51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja som opäť ako obyčajne predložil viacero interpelácií. Nebudem ich tu všetky prednášať. Urobil som z nich taký pomerne stručný výber a zoradil som ho chronologicky.
Čiže približne pred mesiacom som sa obrátil na ministra životného prostredia pána Petra Žigu s nasledujúcou interpeláciou:
Vážený pán minister, kauza výstavby a prevádzky takzvaných hausbótov na dunajských ramenách pod Bratislavou je pomerne často medializovaná a spôsobuje verejné pohoršenie. Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami na túto tému.
1. Je podľa vás vyššie uvedená aktivita v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?
2. Je podľa vás vyššie uvedená aktivita v súlade s vodným zákonom?
3. Aké je stanovisko vášho rezortu k vyššie uvedenej problematike?
Prosím v plnom znení doložiť k odpovedi na interpeláciu.
4. Aké je stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedenej problematike?
Taktiež prosím v plnom rozsahu doložiť k odpovedi.
5. Aké je stanovisko Správy chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy k vyššie uvedenej problematike?
Taktiež prosím doložiť.
6. Aké je stanovisko príslušného okresného úradu, keďže príslušné zložky štátnej správy na okresnej úrovni, ako je známe, boli prednedávnom v rámci reformy ESO združené pod okresné úrady? Čiže, sú tieto kompetentné sa vyjadrovať k týmto veciam? To je moja vsuvka, nebolo to uvedené takto detailne v interpelácii. Čiže pokračujem, že: aké je teda stanovisko príslušného okresného úradu k vyššie uvedenej problematike?
Taktiež ho prosím doložiť.
7. Kto a na základe čoho udeľuje povolenie na vjazd súkromných motorových vozidiel na neverejné komunikácie v predmetnom území?
Za vaše konkrétne a úplné informácie vám vopred ďakujem.
Keďže idem chronologicky, tak preskočím na pána ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorého som interpeloval vo veci Národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa – tentoraz nie v Rusovciach, ale v Moravanoch.
Vážený pán minister, ako minister kultúry určite dobre viete, že v zmysle zákona za stav pamiatky zodpovedá v prvom rade jej vlastník. Významnou kultúrnou pamiatkou je aj Národná kultúrna pamiatka kaštieľ v Moravanoch. Je zrejmé, že vlastník uvedeného objektu svojím ignorantským postojom k tejto významnej pamiatke spôsobil obrovské kultúrne i hospodárske škody a zároveň evidentne porušil zákon. Dovoľte mi preto obrátiť sa na vás prostredníctvom interpelácie s nasledujúcimi otázkami:
1. Prečo vami vedené ministerstvo dopustilo katastrofálny stav, do ktorého sa dostala Národná kultúrna pamiatka kaštieľ v Moravanoch?
2. Kto menovite v rámci vami vedeného rezortu nesie zodpovednosť za túto situáciu?
3. Aká politická a trestnoprávna zodpovednosť bola, respektíve bude voči tejto osobe, respektíve osobám, ako aj voči súčasnému majiteľovi kaštieľa v Moravanoch vyvodená?
4. Ako chce váš rezort vyššie uvedenú situáciu riešiť?
S pozdravom, môj podpis.
Teraz sa vrátime zase k pánovi ministrovi Petrovi Žigovi, ministrovi životného prostredia, s interpeláciou úplne z iného súdka, ktorá bola odoslaná 30. apríla tohto roku.
Vážený pán minister, možno si spomeniete, že v minulosti som sa na vás viackrát obrátil vo veci skládky odpadov v Žiline v Považskom Chlmci. O tom, že moje obavy a námietky boli oprávnené, svedčí aj verdikt Európskeho súdneho dvora, skrátene ESD, zo dňa 25. apríla 2013, ktorým ESD rozhodol, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 14 písm. a) až c) Smernice rady 1999/31/ES o skládkach odpadov a zaviazal ju urobiť potrebné opatrenia.
Podľa mne dostupných informácií reakcia Slovenskej republiky v zastúpení vaším rezortom a príslušnými úradmi bola v tejto záležitosti polovičatá a nedôsledná. Na skládku sa síce v poslednom čase žiadny odpad nevyváža, ale dosiaľ nie je jej prevádzka ani definitívne ukončená. Inými slovami, na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora reagovala Slovenská republika tak, že doteraz nevydala platné rozhodnutie, iba predbežné opatrenie na zákaz ukladania odpadu. Na predmetnú skládku odpadov sa od 1. 1. 2014 odpad síce nevozí, ale nie sú prijaté opatrenia na jej uzavretie a rekultiváciu v zmysle požiadavky ESD i miestnych obyvateľov.
Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s týmito otázkami:
1. Sú vyššie uvedené informácie pravdivé?
2. Ak áno, prečo v tejto veci kompetentní konali, respektíve nekonali tak, ako konali, respektíve nekonali?
3. Kedy sa verdikt Európskeho súdneho dvora v predmetnej záležitosti skládky odpadov v Považskom Chlmci skutočne a dôsledne uvedie do života?
Na toho istého pána ministra som sa obrátil v ten istý deň s interpeláciou, ktorá je tak trošku príbuzného charakteru, aj keď zase úplne z iného regiónu.
