51. schôdza

Pán predseda, ja mám predsa len návrh, aby sme o zákone pána Martvoňa a Brixiho o ochrane spotrebiteľa hlasovali teraz, pretože do 11.00 hod. do zajtra môžu rôzne firmy namontovať stovky, ba tisícky kazítok. (Smiech v sále.) A keď ste presvedčený (potlesk), že tomu treba zabrániť, tak tomu seknime hneď teraz. (Smiech v sále a potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som len sa chcela ubezpečiť, že keď začnem rozprávať, sa nezdvihne vlna odchodov, a že ma niekto bude počúvať. Dobre, tak odchádzajú. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Panie kolegyne, páni poslanci, vyhlasujem dvojminútovú prestávku, aby ste mohli opustiť rokovaciu sálu, tí, ktorí nechcú pokračovať v rozprave (smiech v sále), a naozaj vytvorte pani poslankyni dôstojné miesto na vystúpenie v pléne. (Ruch v sále, reakcia z pléna a smiech v sále.)

(Dvojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. (Ruch v sále.) Poprosím, kľud v rokovacej sále, kolegovia, kolegyne, diskutujte mimo rokovacej sály. Pani poslankyňa potrebuje vystúpiť v kľude.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za pochopenie, pán predseda. Aj pánom poslancom. Ďakujem vám. Tak ja budem pokračovať. Našťastie to prerušenie prišlo v takom bode, kedy prejdem k trochu niečomu inému, a to sa týka vlastne toho, o čom sa hovorilo alebo čo, čo bolo na programe dňa v čase, keď kulminovala kauza Váhostav.
Bol to uverejnený blog pod názvom Nahnevaný občan píše vláde. A tým, že sa teraz o tejto kauze menej hovorí, neruší to jeho slová ani jeho hodnotenie. Lajtmotívom jeho listu a odkazu vláde je táto veta:
"Dávate to nadrzovku a už sa ani netvárite, že sa aspoň tvárite." (Ruch v sále.) Nebudem to čítať celé, pretože je to dlhé. Chcem len prečítať časti, ktoré sa mi zdajú dôležité. On v tom liste píše, že oveľa tvrdšie, ako je to napísané, to myslí, a píše, že:
"Toto nie je žiadne j’accuse ani je suis, normálne po slovensky mám toho plné zuby. Prečo? Pretože ste urobili toto: oklamali a obtiahli ste svojich voličov."
"Okradli ste tisíce bežných ľudí, ktorí od vás nič nechcú. Naopak, robia všetko preto, aby stáli na vlastných nohách a ani nepotrebovali ten štát, ktorý ich zdiera a pod nohy im kladie všetky možné prekážky. Aby s ním, preboha, len nemali nič do činenia. Toto sú ľudia, ktorí makajú deň aj noc, nemajú pracovnú dobu, maródky ani dovolenky, len aby si nejako vybudovali to svoje malé šťastie. Celé roky drú a snažia sa. Čoho sa za to od vás dočkali? Úplne ste ich okašľali. Ukázali ste im, čo sú zač, ako si ich vážite a čo si o nich myslíte.
Je to o to bezohľadnejšie, že nespravili nič zlé. Previnili sa len vierou, že ak budú pracovať na štátnej zákazke, môžu sa spoľahnúť na to, že za to dostanú zaplatené. Viac sa mýliť nemohli, lenže úprimne, že dokážete až toto, že až sem zájdete, to by napadlo naozaj málokomu. Sprosto, otvorene, verejne, pred očami celej republiky ste ich okradli. Uvedomujete si, že ste im zničili životy?" (Ruch v sále.)
Ďalej píše: "Čiže ste človeka okradli a vytreli s ním dlážku, ale ani tam ste neskončili. Máte toľko drzosti, že otvorene dávate najavo, ako strašne jedno vám to je. Toto vám síce môže byť trochu cudzie, ale ja vám to poviem: v slušnej krajine sa nekradne.(Ruch v sále.) V menej slušnej krajine sa kradne, a keď sa na to príde, tak sa za to preberá zodpovednosť. No a u nás sme si akosi zvykli na to, že sa síce kradne a neodstupuje, ale aspoň sa tvári. Že sa to nestalo, že sa za to nemôže, že to bolo inak. Skrátka, zmierili sme sa s tým, že čo nie je prizvárané, to ukradnete, a čo prizvárané je, to aspoň zničíte, ale naivne sme si mysleli, že sme sa dohodli, že to aspoň zahráte.
Lenže už aj na to ste sa vykašľali. Dávate to nadrzovku, už sa ani netvárite, že sa aspoň tvárite."
"Idete ako valec, nič vás nezastaví, stratili ste kontakt s realitou. Ste ako napikovaný hiphoper v poslednom ťažení."
A ďalej: "Myslím na tých, ktorí mi pred pár mesiacmi vraveli, že som blázon, ak platím dane. Vedel som, že majú pravdu, a srdce mi pukalo, keď som tie peniaze posielal na vaše účty. Ale prečo ste mi to museli hneď o pár týždňov pripomenúť? Myslím na to, čo mi občas napadne - či náhodu najistejšou cestou k úspechu v tejto krajine nie je niekoho bohapusto a bezohľadne okradnúť." (Ruch v sále.)
A zase o kus ďalej: "To vy ste na vine. Kvôli takým, ako ste vy tu, ľudia majú pocit, že tá revolúcia vlastne žiadnou zmenou k lepšiemu nebola, to vďaka vám si decká chcú brať späť svoju krajinu. Samozrejme, že majú pocit, že ju ktosi uniesol, rozkradol a prichádza na stále nové spôsoby, ako ukradnúť ešte niečo. Každý deň im predsa dávate najavo, že vy môžete všetko. Ja viem, vám je to jedno. Vy by ste sa mali dobre za každého zriadenia. Ale ako im to máme vysvetliť my, ktorým záleží na tom, či žijú v komunizme alebo v demokracii? Uvedomujete si, do akej situácie nás dostávate? Veď my tu nejako musíme žiť. A ešte sa máme za vás starať o to, aby tu príliš veľa ľuďom definitívne nepreskočilo z toho, čo robíte? Veď už majte toho Boha."
