51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedených návrhoch zákonov vo výboroch Národnej rady.
K tlači 1333 Civilný sporový poriadok. Národná rada uznesením č. 1545 z 28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Všetky určené výbory Národnej rady vládny návrh zákona prerokovali a odporučili ho schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, vyplýva 186 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Uvedené sú v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať nasledovne:
- spoločne o bodoch 1 až 27, 29 až 112, 114 až 146, 148 až 186 s návrhom schváliť,
- osobitne potom o každom z bodov 28, 113 a 147 s návrhom neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu (tlač 1333a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 596 z 5. mája 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K tlači 1334 Civilný mimosporový poriadok. Národná rada uznesením č. 1546 z 28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Určené výbory Národnej rady vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, vyplýva 103 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých bodoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu (tlač 1334a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 597 5. mája 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K tlači 1335 Správny súdny poriadok. Národná rada uznesením č. 1547 z 28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Všetky určené výbory Národnej rady vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, vyplýva 140 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedené sú v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých bodoch spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu (tlač 1335a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 598 z 5. mája 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Konštatujem, že som dostal do rozpravy písomné prihlášky, za klub OĽaNO pána poslanca Kadúca a ďalej potom vystúpi pán poslanec Gábor Gál, Róbert Madej a pán poslanec Lipšic.
Ale ako prvý ste využili svoje právo prihlásiť sa do rozpravy vy, pán spravodajca, preto vám odovzdávam slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som v úvodnom vystúpení povedať niekoľko slov k procesu prerokovávania týchto základných súkromnoprávnych kódexov.
V zásade je treba povedať, že ide o výsledok niekoľkoročnej práce tímu odborníkov z právnej teórie a praxe pod názvom Rekodifikačná komisia Občianskeho civilného procesu. Ide o skupinu odborníkov, dá sa povedať, bez politického trička, skupinu odborníkov tak z vysokoškolského pedagogického prostredia, teoretikov, ako aj aplikujúcich právnikov, či už v zastúpení sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov a ďalších odborníkov z oblasti práva. Čiže nikto nemôže povedať, že tento návrh má nejaký politický charakter, ide čisto o dokument, základný dokument súkromného práva, ktorý bol robený na takejto úplne apolitickej báze a z ktorej vyšiel, myslím si, veľmi kvalitný návrh zákona, ktorý bol v januári tohto roku predložený do Národnej rady. Po tom, ako v Národnej rade prešiel prvým čítaním, bol nastavený dostatočný časový priestor, dlhší, ako býva zvykom pri iných návrhoch zákona, a to bol v zásade až 4 mesiace, pretože až v máji 2015 bol na prerokovaní v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady a teraz ho máme v druhom čítaní v pléne.
Treba povedať ešte, že pred tým, ako tento návrh zákona prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky, bol predmetom štandardného legislatívneho procesu, to znamená vnútrorezortného a mimorezortného pripomienkového konania, ale nielen to, ale bol diskutovaný v širokej odbornej verejnosti, mali možnosť sa k tomu vyjadriť rôzne stavovské organizácie, právnické, ako aj iné organizácie, ako napríklad organizácie ochrany spotrebiteľa a podobne, kde široká verejná odbornosť ocenila prístup ministerstva, resp. rekodifikačnej komisie pri príprave tohto návrhu zákona a komunikáciu rekodifikačnej komisie a ministerstva so všetkými týmito zainteresovanými subjektmi, dokonca aj niektoré mimovládne organizácie, ktoré často kritizujú túto vládu, ocenili prípravu tohto návrhu zákona a komunikáciu pri príprave s odbornou verejnosťou.
Ten čas medzi prvým a druhým čítaním o návrhu zákona bol určený ďalej na diskusiu na pôde Národnej rady, resp. diskusiu neformálnu tých členov Národnej rady alebo tých poslancov Národnej rady, ktorí sa odborne venujú právu, osobitne občianskemu právu, ktorí mali možnosť sa k tomu vyjadriť tak na výbore ústavnoprávnom, ako aj na neformálnom stretnutí, ktoré ústavnoprávny výbor pod gesciou, teda pán minister pod svojou gesciou spolu s ústavnoprávnym výborom zorganizovali, kde sa diskutovali podrobne jednotlivé paragrafy, kde sa išlo paragraf po paragrafe a jednotlivé časti všetkých troch kódexov sa detailne rozdiskutovali a pripomienkovali tak zo strany vládnej, ako aj zo strany opozičných strán, resp. poslancov opozičných strán, najmä tých, ktorí sú zastúpení v ústavnoprávnom výbore. Bolo naplánované aj ďalšie stretnutie, ktoré sa však, žiaľ, neuskutočnilo vzhľadom na mimoriadnu schôdzu, ktorá prebiehala pred pár týždňami.