Vážený pán minister, ako je vám iste známe, v Mestskej časti Bratislava-Vrakuňa a čiastočne i mestskej časti Ružinov sa nachádza skládka toxických odpadov bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (skrátene CHZJD), ktorá predstavuje ohrozenie zdrojov pitnej vody Žitného ostrova, čo by malo doslova fatálne následky. Táto skládka toxického odpadu zaberá plochu približne 4,65 hektára. V rokoch 1946 až 1980 tu bolo uložených viac ako 90-tisíc metrov kubických odpadu bez vybudovania adekvátnych nepriepustných  vrstiev. Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen prostredie kontaminovaných hornín, ale dostala sa aj na výškovú úroveň samotného úložiska spomínaného chemického odpadu.
Mestská časť Bratislava-Vrakuňa preto vydala v roku 2002 na základe usmernenia príslušného vodohospodárskeho orgánu zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov. Tento zákaz platí dodnes. Z obavy hroziacej ekologickej katastrofy a na protest proti dlhodobému neriešeniu tohto problému zo strany kompetentných vznikla nedávno petícia. Pod petíciu proti spomínanej skládke toxického odpadu sa od februára 2015 do konca apríla, čiže za pomerne krátky čas, podpísalo 2500 ľudí. Iniciátori a signatári petície žiadajú vládu Slovenskej republiky a primátora Bratislavy, aby zabezpečili odstránenie, respektíve sanáciu spomínanej nebezpečnej skládky odpadu. Ako minulý týždeň, zrejme je to už nejaké tie týždne dozadu, čiže v poslednej dekáde apríla na tlačovej konferencii informoval starosta Vrakune pán Martin Kuruc, predložil na rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva žiadosť, aby poslanci požiadali primátora, aby sa usiloval o likvidáciu starej environmentálnej záťaže, a zaviazali ho požiadať generálneho riaditeľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti o predloženie analýzy kvality a stavu znečistenia podzemných vôd v katastrálnom území Vrakuňa v termíne do 30. apríla 2015.
Dovoľte mi, vážený pán minister, aby som sa na vás ako na najvyššieho predstaviteľa vecne príslušného rezortu obrátil s interpeláciou na vyššie uvedenú tému. Konkrétne by ma zaujímali vaše odpovede na tieto moje otázky:
1. Prečo váš rezort a príslušné rezortné inštitúcie tento problém dosiaľ viac menej ignorovali?
2. Aké konkrétne kroky sa na elimináciu tohto problému uskutočnili?
3. Aké opatrenia na sanáciu tejto starej environmentálnej záťaže pripravujete?
4. Aký je vzťah a postoj právneho zástupcu CHZJD k skládke, ktorej sú bývalé Chemické závody Juraja Dimitrova pôvodcom?
S pozdravom Mikuláš Huba.
A posledná interpelácia je na tému, ktorá ma mimoriadne irituje. Ja som ju otvoril tak trošku aj na našom výbore a v prítomnosti predsedníčky fondu pozemkového (SPF), ale nemal som vtedy ešte dostatok informácií. Včera som si to dokonca overoval priamo s pánom ministrom Draxlerom a moje najčiernejšie, by som povedal, predpoklady a indície sa potvrdili, dokonca boli prekonané, ak som dobre pochopil jeho odpoveď, lebo naozaj sme len chvíľočku hovorili.
Takže tá interpelácia znie, je adresovaná pánovi Jurajovi Draxlerovi, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, ako iste dobre viete, Iuventa, slovenský inštitút mládeže, je štátna inštitúcia priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, na čele ktorého stojíte. Táto inštitúcia je aj vlastníkom objektov a pozemkov na Búdkovej ceste č. 2 v Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, ktoré v súlade s poslaním spomenutej organizácie tradične slúžili a majú slúžiť verejnosti, a to najmä deťom a mládeži, na edukačné, osvetové a oddychové činnosti. Verím, že sa zhodneme na tom, že by to tak malo byť aj do budúcnosti. V týchto dňoch som však zachytil správy o tom, že dochádza k predaju časti vyššie uvedených nehnuteľností súkromným osobám. Akokoľvek môžu tieto indície znieť neuveriteľne, ukazuje sa, že nie sú nepodložené. Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s nasledujúcimi otázkami:
1. Sú informácie o prevode pozemkov z Iuventy na inú osobu, respektíve osoby pravdivé? V prípade kladnej i zápornej odpovede, žiadam doložiť príslušné dokumenty dokazujúce aktuálny skutkový stav, prípadne majetkové prevody v nedávnej minulosti, ako aj prípadne dosiaľ nerealizované žiadosti o takéto prevody.
2. Boli ste o vyššie uvedených informáciách, respektíve indíciách informovaný? Ak áno, aký postoj ste k tejto problematike zaujali?
3. Môžete garantovať, že spomínané nehnuteľnosti zostanú naďalej v rukách štátu a budú slúžiť verejnosti?
Vopred vám ďakujem za vašu urýchlenú, pravdivú a úplnú odpoveď na moje otázky a najmä za to, že v prípade, ak sú obavy, uvedené v tejto interpelácii, oprávnené, uskutočnite v tejto veci okamžité a účinné kroky vo verejnom záujme.
Ďakujem za pozornosť. To boli všetky moje interpelácie, s ktorými som sa chcel s vami podeliť. Tie ostatné nájdete potom v nejakom príslušnom spise alebo na internete.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, prednesiem v rámci tohto bodu dve interpelácie. Obidve sú smerované na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka.