Neprečítala som zďaleka všetko, čo je tam. Doplním k tomu len toto. Maroš Žilinka bol pre mňa nádejou, že sa podarí nastaviť systém, ktorý pomôže vrátiť našu krajinu na lepšiu cestu a vráti dôstojnosť jej obyvateľom. Teraz sa obávam, že táto nádej bola márna. Aj tak ale dám môj hlas Marošovi Žilinkovi.
Ďakujem, pán predseda, skončila som.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. K tomu komentáru, že prečo, či si to ešte niekto iný myslí. No vychádzalo to z kritérií, ktoré sú naozaj aplikované v okolitých krajinách. To znamená, že v žiadnej inej krajine to nie je tak, že človeka, ktorý robil len jednu funkciu, napríklad hoci aj prokurátora, vymenujete do takto vážnej funkcie. V každej z tých krajín, ktoré som vymenoval, vždy hľadali človeka, ktorý prierezovo pôsobil vo viacerých častiach či samosprávy, verejnej správy alebo štátnej správy. Inými slovami povedané, jasne človeka, ktorý má skúsenosti z rôznych oblastí, ktoré Najvyšší kontrolný úrad kontroluje. To znamená, že keď tieto kritériá naozaj dokážu naplniť v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku, v Rakúsku, v Nemecku alebo dokonca vo Francúzsku, tak, samozrejme, že tieto kritériá sú dosť dobré na to, aby boli naplnené aj na Slovensku.
A ja si myslím, že naozaj napriek tomu, že ten politický tlak je pomerne silný, mali by sme sa držať zdravého rozumu a ten hovorí, že nepodliezajme túto latku. Inak povedané, že nájdime, keď máme, lepšieho kandidáta, tak jednoducho mu dajme hlas. Ja som presvedčený o tom, že keď naozaj táto, poviem to otvorene, aj trochu hystéria opadne, a pokiaľ Karol Mitrík bude zvolený, tak môžeme byť naňho hrdí takisto, ako sme boli naňho hrdí ako na šéfa tajnej služby, ktorá nemala žiaden škandál počas svojej tvorby, nebolo treba kvôli tomu odvolať príslušného ministra, nebolo treba nijak zakročiť a udržala si poriadnu povesť. Nie je to žiadna hanba o veciach hovoriť otvorene, kľudne sa na to pýtajte aj opakovane. Môžeme si to prejsť. A práve tento typ diskusie je ďaleko múdrejší ako to, keď sa tu len politikárči či dokonca amatérsky psychologizuje.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Frešo, veď to som presne povedala. Nechcem vyvolať, aby ste znovu hovorili to isté. Ja som to už počula naozaj veľakrát vo všetkých vašich televíznych vystúpeniach aj tu. Moja otázka je, prečo neuznávate to, že 60 poslancov za niekoho sa postavilo a navrhuje ho, a prečo ste presvedčený o tom, že práve váš kandidát je najlepší? Áno, súhlasím, keby bola regulárna súťaž, postavme aj osem kandidátov a diskutujme o nich a hlasujme o nich. Ale toto regulárna súťaž nie je.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, dovoľte aj mne teda vystúpiť k tejto pomerne závažnej téme, ktorá, s ktorou sa stretávame už vlastne od začiatku volebného obdobia, už tri roky. Tri roky, odkedy plynie toto 6. volebné obdobie tejto Národnej rady Slovenskej republiky, a v podstate tie isté tri roky, čo nadsluhuje bývalý poslanec za HZDS pán Jasovský. Tá voľba je tu opakovane.
My - a teraz hovorím v rámci opozície - sme sa pokúšali túto voľbu navrhnúť tak, aby NKÚ dostalo nového predsedu. Ja osobne som sa o to pokúšal trikrát. Nebolo mi vyhovené a väčšinou mi bolo odkázané, a teda nebol som to iba ja, komu bolo odkázané, že predsa nie ste dohodnutí na spoločnom kandidátovi. Na to nezabúdajme, lebo môže sa javiť očami možno nezaujatého pozorovateľa, že ani dnes nie sme dohodnutí na jednom kandidátovi. Úplne pokojne. Potom by pán premiér Fico sa mal na to pozrieť asi rovnakým metrom. Ale voľba by mala prebehnúť tak, že nebude zvolený nikto. Aj takto to možno chápať. Ja som preto veľmi zvedavý, ako dopadne voľba a ako to my vnímame. Ale po poriadku.
O čom vlastne hovoríme pri NKÚ. Málokto vie, najmä z verejnosti, že Najvyšší kontrolný úrad kontroluje takmer všetko. Ja si pomôžem ústavou, keď prečítam jednotlivé časti, čo kontroluje Najvyšší kontrolný úrad, a to sú:
a) prostriedky rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje NR SR, majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu a tak ďalej.
V zásade možno povedať, že Najvyšší kontrolný úrad dohliada nad hospodárením alebo kontroluje hospodárenie so všetkými peniazmi, ktoré sa v tomto štáte vyzbierajú na daniach a odvodoch, ktoré občania tohto štátu alebo presnejšie možno rezidenti zaplatia do štátneho rozpočtu. Bavíme sa o sume 15 mld. eur. To je suma, ktorá si zaslúži pána, zaslúži si niekoho, kto ju bude dôsledne kontrolovať. A keď si len pozrieme na to, ako reagovali čelní predstavitelia súčasného vedenia NKÚ, kedy si nevedeli spomenúť na najväčšie kauzy, ktoré riešili, niečo je zlé. Niekde je nepochybne chyba.
