51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, chcem pozdraviť aj členov vlády, ale neviem koho, lebo teraz tu nesedí úplne, (reakcia z pléna) ospravedlňujem sa pánovi ministrovi Žigovi, áno, áno, áno, úctivo sa ospravedlňujem ešte raz.
A ešte raz sa ospravedlňujem kvôli tomu, že som nečakal, že kolega Švejna tak razantne utne svoj prejav, koniec, ani faktické poznámky, ani žiadna k tomu diskusia ďalšia, to ma trošku prekvapilo, takže ešte raz "mea culpa".
Takže, dámy a páni, najskôr si na úvod povedzme, ako sme sa dostali do dnešného bodu, to, že vôbec dnes máme tú česť prerokovávať tak závažnú tému. A teraz hovorím možno ani nie tak k vám, čo ste tu prítomní v sále, ale hovorím k občanom Slovenska a k médiám na balkóne, aby nám bolo všetkým jasné, že keď niekto povie vetu, že Slovensko v súčasnosti potrebuje dočerpať sumu niekde radovo medzi 3 až 4 mld. eur, teraz nediskutujem o tom, čo z toho sa ešte podarí do konca roka, tú sumu som si nevymyslel ja, tú sumu nájdete v správe o krajine, v správe o Slovensku, to je interný dokument Európskej komisie. Interný dokument znamená, že to nie je oficiálne stanovisko Európskej komisie, to sú dokumenty, ktoré si vymieňajú medzi sebou jednotlivé odborné útvary v Bruseli, tak tam sa spomína suma medzi 3 až 4 mld. eur.
A teraz, aby sme presne vedeli, čo tá suma napríklad znamená v ekvivalentnom vyjadrení v iných tovaroch a službách. Za 4 mld. eur by Slovensko mohlo napríklad postaviť 11 univerzitných nemocníc. V zátvorke mám napísané, že á 350 mil. eur. Teraz nediskutujem, či toľko má stáť jedna univerzitná nemocnica, ale za toľko ju chce stavať pán minister zdravotníctva. Za 4 mld. eur by Slovensko napríklad mohlo postaviť 3 obchvaty Bratislavy. Opäť v zátvorke á 1,3 mld. eur. Toľko je štátna expertíza na obchvat Bratislavy. Za túto sumu by Slovensko mohlo dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010, alebo napríklad, a to je úplne kľúčové na záver, o rovných 100 eur mesačne zvýšiť hrubú mesačnú mzdu 360-tis. pracovníkom vo verejnej správe na obdobie 10 rokov. Takže ešte raz, o 100 eur mesačne 360-tis. ľuďom vo verejnej správe na obdobie 10 rokov. Tak to bolo zopár takých ekvivalentov, takých porovnaní, čo všetko môže krajina, ako je Slovensko, urobiť za 4 mld. eur. Opakujem ešte raz, teraz nepolemizujem o tom, aká časť tejto sumy sa podarí vláde Roberta Fica do konca tohto roku vyčerpať.
Povedzme si na úvod teraz, čo predchádzalo tomu, že sme sa dostali do dnešného bodu a že sme si takpovediac vynútili to historické oznámenie predsedu parlamentu Petra Pellegriniho z minulého týždňa, keď oznámil, že na jeho vlastnú iniciatívu zaraďuje do programu 51. schôdze Národnej rady bod o čerpaní eurofondov. To nie je výsledok iniciatívy Petra Pellegriniho, myslím, že celkom neúspešne sa to snažil zahrať a bol neúspešný v tejto hre aj ako herec. Čo tomu všetko predchádzalo? Už 5. mája 2015 som na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet navrhol uznesenie, aby vláda Slovenskej republiky priniesla správu o čerpaní eurofondov na finančný výbor. Nechcel som ťahať túto správu na plénum Národnej rady. Je to veľmi robustná téma, je to veľmi komplikovaná téma a keďže sme sa chceli baviť s kolegami o vecných argumentoch, tak by nám úplne bola bývala postačovala táto správa na finančnom výbore. S úsmevom na tvári všetci členovia finančného výboru za stranu SMER - sociálna demokracia tento návrh uznesenia zamietli.