Prvá interpelácia znie nasledovne:
Bratislava, 13. mája 2015. Vážený pán minister, najúčinnejší spôsob riadenia čohokoľvek, rodiny, podniku či obce, je osobný príklad. Myslím, že túto osvedčenú metódu je potrebné využívať v oveľa väčšej miere aj na vrcholovej úrovni riadenia štátu, ministerstvo pôdohospodárstva nevynímajúc. Som presvedčený, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky musí byť vlajkovou loďou slovenského lesníctva, a to tak profesionálnou úrovňou správy zverených lesov, ako aj nespochybniteľnou etickou čistotou, bez ktorej takáto správa nie je možná.
Obaja vieme, že v časoch, keď prvá vláda Roberta Fica zverila lesníctvo do rúk Vladimíra Mečiara, došlo v štátnych lesoch k hlbokému úpadku. Jednou z oblastí, kde vtedajšie politické vyčíňanie presiahlo všetky medze, bolo poľovníctvo, čo je napokon ešte aj dnes, šesť rokov po, predmetom vyšetrovania. Nádej, že bezodné šafárenie už nebude mať za druhej vlády Roberta Fica pokračovanie vzbudila vaša reakcia na jedno z mojich prvých vystúpení v Národnej rade Slovenskej republiky, kde ste vyhlásili, že niektorí ľudia budú mať dvere na vašom ministerstve už trvalo zatvorené. Pripomínam vám tento výrok len preto, že v prípade, v ktorom vás teraz interpelujem, sa zdá, že niektorí ľudia dokážu nájsť správny kľúč ku každým dverám v každej dobe.
V poľovnom revíri Biely kameň na východe Slovenska má štát reprezentovaný štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky spolu so Slovenským pozemkovým fondom jasnú územnú väčšinu 66 percent. Pri rozhodovaní o nájme tohto revíru bolo na zhromaždení vlastníkov pozemkov dňa 3. decembra 2014 právoplatne rozhodnuté, že prenájom za jeden hektár týchto pozemkov bude 20 eur, v dôsledku čoho štát každoročne získa 26 200 eur. Bolo to iste kompromisné riešenie, keď Lesy Slovenskej republiky síce mali záujem užívať revír vo vlastnej réžii, žiaľ, Slovenský pozemkový fond im to neumožnil z dôvodov, ktoré možno označiť za zvláštne, pretože sa postavil na stranu menšinových vlastníkov pozemkov, teda proti záujmom štátu. Svoju slabosť ale aspoň kompenzoval odhlasovaním výšky nájmu revíru na úrovni jeho trvalej hodnoty, teda na úrovni spomenutých 20 eur za hektár. To, že pri tomto zhromaždení musela asistovať aj polícia, i to, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prišiel stratou revíru o možnosť pokračovať v jeho systematickom budovaní, ponechajme teraz bokom.
Bokom však nemožno dať aktuálny stav, ktorý vznikol nedávno 22. apríla 2015, keď menšinoví vlastníci pozemkov zvolali s podivnou podporou Slovenského pozemkového fondu nové zhromaždenie. Zhromaždenie, ktorého výsledkom bolo neuveriteľné zníženie ceny prenájmu z 20-ch eur na hektár na 1,53 eura za nelesné pozemky, respektíve 3 eurá za pozemky lesné. Teda štát už ročne nezíska na prenájme 26 200 eur, ale len 3000 eur.
Tohto zhromaždenia sa Lesy Slovenskej republiky ani nezúčastnili, čomu sa nečudujem, pretože pomer medzi silami chrániacimi záujmy štátu a tými druhými bol už z predchádzajúceho zhromaždenia známy, a preto štátni lesníci nemohli mať záujem robiť bezmocného svedka drzého ochudobňovania štátu.
Dúfam, vážený pán minister, že nás spája aspoň záujem o vysvetlenie podivného zníženia ceny už schváleného prenájmu i snaha poznania dôvodu nenáležitého postupu Slovenského pozemkového fondu. Som presvedčený, že tento postup vedome a za účinnej asistencie štátnych úradníkov ochudobňuje náš štát, teda všetkých jeho občanov. Pozrite sa preto, prosím, akí ľudia to tak ľahko prenikajú cez bránu Slovenského pozemkového fondu, ktorý patrí kompetenčne do vášho rezortu, pretože podľa štatútu vlastne vy ste ten člen vlády, ktorý dáva návrh na generálneho riaditeľa a námestníka Slovenského pozemkového fondu.
Ako je možné, že Slovenský pozemkový fond nehanebne hlasuje proti štátnym záujmom? Proti záujmom všetkých občanov? S výnimkou teda tých, ktorí si zvykli na to, že môžu všetko.
Aké vysvedčenie si to predstavitelia vysokých úradov štátnej správy vystavujú pred občanmi, ktorým majú bezvýhradne slúžiť?
Aký odkaz dávame zamestnancom podniku, od ktorého chceme hospodárenie nielen odborne správne, ale finančne aj efektívne?
Ako vôbec môžeme tu na tomto mieste každoročne požadovať od Lesov Slovenskej republiky mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu, keď mu ničíme ekonomiku takýmto naozaj primitívnym spôsobom?
Vážený pán minister, už v úvode som uviedol, že osobné príklady sú najúčinnejšou metódou riadenia. Prosím, využite túto metódu a postavte sa na stranu Slovenskej republiky, na stranu oprávnených záujmov ich občanov, ktoré v tomto prípade reprezentuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Tento prípad vám umožní dokázať, že žijeme v krajine, kde platia nielen zákony, ale aj slovo, v krajine, kde sa ani vyvoleným nedá prejsť cez každé dvere. Konajte, vás prosím. S pozdravom Ján Mičovský.
