev sa jej podarilo po zmierovacom konaní zachrániť.
Ja teda k tomu by som povedal to, že tak ako existuje projekt PRIDE, ktorý aj vy garantujete, že pred adopciou musia rodičia 60 hodín pristúpiť k tomuto školeniu, dostanú štempeľ k tomu, až potom môžu ísť k adopcii, tak si to aj mnohí môžu rozmyslieť, tak by mal byť projekt, neviem, ako sa má volať, ktorý by vychoval k manželstvu a rodičovstvu pred manželstvom, nie v škole dávno ešte, ale pred manželstvom. A teda tam by mali ľudia dostať druhý štempeľ, keď idú k farárovi alebo na miestny úrad. A tretí štempeľ by mohli dostať vtedy, keď podajú žiadosť o rozvod, aby mali sa povinne zmieriť, alebo nie zmieriť, povinne navštíviť zmierovacie to zariadenie, poradenstvo, o ktorom teraz hovoríme. keď to ani potom nejde, dostanú tretí štempeľ, môžu ísť na rozvod.
Ďakujem.
Čiže čo poviete na to, pán minister? Čiže je potvrdené, ide po mne.

Pán poslanec, ja by som vedel tiež použiť niektoré čísla, len ťažko je hovoriť, že do akej miery bola účinná tá poradensko-psychologická poradňa, ale z tých 6200 prípadov skončilo nakoniec pre 2620 rodín pozitívne, že k rozvodu nedošlo. Tiež si myslím, že môže mať na to veľmi pozitívny vplyv aj to stretnutie s odborníkmi, kde sa mnohé veci mohli vyjasniť, vykonzultovať. Každopádne si myslím, že tá téma je aktuálna, dokonca by som povedal, že je vysoko aktuálna. A tak ako som naznačil, ten trend z hľadiska nejakých konzultácií a hľadaní tých najoptimálnejších riešení je vysoko aktuálny. A ja chcem poďakovať aj za tú konferenciu, ktorá tu včera bola, tiež bola istým spôsobom hľadaním východísk, ktoré tejto problematike je potrebné zabezpečiť. Všetko.

Ďakujem pekne, pán minister.
V poradí 10. otázku položil pán poslanec Viskupič ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi, ale tu pána poslanca nevidím v sále, takže sa na jeho otázku odpovedať nebude.
Pán poslanec Kadúc položil 11. otázku ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pánovi Počiatkovi, ani pán poslanec Kadúc nie je v rokovacej sále, na jeho otázku sa odpovedať nebude.
Dvanástu. otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi, nevidím pána poslanca Zajaca v rokovacej sále, ani na jeho otázku sa odpovedať nebude.
Trinástu otázku položil pán poslanec Richard Vašečka ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pán poslanec tiež nie je v sále.
Štrnástu otázku položil pán poslanec Viliam Novotný ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Viliamovi Čislákovi, pán minister je v sále, takže otázka znie: "Pán minister, minulý týždeň ste vyhlásili, že by ste chceli zdravotným poisťovniam zakázať zisk. Takýto zákon už strana SMER – sociálna demokracia raz schválila a stál nás desiatky miliónov euro. Neobávate sa medzinárodných arbitráží zdravotných poisťovní voči Slovensku, ktoré už boli v minulosti úspešné? Kto zaplatí tie prehraté spory?"
Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Som rád, že otvárate túto tému, pretože vám chcem pripomenúť, že Slovenská republika je jediná krajina v celej Európe, kde je povolený zisk zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia. Áno, máme ešte dva štáty, kde zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk, ale iba z komerčného poistenia, nie z verejného zdravotného poistenia.
Ja sa skôr pýtam čím je Slovenská republika taká výnimočná, že povoľujeme zisk zdravotným poisťovniam z verejných zdrojov? Asi sme príliš bohatí a máme veľa financií v zdravotníctve, ktoré treba dať pacientovi.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má ambíciu riešiť samotné použitie tohto zisku, nakoľko pokiaľ je zisk takmer výlučne tvorený z verejných zdrojov, to znamená predpísané poistné, ktorého výška je určená zákonom, a občania majú zákonnú povinnosť toto poistné odviesť rovnako ako pri iných odvodoch a daní, prikladáme za správne určiť pravidlá pre ďalšie použitie takto vytvoreného zisku z verejných zdrojov.
Práve z dôvodu, aby nami zvolené riešenie bolo v súlade aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, je ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravené riešiť použitie zisku aj cestou návrhu na zmenu ústavného, Ústavy Slovenskej republiky tak, aby samotná ústava ako najvyšší zákon štátu plne odrážala naše stanovisko o ďalšom použití zisku, ktorý bol vytvorený zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, teda zo zdrojov verejných financií.
Pri pohľade na prípadné spory v rámci členských štátov Európskej únie vychádzame zo známych skutočností, podľa ktorých aj európske právo pokladá systém zdravotného zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch za systém, na ktorý sa nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže. Náš názor na postoj Európskej komisie v tejto veci je podporený aj nedávnym rozhodnutím Európskej komisie v konaní voči Slovenskej republike o údajnej štátnej pomoci. Jedná sa o rozhodnutie Európskej komisie C-2014/7277.
Komisia predovšetkým zistila, že zdravotné poisťovne nie sú podnikmi, keďže nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel Európskej únie.
Komisia vykonala porovnávacie posúdenie prítomnosti a relatívneho významu rôznych prvkov slovenského systému povinného zdravotného poistenia a Komisia pri svojom posúdení musela zobrať do úvahy zavedenie obmedzenej miery dosahovania zisku, obmedzeného stupňa hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o kvalitu služieb, nie však úroveň príspevkov do tohto systému. Na druhej strane Komisia zohľadnila sociálny a kolektívny charakter tohto systému. A systém verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike je založený na povinnom členstve a výška príspevkov je stanovená zákonom a úmerná príjmom poistenca, pričom poistenci majú zaručenú rovnakú minimálnu mieru dávok, ktorých hodnota sa neodvíja od výšky odvedených príspevkov.
Vyšetrovaním Európskej komisie sa ukázalo, že v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele a že systém je založený najmä na zásade solidarity. Európska komisia svoje rozhodnutie založila na zistení, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia nemá hospodársku povahu, takže zdravotné poisťovne nemožno pokladať za podnik v zmysle čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Z uvedeného rozhodnutia vychádza aj naše presvedčenie, že pokiaľ činnosť zdravotnej poisťovne, teda výkon zdravotného poistenia nemá ekonomickú povahu a týka sa ďalšieho použitia verejných financií, potom štát má právo určiť aj spôsob použitia zisku, ktorý je určený ako prebytok medzi výnosmi, poistné, t. j. verejné financie, a nákladmi, nakúpená zdravotná starostlivosť.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky samozrejme nemôže zaručiť, že po prijatí pravidiel pre použitie zisku nedôjde k prípadným sporom na európskej úrovni o charakter týchto opatrení. Sme však presvedčení, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyvinie maximálne úsilie pre elimináciu prípadných rizík predovšetkým z pohľadu na už prijaté rozhodnutie Európskej komisie v danej veci a že v prípadných sporoch bude Slovenská republika opierajúca sa o názor Európskej komisie vyjadrený v rozhodnutiach uvedených vyššie, úspešná a teda táto zmena nebude mať žiaden negatívny dopad na verejné financie. Naopak, práve stanovenie jednoznačných pravidiel pre použitie zisku vyprodukovaného z verejných financií v konečnom dôsledku prispeje k šetreniu verejných financií, nasmerovaniu odvodov na zdravotné poistenie, platených občanmi Slovenskej republiky tam, kam skutočne patria, do zdravotníctva, na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte slovo.