Napriek tomu však pripomienky, časť pripomienok, treba povedať, že nie všetky, samozrejme, ale časť pripomienok, ktoré vzišli z tohto neformálneho stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v Omšení, sa za prítomnosti viacerých poslancov z rôznych strán k týmto návrhom zákonov, boli akceptované a boli spracované do pozmeňovacieho návrhu, ktorý potom bol prijatý na ústavnoprávnom výbore, a tvorí súčasť spoločnej správy. Ten čas medzi prvým a druhým čítaním sa využil najmä na to, aby sa ešte rozdiskutovali jednotlivé otvorené inštitúty a názory na ne, aby sa takýto pozmeňujúci návrh mohol pripraviť a, samozrejme, aby sa dočistili ešte drobné legislatívno-technické detaily, ktoré pri jednotlivých ustanoveniach v návrhu zákona bolo treba upresniť. Preto aj, ak sa pozriete na spoločné správy výborov, sú netradične rozsiahle, avšak sú netradične rozsiahle práve preto, lebo reagovali aj na spoločné stretnutie poslancov, z ktorých vzišli ešte pozmeňujúce návrhy, a reagujú aj na určité, by som povedal, vyčistenie právneho textu tak, aby tieto kódexy mali, boli úplne v poriadku.
Na ústavnoprávnom výbore dokonca boli predložené nové pozmeňujúce návrhy zo strany opozície, ktoré boli takisto čiastočne akceptované, čiže myslím si, že pri týchto kódexoch tu nešlo vôbec o nejaké politikárčenie, ako to často býva pri iných právnych normách a predpisoch, ale išlo naozaj o vecné riešenie jednotlivých právnych inštitútov.
Vzhľadom na to, že budú podľa mojich informácií prijaté alebo predložené ešte ďalšie pozmeňovacie návrhy, aj vzhľadom na niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré predložené boli, by som rád navrhol vyňať ešte oproti tomu, ako to stanovujú spoločné správy, ešte niektoré ďalšie body spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Najmä pokiaľ ide o tlač, k tlači 1333 navrhujem, aby okrem spôsobu hlasovania, ktorý bol navrhnutý v spoločnej správe, sme ešte vyňali na osobitné hlasovanie bod 35 spoločnej správy a aby sme vyňali na osobitné hlasovanie bod č. 140 spoločnej správy.
K tlači 1335 Správny súdny poriadok navrhujem okrem toho, ako bolo navrhnuté v spoločnej správe, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie bod č. 124 spoločnej správy a aby sme vyňali na osobitné hlasovanie bod č. 136 spoločnej správy.
Pokiaľ ide o tlač 1334, navrhujem, aby sme hlasovali tak, ako odporúča spoločná správa.
Pokiaľ ide o vecnú stránku návrhov zákonov, nebudem k tomu veľmi dlho a obšírne rozprávať, pretože som k tomu vystúpil už v prvom čítaní a celú tú filozofiu nového delenia procesných kódexov do troch kódexov som už prezentoval pri svojom vystúpení v prvom čítaní, takže ja len zopakujem veľmi stručne a veľmi v krátkosti pár vetami, že v zásade ide o rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá predstavuje 3 kódexy, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, pričom tieto kódexy sú takto rozdelené vzhľadom na charakter spoločenských vzťahov, ktoré upravujú, a to na spory a mimospory, kde sa vedie sporové konanie, ktoré má kontradiktórny charakter, a teda má úplne iné pravidlá tento proces ako proces mimosporový a zase úplne iné pravidlá ako proces správny. Čiže ide tu najmä o to členenie vzhľadom na charakter spoločenských vzťahov, ktoré tieto kódexy upravujú, a nie je to nič nové, nedá sa hovoriť o žiadnej diskontinuite, pretože nadväzuje táto právna úprava na právnu úpravu, ktorá tu bola spred roku 1950, pred tým, ako sa do nášho právneho poriadku zaviedli určité socialistické prvky, ktoré tu máme dodnes a ktoré dnes neodrážajú reálny stav, ktorý pri procesných pravidlách na súdoch by mal byť. V týchto nových kódexoch sa môžete stretnúť s novými pojmami, resp. k vráteniu sa k pojmom práve spred roku 1950, a to práve a zase vzhľadom na charakter jednotlivých týchto kódexov, čiže pokiaľ hovoríme o Civilnom sporovom poriadku, tak už nehovoríme o účastníkoch konania, ale hovoríme o stranách sporu a podobne. Čiže to prispôsobenie členenia týchto pojmov a štruktúra paragrafov je vzhľadom na charakter tých spoločenských vzťahov, ktoré tieto kódexy upravujú.
