51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť stručný. Ja som mal tri interpelácie. Prvá interpelácia sa týkala toho, že koľko náš štát, teda respektíve, koľko zdravotníckych zariadení, ktoré patria pod gesciu ministerstva zdravotníctva, z nich má CT prístroj? V akej cene? Kedy ho kúpili?
To bola vlastne takáto súborná informácia, prišla mi. Môžeme skonštatovať, že máme 34 pod gesciou ministerstva zdravotníctva týchto prístrojov v celkovej hodnote, ungefähr, približne 38 mil. eur. To znamená, naši občania cez miliardu slovenských korún zaplatili za tie CT prístroje. Tých 34 prístrojov by vošlo sem úplne s prehľadom. To nie je zase až také veľké. Miliardu sme za to dali. Tak bolo by dobré, keby prípadne aj ľudia sa na to vyšetrenie dostali.
Kto chce, si môže pozrieť potom aj na stránke NR SR, že kde aké kúpili. Nebudem tu zaťažovať tými sumami. Sú to samozrejme miliónové sumy. Ten prístroj stojí veľa a na Slovensku plus krát dva.
Čiže ak sme dali miliardu alebo viac ako miliardu starých korún do CT, len do CT prístrojov, to nie sú emerká, to sú len CT prístroje, tak potom hneď preskočím na druhú moju interpeláciu. A to bola tá, že či ministerstvo zdravotníctva je pripravené na určitú súčinnosť pri updatovaní stránky ctpristroj.sk. Deklaroval pán minister, že áno. Len potrebuje vedieť bližšie detaily.
Čiže ja navrhujem nasledovné: Stránka www.ctpristroj.sk je prihlásená na moje meno. Ja som aj niečo zaplatil ľuďom, ktorí postavili základnú kostru. Teraz prehlasujem, že za nula euro, alebo, ja neviem, jak sa to robí, alebo za jedno euro, ale to zase by nemuselo verejné obstarávanie, ju prevediem na ministerstvo zdravotníctva pod tou podmienkou, že ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke bude ju spravovať. A to, ako je tá kostra postavená, to znamená, že týchto 34 svojich cétečiek bude updatovať na, povedzme si na akej, či na týždennej, na týždennej minimálne báze by malo updatovať, že aká je aktuálne čakacia doba na ktoré cétečko v ktorom meste.
To má význam nie pre mňa, ja na tom nezbohatnem ani neschudobniem. To má význam pre pacientov. A bude to prvá, by som povedal, jedna taká perlička aj na stránke ministerstva zdravotníctva. Ale to som to už tu hovoril, že na stránke ministerstva zdravotníctva nie je slovo pacient v tej prvej stránke, čo je ako podľa mňa zaujímavé. Čiže som pripravený bez problémov ju tam previesť a myslím si, že si pomôžeme. Bol by som rád, keby ministerstvo zdravotníctva akceptovalo túto ponuku, aby ju spravovalo, túto stránku. A ľudia si budú môcť pozrieť, že keď má ísť na CT vyšetrenie a v Bratislave sa čaká mesiac a pol, a keď si klikne, že v Piešťanoch sa čaká dva týždne, tak možno si niekto povie, skočím do Piešťan. Viete, niekedy fakt aj týždeň, aj deň hrá úlohu. Čiže minimálne ten prvý krok by sme spravili, že zistíme, kde sú aké čakacie doby, a potom môžme prípadne na tomto pracovať ďalej. Čiže berte to ako moju dobrú vôľu a príspevok k tomuto problému. V prípade, že ministerstvo zdravotníctva nezareaguje na moju ponuku, zvážim ďalšie kroky.
Ďalej som sa pýtal pána Počiatka, že ako je možné, že dve súkromné firmy zaviažu tretí subjekt k nejakému plneniu, hej? To v zásade, v princípe dva subjekty zaviažu tretí, aby niečo plnil. To je podľa zvláštne. V našom prípade sme svedkami naozaj vecí, ktoré nemajú možno precedens, že dve súkromné firmy svojím zmluvným aktom zaviazali štát k plneniu. To je tá povestná zmluva medzi SkyTollom a PayWellom. To znamená, SkyToll s PayWellom sa dohodol, vytvorili nejaký zmluvný akt a týmto zmluvným aktom zaviazali štát, aby platil za overovanie palivových kariet. Všetci dobre vieme, už sme to tu počuli, nie málo, lebo však chlapci na Cypre, jeden by neveril, aký tam je drahý život. Čiže tá miliarda, tu pod miliardu sa nejde, hej, v starých korunách, tá miliarda na ten Cyprus odíde.
Minister mi v zmysle najlepších tradícií ministerstva dopravy a arogancie, ktorá ide jak taký odor okolo pána Počiatka, tak presne v tomto zmysle odpovedal, že mi nemá čo v zásade na túto otázku odpovedať, lebo sa ho netýka. Že sa mám pýtať niekoho, koho sa týka. Tam mi prípadne, by som ocenil, že keby povedal, že koho sa mám pýtať? Lebo tá, celá tá záležitosť sa týkala jeho ministerstva. Ale dobre. Vypočujem teda, zahrám sa na blbého, že vypočujem teda to odporúčanie a budem interpelovať pána Boreca, že ako je možné, znova položím tú istú otázku, ako je možné, že dva subjekty sa dohodnú, že tretí subjekt zaviažu k nejakému plneniu?
Lebo toto sa tomuto biednemu štátu stalo. Naozaj. Tu sa dvaja dohodnú, že štát im bude platiť. Ja s Mičovským sa dohodnem, spravíme dneska večer zmluvu pri pive, že štát nám bude platiť 15 rokov. Za čo? A čo ja viem? Za niečo. Niečo vymyslíme (vyslovené s pobavením). Po druhom pive to pôjde ľahšie. A proste to tak bude.
Proste, viete, či si niekto uvedomuje tú absurditu toho, že čo je vlastne v tejto krajine možné. Naozaj je to zmluvný akt dvoch firiem, ktoré sa dohodli, a keď sa dopytoval, myslím, pán Zajac, že o zverejnenie tej zmluvy, ktorá by odhalila, že čo to vlastne dohodli, tak pán Počiatek odpovedal, že to nemôže zverejniť, lebo to je zmluvný akt dvoch súkromných firiem. Čiže ja sa ešte raz s pánom Mičovským dohodnem, že nám štát bude platiť dvadsať rokov za niečo, takú miliardu, minimum, a keby sa náhodou nejaký vrták pýtal, ako pán Zajac, že čo sme sa vlastne dohodli, tak to je tajné. Viete, to je naozaj, ľudia, pre vás prípadne, ktorí, vás ešte to chvíľku aj zaujíma alebo aspoň trošku máte kritického myslenia v sebe, toto sa naozaj stalo nie vo filme. To nie je Hitchcock, to nie je absurdné divadlo, to neni, ja neviem, čo to je, to je Slovenská republika rok 2014 až 2015. Toto naozaj sa stalo u nás.
Ďakujem pekne. A v zásade len technicky, nemá význam sa nechať pokorovať, hej. Čiže samozrejme nie som spokojný (vyslovené s pobavením) s odpoveďami, ale nežiadam o tom hlasovať.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
14:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:54
Jozef MikloškoJa teda k tomu by som povedal to, že tak ako existuje projekt PRIDE, ktorý aj vy garantujete, že pred adopciou musia rodičia 60 hodín pristúpiť k tomuto školeniu, dostanú štempeľ k tomu, až potom môžu ísť k adopcii, tak si to aj mnohí môžu rozmyslieť, tak by mal byť projekt, neviem, ako sa má volať, ktorý by vychoval k manželstvu a rodičovstvu pred manželstvom, nie v škole dávno ešte, ale pred manželstvom. A teda tam by mali ľudia dostať druhý štempeľ, keď idú k farárovi alebo na miestny úrad. A tretí štempeľ by mohli dostať vtedy, keď podajú žiadosť o rozvod, aby mali sa povinne zmieriť, alebo nie zmieriť, povinne navštíviť zmierovacie to zariadenie, poradenstvo, o ktorom teraz hovoríme. keď to ani potom nejde, dostanú tretí štempeľ, môžu ísť na rozvod.
Ďakujem.
Čiže čo poviete na to, pán minister? Čiže je potvrdené, ide po mne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.5.2015 o 14:54 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja som na tej konferencii včera bol, aspoň na začiatku. Veľmi pekné to tam bolo. A práve jeden z vašich poradcov, aj pána ministra financií, Tóno Marcinčin, vyprával veľmi zaujímavé fakty k tejto téme. Ale k tomu sa nechcem vracať. Mal vedecké výsledky, viaceré. Spomenul jeden z nich, ktorý sa týka našej témy, že autor Cuhorstová v roku 2010, ktorá robí roky manželské poradenstvo, uviedla, že až 70 % manželstiev sa jej podarilo po zmierovacom konaní zachrániť.
Ja teda k tomu by som povedal to, že tak ako existuje projekt PRIDE, ktorý aj vy garantujete, že pred adopciou musia rodičia 60 hodín pristúpiť k tomuto školeniu, dostanú štempeľ k tomu, až potom môžu ísť k adopcii, tak si to aj mnohí môžu rozmyslieť, tak by mal byť projekt, neviem, ako sa má volať, ktorý by vychoval k manželstvu a rodičovstvu pred manželstvom, nie v škole dávno ešte, ale pred manželstvom. A teda tam by mali ľudia dostať druhý štempeľ, keď idú k farárovi alebo na miestny úrad. A tretí štempeľ by mohli dostať vtedy, keď podajú žiadosť o rozvod, aby mali sa povinne zmieriť, alebo nie zmieriť, povinne navštíviť zmierovacie to zariadenie, poradenstvo, o ktorom teraz hovoríme. keď to ani potom nejde, dostanú tretí štempeľ, môžu ísť na rozvod.
Ďakujem.
Čiže čo poviete na to, pán minister? Čiže je potvrdené, ide po mne.
Autorizovaný
14:54
Pán poslanec, ja by som vedel tiež použiť niektoré čísla, len ťažko je hovoriť, že do akej miery bola účinná tá poradensko-psychologická poradňa, ale z tých 6200 prípadov skončilo nakoniec pre 2620 rodín pozitívne, že k rozvodu nedošlo. Tiež si myslím, že môže mať na to veľmi pozitívny vplyv aj to stretnutie s odborníkmi, kde sa mnohé veci mohli vyjasniť, vykonzultovať. Každopádne si myslím, že tá téma je aktuálna, dokonca by som povedal, že je vysoko aktuálna. A tak ako som naznačil, ten trend z hľadiska nejakých konzultácií a hľadaní tých najoptimálnejších riešení je vysoko aktuálny. A ja chcem poďakovať aj za tú konferenciu, ktorá tu včera bola, tiež bola istým spôsobom hľadaním východísk, ktoré tejto problematike je potrebné zabezpečiť. Všetko.
Autorizovaný
14:58
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Som rád, že otvárate túto tému, pretože vám chcem pripomenúť, že Slovenská republika je jediná krajina v celej Európe, kde je povolený zisk zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia. Áno, máme ešte dva štáty, kde zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk, ale iba z komerčného poistenia, nie z...
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Som rád, že otvárate túto tému, pretože vám chcem pripomenúť, že Slovenská republika je jediná krajina v celej Európe, kde je povolený zisk zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia. Áno, máme ešte dva štáty, kde zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk, ale iba z komerčného poistenia, nie z verejného zdravotného poistenia.
Ja sa skôr pýtam čím je Slovenská republika taká výnimočná, že povoľujeme zisk zdravotným poisťovniam z verejných zdrojov? Asi sme príliš bohatí a máme veľa financií v zdravotníctve, ktoré treba dať pacientovi.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má ambíciu riešiť samotné použitie tohto zisku, nakoľko pokiaľ je zisk takmer výlučne tvorený z verejných zdrojov, to znamená predpísané poistné, ktorého výška je určená zákonom, a občania majú zákonnú povinnosť toto poistné odviesť rovnako ako pri iných odvodoch a daní, prikladáme za správne určiť pravidlá pre ďalšie použitie takto vytvoreného zisku z verejných zdrojov.
Práve z dôvodu, aby nami zvolené riešenie bolo v súlade aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, je ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravené riešiť použitie zisku aj cestou návrhu na zmenu ústavného, Ústavy Slovenskej republiky tak, aby samotná ústava ako najvyšší zákon štátu plne odrážala naše stanovisko o ďalšom použití zisku, ktorý bol vytvorený zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, teda zo zdrojov verejných financií.
Pri pohľade na prípadné spory v rámci členských štátov Európskej únie vychádzame zo známych skutočností, podľa ktorých aj európske právo pokladá systém zdravotného zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch za systém, na ktorý sa nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže. Náš názor na postoj Európskej komisie v tejto veci je podporený aj nedávnym rozhodnutím Európskej komisie v konaní voči Slovenskej republike o údajnej štátnej pomoci. Jedná sa o rozhodnutie Európskej komisie C-2014/7277.
Komisia predovšetkým zistila, že zdravotné poisťovne nie sú podnikmi, keďže nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel Európskej únie.
Komisia vykonala porovnávacie posúdenie prítomnosti a relatívneho významu rôznych prvkov slovenského systému povinného zdravotného poistenia a Komisia pri svojom posúdení musela zobrať do úvahy zavedenie obmedzenej miery dosahovania zisku, obmedzeného stupňa hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o kvalitu služieb, nie však úroveň príspevkov do tohto systému. Na druhej strane Komisia zohľadnila sociálny a kolektívny charakter tohto systému. A systém verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike je založený na povinnom členstve a výška príspevkov je stanovená zákonom a úmerná príjmom poistenca, pričom poistenci majú zaručenú rovnakú minimálnu mieru dávok, ktorých hodnota sa neodvíja od výšky odvedených príspevkov.
Vyšetrovaním Európskej komisie sa ukázalo, že v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele a že systém je založený najmä na zásade solidarity. Európska komisia svoje rozhodnutie založila na zistení, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia nemá hospodársku povahu, takže zdravotné poisťovne nemožno pokladať za podnik v zmysle čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Z uvedeného rozhodnutia vychádza aj naše presvedčenie, že pokiaľ činnosť zdravotnej poisťovne, teda výkon zdravotného poistenia nemá ekonomickú povahu a týka sa ďalšieho použitia verejných financií, potom štát má právo určiť aj spôsob použitia zisku, ktorý je určený ako prebytok medzi výnosmi, poistné, t. j. verejné financie, a nákladmi, nakúpená zdravotná starostlivosť.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky samozrejme nemôže zaručiť, že po prijatí pravidiel pre použitie zisku nedôjde k prípadným sporom na európskej úrovni o charakter týchto opatrení. Sme však presvedčení, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyvinie maximálne úsilie pre elimináciu prípadných rizík predovšetkým z pohľadu na už prijaté rozhodnutie Európskej komisie v danej veci a že v prípadných sporoch bude Slovenská republika opierajúca sa o názor Európskej komisie vyjadrený v rozhodnutiach uvedených vyššie, úspešná a teda táto zmena nebude mať žiaden negatívny dopad na verejné financie. Naopak, práve stanovenie jednoznačných pravidiel pre použitie zisku vyprodukovaného z verejných financií v konečnom dôsledku prispeje k šetreniu verejných financií, nasmerovaniu odvodov na zdravotné poistenie, platených občanmi Slovenskej republiky tam, kam skutočne patria, do zdravotníctva, na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Som rád, že otvárate túto tému, pretože vám chcem pripomenúť, že Slovenská republika je jediná krajina v celej Európe, kde je povolený zisk zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia. Áno, máme ešte dva štáty, kde zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk, ale iba z komerčného poistenia, nie z verejného zdravotného poistenia.