Je to interpelácia, ktorá vznikla ozaj zahorúca, lebo sú to informácie veľmi čerstvé. Je to až nepochopiteľné, ako ťažko sa mojim kolegom, samozrejme, opäť s tou tradičnou obavou, že: vieš, všetko ti povieme, len, preboha, len nás nespomeň, pretože hájime síce záujmy svojho štátneho podniku, ale mohli by sme na to doplatiť. Chápete tú hrôzu takéhoto pocitu? Ja tu v tejto chvíli musím veľmi dôsledne zakryť všetky mená tých, ktorí ma informujú o týchto veciach, preto, lebo keby sa dozvedelo, kto háji v tomto štáte záujmy štátu, tak by tento štát mu poďakoval spôsobom, ktorý vôbec nie je výnimočný. Ja viem, ono by sa to tak nenazvalo, len by sa veľmi ľahko mohlo stať, že pri najbližšom organizačnom menení by sa niektorí ľudia mohli stať prebytočnými. Toto nie je zlomyseľný výmysel pre túto chvíľu, to je skúsenosť, o ktorej všetci vieme a ktorej nikto z nás, verím, nikdy nezatlieskal. Napriek tomu, ona funguje pomerne účinne.
Vážený pán minister, takže vy ako najvyšší predstaviteľ tohto rezortu, ako človek, ktorý neraz mi to aj spomenul, že rád sa pozriete na to, aby ľudia v rámci svojej činnosti v lese mohli si aj zapoľovať. Určite viete, že Lesy Slovenskej republiky, však ste človek, ktorý má dobré vzťahy s vedením tohto podniku, urobili pre poľovníctvo v minulosti veľa dobrého. Určite viete, že za prvej vlády Roberta Fica, keď bol zverený tento sektor do rúk HZDS, sa urobilo pre tento podnik veľmi veľa zlého. Dobre, ide história dopredu, zlé skutky zostávajú za nami a možno pred nami by mali byť tie lepšie. No ako vysvetlíte mojim kolegom, vašim kolegom, zamestnancom závodu a podniku, ktorý spadá kompetenčne do vašej kompetencie, že majú sa báť hájiť záujmy štátu? Ako im vysvetlíme, že keď aj vybojovali 20 eur za hektár, to znamená, keď už prišli o revír, aspoň bolo to zaplatené na úrovni trhu, zrazu si niekto zmyslel, že zvolá ešte jedno rokovanie, myslel si, že k tomu si prizve Slovenský pozemkový fond, ten neuveriteľne priskočí – však prečo nie? – a odhlasujeme nie 20, ale 1,5 eur.
Ja by som veľmi rád vedel, a to si pritom možno pani generálnu riaditeľku Matečnú vážim ako odborníčku, že čo sú to za sily v tomto štáte, ktoré generálnu riaditeľku postavia do takejto pasívnej situácie, do takejto role? Veď vy viete, že sme sa na tú tému možno rozprávali aj na výbore. Ja viem, že všetci sme tu úradne a nikto nie za seba a nemáme právo tajiť ako zastupujeme občanov. Ja viem, že v súvislosti s týmto revírom mi už pani generálna riaditeľka musela povedať a myslím, že ste na tom výbore boli aj vy, aj keď to už nebolo na mikrofóny, že: viete, sú prípady, keď som slabá.
No čo to je za krajina, kde sú generálni riaditelia slabí? Kde sa musia ľudia, ktorí poukazujú na potrebu riadneho čestného hospodárenia, báť o svoje miesta? To naozaj chceme žiť naďalej v tejto krajine? To naozaj nám nevadí bez ohľadu na farbu kravát, akú nosíme? Neraz sa tu dohodneme na tom, že sa tu vedie politický boj. Nuž nech sa vedie, veď parlament je na to. Ale to nie je politický boj. Toto je niečo, čo by každá slušná strana, každý slušný poslanec, každý slušný občan mal dopredu odmietnuť ako niečo, čo likviduje nás všetkých. Lebo zdanlivo ide iba o 20-tisíc pre štát, ktoré nedostane, ale v skutočnosti ide o oveľa viacej, ide o charakter tejto krajiny. Ja verím, že bude raz slušný, len mi vadí, že či to bude o rok, o dva alebo až o päť, o desať.
Pán minister, ako som to napísal, ja s dobrým úmyslom sa obraciam na vás, máte určité možnosti dať tieto veci preveriť. Ja nerozumiem tomu, prečo sa vyvolalo ešte jedno rokovanie a prečo s takýmto nepochopiteľným rozuzlením, ktoré neslúži ani štátu, ale ani dobrej viere v to, že je to štát spravodlivý.
Toľko prvá interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pána Ľubomíra Jahnátka.
Druhá, pán minister, je interpelácia, ktorú už poznáte, pretože som nechcel odkladať jej odoslanie až na túto chvíľu, pretože ju považujem za vysoko urgentnú, nakoľko sa naozaj jedná o veci, ktoré ma osobne veľmi trápia a o ktorých sme už spolu rozprávali. Ten text je nasledovný:
Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti so svojimi oprávneniami poslanca Národnej rada Slovenskej republiky vo veci hospodárskej úpravy lesov, ktorá sa v tomto roku dostala do mimoriadnej krízy. Taxačná služba má našom území veľmi silné tradície. V roku 1425 kráľ Žigmund vydal smernicu na ohraničenie ťažby dreva, v roku 1565 vydal kráľ Maximilián Lesný poriadok s prvým opisom lesov a pokyny pre ťažbu dreva. V rokoch 1764 až 1769 vznikli prvé lesné hospodárske plány, ktoré dnes nazývame programami starostlivosti o les. Je úplne nepochybné, že vysokú úroveň odbornej správy slovenských lesov je možné odvodiť práve od dlhodobo sa vyvíjajúceho taxačného systému, ktorý sa stal základom hospodárskej úpravy lesov.