Urobil som druhý pokus, a síce, navrhol som na tom istom výbore pre financie a rozpočet 5. mája, aby bolo schválené uznesenie, ktorým by bola zriadená komisia pre krízový manažment eurofondov pri výbore pre financie a rozpočet. Opäť to nebol pokus ťahať túto tému pod, alebo pred balkón, pred médiá, ani do pléna Národnej rady.
Prečo som navrhoval zriadenie tejto krízovej monitorovacej komisie pri finančnom výbore parlamentu? Dôvod bol úplne prostý. Mnohí z vás, ktorí sedeli v tomto parlamente v uplynulom volebnom období, si budú pamätať zlyhanie finančnej správy. Budem stručný, Mikloš Mikulčík, kľakol na kolená informačný systém na finančnej správe. Mnohí z vás, ktorí boli poslancami v uplynulom volebnom období, si rovnako budú pamätať, že som sa stal vtedy predsedom monitorovacieho výboru pre kolaps finančnej správy, dostal som do ruky dekrét od vtedajšieho prezidenta Gašparoviča, ktorý mi udelil v prítomnosti Ivety Radičovej a bol som vtedy v jednej skupine v koaličnom zoskupení poslancov vlády Ivety Radičovej. Ale išlo mi o vec. Tak som bol predsedom tohto minitorovacieho výboru.
Presne taký istý a robustnejší problém je v oblasti čerpania eurofondov, preto som navrhol zriadenie krízovej monitorovacej komisie pri finančnom výbore parlamentu. Opäť tento druhý návrh, tento druhý krok bol poslancami za stranu SMER - sociálna demokracia s úsmevom na tvári odmietnutý. Bola v tom čistá politika, ale túto výzvu, túto hodenú rukavicu som zodvihol a preto som navrhol, keď sme schvaľovali program tejto 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, doplnenie bodu programu práve o spomínanú správu vlády o čerpaní eurofondov. To bolo, myslím, v uplynulý týždeň v utorok, keď začínala táto schôdza. Všetci sediaci po mojej ľavej ruke, teda z môjho pohľadu 80, neviem koľko prítomných pánov poslancov za SMER tento návrh na doplnenie bodu programu zamietlo. Tak potom neostávalo nič iné, len sme sa dali dokopy, iniciatíva prvá vzišla v spojitosti s klubom KDH a s klubom poslancov za MOST - HÍD. Trvalo nám niekoľko málo hodín a vyzbieral som 62 podpisov poslancov opozície.
Prosím vás pekne, to je viac, ako sa podpísalo pod návrh kandidáta na predsedu NKÚ Maroša Žilinku. Šesťdesiatdva podpisov, tu sú, môžete si ich spočítať a skontrolovať.
Prečo o tom hovorím? Až toto bol ten kľúčový, ten moment, ktorý rozpohyboval aj predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho a povedal si, no nedáme tej opozícii nejakú veľkú mediálnu šancu, nebudeme predsa hovoriť o eurofondoch v parlamente na návrh opozície, na základe zvolania mimoriadnej schôdze parlamentu, veď to zahráme tak šikovne mediálne, že to my, vládna strana ústami predsedu Petra Pellegriniho, my navrhneme ten bod do programu.
Ja sa pýtam, čo sa udialo za niekoľko málo dní, za 10 dní, keď som v utorok minulý týždeň navrhoval doplnenie bodu programu? Všetci ste to zamietli. Uplynulo 10 dní a Peter Pellegrini to navrhol nakoniec sám. Veď tá hodina pravdy, tá hodina H vždy jedného dňa príde skôr alebo neskôr. Takže toto boli 3 kľúčové kroky, ktoré predchádzali vôbec skutočnosti, že dnes stojíme tu, alebo sedíme v tejto sále a môžeme o tejto téme vecne diskutovať.