Ja sa skôr pýtam čím je Slovenská republika taká výnimočná, že povoľujeme zisk zdravotným poisťovniam z verejných zdrojov? Asi sme príliš bohatí a máme veľa financií v zdravotníctve, ktoré treba dať pacientovi.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má ambíciu riešiť samotné použitie tohto zisku, nakoľko pokiaľ je zisk takmer výlučne tvorený z verejných zdrojov, to znamená predpísané poistné, ktorého výška je určená zákonom, a občania majú zákonnú povinnosť toto poistné odviesť rovnako ako pri iných odvodoch a daní, prikladáme za správne určiť pravidlá pre ďalšie použitie takto vytvoreného zisku z verejných zdrojov.
Práve z dôvodu, aby nami zvolené riešenie bolo v súlade aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, je ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravené riešiť použitie zisku aj cestou návrhu na zmenu ústavného, Ústavy Slovenskej republiky tak, aby samotná ústava ako najvyšší zákon štátu plne odrážala naše stanovisko o ďalšom použití zisku, ktorý bol vytvorený zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, teda zo zdrojov verejných financií.
Pri pohľade na prípadné spory v rámci členských štátov Európskej únie vychádzame zo známych skutočností, podľa ktorých aj európske právo pokladá systém zdravotného zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch za systém, na ktorý sa nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže. Náš názor na postoj Európskej komisie v tejto veci je podporený aj nedávnym rozhodnutím Európskej komisie v konaní voči Slovenskej republike o údajnej štátnej pomoci. Jedná sa o rozhodnutie Európskej komisie C-2014/7277.
Komisia predovšetkým zistila, že zdravotné poisťovne nie sú podnikmi, keďže nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel Európskej únie.
Komisia vykonala porovnávacie posúdenie prítomnosti a relatívneho významu rôznych prvkov slovenského systému povinného zdravotného poistenia a Komisia pri svojom posúdení musela zobrať do úvahy zavedenie obmedzenej miery dosahovania zisku, obmedzeného stupňa hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o kvalitu služieb, nie však úroveň príspevkov do tohto systému. Na druhej strane Komisia zohľadnila sociálny a kolektívny charakter tohto systému. A systém verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike je založený na povinnom členstve a výška príspevkov je stanovená zákonom a úmerná príjmom poistenca, pričom poistenci majú zaručenú rovnakú minimálnu mieru dávok, ktorých hodnota sa neodvíja od výšky odvedených príspevkov.
Vyšetrovaním Európskej komisie sa ukázalo, že v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele a že systém je založený najmä na zásade solidarity. Európska komisia svoje rozhodnutie založila na zistení, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia nemá hospodársku povahu, takže zdravotné poisťovne nemožno pokladať za podnik v zmysle čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Z uvedeného rozhodnutia vychádza aj naše presvedčenie, že pokiaľ činnosť zdravotnej poisťovne, teda výkon zdravotného poistenia nemá ekonomickú povahu a týka sa ďalšieho použitia verejných financií, potom štát má právo určiť aj spôsob použitia zisku, ktorý je určený ako prebytok medzi výnosmi, poistné, t. j. verejné financie, a nákladmi, nakúpená zdravotná starostlivosť.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky samozrejme nemôže zaručiť, že po prijatí pravidiel pre použitie zisku nedôjde k prípadným sporom na európskej úrovni o charakter týchto opatrení. Sme však presvedčení, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyvinie maximálne úsilie pre elimináciu prípadných rizík predovšetkým z pohľadu na už prijaté rozhodnutie Európskej komisie v danej veci a že v prípadných sporoch bude Slovenská republika opierajúca sa o názor Európskej komisie vyjadrený v rozhodnutiach uvedených vyššie, úspešná a teda táto zmena nebude mať žiaden negatívny dopad na verejné financie. Naopak, práve stanovenie jednoznačných pravidiel pre použitie zisku vyprodukovaného z verejných financií v konečnom dôsledku prispeje k šetreniu verejných financií, nasmerovaniu odvodov na zdravotné poistenie, platených občanmi Slovenskej republiky tam, kam skutočne patria, do zdravotníctva, na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
Autorizovaný
15:03
Tá prvá poznámka je, že naozaj zákaz zisku, ktorý realizovala prvá vláda Roberta Fica, sa ukázal ako protiústavný, rozhodol tak Ústavný súd Slovenskej republiky. A takisto sme so spoločnosťou Achmea ako Slovenská republika prehrali medzinárodnú arbitráž, dôsledkom toho máme v Luxembursku...
Tá prvá poznámka je, že naozaj zákaz zisku, ktorý realizovala prvá vláda Roberta Fica, sa ukázal ako protiústavný, rozhodol tak Ústavný súd Slovenskej republiky. A takisto sme so spoločnosťou Achmea ako Slovenská republika prehrali medzinárodnú arbitráž, dôsledkom toho máme v Luxembursku zablokovaných 39 mil. eur. A keď som sa zhruba pred rokom a pol s pánom, vtedy ešte poslancom Národnej rady, Ivanom Štefancom informoval u pána ministra Kažimíra, ako to vyzerá s právnymi službami, ktoré si Slovenská republika pri obhajovaní sa v tomto spore zaplatila, tak tá suma sa pohybovala cez 20 mil. eur. Čiže stálo nás to veľa peňazí a teraz to hovorím v prvej osobe množného čísla, lebo to stálo veľa peňazí občanov Slovenskej republiky, teda aj mňa ako občana Slovenskej republiky.
To, čo mi ale na tomto zámere trošku chýba, pán minister, a v tom vidím v tejto otvorenej snahe o zákaz zisku skôr predvolebnú kampaň, než skutočnosť, že nie je o tom ani čiarka v správe o stave zdravotníctva, ktorú ste predložili na výbor pre zdravotníctvo. O to viac, že tam nie je ani zmienka o jednej zdravotnej poisťovní, čo je takou politickou mantrou SMER-u v tomto druhom vládnutí Roberta Fica.
A moja posledná poznámka je, že súhlasím s vami, že poďme rozprávať o tom, ako obmedzíme zisk v zmysle ďalších povinností pre zdravotné poisťovne, v zmysle toho, čo viac majú poskytnúť poistencom na Slovensku, čiže ja si myslím, že táto diskusia je v tejto rovine na mieste. Ja osobne som aj predkladal takýto návrh zákona, ktorý chcel určiť jasné pravidlá, že každá odkladná starostlivosť na Slovensku má byť poskytnutá do jedného roka. A keď to zdravotná poisťovňa nezmanažuje svojmu poistencovi, v tom prípade si môže poistenec čerpať túto zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Európskej únii a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Aj keď si uvedomujem, že asi pán minister už nestihne odpovedať, napriek tomu možno len tri poznámky a budeme o tom diskutovať niekde inde.
Tá prvá poznámka je, že naozaj zákaz zisku, ktorý realizovala prvá vláda Roberta Fica, sa ukázal ako protiústavný, rozhodol tak Ústavný súd Slovenskej republiky. A takisto sme so spoločnosťou Achmea ako Slovenská republika prehrali medzinárodnú arbitráž, dôsledkom toho máme v Luxembursku zablokovaných 39 mil. eur. A keď som sa zhruba pred rokom a pol s pánom, vtedy ešte poslancom Národnej rady, Ivanom Štefancom informoval u pána ministra Kažimíra, ako to vyzerá s právnymi službami, ktoré si Slovenská republika pri obhajovaní sa v tomto spore zaplatila, tak tá suma sa pohybovala cez 20 mil. eur. Čiže stálo nás to veľa peňazí a teraz to hovorím v prvej osobe množného čísla, lebo to stálo veľa peňazí občanov Slovenskej republiky, teda aj mňa ako občana Slovenskej republiky.
To, čo mi ale na tomto zámere trošku chýba, pán minister, a v tom vidím v tejto otvorenej snahe o zákaz zisku skôr predvolebnú kampaň, než skutočnosť, že nie je o tom ani čiarka v správe o stave zdravotníctva, ktorú ste predložili na výbor pre zdravotníctvo. O to viac, že tam nie je ani zmienka o jednej zdravotnej poisťovní, čo je takou politickou mantrou SMER-u v tomto druhom vládnutí Roberta Fica.
A moja posledná poznámka je, že súhlasím s vami, že poďme rozprávať o tom, ako obmedzíme zisk v zmysle ďalších povinností pre zdravotné poisťovne, v zmysle toho, čo viac majú poskytnúť poistencom na Slovensku, čiže ja si myslím, že táto diskusia je v tejto rovine na mieste. Ja osobne som aj predkladal takýto návrh zákona, ktorý chcel určiť jasné pravidlá, že každá odkladná starostlivosť na Slovensku má byť poskytnutá do jedného roka. A keď to zdravotná poisťovňa nezmanažuje svojmu poistencovi, v tom prípade si môže poistenec čerpať túto zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Európskej únii a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
15:03
Ďakujem, skončil som.
Vážená pani predsedajúca, neprítomného predsedu vlády Roberta Fica zastúpim ja, neprítomného podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho zastúpim ja, neprítomného podpredsedu vlády ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka zastúpi pán podpredseda Peter Kažimír, minister financií a minister hospodárstva, neprítomného ministra spravodlivosti Tomáša Boreca zastúpi podpredseda vlády, minister financií a hospodárstva Peter Kažimír, ministra Maďariča zastúpi pán minister Ján Richter, ministra Čisláka zastúpi pán minister Ján Richter, ministra Počiatka pán Ľubomír Jahnátek a ministra Glváča pán Peter Žiga a tak isto pán minister životného prostredia zastúpi aj pána ministra školstva Juraja Draxlera.
Ďakujem, skončil som.
Autorizovaný
15:08
Vystúpenie v rozprave 15:08
Mikuláš HubaNa pána podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil niekoľkými otázkami.
Po prvé, ma zaujímalo, či je v súlade s platným právnym poriadkom...
Na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil niekoľkými otázkami.
Po prvé, ma zaujímalo, či je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky odhaľovať na Slovensku pamätníky vlastizradcom typu Vasila Biľaka. Z odpovede pána ministra som sa dozvedel, že otázky zriadenia a ďalšieho nakladania s týmto pamätníkom nie sú v pôsobnosti ministerstva vnútra. Mám teda doplňujúcu otázku. Nebolo by v pôsobnosti ministerstva vnútra, ani keby niekto na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave vztýčil povedzme 10 metrov vysokú sochu Adolfa Hitlera?
Po druhé. Chcel som vedieť, kedy príslušný krajský stavebný úrad spadajúci pod ministerstvo vnútra vydá pokyn na asanáciu stavby neďaleko Národnej rady na Beblavého ulici v Bratislave, ktorú Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky s definitívnou platnosťou označilo za čiernu stavbu. Pán minister vnútra ma vo svojej odpovedi "poučil", že ústredným orgánom pre stavebný poriadok a územné plánovanie je spomínané ministerstvo dopravy a nie jeho rezort. To samozrejme viem aj ja a nemám nič proti tomu, aby v tejto veci konalo v zmysle svojho rozhodnutia o nelegálnosti stavby aj spomínané ministerstvo. Ale nevidím, že by konalo. A tak som sa na ministra vnútra v tejto veci obrátil nie z dôvodu svojej kompetenčnej nevedomosti, ale v presvedčení, že účinnejšie páky na vykonanie tohto rozhodnutia má rezort vnútra a organizácie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, čo mi potvrdili aj viacerí odborníci. A preto s touto odpoveďou, žiaľ, nemôžem byť spokojný. Už aj preto, lebo kontroverzná stavba na Beblavého naďalej stojí a kompetentní si otázku jej definitívneho riešenia prehadzujú medzi sebou ako horúci zemiak. Asi sa budem musieť aj v tejto veci obrátiť na pána premiéra, ktorý ma však pravdepodobne opäť pošle za svojimi ministrami, a takto to pôjde dokolečka, dokola, predpokladám, že až do volieb v budúcom roku.
Ďalej som sa pýtal toho istého člena vlády na medializovaný výskyt, pôsobenie a možné riziká zo strany polovojenských mládežníckych zoskupení na Slovensku a na ich možné aktivity smerujúce k potláčaniu základných práv a slobôd. Pán minister mi odpovedal asi v tom duchu, že viaceré zoskupenia prevažne mladých ľudí sa stretávajú v rámci rôznych športovo-branných skupín neformálneho charakteru. Inými slovami, všetko je v poriadku. A tak ďalej. Renomovaný autor v mienkotvornom médiu však tvrdil opak, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti a opierajúc sa dokonca o výpovede niektorých členov týchto skupín. Možno by bolo dobré, keby ministerstvo vnútra vnieslo do týchto rozporuplných informácií trochu viac svetla, aby sme jedného dňa neboli nepríjemne prekvapení.
No a z odpovede na poslednú moju interpeláciu, adresovanú podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorá sa týkala nelegálne vybudovaných hausbótov na dunajských ramenách pod Bratislavou, som sa okrem iného dozvedel, že Policajný zbor v súčasnosti vyšetruje škody spáchané na biotopoch brehových porastov nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti plávajúcich zariadení, spôsobené v dôsledku vykonávania stavebných prác na brehových pozemkoch, výrubu stromov a kríkov, vykonávania terénnych úprav a stavieb, príjazdných ciest.
Trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia bolo začaté 23. júla 2012. Nechcem komentovať podľa mňa neadekvátne až absurdne dlhú dĺžku tohto konania, ale čo je nepochybne trestuhodné a o čom nemôžem mlčať, je fakt, že za tento čas sa vo výstavbe hausbótov a príslušnej infraštruktúry, ako aj s poškodzovaním prírody a životného prostredia naďalej vesele pokračovalo, žiaľ, v celkom oprávnenom presvedčení páchateľov, že žiadny sankčný postih za toto nehorázne počítanie aktérom s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí.
Pýtal som sa tiež, kto vydáva povolenia na vjazd motorových vozidiel k lokalitám okupovaným hausbótmi. Na čo som sa dozvedel, keďže žiadne verejné komunikácie k nim nevedú, že žiadne takéto povolenia sa údajne neudeľujú. No ale ako to, že tam potom tie, zväčša terénne automobily vo veľkom jazdia a kompetentní sa tvária, že to nevidia?! Že by to mali na svedomí mimozemšťania? Alebo je to skôr Kocúrkovo namiesto proklamovaného právneho štátu, v ktorom žijeme?
Pána ministra životného prostredia Petra Žigu som sa pýtal na niektoré sporné otázky, na ktoré sa ho pýtam opakovane už tri roky, týkajúce sa Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Tento rozvojový dokument strategického charakteru podľa odpovede ministra nemusel prejsť procesom povinného strategického hodnotenia vplyvov na životné prostredie, známeho pod skratkou SEA, pretože šlo iba o aktualizáciu programu platného do roku 2010. Vzhľadom na nedostatočné finančné kapacity sa podľa stanoviska nemohli zrealizovať potrebné opatrenia, a preto sa program platný do roku 2010, schválený uznesením vlády iba, v úvodzovkách, prolongoval.
Túto argumentáciu nemôžem akceptovať najmä z nasledujúcich dôvodov: Zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie jednoznačne určuje postup pri posudzovaní vplyvov aktualizácií strategických dokumentov. V žiadnom prípade nie je možné prijať myšlienkový konštrukt, že ak nebol posudzovaný program protipovodňovej ochrany do roku 2010, pochádzajúci ešte z roku 2000, netreba posudzovať prostredníctvom SEA ani aktualizáciu tohto programu. Práve naopak, ak v roku 2000 sa ignorovala európska smernica o EA/SEA, o to je viac potrebné venovať pozornosť posúdeniu aktualizácie doteraz neposúdenej stratégie dnes, keď je Slovensko už desať rokov členským štátom Európskej únie. Program protipovodňovej ochrany vraj nebol prezentovaný a zverejnený so zoznamom opatrení, ale obsahuje iba počet navrhovaných opatrení s predpokladanými nákladmi, mapovú prílohu jednotlivých navrhovaných opatrení a prehľad prioritných opatrení. To znie veľmi zaujímavo.
