51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené, nemnohé, kolegyne, kolegovia, mne je to asi už súdené, že častokrát sa zjavím tu v piatok ku koncu schôdze. Nevadí.
Prosím vás pekne, návrh zákona v krátkosti uvediem, hovorí o tom, čo zostalo nedopovedané v zásade aj po referende, ktoré prebehlo minulý rok - tento rok? Teraz som zaskočený. Minulý, pardon, to strašne tak letí, že človek sa nestíha registrovať. Tento rok, tak, tak, pardon. A jednou z otázok bola, že či má rodič právo, alebo nemá rodič právo proste nejakým spôsobom vstúpiť do výchovného procesu v otázke sexuálnej výchovy, zjednodušene, presné znenie tej otázky teraz nie je potrebné definovať a priznám sa, ani ho teraz v tejto chvíli neviem. Ale v zásade to bolo o tom, ak bola nejaká skupina ľudí na referende, tak, myslím, že 95 % sa vyjadrilo za, teda že má právo, takže možno aj na, čiže aj to je požiadavka týchto ľudí, teda nehovorím, že ja som ich nositeľom, ale treba legislatívne ju dokončiť. Nie som sám, dá sa povedať, že týchto návrhov o školskom zákone sa roztrhlo vreco pre túto schôdzu. Nevadí. Ja teda vystupujem v prvom. Čiže je potrebné to nejakým spôsobom pokúsiť sa legislatívne ukončiť, lebo to bol nejaký proces, prebiehal, nejako skončil, ale nebola urobená legislatívna bodka za týmto, za týmto jedným návrhom z referendových otázok.
Tuná predkladám návrh, ako by sme to mohli urobiť, a vôľu ľudí, ktorí teda v zásade ju vyjadrili aj účasťou v referende, aj vlastne tak tým zodpovedaniam, ako ju zodpovedali, dokončiť aj legislatívne, to znamená, aby to bolo obsiahnuté aj v našej legislatíve.
Je to postavené na tom, dokonca dá sa povedať, aj keď sa to, niekto povie, že zvláštne, je to mimoriadne liberálny návrh z určitého pohľadu na túto otázku, to znamená, ja teda si dovolím znova vyjadriť mierne počudovanie, že tu bolo na predchádzajúcej schôdzi predložený poslankyňou liberálnej strany veľmi, by som povedal, diktátorský návrh zákona, kde vlastne sexuálnu výchovu, zjednodušene pre potreby tohto nazývam a skracujem, bolo dokonca tak povinná, že nebolo možné si z výuky ospravedlniť to dieťa. Prišlo mi to, teda s odpustením od toho, že čoho sa to malo týkať, prišlo mi to ako z pohľadu DNA liberálov trošku zvláštne. Ale však my sme už zvyknutí v zásade na veľa vecí v tejto krajine, čiže aj na toto si možno zvykneme, čiže u nás liberáli predkladajú diktátorské zákony a ja ako umiernený konzervatívec predkladám veľmi liberálny návrh zákona z tohto pohľadu. Čiže umožňujem rodičom využiť právo na to, aby sa rozhodli, či, ak áno, dávam im aj to právo, ten návrh im dáva, že či chcú, aby ich deti boli vzdelávané, a to vzdelávanie ja dám do úvodzoviek, niekto si ich tam nemusí dať, v oblasti sexuálnej výchovy takým spôsobom, ako sa niekto rozhodne, že ich treba vzdelávať. Čiže to právo umožňuje možnosť tomu rodičovi rozhodnúť, je to podľa mňa namieste a je to správne.
