51. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Po tejto vyčerpávajúcej a obsiahlej diskusii prejdeme zasa k iným témam.
Takže, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona reaguje na dôchodkový systém a veci, ktoré sú v ňom obsiahnuté, a to, v akom systéme sa momentálne nachádza. Keď to chcem uviesť, musíme sa trošku vrátiť mierne dozadu, a to do chvíle a do času, kedy nastala situácia, že z II. piliera začali byť po 10 rokoch sporenia vyplácané, alebo odštartoval sa proces, že už prví sporitelia môžu požiadať o výplatu dôchodkov z II. piliera. Nastalo to po 10 rokoch, čo je zlomok, veľmi malá časť projektovanej doby sporenia. Logicky z toho vyplýva, že tie čiastky, ktoré za 10 rokov sú nasporené, tvoria len malú časť celkového dôchodku, ktorý je dôchodcom, budúcim dôchodcom poskytovaný. V tomto prípade sa jedná o zhruba 5 %. Napriek tomu to bolo prezentované, ako keby to mala byť celková čiastka, na ktorú tento systém bol myslený a projektovaný, a vyvolalo to, samozrejme, vo verejnosti, keďže to takto bolo podané, začudované reakcie.
Takým ďalším spúšťačom bola správa Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií, ktoré vyhodnotilo ako prvé ponuky, ktoré dali poisťovne na doživotný dôchodok, ako neadekvátne nízke. Potom síce tieto prvotné závery boli revidované, ale to už nikto nijako veľmi nevnímal a veľká téma bola na svete. Premiér Fico na to reagoval jemu vlastným spôsobom. Využil to ako zámienku, dobrú zámienku opäť k ďalšiemu útoku na II. pilier opäť k tomu, aby sa postavil pred kamery a oznámil, že to je všetko zlé a že otvára tento systém, aby ľudia z neho mohli vystúpiť, kde, samozrejme, tak ako vždy, je tým skutočným záujmom získať čo najviac prostriedkov od súkromných sporiteľov z ich súkromných účtov, ktoré potom, samozrejme, vláda môže použiť podľa svojej ľubovôle, a vieme veľmi dobre, na čo táto vláda tieto prostriedky používa. Na svoje predvolebné hry a rôzne gestá, ktorými verejnosť zásobuje.
Čiže toto bol ako keby prológ k tomu, čo sa následne udialo a čo sme riešili a riešime veľmi často aj v tejto snemovni. Otvorením II. piliera, ktoré veľmi bombasticky oznámil a aj realizoval premiér Fico a vláda, ktorú vedie, sa ale, samozrejme, nič na danom systéme nezmení. Nijakým spôsobom nedôjde k tomu, že by dôchodky boli zvýšené alebo že by sa situácia ľudí zlepšila.
Ale my prichádzame s riešením, ktoré je zakódované v systéme už od jeho vzniku. A teraz, keďže až teraz došlo k tomu, že je možné čerpať prostriedky z II. piliera, aj keď naozaj len v zlomkovom rozsahu, je možné aj tie prapôvodne zakódované mechanizmy, ktoré v tomto systéme sú, využiť. Ten mechanizmus je relatívne veľmi silný fond - rezervný fond solidarity. Všetci, ktorí pracujú, majú povinnosť platiť odvody, bez výnimky. A tu znova len treba pripomenúť, že I. aj II. pilier je súčasťou základného dôchodkového systému, že sú to rovnocenné zložky základného systému, ktorý je postavený na tom, že ľudia sú nútení štátom zabezpečovať si do budúcnosti svoje prostriedky v starobe. Robia tak dvoma spôsobmi po zavedení II. piliera nielen tým, že platia do systému, aby potom, keď oni zostarnú, niekto platil im, ale zároveň už si časť tých prostriedkov odkladajú prostredníctvom špecializovaných inštitúcií na svoju starobu vo forme úspor, ktoré sa investujú. Ale - a to treba veľmi, veľmi zdôrazniť - je to rovnocenná súčasť základného systému, ktorý je pre všetkých rovnako povinný. Všetci rovnako musia plniť svoje povinnosti, a to, čo je rôzne, je len to, že majú slobodu výberu, či budú zúčastnení len v tom jednom prastarom systéme priebežného financovania, alebo časť tých prostriedkov oprú aj o tú druhú nohu systému, o II. pilier. Ale to je jediná možnosť voľby. Inak všetky povinnosti z hľadiska plnenia záväzkov voči dôchodkovému systému a samým sebe sú pre všetkých rovnaké.
To znamená, všetci musia platiť rovnaké odvody. Keď hovorím rovnaké odvody, týka sa to všetkých fondov, ktorých je viacero. Je tam fond starobného dôchodkového sporenia, je tam nemocenské, fond nemocenského poistenia, je tam nezamestnanosť zakomponovaná, garančný fond a je tam aj relatívne veľmi silný rezervný fond solidarity. Volá sa nie nadarmo rezervný fond solidarity, lebo má za úlohu vytvárať rezervy na vykrývanie problémov, ktoré by teoreticky mohli vzniknúť. Vo svojom zdôvodnení v zákone má napísané, že má predovšetkým slúžiť na to, aby z neho boli uhrádzané prípadné škody, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom vzniknúť. No a solidarity, samozrejme, znamená, že má byť solidárny a má zabezpečovať plnenie pre tých, ktorí to potrebujú.