A preto sa pýtam: ak skutočne neexistuje zoznam jednotlivých opatrení, ako mohla byť vytvorená mapa jednotlivých opatrení, ako mohli byť vybrané prioritné opatrenia, aké vôbec boli kritériá na ich výber? Ako mohol byť presne stanovený počet 594 uvažovaných opatrení? Prečo ich nie je 593 alebo 595, alebo nejaký iný počet?
Opäť sa pýtam, pán minister Žiga, existuje, alebo neexistuje zoznam opatrení prislúchajúcich k Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020? Ak existuje, tak prečo nie je prístupný? Ak neexistuje, ako bola vytvorená mapa? Ako boli opatrenia vyšpecifikované a vyčíslené potrebné náklady na ne? Pritom článok, teda zákon, pardon, č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov hovorí v Prílohe 8, že akékoľvek opatrenia protipovodňovej ochrany, akékoľvek, musí teda prejsť zisťovacím konaním bez akéhokoľvek obmedzenia.
Ak existuje zoznam opatrení, tak program je jednoznačne strategickým dokumentom, podliehajúcim posúdeniu procedúrou SEA, pretože § 4 ods. 1 hovorí, že, citujem: "Predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť napríklad, okrem iného, vodného hospodárstva alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré, teda dokumenty, majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v Prílohe č. 8. Okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni, teda týchto sa táto povinnosť netýka, ale to nie je prípad tohto celoštátneho dokumentu, samozrejme.
V odpovedi ministra Žigu sa navodzuje dojem, že ide, v úvodzovkách, iba o materiál predstavený na tlačovej konferencii a predsa sa nebude posudzovať prostredníctvom SEA každý materiál, ktorý je predstavený na nejakej tlačovej konferencii a podobne. Pravda je však taká, že toto nie je nejaký materiál na tlačovku, ale materiál, ktorý hovorí o identifikovaných nákladoch viac ako 1 mld. eur, z čoho by malo ísť cca 400 mil. eur z eurofondov.
Nie je už načase, vážený pán minister, aj keď tu, ale sedíte tu, výborne, po troch rokoch vodenia poslancov, verejnosti a Bruselu za nos začať si hovoriť pravdu? Alebo kalkulujete s tým, že takto v tichosti zastaviate a znehodnotíte všetky slovenské toky a potoky rôznymi výtvormi bez toho, aby sme sa vo vašich zámeroch s verejnými financiami a celospoločenskými prírodnými hodnotami náležite orientovali?
Zároveň som sa toho istého pána ministra Žigu, teda ministra životného prostredia, pýtal na situáciu okolo náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodu ochrany prírody. Je to vec, ktorá bola pre tohto pána ministra hlavným argumentom, keď pred viac ako jeden a pol rokom predkladal novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. V skutočnosti sa ani po uplynutí tejto pomerne dlhej doby v tejto veci nič konkrétneho neudialo, a tak asi niečo nie je v poriadku. Alebo poviem to inak. To všetko, čo mi píše pán minister Žiga vo svojej odpovedi, nevedel v čase, keď tak zanietene obhajoval svoj návrh zákona, odmietal všetky zmysluplné a konštruktívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy?
Nedokážem sa stotožniť ani s argumentom, že finančné úhrady spomínaných náhrad sa realizujú z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Ochrana prírody je predsa v gescii vášho rezortu, pán minister, vy ste boli gestorom prípravy inkriminovanej novely zákona o ochrane prírody a krajiny a je vašou, keď už nie inou, tak aspoň morálnou či stavovskou povinnosťou, zasadzovať sa vo vláde za také rozhodnutia, ktoré budú v prospech ochrany prírody, aj keď bezprostredný výkon týchto rozhodnutí môže byť v kompetencii niektorého z vašich kolegov."
Vo svojej odpovedi tiež uvádzate, že finančné zabezpečenie náhrad v prípade TANAP-u a Národného parku Slovenský raj bude súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia na roky 2016 až 2018. Dovolím si o tom pochybovať, lebo ak by to tak bolo, potom by sa takáto položka bola objavila už v rozpočte na roky 2015 až 2017, a tam som ju nenašiel.
A napokon nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou na moju dlhodobo opakovanú požiadavku alebo návrh na financovanie náhrad majetkovej ujmy neštátnych vlastníkov zo ziskov subjektov profitujúcich zo svojho pôsobenia na území národných parkov a iných chránených území. Tvrdíte, že si to vyžaduje rad systémových krokov, a medzi riadkami sa dá čítať, že to tým pádom je príliš náročné na to, aby sa takéto riešenie dalo operatívne realizovať. Otázka znie, nedejú sa však vo sfére tvorby a novelizácie daňovo-odvodových a iných finančných nástrojov a opatrení podchvíľou oveľa náročnejšie operácie? Nie je skutočný dôvod toho, že sa vám do tejto logickej a užitočnej operácie nechce, niekde inde? Napríklad v nadštandardnej zhovievavosti a ústretovosti k subjektom, ktoré zo svojich ekonomických aktivít v chránených územiach profitujú, ak nemám priamo povedať, že na nich parazitujú? Obávam sa, že skôr toto druhé vysvetlenie bude bližšie k pravde.
Na druhej strane ma potešila odpoveď pána ministra Žigu k inej problematike, na ktorú som sa pýtal, a to vo veci nelegálneho výrubu lesného porastu v Rusovciach. A z tej odpovede som sa dozvedel, že v tejto veci začali konať orgány činné v trestnom konaní. Dokonca dokážem akceptovať aj tvrdenie uvedené v závere jeho odpovede, že "porušovaniu platnej právnej úpravy na úseku ochrany drevín nie sú orgány a organizácie ochrany prírody objektívne schopné vždy zabrániť". Beriem. S čím však mám v tejto súvislosti vážny problém, to je otázka, či ministerstvo životného prostredia a jeho čelný predstaviteľ vždy robia všetko pre to, aby sa takýmto prípadom predišlo, a keď už k takýmto nežiadúcim trestuhodným situáciám dôjde, či urobili skutočne maximum pre to, aby takéto nelegálne aktivity namierené proti prírode patrične sankcionovali. Teda nie nijako alebo symbolicky ako dosiaľ, ale účinne a s dostatočným odstrašujúcim efektom. Ak súčasná právna úprava na to nepostačuje, čo bráni SMER-u – SD, aby ju zmenil?
A teraz mi dovoľte pár slov k odpovedi pána ministra Žigu na moju interpeláciu týkajúcu sa nedostatočnej ochrany lokality Sandberg v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla. Vo svojej odpovedi pán minister okrem iného uvádza, že rezort životného prostredia neakceptuje a netoleruje devastáciu chráneného územia Sandberg. Bol by som veľmi rád, keby tomu tak bolo, ale chodím na Devínsku Kobylu i do okolia Sandbergu príliš často na to, aby som nevidel, že realita je úplne iná. Pritom nespochybňujem charakter oplotenia lokality, ale to, že občania, ktorí ho nerešpektujú a poškodzujú a vnikajú do chráneného územia, čím ho zjavne devastujú, nie sú sankcionovaní, ba ani dôsledne napomenutí. V tejto súvislosti som tu mal pripravenú aj zmienku o akejsi analógii s dopravnými priestupkami, napríklad keď parkujete na mieste, ktoré nie je vyhradené na parkovanie, a odtiahnu vás, alebo vám dajú "papuču", tak všetci to viac-menej akceptujeme, že tak to asi má byť, a síce škrípeme zubami, ale berieme to ako nutné zlo. Je to celospoločenská škoda spravidla neporovnateľne menšia v porovnaní s devastáciou tejto svetoznámej lokality Sandberg a napriek tomu, tu podobné postihy by sme považovali za nejaké neadekvátne. Pýtam sa prečo? Chcem zdôrazniť, že v tejto súvislosti celkom neobstojí ani zamlčaný predpoklad, na ktorom celá tá argumentácia nedostatočnej ochrany stojí a padá, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je pasívna preto, lebo nemá dostatočné kapacity na to, aby ochránila ani len tie najvzácnejšie hodnoty slovenskej prírody. Bol som to zhodou okolností práve ja, kto pri decembrovom prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na roky 2015 až ´17 navrhol navýšenie rozpočtu pre Štátnu ochranu prírody a ďalšie podobné rozpočtové organizácie vo vašom rezorte, pán minister. Identifikoval som dokonca aj zdroje, z ktorých by sa pomaly ľahko dalo toto navýšenie realizovať. Neviem, prečo vaši stranícki kolegovia a kolegyne v poslaneckých laviciach tento môj návrh nepodporili. Asi ste im to zabudli odporúčať.
Ak to mám zhrnúť, nemôžem súhlasiť so žiadnymi výhovorkami, prečo sa Sandberg účinne chrániť nedá. My ho jednoducho účinne a dôsledne chrániť musíme aj za cenu nepopulárnych opatrení. Je to naša povinnosť vo vzťahu k súčasnosti i budúcnosti, voči tejto krajine i voči svetu. Ak nedokážete uchrániť túto svetoznámu lokalitu pred devastáciou, mali by ste, vážený pán minister Žiga, na svoj post rezignovať. Vy ste ma k tomu istému vyzvali pred rokom a ja som to vzápätí urobil, aj keď z iných dôvodov, nie kvôli vašej výzve.
Zaujímavé odpovede som sa dozvedel aj na moje interpelácie týkajúce sa trestuhodne chátrajúcej Národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľa v Rusovciach, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Úradu vlády Slovenskej republiky. Na túto škandalóznu kauzu a na vyvodenie politickej a trestnoprávnej zodpovednosti za ňu som sa pýtal predsedu vlády a ministra kultúry.
Ako som sa dozvedel z odpovede prvého z menovaných, Správa zariadení Úradu vlády ako správca tohto majetku v rokoch ´95 až 2011 dlhodobo nemala vo svojom rozpočte vyčlenené prostriedky na realizáciu rekonštrukcie kaštieľa. Táto časť odpovede pána predsedu vlády priam zvádza k otázke: ktože bol na čele slovenskej vlády v rokoch 2006 až 2010 a kto mal väčšinu v parlamente, keď sa schvaľoval štátny rozpočet na inkriminované roky? Okrem toho som sa dozvedel, že citujem: "V roku 2013 bol Úradom vlády zriadený Riadiaci výbor pre rekonštrukciu Kaštieľa v Rusovciach a priľahlého areálu. Táto rekonštrukcia je aj vzhľadom na zdedenú situáciu z minulosti náročný projekt, ale zároveň je pre Úrad vlády a ďalšie spolupracujúce rezorty výzvou na záchranu jednej z najkrajších historických pamiatok na Slovensku".
Ja už len dodávam, že problém je len to, že ak bude Úrad vlády k tejto národnej kultúrnej pamiatke pristupovať tak ako dosiaľ, nezostane tam kameň na kameni.
Pán minister kultúry Marek Maďarič na moju obdobnú interpeláciu v tejto iste veci odpovedal ešte kurióznejšie, citujem: "Genézu sporu, doterajšiu obnovu, ako aj ďalší postup prípravy obnovy v kompletnom rozsahu môže poskytnúť Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je po definitívnom potvrdení vlastníka v roku 2012 správcom majetku štátu. V zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. je za stav národnej kultúrnej pamiatky zodpovedný vlastník. Objektívne treba uznať, že súdny spor spochybňoval rozhodujúcu investíciu do záchrany národnej kultúrnej pamiatky, najmä ak by mala byť financovaná z verejných zdrojov. Otázka postihu by bola na mieste," a toto je tá, myslím si, kuriózna časť, "ak by bolo vlastníctvo preukázateľne určené a vlastník mal k dispozícii finančné zdroje a tieto na zabezpečenie zodpovedajúceho stavu nepoužil. Štát však finančné prostriedky na záchranu a obnovu pre správcu nevyčlenil." Otázka prečo?
Tu sa musím pristaviť. Stavba garáží na Bratislavskom hrade je dôkazom toho, že štát mal dostatok prostriedkov na obnovu Kaštieľa v Rusovciach, len ich použil na úplne iný účel a trestuhodne ich premrhal na aktivitu, prinášajúcu nepochybne viac škody ako úžitku.
Ale pokračujme v citáte zo stanoviska pána ministra kultúry, lebo aj ďalšia jeho časť je veľmi zaujímavá, citujem: "Nakoľko Úrad vlády Slovenskej republiky je rozpočtovou organizáciou štátu, je potrebné finančné prostriedky pre záchranu národnej kultúrnej pamiatky vyčleniť, ak nie sú iné zdroje, zo štátneho rozpočtu, k čomu môžu prispieť aj poslanci Národnej rady pri jeho schvaľovaní." Tu pán minister prejavil naozaj zmysel pre humor, len je to humor trošku nemiestny. Opäť sa pýtam, poslanci za ktorú politickú stranu majú v tejto Národnej rade väčšinu? Prišiel niekto zo straníckych kolegov a kolegýň pána ministra Maďariča s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by do rozpočtu tieto zdroje dostal? Nabádal niekoho na takúto aktivitu pán minister? Ja osobne o tom neviem. Podporil niekto zo SMER-u – SD naše pozmeňujúce návrhy, ktoré smerovali práve týmto smerom? Pokiaľ som dobre informovaný, odpovede na tieto moje otázky by boli štyrikrát nie. A taká je aj moja odpoveď na túto odpoveď pána ministra.
Už len záverečná veta. Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby sme pri bodoch č. 1, 2, 8, 36, 37, 40, 41 a 42 zoznamu odpovedí na interpelácie hlasovali o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
14.5.2015 o 15:08 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, v uplynulom období som sa na členov vlády obrátil s rekordným počtom 13-ch interpelácií, nebudem reagovať na všetky odpovede, ale na to, čo ma na nich zaujalo, teda na väčšinu z nich, musím povedať.
Na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil niekoľkými otázkami.
Po prvé, ma zaujímalo, či je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky odhaľovať na Slovensku pamätníky vlastizradcom typu Vasila Biľaka. Z odpovede pána ministra som sa dozvedel, že otázky zriadenia a ďalšieho nakladania s týmto pamätníkom nie sú v pôsobnosti ministerstva vnútra. Mám teda doplňujúcu otázku. Nebolo by v pôsobnosti ministerstva vnútra, ani keby niekto na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave vztýčil povedzme 10 metrov vysokú sochu Adolfa Hitlera?
Po druhé. Chcel som vedieť, kedy príslušný krajský stavebný úrad spadajúci pod ministerstvo vnútra vydá pokyn na asanáciu stavby neďaleko Národnej rady na Beblavého ulici v Bratislave, ktorú Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky s definitívnou platnosťou označilo za čiernu stavbu. Pán minister vnútra ma vo svojej odpovedi "poučil", že ústredným orgánom pre stavebný poriadok a územné plánovanie je spomínané ministerstvo dopravy a nie jeho rezort. To samozrejme viem aj ja a nemám nič proti tomu, aby v tejto veci konalo v zmysle svojho rozhodnutia o nelegálnosti stavby aj spomínané ministerstvo. Ale nevidím, že by konalo. A tak som sa na ministra vnútra v tejto veci obrátil nie z dôvodu svojej kompetenčnej nevedomosti, ale v presvedčení, že účinnejšie páky na vykonanie tohto rozhodnutia má rezort vnútra a organizácie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, čo mi potvrdili aj viacerí odborníci. A preto s touto odpoveďou, žiaľ, nemôžem byť spokojný. Už aj preto, lebo kontroverzná stavba na Beblavého naďalej stojí a kompetentní si otázku jej definitívneho riešenia prehadzujú medzi sebou ako horúci zemiak. Asi sa budem musieť aj v tejto veci obrátiť na pána premiéra, ktorý ma však pravdepodobne opäť pošle za svojimi ministrami, a takto to pôjde dokolečka, dokola, predpokladám, že až do volieb v budúcom roku.
