51. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Kolegyne, kolegovia, áno, je pravdou, že tento návrh je ekonomicky výhodný pre našu krajinu. Ak budeme investovať práve do vzdelania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak v budúcnosti sa nám to niekoľkonásobne vráti. Ak budeme investovať dnes do detí z rómskych osád tak, aby prichádzali do školského systému pripravené, tak s veľkou pravdepodobnosťou tieto deti naozaj v základnej škole budú úspešné a s veľkou pravdepodobnosťou tieto deti môžu nastúpiť na strednú školu. Ak nastúpia na strednú školu a ju ukončia, tak s veľkou pravdepodobnosťou dostanú vstupenku na pracovný trh a to je kvalifikácia. Ak to neurobíme, tak budeme musieť potom naďalej vykazovať alebo dávať obrovské množstvo peňazí na to, aby sme týchto ľudí živili v sociálnom systéme.
Je veľmi dôležité, aby sme využili potenciál, ktorý dnes máme na to, aby sme zmiernili problémy, ktoré nás môžu vlastne sprevádzať o chvíľočku v dôchodkovom systéme. Rómske deti sú potenciálom Slovenska na to, aby sme tieto problémy v dôchodkovom systéme, ktoré budeme mať, zmiernili.
Som veľmi rád, že za posledné dva roky sa nám podarilo naštartovať mnohé pilotné projekty, ktoré dnes sú zavedené a či už teda v tristo základných školách, teda na tristo základných školách teda realizujeme projekt celodenného výchovného systému, ktorý spočíva v tom, že deti po vyučovaní naďalej ostávajú v školskom prostredí. Túto aktivitu teda realizujeme v spolupráci s ministerstvom školstva. Som veľmi rád, že za posledné dva roky v stošesťdesiatich materských školách sme dali príležitosť trom tisícom rómskym deťom na to, aby teda absolvovali materskú školu a dali sme im šancu na lepšiu budúcnosť.
Som presvedčený o tom, že ak dostanú deti možnosť nastúpiť do materskej školy, tak získajú možnosť na lepšiu budúcnosť. Som rád, že v poslednom období sa nám podarilo naozaj využiť európske peniaze tak, ako sa majú. Áno, v minulosti sa tie peniaze nevyužívali - peniaze, ktoré tiekli do rómskej problematiky - na to, na čo sa majú. Postavili sa niektoré zberné dvory, kompostoviská, opravili sa námestia, to všetko sa vykazovalo ako rómsky projekt. Dnes som veľmi rád, že za posledné dva roky sa tie peniaze začali využívať naozaj efektívne a práve teda materská škola a predškolské vzdelávanie je absolútnou prioritou pri dotáciách, ktoré teda využívame z európskych zdrojov. Samozrejme, stále teda je, sú obrovské medzery, pretože obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré sú, boli teda alokované na programové obdobie 2007 - 2013, nebudú využité, aj teda, ktoré boli vyčlenené na rómsku problematiku a, bohužiaľ, tieto peniaze budeme musieť vrátiť, pretože Slovensko ich nestíhalo teda vyčerpať.
Dámy a páni, úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity za posledné dva roky zrekonštruoval 23 materských škôl, kde sme zväčšili kapacity pre to, aby teda do týchto škôl chodilo viac detí. Postavili sme tri nové materské školy, ukázali sme, že sa to dá urobiť a jednoducho vieme, ako to máme urobiť. Stačí teraz urobiť krok pre to, aby naozaj, tak ako povedala aj pani poslankyňa Nicholsonová, tieto materské školy neostali prázdne.
Ak sa neustále budeme spoliehať na zodpovedné rozhodnutia mnohokrát nezodpovedných rodičov, tak tie nezodpovedné rozhodnutia nemusia prichádzať. Ak sa budeme spoliehať na to, že my budeme nejak motivovať rodičov na to, aby tieto deti svoje dali, odovzdali teda do materských škôl, tak mnohokrát tie zodpovedné rozhodnutia nebudú prichádzať. Ja sám som teda z tejto komunity a viem, že v tejto komunite, v rómskej komunite môžte nájsť nezodpovedných rodičov, tak ako ich nájdete aj v ostatných komunitách. Je potrebné však urobiť niečo v prospech Slovenska v prospech týchto detí a zaviesť povinnosť chodiť deťom do materských škôl a povinnosť teda deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia je krok vpred. Krok vpred nielen pre samotné deti, ale krok vpred pre našu krajinu.