Táto vskutku kráľovská lesnícka disciplína prešla v nedávnej minulosti mnohými turbulenciami, ktoré jej nepomohli, no nepriaznivý jej stav, aký nastal v súčasnosti pod vaším vedením, je vskutku výnimočný. Už v závere roka 2014 som vás, vážený pán minister, upozornil, že vaše ministerstvo smeruje k porušeniu zákona. Vyslovil som obavu, že zmluvy, ktoré majú garantovať vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy v roku 2015, nebudú v zmysle zákona lesoch uzatvorené do 31. decembra 2014.
Na to sme mi odpovedali, že zákon dodržíte, pretože pokiaľ by aj zlyhali bruselské fondy, potrebné zdroje máte zabezpečené v rozpočte ministerstva. Nezabudli ste mi na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredia povedať, že jedinou hrozbou pre tieto zdroje by mohlo byť to, že do toho budú vŕtať takí ľudia, ako som ja.
Táto ministra nedôstojná rétorika nech vám je odpustená, no odpustené vám nemôže byť, že ste zákon naozaj napokon nedodržali a zmluvy v čas prostredníctvom vami poverenej organizácie neuzatvorili. Nedodržanie zákona nesmie byť prepáčené nikomu, ministrovi predovšetkým.
Dnes 1. mája 2015, teda v čase, keď som to písal, keď už taxátori mali mať pripravené, keď už taxátori mali mať prípravné kancelárske práce ukončené a mali začať s terénnymi prácami, zmluvy stále nie sú uzatvorené. Týmto lajdáckym protizákonným postupom ste nielenže pre tento rok už nenapraviteľne poškodili zákonné postupy pri odbornej správe lesov, ale, čo je ešte horšie, ohrozujete úzku skupinu vysokokvalifikovaných odborných špecialistov, ktorí plány starostlivosti o lesy vedia zhotovovať. Výberové konania na vyhotovovateľov, ktorí majú v roku 2015 práce vykonávať, boli konečne uzatvorené, za to vďaka, no keďže tieto skupiny stále nemajú, hovorím o 1. máji a verím, že možno ešte tu sa dozviem, že je to už, chvalabohu, inak, nemajú zmluvnú garanciu potrebných peňazí, ohlásili už prepúšťanie svojich odborníkov. Ak sa tento trend naozaj rozbehne, potom už nepôjde len o definitívne znemožnenie zabezpečenia povinností v roku 2015, ale o závažné dlhodobé poškodenie strategických cieľov taxačnej služby. Odborníkov, ktorých vašou nezodpovednou a zlou prácou vyženiete z taxácie, tak skoro nik nedokáže nahradiť.
To, že ste sa spoliehali na krytie potrebných financií z bruselských fondov, bolo samo osebe podľa mňa nezodpovedné, pretože išlo o nesystémový, riskantný prístup, nakoľko takúto závažnú prácu máme mať krytú štátnym rozpočtom. No mohlo to byť provizórnym riešením. Bruselský zdroj však zlyhal a vaše ministerstvo rovnako. V uvedenej súvislosti vás žiadam o odpoveď na dve otázky.
Prvá znie: Či, kedy a odkiaľ získate prostriedky potrebné pre zabezpečenie aspoň torza povinností uložených vám zákonom vo veci zabezpečenia programu starostlivosti o les pre rok 2015?
Druhá otázka. Či, kedy a akú personálnu zodpovednosť vyvodíte za škody, ktoré lesníctvu rezort pôdohospodárstva pod vaším vedením v súvislosti s tvorbou programov starostlivosti spôsobil?
Záverom si vám dovolím navrhnúť riešenie, ktoré by do budúcnosti vylúčilo takéto hazardovanie s odbornou správou našich lesov. Som presvedčený, že privatizácia taxačných prác bola chybou, ktorú len treba napraviť, a vrátiť historicky vzniknutý a rokmi overený spôsob vytvárania programov starostlivosti o lesy do rúk štátu, a to v plnom rozsahu. S pozdravom, podpis a príloha – financovanie vyhotovenia v roku 2015 programov starostlivosti o les, podrobne uvedené všetky fakty tak, ako som ich získal od ľudí, ktorých sa to bytostne týka, a zároveň je tam v prílohe článok z odbornej lesníckej tlače, ktorá podrobne túto problematiku uvádza.
Vážený pán minister, chcem len dodať k tomuto textu, že je mi jasné, že niet takého ministra na svete, ktorý by mohol o všetkom, čo sa robí na jeho ministerstve, vedieť, a vždy to končí takým len vyhlásením o politickej zodpovednosti. Ale ja som presvedčený aj vzhľadom na to, že sme o tom tu už neraz rozprávali a že som vás osobne prosil, že treba v tejto veci konať, že tie veci, ktoré sa takto vyvŕbili k máju, začiatkom mája 2015 na vašom ministerstve, a k tomu, že naozaj zákon bol porušený na základe nezodpovedného konania vašich ľudí, takže máte možnosť urobiť to, čo asi by mal urobiť každý šéf, či už minister, či už generálny riaditeľ, či riaditeľ organizácie, jednoducho pozrieť sa na to, kto to takýmto spôsobom dopustil, kto za to zodpovedá, kto sa postaral o to, že peniaze, ktoré boli plánované, zrazu tam nie sú a kto teda je vinníkom toho, čo verím, že nenastane, ale verte tomu, že informácie z posledných dní hovoria, že už sa to stáva, že taxačné skupiny, ktoré sa živia tvorbou týchto plánov, už nemôžu ďalej čakať, a preto začali prepúšťať svojich zamestnancov.