Rovnako je treba spomenúť, možno to bol minuloročný blog Pavla Lacka z Aliancie Fair Play, ktorý sa celkom podrobne pozrel na správy NKÚ, NKÚ pod súčasným vedením, kedy rozanalyzoval alebo vytiahol z toho pre mňa dva základné údaje, a to, že za roky 2010 - 2012 ministerstvá plytvali vo výške - a teraz počúvajte dobre - 28 120 371 eur. Skoro 30 mil., povedalo NKÚ, že bolo plytvania. To bolo pri ministerstvách. Pri obciach táto suma bola vo výške 352-tisíc eur. Podľa mňa dobrý hospodár si povie, že tieto peniaze treba späť. Netreba ich mať iba vo vzduchu a povedať, plytvali sme a máme A a teraz to B, kto to nahradí, pretože to je škoda nás všetkých. Pavol Lacko z Aliancie Fair Play, informácia: peniaze získané späť pri ministerstvách, ktoré hospodárili tak, že mali plytvanie vo výške takmer 30 mil., získané späť - nula. Pri obciach z tých 352-tisíc peniaze získané späť 21-tisíc. 15 %. Ani nie 15 %. Jasné. My tu žijeme v klíme, kedy štátu tie peniaze nechýbajú, pretože nikto nenesie zodpovednosť. Politickú ako kedy, ako je treba. Hmotnoprávnu, to nehrozí, to tento parlament ďalej nepustí, nech to akokoľvek forsírujeme, akýmkoľvek spôsobom v akejkoľvek podobe, nie a nie zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov a ona tu zreteľne chýba, lebo obciam tie peniaze chýbajú.
Dnes tu máme troch kandidátov na predsedu NKÚ, pána Mitríka, pani Crkoňovú a pána Žilinku, pani Crkoňová navrhnutá dvomi poslancami z radov opozície, pán Mitrík navrhnutý jedným poslancom z radov opozície, pán Žilinka, navrhnutý 60 poslancami zo 67 možných. Takmer 90 %. 89,55 % opozície chce Maroša Žilinku za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Jasné, je jedno, či to chce, alebo nechce opozícia, lenže dnes tu vládne SMER, a jeho čelný predstaviteľ, pán premiér povedal, tento post patrí opozícii. Prináleží opozícii. Je to v rámci delenia moci a vyváženosti a kontroly vlády úplne samozrejmé. Nikto to nikdy nespochybňoval a v demokracii úplne bežné. A my sa teraz škriepime o to, kto opozičný je a kto nie je. Predstavitelia SMER-u hovorili počas víkendových diskusií o tom, že veď všetci splnili legálne podmienky na to, aby mohli kandidovať, preto sú opoziční. Ale kde je tá legitimita, o ktorej zvykneme hovoriť? A ja teda častokrát mám debatu nielen tu, ale aj zákulisnú s pánom podpredsedom Čížom, s ktorým sa zhodneme, že legitimita musí byť. Chcete niečo presadiť? Potrebujete legitimitu, potrebujete tú silu, potrebujete opodstatnenosť. Legitimita je v tomto prípade najdôležitejšie kritérium, pretože je nepochybné, že legitimitu, či chceme, alebo nechceme, nemá ani pani Crkoňová, ani pán Mitrík. V zásade naozaj v zásade je to dnes jedno, aké majú kvality. Opozícia sa 90 % zhodla na tom, že jej kandidát je pán Maroš Žilinka. Toto je, myslím, najpodstatnejší fakt, ktorý tu musí odznievať stále dookola. Akýkoľvek iný kandidát nebude opozičný.
Ja musím povedať, že chápem aj Števa Kuffu, aj, aj Mariána Kvasničku, aj, aj Pala Freša, aj keď s nimi nesúhlasím, ale ich názor sme si vypočuli, ich názor bol uplatnený, ale o tom je predsa demokracia. Ale demokratické princípy sú aj také, že ak sa väčšina rozhodne, menšina sa má podriadiť, pokiaľ to nie je v príkrom rozpore s tým, čo veria. To je treba podľa mňa skúmať, čo je ten rozpor, a kde je tá druhá strana. Ja tiež nie vždy súhlasím s tým, čo náš klub, na čom sa uznesie, o čom rozhodne, ale v záujme stability, v záujme toho, aby fungoval celok, ustúpim zo svojich osobných ambícií a poviem, toto je v poriadku, ja som ochotný za to zahlasovať, som ochotný za to bojovať, pretože v záujme stability ideme do toho spolu, a tak to má byť. A tak by to malo byť podľa mojej mienky aj v tomto prípade, aj v tomto prípade by mali ísť osobné ambície a možno osobné záväzky. Pokiaľ nie sú, ja neviem, či to je záväzok krvou, ktoré dali pán Kuffa, pán Kvasnička, pán Pavol Frešo, mali by ísť bokom. Tá väčšina opozície, ktorej prináleží a musí prináležať tento post, sa rozhodla, že má to byť Maroš Žilinka. Pretože je to o zodpovednosti.
A dnes, dámy a páni, tá zodpovednosť, keď už opozícia je kvantifikovateľná v 90 %, zodpovednosť, ktorú traja páni, ktorí sa odlišujú od drvivej väčšiny opozície, je kvantifikovateľná v podobe 15 mld. euro. 15 mld. euro, to je nepredstaviteľný balík. Ak prejde akýkoľvek iný kandidát ako kandidát väčšiny opozície, ako kandidát opozície, s týmito peniazmi, je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude šafáriť, že sa bude zle hospodáriť, že sa bude plytvať tak, ako tomu bolo koniec koncov doteraz, a to si, myslím, tento štát nemôže dovoliť.
A v zásade platí ešte jedna hypotéza a možnože aj téza, čo ukázal čas. Ak vládna strana kričí, tento je zlý, tento je najhorší, ak vyťahuje podpásovky alebo ak mlčí pri niektorých z kandidátov a ostatných vyvyšuje, tak právom ten kandidát, na ktorého sa najviac nadáva, to je ten správny kandidát opozície. To je ten opozičný, pretože ide presne proti tomu, čo chce vládna strana. A tu nejde o škriepku a hádku, tu ide o kontrolu, ktorá tu musí byť. Na úplný záver, ak pôjdeme takýmito v zásade skratkovitými riešeniami a tým, že budeme hovoriť o tom, že jeden alebo dve osoby, ktoré sú navrhnuté dokopy tromi ľuďmi, sú opoziční kandidáti. Sú to, bude to ako bumerang a toto sa nám všetkým skôr či neskôr vráti. Ten pojmový relativizmus nás nevedie vpred, ale vedie nás vzad a toto si, myslím, nemôžme dovoliť.