Ďalej som sa pýtal toho istého člena vlády na medializovaný výskyt, pôsobenie a možné riziká zo strany polovojenských mládežníckych zoskupení na Slovensku a na ich možné aktivity smerujúce k potláčaniu základných práv a slobôd. Pán minister mi odpovedal asi v tom duchu, že viaceré zoskupenia prevažne mladých ľudí sa stretávajú v rámci rôznych športovo-branných skupín neformálneho charakteru. Inými slovami, všetko je v poriadku. A tak ďalej. Renomovaný autor v mienkotvornom médiu však tvrdil opak, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti a opierajúc sa dokonca o výpovede niektorých členov týchto skupín. Možno by bolo dobré, keby ministerstvo vnútra vnieslo do týchto rozporuplných informácií trochu viac svetla, aby sme jedného dňa neboli nepríjemne prekvapení.
No a z odpovede na poslednú moju interpeláciu, adresovanú podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorá sa týkala nelegálne vybudovaných hausbótov na dunajských ramenách pod Bratislavou, som sa okrem iného dozvedel, že Policajný zbor v súčasnosti vyšetruje škody spáchané na biotopoch brehových porastov nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti plávajúcich zariadení, spôsobené v dôsledku vykonávania stavebných prác na brehových pozemkoch, výrubu stromov a kríkov, vykonávania terénnych úprav a stavieb, príjazdných ciest.
Trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia bolo začaté 23. júla 2012. Nechcem komentovať podľa mňa neadekvátne až absurdne dlhú dĺžku tohto konania, ale čo je nepochybne trestuhodné a o čom nemôžem mlčať, je fakt, že za tento čas sa vo výstavbe hausbótov a príslušnej infraštruktúry, ako aj s poškodzovaním prírody a životného prostredia naďalej vesele pokračovalo, žiaľ, v celkom oprávnenom presvedčení páchateľov, že žiadny sankčný postih za toto nehorázne počítanie aktérom s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí.
Pýtal som sa tiež, kto vydáva povolenia na vjazd motorových vozidiel k lokalitám okupovaným hausbótmi. Na čo som sa dozvedel, keďže žiadne verejné komunikácie k nim nevedú, že žiadne takéto povolenia sa údajne neudeľujú. No ale ako to, že tam potom tie, zväčša terénne automobily vo veľkom jazdia a kompetentní sa tvária, že to nevidia?! Že by to mali na svedomí mimozemšťania? Alebo je to skôr Kocúrkovo namiesto proklamovaného právneho štátu, v ktorom žijeme?
Pána ministra životného prostredia Petra Žigu som sa pýtal na niektoré sporné otázky, na ktoré sa ho pýtam opakovane už tri roky, týkajúce sa Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Tento rozvojový dokument strategického charakteru podľa odpovede ministra nemusel prejsť procesom povinného strategického hodnotenia vplyvov na životné prostredie, známeho pod skratkou SEA, pretože šlo iba o aktualizáciu programu platného do roku 2010. Vzhľadom na nedostatočné finančné kapacity sa podľa stanoviska nemohli zrealizovať potrebné opatrenia, a preto sa program platný do roku 2010, schválený uznesením vlády iba, v úvodzovkách, prolongoval.
Túto argumentáciu nemôžem akceptovať najmä z nasledujúcich dôvodov: Zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie jednoznačne určuje postup pri posudzovaní vplyvov aktualizácií strategických dokumentov. V žiadnom prípade nie je možné prijať myšlienkový konštrukt, že ak nebol posudzovaný program protipovodňovej ochrany do roku 2010, pochádzajúci ešte z roku 2000, netreba posudzovať prostredníctvom SEA ani aktualizáciu tohto programu. Práve naopak, ak v roku 2000 sa ignorovala európska smernica o EA/SEA, o to je viac potrebné venovať pozornosť posúdeniu aktualizácie doteraz neposúdenej stratégie dnes, keď je Slovensko už desať rokov členským štátom Európskej únie. Program protipovodňovej ochrany vraj nebol prezentovaný a zverejnený so zoznamom opatrení, ale obsahuje iba počet navrhovaných opatrení s predpokladanými nákladmi, mapovú prílohu jednotlivých navrhovaných opatrení a prehľad prioritných opatrení. To znie veľmi zaujímavo.
A preto sa pýtam: ak skutočne neexistuje zoznam jednotlivých opatrení, ako mohla byť vytvorená mapa jednotlivých opatrení, ako mohli byť vybrané prioritné opatrenia, aké vôbec boli kritériá na ich výber? Ako mohol byť presne stanovený počet 594 uvažovaných opatrení? Prečo ich nie je 593 alebo 595, alebo nejaký iný počet?
Opäť sa pýtam, pán minister Žiga, existuje, alebo neexistuje zoznam opatrení prislúchajúcich k Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020? Ak existuje, tak prečo nie je prístupný? Ak neexistuje, ako bola vytvorená mapa? Ako boli opatrenia vyšpecifikované a vyčíslené potrebné náklady na ne? Pritom článok, teda zákon, pardon, č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov hovorí v Prílohe 8, že akékoľvek opatrenia protipovodňovej ochrany, akékoľvek, musí teda prejsť zisťovacím konaním bez akéhokoľvek obmedzenia.
Ak existuje zoznam opatrení, tak program je jednoznačne strategickým dokumentom, podliehajúcim posúdeniu procedúrou SEA, pretože § 4 ods. 1 hovorí, že, citujem: "Predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť napríklad, okrem iného, vodného hospodárstva alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré, teda dokumenty, majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v Prílohe č. 8. Okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni, teda týchto sa táto povinnosť netýka, ale to nie je prípad tohto celoštátneho dokumentu, samozrejme.
V odpovedi ministra Žigu sa navodzuje dojem, že ide, v úvodzovkách, iba o materiál predstavený na tlačovej konferencii a predsa sa nebude posudzovať prostredníctvom SEA každý materiál, ktorý je predstavený na nejakej tlačovej konferencii a podobne. Pravda je však taká, že toto nie je nejaký materiál na tlačovku, ale materiál, ktorý hovorí o identifikovaných nákladoch viac ako 1 mld. eur, z čoho by malo ísť cca 400 mil. eur z eurofondov.
Nie je už načase, vážený pán minister, aj keď tu, ale sedíte tu, výborne, po troch rokoch vodenia poslancov, verejnosti a Bruselu za nos začať si hovoriť pravdu? Alebo kalkulujete s tým, že takto v tichosti zastaviate a znehodnotíte všetky slovenské toky a potoky rôznymi výtvormi bez toho, aby sme sa vo vašich zámeroch s verejnými financiami a celospoločenskými prírodnými hodnotami náležite orientovali?
Zároveň som sa toho istého pána ministra Žigu, teda ministra životného prostredia, pýtal na situáciu okolo náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodu ochrany prírody. Je to vec, ktorá bola pre tohto pána ministra hlavným argumentom, keď pred viac ako jeden a pol rokom predkladal novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. V skutočnosti sa ani po uplynutí tejto pomerne dlhej doby v tejto veci nič konkrétneho neudialo, a tak asi niečo nie je v poriadku. Alebo poviem to inak. To všetko, čo mi píše pán minister Žiga vo svojej odpovedi, nevedel v čase, keď tak zanietene obhajoval svoj návrh zákona, odmietal všetky zmysluplné a konštruktívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy?
Nedokážem sa stotožniť ani s argumentom, že finančné úhrady spomínaných náhrad sa realizujú z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Ochrana prírody je predsa v gescii vášho rezortu, pán minister, vy ste boli gestorom prípravy inkriminovanej novely zákona o ochrane prírody a krajiny a je vašou, keď už nie inou, tak aspoň morálnou či stavovskou povinnosťou, zasadzovať sa vo vláde za také rozhodnutia, ktoré budú v prospech ochrany prírody, aj keď bezprostredný výkon týchto rozhodnutí môže byť v kompetencii niektorého z vašich kolegov."
Vo svojej odpovedi tiež uvádzate, že finančné zabezpečenie náhrad v prípade TANAP-u a Národného parku Slovenský raj bude súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia na roky 2016 až 2018. Dovolím si o tom pochybovať, lebo ak by to tak bolo, potom by sa takáto položka bola objavila už v rozpočte na roky 2015 až 2017, a tam som ju nenašiel.
A napokon nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou na moju dlhodobo opakovanú požiadavku alebo návrh na financovanie náhrad majetkovej ujmy neštátnych vlastníkov zo ziskov subjektov profitujúcich zo svojho pôsobenia na území národných parkov a iných chránených území. Tvrdíte, že si to vyžaduje rad systémových krokov, a medzi riadkami sa dá čítať, že to tým pádom je príliš náročné na to, aby sa takéto riešenie dalo operatívne realizovať. Otázka znie, nedejú sa však vo sfére tvorby a novelizácie daňovo-odvodových a iných finančných nástrojov a opatrení podchvíľou oveľa náročnejšie operácie? Nie je skutočný dôvod toho, že sa vám do tejto logickej a užitočnej operácie nechce, niekde inde? Napríklad v nadštandardnej zhovievavosti a ústretovosti k subjektom, ktoré zo svojich ekonomických aktivít v chránených územiach profitujú, ak nemám priamo povedať, že na nich parazitujú? Obávam sa, že skôr toto druhé vysvetlenie bude bližšie k pravde.
Na druhej strane ma potešila odpoveď pána ministra Žigu k inej problematike, na ktorú som sa pýtal, a to vo veci nelegálneho výrubu lesného porastu v Rusovciach. A z tej odpovede som sa dozvedel, že v tejto veci začali konať orgány činné v trestnom konaní. Dokonca dokážem akceptovať aj tvrdenie uvedené v závere jeho odpovede, že "porušovaniu platnej právnej úpravy na úseku ochrany drevín nie sú orgány a organizácie ochrany prírody objektívne schopné vždy zabrániť". Beriem. S čím však mám v tejto súvislosti vážny problém, to je otázka, či ministerstvo životného prostredia a jeho čelný predstaviteľ vždy robia všetko pre to, aby sa takýmto prípadom predišlo, a keď už k takýmto nežiadúcim trestuhodným situáciám dôjde, či urobili skutočne maximum pre to, aby takéto nelegálne aktivity namierené proti prírode patrične sankcionovali. Teda nie nijako alebo symbolicky ako dosiaľ, ale účinne a s dostatočným odstrašujúcim efektom. Ak súčasná právna úprava na to nepostačuje, čo bráni SMER-u – SD, aby ju zmenil?
A teraz mi dovoľte pár slov k odpovedi pána ministra Žigu na moju interpeláciu týkajúcu sa nedostatočnej ochrany lokality Sandberg v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla. Vo svojej odpovedi pán minister okrem iného uvádza, že rezort životného prostredia neakceptuje a netoleruje devastáciu chráneného územia Sandberg. Bol by som veľmi rád, keby tomu tak bolo, ale chodím na Devínsku Kobylu i do okolia Sandbergu príliš často na to, aby som nevidel, že realita je úplne iná. Pritom nespochybňujem charakter oplotenia lokality, ale to, že občania, ktorí ho nerešpektujú a poškodzujú a vnikajú do chráneného územia, čím ho zjavne devastujú, nie sú sankcionovaní, ba ani dôsledne napomenutí. V tejto súvislosti som tu mal pripravenú aj zmienku o akejsi analógii s dopravnými priestupkami, napríklad keď parkujete na mieste, ktoré nie je vyhradené na parkovanie, a odtiahnu vás, alebo vám dajú "papuču", tak všetci to viac-menej akceptujeme, že tak to asi má byť, a síce škrípeme zubami, ale berieme to ako nutné zlo. Je to celospoločenská škoda spravidla neporovnateľne menšia v porovnaní s devastáciou tejto svetoznámej lokality Sandberg a napriek tomu, tu podobné postihy by sme považovali za nejaké neadekvátne. Pýtam sa prečo? Chcem zdôrazniť, že v tejto súvislosti celkom neobstojí ani zamlčaný predpoklad, na ktorom celá tá argumentácia nedostatočnej ochrany stojí a padá, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je pasívna preto, lebo nemá dostatočné kapacity na to, aby ochránila ani len tie najvzácnejšie hodnoty slovenskej prírody. Bol som to zhodou okolností práve ja, kto pri decembrovom prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na roky 2015 až ´17 navrhol navýšenie rozpočtu pre Štátnu ochranu prírody a ďalšie podobné rozpočtové organizácie vo vašom rezorte, pán minister. Identifikoval som dokonca aj zdroje, z ktorých by sa pomaly ľahko dalo toto navýšenie realizovať. Neviem, prečo vaši stranícki kolegovia a kolegyne v poslaneckých laviciach tento môj návrh nepodporili. Asi ste im to zabudli odporúčať.
Ak to mám zhrnúť, nemôžem súhlasiť so žiadnymi výhovorkami, prečo sa Sandberg účinne chrániť nedá. My ho jednoducho účinne a dôsledne chrániť musíme aj za cenu nepopulárnych opatrení. Je to naša povinnosť vo vzťahu k súčasnosti i budúcnosti, voči tejto krajine i voči svetu. Ak nedokážete uchrániť túto svetoznámu lokalitu pred devastáciou, mali by ste, vážený pán minister Žiga, na svoj post rezignovať. Vy ste ma k tomu istému vyzvali pred rokom a ja som to vzápätí urobil, aj keď z iných dôvodov, nie kvôli vašej výzve.
Zaujímavé odpovede som sa dozvedel aj na moje interpelácie týkajúce sa trestuhodne chátrajúcej Národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľa v Rusovciach, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Úradu vlády Slovenskej republiky. Na túto škandalóznu kauzu a na vyvodenie politickej a trestnoprávnej zodpovednosti za ňu som sa pýtal predsedu vlády a ministra kultúry.
Ako som sa dozvedel z odpovede prvého z menovaných, Správa zariadení Úradu vlády ako správca tohto majetku v rokoch ´95 až 2011 dlhodobo nemala vo svojom rozpočte vyčlenené prostriedky na realizáciu rekonštrukcie kaštieľa. Táto časť odpovede pána predsedu vlády priam zvádza k otázke: ktože bol na čele slovenskej vlády v rokoch 2006 až 2010 a kto mal väčšinu v parlamente, keď sa schvaľoval štátny rozpočet na inkriminované roky? Okrem toho som sa dozvedel, že citujem: "V roku 2013 bol Úradom vlády zriadený Riadiaci výbor pre rekonštrukciu Kaštieľa v Rusovciach a priľahlého areálu. Táto rekonštrukcia je aj vzhľadom na zdedenú situáciu z minulosti náročný projekt, ale zároveň je pre Úrad vlády a ďalšie spolupracujúce rezorty výzvou na záchranu jednej z najkrajších historických pamiatok na Slovensku".
Ja už len dodávam, že problém je len to, že ak bude Úrad vlády k tejto národnej kultúrnej pamiatke pristupovať tak ako dosiaľ, nezostane tam kameň na kameni.
Pán minister kultúry Marek Maďarič na moju obdobnú interpeláciu v tejto iste veci odpovedal ešte kurióznejšie, citujem: "Genézu sporu, doterajšiu obnovu, ako aj ďalší postup prípravy obnovy v kompletnom rozsahu môže poskytnúť Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je po definitívnom potvrdení vlastníka v roku 2012 správcom majetku štátu. V zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. je za stav národnej kultúrnej pamiatky zodpovedný vlastník. Objektívne treba uznať, že súdny spor spochybňoval rozhodujúcu investíciu do záchrany národnej kultúrnej pamiatky, najmä ak by mala byť financovaná z verejných zdrojov. Otázka postihu by bola na mieste," a toto je tá, myslím si, kuriózna časť, "ak by bolo vlastníctvo preukázateľne určené a vlastník mal k dispozícii finančné zdroje a tieto na zabezpečenie zodpovedajúceho stavu nepoužil. Štát však finančné prostriedky na záchranu a obnovu pre správcu nevyčlenil." Otázka prečo?