V prípade, že sa, a teraz v zásade ja len krátko popíšem, v prípade, že, ináč to poviem, nikto nehovorí o tom, že má sa zrušiť predmet biológia, kde sa učia ženské a mužské pohlavné orgány, to naozaj by som si teda aj vyprosil, aby niekto chcel vtipne poznamenať, že čo to tu je. Vôbec nie. My, biológia sa učila aj pre 10 rokmi a ešte sa hádam aj nejaké roky učiť bude, čiže máme existujúci rozsah výuky venovanej sa nejakým oblastiam a my to definujeme oblastiam sexuálnej výchovy, je existujúci rozsah. A keby sa náhodou či už na úrovni štátneho vzdelávacieho programu, alebo školského vzdelávacieho programu rozhodlo, že treba tie deti učiť viac, ja zjednodušene hovorím, lebo tu sú aj názory, že je potrebné deti vo veku, keď pozerajú Bambuľkine dobrodružstvá, učiť, ako sa nasadzuje kondóm, v prípade, že niekto bude mať túto predstavu a dokonca aj silu a moc, že to presadí do týchto vzdelávacích programov, čo sa v určitom momente nedá vylúčiť v tejto krajine, tak necháva tento návrh zákona rodičovi právo sa k tomu vyjadriť takým spôsobom, že nemusí alebo nie je povinný svoje dieťa na takúto rozšírenú hodinu, kde sa toto bude preberať, poslať.
A ešte je tam napísané, že škola nie že spraví z toho dieťaťa absentéra a pošle ho na ulicu, hej, lebo však keď sa nechceš učiť, ako sa nasadzuje kondóm, tak choď vonku. Nie. Škola je povinná zabezpečiť náhradný, náhradnú výuku.
V zásade zjednodušene, veľmi zjednodušene je tento návrh o tom, hej. Čiže rodič bude mať právo. A teraz, že ako to právo využije, aj to je dôležité, lebo nikto nehovorí, že rodič by mal diskutovať. Rodičovi sa zavádza povinnosť školy v prípade, ak, treba povedať základné, že my rátame s určitou proaktívnosťou rodiča, čiže rodič, ktorý sa k tej otázke nechce vyjadrovať, sa k nej nevyjadruje, ale v prípade my vnútorne rátame, že sú tu rodičia, ktorých to teda zaujíma, že čo sa jeho deti učia, a ten je v tejto oblasti proaktívny. To znamená, ak je proaktívny, ak škola sa rozhodne, že sa rozšíri nejaká výuka, tak rodič, informuje o tom rodiča a rodič má právo si vyžiadať tie materiály. Tie materiály, tam sú aj stanovené lehoty, že v akých. Rodič si ich preštuduje alebo nepreštuduje, ak teda vychádzame z toho, ak si ich vyžiada, to znamená, máme asi tú česť, teraz nie v úvodzovkách, s aktívnym rodičom, už keď si ich vyžiada, tak je predpoklad, že si ich pozrie, hej.
A teraz, keď si ich pozrie, a znova môžu nastať dve možnosti, znova opakujem, to je mimoriadne liberálny návrh zákona, má dve možnosti, že ten rozsah, ten rozšírený rozsah vyučovania sexuálnej výchovy je tak postavený, že nemá s tým ten rodič problém, mu vyhovuje, tak v zásade ani nemusí odpovedať, má sa za to, že ak nepodá výhradu, že s tým súhlasí.
V prípade možnosť B, že rodič má s tým problém, hej, tak túto svoju námietku adresuje škole a vtedy je škola povinná toto strpieť, hej, proste tomu umožniť, tomu dieťaťu neísť na to vyučovanie. Naozaj ma to zaráža, že niekto predložil návrh zákona, že nútite niekoho niekde byť, lebo sexuálna výchova, by sme sa mohli zhodnúť na tom, nie je matematika. Viete, nikto nehovorí, že dávame právo voľby rodičovi posúdiť, či sa bude učiť v matematike integrály, ale už zlomky nie, alebo naopak, že zlomy ešte áno a integrály už nie. Viete, to nikto nehovorí. My hovoríme o niečom takom, čo sa v spoločnosti vníma ako sexuálna výchova, to nemá nič spoločné s fyzikou, matematikou, ja neviem s čím, so slovenčinou, že či sa píše tvrdé y tam, alebo tam, hej. Čiže toto by som bol rád, keby sme sa v tomto zhodli.
