51. schôdza

Pani poslankyňa Nicholsonová.

Ďakujem pekne. Pán Viskupič, bolo to asi dobré vystúpenie, ale ja som asi trochu zabrzdená, ja fakt nechápem, že o čom sa tu my bavíme, prosím vás pekne. Tu sa vymyslela nejaká Rostasova konšpiračná teória o nejakých kazítkach a ja by som veľmi rada chcela pripomenúť všetkým, čo sa tu na tom odbavujú, pri všetkej úcte, že čo tým my zastierame? Tu sa niekto prizeral tunelu vo Váhostave celé roky, lebo sa na tom nabalil sponzor SMER-u pán Široký. Tu niekto likviduje II. pilier len preto, aby ukradol peniaze tých sporiteľov a využil to na nejaké sociálne balíčky, ktorými si zase pred voľbami nakúpi svojich voličov. Tu niekto len tak okráda deti, aby prihral pozemok nejakému oligarchovi. A my sa tu bavíme o nejakých kazítkach, prosím vás pekne, pán Mjartan (pozn. red.: správne má byť "Martvoň"), pri všetkej úcte, podľa vášho návrhu by som za kazítko zákonodarného zboru mohla považovať vás. (Reakcia z pléna.) Akurát neviem, že kto vás sem umelo naimplantoval, aby ste kazili úlohu zákonodarného zboru, ktorý má riešiť skutočné veci a nie nejaké konšpiračné teórie. A ja nechápem alebo neviem si vysvetliť, že koho by som podľa vášho návrhu vo vašom prípade ako kazítka zákonodarného zboru mala potrestať. Či vášho výrobcu, distribútora alebo predajcu.

Pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem. V Spojených štátoch amerických koluje takáto, nazvem to, riekanka medzi ľuďmi: "Čo znamená tisíc amerických právnikov spútaných reťazami na dne Tichého alebo Atlantického oceánu?" Odpoveď jednoznačná: "Šťastie pre Ameriku."
Na Slovensku máme tých právnikov ešte viac a, žiaľ, nemáme ani Tichý, ani Atlantický oceán. A toto je zásadný problém, na ktorom by ste sa mali zamyslieť aj v súvislosti s týmto návrhom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktické poznámky.

Áno, tak, pán poslanec Čaplovič, troška ste ma prekvapili. Hodnotím to tak, že je veľa právnikov, ktorí ublížili tejto krajine. A ak by som spojil vaše vystúpenie s vystúpením pani kolegyne Nicholsonovej, tak sa dostávame k absolútnej podstate. Dvaja právnici si vymysleli problém, prišli do pléna parlamentu, tvária sa, že to robia v mene a duchu Európskej únie a ochrany občanov a bavíme sa pod rúškom tým, že, teraz akurát čítam, že Európska komisia začala posudzovať premiérovu pomoc Váhostavu z hľadiska neoprávnenej štátnej pomoci. To by nás mohlo zaujímať! A tuto nejaké noviny akualne.sk hovoria o tom, že Európska komisia sa začína zaoberať pomocou Váhostavu ako neoprávnenou štátnou pomocou. Takže toto sú skutočné problémy.
Ja som sa snažil iba vysvetliť, že nevieme, kto uhradí proces posudzovania. Myslím si, že existujú iné parametrické, iné dôvody, ako ochraňovať spotrebiteľa. A jedna veta v zákone, ktorú chcú poslanci presadiť, urobí viac škody ako úžitku. Čiže preto som navrhol, zídime z kratšej cesty dolu, netvárme sa, že vieme v tomto procese predbehnúť Európsku úniu, lebo nevieme, ide to zlou cestou. Vo Francúzsku to neprijali, to klamete. A preto už neviem, čo mám iné urobiť ako to, že som navrhol, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania parlamentu.

O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku, požiadal pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Mne sa najviac páči, keď ľudia, ktorí o spotrebiteľa v živote nezakopli, zrazu sa idú vyjadrovať k problematike spotrebiteľa. Vôbec nemajú vedomosť, ako to funguje pri posudzovaní vád výrobkov ako takých. A ľudia, ktorí sa venujú niečomu inému, ako pani Nicholsonová, zrazu príde tu a bude hovoriť, že kto je tu kazítkom a aké je kazítko.
Ja si trošku pomôžem s tým, a naviažem na pána Poliačika, ktorý to nazval, teda takúto úpravu v prospech spotrebiteľa ako blbosť. Viete, vážená strana SaS, lebo ja chápem, že pán Sulík vám dal určité pokyny, keďže hlavne dotýka sa to aj jeho biznisu, keďže on sa živí (reakcia z pléna), keďže sa živí určitým predajom určitých kopíriek, kde sa najviac objavujú takéto problémy. Kedysi v roku 2010 by každý povedal, blbosť, že SaS-ka sa dostane, povedal, že je blbosť, že sa SaS-ka dostane vo voľbách do parlamentu. A vidíte, SaS-ku tu nakoniec máme. Ale pôjdem teda vecne.