Tu sa musím pristaviť. Stavba garáží na Bratislavskom hrade je dôkazom toho, že štát mal dostatok prostriedkov na obnovu Kaštieľa v Rusovciach, len ich použil na úplne iný účel a trestuhodne ich premrhal na aktivitu, prinášajúcu nepochybne viac škody ako úžitku.
Ale pokračujme v citáte zo stanoviska pána ministra kultúry, lebo aj ďalšia jeho časť je veľmi zaujímavá, citujem: "Nakoľko Úrad vlády Slovenskej republiky je rozpočtovou organizáciou štátu, je potrebné finančné prostriedky pre záchranu národnej kultúrnej pamiatky vyčleniť, ak nie sú iné zdroje, zo štátneho rozpočtu, k čomu môžu prispieť aj poslanci Národnej rady pri jeho schvaľovaní." Tu pán minister prejavil naozaj zmysel pre humor, len je to humor trošku nemiestny. Opäť sa pýtam, poslanci za ktorú politickú stranu majú v tejto Národnej rade väčšinu? Prišiel niekto zo straníckych kolegov a kolegýň pána ministra Maďariča s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by do rozpočtu tieto zdroje dostal? Nabádal niekoho na takúto aktivitu pán minister? Ja osobne o tom neviem. Podporil niekto zo SMER-u – SD naše pozmeňujúce návrhy, ktoré smerovali práve týmto smerom? Pokiaľ som dobre informovaný, odpovede na tieto moje otázky by boli štyrikrát nie. A taká je aj moja odpoveď na túto odpoveď pána ministra.
Už len záverečná veta. Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby sme pri bodoch č. 1, 2, 8, 36, 37, 40, 41 a 42 zoznamu odpovedí na interpelácie hlasovali o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:32
Poviem vám jednu citáciu, pán poslanec, pri tej politickej hyperbole sa nezastavíte pred ničím, skúste mať naozaj cit pre situáciu. Pretože raz jeden český politik povedal, že, to je naozaj veľmi zaujímavé, že "najprv niekto vraždí ľudí, potom sľúbi, že...
Poviem vám jednu citáciu, pán poslanec, pri tej politickej hyperbole sa nezastavíte pred ničím, skúste mať naozaj cit pre situáciu. Pretože raz jeden český politik povedal, že, to je naozaj veľmi zaujímavé, že "najprv niekto vraždí ľudí, potom sľúbi, že nebude vraždiť ľudí, a dostane Nobelovu cenu, že pre mňa je ten človek ako Hitler", na čo sa zdvihol obrovský protest, hovoríme o Jásirovi Arafatovi, obrovský protest zo židovského štátu, že čo si to dovoľujú prirovnávať Jásira Arafata k Hitlerovi. Pretože Hitler bol učinené zlo, predstava všetkých zlých vecí, ktoré sa kedy Židom stali, a Arafat bol len špinavý terorista podľa ich vyjadrenia.
A preto jeden udavač, malý zradca, malý človek, predstava, že by Rusi neprišli, keby on ich nezavolal, je tiež teda naivná, proste nemôže nejakým spôsobom sa prirovnávať k tomu zlu, ktoré kedy vykonal Hitler.
Jednoducho na druhej strane máte rovnako tak demokraciu, a mne sa to rovnako tak nepáči a považujem to za absurdné, ale tak isto máte napísaný aj Trestný zákon, ktorý to jasne hovorí. Proste vážme slová, iba o to vás prosím, že sú niektoré veci, ku ktorým sa proste nedá prirovnávať. Pretože toto je niktoš v porovnaní s tým, aké zlo a koľko ľudí zomrelo kvôli jednému absolútnemu šialencovi.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Huba, prirovnávať Hitlera k Biľakovi je skutočne obrovská urážka všetkých obetí holokaustu. (Potlesk.) Fakt.
Poviem vám jednu citáciu, pán poslanec, pri tej politickej hyperbole sa nezastavíte pred ničím, skúste mať naozaj cit pre situáciu. Pretože raz jeden český politik povedal, že, to je naozaj veľmi zaujímavé, že "najprv niekto vraždí ľudí, potom sľúbi, že nebude vraždiť ľudí, a dostane Nobelovu cenu, že pre mňa je ten človek ako Hitler", na čo sa zdvihol obrovský protest, hovoríme o Jásirovi Arafatovi, obrovský protest zo židovského štátu, že čo si to dovoľujú prirovnávať Jásira Arafata k Hitlerovi. Pretože Hitler bol učinené zlo, predstava všetkých zlých vecí, ktoré sa kedy Židom stali, a Arafat bol len špinavý terorista podľa ich vyjadrenia.
A preto jeden udavač, malý zradca, malý človek, predstava, že by Rusi neprišli, keby on ich nezavolal, je tiež teda naivná, proste nemôže nejakým spôsobom sa prirovnávať k tomu zlu, ktoré kedy vykonal Hitler.
Jednoducho na druhej strane máte rovnako tak demokraciu, a mne sa to rovnako tak nepáči a považujem to za absurdné, ale tak isto máte napísaný aj Trestný zákon, ktorý to jasne hovorí. Proste vážme slová, iba o to vás prosím, že sú niektoré veci, ku ktorým sa proste nedá prirovnávať. Pretože toto je niktoš v porovnaní s tým, aké zlo a koľko ľudí zomrelo kvôli jednému absolútnemu šialencovi.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
15:34
Prednesenie interpelácie 15:34
Ján MičovskýA teraz už k samotnej podstate. Budem mať jednu reakciu na jednu interpeláciu a bude to teda reakcia na odpoveď na moju interpeláciu na pána ministra životného prostredia, pána Žigu, ktorú som mu poslal pred nejakým časom a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 19 súčasného zoznamu odpovedí.
O čo išlo v tejto mojej interpelácii? Stručná rekapitulácia. Máme mesto Ružomberok, ktoré má svoje mestské časti. Jedna z tých častí, tak trochu na okraji, sa vola Hrboltová. Na území mestskej časti Hrboltovej sa nachádza čistička odpadových vôd, ktorá patrí medzi najväčšie nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. ČOV-ečka potrebná, napokon donesú zahrdlené nielen vody z celého mesta Ružomberok, ale aj gigantu Mondi, podniku, ktorý na území tohto mesta sídli a ktorý je dobre známy.
V čom je problém a v čom bola podstata mojej interpelácie? Alebo nebola len moja, aby som bol presný, bola to interpelácia zároveň aj mojich kolegov pána poslanca Hubu a pána poslanca Fecka. Už dlhšiu dobu, a tá doba je naozaj veľmi dlhá, sa obracajú na všetky možné smery občania tejto zmienenej mestskej časti s tým, že ich mimoriadne zaťažuje veľmi ostrý zápach, ktorý sa šíri v nepravidelných intervaloch zo spomenutej čističky odpadových vôd. Ten zápach je nepríjemný sám osebe, pretože im znepríjemňuje veľmi vážne život, znižuje kvalitu života, znižuje možno aj predajnosť nehnuteľností. Ale čo je horšie, vyvoláva obavy, či nejde len o zápach, ktorý je takýmto spôsobom kvalifikovaný ako subjektívne veľmi nepríjemný, a či náhodou nie je aj nositeľom objektívnych, vážnych dôsledkov na zdravotný stav obyvateľov tohto územia.
Podľa rozhovorov s miestnymi občanmi alebo konkrétne aj s miestnym pánom farárom, medzi ktorého povinnosti patrí aj vyprevádzať ľudí na druhý svet, je taký poznatok subjektívny, uznávam, že žiadna štatistika významná neexistuje, že sa mu zdá za tie roky pôsobenia na tejto farnosti, že voľajako veľmi často sú na úmrtných listoch napísané pomerne vážne diagnózy, ktoré môžu súvisieť aj so zhoršeným životným prostredím. Bol to istý proces, ktorý trval pomerne dlho, keď som sa s týmto problémom so svojimi kolegami zoznámil. A prekvapilo ma, že ako keby tento dlhý príbeh nemal žiadny pokus o nejaké riešenie.
Nuž z toho rezonoval taký úmysel, vedený možno laicky, ale naozaj dobrým predsavzatím, skúsiť pomôcť zistiť ľuďom z Hrboltovej, čo to vlastne roky vo svojej mestskej časti dýchajú. Nebolo to jednoduché, lebo našli sme zopár ochotných expertov, ale keď sa dozvedeli, že: hm, čeovečka, hm, Mondi. Zistili, že sa im do toho voľáko nechce. Zdalo sa im, že voľáko by vstúpili na pôdu, ktorá by nemusela byť celkom bezpečná. Potom sme našli experta, ktorý povedal, ja do toho pôjdem. Keď sme však oznámili občanom Hrboltovej, že teda koho máme, tak povedali: joj, to nie, však to je človek, ktorý napíše to, čo si budú želať, toho poznáme. Subjektívne, ale hovorím úprimne tak, ako som kúpil a ako som to pri tých osobných rozhovoroch dostal.
No keďže náš klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností naozaj sa rozhodol použiť časť prostriedkov, ktoré má k dispozícii od štátu, na získanie experta, ktorý by po rokoch skúsil pomenovať pravdu, teda pomenovať, zistiť a potom možno aj pomenovať. a keďže aj moji vzácni kolegovia boli ochotní istou čiastkou aj zo svojich príjmov sa zložiť na tento účel, hľadali sme ďalej. Na území Slovenskej republiky to akosi nešlo. Našli sme ochotného partnera v Prahe, firmu TESO, akciovú spoločnosť, technické služby merania ovzdušia, ktorá vlani bola ochotná meranie toho, čo sa v ovzduší Hrboltovej nachádza, zrealizovať. Stalo sa tak koncom leta a výsledky, ktoré sme dostali, sme si museli dať ako adresáti, ktorí nedisponujú možno dostatočným množstvom vedomostí, a tento fakt budem priznávať počas celej záležitosti, preložiť si tieto výsledky do reči zrozumiteľnej, že čo sa to vlastne v tom množstve, plejáde rôznych prvkov, rôznych ukazovateľov zistilo behom kontinuálneho 24-hodinového merania.
Veľa zo zistení bolo neutrálnych alebo v rámci normy, ale jeden údaj bol mimoriadne, krajne znepokojivý. Bol natoľko znepokojivý, že aj v tejto chvíli, keď tu pred vami stojím a prednášam túto interpeláciu, respektíve odpoveď pána ministra na ňu, tak dopredu avizujem, že nie som so svojimi kolegami vôbec vedený akýmisi politickými bodmi, úmyslami alebo tou zaužívanou schémou, že vláda – opozičný poslanec, a teraz hľadajme nejakú príčinu. Nie, naozaj tu ide o vážnu vec, kde vôbec nechcem zakončiť túto moju interpeláciu alebo odpoveď na ňu nejakým vyjadrením formálneho nesúhlasu, ale prosbou tu na prítomného pána ministra životného prostredia, pána Petra Žigu, aby sme neostali pri tomto klasickom politickom vyšantení sa, interpelácia – odpoveď a ideme ďalej, ale aby sme sa pokúsili nájsť ozaj riešenie, o ktorom si nemyslím, že ho v tejto chvíli poznám, a nepozná ani pán minister. Ale je veľmi dôležité, lebo som presvedčený, že za okolností, ktoré sa zistili, by nikto z nás do Hrboltovej sa na trvalý pobyt jednoducho nenasťahoval. Napriek tomu, že možno by mu niekto povedal, že: až sa tak veľmi neboj, však najhoršia smrť je zo strachu. Nie je to tak. Naozaj tam nie je dôvod si myslieť, že je všetko v poriadku.
A viete prečo? Pretože jeden z tých ukazovateľov, ktorý sme zistili od tých pražských meračov, odborníkov na tento účel, bol ten, že existuje látka, veľmi toxická, jedovatá, oxid chloričitý, ktorý sa vyskytuje v ovzduší Hrboltovej v mimoriadne veľkej koncentrácii. Otázka, čo je to mimoriadne veľká? No bol tu problém hneď a priori na začiatku s tým, že sa zistilo, že my na Slovensku normu pre oxid chloričitý, pre toxickú, veľmi toxickú látku prchavú nemáme pre ovzdušie. Máme ju len pre továrenské komíny, to znamená, máme ju len pre emisie, ale nemáme ju tam, kde žijeme, kde dýchame, nemáme to pre imisie.
Tak náš pražský odborník urobil tú vec, ktorá zrejme vyplývala z jeho vedomostí, použil referenčnú normu Spojených štátov amerických. Tá hovorí, že v jednom metri kubickom vzduchu, kde žijete, môže byť maximálne 0,2 mikrogramu oxidu chloričitého; 0,2 mikrogramu, to znamená dve desatiny milióntiny gramu.
Aké bolo namerané množstvo? Nameralo sa 367 mikrogramov v metre kubickom. Použil som teda v interpelácii údaj, ktorý sa dá ľahko vypočítať, že v Hrboltovej v porovnaní s americkou referenčnou normou pre ovzdušie je 1 800-násobne prekročené. Pretože 367 mikrogramov na meter kubický je v porovnaní s 0,2 1 800-násobne väčšie. Hneď tu sme povedali veľmi jasne, že sme si vedomí, že 24-hodinové meranie, vedené teda s dobrým úmyslom bez predvídania výsledkov, nech je akokoľvek potvrdené na papieri, nemôže byť pre nejaké vážne závery dostatočne preukazné, pretože jednoducho je to len 24 hodín, keď vôbec nevieme, čo sa vlastne udialo, a dôvod povedať, že je to z konkrétneho zdroja, tiež niečo také neumožňuje. Ale fakt je tu, 1 800-krát jedovatá látka bola behom tých 24 hodín nameraná, a pritom jedná sa o prostredie, kde tento zápach, ktorý môže a nemusí byť spojený s touto koncentráciou chloridu, kysličníka chloričitého je veľmi často, ako som povedal, prítomný.
Nuž, obrátili sme sa na pána ministra s interpeláciou, ktorej podstata bola v tom, aby dal preveriť tento výsledok, ktorého malú preukaznosť sme dopredu priznali, a zároveň, aby dal aj možno otázku svojim ľuďom a vôbec inštitútom, ktoré sú na to povolané, že prečo my na Slovensku nemáme imisnú normu. Prečo ju používame z Ameriky? Pritom musím povedať, ako som sa dozvedel od odborníkov, ktorí pracujú v tejto oblasti, že americké normy sú známe tým, že sú väčšinou veľmi mäkké, že my máme normy v Európe tvrdšie. No tak o to horšie, ale dobre. To je jeden údaj, ktorý nechcem vytrhávať z kontextu.
Interpelácia na pána ministra išla, ale v zákonnej lehote prišla aj odpoveď. Pán minister urobil to, čo sa dalo očakávať. Má vo svojej kompetencii inšpekciu životného prostredia, Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorú týmto jednoznačne poveril. Ono to aj zafungovalo. Ja som dokonca dostal od tejto inšpekcie list, ktorý prišiel ešte skôr ako odpoveď pána ministra, a musím povedať, že tie údaje, respektíve aj štylistika celej odpovede bola takmer totožná alebo okrem úvodnej časti úplne totožná. Dobre.