Preto ma zaráža to, že niekto bol schopný do návrhu zákona dokonca exaktne uviesť, že nie je možné dieťa z tejto hodiny ospravedlniť. To je podľa mňa naozaj veľmi, to znamená, že keď aj to dieťa, to bude naňho pôsobiť ofenzívne, hej, že proste jak sa nasadzuje kondóm, niekto, tak to dieťa, čo, budú vo dverách držať? To sa rozreve a oni mu povedia: "Nie, pozeraj sa!" Ja si to neviem ani predstaviť, neviem si to ani predstaviť, že ako to predkladateľ myslel.
My hovoríme, a teda v tomto návrhu je to mimoriadne korektne spracované, že rodič posúdi, rodič rozhodne a v najlepšom stave, lebo predpokladám, že rodičovi ide o dobro svojho dieťaťa. A hovorím, kľudne môže byť aj s tým komfortný, nevylučujem, že sú rodičia, ktorým to nevadí, sú rodičia, ale priznajme to právo, že sú rodičia, ktorí majú určité výhrady k takémuto vzdelávaniu, a týmto návrhom zákona im umožníme proste mať v tom jasno, hej, mať v tom jasno aj do budúcna. Ja si myslím, že ten návrh je úplne v poriadku a je namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Eugenovi Jurzycovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1470), predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo spomínaného § 73, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Takže slovo teraz udeľujem pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, pán navrhovateľ, keď mne nikto nepríde niekde na prednášku alebo veľmi málo ľudí, tak vždy sa vyhováram, však aj Einstein mal také problémy a stačilo, mu, keď jeden tam bol, ktorý ho počúval, a vehementne rečnil, čiže my bývalí vedci si to môžme povedať. (Povedané s úsmevom.) Dobre.
Druhá vec je, že pred chvíľou som tu stretol takú delegáciu TOP 09: "A čo tu ešte, pán Mikloško, robíte?" "No tak čakám na sexuálnu problematiku a sexuálny zákon, ktorého som sa konečne dočkal." Nechcem hovoriť, že tento preferujem, lebo potom nasledujú ďalšie, pani Horváthová, pán Vašečka, myslím, ešte ďalšie, ktoré reflektujú momentálnu potrebu a diskusiu v spoločnosti, takže náhodou som sa na túto ako prvý prihlásil. Keby možná tú problematiku niekto iný otváral, tak by som sa prihlásil na to.
Bolo tu už povedané, že vlastne referendum bolo, že 900-tisíc ľudí, temer, povedalo, že táto otázka je vážna a požadujú to, aby rodičia vedeli, čo ich deti v tomto smere v škole počujú, a mali možnosť povedať aj nie. Čiže keď 900-tisíc ľudí, alebo 850, povie niečo také, tak to je vážna vec, a teda nejaké dodatky v zmysle zákona, ako napríklad aj tento, by v podstate mali byť.
Ja som teda videl, že pani ombudsmanka svojho času mala tlačovú konferenciu, kde teda úplne spochybnila celé referendum, všetky tri otázky, nazývala manželstvom aj to, čo naša ústava nehovorí, že je manželstvo, ale to je už za nami. Ja som vtedy dal aj na preskúmanie Generálnej prokuratúre, že či to naozaj je v zhode s ústavou, s jej úradom o hodnotení najvyššej formy demokracie referenda. Dostal som od nich odpoveď, že je, takže už to nechcem pripomínať.
Ale ona tam veľmi spochybňovala aj tú tretiu otázku o tej možnosti výchovy, teda sexuálnej výchovy, ale so súhlasom rodičov. Ja to pokladám za veľmi dôležitú tému, samozrejme, čiže plne súhlasím, aby taká sexuálna výchova bola a, samozrejme, primeraná veku, primeraná už k doterajším znalostiam, aby ju predniesli kvalifikovaní pedagógovia, aby, samozrejme, to začalo najmä doma u rodičov, keď to oni nevedia alebo nechcú, tak, samozrejme, škola. A keď to tí dvaja nestihnú alebo nezvládnu, tak, samozrejme, príde niečo iné a celkom kamuflované, internet, médiá atď., časopisy a potom to dieťa môže byť niekde celkom na inej koľaji a potom si rodičia zalamujú ruky a škola takisto.