Ten fond je silný, ako som už povedal, platia do neho všetci 4,75 %. V súčasnosti každým rokom tento silný fond, jeho prostriedky sú používané výlučne na to, aby sa vykrývala strata a deficit, ktorý vytvára priebežný systém. To som už mnohokrát hovoril, všetci veľmi dobre vieme, že priebežný systém je silne deficitný, je silne v strate. Pretože tá demografia je jednoducho taká, aká je, keby nemal byť v strate, museli by sme veľmi, veľmi výrazne zvýšiť odvody alebo, naopak, znížiť dôchodky, čo, samozrejme, nikto nechce a nikto nenavrhuje. Takže tento systém je v strate a túto stratu treba vykrývať. To znamená, tento fond poskytuje solidaritu všetkým tým, ktorí sú v I. pilieri, a z veľkej časti vykrýva stratu, ktorá v tom systéme je. Keby sa tá strata nevykryla, nebolo by na výplatu dôchodkov. Nie je to dostačujúca dotácia, ešte je k tomu treba pridať ďalšie prebytky v ostatných fondoch, a napriek tomu aj dotácie zo štátneho rozpočtu. V súčasnosti dotujeme takýmto spôsobom takmer 30 percentami každý jeden dôchodok vyplácaný z I. piliera.
No a teraz máme situáciu, že ľudia, ktorí sú aj v II. pilieri a pomáhajú tak celkovému dôchodkovému systému prežiť, pretože II. pilier preberá na seba časť záväzkov, ktoré inak by znášal len I. pilier, to znamená, šetrí časť prostriedkov, ktoré by inak museli znášať verejné financie, tak títo ľudia síce platia v plnej výške do tohto systému tých daných 4,75 %, ale keď idú do dôchodku, tak už nemajú nárok podľa súčasného nastavenia, aby z neho čerpali aj v prípade, že by to bolo namieste aj v prípade, že by tú solidaritu potrebovali. Náš návrh zákona rieši práve túto záležitosť.
Ako som už spomenul, rezervný fond solidarity bol vytvorený na to, aby znášal prípadné škody, ktoré môžu vzniknúť, ktoré môžu vzniknúť aj v II. pilieri. A tie škody vznikli. Tie škody vznikli politickými rozhodnutiami v minulosti, kedy rôznymi, politicky motivovanými, neodbornými novelami bol tento systém poškodzovaný s priamym dopadom na výšku úspor bežných ľudí, bežných jednotlivcov, ktorých je takmer 1,5 mil. v tomto systéme, a ktorý má konkrétne a vyčísliteľné dopady na výšku ich úspor. To znamená, ich úspory vďaka týmto politickým rozhodnutiam, na ktoré títo ľudia nemali žiadny vplyv a stali sa len obeťami týchto rozhodnutí, vďaka týmto rozhodnutiam je ich majetok v II. pilieri menší, nižší, a preto dôchodky, ktoré sú z tohto systému poskytované, sú tiež nižšie. A je preto namieste, aby sme tieto škody pomohli, alebo nie pomohli, ale nahradili práve prostredníctvom solidarity, ktorá je alebo na ktorú bolo myslené vytvorením takéhoto solidárneho rezervného fondu.
O čo konkrétne ide? Dnes sa nachádzame prechodne v situácii, že keď si porovnáme po krátkej dobe sporenia, kedy ešte nemohli zafungovať tie efekty investovania úspor a investovania výnosov z týchto úspor, ktoré vytvárajú kumulatívny efekt zhodnocovania a zväčšovania majetku, kedy tieto efekty ešte nemohli zafungovať, že ľudia, ktorí sú v kombinovanom systéme, v I. aj v II. pilieri, môžu mať nižší dôchodok, keď dnes odídu do dôchodku, ako ľudia, ktorí sú len v I. pilieri. Nie je to v žiadnom prípade známka toho, že by tu niečo nefungovalo. Pretože ako som povedal, každý, kto len trošku triezvo sa pozerá na veci, tak musí uznať, že keď je niečo dotované 30 % a tá dotácia z roka na rok rastie a bude rásť, tak samozrejme, že to je výhoda, ktorú systém, ktorý dotovaný nie je, to je konkrétne II. pilier, môže prekonávať len dlhodobým pôsobením a práve tým spomínaným reinvestovaním výnosov a dosahovaním výnosov, ktoré v tomto systéme sú, a tým odťažovať a odľahčovať práve I. pilier.
Za 10 rokov, z ktorých 8 rokov bolo práve poznačených, naopak, nie tým, že by sme umožňovali, aby tento systém mohol fungovať a aby tieto efekty sa mohli dostavovať, tak, naopak, vďaka prvej aj druhej vláde Roberta Fica bol tento systém poškodzovaný a bolo mu znemožňované alebo sťažované dosahovať výnosy. Tieto efekty nemohli zafungovať. Preto je namieste, aby sme tým, ktorí v takejto situácii sa ocitnú, a to znamená nie vlastnou vinou, doplnili ten rozdiel, ktorý vzniká medzi ľuďmi, ktorí boli len v I. pilieri a vďaka dotácii, trojnásobne podčiarkujem, vďaka dotácii, na ktorú sa skladajú všetci, všetci, aj tí, ktorí sú aj v II. pilieri, majú o niečo vyššie dôchodky, aby sme tým ľuďom, ktorí sú v dvojpilierovom systéme a o nejaké eurá im vyjde nižší dôchodok, aby sme im tento rozdiel doplnili.