Dámy a páni, chcem povedať, že situácia v čerpaní eurofondov na Slovensku je skutočne katastrofálna. Môže hovoriť pán podpredseda vlády pán minister Vážny, čo chce vo svojej správe o tom, keď tu premietal pred chvíľočkou v úvodnom slove grafy o zazmluvnení, o kontrahovaní, o počte výziev, koľko bolo výziev urobených za tej, za onej vlády, holé čísla hovoria ale niečo úplne iné. To, že tá situácia je vážna, to vie opozícia, to vie tých 62 kolegov, ktorí podpísali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. To, že situácia je vážna, to vedia aj členovia vlády Roberta Fica a to, že situácia je vážna, to vie aj samotný premiér Robert Fico. O to viac ma udivuje, dámy a páni zo SMER-u - sociálnej demokracie, že ste tak arogantným spôsobom zamietli ten môj pokus č. 1, 2 a 3, čiže diskutovať o tom na finančnom výbore, to ste nepovažovali za nutné, dnes sme tu nemuseli dva dni hovoriť o eurofondoch v pléne pred médiami, zriadiť krízový monitorovací výbor, aj to ste odmietli, zaradiť tento bod do programu 51. schôdze, aj to ste odmietli, až keď ste videli 62 podpisov, vtedy ste sa rozpohybovali. To ma naozaj, naozaj mrzí.
Druhý moment, ktorý ma vyrušuje, je ten, že premiér Robert Fico veľmi správne cítiac, že politickú zodpovednosť za katastrofálnu situáciu v čerpaní eurofondov, o čom budem o chvíľočku hovoriť, nesie len a len on. Strešnú, on je vrchol pyramídy, strešnú politickú zodpovednosť má premiér Robert Fico. Je obdivuhodné, akým spôsobom strčil hlavu do piesku a vystrčil pred seba taký ochranný štít, na čelo ktorého postavil vicepremiéra, podpredsedu vlády pána ministra Vážneho. Ten bol včera vo finančnom výbore odprezentovať správu vlády o čerpaní eurofondov. Nebudem hovoriť celé názvy toho dokumentu, to bola správa o implementácii štrukturálny fondov a kohézneho fondu na obdobie rokov 2007 až 2013, a ten istý podpredseda vlády minister Vážny prezentoval túto správu aj dnes v pléne.
Mne je vás, a som rád, že ste prišli do sály, pán podpredseda vlády, mne je vás človečensky, osobne naozaj úprimne veľmi, veľmi ľúto. Poviem vám prečo. Strešnú politickú zodpovednosť za katastrofálnu situáciu čerpania eurofondov z obdobia 2007 až 2013, nenesie pán podpredseda vlády Vážny. Ak nejakú politickú zodpovednosť alebo nejakú časť tejto politickej zodpovednosti nesie, tak to je tak, tipoval by som, v objeme 1/12, alebo koľko bolo operačných programov v období prvej Ficovej vlády. Vtedy bol pán minister Vážny ministrom dopravy a ak niesol za niečo politickú zodpovednosť, tak to bolo za čerpanie finančných prostriedkov z operačného programu Doprava. Nič viac a nič menej.
Preto mi to nedáva ani tú elementárnu logiku, prečo sa stal teraz a prevzal na seba tú nevďačnú úlohu osobného ochranného štítu premiéra Fica. Ja som očakával, že dnes príde naozaj túto správu do pléna predniesť Robert Fico. Preto som aj môj príspevok do rozpravy k tomuto bodu nazval Zlyhanie a klamstvá Roberta Fica v čerpaní eurofondov, a túto tézu, toto tvrdenie sa pokúsim doložiť na faktoch, ktoré vo svojom vystúpení teraz uvediem.
Dovoľte mi na úvod odcitovať jeden výrok, ktorý Robert Fico povedal už 23. apríla 2009, to znamená pred šiestimi rokmi, keď povedal, citujem: "Schopnosť vyčerpať eurofondy je pre mňa dôležitejšie ako vnútrokoaličné vzťahy." Vtedy mal nejaké problémy s koaličnými partnermi Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom a povedal túto historickú vetu, že nadradí nad problémy s koaličnými partnermi čerpanie eurofondov.
Druhý výrok povedal v lete 2012 po tom, čo opäť prevzal moc, tentokrát už sám bez koaličných partnerov a povedal, citujem: "Chcem prinútiť každého ministra, že mi vlastnou krvou podpíše, že minie prostriedky v rámci európskych fondov."
A teraz už ten tretí výrok, nemám zapísaný, tak ho budem voľne parafrázovať, to bola replika ministra Richtera, keď povedal premiérovi: "Ja budem potrebovať tej krvi dopumpovať." Obrazne chcel povedať, že on ešte je schopný a má kapacitu absorpčnú, vyčerpať viac ako, ako je potenciál, ako máme pridelené prostriedky z Európskej únie.
Tak sa teda pozrime, aká je skutočnosť po týchto veľkých, megalomanských vyhláseniach o vlastnej krvi a o tom, že nadradíme čerpanie eurofondov aj koaličným vzťahom vnútri koalície Fico, Slota, Mečiar. Vláda v tomto zložení, v tomto triumviráte hneď po nástupe k moci zrušila národný strategický referenčný rámec, ktorý vyrokovala na sklonku druhého obdobia vláda Mikuláša Dzurindu. Odôvodnenie bolo také celkom uveriteľné na prvé počutie, že sa pokúsi vláda Roberta Fica I. urobiť realokáciu, to znamená presun použitia prostriedkov medzi operačnými programami a bolo by to celkom legitímne, opakujem, to isté urobila aj vláda po nástupe, vláda Ivety Radičovej, bolo by to celkom legitímne, keby na tomto kroku nebolo Slovensko stratilo celý rok 2007.
Čo sa udialo v skutočnosti po vzniku vlády Roberta Fica v koalícii Fico, Slota, Mečiar, bolo na Slovensku, počúvajte dobre, osem operačných programov. Jedného dňa ráno sa pán premiér Fico zobudil a zistil katastrofálnu skutočnosť pre SMER, že šesť z týchto ôsmich operačných programov je pod kontrolou ministrov za Slovenskú národnú stranu. To sú holé nespochybniteľné fakta, poprosím potom pána podpredsedu Vážneho, aby ich v reakcii na moje vystúpenie vyvrátil, budem sa veľmi tešiť na vecnú diskusiu. Čiže šesť z ôsmich operačných programov v rukách ministrov za Slovenskú národnú stranu. Bolo potrebné teda zhodiť zo stola národný strategický, referenčný rámec a bolo potrebné vytvoriť tri nové operačné programy k tým ôsmim a pozrime sa na to, aké tri nové operačné programy vznikli.
Bol to OPIS, operačný program informatizácie spoločnosti. Kto ho gestoroval? Kto bol na čele riadiaceho orgánu? Vtedajší minister financií Jano Počiatek. Vznikol ďalší operačný program Zdravotníctvo. Kto ho gestoroval? Vterajší minister zdravotníctva pán Valentovič. Vznikol ďalší operačný problém, ktorý sa volal Konkurencia a hospodársky rast. Kto ho gestoroval? Vtedajší minister hospodárstva pán Ľubomír Jahnátek. Čiže vznikli k tým stavajúcim ôsmim tri nové operačné programy. Čuduj sa svete, všetky tri aditívne pridané operačné programy pod gesciou ministrov za stranu SMER - sociálna demokracia. Opäť, ešte raz podotýkam, v snahe a súc vedení len snahou pre objektivitu, bolo by to všetko legitímne, pokiaľ by dôsledkom tohto kroku nebol fakt, že za dvanásť mesiacov roka 2007 Slovensko nezakontrahovalo a nevyčerpalo ani jeden jediný cent. Ak sa budete niekto pozerať na štatistiku miery, to, čo hovorí kolega Počiatek, kolega Vážny, ak chcete čerpať, tak tomu musí predchádzať kontraktácia. Vy ste ani nezakontrahovali, ani nevyčerpali, ani jeden jediný cent za celý rok 2007. Tu sa niekde začína odvíjať klbko tej spomínanej tragédie v čerpaní eurofondov.
Pán minister Vážny, ale aj ďalší moji predrečníci išli po tej linke, ktorá mne osobne nie je celkom blízka, naša vláda, vaša vláda, čo urobili jedni, druhí, ale keď už ste hodili tú rukavicu, pán minister Vážny, tak ja ju opäť zodvihnem a chcem vám povedať, že počas tých siedmich rokov, to je obdobie 2007 až 2013, to je 84 mesiacov, 7 krát 12 je 84, 63 mesiacov z tých 84 bola pri moci vláda Roberta Fica, 21 mesiacov bola pri moci vláda Ivety Radičovej.