Čo prišlo v tejto odpovedi? A teraz idem reagovať na to konkrétne. Inšpekcia nespochybnila, že údaje, ktoré sme namerali, namerané boli, avšak hneď v prvej časti bolo poukázané na to, čo uznávam, že je asi pravda, že sme údajne našli spoločnosť, ktorá nemala oprávnenie na takéto merania, ktorá nepoužila príslušné metódy a ktorá teda nebola, ako to je tam napísané, akreditovaná pre tento účel. Spomínal som v úvode, že to bol istý proces, kým sme sa dostali k niekomu, kto bol vôbec ochotný merať. Na Slovensku sme ho nenašli, našli sme ho v Čechách. Pripúšťam, že niečo takéto môže byť asi pravdou. Napriek tomu je sympatické, že tá inšpekcia nepovedala, že teda tie výsledky sú neplatné, len toľko, že ich spochybňuje v tom, že spoločnosť, ktorá ich urobila, už v tom čase nemala toto oprávnenie. Teda bol tam nejaký časový úsek, keď oprávnenie mala, ale meranie prebehlo v čase, keď už toto oprávnenie nemala. A tým pádom dobre, ako som povedal, samotné hľadanie nebolo ľahké a výsledok tiež neni písmom svätým.
Ale zároveň v odpovedi sa hovorí, že to moje porovnanie, to naše porovnanie toho 1 800-násobku je veľmi zavádzajúce, lebo tá norma je veľmi prísna, a že na Slovensku, že je vlastne prísnejšia až 15-tisíckrát, ako je slovenská norma, ktorú predsi len nie na imisie, ale na emisie máme.
Ten rozdiel musím tu povedať ešte raz, aby bolo jasné, čo hovoríme. Emisia je to, čo je na komíne, tam, kde je zdroj, kde sa jednoducho to dostáva do prostredia životného. Tam, kde je producent schopný, povinný urobiť nejaké opatrenia, aby cez tie filtre z komína neemitovali sa nejaké zlé prvky. Imisie sú to, čo máme aj tu, možno aj v tejto chvíli okolo nás alebo kdekoľvek, kde žijeme, kde proste dopadajú isté koncentrácie, dôsledky industriálnej činnosti na nás všetkých.
No a tak mi bolo povedané, že je to 15-tisíckrát väčšie, takže tá tvrdosť tej normy je príliš veľká. No ale pozor. Tu práve preto som pred chvíľočkou mal ten maličký exkurz, tu sa porovnáva to, že naozaj na Slovensku máme tú normu pre emisie vo výške 3 000 mikrogramov na meter kubický, čo je v porovnaní s 0,2, tou americkou referenčnou normou 15 000-násobne viacej. Ale prosím, tu chcem sa obrátiť na pána ministra, pri všetkej úcte, ja som z chémie nemal dobrú známku, ale toto mi naozaj vadí, že nepriznali, hoci to teda ani nejak nezdôraznili, že vlastne porovnanie emisií a imisií je absolútne nenáležité. Ak na komíne môže byť 3 000, to je dobré, ale my vôbec nehovoríme, koľko je na komínoch. Hovoríme, že tam, kde ľudia žijú, je prekročená tá norma, ktorú máme k dispozícii zo sveta a ktorú nemáme u nás stanovenú. A bolo by veľmi dobré, keby pán minister v interpelácii, keby nám bol odpovedal, aj teda kedy bude mať stanovenú. Pretože o tomto tam nie je ani zmienka.
Ľudia v Hrboltovej stále ani k dnešnému dňu nemôžu vedieť, čo je vlastne prípustné, a preto zmienka o tom, že tvrdosť je 15 000-násobne väčšia, americká ako slovenská, je neporovnateľné, pretože tá slovenská sa vzťahuje ku komínu a tá americká k životnému prostrediu medzi bytovkami, medzi domami, kde ľudia žijú.
Ale napriek tomu, zase buďme spravodliví, inšpekcia predsi len konala ďalej. Rozhodla sa hľadať istý spôsob ako naše merania overiť. Dala pokyn potenciálnemu znečisťovateľovi, lebo nebolo jasné, z kadiaľ to pochádza, Mondi Ružomberok, aby urobil merania na oxid chloričitý, na tento jed v ovzduší. Je tu jedna podivná okolnosť, ak nám inšpekcia oprávnene teda vytkla, skonštatovala, že sme si našli spoločnosť v Prahe, ktorá nie je akreditovaná. Viete, akú spoločnosť si našla Mondi? Nuž, inšpekcia mi to napísala. Ja ju nepoznám. Našla si tiež spoločnosť, už síce nie z Prahy, ale niekde na území Slovenska, nejakú eseročku, o ktorej rovnako konštatuje, že jej výsledky nie sú akreditované, že teda tiež sú rovnako spochybniteľné ako tie naše, čo Obyčajní ľudia v dobrej viere získali od tých Pražanov. A toto ma už trocha prekvapuje. Toto je už niečo, čo začína ma znepokojovať. Nie tým samotným oxidom chloričitým, tým jedom, ale tým naším prístupom. To znamená, že my máme v Ružomberku producenta tejto látky a nie že nemáme normu, my ani len nemáme kontinuálne meranie tohto potencionálneho ohrozovateľa životného prostredia. A až potom, keď nejakí poslanci v rámci svojich povinností sa dopytujú, ako je to s touto látkou a hľadajú možnosti ako namerať, zistíme teda, že tento producent si to teda, musel najať kohosi, kto to nameral a kto to teda nameral, opäť nameral len s tou poznámkou, že nemal na to akreditáciu.
Musím popravde povedať, že to nameranie touto spoločnosťou už nebolo tak mnohonásobné ako to tými Pražanmi, napriek tomu hodnoty, ktoré sú uvedené v odpovedi pána ministra jasne hovoria, že sa jedná v dňoch 9. marca, 10. marca, 11. marca, 12. marca tohto roku o hodnoty, ktoré 230-násobne, 210-násobne, 70-násobne a 80-násobne prekračujú tú americkú normu, tých 0,2. To znamená to číslo, ktorého sa musím držať, pretože iné číslo na Slovensku k dispozícii pre imisnú normu nemáme. A to je niečo, čo je podľa môjho názoru veľmi vážne. Nie vážne kvôli tomu, aby sme tu viedli nejaký zložitý dialóg, ale preto, že ak teda už existuje možnosť oslovenia ministra a vlastne máme aj tú výnimočnú možnosť na rozdiel od ostatných občanov, že musíme do 30 dní dostať odpoveď, tak ja chcem poprosiť tu prítomného pána ministra, aby sme túto odpoveď, ktorú mi vlastne, ako som povedal, poslal de facto prekopírovanú od svojej inšpekcie a ktorá ju teda urobila podľa mňa tak, ako im kázal istý prístup.
Pretože oni hodnotia tak, ešte to som zabudol povedať, že vlastne nič nebolo prekročené. Zistili, že teda všetky postupy sú v Mondi aj ČOV-ečke dodržiavané, ale napriek tomu urobili sympatický krok, že do konca roku 2015 dávajú úlohu, aby sa tieto merania tam zopakovali, respektíve aby sa urobili. povinnosť, tak je to napísané, zabezpečiť oprávnené meranie týchto imisií znečisťujúcej látky, a to na komínoch K1 až K3, kde pravdepodobne, lebo sa priznáva v tomto materiáli, že v Mondi sa chlorid oxičitý používa na bielenie buničiny, ale na druhej strane hneď sa hovorí, ale je málo pravdepodobné, že by to prešlo teda až do tej Hrboltovej, lebo je to prchavá látka. Nuž, ktovie, aká je pravda. Ale myslím si, že je v záujme občanov Hrboltovej a v záujme vlastne seriózneho prístupu k všetkým ľuďom, ktorí žijú v tých oblastiach, ktoré sú zaťažené rôznymi dôsledkami industriálnej činnosti. Vieme, že je to činnosť, ktorá proste musí existovať v našej blízkosti. Niekto má to šťastie, že býva vzdialenejšie od takýchto zdrojov, niekto je tam bližšie, že by sme teda mali takéto merania urobiť natoľko, aby sme nemuseli významnú firmu takýmto spôsobom cez pána ministra, cez jeho inšpekciu poverovať, aby sa začali venovať tomuto meraniu.
Otázka znie, ak tu táto jedovatá látka existuje aj v ovzduší, aj keď vieme, že sa priznáva, aj že v technologickom procese sa používa, a vieme, že Mondi meria na viacerých miestach rôzne prvky chemické v ovzduší, otázka znie, ak tento prvok, ktorý je zameraný v takom vysokom koncentrovanom prekročení, sa tiež nachádza medzi možnými ohrozovateľmi životného prostredia v okolí Ružomberka, nuž, prečo sa už dávno nemeria? Prečo musíme až teraz ad hoc robiť opatrenia, aby sa to nameralo, aby sa to urobilo?
Ja, vážený pán minister, chcem zakončiť s tým, že využívam vašu osobnú prítomnosť pri tejto odpovedi k tomu, aby som vás poprosil, žeby ste sa neuspokojili s touto inšpekciou, ktorá, vidíte, musela sama nájsť prostredníctvom Mondi niekoho, kto to tam zameria, a našli niekoho, kto na to nemá oprávnenie. Ja verím, že máte dostatočnú silu na to, aby ste našli niekoho, kto má akreditáciu, kto to urobí presne, tak ako treba. A najmä, kto dokáže zodpovedať túto otázku do tej miery, aby bolo možné povedať občanom Hrboltovej: pozrite, je to v poriadku, naozaj sa jednalo o nejaké výkyvy, ktoré nemôžu ohroziť váš život, pretože to v tom dni alebo v tom období bol možno len extrém, ktorý sa vždycky v štatistike škrtá. Alebo, naopak, povedať to, po čom sme volali už aj nie raz tu s mojimi kolegami, keď sme predkladali zákon o zápachoch, nuž treba povedať koncernu Mundi, že bude musieť siahnuť do svojich finančných prostriedkov a na úrovni doby, ktorá ponúka technologické možnosti, urobiť všetky opatrenia na to, aby táto koncentrácia sa znížila. A verím, že to bude koncentrácia, ktorú budeme porovnávať nie s americkou referenčnou normou, ale ktorá, vďaka aj tejto interpelácii, vážený pán minister, bude vypracovaná pre územie Slovenska. Nech bude vypracovaná objektívne, nie odkukaním od Američanov, tak aby sme mali istotu, že ľudia, ktorí žijú v blízkosti takýchto veľkých firiem, ktoré sú ešte potrebné a ktoré ešte sú významnými zamestnávateľmi, mali istotu, že tam môžu dýchať a nemusia sa obávať, že by tam rýchlo dodýchali. Asi toľko.
Mojou povinnosťou je v závere navrhnúť hlasovanie o tom, či som alebo nie som spokojný s odpoveďou. Vážený pán minister, ja v záujme dobrého úmyslu nebudem navrhovať žiadne hlasovanie, pretože vaša odpoveď bola vlastne presnou odpoveďou inšpekcie, ktorá napísala pravdu. Ja nemôžem povedať, že sú tam nejaké nepravdivé slová, ale práve vďaka tej pravde, ktorá je tam napísaná, som presvedčený, že je nám potrebné urobiť zásadné opatrenia, stanoviť normu a povedať si, že pokiaľ táto norma bude prekračovaná, tak musia sa urobiť zásadné opatrenia a nemožno ostať pri tomto stave dlhoročnej neistoty, ktorá tu panuje a ktorá znepokojuje oprávnene ľudí v Hrboltovej. Asi tak. Veľmi vás o to prosím, to znamená, nie hlasovanie, ale konkrétne kroky.
Ďakujem za pozornosť.
Prednesenie interpelácie
14.5.2015 o 15:34 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania. Najprv možno také krátke ešte vysvetlenie k tomuto tričku, ktorým tak mierne porušujem možno protokol a isté zásady obliekania sa tu v týchto vážených priestoroch. Chcem len povedať, že je to istý symbol národného koordinátora pre mobilitu, ktorá práve v týchto dňoch určuje celkom sympatický cieľ dochádzať do práce na bicykli. Aj keď v mojom prípade je to veľmi iluzórne, pretože bývam tu neďaleko, snažím sa tento sympatický cieľ podporiť v rámci svojej spolupráce s kolegami, ktorí sa tejto aktivite venujú.
A teraz už k samotnej podstate. Budem mať jednu reakciu na jednu interpeláciu a bude to teda reakcia na odpoveď na moju interpeláciu na pána ministra životného prostredia, pána Žigu, ktorú som mu poslal pred nejakým časom a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 19 súčasného zoznamu odpovedí.
O čo išlo v tejto mojej interpelácii? Stručná rekapitulácia. Máme mesto Ružomberok, ktoré má svoje mestské časti. Jedna z tých častí, tak trochu na okraji, sa vola Hrboltová. Na území mestskej časti Hrboltovej sa nachádza čistička odpadových vôd, ktorá patrí medzi najväčšie nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. ČOV-ečka potrebná, napokon donesú zahrdlené nielen vody z celého mesta Ružomberok, ale aj gigantu Mondi, podniku, ktorý na území tohto mesta sídli a ktorý je dobre známy.
V čom je problém a v čom bola podstata mojej interpelácie? Alebo nebola len moja, aby som bol presný, bola to interpelácia zároveň aj mojich kolegov pána poslanca Hubu a pána poslanca Fecka. Už dlhšiu dobu, a tá doba je naozaj veľmi dlhá, sa obracajú na všetky možné smery občania tejto zmienenej mestskej časti s tým, že ich mimoriadne zaťažuje veľmi ostrý zápach, ktorý sa šíri v nepravidelných intervaloch zo spomenutej čističky odpadových vôd. Ten zápach je nepríjemný sám osebe, pretože im znepríjemňuje veľmi vážne život, znižuje kvalitu života, znižuje možno aj predajnosť nehnuteľností. Ale čo je horšie, vyvoláva obavy, či nejde len o zápach, ktorý je takýmto spôsobom kvalifikovaný ako subjektívne veľmi nepríjemný, a či náhodou nie je aj nositeľom objektívnych, vážnych dôsledkov na zdravotný stav obyvateľov tohto územia.
Podľa rozhovorov s miestnymi občanmi alebo konkrétne aj s miestnym pánom farárom, medzi ktorého povinnosti patrí aj vyprevádzať ľudí na druhý svet, je taký poznatok subjektívny, uznávam, že žiadna štatistika významná neexistuje, že sa mu zdá za tie roky pôsobenia na tejto farnosti, že voľajako veľmi často sú na úmrtných listoch napísané pomerne vážne diagnózy, ktoré môžu súvisieť aj so zhoršeným životným prostredím. Bol to istý proces, ktorý trval pomerne dlho, keď som sa s týmto problémom so svojimi kolegami zoznámil. A prekvapilo ma, že ako keby tento dlhý príbeh nemal žiadny pokus o nejaké riešenie.
Nuž z toho rezonoval taký úmysel, vedený možno laicky, ale naozaj dobrým predsavzatím, skúsiť pomôcť zistiť ľuďom z Hrboltovej, čo to vlastne roky vo svojej mestskej časti dýchajú. Nebolo to jednoduché, lebo našli sme zopár ochotných expertov, ale keď sa dozvedeli, že: hm, čeovečka, hm, Mondi. Zistili, že sa im do toho voľáko nechce. Zdalo sa im, že voľáko by vstúpili na pôdu, ktorá by nemusela byť celkom bezpečná. Potom sme našli experta, ktorý povedal, ja do toho pôjdem. Keď sme však oznámili občanom Hrboltovej, že teda koho máme, tak povedali: joj, to nie, však to je človek, ktorý napíše to, čo si budú želať, toho poznáme. Subjektívne, ale hovorím úprimne tak, ako som kúpil a ako som to pri tých osobných rozhovoroch dostal.