Chcem zdôrazniť, že to nie je trvalá záležitosť, ktorá by tu bola ako nevyhnutnosť počas celého obdobia aj do budúcnosti. Tento problém, ktorý tu je, toto poškodenie, ktoré bolo spôsobené predovšetkým politickými rozhodnutiami a krátkym časom, ktorý bol k dispozícii, sa zacelí postupne, pretože tie výnosy a opätovné investovanie týchto výnosov zacelí a odstráni tieto rozdiely, až to preklopí aj do pozitívnej situácie, ale bude si to žiadať istý čas. Takže toto dorovnanie je dočasného charakteru, pričom to netreba v zákone nejako upravovať, on zanikne sám od seba, aj keď v zákone stále bude zachytené, ale zabezpečí spravodlivosť a solidaritu voči tým, ktorí naozaj bez vlastnej viny sa do tejto situácie dostali.
Takže ako by to fungovalo, to, čo navrhujeme? Tí, ktorí sú v dvojpilierovom systéme, týka sa to predovšetkým nízkopríjmových občanov, sa dostanú do situácie, že ich dôchodok z kombinovaného systému by bol o niečo nižší, ako keby boli len v I. pilieri, tak týmto bude navýšený ich dôchodok zo Sociálnej poisťovne z I. piliera z rezervného fondu solidarity o tento rozdiel, aby ich dôchodky boli na rovnakej úrovni. To znamená, aby sme predišli situácii, že tu budeme mať ľudí, ktorí bez vlastného zavinenia môžu mať nižší dôchodok, ako by mohli mať, keby sa nerozhodli pomôcť aj sebe, aj verejným financiám tým, že išli do II. piliera.
Týmto spôsobom sa zabezpečí aj rovnosť pred ústavou. Už sme tu viackrát hovorili aj v súvislosti s minimálnym dôchodkom, že ústavná rovnosť je nevyhnutná, veď na to je ústava a je to najmä jeden z jej hlavných atribútov, že všetci majú rovnaké práva aj povinnosti, ale v tomto prípade práva. A nemôžeme ich členiť podľa toho, či sú, alebo nie sú zapojení v II. pilieri. A presne v súlade s touto filozofiou aj vláda, súčasná vláda, súčasné ministerstvo pôvodne navrhovalo úplne filozoficky rovnaký prístup pri minimálnom dôchodku. Až politický pokyn a politický cieľ vyhnať ľudí z II. piliera poškodí ľudí v druhom pilieri najviac, ako sa len dá, aby sme sa čo najviac dostali k najväčšiemu objemu peňazí, aby sa vláda dostala k čo najväčšiemu objemu peňazí, zmenilo toto rozhodnutie pri minimálnom dôchodku v druhom čítaní, napriek tomu, že prešiel celým legislatívnym procesom bez akejkoľvek výčitky alebo pripomienky v tomto smere, a nastavil to úplne ináč. Ale to, že to tam pôvodne bolo, hovorí, že, áno, toto je správny prístup, ktorý je v súlade s ústavou. A my presne v tomto duchu navrhujeme novelu, ktorá rovnakým spôsobom by to riešila pre úplne všetkých.
Takže, vážené dámy, vážení páni, uzavriem toto svoje úvodné slovo pretlmočením dôvodovej správy, krátkej dôvodovej správy k tejto časti, ktorá to celé zhrňuje.
Občania zúčastnení vo všeobecnom dôchodkovom systéme, ktorého rovnocennou súčasťou je aj I., aj II. pilier, sú si podľa Ústavy Slovenskej republiky rovní z hľadiska práv a nemožno ich diskriminovať. Preto ak nastane situácia vplyvom vonkajších faktorov, na ktorú účastníci dôchodkového systému nemajú vplyv, a vyjde im rôzna výška dôchodku v ich neprospech, pre účastníkov dvojpilierového systému oproti účastníkom výlučne jednopilierového systému, je potrebné tento rozdiel aplikovaním princípu solidarity dorovnať.
Vzhľadom k tomu, že vznik tohto rozdielu je prechodného charakteru a postupnými zmenami ako v I. pilieri, o ktorých všetci vieme, že budú a sú nevyhnutné, a k niektorým už došlo aj za tejto vlády, a zhodnocovaním prostriedkov v II. pilieri bude postupne zanikať, je možné na účely dorovnania tohto rozdielu použiť zdroje rezervného fondu solidarity. Doteraz čerpajú tieto zdroje len účastníci I. piliera napriek tomu, že do tohto fondu platia povinne odvod všetci - všetci - účastníci dôchodkového systému.
Tí, ktorí sú v II. pilieri, to som neuviedol, majú, keď si to prepočítame, nárok len na 77 % toho, čo majú účastníci I. piliera. Kde je opodstatnenie tohto rozdielu? Je to jasná, jasná disproporcia, jasná diskriminácia.
Je preto objektívne a spravodlivé a nediskriminačné umožniť aj účastníkom kombinovaného dvojpilierového dôchodkového systému, aby v prípade potreby mohli čerpať zdroje z tohto rezervného fondu.