Ja viem, nehovoríme o tisícoch ľudí, nie sú to voliči, je to pár desiatok vysokoodborných špecialistov. A ja som si vedomý toho, že žiadne veľké ostrohy si tuná týmto nevybrúsim, ale naozaj považujem hospodárenie, hospodársku úpravu lesov za kráľovskú disciplínu a je potrebné, ak máme naďalej zotrvať v tom, že sme presvedčili o kvalitnej správe našich lesov, že je potrebné plány, ktoré sú základom tejto správy, robiť kvalitne. To, ako to vyplýva zo situácie, ktorá nastala v roku 2015, hovorí, že ani tí najlepší odborníci už nedokážu za takejto situácie urobiť tieto plány kvalitne. Verím, a prosím vás o to, ak sa dá, ešte tu na tomto rokovaní, keby ste povedali, akým spôsobom túto horúcu situáciu skúsite riešiť tak, aby sa aspoň tie najvážnejšie dôsledky vyriešili a aby taxačné kancelárie svojich špičkových odborníkov nemuseli začať prepúšťať, tak ako to najnovšie informácie potvrdzujú.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Podávam interpeláciu na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Juraja Draxlera.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu:
Predmetom interpelácie je neprehľadná situácia v štátnej organizácii Iuventa - Slovenský inštitút mládeže, konkrétne Ekoiuventa so sídlom Búdková 2, Bratislava. Na základe doposiaľ známych informácií z prostredia danej inštitúcie je takmer isté, že organizácia má v najbližšej dobe vysťahovať svoje sídlo na Búdkovej ulici v Starom Meste.
Ak je to pravda, aké sú dôvody vysťahovania?
Kam chce ministerstvo presunúť zamestnancov organizácie a bude v súvislosti s presunom zmenená aj organizačná štruktúra inštitúcie? Plánuje snáď ministerstvo túto inštitúciu presťahovať do priestorov Iuventy na Karloveskej ulici?
Tu sa zastavím. Odpoveď od ministerstva v zásade už poznáme vďaka dnešnému článku rannému v Denníku N, takže zrejme toto je plán. Choďte sa, prosím, pán minister, opýtať, najprv na Búdkovú, zamestnancov Iuventy, že čo si o tom myslia? Ľudia, ktorí pracujú 20 rokov pre túto organizáciu, považujú priestory na Karloveskej ulici za absolútne nevyhovujúce. Absolútne nevyhovujúce. A nevedia si popravde z tých rozhovorov, ktoré som ja tam viedol, predstaviť, že by s novými programami, ktoré majú štartovať od leta, prišli do úplne nepripravených priestorov, ktoré nemajú infraštruktúru, technické zabezpečenie. (Reakcia v sále.) Ja nehovorím o deťoch... (Reakcia v sále.) Nehovorím o deťoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, bez diskusie vzájomnej.
Nech sa páči, pán poslanec.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Môžete, pán minister, vystúpiť hneď po mne. Hneď po mne môžte vystúpiť, dobre? Sú v budove na Karloveskej ulici vhodné administratívne priestory, ktoré spĺňajú špecifické podmienky na výkon práce tak, ako je tomu v súčasných priestoroch? Ak áno, prečo bola v predchádzajúcom období budova Iuventy na Karloveskej označená za nadbytočný majetok priamo Iuventou samotnou predchádzajúcim vedením?
Iuventa - Slovenský inštitút mládeže pritom realizuje viaceré významné projekty v oblasti participácie mladých ľudí v oblasti vzdelávania. V roku 2014 sa stala oceneným finalistom a najvyššie hodnotenou organizáciou z oblasti verejnej správy.
V súvislosti s týmto sídlom a priľahlými pozemkami prebieha podľa mne dostupných informácií už niekoľko rokov viacero súdnych sporov na základe podozrení z podvodných reštitúcií.
Máte informáciu, v akom štádiu riešenia sú predmetné súdne spory? Minimálne, minimálne spor o vecné bremeno príjazdovej cesty podľa mojich informácii stále ukončený nie je. A obávam sa, že napriek tomu, že tie podozrenia z nezákonných reštitúcií môžu byť legitímne, tak vďaka veľmi laxnému prístupu jednak ministerstva, jednak samotnej Iuventy za posledných niekoľko rokov (reakcia v sále), áno, za posledných niekoľko rokov, už so súčasným stavom nedokážu nič spraviť.
Aké konkrétne právne kroky teda boli urobené zo strany štátu, aby získal zreštituované pozemky späť? Podľa výpisov z katastra je jasné, že už iba časť pozemkov je stále vo vlastníctve Slovenskej republiky, avšak veľká časť z nich bola vo februári tohto roka prevedená na osobu Juraja Šaštinského, ktorý má nepopierateľné väzby na finančnú skupinu Penta. Je prinajmenšom podozrivé, že v čase, keď sa previedli dané pozemky pánovi Šaštinskému, plánuje Ekoiuventa narýchlo vysťahovať svoje sídlo.