Ak totižto tieto deti dostatočne nepripravíme na vstup do základnej školy, tak skutočnosťou sa stane to, že mnohé z týchto detí, ktoré neprídu do školského systému pripravené, skončia v drahých, špeciálnych školách. Skončia v špeciálnych triedach, kde je normatív na žiaka niekoľko násobne vyšší, ako v ostatných pri ostatných žiakoch. Dá sa povedať, že vyrobíme za dvakrát vyšší objem peňazí profesionálneho poberateľa sociálnych dávok. Ak neurobíme krok pre to, aby naozaj tieto rómske deti alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia naozaj prišli do základnej školy do prvého ročníka pripravené, tak vyrobíme si obrovský problém, pretože vyrobíme si armádu ľudí, ktorí budú naozaj profesionálnymi poberateľmi sociálnych dávok. Za to všetko teda budeme môcť my, my všetci tí, ktorí sme neurobili rozhodnutie, zodpovedné rozhodnutie nie pre rómske deti, ale pre Slovensko, pretože tieto deti naozaj mnohokrát sú súčasťou nezodpovedného rozhodnutia rodičov.
Dámy a páni, ja som už niekoľkokrát navrhoval, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia musia byť súčasťou povinného školského systému, teda od troch rokov, teda v predškolskom vzdelávaní, taktiež som navrhoval, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia taktiež boli súčasťou celodenného výchovného systému. To je to, aby teda po vyučovaní naďalej teda ostávali v školskom prostredí, kde sa môžu pripraviť na ďalšie vyučovanie, na ďalší deň teda a môžu naberať napr. aj zručnosti, ku ktorým sa doma nemôžu dostať.
Taktiež je potrebné na Slovensku urobiť pokrok v eliminácii neoprávneného zaraďovania detí do špeciálnych základných škôl. Ešte raz pripomínam, špeciálne základné školy, ale špeciálne triedy na základných školách. Napriek tomu, že tam investujeme obrovské množstvo peňazí, dvakrát viac ako do základných škôl, nám vyrábajú s veľkou pravdepodobnosťou deti, ktoré budú nepoužiteľné na pracovnom trhu. Čiže v úvodzovkách, deti ktoré budú profesionálni poberatelia v budúcnosti sociálnych dávok.
Som rád, že máme možnosť čerpať skúsenosti z mnohých okolitých krajín, kde k týmto opatreniam už dávno pristúpili a poznáme dva modely, teda v Európe, ako sa teda rozhodnúť, ako teda pristúpiť k tomu, aby naozaj deti na Slovensku do škôl, do materských škôl chodili povinne. Poznáme maďarský príklad, kde Maďarská republika teda urobila to, že zaviedla povinnosť chodiť všetkým deťom do materských škôl, ale poznáme aj dánsky príklad a dánsky príklad hovorí o tom, že "prikazuje" vlastne chodiť do materských škôl iba niektorým deťom. A to je teda, ten dánsky príklad je postavený na tom, že tie deti, ktoré neovládajú štátny vyučovací jazyk, musia chodiť povinne do materskej školy. Ja nehovorím, že práve tento príklad je ten, ktorým sa máme motivovať. Ja len hovorím, že existujú dva modely v Európe, ktorým sa môžeme teda uberať. Jeden spôsob, jeden model je teda postavený na tom, že každé jedno dieťa má chodiť do materskej školy. Druhý model, že iba niektoré z detí majú chodiť povinne do materskej školy.
Som presvedčený o tom, že napriek tomu, že sa nám podarilo za dva roky urobiť úspešné pilotné projekty a dnes vieme, ako teda, čo máme robiť, možnosť pilotných projektov sme absolútne vyčerpali. Dnes už žiadne teda nejaké ďalšie možnosti realizácie pilotných projektov podľa mňa už neexistujú. Neskúšajme vlastne to, čo sme už vyskúšali. Je to úspešné, videli sme teda a máme teda úspechy, máme teda skúsenosti, máme odozvu od samotných rodičov, od samotných učiteľov, od samotnej samosprávy a vieme, ako to máme robiť. To, čo musíme urobiť, je zaviesť tieto opatrenia systémovo.
Ešte raz zdôrazňujem, možnosť pilotných projektov Slovensko absolútne už vyčerpalo, potrebujeme pristúpiť k systémovému opatreniu, ktoré by malo vyústiť v to, aby naozaj deti, ktoré nedokáže rodina pripraviť na vstup do základnej školy, boli súčasťou predškolského vzdelávania. Bude to na prospech samotného dieťaťa, bude to na prospech Slovenska, bude to na prospech napr. aj teda eliminácie problému, ktorý k nám príde o pár rokov v dôchodkovom systéme, pretože z týchto detí môže byť vlastne kvalifikovaný človek, ktorý bude raz platiť vlastne odvody aj do dôchodkového systému.