No keďže náš klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností naozaj sa rozhodol použiť časť prostriedkov, ktoré má k dispozícii od štátu, na získanie experta, ktorý by po rokoch skúsil pomenovať pravdu, teda pomenovať, zistiť a potom možno aj pomenovať. a keďže aj moji vzácni kolegovia boli ochotní istou čiastkou aj zo svojich príjmov sa zložiť na tento účel, hľadali sme ďalej. Na území Slovenskej republiky to akosi nešlo. Našli sme ochotného partnera v Prahe, firmu TESO, akciovú spoločnosť, technické služby merania ovzdušia, ktorá vlani bola ochotná meranie toho, čo sa v ovzduší Hrboltovej nachádza, zrealizovať. Stalo sa tak koncom leta a výsledky, ktoré sme dostali, sme si museli dať ako adresáti, ktorí nedisponujú možno dostatočným množstvom vedomostí, a tento fakt budem priznávať počas celej záležitosti, preložiť si tieto výsledky do reči zrozumiteľnej, že čo sa to vlastne v tom množstve, plejáde rôznych prvkov, rôznych ukazovateľov zistilo behom kontinuálneho 24-hodinového merania.
Veľa zo zistení bolo neutrálnych alebo v rámci normy, ale jeden údaj bol mimoriadne, krajne znepokojivý. Bol natoľko znepokojivý, že aj v tejto chvíli, keď tu pred vami stojím a prednášam túto interpeláciu, respektíve odpoveď pána ministra na ňu, tak dopredu avizujem, že nie som so svojimi kolegami vôbec vedený akýmisi politickými bodmi, úmyslami alebo tou zaužívanou schémou, že vláda – opozičný poslanec, a teraz hľadajme nejakú príčinu. Nie, naozaj tu ide o vážnu vec, kde vôbec nechcem zakončiť túto moju interpeláciu alebo odpoveď na ňu nejakým vyjadrením formálneho nesúhlasu, ale prosbou tu na prítomného pána ministra životného prostredia, pána Petra Žigu, aby sme neostali pri tomto klasickom politickom vyšantení sa, interpelácia – odpoveď a ideme ďalej, ale aby sme sa pokúsili nájsť ozaj riešenie, o ktorom si nemyslím, že ho v tejto chvíli poznám, a nepozná ani pán minister. Ale je veľmi dôležité, lebo som presvedčený, že za okolností, ktoré sa zistili, by nikto z nás do Hrboltovej sa na trvalý pobyt jednoducho nenasťahoval. Napriek tomu, že možno by mu niekto povedal, že: až sa tak veľmi neboj, však najhoršia smrť je zo strachu. Nie je to tak. Naozaj tam nie je dôvod si myslieť, že je všetko v poriadku.
A viete prečo? Pretože jeden z tých ukazovateľov, ktorý sme zistili od tých pražských meračov, odborníkov na tento účel, bol ten, že existuje látka, veľmi toxická, jedovatá, oxid chloričitý, ktorý sa vyskytuje v ovzduší Hrboltovej v mimoriadne veľkej koncentrácii. Otázka, čo je to mimoriadne veľká? No bol tu problém hneď a priori na začiatku s tým, že sa zistilo, že my na Slovensku normu pre oxid chloričitý, pre toxickú, veľmi toxickú látku prchavú nemáme pre ovzdušie. Máme ju len pre továrenské komíny, to znamená, máme ju len pre emisie, ale nemáme ju tam, kde žijeme, kde dýchame, nemáme to pre imisie.
Tak náš pražský odborník urobil tú vec, ktorá zrejme vyplývala z jeho vedomostí, použil referenčnú normu Spojených štátov amerických. Tá hovorí, že v jednom metri kubickom vzduchu, kde žijete, môže byť maximálne 0,2 mikrogramu oxidu chloričitého; 0,2 mikrogramu, to znamená dve desatiny milióntiny gramu.
Aké bolo namerané množstvo? Nameralo sa 367 mikrogramov v metre kubickom. Použil som teda v interpelácii údaj, ktorý sa dá ľahko vypočítať, že v Hrboltovej v porovnaní s americkou referenčnou normou pre ovzdušie je 1 800-násobne prekročené. Pretože 367 mikrogramov na meter kubický je v porovnaní s 0,2 1 800-násobne väčšie. Hneď tu sme povedali veľmi jasne, že sme si vedomí, že 24-hodinové meranie, vedené teda s dobrým úmyslom bez predvídania výsledkov, nech je akokoľvek potvrdené na papieri, nemôže byť pre nejaké vážne závery dostatočne preukazné, pretože jednoducho je to len 24 hodín, keď vôbec nevieme, čo sa vlastne udialo, a dôvod povedať, že je to z konkrétneho zdroja, tiež niečo také neumožňuje. Ale fakt je tu, 1 800-krát jedovatá látka bola behom tých 24 hodín nameraná, a pritom jedná sa o prostredie, kde tento zápach, ktorý môže a nemusí byť spojený s touto koncentráciou chloridu, kysličníka chloričitého je veľmi často, ako som povedal, prítomný.
Nuž, obrátili sme sa na pána ministra s interpeláciou, ktorej podstata bola v tom, aby dal preveriť tento výsledok, ktorého malú preukaznosť sme dopredu priznali, a zároveň, aby dal aj možno otázku svojim ľuďom a vôbec inštitútom, ktoré sú na to povolané, že prečo my na Slovensku nemáme imisnú normu. Prečo ju používame z Ameriky? Pritom musím povedať, ako som sa dozvedel od odborníkov, ktorí pracujú v tejto oblasti, že americké normy sú známe tým, že sú väčšinou veľmi mäkké, že my máme normy v Európe tvrdšie. No tak o to horšie, ale dobre. To je jeden údaj, ktorý nechcem vytrhávať z kontextu.
Interpelácia na pána ministra išla, ale v zákonnej lehote prišla aj odpoveď. Pán minister urobil to, čo sa dalo očakávať. Má vo svojej kompetencii inšpekciu životného prostredia, Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorú týmto jednoznačne poveril. Ono to aj zafungovalo. Ja som dokonca dostal od tejto inšpekcie list, ktorý prišiel ešte skôr ako odpoveď pána ministra, a musím povedať, že tie údaje, respektíve aj štylistika celej odpovede bola takmer totožná alebo okrem úvodnej časti úplne totožná. Dobre.
Čo prišlo v tejto odpovedi? A teraz idem reagovať na to konkrétne. Inšpekcia nespochybnila, že údaje, ktoré sme namerali, namerané boli, avšak hneď v prvej časti bolo poukázané na to, čo uznávam, že je asi pravda, že sme údajne našli spoločnosť, ktorá nemala oprávnenie na takéto merania, ktorá nepoužila príslušné metódy a ktorá teda nebola, ako to je tam napísané, akreditovaná pre tento účel. Spomínal som v úvode, že to bol istý proces, kým sme sa dostali k niekomu, kto bol vôbec ochotný merať. Na Slovensku sme ho nenašli, našli sme ho v Čechách. Pripúšťam, že niečo takéto môže byť asi pravdou. Napriek tomu je sympatické, že tá inšpekcia nepovedala, že teda tie výsledky sú neplatné, len toľko, že ich spochybňuje v tom, že spoločnosť, ktorá ich urobila, už v tom čase nemala toto oprávnenie. Teda bol tam nejaký časový úsek, keď oprávnenie mala, ale meranie prebehlo v čase, keď už toto oprávnenie nemala. A tým pádom dobre, ako som povedal, samotné hľadanie nebolo ľahké a výsledok tiež neni písmom svätým.
Ale zároveň v odpovedi sa hovorí, že to moje porovnanie, to naše porovnanie toho 1 800-násobku je veľmi zavádzajúce, lebo tá norma je veľmi prísna, a že na Slovensku, že je vlastne prísnejšia až 15-tisíckrát, ako je slovenská norma, ktorú predsi len nie na imisie, ale na emisie máme.
Ten rozdiel musím tu povedať ešte raz, aby bolo jasné, čo hovoríme. Emisia je to, čo je na komíne, tam, kde je zdroj, kde sa jednoducho to dostáva do prostredia životného. Tam, kde je producent schopný, povinný urobiť nejaké opatrenia, aby cez tie filtre z komína neemitovali sa nejaké zlé prvky. Imisie sú to, čo máme aj tu, možno aj v tejto chvíli okolo nás alebo kdekoľvek, kde žijeme, kde proste dopadajú isté koncentrácie, dôsledky industriálnej činnosti na nás všetkých.
No a tak mi bolo povedané, že je to 15-tisíckrát väčšie, takže tá tvrdosť tej normy je príliš veľká. No ale pozor. Tu práve preto som pred chvíľočkou mal ten maličký exkurz, tu sa porovnáva to, že naozaj na Slovensku máme tú normu pre emisie vo výške 3 000 mikrogramov na meter kubický, čo je v porovnaní s 0,2, tou americkou referenčnou normou 15 000-násobne viacej. Ale prosím, tu chcem sa obrátiť na pána ministra, pri všetkej úcte, ja som z chémie nemal dobrú známku, ale toto mi naozaj vadí, že nepriznali, hoci to teda ani nejak nezdôraznili, že vlastne porovnanie emisií a imisií je absolútne nenáležité. Ak na komíne môže byť 3 000, to je dobré, ale my vôbec nehovoríme, koľko je na komínoch. Hovoríme, že tam, kde ľudia žijú, je prekročená tá norma, ktorú máme k dispozícii zo sveta a ktorú nemáme u nás stanovenú. A bolo by veľmi dobré, keby pán minister v interpelácii, keby nám bol odpovedal, aj teda kedy bude mať stanovenú. Pretože o tomto tam nie je ani zmienka.
Ľudia v Hrboltovej stále ani k dnešnému dňu nemôžu vedieť, čo je vlastne prípustné, a preto zmienka o tom, že tvrdosť je 15 000-násobne väčšia, americká ako slovenská, je neporovnateľné, pretože tá slovenská sa vzťahuje ku komínu a tá americká k životnému prostrediu medzi bytovkami, medzi domami, kde ľudia žijú.
Ale napriek tomu, zase buďme spravodliví, inšpekcia predsi len konala ďalej. Rozhodla sa hľadať istý spôsob ako naše merania overiť. Dala pokyn potenciálnemu znečisťovateľovi, lebo nebolo jasné, z kadiaľ to pochádza, Mondi Ružomberok, aby urobil merania na oxid chloričitý, na tento jed v ovzduší. Je tu jedna podivná okolnosť, ak nám inšpekcia oprávnene teda vytkla, skonštatovala, že sme si našli spoločnosť v Prahe, ktorá nie je akreditovaná. Viete, akú spoločnosť si našla Mondi? Nuž, inšpekcia mi to napísala. Ja ju nepoznám. Našla si tiež spoločnosť, už síce nie z Prahy, ale niekde na území Slovenska, nejakú eseročku, o ktorej rovnako konštatuje, že jej výsledky nie sú akreditované, že teda tiež sú rovnako spochybniteľné ako tie naše, čo Obyčajní ľudia v dobrej viere získali od tých Pražanov. A toto ma už trocha prekvapuje. Toto je už niečo, čo začína ma znepokojovať. Nie tým samotným oxidom chloričitým, tým jedom, ale tým naším prístupom. To znamená, že my máme v Ružomberku producenta tejto látky a nie že nemáme normu, my ani len nemáme kontinuálne meranie tohto potencionálneho ohrozovateľa životného prostredia. A až potom, keď nejakí poslanci v rámci svojich povinností sa dopytujú, ako je to s touto látkou a hľadajú možnosti ako namerať, zistíme teda, že tento producent si to teda, musel najať kohosi, kto to nameral a kto to teda nameral, opäť nameral len s tou poznámkou, že nemal na to akreditáciu.
Musím popravde povedať, že to nameranie touto spoločnosťou už nebolo tak mnohonásobné ako to tými Pražanmi, napriek tomu hodnoty, ktoré sú uvedené v odpovedi pána ministra jasne hovoria, že sa jedná v dňoch 9. marca, 10. marca, 11. marca, 12. marca tohto roku o hodnoty, ktoré 230-násobne, 210-násobne, 70-násobne a 80-násobne prekračujú tú americkú normu, tých 0,2. To znamená to číslo, ktorého sa musím držať, pretože iné číslo na Slovensku k dispozícii pre imisnú normu nemáme. A to je niečo, čo je podľa môjho názoru veľmi vážne. Nie vážne kvôli tomu, aby sme tu viedli nejaký zložitý dialóg, ale preto, že ak teda už existuje možnosť oslovenia ministra a vlastne máme aj tú výnimočnú možnosť na rozdiel od ostatných občanov, že musíme do 30 dní dostať odpoveď, tak ja chcem poprosiť tu prítomného pána ministra, aby sme túto odpoveď, ktorú mi vlastne, ako som povedal, poslal de facto prekopírovanú od svojej inšpekcie a ktorá ju teda urobila podľa mňa tak, ako im kázal istý prístup.
Pretože oni hodnotia tak, ešte to som zabudol povedať, že vlastne nič nebolo prekročené. Zistili, že teda všetky postupy sú v Mondi aj ČOV-ečke dodržiavané, ale napriek tomu urobili sympatický krok, že do konca roku 2015 dávajú úlohu, aby sa tieto merania tam zopakovali, respektíve aby sa urobili. povinnosť, tak je to napísané, zabezpečiť oprávnené meranie týchto imisií znečisťujúcej látky, a to na komínoch K1 až K3, kde pravdepodobne, lebo sa priznáva v tomto materiáli, že v Mondi sa chlorid oxičitý používa na bielenie buničiny, ale na druhej strane hneď sa hovorí, ale je málo pravdepodobné, že by to prešlo teda až do tej Hrboltovej, lebo je to prchavá látka. Nuž, ktovie, aká je pravda. Ale myslím si, že je v záujme občanov Hrboltovej a v záujme vlastne seriózneho prístupu k všetkým ľuďom, ktorí žijú v tých oblastiach, ktoré sú zaťažené rôznymi dôsledkami industriálnej činnosti. Vieme, že je to činnosť, ktorá proste musí existovať v našej blízkosti. Niekto má to šťastie, že býva vzdialenejšie od takýchto zdrojov, niekto je tam bližšie, že by sme teda mali takéto merania urobiť natoľko, aby sme nemuseli významnú firmu takýmto spôsobom cez pána ministra, cez jeho inšpekciu poverovať, aby sa začali venovať tomuto meraniu.
Otázka znie, ak tu táto jedovatá látka existuje aj v ovzduší, aj keď vieme, že sa priznáva, aj že v technologickom procese sa používa, a vieme, že Mondi meria na viacerých miestach rôzne prvky chemické v ovzduší, otázka znie, ak tento prvok, ktorý je zameraný v takom vysokom koncentrovanom prekročení, sa tiež nachádza medzi možnými ohrozovateľmi životného prostredia v okolí Ružomberka, nuž, prečo sa už dávno nemeria? Prečo musíme až teraz ad hoc robiť opatrenia, aby sa to nameralo, aby sa to urobilo?
Ja, vážený pán minister, chcem zakončiť s tým, že využívam vašu osobnú prítomnosť pri tejto odpovedi k tomu, aby som vás poprosil, žeby ste sa neuspokojili s touto inšpekciou, ktorá, vidíte, musela sama nájsť prostredníctvom Mondi niekoho, kto to tam zameria, a našli niekoho, kto na to nemá oprávnenie. Ja verím, že máte dostatočnú silu na to, aby ste našli niekoho, kto má akreditáciu, kto to urobí presne, tak ako treba. A najmä, kto dokáže zodpovedať túto otázku do tej miery, aby bolo možné povedať občanom Hrboltovej: pozrite, je to v poriadku, naozaj sa jednalo o nejaké výkyvy, ktoré nemôžu ohroziť váš život, pretože to v tom dni alebo v tom období bol možno len extrém, ktorý sa vždycky v štatistike škrtá. Alebo, naopak, povedať to, po čom sme volali už aj nie raz tu s mojimi kolegami, keď sme predkladali zákon o zápachoch, nuž treba povedať koncernu Mundi, že bude musieť siahnuť do svojich finančných prostriedkov a na úrovni doby, ktorá ponúka technologické možnosti, urobiť všetky opatrenia na to, aby táto koncentrácia sa znížila. A verím, že to bude koncentrácia, ktorú budeme porovnávať nie s americkou referenčnou normou, ale ktorá, vďaka aj tejto interpelácii, vážený pán minister, bude vypracovaná pre územie Slovenska. Nech bude vypracovaná objektívne, nie odkukaním od Američanov, tak aby sme mali istotu, že ľudia, ktorí žijú v blízkosti takýchto veľkých firiem, ktoré sú ešte potrebné a ktoré ešte sú významnými zamestnávateľmi, mali istotu, že tam môžu dýchať a nemusia sa obávať, že by tam rýchlo dodýchali. Asi toľko.