Pán Viskupič povedal, že nie je potrebné legislatívne upravovať nejaké ekonomické problémy. Však ale to sa tu bežne deje. Však aj Váhostav nevyplatil živnostníkov, bol ekonomický problém, ktorý proste sa právne neriešil ani cez súdy, alebo to už zlyhalo, a musel zasiahnuť parlament a vláda, ktorá to nakoniec vyriešila alebo našla riešenie. Jednoducho taký je život. A úloha poslancov je práve reagovať na rôzne problémy. A jeden z týchto problémov, ktorý my preventívne chceme riešiť, je plánované zastarávanie, tým, že niekto umelo nám, alebo účelovo namontuje súčiastku, ktorá tam nemá čo hľadať v tom výrobku, alebo účelovo softvérovo skráti životnosť toho výrobku oproti tomu, čo bolo patentované, alebo proti tomu, čo reálne ako to má byť.
To, že niekto povie, že neexistuje taký prípad. No, pán Droba tu včera nebol, dávam do pozornosti rok 2003, Spojené štáty americké, kedy spoločnosť Apple priniesla na trh MP3 prehrávače iPod, kde nebolo možno vymeniť batériu, ktorej životnosť v Palo Alto bola umelo, teda softvérovo obmedzená na osemnásť mesiacov. Čo, samozrejme, patenty neobsahovali, že má byť softvérovo obmedzená životnosť týchto bateriek v tých iPodoch. Nasledovala hromadná žaloba Spojených štátov amerických, kde americkí advokáti za spolupráce odborníkov a, samozrejme, spotrebiteľov preukázali, že tá životnosť tej batérie bola umelo softvérovo skrátená oproti tomu, ako reálne mala fungovať. A, čuduj sa svete, dopadlo to tak, že spoločnosť Apple uzavrela mimosúdne vyrovnanie, vymenili všetky baterky ako také, alebo tie zariadenia, a predĺžili záruku na dvadsaťštyri mesiacov. To je jeden z nejakých krátkych prípadov, čo môžem spomenúť.
Bola tu spoločnosť, ja som to včera spomínal, televízia ZDF, nemecká, ktorá osobitnou reportážou preukázala jednej spoločnosti, ktorá sa venuje práve kopírkam a tlačiarenským výrobkom, s ktorými podnikal aj pán Sulík, ktorá osobitne im to dokázala, že je tam počítadlo, ktoré umelo skracuje životnosť tej kopírky ako takej.
To, čo tu bolo povedané, že ako sa to bude dokazovať alebo že je to nejaká fikcia, alebo niečo, čo neexistuje. Viete, aj o skrytých vadách vo výrobku, ktoré určité obdobie CASA iba o tom hovoril, nikto iný to nepreukázal, sa iba hovorilo. A nakoniec je úprava záruky a zodpovednosti za skryté vady upravená v každom demokratickom právnom štáte. A tie skryté vady sa tiež, sú to iba určité odchýlky od niečoho, čo má normálne fungovať, čo je patentované, len sa z času na čas objaví skrytá vada, za ktorú paradoxne výrobca nemusí môcť. Ale potom by mal povinnosť to vymeniť alebo zodpovedať za tú škodu tým spôsobenú.
A v tomto prípade my upozorňujeme na to, že mnoho výrobkov sú vyrobené podľa patentu, lenže sa dovážajú na Slovensko alebo do Európskej únie napríklad aj z iných štátov, a napríklad aj čínske súčasti sa tam montujú, ktoré majú potom za účel ten výrobok alebo životnosť toho výrobku umelo skrátiť oproti tomu patentovanému, čo sa predáva povedzme v Spojených štátoch amerických, len aby sa potom ten výrobok viac teda kazil, potom, samozrejme, sa vyhodil a potom sa viac kupoval a predával.
My čím chceme zabrániť, je iba preventívne tomu, aby sa Slovenská republika alebo v podstate vo všeobecnosti naša planéta nestávala nejakou veľkou skládkou len preto, že niekto umelo určuje životnosť nejakému výrobku, teda že si ho vopred naprogramuje, kedy má skončiť jeho životnosť. Toto chceme nechať, aby to bolo priamo na výrobku, akým spôsobom bude občan s tým nakladať, a tá jeho funkčnosť a životnosť ako bude teda v rámci reality sama fungovať, a nie že niekto umelo softvérovo skráti, že po osemnástich mesiacoch vám niečo prestane automaticky fungovať len preto, aby sa to predávalo.