Ja som teda dal na túto tému už tri také celkom vážne interpelácie, ja len veľmi krátko ich zopakujem. Keď sa vtedy tu objavil ten materiál "Hrou proti AIDS", tak, a boli okolo toho nejaké problémy na východnom Slovensku, ale iste nielen tam, tak som napísal list riaditeľovi Ústavu verejného zdravotníctva prof. Rovnému ohľadom toho. On mi to aj poslal, ten materiál, ja som aj s kolegami, ktorí mali záujem, rozšíril, povedal, že vlastne ide o prevenciu AIDS a hrou dať mládeži informácie o možnostiach prenosu tohto vírusu. Tak to pekne znelo, aj ten list bol seriózny, bol to nejaký nemecký projekt, ktorý úspešne tam podľa týchto slov bežal, poskytli to Čechom, ktorí, tam to tiež úspešne už 10 rokov beží podľa jeho slov, no a tí to dali na Slovensko, kde to tiež už niekoľko rokov beží, ale veľa sa o ňom nevie. A veľmi vážna veta na konci bola, toho listu, že "konštatujem, že ak rodičia si nebudú želať osobnú účasť dieťaťa na tejto výuke, ich rozhodnutie sa bude akceptovať". Čiže to povedal najvyšší, teda v zdravotníctve Úrad verejného zdravotníctva, okrem ministra teda. Takže to nejako išlo dostratena, rodičia, samozrejme, o tom nevedia, no.
Keď si ten materiál prečítate, vidíte, že to neni celkom také nevinné. Ja som to, myslím, tu už raz popisoval, ale proste päť stanovíšť majú detí, aj siedmaci už, a tam sa dozvedajú obrázkami.
Prvé stanovište, ako sa dá šíriť AIDS, no. Od veľmi jasných a názorných sexuálnych polôh až po rôzne iné, tetovanie, box, bozkávanie, WC atď., pitie po sebe. A neviem, čiže tak to ide všetko dole, čím ďalej, tým je to menej pravdepodobnejšie. Ale tie prvé obrázky sú naozaj pre siedmakov absurdné, ja nechcem ich tu zopakovať, ale v prípade záujemcov dvojstranne môžem ich vysvetliť alebo ukázať. No tak, samozrejme, nebolo to pre siedmakov nijako.
Druhé stanovište bolo o antikoncepcii zas veľmi.
No a tak to bolo päť stanovíšť a nakoniec spravili nejaký test a tí, ktorí úspešne odpovedali na tie otázky, alebo najúspešnejší dostali cukríky a kondómy siedmaci. Takže nebolo to celkom také nevinné, ako to vyzeralo, ten celý.
No, potom som napísal na túto tému dve interpelácie ministrovi školstva Draxlerovi a ministrovi zdravotníctva Čislákovi. Zaujímavé, že minister školstva ma dobre informoval o tom, že na školstve existuje predmet proste výchova k manželstvu a rodičovstvu, ministerstvom schválený predmet, ktorý beží, že existuje nejaký projekt "Červené stužky" už VIII. ročník, kde 665 škôl sa napríklad len v roku 2014 na tom zúčastnilo, ale že ten projekt "Hrou proti AIDS" nie je akreditovaný školstvom a nebola daná žiadosť zo zdravotníctva, aby bol akreditovaný. Čiže ten teda nemá čo v školách podľa tohto robiť, lebo nebol akreditovaný. Požiadať treba, a keď bude akreditovaný, potom, čiže nebol akreditovaný, to bola zaujímavá odpoveď od neho, od ministra.
No a potom aj minister Čislák mi odpovedal na veľmi podobnú interpeláciu ako na školstvo. Konštatoval, že u nás je relatívne nízky počet HIV, AIDS a že vláda dala do 13. národného programu prevencie na roky 2013 - 2016 presné hodnotenie tohto projektu. Nie, opačne, vláda schválila 13. národný program prevencie proti AIDS na tieto roky, ale súhlasí s mojím návrhom, aby sa prehodnotilo "Hrou proti AIDS" na najbližšom rokovaní Národnej komisie, ktorá u nich existuje na ministerstve, a bude sa ním zaoberať aj vláda, povedal mi vo svojej interpelácii.