Myslím si, že toľko na úvod z mojej strany stačí, všetci máte a mali ste dostatočný priestor niekoľko mesiacov oboznámiť sa s týmito kódexmi a jednotlivými inštitútmi, ktoré upravujú, nevidím efektívne, účelné, aby som tu každý inštitút pomenovával individuálne, na to bude priestor pri konkrétnej rozprave ďalšej, takže ďakujem za pozornosť.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ja naozaj v úvode už nechcem byť hneď konfrontačná, ale dovolím si z môjho pohľadu uviesť jeden váš, jeden váš postoj na správnu mieru, o tej možnosti zapojenia mimovládnych organizácií, dotkli ste sa práve spotrebiteľských združení.
No neviem, či viete, pán poslanec Susko, aká je situácia v spotrebiteľskom mimovládnom sektore, ale mimovládne organizácie, ktoré s dlhodobou tradíciou fungovali niekoľko rokov, myslím, od roku 2012, sú úplne zložené na lopatky. Dovtedy existujúca podpora štátu, ktorá, už viackrát som tu prezentovala tú výšku, objem peňazí, ktorou boli podporované spotrebiteľské združenia, bola 80-tisíc eur ročne, teraz táto čiastka bola znížená na 20-tisíc eur, čo je, samozrejme, nepostačujúci objem, možno pre jednu organizáciu, ktorá by sa venovala riadne a profesionálne tejto činnosti. Takže ja som si overovala tú situáciu v združeniach, či vôbec vedia o tom, že sa takéto rekodifikačné zákony pripravujú, či ministerstvo iniciovalo nejaký kontakt s týmito združeniami, spoluprácu. Vôbec o tomto procese nevedia, teda predpokladám, že nemajú ani reálne možnosti vzhľadom na nízku podporu štátu, sa do tohto procesu jednoducho zapojiť.
Ostáva nám len spoliehať sa na to, že mnohé inštitúty sú tam prospotrebiteľsky upravené a vlastne spoliehať sa na to, že tá podpora a záujem zo strany štátu spolupracovať so spotrebiteľskými združeniami bude v budúcnosti väčšia.
Takže len toľko som chcela, upozorniť na to, že ten spotrebiteľský mimovládny sektor tu nie je súci, je tu podvyživená podpora organizácií, mnohé kontroly na spotrebiteľské združenia boli tak likvidačne nasadené, že združenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Kadúc, ak pán poslanec Susko nechce reagovať na faktickú poznámku.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení, vážená rekodifikačná komisia alebo časť rekodifikačnej komisie na balkóne, dovoľte aj mne prispieť k tejto diskusii niekoľkými poznámkami.
Ešte predtým však mám pocit, že musím urobiť vyhlásenie podľa čl. 6 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu, zákona 357/2004 Z. z., pretože stále chodím pomerne často zastupovať občanov na súdy. Čiže mám zrejme osobný záujem na tom, aby táto úprava bola čo najlepšia.
Pre predstavu som zobral to, o čom dnes rokujeme, sú to tieto tri malé buchličky a dokopy asi 1 500 paragrafov. Mali by sme, myslím, všetci vedieť, prečo bude táto diskusia pomerne podľa mojej mienky rozsiahla a prečo je o nej treba diskutovať v čo najväčšej možnej miere. A to nehovorím o tom, že z rokovaní, či už výborov, alebo osobitných neformálnych stretnutí, vzišlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Odhadom 400, čiže je toho pomerne dosť.
No, keďže aj téma je pomerne široká, začnem tiež zoširoka a to je opisom situácie v súdnictve, kde sa dnes nachádzame. Pretože myslím, že to je práve reakcia, lebo tie kódexy sú reakciou na to, kde sme. Asi tých kritérií, podľa ktorých sa dá opísať situácia v justícii, je, je nepochybne veľa, ale zrejme najkvantifikovateľnejší je dôveryhodnosť, resp. nedôveryhodnosť justície, kedy podľa posledných prieskumov, o ktorých som informovaný, tak našej justícii dôveruje alebo nedôver... a takto, nedôveruje asi 43 %, pričom jej dôveruje len štvrtina. Toto číslo je podľa môjho názoru katastrofálne, a to najmä keď si porovnáme škandinávske krajiny, kde tá dôveryhodnosť sa pohybuje okolo 70-80 %, rovnako tak Spojené štáty americké. Čiže ten priestor na zlepšovanie tu, tu nepochybne je.
Dôsledkom toho, že ľudia neveria v súdny systém, je aj niekoľko veľmi negatívnych spoločenských javov, počnúc tým, že občania sa nemôžu spoľahnúť na ten systém, budú sa obracať alebo využívať svojpomoc, ale nie svojpomoc v zmysle zákona, ale svojpomoc mimo, aj mimo rámec zákona. Len ťažko sa občan alebo podnikateľ obráti na súd, ak mu neverí, keď nevie, čo môže od toho súdu očakávať, preto aj celkovo spoločenská klíma nie je dobrá a podnikateľské prostredie už vôbec, a to sa týka, samozrejme, aj zahraničných investorov, ktorí náš právny poriadok alebo náš súdny systém si vždy preveria, a keď dostanú čísla o dôveryhodnosti, tak podľa mojich informácií, sú viac ako vajataví s tým, či investovať na Slovensku, alebo nie.
Ono tie príčiny, je ich určite viacej a asi najmarkantnejšou príčinou je dĺžka súdnych konaní, ak sa bavíme o občianskych alebo obchodných sporoch, bavíme sa o 365 dňoch, pričom nie zriedka je na konci taký slovenský fenomén, že po celej tej tortúre pojednávaní príde nepredvídateľný rozsudok alebo nepredvídateľné rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré nečakal nikto, ktoré nevyplýva z toho, čo bolo naznačené na pojednávaní, čo bolo dokazované na pojednávaní, a čerešničkou určite je to, že sudca nie je sankcionovaný. Čiže toto sú tie hlavné príčiny, ktoré, ktoré podľa mojej mienky treba odstrániť. Jednak mimovládky sa zhodujú na tom, že ide, je to kvôli tomu, ako sa vychovávajú sudcovia, akú majú zodpovednosť, pričom ministerstvo dodáva, že ide o prílišnú politizáciu justície za posledné roky. Asi by sa patrilo povedať, že, že niekde je pravda uprostred, ale nie je to pravda, pravda je na obidvoch stranách. Prílišná politizácia justície s tým, že sudcovia sú zásadne nezodpovední, a spôsobuje to, že ľudia neveria súdnictvu.
Keď sa vrátim späť ku kódexom, najmä v dôvodovej správe, cieľom prijatia týchto 1 400-1 500 paragrafov je najmä zavedenie rýchlejšej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán, zlepšenie vymožiteľnosti práva, zabezpečenie rýchleho, hospodárneho a zároveň spravodlivého súdneho konania. Jedným z hlavných účelov je dôsledná koncentrácia procesu, k tomu sa dostanem ešte vo svojom vystúpení snáď podrobnejšie, a, samozrejme, zamedzenie prieťahov v súdnom konaní. Treba si uvedomiť, že dosiahnutie týchto cieľov je priamo úmerné kvalite alebo kompetencii samotných sudcov a zároveň súdneho systému. Ak chceme k tejto závažnej téme diskutovať, možno sa na ňu pozerať prísne politicky alebo konštruktívne. Čiastočná konštruktívna debata tu doteraz bola, to treba proste priznať a ja by som sa jej rád držal, pretože si myslím, alebo verím tomu, že tieto kódexy budú sudcovia používať 50 rokov, možno viac. To je ako doterajšie OSP-čko, preto tieto kódexy musia byť čo najkvalitnejšie. (Reakcia z pléna.) Ako?
Treba si podľa mňa tiež uvedomiť, že ak my prijmeme kódexy, ktoré nebudú sudcovia ovládať, v tom lepšom prípade sa nič nepohne vpred, v tom horšom nastane absolútny chaos. Preto dávam do pozornosti ministerstvu, aby sa prísne a podrobne a vytrvalo venovalo príprave sudcov na tieto kódexy, ktoré budú účinné od 1. júla 2016.