Čo sa týka toho, čo som tu povedal. Určovať to, či tá súčiastka tam bola namontovaná a my nevieme, či tu niekedy tú súčiastku alebo softvérovo skrátil tú životnosť výrobca, dovozca alebo až predávateľ, tak budú určovať až na základe znaleckých posudkov odborníci. Samozrejme, ešte, a to povedal aj kolega Brixi, v spolupráci so Slovenskou obchodnou inšpekciou budeme ešte doriešovať nejaké technické normy, ktoré ale už nie sú predmetom zákona, ani sa neupravujú priamo zákonom, ako na základe čoho sa to bude posudzovať. Ale jednoducho my ideme s niečím preventívnym.
Uvediem to aj na inom prípade. Bol tu povedaný argument v podstate, že nikto nikdy také kazítko nevidel. Viete, dovolím si povedať, že mnoho poslancov, čo tu sedí, nikdy nezažilo vojnu ako takú. Ale aj napriek tomu, poukážem to na Trestnom zákone, máme v § 391 trestný čin vojnovej zrady. Tento trestný čin sa dá spáchať iba za vojnového stavu. Mnohí z nás, čo tu sedíme, sme vojnu nikdy nezažili a dúfam, že ju ani nezažijeme, tiež sa nám môže javiť takýto trestný čin ako za nezmyselný, keďže tu vojna nie je a dúfam, že ani nebude. Ale je to preventívne ustanovenie, ktoré ukazuje sa, že na Ukrajine je napríklad už využiteľné a sa využíva. Niečo obdobné, a preto aj my nastavujeme pro futuro, že niečo, pokiaľ, samozrejme, sú poctiví výrobcovia a takéto kazítka nemontujú, je to výborné, nie je problém. Ale ak sa nájde čo len jeden takýto špekulant, čo každý občan vie, že z času na čas sa tu objavujú špekulanti, tak tiež ako pred rokom 2000 nikto nechyroval o nejakých šmejdoch, a zrazu sa v 2014 objavili, tak my tiež preventívne pripravujeme týmto návrhom zákona, že keď sa tu niekto objaví, čo bude umelo skracovať životnosť výrobkov, či už softvérovo, alebo bude domontovávať takúto súčasť výrobku, tak bude za to postihnutý. Iba na toto reagujeme.
Je to niečo obdobné ako, znova pomôžem si s Trestným zákonom, v § 199 máme trestný čin znásilnenia. Každý právnik vám povie, že podľa § 199 Trestného zákona trestný čin znásilnenia možno spáchať iba na ženách. Ale čo muži? Jednoducho tiež bolo tu niečo nastavené a nikoho nenapadlo, že niekedy v budúcnosti sa môže objaviť prípad, že môže byť znásilnený aj muž. No a samozrejme následne na to sa potom reagovalo a vymyslela sa skutková podstata v § 200 trestného činu sexuálneho násilia.
Čiže znova poukazujem, že najskôr niečo existovalo preventívne, čo neupravovalo niečo, a potom sa niečo dotvorilo. A pri tom trestnom čine vojnovej zrady tiež je to iba trestný čin, ktorý funguje alebo je zakotvený v právnom systéme preventívne.
Preto ja budem aj rád, keď prijmeme túto právnu úpravu a neobjaví sa takýto špekulant alebo takýto šmejd, že budeme mať to ustanovenie, ale keď nebude využité v praxi, nakoľko také prípady nebudú existovať, o to lepšie, o to bude vedieť slovenský spotrebiteľ, že ten výrobok má svoju reálnu životnosť, a nie umelo skrátenú životnosť, ktorá ešte môže byť softvérovo nastavená, že vám výrobok prestane fungovať na základe takej súčiastky štyri dni po uplynutí záručnej lehoty.
A na to som aj včera upozorňoval, že je množstvo takýchto reakcií na internete a na to poukazujú tieto podozrenia mnohí občania. Samozrejme, každý občan, keď bude mať takéto podozrenie, musí ho teda vedieť aj konkretizovať, čo to spôsobuje alebo prečo to spôsobuje, keď sa niekde obráti, teda na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ale znova zdôrazňujem, nebudú tieto kontroly vykonávať priamo zamestnanci SOI-ky. Nie sú na to odborne kvalifikovaní. Na to slúžia experti, ktorí sa špecializujú na práve znalecké posudzovanie.
A to, či bolo niečo prijaté, alebo nebolo prijaté, ako tu pán poslanec Poliačik prišiel s niečím, že podľa jeho názoru to nebolo prijaté. Potom prišiel pán Hlina, že to bolo trošku inak prijaté. No, ja som vychádzal z viacerých médií, ale aj zároveň sme vychádzali z tlačových správ, ktoré vydalo, samozrejme, francúzske médium Le Monde. Čiže keď sami Francúzi o tom hovoria, že to bolo prijaté, a potom príde pán Poliačik, ktorý v životopise má uvedené, že ovláda španielčinu, nemčinu, angličtinu, že on posudzoval francúzske zákony, že to nebolo prijaté. Potom objavil sa ďalší opozičný poslanec, že no ale bolo trošku inak prijaté. To iba jasne dokazuje, že je tu určitá zúfalosť a niekto skôr hľadí na záujmy ekonomické.