Preto sa pýtam, v koho záujme je vyprázdniť budovu medzinárodne oceňovanej inštitúcie? Nie je náhodou úmyslom celého sťahovania dostať sa k lukratívnym pozemkom v Starom Meste s výhľadom na Slavín?
Areál pritom slúži nielen mládeži, ale je aj rekreačným miestom Bratislavčanov, keďže sa v ňom nachádza posledné verejné kúpalisko v Starom Meste, pre Staromešťanov známe ako kúpalisko Mičurin.
Túto interpeláciu zašlem pánovi ministrovi, som veľmi zvedavý na odpoveď. A tiež sa veľmi teším aktívnej účasti na diskusii v pléne zo strany pána ministra Kaliňáka, možnože mi veľa veci dokáže objasniť on, keďže pán minister školstva tu nie je.
Každopádne ja som si vedomý, ja som si vedomý tej genézy, ja som si vedomý toho, že keď niekto nedokázal s pochybnými reštitúciami spraviť poriadok v deväťdesiatych rokoch, tak už to dnes nespravíme. Som si vedomý aj toho, som si vedomý aj toho, že ak k právnemu zastúpeniu štátu a právnemu zastúpeniu Iuventy pristupovali ľudia laxne, tak dnes už s tým veľa neurobíme. Jediné, o čo mi ide, je, že ešte stále jedna vec sa zachrániť dá, to je samotná budova a to je to kúpalisko. S tým ostatným zrejme už sa musíme rozlúčiť. Nevravím, že je to správne, ale jednoducho je to, je to, obávam sa, už historická nevyhnutnosť, ale budem veľmi nerád, ak aj to posledné, čo ešte štát má možnosť zachovať vo svojich vlastných rukách, sa stane obeťou toho procesu, ktorý začal v deväťdesiatom treťom.
Ja som počúval neskutočné storky, musím povedať, za posledné dva dni: zhorené autá, horiaci amfiteáter v Bratislave a vyhrážanie sa tým, že niekto má kontakty na SIS-ku a na každého niečo nájde. Počul som veľmi skeptický plán jedného zo zúčastnených na celom procese, ktorý mi povedal: vieš, čo, Martin, ja čakám, že v júni to vysťahujú a v júli tam niekto rozbije okná, v auguste tam možno chytia nejakého bezdomovca a v decembri to zhorí a štát potom povie, že už s tým nič nevie spraviť, a pod cenu sa to predá. Možno práve pánovi Šaštinskému, ktorý, keď sa ho pýtali na to, aký má zámer s Búdkovou, tak povedal, že tam plánuje riešiť aj svoje vlastné bývanie.
Celý tento proces považujem za nehoráznosť, bez ohľadu na to, aká bola vláda, bez ohľadu na to, aká bola vláda. Je zlyhaním tohto štátu, zlyhaním samosprávy, zlyhaním justície, zlyhaním vyšetrovacích orgánov, že povolili tak dokonalý rozklad. A to nehovorím o tom, že tu sme mali roky, keď z neznámych príčin boli časti z tých "pozedkov" dokonca ozbrojenou strážou strážené a štát nerobil nič. Ozbrojenou strážou, ktorá tam nemala čo robiť.
Som zvedavý jednak na odozvu aj na dnešnú tlačovku, aj dnešný článok, aj na túto moju interpeláciu. Som zvedavý, kto sa ozve. A som zvedavý aj na to, aké informácie sa ja ešte podozvedám, lebo len za dnešný deň už mi začali prichádzať telefonáty s tým, že ľudia chcú rozprávať. Obávam sa, že kapitola Búdková ulica a Iuventa nebude jedna z tých ukážkových v histórii Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dňa 24. mája 2015 sa skončilo funkčné obdobie JUDr. Ing. Jána Hijja, člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého na návrh Národnej rady vymenoval prezident Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na uvoľnené miesto člena Regulačnej rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo, teda Národná rada. Na každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať voľbu členov na člena Regulačnej rady.
Za člena Regulačnej rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa citovaným zákonom ustanovené podmienky. Na základe listu predsedu Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti z 18. marca 2015 adresovaného predsedom klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj nezávislým poslancom boli predložené tri návrhy, a to: Milan Hargaš, Ján Hijj a Anton Novák. Výbor na 84. schôdzi 28. marca 2015 posúdil predložené návrhy za účasti navrhnutých kandidátov a konštatoval, že všetci traja navrhnutí kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené v § 7 ods. 5, 7, 9 a 10 citovaného zákona.
Výbor odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov. V súlade s nimi navrhol nasledovný postup: Po prvé. Zvoliť dvoch kandidátov na člena Regulačnej rady verejným hlasovaním použitím technického zariadenia a o každom navrhovanom hlasovať osobitne. Po druhé. Ak nebude požadovaný počet kandidátov zvolený, teda dvaja kandidáti, vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti. Ak ani v opakovanej voľbe, po tretie, nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby postupujú nezvolení kandidáti, ktorí neboli buď zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe a novo navrhnutí kandidáti.
Pani podpredsedníčka, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vlastne možno doplním aj tú interpeláciu kolegu pána Poliačika. Je to blízko, my sme to tu včera hovorili, 24 hektárov Pečnianského lesa podvodníci už zobrali. A vy, ktorí neviete, kde je Mičurin, alebo o čom hovoril kolega, tak to je ten obrovský pozemok vedľa Slavína. To je obrovský pozemok vedľa Slavína, kde celý socializmus chodili deti, kde vyrastali deti, tam prešlo tisíce detí. Moja žena sa tam hrávala a moje deti vyrástli na tom bazéne a boli tam. Tisícky detí na tom kopci prežili svoje detstvo. A tu aj, údajne aj pán minister. A o tento pozemok ide.