Teraz k tým konkrétnostiam. V prvom rade aj v odbornej verejnosti rezonovala otázka, či najprv hmota, či proces. Pre tých, ktorí sa nepovažujú za odbornú verejnosť, hmotné právo je to, ktoré, ktoré len stanovuje práva a povinnosti ako adresátom právnych noriem, teda na čo máte aj ako občan právo, a procesné je to, ako vymôžete tieto práva. A právom my tu riešime procesné kódexy, to je ako sa bude to právo vymáhať. Tu mi nedá nepovedať, že riešime najprv proces, a pritom je, výhľadovo sa hovorí o novom Občianskom zákonníku, a pritom aj teraz tieto súčasné procesné kódexy zahŕňajú pojmy, ktoré hmotné právo nepozná. Inými slovami, budeme musieť novelizovať, teraz je zas otázka, či práve civilné kódexy, alebo hmotné právo, a potom, keď príde hmotné právo, či civilné kódexy opäť. Tuná mi príde otázka celkom vhodná, že či sme už pripravení na to alebo či očakávame zmenu v budúcnosti, pričom už teraz vieme, aké tie zmeny budú, pretože myslím, že takto sa rekodifikácia nerobí, pretože myslím, že takto sa rekodifikácia nerobí.
Ďalej. Čo treba oceniť najmä pri tlači 1333, to je Civilný sporový poriadok, je predbežné prejednanie žaloby alebo konania, čo v zásade súvisí s následnou prísnou koncentráciou, to znamená predloženia všetkých dôkazov na tom konkrétnom sedení alebo pojednávaní. Tu mi nedá sa neopýtať, že či sme nemali už koncentráciu teraz, veď aj súčasné OSP-čko bolo nastavené tak, že sudca mohol rozhodnúť na prvom pojednávaní, ak by bol dobre pripravený. Opäť sme narazili na nedostatočnú pripravenosť sudcov. Ale kvitujem to, že to predbežné prejednanie, a následná koncentrácia je o niečo podrobnejšia, o niečo prísnejšia, aj keď treba povedať, že ja tam vidím úskalia, ktoré som prezentoval aj na výbore, to je, že ak účastník alebo strana sporu neprednesie svoj dôkaz včas, to znamená povedzme na tom prvom pojednávaní, na tento dôkaz sa nemusí prihliadať. Situácia môže nastať úplne jednoduchá, kedy strana predloží stostranový dokument, povedzme účtovnú závierku, kde druhá strana sa bude musieť vyjadriť, ale nebude sa vedieť vyjadriť. To riziko, že na tieto vyjadrenia sa nebude prihliadať, podľa mňa tu stále je, ja verím v čestnosť sudcov, že nebudú robiť tuto obštrukcie, ale podľa mojej mienky dnes iba veriť v našom súdnictve nestačí. Čiže tuto by som bol veľmi, veľmi opatrný dávať pravidlo, pomerne prísne pravidlo, aj keď dodávam, že rozumiem tomu a v zásade, v zásade ho vítam.
Bolo tu povedané, že niektoré veci sme - povedal to pán spravodajca - vyriešili dodatočne, čo uznávam, že bolo to tak, že niektoré veci boli predsa len, predsa len navrhovateľom prijaté, ale mňa čo pomerne dosť trápi, je vypustenie zmenkového platobného a šekového rozkazu. V tomto znení budem mať aj pozmeňujúci návrh, a to zrejme až v ústnej rozprave, pretože verím, že kolegovia mi ho ešte popodpisujú. A ja teda nerozumiem, prečo sa odchyľujeme od toho, čo je úplne štandardné podľa Ženevských konvencií a čo úplne v pohode funguje v Nemecku, v Rakúsku. A podľa toho, čo viem, nemajú s tým problém. Áno, je tu argument, že chránime spotrebiteľa, a nevieme, nevie sudca rozlíšiť, ktorý návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zo spotrebiteľského režimu. Ale veď podľa mňa sa to dá veľmi pekne vyriešiť najmä zjemnením koncentračnej zásady. Veď jak ten pozmeňovák bude v znení, že námietky je možné podať aj vtedy, ak ide o spotrebiteľa, aj po tej prísnej lehote.
Rovnako tak, ja rozumiem tomu, že zmenkový platobný rozkaz, ak má dané iba tri dni na podanie námietok, že je to veľmi prísna lehota. V Čechách sa s tým vysporiadali veľmi jednoducho. Tá lehota je osem dní. Osem dní. V takomto znení pôjde môj pozmeňovák, pretože si myslím, že v našom štáte existujú aj nespotrebitelia a zmenkový platobný rozkaz je jeden z mála veľmi funkčných nástrojov, ktorý sa doteraz osvedčil. Rušiť ho mi zase nedáva zmysel.
K odvolaniu v Civilnom sporovom poriadku nasledovné, ak správne teda chápem to, ako je to predložené, a aj tie pozmeňujúce návrhy, stále bude platiť, že druhostupňový súd môže vykonať svoje dokazovanie aj napriek tomu, že ho zákonne vykonal prvostupňový súd. Povedzme, že môže vypočuť svedkov, hej, aj teda krajské alebo teda druhostupňový súd. Ja tomu trošku tomu nerozumiem, keď my chceme zrýchliť konanie a zároveň súdy tuto nevykonávajú ani teraz, prečo im túto právomoc dávame. Prečo dávame takúto pôsobnosť aj na druhý stupeň? To mi proste nie je jasné, a navyše keď máme dneska zákonné nahrávanie pojednávaní. Sudca si proste vypočuje to, čo bolo povedané, a vyhodnotí ten dôkaz. Súdy to nerobia ani dnes. A to nehovorím o tom, že krajské alebo druhostupňové súdy majú v zásade iba potvrdiť alebo zrušiť rozsudok, a nie doňho vstupovať. Ale to je filozofia predkladateľov, len teda stále nerozumiem, prečo nejdeme po tej rýchlosti, keď, keď je verejnosťou žiadaná.
A časť dovolanie generálneho prokurátora. Tu musím povedať, že skôr ako o právne riešenie ide o riešenie politické, ktoré vyvstalo za posledné roky, a bolo teda úzko súvisiace s jednou politickou kauzou a účelovo prijatá úprava práve na túto kauzu. Som veľmi rád, že na výbore došlo k sprísneniu tohto ustanovenia, najmä čo sa týka podania tohto dovolania generálnym prokurátorom, ale zároveň musím povedať, že toto, tento inštitút podľa mňa do nového OSP-čka nepatrí, pričom si zároveň uvedomujem, že v našich spoločenských reáliách nám tento inštitút môže ešte pomôcť. A teraz hovorím konkrétne o štáte. Len dávam na zváženie do budúcna hovoriť veľmi, veľmi dôrazne o tom, že tento inštitút tam nemá byť a že bude vypustený.
Gábor Gál tu, myslím, bol, ktorý prízvukoval minulú... prvé čítanie, kedy lehota na plnenie bola 30 dní, § 226. Toto je, toto je úplný nonsens podľa mňa, aby tam takého niečo bolo. Keď si zoberiete, že niekto žaluje oprávnenú pohľadávku a druhá strana to úmyselne naťahuje, zákon mu dá ešte ďalších 30 dní na plnenie. Je to, toto je naozaj nezmysel. A ak sa nemýlim, dopracujeme sa alebo sme sa dopracovali k nejakému konsenzu, že tá lehota bude kratšia. Tá lehota tam podľa ani nemá čo byť. Účastník, alebo strana sporu, ktorá je na pojednávaní, vo väčšine prípadov už vidí, ako ten spor dopadne, a najmä ten, ktorý prehráva, si vie veľmi ľahko ošetriť a každý jeden deň mu je dobrý k tomu, aby sa prípadne zbavil majetku.
Celkom som zvedavý a to, to verím, že sa stretneme možno ešte, ešte mimo túto sálu, ako sme nakoniec vyriešili doručovanie, pretože je to pomerne problematický inštitút, s ktorým sa narábalo počas tohto procesu veľmi necitlivo. Najprv sme, ak sa nemýlim, ponechali fikciu doručenia pri plaťákoch, potom sme ju zrušili a teraz, pýtam sa, že neviem, neviem, aký je ten výsledok, ale určite treba povedať, že minimálne pri právnických osobách podnikateľoch by fikcia doručenia mala byť zavedená, mala by zostať. Pomôže to rýchlosti aj vymožiteľnosti práva a aj legitímnym očakávaniam strany sporu, či bude, alebo nebude úspešný, či tá strana existuje, alebo neexistuje. Ale tomu sa, myslím, bude venovať pani Žitňanská omnoho podrobnejšie.
Aj napriek nepochybnej odvahe predkladateľov pri takýchto, takomto naozaj veľkom diele mi chýba možno ešte trošku viacej odvahy pri väčšom posilnení kompetencií a právomocí vyšších súdnych úradníkov. Áno, spravili sme krok vpred, rovnako tak pri notároch, ale prečo sme neurobili ešte možno to B, kedy notári, ktorí sú technicky pripravení, ktorí majú ďaleko väčšiu zodpovednosť, ako majú sudcovia, prečo nemôžu robiť zápisy do Obchodného registra, do katastra. Bolo by to pre občana ďaleko, ďaleko pohodlnejšie a súdy by to určite odťažilo, to znamená, neboli by preťažené. Toto nápadu by nebolo toľko a mohli by sa sudcovia venovať tomu, čo sa venujú v Nemecku, a to je, že 85 % času alebo ich roboty spraví vyšší súdny úradník, teda alebo, alebo čakateľ a oni spravia len to zásadné rozhodnutie, ako má vyzerať rozhodnutie, rozsudok. U nás to, žiaľ, nefunguje.