Mojou povinnosťou je v závere navrhnúť hlasovanie o tom, či som alebo nie som spokojný s odpoveďou. Vážený pán minister, ja v záujme dobrého úmyslu nebudem navrhovať žiadne hlasovanie, pretože vaša odpoveď bola vlastne presnou odpoveďou inšpekcie, ktorá napísala pravdu. Ja nemôžem povedať, že sú tam nejaké nepravdivé slová, ale práve vďaka tej pravde, ktorá je tam napísaná, som presvedčený, že je nám potrebné urobiť zásadné opatrenia, stanoviť normu a povedať si, že pokiaľ táto norma bude prekračovaná, tak musia sa urobiť zásadné opatrenia a nemožno ostať pri tomto stave dlhoročnej neistoty, ktorá tu panuje a ktorá znepokojuje oprávnene ľudí v Hrboltovej. Asi tak. Veľmi vás o to prosím, to znamená, nie hlasovanie, ale konkrétne kroky.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:58
Prednesenie interpelácie 15:58
Alojz HlinaTo bola vlastne takáto súborná informácia, prišla mi. Môžeme skonštatovať, že máme 34 pod...
To bola vlastne takáto súborná informácia, prišla mi. Môžeme skonštatovať, že máme 34 pod gesciou ministerstva zdravotníctva týchto prístrojov v celkovej hodnote, ungefähr, približne 38 mil. eur. To znamená, naši občania cez miliardu slovenských korún zaplatili za tie CT prístroje. Tých 34 prístrojov by vošlo sem úplne s prehľadom. To nie je zase až také veľké. Miliardu sme za to dali. Tak bolo by dobré, keby prípadne aj ľudia sa na to vyšetrenie dostali.
Kto chce, si môže pozrieť potom aj na stránke NR SR, že kde aké kúpili. Nebudem tu zaťažovať tými sumami. Sú to samozrejme miliónové sumy. Ten prístroj stojí veľa a na Slovensku plus krát dva.
Čiže ak sme dali miliardu alebo viac ako miliardu starých korún do CT, len do CT prístrojov, to nie sú emerká, to sú len CT prístroje, tak potom hneď preskočím na druhú moju interpeláciu. A to bola tá, že či ministerstvo zdravotníctva je pripravené na určitú súčinnosť pri updatovaní stránky ctpristroj.sk. Deklaroval pán minister, že áno. Len potrebuje vedieť bližšie detaily.
Čiže ja navrhujem nasledovné: Stránka www.ctpristroj.sk je prihlásená na moje meno. Ja som aj niečo zaplatil ľuďom, ktorí postavili základnú kostru. Teraz prehlasujem, že za nula euro, alebo, ja neviem, jak sa to robí, alebo za jedno euro, ale to zase by nemuselo verejné obstarávanie, ju prevediem na ministerstvo zdravotníctva pod tou podmienkou, že ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke bude ju spravovať. A to, ako je tá kostra postavená, to znamená, že týchto 34 svojich cétečiek bude updatovať na, povedzme si na akej, či na týždennej, na týždennej minimálne báze by malo updatovať, že aká je aktuálne čakacia doba na ktoré cétečko v ktorom meste.
To má význam nie pre mňa, ja na tom nezbohatnem ani neschudobniem. To má význam pre pacientov. A bude to prvá, by som povedal, jedna taká perlička aj na stránke ministerstva zdravotníctva. Ale to som to už tu hovoril, že na stránke ministerstva zdravotníctva nie je slovo pacient v tej prvej stránke, čo je ako podľa mňa zaujímavé. Čiže som pripravený bez problémov ju tam previesť a myslím si, že si pomôžeme. Bol by som rád, keby ministerstvo zdravotníctva akceptovalo túto ponuku, aby ju spravovalo, túto stránku. A ľudia si budú môcť pozrieť, že keď má ísť na CT vyšetrenie a v Bratislave sa čaká mesiac a pol, a keď si klikne, že v Piešťanoch sa čaká dva týždne, tak možno si niekto povie, skočím do Piešťan. Viete, niekedy fakt aj týždeň, aj deň hrá úlohu. Čiže minimálne ten prvý krok by sme spravili, že zistíme, kde sú aké čakacie doby, a potom môžme prípadne na tomto pracovať ďalej. Čiže berte to ako moju dobrú vôľu a príspevok k tomuto problému. V prípade, že ministerstvo zdravotníctva nezareaguje na moju ponuku, zvážim ďalšie kroky.
Ďalej som sa pýtal pána Počiatka, že ako je možné, že dve súkromné firmy zaviažu tretí subjekt k nejakému plneniu, hej? To v zásade, v princípe dva subjekty zaviažu tretí, aby niečo plnil. To je podľa zvláštne. V našom prípade sme svedkami naozaj vecí, ktoré nemajú možno precedens, že dve súkromné firmy svojím zmluvným aktom zaviazali štát k plneniu. To je tá povestná zmluva medzi SkyTollom a PayWellom. To znamená, SkyToll s PayWellom sa dohodol, vytvorili nejaký zmluvný akt a týmto zmluvným aktom zaviazali štát, aby platil za overovanie palivových kariet. Všetci dobre vieme, už sme to tu počuli, nie málo, lebo však chlapci na Cypre, jeden by neveril, aký tam je drahý život. Čiže tá miliarda, tu pod miliardu sa nejde, hej, v starých korunách, tá miliarda na ten Cyprus odíde.
Minister mi v zmysle najlepších tradícií ministerstva dopravy a arogancie, ktorá ide jak taký odor okolo pána Počiatka, tak presne v tomto zmysle odpovedal, že mi nemá čo v zásade na túto otázku odpovedať, lebo sa ho netýka. Že sa mám pýtať niekoho, koho sa týka. Tam mi prípadne, by som ocenil, že keby povedal, že koho sa mám pýtať? Lebo tá, celá tá záležitosť sa týkala jeho ministerstva. Ale dobre. Vypočujem teda, zahrám sa na blbého, že vypočujem teda to odporúčanie a budem interpelovať pána Boreca, že ako je možné, znova položím tú istú otázku, ako je možné, že dva subjekty sa dohodnú, že tretí subjekt zaviažu k nejakému plneniu?
Lebo toto sa tomuto biednemu štátu stalo. Naozaj. Tu sa dvaja dohodnú, že štát im bude platiť. Ja s Mičovským sa dohodnem, spravíme dneska večer zmluvu pri pive, že štát nám bude platiť 15 rokov. Za čo? A čo ja viem? Za niečo. Niečo vymyslíme (vyslovené s pobavením). Po druhom pive to pôjde ľahšie. A proste to tak bude.
Proste, viete, či si niekto uvedomuje tú absurditu toho, že čo je vlastne v tejto krajine možné. Naozaj je to zmluvný akt dvoch firiem, ktoré sa dohodli, a keď sa dopytoval, myslím, pán Zajac, že o zverejnenie tej zmluvy, ktorá by odhalila, že čo to vlastne dohodli, tak pán Počiatek odpovedal, že to nemôže zverejniť, lebo to je zmluvný akt dvoch súkromných firiem. Čiže ja sa ešte raz s pánom Mičovským dohodnem, že nám štát bude platiť dvadsať rokov za niečo, takú miliardu, minimum, a keby sa náhodou nejaký vrták pýtal, ako pán Zajac, že čo sme sa vlastne dohodli, tak to je tajné. Viete, to je naozaj, ľudia, pre vás prípadne, ktorí, vás ešte to chvíľku aj zaujíma alebo aspoň trošku máte kritického myslenia v sebe, toto sa naozaj stalo nie vo filme. To nie je Hitchcock, to nie je absurdné divadlo, to neni, ja neviem, čo to je, to je Slovenská republika rok 2014 až 2015. Toto naozaj sa stalo u nás.
Ďakujem pekne. A v zásade len technicky, nemá význam sa nechať pokorovať, hej. Čiže samozrejme nie som spokojný (vyslovené s pobavením) s odpoveďami, ale nežiadam o tom hlasovať.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť stručný. Ja som mal tri interpelácie. Prvá interpelácia sa týkala toho, že koľko náš štát, teda respektíve, koľko zdravotníckych zariadení, ktoré patria pod gesciu ministerstva zdravotníctva, z nich má CT prístroj? V akej cene? Kedy ho kúpili?
To bola vlastne takáto súborná informácia, prišla mi. Môžeme skonštatovať, že máme 34 pod gesciou ministerstva zdravotníctva týchto prístrojov v celkovej hodnote, ungefähr, približne 38 mil. eur. To znamená, naši občania cez miliardu slovenských korún zaplatili za tie CT prístroje. Tých 34 prístrojov by vošlo sem úplne s prehľadom. To nie je zase až také veľké. Miliardu sme za to dali. Tak bolo by dobré, keby prípadne aj ľudia sa na to vyšetrenie dostali.
Kto chce, si môže pozrieť potom aj na stránke NR SR, že kde aké kúpili. Nebudem tu zaťažovať tými sumami. Sú to samozrejme miliónové sumy. Ten prístroj stojí veľa a na Slovensku plus krát dva.
Čiže ak sme dali miliardu alebo viac ako miliardu starých korún do CT, len do CT prístrojov, to nie sú emerká, to sú len CT prístroje, tak potom hneď preskočím na druhú moju interpeláciu. A to bola tá, že či ministerstvo zdravotníctva je pripravené na určitú súčinnosť pri updatovaní stránky ctpristroj.sk. Deklaroval pán minister, že áno. Len potrebuje vedieť bližšie detaily.
Čiže ja navrhujem nasledovné: Stránka www.ctpristroj.sk je prihlásená na moje meno. Ja som aj niečo zaplatil ľuďom, ktorí postavili základnú kostru. Teraz prehlasujem, že za nula euro, alebo, ja neviem, jak sa to robí, alebo za jedno euro, ale to zase by nemuselo verejné obstarávanie, ju prevediem na ministerstvo zdravotníctva pod tou podmienkou, že ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke bude ju spravovať. A to, ako je tá kostra postavená, to znamená, že týchto 34 svojich cétečiek bude updatovať na, povedzme si na akej, či na týždennej, na týždennej minimálne báze by malo updatovať, že aká je aktuálne čakacia doba na ktoré cétečko v ktorom meste.
To má význam nie pre mňa, ja na tom nezbohatnem ani neschudobniem. To má význam pre pacientov. A bude to prvá, by som povedal, jedna taká perlička aj na stránke ministerstva zdravotníctva. Ale to som to už tu hovoril, že na stránke ministerstva zdravotníctva nie je slovo pacient v tej prvej stránke, čo je ako podľa mňa zaujímavé. Čiže som pripravený bez problémov ju tam previesť a myslím si, že si pomôžeme. Bol by som rád, keby ministerstvo zdravotníctva akceptovalo túto ponuku, aby ju spravovalo, túto stránku. A ľudia si budú môcť pozrieť, že keď má ísť na CT vyšetrenie a v Bratislave sa čaká mesiac a pol, a keď si klikne, že v Piešťanoch sa čaká dva týždne, tak možno si niekto povie, skočím do Piešťan. Viete, niekedy fakt aj týždeň, aj deň hrá úlohu. Čiže minimálne ten prvý krok by sme spravili, že zistíme, kde sú aké čakacie doby, a potom môžme prípadne na tomto pracovať ďalej. Čiže berte to ako moju dobrú vôľu a príspevok k tomuto problému. V prípade, že ministerstvo zdravotníctva nezareaguje na moju ponuku, zvážim ďalšie kroky.
Ďalej som sa pýtal pána Počiatka, že ako je možné, že dve súkromné firmy zaviažu tretí subjekt k nejakému plneniu, hej? To v zásade, v princípe dva subjekty zaviažu tretí, aby niečo plnil. To je podľa zvláštne. V našom prípade sme svedkami naozaj vecí, ktoré nemajú možno precedens, že dve súkromné firmy svojím zmluvným aktom zaviazali štát k plneniu. To je tá povestná zmluva medzi SkyTollom a PayWellom. To znamená, SkyToll s PayWellom sa dohodol, vytvorili nejaký zmluvný akt a týmto zmluvným aktom zaviazali štát, aby platil za overovanie palivových kariet. Všetci dobre vieme, už sme to tu počuli, nie málo, lebo však chlapci na Cypre, jeden by neveril, aký tam je drahý život. Čiže tá miliarda, tu pod miliardu sa nejde, hej, v starých korunách, tá miliarda na ten Cyprus odíde.
Minister mi v zmysle najlepších tradícií ministerstva dopravy a arogancie, ktorá ide jak taký odor okolo pána Počiatka, tak presne v tomto zmysle odpovedal, že mi nemá čo v zásade na túto otázku odpovedať, lebo sa ho netýka. Že sa mám pýtať niekoho, koho sa týka. Tam mi prípadne, by som ocenil, že keby povedal, že koho sa mám pýtať? Lebo tá, celá tá záležitosť sa týkala jeho ministerstva. Ale dobre. Vypočujem teda, zahrám sa na blbého, že vypočujem teda to odporúčanie a budem interpelovať pána Boreca, že ako je možné, znova položím tú istú otázku, ako je možné, že dva subjekty sa dohodnú, že tretí subjekt zaviažu k nejakému plneniu?
Lebo toto sa tomuto biednemu štátu stalo. Naozaj. Tu sa dvaja dohodnú, že štát im bude platiť. Ja s Mičovským sa dohodnem, spravíme dneska večer zmluvu pri pive, že štát nám bude platiť 15 rokov. Za čo? A čo ja viem? Za niečo. Niečo vymyslíme (vyslovené s pobavením). Po druhom pive to pôjde ľahšie. A proste to tak bude.
Proste, viete, či si niekto uvedomuje tú absurditu toho, že čo je vlastne v tejto krajine možné. Naozaj je to zmluvný akt dvoch firiem, ktoré sa dohodli, a keď sa dopytoval, myslím, pán Zajac, že o zverejnenie tej zmluvy, ktorá by odhalila, že čo to vlastne dohodli, tak pán Počiatek odpovedal, že to nemôže zverejniť, lebo to je zmluvný akt dvoch súkromných firiem. Čiže ja sa ešte raz s pánom Mičovským dohodnem, že nám štát bude platiť dvadsať rokov za niečo, takú miliardu, minimum, a keby sa náhodou nejaký vrták pýtal, ako pán Zajac, že čo sme sa vlastne dohodli, tak to je tajné. Viete, to je naozaj, ľudia, pre vás prípadne, ktorí, vás ešte to chvíľku aj zaujíma alebo aspoň trošku máte kritického myslenia v sebe, toto sa naozaj stalo nie vo filme. To nie je Hitchcock, to nie je absurdné divadlo, to neni, ja neviem, čo to je, to je Slovenská republika rok 2014 až 2015. Toto naozaj sa stalo u nás.
Ďakujem pekne. A v zásade len technicky, nemá význam sa nechať pokorovať, hej. Čiže samozrejme nie som spokojný (vyslovené s pobavením) s odpoveďami, ale nežiadam o tom hlasovať.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:05
Prednesenie interpelácie 16:05
Alojz HlinaĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. A dokonca som rád, že to zrovna vyšlo na vás, pán Číž, že ako, vy ako strážca rokovacieho poriadku, že či by ste prípadne upozornili kolegov z vlády, že teda aby si plnili svoju povinnosť účasťou na bode, prejednávanom bode.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný