51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Možno by som teraz, keďže je to prvé čítanie, troška tak viac, nazvem, že k filozofii toho zákona a začal by som s takým výrazom, že čistá detská duša, že čo to je. Že niekedy si tú čistotu alebo tú nevinnosť predstavujeme akoby nevedomosť. Čistota a nevedomosť nie je to isté. Je potrebné, aby deti boli informované o všetkých veciach života a nieže nie je dôvod, ale, naopak, je dôvod, aby boli informované aj o veciach týkajúce sa sexuality, týkajúce sa napríklad ľudí zomierajúcich, a teda aj problematiky eutanázie. Veľmi dôležitý je aj spôsob, akým sa to deje.
Poviem taký príklad. Vôbec nieže mi neprekáža, ale som uzrozumený s tým, že moje deti sa aj na nejakom inom fóre, napríklad v škole, ako učiteľ, pochopiteľne, mám dôveru voči kolegom aj voči tým kolegom, ktorí učia moje deti, aby sa to teda v škole dozvedeli, že existuje napríklad možnosť sexuálneho zneužívania a že, bohužiaľ, sú dospelí, a to dokonca aj rodinní príslušníci, ktorí môžu ubližovať, a že toto je neprijateľné a že tie deti majú právo sa nejakým spôsobom brániť, povedať nie, odmietnuť a hľadať pomoc. To je v poriadku a je to veľmi dobré. Zároveň je to veľmi citlivá vec, pretože čo môže nastať najhoršie, ak naozaj dieťa dostane v škole akoby nejaký zárodok nejakej nedôvery voči rodičom. Že, aha, pozor, rodičia sú v niečom akoby aj podozriví, niečo sa mi môže stať. Samozrejme, každé dieťa na to reaguje, reaguje rôzne.
Ale ja napríklad ako učiteľ, keď sa mi stalo, že mi moji žiaci hovorili o inom kolegovi alebo o niekom, kto ich predtým učil ten predmet, alebo o rodičoch, alebo o nejakých kňazoch, alebo animátoroch z nejakej voľnočasovej aktivity, niečo buď akoby negatívne, alebo niečo, čo je v rozpore s tým, čo hovorím ja, lebo žiaci majú radi konfrontáciu, tak som sa vždy snažil vyjsť z toho tak zmierlivo v tom slova zmysle, že ak to teda bolo niečo, čo naozaj znelo rozporne, tak som hovoril, viete, no ťažko mi povedať, verím, že ten človek chce vám najlepšie a že on to, neviem, ako to myslel, preto by som sa ním potreboval porozprávať. A naozaj sa stali aj prípady, keď došlo k takémuto, nejakej, nejakej konfrontácii akoby autorít mňa ako učiteľa a nejakého povedzme rodiča, alebo nejakej inej osoby s autoritou, som sa s tou osobou stretol a veľmi ľahko sme si to vyjasnili. Mohol som postupovať akoby tak, nazvem to, že exaktne, vecne, že toto, čo mi oni hovoria, že tá osoba tvrdí, je zlé, a ja preto musím proti tomu vystúpiť, lebo to by mohlo uškodiť. Určite dôležitá vec je, ako to bolo myslené, a ak by to, ak by to naozaj bola len nejaká taká detská, detský spôsob, ako postaviť akoby autority do konfliktu, a ja by som naozaj znehodnotil dôveru v tú autoritu, v rodiča alebo v nejakú inú osobu, tak by som to pokladal za zlé. Preto si myslím, že je naozaj dôležité, aby sa pri tomto postupovalo opatrne.
Častokrát býva námietka, že, okej, ale ty hovoríš o takých ideálnych prípadoch a ty si dobrý rodič a ty hovoríš o rodičoch, ktorí majú radi svoje deti a v žiadnom prípade by im neublížili, sú zdraví a tak ďalej, ale, bohužiaľ, sú tu naozaj rodičia, ktorí škodia svojim deťom a práve oni by odmietali takúto možnosť. Oni by využili tento váš zákon, alebo zákon pána poslanca Hlinu, ktorý pred chvíľou predložil, na to práve, aby tie deti žili v nevedomosti. Lebo ak si pamätáte, hovoril som o tom, že je rozdiel medzi čistotou, nevinnosťou a nevedomosťou. No v každom prípade si myslím, že treba brať do úvahy patologické javy, bohužiaľ, nie sú až také zriedkavé a ojedinelé v našej spoločnosti, čo nás všetkých, verím, že mrzí, ale v tomto prípade by som to neriešil celoplošnou nejakou takou, takým spôsobom, ktorý by mohol zasiahnuť do tej čistej detskej duše, ale skôr individuálne. Áno, aj v škole, ale máme tu detských lekárov, máme tu triednych učiteľov, máme tu širšiu rodinu, máme tu potom odborníkov v školstve, psychológov, špeciálnych pedagógov, a preto si myslím, že by sa naozaj k tomu malo pristupovať individuálne.
Čiže toto je niečo, čo by v prvom rade malo brať do úvahy presvedčenie rodiča, ak je nejaký rodič podozrivý, poviem príklad, nejaký rodič odmietne, aby sa jeho deti zúčastňovali na sexuálnej výchove, a je z nejakého dôvodu podozrivý, tak potom toho konkrétneho rodiča možno preveriť. Ale povedať, že musíme všetkým to dať povinne, lebo ináč by to mohlo nastať, je podľa mňa, podľa mňa krok nesprávnym smerom.
Vôbec filozofický pokladám za neuveriteľné, že sme sa v dnešnej dobe ako spoločnosť posunuli do pozície, že veríme viac štátu, škole, sociálke alebo akejkoľvek inštitúcii, viac ako rodičom vo všeobecnosti. Myslím si, že od prirodzenosti, ale aj od základu našej právnosti, ústavnosti má požívať priazeň práva a dôveru práva práve rodina, práve rodičia s tým, že naozaj brať tie patologické javy ako výnimky, ku ktorým sa má naozaj výnimočne pristupovať.
Chcem to teda zhrnúť naposledy, takú tú otázku filozofie zákona, chceme, aby právo rodičov bolo na prvom mieste, pokiaľ tohto práva nie sú zbavení, to znamená, že im dieťa nebolo odobraté alebo sú naozaj dôvodne podozriví, ďalej pozitívny prístup, čo sa týka, k sexuálnej výchove, dôležitý je kontext a primeranosť veku.
Takže preto navrhujeme tento zákon, ktorý hovorí o tom, že, ja z neho prečítam niekoľko viet, hovorí o tom, že "ak vyučovanie v škole podľa tohto zákona obsahuje sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii, nemôže sa ho žiak zúčastniť v tom prípade, ak s obsahom takéhoto vyučovania rodič alebo iný zákonný zástupca žiaka alebo žiak vyslovil vopred informovaný nesúhlas", ktorý v tomto zákone zavádzame. "Ak počas výchovno-vzdelávacieho programu by malo v rámci vyučovacieho času alebo aj po vyučovacom čase dôjsť k vyučovaniu alebo k prednášaniu obsahujúcemu sexuálne správanie, alebo poznatky o eutanázii, nemôže sa ho žiak zúčastniť v prípade, ak s obsahom takéhoto vyučovania alebo prednášky rodič alebo iný zákonný zástupca žiaka alebo žiak vyslovuje vopred informovaný nesúhlas. Odmietnutie účasti žiaka z dôvodu nesúhlasu rodiča, iného zákonného zástupcu alebo žiaka s vyučovaním alebo prednášaním z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2", z ktorých som citoval teraz, "sa považuje za uvoľnenie z výchovy a vzdelávania bez náhrady." A v ďalších dvoch odsekoch sa hovorí o povinnosti riaditeľa školy informovať rodičov a zabezpečiť tento informovaný nesúhlas, resp. zaevidovať, že takýto nesúhlas nebol vznesený. A takisto za kontrolu, že sa tak udialo a že žiakom nebolo predložené niečo, o čom neboli informovaní rodičia, za to zodpovedá riaditeľ školy. V prípade porušenia tohto ustanovenia je tu v rámci zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve doplnený paragraf alebo písmeno, ktoré hovorí aj o sankcii za takéto porušenie. Navrhujeme, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. augusta, to znamená, vlastne dal by sa použiť v najbližšom školskom roku.
Ešte dve veci. Jedna z nich je taká, že tí, ktorí ma poznajú aj osobne, vedia, že veľmi často a veľmi rád prednášam na témy manželstva, sexuality, vzťahov pre dospelých aj pre mládež, pre deti, pozývajú ma do škôl, napríklad úplne bežne chodievam hovoriť ôsmakom, deviatakom, ak si na to nájdem čas, pretože tých ponúk je viac ako mojich možností časových, kde hovorím o tom, ako chlapec, dievča môže fungovať vo vzťahu. Čo je dobré, odpovedám veľmi otvorene na otázky, moji študenti vedia, že som maximálne otvorený, a kvitujú to. Čiže určite nie som proti, ja sám osobne proti sexuálnej výchove, som za to, aby bola ale v gescii rodičov a primárne aby sa im dávala dôvera.
Na záver by som chcel povedať, že myslím si, že bude dobré, ak bude zákon, či už pána poslanca Alojza Hlinu, alebo zákon, ktorý sme predložili s Erikou Jurinovou a Igorom Matovičom, prijatý, preto prosím aj kolegov, ktorí sú tu, a odovzdajte aj tým, ktorí tu nie sú, že boli by sme veľmi radi, keby tieto zákony mohli byť posunuté do druhého. A, samozrejme, ak by boli nejaké legislatívne výhrady, radi o nich budeme diskutovať. Myslím si, že oba tie návrhy, aj návrh pána poslanca Hlinu, aj náš, stoja za to, aby boli posunuté.
Chcel by som ešte na záver urobiť také porovnanie, pretože v tých dvoch zákonoch predsa len nejaké rozdiely sú, takže veľmi jednoduché legislatívne porovnanie.
Čo sa týka predmetu úpravy, tak náš návrh ustanovuje povinnosť informovať zákonných zástupcov žiakov o tom, že vyučovanie alebo iné predvádzacie akcie v škole budú obsahovať sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii, a súčasne možnosť odmietnuť účasť žiaka na takomto vyučovaní na základe informovaného nesúhlasu. Návrh pána poslanca Hlinu hovorí o povinnosti informovať zákonných zástupcov žiakov v prípade, ak sa rozširuje akýmkoľvek spôsobom alebo v akomkoľvek rozsah výchova k manželstvu a rodičovstvu, sexuálna výchova alebo akákoľvek výchova v oblasti sexuality alebo sexuálneho správania. Následne je tam možnosť zákonných zástupcov nesúhlasiť s rozšírením vyučovania a účasťou ich detí na danom predmete.
Čo sa týka rozdielu v tomto predmete upraviť, tak náš návrh nemyslí len na vyučovacie hodiny, ale aj na rôzne prednášky, napríklad psychológov, gynekológov, ktorí zvyknú dopĺňať vyučovací proces. Návrh pána poslanca Hlinu podľa nášho legislatívneho porovnania reaguje len na rozšírenie vyučovania o nové predmety v oblasti sexuálnej výchovy, a to od účinnosti zákona. Pokiaľ má už dnes škola takéto predmety, ktoré obsahujú takéto prvky, toto právo rodičovi nepatrí, a teda bude musieť sa jeho dieťa zúčastniť takéhoto vyučovania.
Čo sa týka sankcie, tak u nás za celý proces informovania bude zodpovedať riaditeľ školy, pričom neustráženie informovania rodičov alebo účasť detí na takomto vyučovaní bude mať za následok uloženie peňažnej pokuty. V návrhu pána poslanca Hlinu takáto sankcia nie je.
Časová účinnosť našou právnou úpravou bude od účinnosti zákona povinná škola informovať o vyučovaniach, ktoré budú obsahovať sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii. U pána poslanca Hlinu zákon sa nebude vzťahovať na už schválené učebné programy, to znamená, že školy, ktoré dnes vyučujú sexuálnu výchovu, prípadne nejaký predmet s týmto súvisiaci, nebudú povinné vyžadovať si od rodičov súhlas na už vytvorené učebné osnovy. Prípadne, pokiaľ si škola stihne rozšíriť ich do účinnosti.
Už končím. Kto môže odmietnuť? Podľa nášho návrhu to môže robiť zákonný zástupca žiaka, teda rodič, alebo iná osoba na základe rozhodnutia súdu, ale aj žiak samotný. V prípade návrhu pána poslanca Hlinu zákonní zástupcovia budú mať možnosť rozhodnúť o rozšírení učebných osnov o sexuálnu výchovu. Pokiaľ s nimi nebudú súhlasiť, ich dieťa sa nebude môcť zúčastniť daného vyučovania.
A na záver povinnosť alternatívnej výučby. U nás v našom návrhu sa neúčasť dieťaťa na takejto hodine nebude považovať za absenciu a nebude ju potrebné nahrádzať iným spôsobom. U pána poslanca Hlinu je povinnosť školy poskytnúť alternatívne vyučovanie žiakovi, ktorý sa nezúčastnil sexuálnej výchovy, resp. tých vecí, ktorých sa týka ten zákon.
Ja si myslím, že oba tieto zákony sú vhodné na to, aby boli posunuté do druhého čítania, môžme sa potom baviť o prípadnom stiahnutí jedného z tých návrhov a vybratie toho lepšieho, ale, samozrejme, vieme, že to má v rukách vládna strana SMER.
Takže vás tým žiadame o podporu a potom budeme radi počuť aj vašej nejaké konkrétne námietky, keďže nepredpokladám, že teraz ešte, á, predsa máme aj tam nejakú faktickú, sa k tomu vyjadríte, takže ak sa vyjadríte, ja teraz budem tiež veľmi rád a potom v druhom čítaní ešte radšej.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Minulý týždeň sme rokovali aj o zákone o rodine, ktorý mal, ktorého jedným z cieľov bolo ochrániť telesnú schránku dieťaťa. Ochraňovať ho pred fyzickým násilím. Tam sme hovorili chvíľočku o trecích plochách, ktoré vznikali práve pri vstupe do príbytku.
Tento návrh zákona by mal dieťa možno ochrániť od prílišnej sexualizácie alebo možno od škodlivosti niekedy aj v emocionálnej stránke pri vývoji dieťaťa. Naozaj je dôležité, akým spôsobom chceme dieťa ochraňovať a chrániť. Myslím si, že spôsob, ktorý navrhujeme, je vcelku prijateľný každou stranou. Je dôležité, aby naozaj rodič mal možnosť zasiahnuť do vyučovacieho procesu alebo do možnože aj procesu, ktorý škola zvolí navyše, aby mal možnosť oboznámiť sa s tým, akým spôsobom bude dieťa poučované práve v oblasti sexuálnej výchovy alebo proste sexuality samotnej.
Preto si myslím, že je hodné tento zákon posunúť do ďalšieho čítania. A rovnako, rovnako teda vieme, že toto je druhý zákon, ktorý je predložený v podobnom duchu, myslím si, že obidva zákony, rovnako ako aj kolega Vašečka povedal, by bolo vhodné, aby boli posunuté ďalej, nech sa potom dopĺňajú a opravujú podľa tohto, čo kto vidí ako dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nedá mi, Richard, aby som k tomu nepovedal pár slov, pár svojich pripomienok, nikdy som nebol osobný, rešpektujem ťa, vážim si ťa. Pre túto chvíľu musím povedať, že som nesmierne rád, že v tejto rokovacej miestnosti sedia medzi nami dvaja bývalí ministri školstva, pán Fronc a pán Jurzyca. Richard, myslím si, že to nie je správny kurz, keď ideme vstupovať tým učiteľom a riaditeľom do toho, čo majú robiť, a chceme to riešiť zákonom. Môžem rozprávať o strednej škole, kde som učil na strednej škole desať rokov, učil som etickú výchovu a tam bol bod náboženská etika. Išiel som za pánom farárom a poprosil som ho, aby bol taký láskavý, či by neprišiel odučiť tých pár tém, vedel som to odučiť aj ja. Pýtal sa ma prečo. Hovoril som, pretože z vašich úst to bude znieť presvedčivejšie.
Chcem tým povedať to, že máme tu nejaký štátny vzdelávací program, učebné osnovy, učebné plány, je na majstrovstve učiteľa, ako podá decku tú látku, aby mu neublížil.
Učil som, bol tam aj blok výchovy k manželstvu, rodičovstvu a sexuálnych otázok alebo sexuálnej výchovy, no neviem si predstaviť, že by som ja tým deťom ukazoval, mal banán v ruke a navliekol naňho prezervatív. To znamená, že mám pocit, že chcete riešiť zákonom to, čo vyriešené je. Je to čisto na majstrovstve učiteľa, ako tým deckám tú tému podá, aby im neublížil a aby im pomohol. Toto podľa môjho názoru je hrubé vstupovanie do roboty učiteľa, do roboty riaditeľa školy.
Ďalší moment. Rodič má právo, že to decko sa nezúčastní tej sexuálnej výchovy. No dobre, desať detí sa z triedy postaví preč, čo potom? Riaditeľ musí zabezpečiť nejaký dozor. Ten učiteľ v rámci svojho voľna bude s nimi sedieť v nejakej triede, aby neurobili nejaký problém.
Čiže ja si myslím, že, dobre, tá vaša myšlienka, dobre, či vy alebo či Lojzo Hlina reagujete na to referendum alebo na niečo, neviem, z dobrých pohnútok, z dobrého srdca, z dobrej mysle, ale myslím si, že takým spôsobom by sme nemali zasahovať učiteľom do ich roboty.

Ďakujem. Ja chcem zdôrazniť to, že tu spájame teraz sexuálnu výchovu a eutanáziu. Už aj v referende sa mi to zdalo, že sú to troška predsa len dve témy, veľmi vážne, ale dve iné témy, tie, tam som bol tiež prekvapený, že sa to dostalo do jednej otázky. Ale k komu sa teraz nechcem vracať, no. Lebo takých tém je aj viac, iste, napríklad drogy alebo násilie voči deťom, alebo sadizmus, alebo terorizmus, alebo neviem čo všetko inšie. Čiže tých ohrození dieťaťa je iste, iste viacej, no.
Ja by som tak povedal, že eutanázia je vážny problém, samozrejme, niekto povie, že nás sa ešte netýka. Neni to celkom tak, jedna z parlamentných strán rozdávala taký leták, aj tu ho mám nakoniec, jak je to veľmi dôležité začať o tom diskutovať, pred pár dňami bola o tom aj debata. Čiže skôr alebo neskôr to sem príde. Belgicko, Holandsko, USA, štát Oregon, tam je to dávno uzákonené a sa to bežne robí, no.
Neviem, či ste pozerali, či to s ním, ale tu z Bruggy bol taký prenos z futbalového štadióna, kde jeden človek, ktorý sa rozhodol, že si dá zajtra injekciu, lebo bol ťažko chorý, tak išiel na futbalovom štadióne otvoriť futbal. Výkop krásny, 20-tisíc ľudí mu tlieskalo, bol šťastný, že Bruggy vyhral 3 : 0, a so svojím synčekom päťročným potom išli z ihriska a na druhý deň on dostal, čiže to bola taká injekcia, a zomrel. No taká veľká propagácia eutanázie, no, skôr-neskôr to aj k nám určite príde.
Kresťania nemôžu nikdy akceptovať aktívnu eutanáziu, teda isteže môžeme o tom diskutovať, vysvetľovať, ale to, čo sa už deje v niektorých krajinách, napríklad Holandsku, že sú agentúry, ktoré vám odpracú babičku, zakiaľ vy budete na dovolenke, pekne vymaľuje sa, vy sa vrátite a všecko je už okej, tak k tomuto, nemôžeme a nechceme takto dopadnúť.
A ja vidím, že aj tento parlament aj zľava, aj sprava má pre to pochopenie, že toto, vážení, nie.

Ďakujem pekne. Mne veľmi vadí, že sa už tak veľmi, samozrejme, používa ten výraz, že sexuálna výchova. Mne toto slovné spojenie, mi vadí a zdá sa mi, že to naozaj, že to označuje tú vec, o ktorej chceme hovoriť iba v užšom slova zmysle, a to znamená poskytovanie informácií o sexuálnom správaní a ľudskej reprodukcii. Ale to, čo pravdepodobne chceme obsiahnuť alebo čo chceme pokryť tou výchovou, by malo byť viacej.
A predvčerom tu bolo taká veľmi dobrá, vynikajúca konferencia o rodine, kde sa spomínal aj prof. Matějček, bohužiaľ, už nebohý, len tak mimochodom poviem, že môj oponent pri kandidátskej práci, a on hovorí, že v sexuálnej výchove a príprave na rodičovstvo, čo jedno bez druhého neviem ja oddeliť, pokiaľ ide o výchovu, treba rozlíšiť tri podstatné zložky, ktoré na seba vo vývoji dieťaťa nadväzujú, a to je rovina vzťahu, rovina vzorov a rovina poučenia. A my ako keby sme sa chceli obmedziť len na tú rovinu poučenia. Takže to mi vadí.
A myslím si, že voľakedy sme mali, veď to bolo už dávno, bol predmet výchova k manželstvu a rodičovstvu alebo môže byť výchova k partnerstvu, alebo neviem čo. Ale už keď to hovoríme, aj keby len v takej technickej debate, ale že už ten pojem sexuálna výchova sa používa, ako keby iný nebol. S tým som nie veľmi spokojná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No mohol by som nepovedať aj nič, lebo vlastne obidvaja predchádzajúci kolegovia pani poslankyňa Šípošová a pán poslanec Mikloško už povedali tú podstatu. Ale tak aspoň, že rozmýšľame rovnako, tak stručne.
Naozaj si myslím, že sex, sexuálna výchova, výchova k manželstvu, sú to vlastne krásne témy. Témy pre mladých ľudí, ktorým jednoducho sa nemôžu vyhnúť. Práve je to pred nimi, táto potreba, krása a prirodzenosť spojená s manželstvom, so sexom, so všetkými tými opatrnosťami, ktoré treba primerane veku časovať. Okej, je to potrebné.
A teraz prejdem na teba, Jožko. Naozaj mi tam pôsobí veľmi disharmonicky a neprirodzene to slovko eutanázia. Eutanázia, o ktorej vieme, že je problémom ,a nechcem ho teraz v žiadnom prípade rozširovať, ale je to našťastie vec, ktorá sa zďaleka netýka všetkých ľudí. Naopak, by som povedal, že je to niečo veľmi ťaživé, okrajivé (správne "okrajové"), na okraji spoločenského diania, kde tí mladí ľudia, pred ktorými to manželstvo, tá výchova k uvedomelému sexu je, toto sa ich netýka. Prečo to spájať? Pre mňa ako človeka, ktorý teraz nechce hodnotiť tú myšlienku, ktorú predkladatelia mali, ale ktorý sa pozerá na tieto dva tematické okruhy veľmi rozdielne, to pôsobí tak, že by som z tohto pohľadu, lebo, Richard, si porovnával zákon Alojza Hlinu a tento, ten sa mi zdá práve, aj keď tematický sú veľmi blízko, oveľa lepší v tom, že sa do slovíčka eutanázia nepustil. Proste tie dve veci k sebe nepatria. A ak, tak ten mostík sa pre mňa medzi nimi nachádza veľmi ťažko. Skôr by som povedal, ja ho tam nevidím a považujem ho za veľmi umelý. A keby som chcel byť trocha zlomyseľný, tak by som povedal, že tá eutanázia kvôli tomu, aby sa navodil akýsi istý spoločenský antagonizmus, že, aha, potom to odmietnime ako celok, lebo eutanázia je tam a tú teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, milí kolegovia, za reakcie, aj za dobre vystihnuté veci. Možná by som to ešte teraz zhrnul.
Tento zákon nie je o sexuálnej výchove, nie je ani o eutanázii. Je o informovaní rodičov a práve nesúhlasiť. Ešte raz: je o povinnosti informovať rodičov v citlivých veciach, my sme ich nadefinovali dvoma pojmami, a práve nesúhlasiť. A to je podľa mňa právo, ktoré je základné, prirodzené, sväté.
Ja sám v podstate robím sexuálnu výchovu aj na školách, aj v rámci toho, keď som vyučoval, aj v rámci prednášok a je dobrá sexuálna vec, á (zasmiatie sa rečníka), dobrá sexuálna výchova je dobrá vec. (Reakcie z pléna.) Ešte raz? Dobrá sexuálna výchova je dobrá vec. Hej? Len je veľmi dôležité, aby rodičia mali právo posúdiť.
Viete, praktická skúsenosť... (Reakcie z pléna.) Poprosím, páni kolegovia. Praktická skúsenosť hovorí o tom, že väčšina rodičov tak či tak nejak príliš nezasahuje do vyučovania a nechávajú tú dôveru na učiteľoch. Ide o to, aby tú možnosť mali. Ja sám by som v maximálnej možnej miere nezasahoval do vyučovacieho procesu. A kolegom, ktorí učia moje deti, naozaj dôverujem.
A beriem aj poznámku pán poslanca Šucu, aj keď už momentálne nie je v sále, že skutočne môže v prípade nejakého rozsiahlejšieho odmietnutia vzniknúť problém, ktorý sa týka detí, ktoré by odmietli, alebo ich rodičov, ktorí by odmietli zúčastniť sa na takomto programe alebo vyučovaní, a to je praktická vec, ktorú môžme riešiť v druhom čítaní. A ďakujem za tú pripomienku.
Ale ešte raz, je to o práve rodičov byť informovaní a vyjadriť nesúhlas, príp. mlčky súhlasiť a nechať to naozaj na škole a na učiteľoch. Čiže nie je to proti, ale za.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení prítomní, dovoľte mi uviesť návrh zákona a zmeny školského zákona. V prvom rade by som chcela vysvetliť, prečo podávam, prečo otváram ten istý zákon dvakrát na jednej schôdzi. Prvá problematika sa týka istej úpravy stravovania v školských bufetoch a automatoch predajných v školských zariadeniach. A druhá sa týka zavedenia nového povinného predmetu do škôl. Sú to dve veci, ktoré ideovo spolu súvisia, avšak môžte mať na to rozdielny názor, a keď to podám ako jeden zákon, tak by ste nemohli osobitne o týchto dvoch veciach hlasovať. Čiže chcela by som, aby poslanci mali možnosť sa vyjadriť k týmto dvom problematikám osobitne.
O to viac, že problematika stravovania v bufetoch tu bola veľmi dlho diskutovaná na minulej schôdzi, bola najprv prijatá a po tom, čo ju prezident odmietol podpísať, bola stiahnutá z rokovania. A ja som sa opakovane vyjadrovala veľmi pozitívne k idei tohto zákona, avšak sama som ju nemohla podporiť, pretože jej legislatívne spracovanie bolo veľmi zlé. Vtedy som dala prísľub, že prídem so svojím vlastným návrhom, ak sa mi podarí to legislatívne upraviť tak, aby bol takýto návrh zákona aplikovateľný do praxe, aby pomohol našim deťom, aby ozaj sa trošičku upravila strava v bufetoch, keďže sú to miesta, a hovorím ešte raz, že sú to bufety v školách, v školských zariadeniach a podobne predajné automaty, pretože je to na pôde školy, kde deti učíme, ako majú zdravo sa stravovať, zdravo žiť, učíme ich mnohým ďalším veciam. A vzápätí prídu do bufetov, kde nájdu len veci, ktoré ich zdraviu rozhodne neprospievajú, alebo vo väčšine prípadov, aby som nekrivdila niektorým bufetom.
Takže dovoľte na úvod len pár slov, prečo si myslím, že sa musíme výživou zaoberať a prečo už musíme začať na škole, teda presnejšie povedané, začať sa musí v rodine od útleho detstva, ale škola je potom tým miestom vlastne už od materskej školy, kde deti trávia väčšinu dňa, väčšinu svojho času, a teda ďalej si nejak pestujú a sa v nich budujú návyky, aj stravovacie návyky, a spôsob vlastne správania sa k vlastnému organizmu a vlastne k svojmu životnému štýlu. Preto si myslím, že mali by sme sa touto problematikou zaoberať, a preto som si dovolila aj znova to otvoriť, aby sa znova o tom diskutovalo.
K tejto problematike som oslovila aj ministra školstva, aj ministra zdravotníctva, ktorí, pretože ak si spomínate, keď bol návrh odmietnutý, tak pán predseda parlamentu, pán Pellegrini, sľúbil, že je dohoda poslancov aj s ministerstvom a že sa bude o tejto problematike ďalej rokovať. Podľa mojich informácií nejaké zrejme rokovania prebiehajú, ale neni to nič systematické, ani nemám vedomosť o tom, žeby sa niečo pripravovalo alebo v dohľadnej dobe nejaké zmeny zavádzali. Takže nechcem, aby táto téma upadla do zabudnutia, aby takto nedôstojne skončila.
Čo sa týka obezity na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, v mnohých európskych krajinách, ale aj mimo Európskej únie, je obrovským problémom. Vynakladajú sa čoraz ďalej čím väčšie prostriedky na liečbu obezity a hlavne ich následkov. Aby som nehovorila všeobecne, konkrétne čísla vám poviem, ako je to na Slovensku. Každých desať rokov sa robí celoslovenský, celoštátny prieskum, kde sa hodnotí rast a vývoj detí. Naposledy bol v roku 2011 a porovnávali sa výsledky za posedných desať rokov proti roku 2001, kde sa zistilo, že v mladšom a staršom školskom veku a podobne v adolescencii bol nárast obezity od 4 do 9 %.
Robila sa aj metaanalýza. To znamená, že hodnotili sa všetky štúdie, ktoré doteraz o obezite boli urobené, a až 7-tisíc takýchto vedeckých štúdií tam bolo zahrnutých a zistilo sa, že až tretina všetkých onkologických ochorení súvisí s výživou a šesť onkologických ochorení, kde obezita je rizikový faktor. Čiže priamo obezita vplýva na vznik šiestich typov rakoviny.
No a prostredie, v ktorom sú naše deti, až zarážajúco dopĺňa to tzv. obezitogénne prostredie, s ktorým sa stretávajú všade, kde prídu. Obľúbeným miestom narodeninových osláv sú McDonaldy alebo podobné inštitúcie. V televízii sa stretávajú s reklamami na takéto nezdravé potraviny, no a prídu do školy, kde sú bufety a automaty, kde keď si chcú dať z automatu minerálku, tak tam nie je v ponuke. S týmto sa ja stotožniť neviem.
A sú aj teda štúdie, ktoré, naopak, poukazujú na to, že vyvážená strava, dostatočný pitný režim zvyšuje u detí schopnosť sústrediť sa a učiť sa. Čiže nejaké argumenty, ktoré boli za tej minulej debaty o školských bufetoch, že deti potrebujú sladkosti, aby im to myslelo, a že pred písomkou si musia dať niečo sladké, nie sú správne, nie sú dobré. Čiže sú na to štúdie, ktoré o tom hovoria.
Čiže toľko na úvod, prečo si myslím, prečo otváram túto tému, prečo na ďalšej schôdzi. A chcem, aby ste pochopili, že to neni žiadne súperenie medzi dvomi poslankyňami alebo niečo podobné. A bola by som veľmi nerada, keby sa vlastne takýmto spôsobom znevažovala táto problematika. Potom v rozprave, ak stihnem, tak vám potom poviem, v čom sú hlavné rozdiely oproti predchádzajúcemu zákonu a čo je podstatou môjho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, nakoľko som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu, som vám dal informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy.