Z hľadiska dopadu na verejné financie je to výhodnejšie riešenie ako hypoteticky masívny presun sporiteľov do výlučne I. piliera. Pretože v takom prípade by všetky náklady, ktoré sú spojené s vyplácaním dôchodkov, znášala výlučne Sociálna poisťovňa. Výlučne Sociálna poisťovňa. A keďže je deficitná, tak jej deficit by sa týmto iba zväčšoval a rástol, nakoľko by sa na Sociálnu poisťovňu preniesol veľký objem záväzkov na vyplácanie dôchodkov týmto bývalým sporiteľom, čo by veľmi rýchlo prehĺbilo deficit Sociálnej poisťovne a ohrozilo udržateľnosť vyplácania dôchodkov v budúcnosti.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu, aj keď úprimne povedané, bol by som veľmi prekvapený, keby zo strany vládnej strany táto podpora bola, keďže vláda strana je známa tým, že urobí všetko pre to, aby poškodila ľudí, ktorí sú zapojení v II. dôchodkovom pilieri. Ale zároveň zdôrazňujem, že pre mňa a aj pre kolegov z opozície je to záväzok, že túto zmenu vykonáme v čo najkratšej budúcnosti, keď nám to politická situácia umožní a keď už nebude vládna strana SMER brániť takýmto opatreniam, ktorými sa ochraňujú záujmy práve tých najnižších príjmových skupín, na ktoré treba myslieť a na ktoré my myslíme skutkami, nie slovami, ako to robí vládna strana SMER.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Keďže kolega Kaník podrobne uviedol jeho obsah, ja sa obmedzím iba na odporúčanie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby prerokovali návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, skončil som, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené, nemnohé, kolegyne, kolegovia, mne je to asi už súdené, že častokrát sa zjavím tu v piatok ku koncu schôdze. Nevadí.
Prosím vás pekne, návrh zákona v krátkosti uvediem, hovorí o tom, čo zostalo nedopovedané v zásade aj po referende, ktoré prebehlo minulý rok - tento rok? Teraz som zaskočený. Minulý, pardon, to strašne tak letí, že človek sa nestíha registrovať. Tento rok, tak, tak, pardon. A jednou z otázok bola, že či má rodič právo, alebo nemá rodič právo proste nejakým spôsobom vstúpiť do výchovného procesu v otázke sexuálnej výchovy, zjednodušene, presné znenie tej otázky teraz nie je potrebné definovať a priznám sa, ani ho teraz v tejto chvíli neviem. Ale v zásade to bolo o tom, ak bola nejaká skupina ľudí na referende, tak, myslím, že 95 % sa vyjadrilo za, teda že má právo, takže možno aj na, čiže aj to je požiadavka týchto ľudí, teda nehovorím, že ja som ich nositeľom, ale treba legislatívne ju dokončiť. Nie som sám, dá sa povedať, že týchto návrhov o školskom zákone sa roztrhlo vreco pre túto schôdzu. Nevadí. Ja teda vystupujem v prvom. Čiže je potrebné to nejakým spôsobom pokúsiť sa legislatívne ukončiť, lebo to bol nejaký proces, prebiehal, nejako skončil, ale nebola urobená legislatívna bodka za týmto, za týmto jedným návrhom z referendových otázok.
Tuná predkladám návrh, ako by sme to mohli urobiť, a vôľu ľudí, ktorí teda v zásade ju vyjadrili aj účasťou v referende, aj vlastne tak tým zodpovedaniam, ako ju zodpovedali, dokončiť aj legislatívne, to znamená, aby to bolo obsiahnuté aj v našej legislatíve.
Je to postavené na tom, dokonca dá sa povedať, aj keď sa to, niekto povie, že zvláštne, je to mimoriadne liberálny návrh z určitého pohľadu na túto otázku, to znamená, ja teda si dovolím znova vyjadriť mierne počudovanie, že tu bolo na predchádzajúcej schôdzi predložený poslankyňou liberálnej strany veľmi, by som povedal, diktátorský návrh zákona, kde vlastne sexuálnu výchovu, zjednodušene pre potreby tohto nazývam a skracujem, bolo dokonca tak povinná, že nebolo možné si z výuky ospravedlniť to dieťa. Prišlo mi to, teda s odpustením od toho, že čoho sa to malo týkať, prišlo mi to ako z pohľadu DNA liberálov trošku zvláštne. Ale však my sme už zvyknutí v zásade na veľa vecí v tejto krajine, čiže aj na toto si možno zvykneme, čiže u nás liberáli predkladajú diktátorské zákony a ja ako umiernený konzervatívec predkladám veľmi liberálny návrh zákona z tohto pohľadu. Čiže umožňujem rodičom využiť právo na to, aby sa rozhodli, či, ak áno, dávam im aj to právo, ten návrh im dáva, že či chcú, aby ich deti boli vzdelávané, a to vzdelávanie ja dám do úvodzoviek, niekto si ich tam nemusí dať, v oblasti sexuálnej výchovy takým spôsobom, ako sa niekto rozhodne, že ich treba vzdelávať. Čiže to právo umožňuje možnosť tomu rodičovi rozhodnúť, je to podľa mňa namieste a je to správne.
V prípade, že sa, a teraz v zásade ja len krátko popíšem, v prípade, že, ináč to poviem, nikto nehovorí o tom, že má sa zrušiť predmet biológia, kde sa učia ženské a mužské pohlavné orgány, to naozaj by som si teda aj vyprosil, aby niekto chcel vtipne poznamenať, že čo to tu je. Vôbec nie. My, biológia sa učila aj pre 10 rokmi a ešte sa hádam aj nejaké roky učiť bude, čiže máme existujúci rozsah výuky venovanej sa nejakým oblastiam a my to definujeme oblastiam sexuálnej výchovy, je existujúci rozsah. A keby sa náhodou či už na úrovni štátneho vzdelávacieho programu, alebo školského vzdelávacieho programu rozhodlo, že treba tie deti učiť viac, ja zjednodušene hovorím, lebo tu sú aj názory, že je potrebné deti vo veku, keď pozerajú Bambuľkine dobrodružstvá, učiť, ako sa nasadzuje kondóm, v prípade, že niekto bude mať túto predstavu a dokonca aj silu a moc, že to presadí do týchto vzdelávacích programov, čo sa v určitom momente nedá vylúčiť v tejto krajine, tak necháva tento návrh zákona rodičovi právo sa k tomu vyjadriť takým spôsobom, že nemusí alebo nie je povinný svoje dieťa na takúto rozšírenú hodinu, kde sa toto bude preberať, poslať.
A ešte je tam napísané, že škola nie že spraví z toho dieťaťa absentéra a pošle ho na ulicu, hej, lebo však keď sa nechceš učiť, ako sa nasadzuje kondóm, tak choď vonku. Nie. Škola je povinná zabezpečiť náhradný, náhradnú výuku.
V zásade zjednodušene, veľmi zjednodušene je tento návrh o tom, hej. Čiže rodič bude mať právo. A teraz, že ako to právo využije, aj to je dôležité, lebo nikto nehovorí, že rodič by mal diskutovať. Rodičovi sa zavádza povinnosť školy v prípade, ak, treba povedať základné, že my rátame s určitou proaktívnosťou rodiča, čiže rodič, ktorý sa k tej otázke nechce vyjadrovať, sa k nej nevyjadruje, ale v prípade my vnútorne rátame, že sú tu rodičia, ktorých to teda zaujíma, že čo sa jeho deti učia, a ten je v tejto oblasti proaktívny. To znamená, ak je proaktívny, ak škola sa rozhodne, že sa rozšíri nejaká výuka, tak rodič, informuje o tom rodiča a rodič má právo si vyžiadať tie materiály. Tie materiály, tam sú aj stanovené lehoty, že v akých. Rodič si ich preštuduje alebo nepreštuduje, ak teda vychádzame z toho, ak si ich vyžiada, to znamená, máme asi tú česť, teraz nie v úvodzovkách, s aktívnym rodičom, už keď si ich vyžiada, tak je predpoklad, že si ich pozrie, hej.
A teraz, keď si ich pozrie, a znova môžu nastať dve možnosti, znova opakujem, to je mimoriadne liberálny návrh zákona, má dve možnosti, že ten rozsah, ten rozšírený rozsah vyučovania sexuálnej výchovy je tak postavený, že nemá s tým ten rodič problém, mu vyhovuje, tak v zásade ani nemusí odpovedať, má sa za to, že ak nepodá výhradu, že s tým súhlasí.
V prípade možnosť B, že rodič má s tým problém, hej, tak túto svoju námietku adresuje škole a vtedy je škola povinná toto strpieť, hej, proste tomu umožniť, tomu dieťaťu neísť na to vyučovanie. Naozaj ma to zaráža, že niekto predložil návrh zákona, že nútite niekoho niekde byť, lebo sexuálna výchova, by sme sa mohli zhodnúť na tom, nie je matematika. Viete, nikto nehovorí, že dávame právo voľby rodičovi posúdiť, či sa bude učiť v matematike integrály, ale už zlomky nie, alebo naopak, že zlomy ešte áno a integrály už nie. Viete, to nikto nehovorí. My hovoríme o niečom takom, čo sa v spoločnosti vníma ako sexuálna výchova, to nemá nič spoločné s fyzikou, matematikou, ja neviem s čím, so slovenčinou, že či sa píše tvrdé y tam, alebo tam, hej. Čiže toto by som bol rád, keby sme sa v tomto zhodli.
Preto ma zaráža to, že niekto bol schopný do návrhu zákona dokonca exaktne uviesť, že nie je možné dieťa z tejto hodiny ospravedlniť. To je podľa mňa naozaj veľmi, to znamená, že keď aj to dieťa, to bude naňho pôsobiť ofenzívne, hej, že proste jak sa nasadzuje kondóm, niekto, tak to dieťa, čo, budú vo dverách držať? To sa rozreve a oni mu povedia: "Nie, pozeraj sa!" Ja si to neviem ani predstaviť, neviem si to ani predstaviť, že ako to predkladateľ myslel.
My hovoríme, a teda v tomto návrhu je to mimoriadne korektne spracované, že rodič posúdi, rodič rozhodne a v najlepšom stave, lebo predpokladám, že rodičovi ide o dobro svojho dieťaťa. A hovorím, kľudne môže byť aj s tým komfortný, nevylučujem, že sú rodičia, ktorým to nevadí, sú rodičia, ale priznajme to právo, že sú rodičia, ktorí majú určité výhrady k takémuto vzdelávaniu, a týmto návrhom zákona im umožníme proste mať v tom jasno, hej, mať v tom jasno aj do budúcna. Ja si myslím, že ten návrh je úplne v poriadku a je namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1470), predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo spomínaného § 73, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, pán navrhovateľ, keď mne nikto nepríde niekde na prednášku alebo veľmi málo ľudí, tak vždy sa vyhováram, však aj Einstein mal také problémy a stačilo, mu, keď jeden tam bol, ktorý ho počúval, a vehementne rečnil, čiže my bývalí vedci si to môžme povedať. (Povedané s úsmevom.) Dobre.