Sloboda rozhodnutia rodiča je fajn vec, ale musí končiť vtedy, ak ten rodič vlastne nie je dostatočne zodpovedný za budúcnosť svojho dieťaťa. A ešte raz zdôrazňujem, v mnohých, aj v rómskym komunitách, ale aj v ostatných častiach obyvateľstva nájdeme kopec rodičov, ktorí to rozhodnutie neurobia. Nám sa podarilo vybojovať napriek tým zlým výsledkom, čo sa týka čerpania finančných prostriedkov na roky 2008 - 2013 Európskou komisiou, ďalší finančný balík peňazí na to, aby sme mohli v rokoch 2014 - 2020 urobiť výrazné pokroky aj v predškolskom vzdelávaní rómskych detí. Podarilo sa nám len na túto časť alebo na túto aktivitu vyrokovať s Európskou komisiou 50 mil. eur, ktoré môžeme použiť na to, aby sme postavili materské školy. Ja osobne som len rád, ak tieto peniaze nevyužijeme na to len v prospech rómskych detí. Osobne, keď sme podporili akúkoľvek materskú školu, čo sa týka rozšírenia kapacít alebo teda aj výstavbu novej materskej školy, tak vždy som teda dbal na to, aby do týchto materských škôl chodili aj ostatné deti, nielen samotné rómske. Tieto peniaze sú k dispozícii nielen samotným rómskym deťom, ale všetkým deťom, ktoré teda sú v predškolskom veku. Je potrebné ich zodpovedne využiť a dnes teda máme na stole napr. 50 mil. eur, ktoré môžeme použiť na to, aby sme odstránili problém s nedostatočnými školskými kapacitami.
V jednej chvíli teda, máme teda peniaze na to, aby sme rozšírili kapacity materských škôl, ale čo potom? Postavíme materské školy a stále budeme čakať na zodpovedné rozhodnutie. Ešte raz zdôrazňujem. To zodpovedné rozhodnutie nemusí prísť a nemusí prísť, ak teda a stále budeme nechávať slobodné rozhodnutie práve pre týchto rodičov. Preto je veľmi dôležité, ak už tie materské školy postavíme, aby do týchto materských škôl naozaj napríklad rómske deti chodili. Ak budú chodiť, dostanú vstupenku, ktorá môže vyústiť v to, že raz budú mať prácu a raz si svoje problémy budú musieť a budú môcť riešiť sami. Raz teda nebudú čakať na pomoc z vonku, ale budú môcť si riešiť svoje problémy sami.
Som presvedčený o tom, že táto investícia je aj napriek tomu, že osoh z tej investície budeme vlastne môcť pociťovať až vtedy, keď tieto deti vlastne vyrastú a dostanú sa teda na ten pracovný trh, je nutná. Je to najlepšia investícia, ktorú Slovensko môže urobiť v tejto téme. Slovensko potrebuje dnes investovať do budúcich generácií, aj do budúcich rómskych generácií a bude to na prospech nielen samotných Rómov, ale na prospech našej krajiny.
Ďakujem pekne.

S reakciou na vaše vystúpenie - štyria páni poslanci: pán poslanec Huba, pani poslankyňa Nicholsonová, Matovič a Fronc.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Som rád, že tu kolega poslanec a zároveň splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku Peter Pollák spomenul okrem iného takú našu celonárodnú neresť, ktorou trpíme aj na iných miestach, nielen v tejto oblasti a to je šetrenie na nesprávnom mieste. Opäť hrozí, že ak sa budeme snažiť ušetriť nevyhnutné prostriedky, ktoré by sme potrebovali na realizáciu tohto navrhovaného opatrenia, na dôslednú a systematickú realizáciu tohto opatrenia, o pár rokov sa nám to vráti tak, že aj vo sfére finančnej budeme musieť a ekonomickej zaplatiť niekoľkonásobne viac, lebo nám ten problém prerastie cez hlavu.
Som tiež rád, že spomenul to, že tento problém pomerne úspešne riešia v niektorých okolitých krajinách. Aj to, že mnohé riešenia sa viac-menej úspešne rozbehli už aj na Slovensku. Takže opäť je to argument za to, že nezačíname celkom na zelenej lúke, máme sa od koho, máme tu možnosť poučiť sa od našich susedov. A ide len o tom, aby sme naozaj túto filozofiu prijali a realizovali ju celoplošne.
Takže ďakujem za toto vystúpenie.

Pani poslankyňa Nicholsonová.

Ďakujem. Ja som veľmi rada, že sa k tomuto návrhu prihlásil pán splnomocnenec a pán poslanec Pollák, obzvlášť ma to teší, (rečníčka si odkašľala) pardon. Musím povedať, že ja s tým súhlasím v tom, že v tejto krajine sme už odpilotovali absolútne všetko. My už robíme pilóty pilotov, my už robíme druhé vydania niektorých pilotných projektov. A my vieme presne, čo funguje, presne vieme, čo funguje. Problém je, že na to, čo funguje, my nevieme systémovo nadviazať. To riešenie tej, tej takzvanej rómskej otázky tkvie presne v tomto. Brusel nám dáva peniaze na to, aby sme si niektoré veci odskúšali. Odskúšané je. Vieme vám vyrátať aj s pánom splnomocnencom množstvo projektov, ktoré proste zafungovali, len na tom treba začať teraz systémovo stavať a treba začať meniť politiky. Pretože tie naše, ktoré sme tu zbúchali spoza lavíc bez znalostí terénu a bez znalostí toho, čo prináša aplikačná prax, jednoducho zlyhávajú. Tak treba zmeniť tie politiky. Toto je jedna z možností, ako systémovo nadviazať na to, čo odpilotovali škôlky pri sociálne znevýhodnených deťoch, ktoré sú z málo podnetného sociálneho prostredia, jednoducho fungujú. A nevymýšľame teplú vodu. Tú teplú vodu za nás už niekto vymyslel, či to je Maďarsko, či to je Dánsko, či sú to iné krajiny, kde to jednoducho funguje.
Veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Bavme sa v druhom čítaní, čo a ako bude fungovať. Pozrite sa, koľko peňazí vraciam do toho Bruselu, lebo sme ich neboli schopní vyčerpať na efektívne veci. Toto je začiatok riešenia, skutočného riešenia tej rómskej otázky a vráti sa nám to stonásobne všetkým. Toto nie je opatrenie proti tým deťom, toto je opatrenie pre tie deti a pre nás všetkých.

Pán poslanec Matovič.

Peťo, som rád, že podporuješ tento návrh. Lepšie povedané, že podporuješ v podstate aj teda svoj návrh, ktorý opakovane hovorí, že treba zaviesť povinnú predškolskú výchovu a teda, že ho de facto predkladáte spolu, aj keď na papieri nie. Áno, ten stav je alarmujúci a myslím si, že o to viac by sme mali počúvať, keď o stave v osadách rozpráva prvý rómsky poslanec. Bohužiaľ, aj počas reči tvojej tu bolo dosť hlasno, poslanci odchádzali a myslím si a obávam sa, že tie slová zostanú nevypočuté, lebo tá situácia je veľmi vážna, lebo keď my naivne si myslíme, že tie deti v osadách de facto vychová to blato v osadách, lebo rodičia sa im nemajú čas a priestor venovať, lebo keď žijete v chatrči, ktorá ma 3 x 4 metre, dvanásti, kde máte prinajlepšom jednu posteľ, na nej koberce, ktoré sa na noc roztiahnu po tej chatrči, aby ste mali kde prespať, kde nemáte svoj vlastný stolík, svoju stoličku, kde nemáte svoju poličku s knižkami do školy, jednoducho nikdy sa nebudete snažiť učiť, keď už budete v škole a dupľom, keď nemáte doma pozitívny prípad. Keď vidíte, že moji rodičia a starí rodičia chodili do školy, tak či tak od revolúcie prácu nemajú, tak chýba im to najzákladnejšie, čo všetci ostatní my máme a o čo deti v osadách sú ochudobnené. O to skorej a o to dôležitejšie je výchovu týchto detí podchytiť od skorého ranného veku, lebo je vyslovene hlúpe, keď my spravíme, že do šiestich detí, deti behajte po blate, nech vás blato vychová, v 6-tich rokoch prídu na zápis do školy, tam povieme, však on nevie po slovensky, však to je asi mentálne zaostalý, tak dáme ho ešte nech rok, sa naučí. Po roku, keď sa ukáže, samozrejme znova nevie po slovensky, tak ho dáme automaticky - mentálne postihnutie typu B a ide do špeciálnej školy, kde platíme trikrát vyšší normatív ako v normálnych školách. Vyrábame si systematicky profesionálnych poberateľov sociálnych dávok, ale tie deti za to nemôžu. Môžeme za to my a politici, ktorí tu 25 rokov tento problém neriešia.

Pán poslanec Fronc.