Naozaj ja som bol raz v Singapure, veľmi dávno, a ktorí ste boli, ktorí nie, máte mrakodrapy obrovské a medzi tými mrakodrapmi máte učupenú malú ymcu, malý domček. A tomu ja hovorím, že to je sila tej samosprávy, to je sila toho Likvaj Kuna (pozn. red.: Lee Kuan Yew), či jak sa volal, čo teraz zomrel, ktorý dokázal udržať tú malú ymcu, ktorá tam vôbec nepasovala, ale dokázal ju udržať ako symbol sily toho zriadenia, že ju nezvalili a nepostavili tam mrakodrap.
Ja som vedel, že Mičurin bude páliť prsty, to bolo jasné, že bude Mičurin páliť prsty, otázka stojí, kto sa pod to podpíše. A v prípade, že sa podpíše pod to SMER, že SMER proste predá Mičurin, že predá (vyslovené s pobavením) pioniersky palác, alebo už hocijako sa volá, predá Búdkovú, nech sa páči. Prosím vás pekne, preháňate to, naozaj to preháňate.
Ja si pamätám, pred 15 rokmi, ak nie viac, boli šumy, že sa ide predať Mičurin. Vtedy som ináč na ten povestný môj baner, ktorý mi vyčítajú, v meste napísal, že: aby vás duše tých detí nestrašili, keď predáte Mičurin. Vtedy sa tam, sa hovorilo, že Mikloš s tým niečo má, a neviem čo, že sa to ide. Vtedy mne to bolo úplne jedno kto, vtedy som to namietal. A teraz sme sa už dopracovali ku koncu celého príbehu Mičurinu. A SMER, čiže SMER sa podpíše pod to, že Mičurin predajú. Ja normálne žasnem, žasnem.
Ja poviem, my tam máme ako rodina taký malý pozemok blízko a nikto mi nezakáže, pán minister, nikto mi nezakáže na tom mojom malom pozemku, ktorý máme blízko, inštalovať baner, že ste zlodeji a že budete zlodeji a že ste zničili miesto, kde sa tisíce detí vzdelávali, učili, kde chodili tráviť víkendy. A SMER to zničil. Na tom mojom malom pozemku, ktorý je hneď vedľa, vám garantujem, že mi to nezakážete tam inštalovať. A keď mi pán Huba prispeje, budem rád a bude to tam. Roky rokúce vás to bude klať, lebo kto sa podpíše pod to, že predá Mičurin, nemá miesto v histórii tejto krajiny. Veď to je sen. To bolo jasné, že to niekoho bude lákať, ale niekto sa pod to musí podpísať (reakcia jedného z prítomných ministrov). A vy sa idete pod to podpísať? (Reakcia jedného z prítomných ministrov.) Ale veď vy to idete predať...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, nie je tu diskusia, potom budete mať možnosť. Pán minister, potom budete možnosť.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tisíce detí štyridsať rokov, päťdesiat rokov tisíce detí chodili na Mičurin, na Mičurin sa učiť. A teraz to predá SMER. SMER to pre... (Výkriky z pléna.) Pani Košútová, vy neviete, o čom hovorím, prosím vás. To neni v Trenčianskych Tepliciach, to je na najkrajšom pozemku na Slovensku. Na jednom z najkrajších pozemkov strednej Európy je miesto, ktoré vy idete predať, kde chodili desiatky rokov, tisíce detí tam chodili. Moja žena tam vyrastala, moje deti tam vyrastali. Dobre? A teraz to idete predať? Teraz to ide SMER predať. (Reakcia jedného z prítomných ministrov.) Prosím? (Hluk a výkriky z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, kľud. Prosím vás, pán minister. Pán podpredseda. Prerušujem rokovanie, vyhlasujem prestávku do piatej hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem, pán predseda. Chcem iba pri hlasovaní č. 134, nepočul som dobre, o čom sa hlasovalo, lebo pán minister Kaliňák mi tu strašne hlasno rozprával za hlavou. Chcel som hlasovať proti, napriek tomu ma hlasovacie zariadenie vykázalo za.

Áno, ja mám ten istý problém, s tým istým hlasovaním, by som vás chcela poprosiť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR.
Ale dôvod už bude asi trošku iný, lebo už ste dosť ďaleko, aby vás bol ohlušil pán Kaliňák, ale rešpektujem, áno, samozrejme dáme, dáme do záznamu.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

Mňa nerušil nikto, ale bol som tiež zmetený, takže poprosím určiť to za zmetené hlasovanie.

Takisto, takisto.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel s poľutovaním konštatovať, že sa tu udiali také veci, ktoré by som chcel poprosiť, keby sa nediali. Týkali sa pani podpredsedníčky Eriky Jurinovej, keď pán minister Kaliňák a pán podpredseda Číž sa do nej pustili takým spôsobom podľa mňa, ktorý nie je celkom v poriadku.
Chcel by som vyjadriť aj protest proti tomu ako predseda poslaneckého klubu. A myslím si, že pani podpredsedníčka sa snaží férovo viesť schôdzu. Aby sa tie veci diali, prípadná aj kritika, diali sporiadanejším spôsobom.
Ďakujem veľmi pekne.