Aj keď si uvedomujem, že asi pán minister už nestihne odpovedať, napriek tomu možno len tri poznámky a budeme o tom diskutovať niekde inde.
Tá prvá poznámka je, že naozaj zákaz zisku, ktorý realizovala prvá vláda Roberta Fica, sa ukázal ako protiústavný, rozhodol tak Ústavný súd Slovenskej republiky. A takisto sme so spoločnosťou Achmea ako Slovenská republika prehrali medzinárodnú arbitráž, dôsledkom toho máme v Luxembursku zablokovaných 39 mil. eur. A keď som sa zhruba pred rokom a pol s pánom, vtedy ešte poslancom Národnej rady, Ivanom Štefancom informoval u pána ministra Kažimíra, ako to vyzerá s právnymi službami, ktoré si Slovenská republika pri obhajovaní sa v tomto spore zaplatila, tak tá suma sa pohybovala cez 20 mil. eur. Čiže stálo nás to veľa peňazí a teraz to hovorím v prvej osobe množného čísla, lebo to stálo veľa peňazí občanov Slovenskej republiky, teda aj mňa ako občana Slovenskej republiky.
To, čo mi ale na tomto zámere trošku chýba, pán minister, a v tom vidím v tejto otvorenej snahe o zákaz zisku skôr predvolebnú kampaň, než skutočnosť, že nie je o tom ani čiarka v správe o stave zdravotníctva, ktorú ste predložili na výbor pre zdravotníctvo. O to viac, že tam nie je ani zmienka o jednej zdravotnej poisťovní, čo je takou politickou mantrou SMER-u v tomto druhom vládnutí Roberta Fica.
A moja posledná poznámka je, že súhlasím s vami, že poďme rozprávať o tom, ako obmedzíme zisk v zmysle ďalších povinností pre zdravotné poisťovne, v zmysle toho, čo viac majú poskytnúť poistencom na Slovensku, čiže ja si myslím, že táto diskusia je v tejto rovine na mieste. Ja osobne som aj predkladal takýto návrh zákona, ktorý chcel určiť jasné pravidlá, že každá odkladná starostlivosť na Slovensku má byť poskytnutá do jedného roka. A keď to zdravotná poisťovňa nezmanažuje svojmu poistencovi, v tom prípade si môže poistenec čerpať túto zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Európskej únii a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, čas uplynul, čas, ktorý bol určený na hodinu otázok, uplynul. Verím, že si toto vydiskutujte na výbore alebo na inom fóre. Končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o týchto bodoch programu ospravedlnil, svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte, kto bude z členov vlády zastupovať neprítomných členov vlády v bode písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Nech sa páči.

(Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1469.)

Vážená pani predsedajúca, neprítomného predsedu vlády Roberta Fica zastúpim ja, neprítomného podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho zastúpim ja, neprítomného podpredsedu vlády ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka zastúpi pán podpredseda Peter Kažimír, minister financií a minister hospodárstva, neprítomného ministra spravodlivosti Tomáša Boreca zastúpi podpredseda vlády, minister financií a hospodárstva Peter Kažimír, ministra Maďariča zastúpi pán minister Ján Richter, ministra Čisláka zastúpi pán minister Ján Richter, ministra Počiatka pán Ľubomír Jahnátek a ministra Glváča pán Peter Žiga a tak isto pán minister životného prostredia zastúpi aj pána ministra školstva Juraja Draxlera.
Ďakujem, skončil som.