Preto pre mňa je opozičným kandidátom a podľa mňa dokázateľne opozičným kandidátom aj s morálnymi, aj odbornými kvalitami pán Maroš Žilinka, a verím, že niektorí kolegovia z opozície zvážia svoje rozhodnutie pri nomináciách pána Mitríka a pani Crkoňovej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dnešné rokovanie o voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu nie je vôbec o korektnej a demokratickej voľbe človeka, ktorý by mal kontrolovať hospodárenie a pričiniť sa o to, že sa bude menej rozkrádať a zlodeji z radov politikov a ich nominantov, ktorí parazitujú na štáte a vyciciavajú občanov Slovenska, budú trestaní a budú potrestaní. Toto dnešné rokovanie je o perfídnom pláne Roberta Fica rozhádať opozíciu a zvoliť si na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu svojho lojálneho človeka, ktorý neskontroluje nikoho a nič, tobôž už nie smerákov a ich nominantov.
Zároveň je to snaha Roberta Fica odkloniť mediálnu pozornosť aj pozornosť verejnosti od smeráckych megaškandálov a katastrofálnych smeráckych chýb, ktorých svedkami sme boli počas krátkeho minulého obdobia. Od kšeftov v zdravotníctve, ale aj od ožobráčenia drobných, poctivých živnostníkov a ich rodín smeráckym oligarchom, zakladateľom a zároveň jedným z majiteľov strany SMER a osobným priateľom Roberta Fica pri svinstve s názvom Váhostav, ale aj od hrubej chyby, ktorá potom nasledovala. Mám na mysli to, čo Robert Fico v panike v súvislosti s následným odvolávaním opozičného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa stváral. Avšak Robert Fico sa však už po niekoľkýkrát veľmi mýli. Dnes už vieme a konkrétne aj z niekoľkých posledných prieskumov politických preferencií a nálad obyvateľstva, že megaškandál Váhostav SMER poškodil a obdobne ho poškodí aj táto voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Lebo práve tým, čo sa tu deje a čo sa udeje, sa explicitne dokáže a ukáže, že Robert Fico nemá záujem o kontrolu. Z tohto hľadiska je úplne jedno, či sa opozícia celá do nohy zúčastní alebo nezúčastní na hlasovaní, teda úplne komplet, alebo či pár jedincov len verbálne podporilo kandidáta opozície pána Žilinku a na protest proti smerákmi režírovanému divadlu sa tejto voľby nezúčastnia, lebo to tak cítia. To je pre túto chvíľu úplne nepodstatné.
Podstatné je niečo iné a to je spoločný postup, na ktorom znova preukážeme schopnosť spolupracovať a na ktorom ukážeme, že sa navzájom akceptujeme, že sa proste nerozhádame ani teraz, ani v budúcnosti. Lebo je pravda, že takmer celé tri roky fungovala pomerne úspešne taktika Roberta Fica servírovať opozíciu ako hašterivý a roztrieštený spolok deliacich sa strán, ktorý vylučuje vznik reálnej protismeráckej a protizlodejskej alternatívy. A objektívne treba uznať, že viaceré opozičné politické strany či ich predstavitelia jeho tvrdenia niektorými svojimi krokmi aj podporovali. Ale na jeseň minulého roka sa situácia začala meniť. Smerácka megakauza predraženého CT prístroja spustila vlnu protestov a predstavitelia štyroch strán, SaS, OĽaNO, NOVA a Občania dokázali dostať do ulíc tisícky ľudí. Vytvoril sa verejný tlak, padol predseda parlamentu Paška, padla ministerka zdravotníctva Zvolenská a padli aj ďalší významní nominanti SMER-u. Z tejto počiatočnej spolupráce sa postupne stala trvalá spolupráca troch opozičných strán SaS, OĽaNO a NOVA, lebo Alojz Hlina sa neskôr pridal ku KDH. Treba povedať, že táto spolupráca beží a úspešne funguje až dodnes. Tieto tri strany robia spoločné antikorupčné aktivity, zvolávajú mimoriadne schôdze, iniciujú odvolávanie ministrov, vedia sa dohodnúť na spoločných návrhoch ekonomických zákonov.
Nedávno prišlo rozhodnutie prekryť škandál Váhostavu odvolávaním podpredsedu Národnej rady za KDH a to sa ukázalo ako fatálna chyba SMER-u. Opozícia - a teraz už celá opozícia - sa nevídaným spôsobom zjednotila. Solidárne sa za Jána Figeľa postavila, pohrozila odchodom z vedúcich parlamentných funkcií a bolo vymaľované. Robert Fico stiahol uši a ustúpil. A výsledkom bolo navyše to, že premiér v strachu o pár dní veľmi promptne obetoval aj svojho ministra Pavlisa za kšefty s upratovaním pre firmu jeho švagra.
Preto a len preto, dámy a páni, Robert Fico opozícii v snahe opätovne ju rozoštvať podhodil tému voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. A to nezabralo, povedzme si otvorene, nezabralo to. Nielenže sme sa nerozhádali, ale sme sa dokázali dokonca aj korektne dohodnúť na jednom opozičnom kandidátovi pre túto a zároveň aj pre prípadnú nasledujúcu voľbu. Robert Fico bol zahnaný do úzkych a musel použiť zbraň ťažkého kalibru.
Dámy a páni, je dnes skutočnosťou, že premiér a predseda vlády Slovenskej republiky vytvoril zlepenec s troma ľuďmi, ktorí sa doteraz vydávali za opozičných poslancov a opozičných politikov. Výsledkom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude, že sa na čelo Najvyššieho kontrolného úradu postaví človek, o ktorom smeráci predpokladajú, že nikdy nepôjde proti nim a že Najvyšší kontrolný úrad sa rozhodne nepostaví kultúre plytvania, korupcie a beztrestnosti.
Na tomto mieste by sa preto zrejme patrilo vyjadriť sklamanie nad konaním týchto troch tzv. opozičných poslancov, ktorí sa podujali byť klinom do opozičnej jednoty a SMER-u umožnili konať v rozpore so záujmami občanov tejto krajiny. Týmto občianskym záujmom je nezávislá a profesionálna kontrola nakladania s verejným majetkom, nie jeho nekontrolované tunelovanie, ktoré predvádzajú Ficove vlády. Áno, je pravda, že proti Pavlovi Frešovi sa vzbúrili členovia predsedníctva Regionálneho zväzu SDKÚ v Prešovskom kraji a žiadajú ho, aby stiahol kandidatúru pána Mitríka a nerozbíjal jednotu opozície. Je pravda, že mu takpovediac nakladajú vlastní členovia, napríklad na sociálnych sieťach.
