Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení prítomní, dovoľte mi uviesť návrh zákona a zmeny školského zákona. V prvom rade by som chcela vysvetliť, prečo podávam, prečo otváram ten istý zákon dvakrát na jednej schôdzi. Prvá problematika sa týka istej úpravy stravovania v školských bufetoch a automatoch predajných v školských zariadeniach. A druhá sa týka zavedenia nového povinného predmetu do škôl. Sú to dve veci, ktoré ideovo spolu súvisia, avšak môžte mať na to rozdielny názor, a keď to podám ako jeden zákon, tak by ste nemohli osobitne o týchto dvoch veciach hlasovať. Čiže chcela by som, aby poslanci mali možnosť sa vyjadriť k týmto dvom problematikám osobitne.
O to viac, že problematika stravovania v bufetoch tu bola veľmi dlho diskutovaná na minulej schôdzi, bola najprv prijatá a po tom, čo ju prezident odmietol podpísať, bola stiahnutá z rokovania. A ja som sa opakovane vyjadrovala veľmi pozitívne k idei tohto zákona, avšak sama som ju nemohla podporiť, pretože jej legislatívne spracovanie bolo veľmi zlé. Vtedy som dala prísľub, že prídem so svojím vlastným návrhom, ak sa mi podarí to legislatívne upraviť tak, aby bol takýto návrh zákona aplikovateľný do praxe, aby pomohol našim deťom, aby ozaj sa trošičku upravila strava v bufetoch, keďže sú to miesta, a hovorím ešte raz, že sú to bufety v školách, v školských zariadeniach a podobne predajné automaty, pretože je to na pôde školy, kde deti učíme, ako majú zdravo sa stravovať, zdravo žiť, učíme ich mnohým ďalším veciam. A vzápätí prídu do bufetov, kde nájdu len veci, ktoré ich zdraviu rozhodne neprospievajú, alebo vo väčšine prípadov, aby som nekrivdila niektorým bufetom.
Takže dovoľte na úvod len pár slov, prečo si myslím, že sa musíme výživou zaoberať a prečo už musíme začať na škole, teda presnejšie povedané, začať sa musí v rodine od útleho detstva, ale škola je potom tým miestom vlastne už od materskej školy, kde deti trávia väčšinu dňa, väčšinu svojho času, a teda ďalej si nejak pestujú a sa v nich budujú návyky, aj stravovacie návyky, a spôsob vlastne správania sa k vlastnému organizmu a vlastne k svojmu životnému štýlu. Preto si myslím, že mali by sme sa touto problematikou zaoberať, a preto som si dovolila aj znova to otvoriť, aby sa znova o tom diskutovalo.
K tejto problematike som oslovila aj ministra školstva, aj ministra zdravotníctva, ktorí, pretože ak si spomínate, keď bol návrh odmietnutý, tak pán predseda parlamentu, pán Pellegrini, sľúbil, že je dohoda poslancov aj s ministerstvom a že sa bude o tejto problematike ďalej rokovať. Podľa mojich informácií nejaké zrejme rokovania prebiehajú, ale neni to nič systematické, ani nemám vedomosť o tom, žeby sa niečo pripravovalo alebo v dohľadnej dobe nejaké zmeny zavádzali. Takže nechcem, aby táto téma upadla do zabudnutia, aby takto nedôstojne skončila.
Čo sa týka obezity na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, v mnohých európskych krajinách, ale aj mimo Európskej únie, je obrovským problémom. Vynakladajú sa čoraz ďalej čím väčšie prostriedky na liečbu obezity a hlavne ich následkov. Aby som nehovorila všeobecne, konkrétne čísla vám poviem, ako je to na Slovensku. Každých desať rokov sa robí celoslovenský, celoštátny prieskum, kde sa hodnotí rast a vývoj detí. Naposledy bol v roku 2011 a porovnávali sa výsledky za posedných desať rokov proti roku 2001, kde sa zistilo, že v mladšom a staršom školskom veku a podobne v adolescencii bol nárast obezity od 4 do 9 %.
Robila sa aj metaanalýza. To znamená, že hodnotili sa všetky štúdie, ktoré doteraz o obezite boli urobené, a až 7-tisíc takýchto vedeckých štúdií tam bolo zahrnutých a zistilo sa, že až tretina všetkých onkologických ochorení súvisí s výživou a šesť onkologických ochorení, kde obezita je rizikový faktor. Čiže priamo obezita vplýva na vznik šiestich typov rakoviny.
No a prostredie, v ktorom sú naše deti, až zarážajúco dopĺňa to tzv. obezitogénne prostredie, s ktorým sa stretávajú všade, kde prídu. Obľúbeným miestom narodeninových osláv sú McDonaldy alebo podobné inštitúcie. V televízii sa stretávajú s reklamami na takéto nezdravé potraviny, no a prídu do školy, kde sú bufety a automaty, kde keď si chcú dať z automatu minerálku, tak tam nie je v ponuke. S týmto sa ja stotožniť neviem.
A sú aj teda štúdie, ktoré, naopak, poukazujú na to, že vyvážená strava, dostatočný pitný režim zvyšuje u detí schopnosť sústrediť sa a učiť sa. Čiže nejaké argumenty, ktoré boli za tej minulej debaty o školských bufetoch, že deti potrebujú sladkosti, aby im to myslelo, a že pred písomkou si musia dať niečo sladké, nie sú správne, nie sú dobré. Čiže sú na to štúdie, ktoré o tom hovoria.
Čiže toľko na úvod, prečo si myslím, prečo otváram túto tému, prečo na ďalšej schôdzi. A chcem, aby ste pochopili, že to neni žiadne súperenie medzi dvomi poslankyňami alebo niečo podobné. A bola by som veľmi nerada, keby sa vlastne takýmto spôsobom znevažovala táto problematika. Potom v rozprave, ak stihnem, tak vám potom poviem, v čom sú hlavné rozdiely oproti predchádzajúcemu zákonu a čo je podstatou môjho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