No len chcem ukázať, že teda traja vážni ústavní činitelia, teda dvaja ústavní, jeden riaditeľ, odpovedali seriózne, čiže ukázali, že tento problém poznajú a že teda nie je jednoduchý.
My sme na základe toho, teda nejaký mesiac nato, zvolali potom takú tlačovku, na ktorej som vystúpil ja, pani podpredsedníčka KDH Szitová a pán riaditeľ cirkevných škôl, asociácie, Horecký, aj zároveň riaditeľ tuná jednej školy, a bol som prekvapený, že bola to 40-minútová tlačovka, kde sa vychádzalo z týchto faktov a kde bolo relatívne dosť otázok, niekde to aj preblesklo médiami. No a tam bolo veľmi dôležité, už skončím, tri veci, že momentálne informovaný súhlas existuje, ale keď dôjdete do školy, tak vám ho dajú podpísať a platí pre všetko. Čiže my sme žiadali, aby pre nejaké iné veci ako školské, ktoré sú akreditované, bolo treba znova žiadať informovaný súhlas.
V tomto smere som ministrovi dal otázku práve včera, že v jednom univerzálnom informovanom súhlase zákonný zástupca žiaka vyjadruje súhlas s uskutočnením viacerých aktivít, ktoré škola môže organizovať, napr. lyžiarske, plavecké, snowboardingové výcviky, to je z vyhlášky, školské výlety, exkurzie, školy prírody atď., ale tento informovaný súhlas sa nevzťahuje napríklad na prednášky, semináre, programy k prevencii rizikového správania, eliminácie sociálno-patologických javov, drogy, sexuálne správanie atď. Teraz pýtal som sa ministra, či súhlasí, aby boli posilnené kompetencie rodičov rozhodovať o týchto témach vzdelávania samostatným informovaným súhlasom.
Čiže chceli sme, aby to bol výsledok tej tlačovky, aby teda univerzálny informovaný súhlas bol na niečo, čo je v škole, ale na tieto ďalšie veci bolo treba znova podpis. To je vlastne podobné, ako sa tuná žiada už nejakým zákonom, prípadne tými ďalšími zákonami. Minister včera na to neodpovedal, ani nevedel, že to vlastne dostal, pretože to bola až otázka 26, ale určite mu v tomto smere pošlem ešte nejakú, nejakú žiadosť alebo interpeláciu aj ďalej.
Druhá požiadavka tej tlačovky bola, že do škôl dať iba to, čo je v školách akreditované. Čiže keď napríklad tá hra AIDS, proti AIDS nie je akreditovaná, tak do škôl nepatrí.
No a tretie bolo to, čo nám potvrdilo zdravotníctvo, že vlastne rodičia majú právo povedať nie.
Čiže to teda je v zhode s týmto, čo teraz vlastne tu prejednávame, a teda iste by som bol rád, keby aspoň jeden z týchto zákonov prešiel, prípadne sa potom v druhom čítaní vylepšil tak, aby aj tie výhody v iných zákonoch, ktoré, ku kultúre sa už nebudem vyjadrovať, lebo som už to, čo o tomto viem, povedal teraz, tak aby prípadne sa dali dohromady, aby sa niečo rozumné urobilo, pretože je to v zhode naozaj s názormi aj ministrov, aj našej verejnosti. Ďakujem.
A pánovi Hlinovi ďakujem, že to otvoril a že teda jeho príspevok, ten prvý, bol absolútne apolitický, bez afektov a veľmi seriózny. Čiže toto si musí zobrať do budúcnosti za vzor, toto vystúpenie, Lojzko.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Mikloška sú dve faktické. Nech sa páči, Martin Fronc.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len pre upresnenie, v školách sa môže v rámci vyučovania učiť len to, čo má schválenie ministerstva školstva. Nič iného. Len to. Samozrejme, keď tam príde návšteva, jednorazová prednáška je niečo iné, ale učiť sa nemôže nič iného. Ďakujem.