Osobne som presvedčený, že za spojením kolegov poslancov Kvasničku a Kuffu nie je to, že obdivujú pani Crkoňovú. Môj odhad je, že je za tým vydieranie alebo ekonomické stimuly, prípadne nejaká kombinácia týchto faktorov. Pravda raz vyjde najavo. (Reakcia z pléna.) A obaja, páni, by ste si mali uvedomiť, že zo všetkého sa nedá vyspovedať. O tom, že kandidátka pani Crkoňová ako bývalá vedúca služobného úradu u ministra školstva Čaploviča je kandidátka SMER-u, nemôže pochybovať žiadny súdny človek. Bude veľmi zaujímavé sledovať ďalšiu dráhu, a aj čo sa bude diať okolo pánov Freša, Kvasničku a Kuffu v budúcnosti, pretože obetovali toho dosť. Pavol Frešo utopil vlastnú stranu ako mača a zvyšní dvaja sa odpálili z kandidatúry svojich materských strán do Národnej rady Slovenskej republiky. Nehovoriac o tom, že ich dnes pol Slovenska pokladá za zradcov.
Navyše napríklad spôsob, akým to urobil pán kolega Kvasnička, že podpísal kandidatúru spoločného opozičného kandidáta Žilinku pred nejakým týždňom a potom potichučky podpísal nomináciu smeráckej kandidátky bez toho, aby čo len jedného opozičného poslanca zjednotenej opozície, dokonca čo len jedného kolegu poslanca z vlastnej materskej strany z KDH informoval, tento spôsob je absolútne nedôveryhodný, obzvlášť keď dnes tu vystúpil a tváril sa, že on ju chcel navrhnúť už dva roky, že to bol jeho sen a že o nej uvažoval už dva roky. Takže ja osobne neverím ani jednému z týchto troch pánov. Som presvedčený, že nekonajú slobodne. Som presvedčený, že nám zamlčiavajú určité skutočnosti a že nám nepovedali celú pravdu, lebo ju proste nemôžu celú povedať. A myslím si, že raz sa tú pravdu dozvieme. (Reakcia z pléna.) Čo... Nie na pravde Božej. Skoro sa ju dozvieme, budeš sa čudovať, Štefan, ako skoro sa ju dozvieme.
Čo chcem povedať na záver, je to, že smeráci nás s takýmito hrami nezastavia. Sme skúsenejší a ambícia vytvoriť súčasnej vláde SMER-u, ktorá priviedla Slovensko do nevídaného ekonomického a morálneho úpadku, reálnu alternatívu z pravicových opozičných strán je úprimná. Dohodli sme sa predtým počas uplynulých mesiacov a dohodneme sa aj teraz a dohodneme sa aj v budúcnosti, pretože nám ide o niečo viac ako o nejakú jednu politickú nomináciu alebo nejakú jednu funkciu predsedu NKÚ. A navyše, takéto hry pomôžu k tomu, aby sa opozícia očistila, aby vypustila zo svojich radov a vypudila zo svojich radov oportunistov, aby sa skrátka oddelilo zrno od pliev. A preto si myslím... (Reakcie z pléna.) Nevyrušujte ma, páni poslanci SMER-u, dokážete len zbabelo vykrikovať z lavíc, keď budete niečo mať, tak sa prihláste do faktickej. No... Budem pokračovať. Keď ma ešte jedenkrát budete prerušovať, vám to prečítam od začiatku.
Preto si myslím, že nejaké výrazné sklamanie z postupu troch poslaneckých kolegov, ktorí sa doteraz tvárili ako poslanci opoziční, a dnes už vieme, že nie je tomu tak, by nebolo namieste. Z hľadiska toho, čo chceme dosiahnuť v marci 2016, my chceme predsa urýchliť cestu strany SMER do postupného zabudnutia, podobne ako to bolo v prípade svojho, ako to bolo v prípade svojho času s Mečiarovým HZDS, to bolo veľmi podobné. Takže z toho hľadiska dnes je úplne jedno, že či má opozícia 67 poslancov alebo má 64 poslancov, alebo má 60 poslancov. Je pravda, že v tomto prípade to bude trošku kľukatejšie, ako to bolo s Mečiarom, lebo smeráci majú v rukách celú moc v štáte, majú v rukách jednofarebnú vládu, majú v rukách všetky tri tajné služby, prokuratúru, verejnoprávne a aj niektoré súkromné médiá, všetky kontrolné orgány, po zajtrajšku už budú mať v rukách aj Najvyšší kontrolný úrad, skrátka, majú v rukách úplne všetko, úplne všetky tieto inštitúcie a všetky tieto inštitúcie aj hodne zneužívajú vo svoj prospech a na diskreditáciu svojich opozičných kritikov. Som presvedčený, že postupný proces marginalizácie vládnej strany SMER je nezvratný.