K nerozporovému poriadku, k tej tlači 1334. Podľa mňa nie je úplne šťastným riešením poskytnúť účastníkom možnosť zmeniť svoje návrhy až do rozhodnutia vo veci samej, pretože to môže opäť viesť k prieťahom v súdnom konaní, ale O. K., ak teda mimospor je špecifický, túto stránku veci viem akceptovať, ale v zásade opäť som nezachytil nejaké bližšie vysvetlenie a dúfam, že to ešte, že o tom budeme hovoriť.
S rýchlosťou konania súvisí aj pri mimospore konania starostlivosti súdu o maloletých, prípadne spôsobilosti na právne úkony, kde na to nepoukazujem iba ja, ale aj napríklad, myslím, Generálna prokuratúra, ktorá hovorí o tom, že chýbajú lehoty v mimosporovom súdnom poriadku. Ja teda priznávam za seba, že nie som fanúšikom nejakých lehôt pre súdy, ale pri tých deťoch alebo pri deťoch a v najlepšom záujme dieťaťa spoliehať sa na, iba na svedomie sudcu, že bude konať rýchlo, neviem, či je to opäť najšťastnejšie riešenie. Pri predbežkách, pri predbežných opatreniach sme to vedeli spraviť alebo to máme dnes už, teraz tie lehoty chýbajú.
K Správnemu súdnemu poriadku asi nasledovné. Situácia pri správnom súdnictve je, dovolím si povedať, katastrofálna. Neprehľadnosť, nejednotnosť pojmov a teraz hovorím o platnej právnej úprave, platnej a účinnej, teda nejednotnosť, neprehľadnosť, častokrát rozličné rozhodnutia súdov vo veci o jednotlivých inštitútoch spôsobujú, že táto úprava v súčasnom OSP-čku je tak zlá, že nič nemôže byť horšie. Ergo to, čo je predložené, mne sa javí veľmi dobré, veľmi rozumné. A to hovorím hlavne o jednoinštančnosti konania, to je zásada, ktorá teda v správnom súdnictve podľa mňa mala už dávno platiť. Ak správne čítam, tak proti každému, zase proti každému rozhodnutiu bude prípustná kasačná sťažnosť, čiže bude to v prísnych prípadoch alebo, prísne vzaté, bude tam aj druhá inštancia, ak to bude nevyhnutné.
Treba ešte povedať, že pri tých kódexoch alebo celkovo chýbajú, chýbajú predložené zmeny zákonov, ktoré, ja som sa dohľadal, čo bude treba meniť, je zákon o súdnych exekútoroch, zákon o hlásení pobytu občanov, zákon o sídlach a obvodoch súdov, zákon o sudcoch a prísediacich, zákon o súdnych poplatkoch, zákon o prokuratúre. Čiže tieto zákony zrejme budú v najbližšej dobe a zrejme do jedného roka novelizované. Myslím si, že mali byť pripravené už teraz, mohli byť predloženú tu, keďže trojročná práca mohla zahŕňať aj takého úpravy.
K tomu procesu, čo hovoril aj pán spravodajca, mi dovoľte uviesť asi nasledovné, pretože nesúhlasím s tým, čo povedal spravodajca poslanec Susko. Áno, kódexy sa tvorili údajne tri roky. Áno, bol daný priestor v medzirezortnom pripomienkovom konaní, áno, stretli sme neformálne, kde sme si niektoré veci vysvetlili, a stretli sme sa na výbore. Na niektoré veci, znamená, že nie všetky, aj preto malo byť ďalšie neformálne stretnutie, kde sme si mali ďalšie veci vyjasniť. Toto neformálne stretnutie, ktoré podľa mňa bolo najkľúčovejšie, proste nebolo. A práve preto a práve aj z toho dôvodu, že ten legislatívny proces nebol úplne najčistejší, dnes tu máme 429 pozmeňovákov a podľa toho, čo povedal pán spravodajca, prídu ešte ďalšie. Drobné, technické.