Ja som aj včera videl, že jedno naše kazítko z našej strany obehávalo ostatných tu z opozície, ale jednoducho niekto preferuje záujmy ekonomické oproti záujmom spotrebiteľa a bežného občana.
Takisto tu bolo, dám znova príklad. Pán Poliačik tu, myslím, vystupoval vtedy alebo ešte niekto z opozície, že keď sme zakotvovali v protiúžerníckych novelách, že má byť zmluva, spotrebiteľská zmluva má mať nejakú veľkosť písma. My ste to dali, že tú veľkosť písma, samozrejme, upraví nariadením, bude upravená nariadením vlády. No, v praxi sa to ukázalo, že to problémy nerobí, a, čuduj sa svete, objavil sa nález Ústavného súdu Českej republiky, kde priamo zakotvili v náleze Ústavného súdu Češi, že malé písmo alebo príliš malé písmo môže spôsobovať nekalú obchodnú praktiku a môže byť dôvodom pre neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Čiže nakoniec Češi taktiež prišli na to, že je to praktické a je to potrebné zakotviť a upraviť. Ale tiež tu boli zo strany opozície úsmevné reakcie, že ako sa bude posudzovať, že veľkosť písma, čo to je? Nakoniec Češi už to majú v náleze Ústavného súdu.
To je to isté, ako bolo tu spomínané, že šmejdi. Že čo sú to šmejdi? Že prečo? Zrazu je tu vážny problém. My sme upravili, predbehli sme ešte Čechov v tejto úprave a nikto nemôže povedať, že je to zlá úprava, nakoľko už boli tisícky akcií šmejdov vopred zakázané a tým ochránení naši, samozrejme, občania.
Čiže my znova, iba zopakujem na záver, niečo pripravujeme preventívne do budúcnosti, čo môže nejaký špekulant využívať na poškodenie našich občanov a spotrebiteľov len preto, aby na nich urobil biznis. Nedotkneme sa, keď je poctivý výrobca, ako povedal pán Droba alebo ako povedal pán Viskupič, keď je nejaký poctivý výrobca, samozrejme, ten tam kazítka montovať nebude a nemá sa čoho báť. Ale keď sa tu objavia špekulanti, ktorí, ktorí len na tom, že zarobia, že tam niečo domontujú ešte povedzme z nejakého štátu, ktorý na to ani patent nemá, že je to ešte dokonca napodobenina tej reálnej súčiastky, tak potom nech za to nesie zodpovednosť.
Toľko z mojej strany.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Dávam slovo pánovi poslancovi Drobovi.

Ja začnem tým, že priznávam, keďže náš predseda Sulík bol spomínaný, že včera som bol večer v Liberálnom dome a nachytal som ho so šroubovákom v montérkach a do kopíriek normálne inštaloval kazítka. Som ho vymákol a sľúbil mi, že to prestane robiť, ale ja mu celkom neverím. (Smiech v sále.)
Čo sa týka, Anton, tvojej argumentácie, že musíme byť pripravení aj na niečo, čo tu ešte nebolo, tak ty si to tak nejak argumentoval, mi to pripomenulo normálne repliku z toho známeho českého filmu, že "... hoši Guten Tag", tiež niekto niečo nevidel, ale pre istotu bude pripravený a verí tomu, že to existuje. (Smiech v sále.)
Takže ešte raz, teraz už vážnejšie. (Reakcia z pléna.) Hej, hej, áno. A spomínal si prípad Apple, to je trošku komplikovanejšie a zapeklitejšie ako, ako len to, že by tam Apple nejaké kazítko inštalovalo. Bol to produkt, ktorý mal, myslím, určitú životnosť a tak to bolo aj komunikované, ale tie mimosúdne dohody sú v Amerike často bežnejšie ako naťahujúci sa súdny spor, kde, kde už to je skôr biznis právnikov, ako nejaký súboj o merito a podstatu veci.
Takže ak mi niekto do nejakej kopírky Canon nainštaluje kazítko, tak ďalšíkrát si Canon určite nekúpim, kúpim si Minoltu, a keď aj tá, jak sa povie, "děfka prolhaná" z Minolty nainštaluje ďalšie kazítko, tak si kúpim Kyoceru a verím, že takouto vyraďovacou metódou raz nájdem výrobcu, ktorý mi bude poskytovať niečo bez kazítka, ale nemyslím si, že potrebujeme to regulovať legislatívne.
Ďakujem.