Dámy a páni, na záver chcem uviesť, že strana Sloboda a Solidarita je pripravená spolupracovať, bude spolupracovať a bude si ctiť dohody a všetci naši poslanci, ktorí budú prítomní na voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, odovzdajú svoj hlas spoločnému a jedinému skutočne opozičnému kandidátovi pánovi Žilinkovi.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo. To je presne tak, ako ja som to povedal, pán predseda, že špina pláva dolu vodou, tak aj plevy od zrna sa oddelia, ale aby sa to udialo, musíš vymlátiť to obilie a poriadne a vtedy sa to oddelí. A celé o tom ide. To sú veci také, hej, že čo všetko sme zobrali, nezobrali, na to sa nedá ani reagovať, ale na ten záver sa nedá nereagovať, strana SaS, ktorá bude jednotná a tak. Ja si pamätám v poslednej vláde bola to práve táto strana, ktorá povalila vlastnú vládu, tak aká jednota. Viete, keď tu sa hovorí, také pompézne reči, aká je slávna tá jednota, nedávno bolo tuná Ľudová platforma, ja sa pýtam, kde je. Kde je tá Ľudová platforma? Bol tu spoločný kandidát na prezidenta Slovenskej republiky Ľudovej platformy. Ako obstál? To máme takú krátku pamäť? Helenka tu sedí v lavici, takéto dievčatko, keď sa povie, že už však má nejaké tie svoje roky, ale furt vyzerá ako dievča, tak takéto dievčatko získalo viac hlasov vo voľbách na post hlavy štátu ako spoločný kandidát Ľudovej platformy. Chlapci, ak sa bojíte dvoch chlapov, ktorí povalia celú pravicu, tak ste slabí. Ak to stiahnete, trebárs toho kandidáta Žilinku, ja viem, že budete možno všelijako s tým špekulovať, ste slabí, ste slabí a to ani nestojíte za to, lebo dvaja chlapi, ktorí sa vám postavili do cesty, a to neviete vy pochopiť, že na tom nie je, za tým ani peniaze, ani vydieranie, ale že je tu nejaká idea.
Ja som mal, Ľubo, možno na rozdiel od teba nejaký ten rok viac v ’89. roku. A ja som chodil na koaličné rokovania a nešlo o ideály, ale nepchal som sa do politiky, hoci som vtedy už v tej politike mohol byť, pretože dneska by som už mal možno politickú kariéru za sebou dávno, možno to už by som bol zhasínajúca hviezda, ale ja nechcem byť hviezdou, ale chcem byť tým svetielkom, ktoré bude svietiť v okne, a to je celé o tom. Ale nebudem hovoriť o týchto veciach, lebo, myslím si, že nestojí to za to. Marián tuná keď odprezentoval tieto veci, to naozaj a neberte to osobne, lebo je to evanjeliové, hádzať perly sviniam. Ak hodíš sviniam perly, tak, samozrejme, ich pošliapú a darmo im môžeš rozprávať, darmo môžeš argumentovať, stále to len zašľapú do tej špiny a do toho blata. Furt to tak bude aj to tak bolo. Nebudem ja o tom hovoriť, myslím si, že to nemá zmysel.
Ale keby sa rozsypala celá tá slávna pravica, celá keby sa rozsypala, na troskách sa, Ľubo, najlepšie buduje. To hovoril Konrád Adenauer, tam, kde padajú tie politické systémy, tam, kde sa to všetko rozsype, lebo je to zhnité, vieš, keď sa vytratí ten ideál, a je len tým pojítkom možno to čisté víno, o ktorom vy tu hovoríte, môže byť, ja neviem jaké akostné to víno. A keď ty ho naleješ do tej malty, Ľubo, to je stále málo, lebo víno sa odparí a tá malta sa rozsype. Musíš tam dať cement a vápno, aby tá malta držala pohromade.
A ak ty tam budeš liať len to víno, či čisté víno, alebo neskorý zber, suché víno alebo akékoľvek víno kvalitné tam naleješ, je to o ničom. A celá tá slávna pravica je potom o tom. Nestojí ani za to, nestojí mi za to. A to je tak pokrytecké, keď toto tuná počúvam, možno aj ten celý deň alebo aj ja som sa toho napočúval možno ten celý týždeň, že aká pravica a jednotná. Ľubo, vzdáš sa poslaneckého mandátu, ak tu bude to hlasovanie za tou plentou, vzdáš sa ho, ak tam bude, nebude 60 tých hlasov, pod ktorý sa podpísali títo poslanci, vzdáš sa. No jasné, že nie, no veď jasné, že nie. A to je presne, to tá jednota, o ktorej ja hovorím, navonok len. Navonok len a je pokrytecká. Neobetuješ ten mandát, vidíš, ale napríklad ja ten svoj budúci mandát za ideál, ja obetujem, vidíš a v tom je ten podstatný rozdiel, v tom je ten podstatný rozdiel. A to je stále o tom, čo my budeme tu hovoriť o jakom, neviem akom kvalitnom víne alebo čistého vína, ktoré si nalejeme. A darmo ho naleješ do tej malty, dobré vínko treba vypiť a neliať do malty. Hej, ale to jednoducho tá pravica tuná to, čo tu sa prezentuje, že aká jednota, lebo sa tuná zjednotila pri odvolávaní pána podpredsedu a podobne. Veď tomu neveríte ani vy, týmto slovám. Keď vy ste povalili vlastnú vládu, ja si myslím, že toto prebehne tuná, NKÚ, a tá pravica zase bude tam, kde aj bola doposiaľ.
Ale chcem hovoriť o kandidátke na post Najvyššieho kontrolného úradu, pretože toto je veľmi dôležitá funkcia. Marián Kvasnička, ktorý to tu vážne odprezentoval, nemusím niektoré tie pasáže opakovať, lebo však som tu nahovoril, má ekonomické vzdelanie. Keď tu ktosi hovoril, že pán Žilinka je v najlepších rokoch, tak táto dáma je vo vynikajúcich rokoch a vo vynikajúcej forme, navyše je ešte krásna, ešte keď ktosi tuná hovoril o trójskom koňovi, tak to je naozaj, to mi pripomína takú trójsku vojnu a to je boj o krásnu Helenu, ale neviem, kto je ten trójsky kôň. Henrieta je tou krásnou Helenou a oplatí sa za ňu bojovať, oplatí sa za ňu bojovať, lebo ja som presvedčený vnútorne o tom, že je to najlepší kandidát, ktorý by dôstojne zastupoval post Najvyššieho kontrolného úradu. Tie skúsenosti, ktoré má, ja sa vás tu opýtam, kolegovia, je vás tu už málo, veď nie sa ani koho pýtať v podstate, to sa dalo asi tak očakávať, pán predseda, do 21.00 hod. ani zďaleka rokovať nebudeme, to skončíme ľavá-dve, ale to tuná ešte sme sa pomaly pobili, že či od deviatej alebo do siedmej budeme rokovať, to o siedmej skončíme toto všetko, ale ušla mi pointa teraz, lebo som chcel hovoriť o tej kandidátke.