A tak vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla po rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslankyňa a poslanci, na rokovanie dnešného pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh troch zákonov, ktoré majú nahradiť súčasný Občiansky súdny poriadok. Sú to teda Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, ktoré tvoria spolu komplex troch nových civilných procesných kódexov, ktorý vznikal od roku 2012, kedy bola kreovaná Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok.
Počas tohto obdobia sa viedli mnohé obdobné rozpravy, polemiky a ministerstvo zverejňovalo svoje čiastkové výstupy na internetovej stránke, aby zabezpečilo rozsiahlu odbornú diskusiu o projekte rekodifikácie počas celého procesu jej prípravy. Projekt rekodifikácie civilného práva procesného bol od jeho samotného začiatku projektom absolútne transparentným. Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti sme zverejňovali čiastkové výstupy, jednotlivé myšlienkové smerovania a zámery rekodifikačnej komisie. Predseda rekodifikačnej komisie, ako aj jednotliví členovia využívali každú možnosť na verejné vystúpenie, oboznamovanie verejnosti a zverejňovanie zámerov rekodifikačnej komisie.
Zrejme aj takýto proaktívny prístup zo strany rekodifikačnej komisie sa podpísal pod fakt, že mnohé subjekty, či už ide o ústredné orgány štátnej správy alebo i mimovládne organizácie, či odborové hnutia, boli od začiatku procesu rekodifikácie dôležitou súčasťou príprav paragrafového znenia zákonov. O všetkom boli informované a aktívne participovali na procese tvorby nových civilných procesných predpisov, poskytli tvorcom návrhov zákonov výbornú odbornú podporu, a to nielen v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale v rámci celého obdobia príprav.
Táto spolupráca bola pre nás veľmi cenná a verím, že aj táto skutočnosť sa odzrkadlila v kvalite kódexov, ako aj v tom, že materiál taký závažný, akým sú nové pravidlá civilného procesu, sme predložili na rokovanie vlády Slovenskej republiky s pozitívnymi hodnoteniami a ohlasmi v odbornej verejnosti. Podpora zo strany mimovládnych organizácií a vôbec celospoločenská zhoda na takto významnom a rozsiahlom projekte, akým rekodifikácia civilného práva bezpochyby je, je skutočne ojedinelá.
V prístupe čo najvyššej miery informovanosti sme pokračovali aj po schválení kódexov v prvom čítaní v Národnej rade, pričom členovia rekodifikačnej komisie sa stretli s členmi ústavnoprávneho výboru na odbornom rokovaní, kde boli diskutované mnohé otázky, boli vysvetľované úmysly a poukázané na prepojenia jednotlivých inštitútov.
Návrh zákona bol pripravený alebo je pripravený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a v zmysle legislatívneho zámeru, ktorý bol schválený vládou v roku 2013, a zároveň, samozrejme, aj realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti "Úloha štátu a verejného sektora - Súdnictvo". Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť lepšie možnosti pre efektívne súdnictvo, aby sa zvýšila vymožiteľnosť práva, skrátila doba zbytočne dlhých súdnych konaní, eliminovali súdne prieťahy a vytvoril priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia, čím sa vytvorí predpoklad pre zvýšenie dôvery verejnosti v justičný systém.
Návrhy všetkých troch zákonov boli predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Rokovali o ňom Legislatívna rada vlády, Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, ako i vláda Slovenskej republiky, na ktorej rokovanie bol celý materiál predložený bez rozporov. Materiál bol ako celok prerokovaný v prvom čítaní a schválený výbormi Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré o ňom rokovali, a teda okrem ústavnoprávneho výboru i výboru pre obranu a bezpečnosť boli prerokované výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny a výborom pre verejnú správu.
S prihliadnutím na predpokladanú účinnosť 1. 7. 2016 sa navrhuje dostatočne dlhá legisvakančná lehota, čo vytvára priestor na oboznámenie širokej verejnosti a, samozrejme, aj odbornej verejnosti s návrhom zákona. Dobrý deň. (Rečník reagoval na pozdrav okoloidúceho poslanca.)
Som presvedčený a zároveň aj veľmi rád, že vám môžem predložiť tri kvalitné kódexy civilného procesu, ktoré sú výsledkom celospoločenskej zhody, ale najmä splnením požiadavky odbornej verejnosti na efektívne, kvalitné, rýchle a moderné súdne konanie, ktoré je možné prostredníctvom inštitútov zavedených v novom procese dosiahnuť.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu dňa 5. mája ku všetkým trom tlačiam 1333, 1334 a 1335, pričom ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady, a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom, resp. v závislosti od rozpravy v tomto pléne odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládne návrhy zákonov Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Veľmi pekne ďakujem, toľko úvodom, skončil som, pán predseda.