Prísne vzato, keď to kvantifikujem, to je 30 % z toho, čo sme, čo je predložené. To je pomerne dosť. To, keď kódexy majú 1 400-1 500 paragrafov, približne 500 pozmeňovákov, je to dosť. Treba uznať, že ten proces nebol úplne najčistejší. Viete, toto sú kódexy, ktoré sa netýkajú iba voličov vládnej strany, týkajú sa aj ľudí, ktorých zastupuje opozícia, a myslím, že je úplne legitímne, aby sa k takýmto kódexom mohla vyjadriť aj opozícia v čo najväčšej možnej miere. Táto možnosť podľa mňa nebola, nebola daná. Nebola daná, dobre, a keď už bola daná, tie pripomienky, ktoré sme mali, boli zmetené zo stola, veľká časť z nich.
Ja verím, že keď budeme výhľadovo hovoriť o Občianskom zákonníku, že podobná situácia sa nebude opakovať, pretože, myslím, že Občiansky zákonník je možno ešte dôležitejší ako civilný proces.
Ja môžem za seba povedať, že nech bude ministrom ktokoľvek, z ktorejkoľvek partie vľavo či vpravo, alebo ktorejkoľvek strany, ja budem presadzovať to, aby sa od začiatku podrobne diskutovalo o každej jednej zmene. Aby sme dostali do parlamentu, aby parlament dostal materiál, ktorý nebude mať 500 pozmeňovákov. To je, to je proste, to je moc.
A na záver, ako budem hlasovať. Musím povedať, že keď som na tým dlho rozmýšľal, či sa zachovať prísne politicky, zohľadniť všetky tie výtky, ktoré boli dané, ktoré, ktoré vyvstali počas procesu, na jednej strane mi to hovorilo, že mám hlasovať, mám sa zdržať alebo teda mám ísť proti, určite nie za. Ale keď sa pozriem na to, čo je dôležitejšie, a to je záujem občana, naozaj veľmi tendujem k tomu, že budem hlasovať za tieto kódexy, pretože ich považujem za prospešné pre súdny systém. A nech je to akokoľvek nepolitické, toto je téma, ktorá má byť konštruktívna, a čím väčší počet hlasov bude mať, budú mať tieto kódexy, tým bude ich sila legitímnejšia, tým viac, aspoň v to dúfam, budú sudcovia mať záujem sa tie kódexy naučiť a vedieť ich používať. Myslím, že je to spoločný záujem nás všetkých.
Zároveň si však dávam malú výhradu, a to si počkám na tie pozmeňováky, aké prídu, pretože rád by som videl, čo bude finálnou verziou návrhu predložených civilných kódexov.
Ďakujem pekne za vypočutie.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Susko a pani poslankyňa Pfundtner. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec Kadúc, bolo to čiastočne odborné a čiastočne, musím povedať, aj politické vystúpenie, čo, samozrejme, je legitímne, ale teda ja skúsim tiež zareagovať sčasti politicky a sčasti odborne.
A k tej politickej časti musím povedať, hovorili ste o tom, že v zásade všetko je to závislé od sudcov a nedôverou občanov v súdnictvo a podobné veci. No ale kto iný ako naša vláda nabrala odvahu reformovať súdny systém. Ja nehovorím, že sa už dokončil tento proces, ale minimálne sme boli jediní, ktorí za posledných 20 rokov sme nabrali odvahu začať reformovať túto, túto oblasť práva.
Ďalej ste hovorili, čiže toľko k... A ešte k tej ďalšej veci, čo ste hovorili, že všetky pripomienky boli zmetené zo stola. Pán poslanec, to nemyslíte vážne. Ako bolo naozaj štyri mesiace časový priestor na pripomienkovanie, bolo osobitné stretnutie ústavnoprávneho výboru neformálne, kde sa preberali jednotlivé pozmeňovacie návrhy, diskutovalo sa ku každému jednému inštitútu a veľa z pripomienok, ktoré na tomto stretnutí boli aj zo strany opozície, boli prijaté. Nakoniec aj návrhy na výbore ústavnoprávnom od opozičného poslanca pána poslanca Hrušovského boli prijaté na výbore, takže ako nemôžte povedať, že boli zmetené zo stola.
A pokiaľ ide o tie vecné otázky právne, hovorili ste, že či hmota, alebo proces. No ja si pomôžem aj slovami pána predsedu rekodifikačnej komisie, je to len taká dogma, intuitívna, intuitívny názor, ktorý nemá žiaden argument. Ani vy ste nepoužili žiaden argument. Zoberte si len väzbu medzi správnym súdnictvom a občianskym súdnym procesom, aká je tam, aké sú tam väzby. Prečo by to malo byť, malo nejakým spôsobom nadväzovať. A okrem toho proces... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pani poslankyňa Pfundtner.