Kto z vás, áno, kolegovia, si dal tú námahu, prečítajte si, v laviciach máte návrh na kandidátku a máte tam päť mien, päť mien, kde ste si mohli overiť tie referencie o autentičnosti tejto osoby. Keď vy, vám to nedá toľko námahy alebo vy dvoch rektorov druhej najstaršej univerzity v Olomouci považujete možno za nič alebo čosi také, ja som si dal tú námahu. Kto z vás sa pýtal ako týchto? Dvaja rektori sú tam napísaní, dvaja rektori a oni dali aj súhlas na to, že môžeme ich kontaktovať, či novinári, či ktokoľvek, nikto z vás si nesplnil túto povinnosť alebo možno nejakú len úlohu, keď to nebola povinnosť. Tak jako kolega Doda Hlina to aspoň priznal, že ja ju nepoznám, ale to je chyba, mal možnosť ju spoznávať a mal možnosť si overovať tieto veci. Profesor Mašláň povedal, že bola výborná spolupráca s Henrietou, ktorý je lektorom Olomouckej univerzity, Ing. Žák, ktorý bol predsedom správnej rady, hovoril, niet žiadnej pochýb o tejto žene, a kto sa jej bojí, nemá čisté svedomie. Ja parafrázujem človeka, ktorý mi to rozprával, síce sprostredkovane len cez telefón, ale povedal mi to a ja týmto ľuďom dôverujem, lebo sú to osobnosti, a neni to hocikto. Za komunizmu mu zomreli dvaja rodičia, dvoch rodičov v podstate ten systém mu spratal. Je to dôveryhodná osoba, ak chcete, môžete si to overiť, ešte stále budete mať dostatok času, pretože dnes hlasovanie o tom nebude.
Arcibiskup Graubner, to je pre vás, možno pre mnohých je to nič, ale bol takisto predsedom správnej rady, je metropolitom, metropolitom Moravy, je to osobnosť, osobnosť s veľkým O, takisto hovoril o tejto kandidátke, že je veľmi dobrá na tomto poste. Ing. Žák hovoril, že keď bolo výberové konanie, bol členom výberovej komisie, nedalo sa tu hovoriť o žiadnych politických nomináciách, predsa politického nominanta, my sme správna rada, si nemohli dovoliť na post kvestorky, aby tam bol ktosi prijatý. Vyhralo to toto dievča, hovorím, že dievča, však má 47 rokov, ale pre mňa je to stále dievča, no však ja mám viac o niečo, jednoducho vyhrala, a nie preto, že ktosi ju politicky tlačil, ale z jednoduchého dôvodu, bola vynikajúca a bola lepšia ako tí desiati ďalší kandidáti, bola výborná. Kvestor univerzity v Čechách, to nie je to isté ako rektor u nás na Slovensku, resp. aj tam, kvestor je ten, ktorý zodpovedá za finančnú otázku a chod univerzity, to nie je hocikto a oni to vedeli. Veď ten rozpočet 4 mld. českých korún a niesť túto zodpovednosť a zvládala to brilantne, zvládala to brilantne, naozaj bola vynikajúca, bola vynikajúca a ja som presvedčený, že aj takýto post Najvyššieho kontrolného úradu zvládne brilantne.
Kolega Kadúc keď tu čítal Ústavu Slovenskej republiky, a čo všetko vykonávať má, nevykonávať predseda Najvyššieho kontrolného úradu alebo Najvyšší kontrolný úrad, v podstate sú to len dve veci, kontroluje financie, ktoré schváli parlament, to sme my, a ktoré schváli vláda, a to je vláda a to je všetko. Samozrejme, tam je to rozparcelované na tie drobnosti, ale vždycky sú to verejné financie, sú to verejné financie.
Arcibiskup Graubner, ten sa usmieval a hovorí, že koľko kriku pre nič, koľko kriku pre nič. Áno, my len hľadáme dôvody a spolitizovali sme celú tú tému. Musím povedať a to poviem, nedá mi, aby som to zamlčal, nepáčilo sa mi a to si spytujte, nebudem tu menovať tých kolegov, vy viete, o kom budem hovoriť, ja nemám vo zvyku teraz hovoriť, lebo ty si kričal, to ty, to ty, hento, ale všetci tí, ktorí ste túto osobu napádali, si uvedomujete, dobre, uchádza sa síce o vysoký post, ale je to súkromná osoba, je to dáma, jednoducho to sa nepatrí toto, takto vystupovať voči takémuto človeku. To nie je nejaký verejný funkcionár, na ktorého môžeš rúbať drevo, ale je to súkromná osoba. Bolo to ponižujúce, jak bol napádaný jej manžel, s Mariánom Kvasničkom my sme neurobili takú vec a bolo by to veľmi ponižujúce pre mňa, že by ja som rozoberal manželku pána Mitríka, že by som ja rozoberal manželku pána Žilinku, no bolo by to pod moju úroveň, a že by som ich ešte napádal a spájal a s tým a konšpirácie také, všetci ste sa odprezentovali, všetci ste sa odprezentovali, tak jak Marián to povedal, prasaťu sa len bude snívať o kukurici, len o kukurici, hej. A prepáčte mi, ale ja to tak poviem, ak prídu možno takí dvaja chlapi a rozbijú tie korytá, tak svine teraz chniapú na všetky strany a nevedia, na koho majú chňapnúť, tak to je to také chňapanie na všetky strany a lietajú len franforce.
Tie slová, ktoré odzneli za celý ten týždeň, a tie invektíva, ktoré tuná boli, no však áno, Marián to tu aj tak povedal, ja to poviem ináč, kríž na pol cesty sa nehádže do hrobli, kríž sa nesie na Golgotu a, Ľubo, ja sa ťa opýtam a to som sa možno aj redaktorky, dáš sa zastreliť za milión eur? Urobíš to? Urobíš to za 10 miliónov, dáš sa zastreliť? No len hlupák by to urobil za nejaké peniaze. Ale za ideály a vyšší princíp človek padne a to bol ten Tomáš Morus, o ktorom dneska Marián rozprával, lenže tí mnohí, ktorí nepoznáte ten jeho životný príbeh, mal dve manželky. Áno, ak máš na mysli citové vydieranie a tie boli a tie sú najhoršie, preto ten Tomáš Morus sa nestretol s vlastnou manželkou ani s vlastnou dcérou v Toweri sa nestretli, odmietol to, pretože zomrel za tento ideál, a Henrich bol jeho priateľom, on bol slaboch, slaboch bol, ktorý prišiel do tej väznice za ním, padol na kolená, kráľ padol pred Tomášom Morom a prosil ho, stiahni to, stiahni to odvolanie, odvolaj. Neodvolal, no tak povedal, tak umri, blázon. Svojho priateľa dal popraviť, lebo povedal, musíš pochopiť, ja ako kráľovské slovo nemôžem cúvnuť. Ale viem, že toto dneska sa nenosí a táto politika už dnes, si myslím, že pre tieto ideály priamo zomrela, ale ma to veľmi mrzí, že to tak je. Možno jediný kolega Dodo Hlina to tak naznačil, Števa nepresviedčajte, lebo je to zbytočné. My tu s Dodom Hlinom, možno sa dá povedať, a kolegovia takisto Maroš so Zolom, tak my sme tuná takí, čo drieme naozaj veľmi poctivo tuná tie lavice, tak presne aj poznáme tie vzájomné postoje, ktoré tuná zaujímame.
Pozrite sa, za tri roky sme nezvolili šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ja toto vnímam ako jedinečnú šancu, a preto vyzývam vás, aby sme tak urobili, a ja vyzývam, aby táto Národná rada, jak ľavica, tak pravica hlasovala za kandidátku, ktorú sme navrhli s Mariánom Kvasničkom, je to Henrieta Crkoňová a nehovorme si, pravica, také ilúzie, ktoré tuná sú predkladané, a proste tí ľudia musia byť domotaní pri tých televíznych obrazovkách alebo tých výstupoch, ktoré tuná sú, ale jednoducho viete veľmi dobre a tú matematiku, keď ste rozprávali, 60 hlasov tu keď by aj ste dali tomuto kandidátovi, furt je to málo. Tu sa musíte uchádzať o tie hlasy a to je na tej ľavej strane a vy to viete veľmi dobre, a keď hráte len politické divadlo a keď do toho vám nezapasovali možno dvaja opoziční poslanci, ktorí nepristúpili na toto politické divadlo, tak musíte to prijať, to sme my dvaja s Mariánom.
Ďakujem za pozornosť, vedel by som tuná rozprávať ešte hodinu, ale nebudem zdržiavať, je to nejakých 14 minút, to stačí. Ďakujem za pozornosť, že ste si ma vypočuli, iný nebudem a to viete veľmi dobre.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok, Štefan, nekonáte slobodne, všetci traja nekonáte slobodne a pravda raz vyjde najavo, to po prvé.
Po druhé si ma vyzval alebo teda si sa ma spýtal, že či sa vzdám mandátu, keď kandidát Žilinka nedostane 60 hlasov. Prečo by som to robil, preboha? Čo to je za absurdná požiadavka, čo ja mám zodpovedať za to, že kto bude akým spôsobom hlasovať? A ty sa kedy vzdáš mandátu, keď bude mať pani Crkoňová koľko hlasov? Keď bude mať 82, tak sa vzdáš mandátu za to, že dvoch poslancov SMER-u si nepresvedčil? Alebo kedy sa, čo sú to za sprostosti, však trošku sa počúvaj, čo rozprávaš.
Na záver by som chcel ešte povedať, že ma trochu prekvapuje tvoj slovník, lebo ja ťa mám zafixovaného ako bohabojného človeka a katolíka, a ty tu nadávaš ľuďom do svíň a do prasiat a do špín a robíš to síce sofistikovaným spôsobom, Štefan, ale na to sú tu iní poslanci, na to som tu trebárs ja (smiech v sále a potlesk), ja si to môžem dovoliť povedať. Ja hovorím takým slovníkom, aký voliči odo mňa očakávajú, ale, prepáč, ty, Štefan, to sa budeš že štyri nedele spovedať za toto, čo si tu vyviedol počas tohto vystúpenia a počas tých predchádzajúcich vystúpení, neblázni, lebo bude z teba ešte väčší liberál než je hocikto iný.
A poslednú vec, čo chcem spomenúť, prosím ťa pekne, ten tvoj argument, že treba ísť voliť, však je navyše ešte aj pekná, ako to bolo čo? To akože toto je tvoje kritérium, že treba zvoliť kandidátku, lebo že navyše je ešte aj pekná? Ešte to keby si mi dovysvetlil, lebo to alebo teda doma to možno budeš vysvetľovať, neviem teraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Milý Štefan, ja na rozdiel od predrečníka, kolegu Galka si nemyslím, že za tvojím konaním je nejaká korupcia, a pretože ťa poznám a nemyslím si, že ty si zrovna ten, ktorý by sa na niečo také dal nahovoriť.
Na druhej strane si myslím, že si jednoducho naletel v tomto prípade a že si sa stal možno aj nechtiac, možno aj v dobrej viere posluhovačom niečoho, čo nie je dobré. A chcem ťa poprosiť, pretože táto vaša nominácia, toto tvoje rozhodnutie, o ktorom si zrejme presvedčený, ohrozuje naozaj zvolenie nezávislého opozičného kandidáta na predsedu NKÚ. Môj kolega Daniel Krajcer o pár minút vo svojom príhovore spomenie aj niektoré veci, ktoré by mohli zmeniť tvoje rozhodnutie, napr. dôkazy o tom, že práve vaša kandidátka porušila zrejme zákon vo verejnej funkcii a nekonala v súlade so zákonom, čo by aj tvoj pohľad podľa mňa malo zmeniť a možno ti mohlo otvoriť oči.
Tak ťa chcem poprosiť, aby si pozorne počúval, nebudem len útočiť, nebudem len nadávať, nemám to vo zvyku, dokážem viac na rozdiel od niektorých kolegov, ale chcem ťa v dobrom požiadať, vypočuj si Daniela Krajcera, a ak sa dozvieš veci, ktoré si nevedel, dúfam, že prehodnotíš svoje rozhodnutie, a vyzývam ťa potom, aby si ho zmenil a aby si stiahol svoj podpis spod kandidatúry pani Crkoňovej.