Druhá vec je, že pred chvíľou som tu stretol takú delegáciu TOP 09: "A čo tu ešte, pán Mikloško, robíte?" "No tak čakám na sexuálnu problematiku a sexuálny zákon, ktorého som sa konečne dočkal." Nechcem hovoriť, že tento preferujem, lebo potom nasledujú ďalšie, pani Horváthová, pán Vašečka, myslím, ešte ďalšie, ktoré reflektujú momentálnu potrebu a diskusiu v spoločnosti, takže náhodou som sa na túto ako prvý prihlásil. Keby možná tú problematiku niekto iný otváral, tak by som sa prihlásil na to.
Bolo tu už povedané, že vlastne referendum bolo, že 900-tisíc ľudí, temer, povedalo, že táto otázka je vážna a požadujú to, aby rodičia vedeli, čo ich deti v tomto smere v škole počujú, a mali možnosť povedať aj nie. Čiže keď 900-tisíc ľudí, alebo 850, povie niečo také, tak to je vážna vec, a teda nejaké dodatky v zmysle zákona, ako napríklad aj tento, by v podstate mali byť.
Ja som teda videl, že pani ombudsmanka svojho času mala tlačovú konferenciu, kde teda úplne spochybnila celé referendum, všetky tri otázky, nazývala manželstvom aj to, čo naša ústava nehovorí, že je manželstvo, ale to je už za nami. Ja som vtedy dal aj na preskúmanie Generálnej prokuratúre, že či to naozaj je v zhode s ústavou, s jej úradom o hodnotení najvyššej formy demokracie referenda. Dostal som od nich odpoveď, že je, takže už to nechcem pripomínať.
Ale ona tam veľmi spochybňovala aj tú tretiu otázku o tej možnosti výchovy, teda sexuálnej výchovy, ale so súhlasom rodičov. Ja to pokladám za veľmi dôležitú tému, samozrejme, čiže plne súhlasím, aby taká sexuálna výchova bola a, samozrejme, primeraná veku, primeraná už k doterajším znalostiam, aby ju predniesli kvalifikovaní pedagógovia, aby, samozrejme, to začalo najmä doma u rodičov, keď to oni nevedia alebo nechcú, tak, samozrejme, škola. A keď to tí dvaja nestihnú alebo nezvládnu, tak, samozrejme, príde niečo iné a celkom kamuflované, internet, médiá atď., časopisy a potom to dieťa môže byť niekde celkom na inej koľaji a potom si rodičia zalamujú ruky a škola takisto.
Ja som teda dal na túto tému už tri také celkom vážne interpelácie, ja len veľmi krátko ich zopakujem. Keď sa vtedy tu objavil ten materiál "Hrou proti AIDS", tak, a boli okolo toho nejaké problémy na východnom Slovensku, ale iste nielen tam, tak som napísal list riaditeľovi Ústavu verejného zdravotníctva prof. Rovnému ohľadom toho. On mi to aj poslal, ten materiál, ja som aj s kolegami, ktorí mali záujem, rozšíril, povedal, že vlastne ide o prevenciu AIDS a hrou dať mládeži informácie o možnostiach prenosu tohto vírusu. Tak to pekne znelo, aj ten list bol seriózny, bol to nejaký nemecký projekt, ktorý úspešne tam podľa týchto slov bežal, poskytli to Čechom, ktorí, tam to tiež úspešne už 10 rokov beží podľa jeho slov, no a tí to dali na Slovensko, kde to tiež už niekoľko rokov beží, ale veľa sa o ňom nevie. A veľmi vážna veta na konci bola, toho listu, že "konštatujem, že ak rodičia si nebudú želať osobnú účasť dieťaťa na tejto výuke, ich rozhodnutie sa bude akceptovať". Čiže to povedal najvyšší, teda v zdravotníctve Úrad verejného zdravotníctva, okrem ministra teda. Takže to nejako išlo dostratena, rodičia, samozrejme, o tom nevedia, no.
Keď si ten materiál prečítate, vidíte, že to neni celkom také nevinné. Ja som to, myslím, tu už raz popisoval, ale proste päť stanovíšť majú detí, aj siedmaci už, a tam sa dozvedajú obrázkami.
Prvé stanovište, ako sa dá šíriť AIDS, no. Od veľmi jasných a názorných sexuálnych polôh až po rôzne iné, tetovanie, box, bozkávanie, WC atď., pitie po sebe. A neviem, čiže tak to ide všetko dole, čím ďalej, tým je to menej pravdepodobnejšie. Ale tie prvé obrázky sú naozaj pre siedmakov absurdné, ja nechcem ich tu zopakovať, ale v prípade záujemcov dvojstranne môžem ich vysvetliť alebo ukázať. No tak, samozrejme, nebolo to pre siedmakov nijako.
Druhé stanovište bolo o antikoncepcii zas veľmi.
No a tak to bolo päť stanovíšť a nakoniec spravili nejaký test a tí, ktorí úspešne odpovedali na tie otázky, alebo najúspešnejší dostali cukríky a kondómy siedmaci. Takže nebolo to celkom také nevinné, ako to vyzeralo, ten celý.
No, potom som napísal na túto tému dve interpelácie ministrovi školstva Draxlerovi a ministrovi zdravotníctva Čislákovi. Zaujímavé, že minister školstva ma dobre informoval o tom, že na školstve existuje predmet proste výchova k manželstvu a rodičovstvu, ministerstvom schválený predmet, ktorý beží, že existuje nejaký projekt "Červené stužky" už VIII. ročník, kde 665 škôl sa napríklad len v roku 2014 na tom zúčastnilo, ale že ten projekt "Hrou proti AIDS" nie je akreditovaný školstvom a nebola daná žiadosť zo zdravotníctva, aby bol akreditovaný. Čiže ten teda nemá čo v školách podľa tohto robiť, lebo nebol akreditovaný. Požiadať treba, a keď bude akreditovaný, potom, čiže nebol akreditovaný, to bola zaujímavá odpoveď od neho, od ministra.
No a potom aj minister Čislák mi odpovedal na veľmi podobnú interpeláciu ako na školstvo. Konštatoval, že u nás je relatívne nízky počet HIV, AIDS a že vláda dala do 13. národného programu prevencie na roky 2013 - 2016 presné hodnotenie tohto projektu. Nie, opačne, vláda schválila 13. národný program prevencie proti AIDS na tieto roky, ale súhlasí s mojím návrhom, aby sa prehodnotilo "Hrou proti AIDS" na najbližšom rokovaní Národnej komisie, ktorá u nich existuje na ministerstve, a bude sa ním zaoberať aj vláda, povedal mi vo svojej interpelácii.
No len chcem ukázať, že teda traja vážni ústavní činitelia, teda dvaja ústavní, jeden riaditeľ, odpovedali seriózne, čiže ukázali, že tento problém poznajú a že teda nie je jednoduchý.
My sme na základe toho, teda nejaký mesiac nato, zvolali potom takú tlačovku, na ktorej som vystúpil ja, pani podpredsedníčka KDH Szitová a pán riaditeľ cirkevných škôl, asociácie, Horecký, aj zároveň riaditeľ tuná jednej školy, a bol som prekvapený, že bola to 40-minútová tlačovka, kde sa vychádzalo z týchto faktov a kde bolo relatívne dosť otázok, niekde to aj preblesklo médiami. No a tam bolo veľmi dôležité, už skončím, tri veci, že momentálne informovaný súhlas existuje, ale keď dôjdete do školy, tak vám ho dajú podpísať a platí pre všetko. Čiže my sme žiadali, aby pre nejaké iné veci ako školské, ktoré sú akreditované, bolo treba znova žiadať informovaný súhlas.
V tomto smere som ministrovi dal otázku práve včera, že v jednom univerzálnom informovanom súhlase zákonný zástupca žiaka vyjadruje súhlas s uskutočnením viacerých aktivít, ktoré škola môže organizovať, napr. lyžiarske, plavecké, snowboardingové výcviky, to je z vyhlášky, školské výlety, exkurzie, školy prírody atď., ale tento informovaný súhlas sa nevzťahuje napríklad na prednášky, semináre, programy k prevencii rizikového správania, eliminácie sociálno-patologických javov, drogy, sexuálne správanie atď. Teraz pýtal som sa ministra, či súhlasí, aby boli posilnené kompetencie rodičov rozhodovať o týchto témach vzdelávania samostatným informovaným súhlasom.
Čiže chceli sme, aby to bol výsledok tej tlačovky, aby teda univerzálny informovaný súhlas bol na niečo, čo je v škole, ale na tieto ďalšie veci bolo treba znova podpis. To je vlastne podobné, ako sa tuná žiada už nejakým zákonom, prípadne tými ďalšími zákonami. Minister včera na to neodpovedal, ani nevedel, že to vlastne dostal, pretože to bola až otázka 26, ale určite mu v tomto smere pošlem ešte nejakú, nejakú žiadosť alebo interpeláciu aj ďalej.
Druhá požiadavka tej tlačovky bola, že do škôl dať iba to, čo je v školách akreditované. Čiže keď napríklad tá hra AIDS, proti AIDS nie je akreditovaná, tak do škôl nepatrí.
No a tretie bolo to, čo nám potvrdilo zdravotníctvo, že vlastne rodičia majú právo povedať nie.
Čiže to teda je v zhode s týmto, čo teraz vlastne tu prejednávame, a teda iste by som bol rád, keby aspoň jeden z týchto zákonov prešiel, prípadne sa potom v druhom čítaní vylepšil tak, aby aj tie výhody v iných zákonoch, ktoré, ku kultúre sa už nebudem vyjadrovať, lebo som už to, čo o tomto viem, povedal teraz, tak aby prípadne sa dali dohromady, aby sa niečo rozumné urobilo, pretože je to v zhode naozaj s názormi aj ministrov, aj našej verejnosti. Ďakujem.
A pánovi Hlinovi ďakujem, že to otvoril a že teda jeho príspevok, ten prvý, bol absolútne apolitický, bez afektov a veľmi seriózny. Čiže toto si musí zobrať do budúcnosti za vzor, toto vystúpenie, Lojzko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len pre upresnenie, v školách sa môže v rámci vyučovania učiť len to, čo má schválenie ministerstva školstva. Nič iného. Len to. Samozrejme, keď tam príde návšteva, jednorazová prednáška je niečo iné, ale učiť sa nemôže nič iného. Ďakujem.

Ja by som sa chcel tiež pripojiť, tak ako kolega Fronc, lebo v tomto návrhu zákona § 15a je to také vo forme fiktívnosti, že "v prípade, ak sa v materskej škole alebo v základnej škole v rámci príslušného vzdelávacieho programu rozširuje". Čiže to je ešte len ten zákon, návrh zákona, ktorý, pán kolega Hlina, dávate, to je ešte, že keby náhodou, ak by to prešlo alebo ak by taký návrh zákona, aký dávali kolegovia liberáli v minulosti, prešiel, tak ja plne verím, že ešte zdravé jadro a zdravý rozum kolegovia poslanci máme natoľko, aby takýto návrh zákona nikdy neprešiel, ako navrhovali liberáli. Takže som rád, že zdravé jadro ešte v parlamente žije.

Ďakujem pekne. Asi je to tak, pán minister, exminister to iste dobre vie, v školách len to, čo je akreditované. Len toto je príklad, že sa to porušilo, no. Tá hra proti AIDS sa tu praktizuje už 10 rokov po školách, nemáme prehľad, že kde bola, kde nebola, celé to prasklo vtedy, keď jedna košická škola začala proti tomu protestovať, rodičia boli zdesení, deti boli zdesené. Čiže za tých 10 rokov iste navštívili mnoho škôl, neviem ktoré, možná niekde to nie tak razantne dávali, ale keď si pozriete tie obrázky a tých 27 strán materiálu, ktorý je k tomu a ktoré potom sú krásne panely a neviem čo všetko, je to päť stanovíšť, ja som hovoril o tom prvom, druhom, ale ešte je ich ďalšie tri, ale tá razancia klesá, ale to prvé stanovište, keby si videl, tak neviem, či by si nemal ísť na spoveď, pán minister, či exminister. Dobre.
Takže v tomto smere treba dodržať to, že len to, čo je akreditované, ale vidíme, že to tak nie je, no. Že aj kúzelník dôjde a nie je akreditovaný, nevieš, čo bude robiť. Ale, isteže, školu treba otvoriť aj zaujímavým veciam, zaujímavým prednáškam, ale treba o tom informovať dopredu rodičov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol, čo sa týka veci, taký istý návrh, ako má, ako predložil pán poslanec Alojz Hlina, čo sa týka spôsobu, v niečom odlišný. Poviem, že oba tieto zákony riešia teda túto problematiku, ktorú opísal aj vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu návrhu pán poslanec Jozef Mikloško, a zároveň teda vychádzali z reakcie na to, čo sa deje v spoločnosti a čo je potrebné, ale zároveň si myslím, že aj z takých našich ľudských a rodičovských pohnútok, či už sa to týka školstva, alebo celej spoločnosti.
Treba povedať, že, a chcem to zdôrazniť hneď na začiatok, že toto nie je zákon proti sexuálnej výchove, ale je o práve povedať nie akejkoľvek alebo dokonca povinnej sexuálnej výchove bez ohľadu na prianie rodičov alebo samotných žiakov. Dalo by sa povedať, že je to, je to reakcia, ktorá je vyprovokovaná, ktorou sa bránime proti určitému nátlaku. Bolo to tu už spomenuté, len krátko, že tejto témy sa týkala aj štvrtá otázka referenda, ktoré bolo, ktoré bolo pred pár mesiacmi a kde ľudia naozaj chceli, aby rodičia mali právo povedať nie v prípade, že ich deti by mali byť indoktrinované niečím, čo je v rozpore s predstavami, s presvedčením, s prianiami ich rodičov alebo samotných detí.
Poviem takto teraz sám za seba. Ja som rodič štyroch detí vo veku od 5 do 16 rokov, takisto som dlhoročný učiteľ na strednej škole, moje deti dnes chodia od materskej škôlky, až po strednú školu navštevujú, dve z týchto detí sú na základnej škole a mňa znepokojuje na tom to, že odporcovia takýchto návrhov alebo týchto zákonov, ktoré predkladáme, akoby vsúvajú také podozrenie voči rodine a rodičom napríklad s argumentom, lebo v rodine sa deje najviac sexuálnych zneužívaní. Fakt je taký, že v každej inštitúcii, akokoľvek dobrej, pozitívnej, pôvodne dobre naplánovanej, či je to spoločnosť, či je to rodina, či je to cirkev, či je to nejaké občianske združenie, alebo nejaká politická strana, sa vyskytujú aj patologické javy. Škodlivé javy, choré javy, ubližujúce javy. To platí aj o rodine. Ako kresťan by som povedal, že to nie je problém alebo vina rodiny, ale problém hriechu, hriechu človeka a aj hriechu rodičov.
Ale v každom prípade odmietam ako argument, že sexuálna výchova alebo podobné programy by mali byť povinné, pretože rodičom ako takým nemožno dôverovať. No, mne je to také divné, že by niekto mal vychádzať, hoci by to navonok nepovedal, z toho, že viete, vy musíte povinne dať svoje deti na sexuálnu výchovu, lebo vy ste podozrivý zo sexuálneho zneužívania, pretože v drobne(správne "drobnom") sa to deje a vaše deti to musia vedieť od školy alebo od nejakej skupiny ľudí, ktorá toto vyučuje. Toto je niečo, čo v mojom vnútri ako rodičovi, ako človeku nesedí. To znamená, som za to a týmto návrhom zákona sme za to, aby takéto právo rodičia mali.
Čiže ešte raz. Nie sme proti sexuálnej výchove, sme za dobrú a vekuprimeranú sexuálnu výchovu v súlade, tak je to ústave, s prianiami a s presvedčením rodičov.
Ja by som sa možno ďalej ešte vyjadril v rozprave, čo sa týka obsahu toho zákona, len poviem, že zavádza vlastne definíciu informovaného nesúhlasu a potom tam vkladá nejaké pravidlá, ktoré sa týkajú povinnosti informovať rodičov, zodpovednosti riaditeľa a nejakých prípadných sankcií. Viac by som povedal potom v rozprave.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1479). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.