A teraz to kľúčové. Nie je podstatné, kto je ako dlho pri moci, podstatné je, čo za to obdobie, keď vládne, dokáže urobiť. Tak ak chcete, aj kontra, teda objem zakontrahovaný, aj objem čerpaný, tak prepočítané dáta s presnosťou na priemerný mesiac, priemerné tempo zazmluvnenia eurofondov počas vlády Ivety Radičovej, to je prepočítané na jeden mesiac, bolo o 26 % vyššie ako priemerné mesačné tempo zazmluvnenia za 63 mesiacov vlády Roberta Fica. Priemerné tempo čerpania eurofondov bolo za to isté obdobie, pán minister Vážny, o 94 % vyššie, priemerné mesačné tempo, lebo chceme zohľadniť to, že jedna skupina vládla 63 mesiacov a druhá skupina vládla 21 mesiacov, tak priemerné mesačné tempo čerpania bolo o 94 % vyššie, ako priemerné mesačné tempo čerpania za vlády Roberta Fica.
A teraz, ak dovolíte, veľa údajov, ktoré odzneli z úst mojich predrečníkov, boli údaje tri, štyri, päť, niektoré aj pol roka, šesť mesiacov staré. Ja vám dám, pán minister Vážny, k dispozícii údaje, ktoré sú aktualizované na dennej báze. To znamená, že doslova ten dokument, je to oficiálny dokument Európskej komisie, ktorý má názov, že je to percentuálne čerpanie fondov, ale paid in, to znamená tých fondov na kešovej, na hotovostnej báze, ktoré už boli preplatené v pomere k potenciálu alebo v pomere k tomu, čo bolo v príslušnej krajine pridelené na tých sedem rokov. A tieto údaje nesú názov, že This data is refreshed every twenty four hours, tieto dáta sú refrešované, upgradované každých 24 hodín.
Takže, dámy a páni, údaje, ktoré vám teraz uvediem, sú staré 24 hodín, sú zo včerajšieho popoludnia, tie údaje. Slovenská republika je v čerpaní eurofondov, ale aby sme sa rozumeli, pán minister Vážny, to nie sú tie eurofondy, ktoré ste podali na národnú audítovaciu jednotku, aby ich odobrila, ani na certifikačný orgán, ktoré sú niekde v pipe-line, ktoré niekde čakajú na schválenie v Bruseli, to sú eurofondy, ktoré na kešovom, hotovostnom princípe už má vo vrecku minister Peter Kažimír, už sú na príjmovej strane štátneho rozpočtu. Tak miera čerpania Slovenskej republiky je 62 %. Viete, aký je priemer Európskej únie? Osemdesiatdva percent, čiže o 20 percentuálnych bodov vyšší. Viete, kto lídruje tento rebríček? Estónsko, ktoré má mieru čerpania k včerajšiemu popoludniu na úrovni 95 %. Týchto premiantov, týchto lídrov je tu hneď niekoľko. Na druhom mieste je Portugalsko, 94 %. Na treťom mieste je Litva, 94 %. Na štvrtom mieste Fínsko, 93 %. Pokračuje Švédsko a Poľsko, 93 a 91 %. Dánsko 90 %, a čuduj sa svete, Helénska republika, po slovensky Grécko, má mieru čerpania eurofondov na úrovni 90 %. O čom sa chceme ešte ďalej baviť? To Slovensko, to úbohé Slovensko 62 %.
Prečo toto spomínam, pán minister Vážny? Hovorím to kvôli tomu, že nájdete v tej skupine premiantov, ktorí lídrujú tento rebríček, nielen silné, vyspelé, staré, členské štáty, ako je Švédsko, Fínsko, Dánsko a ďalších a nájdete na čele tohto rebríčka nové, členské krajiny, Litvu, Estónsko a ďalších. Estónsko dokonca ako absolútny líder so spomínanou sumou alebo mierou čerpania 95 %. Hovorím o tom preto, lebo v daných neoptimálnych podmienkach, a to budem s vami súhlasiť, celkom vzácne, že áno, podmienky čerpania eurofondov nie sú optimálne, je tam veľa byrokracie, ale pozor, nielen domácej byrokracie, ale aj byrokracie na strane Európskej komisie, ale viete, v čom je problém? Že tú istú mieru byrokracie, tú istú mieru prekážok, administratívnych, takých, onakých, predsa má aj Fínsko, aj Estónsko, aj Litva, aj ďalšie krajiny. Ja sa pýtam, ako je možné, že tieto krajiny dokážu v daných, neoptimálnych podmienkach dosahovať 95-percentné miery čerpania eurofondov? Čo sa stalo? Čo je za tým? A teraz neriešim, čo urobila jedna vláda alebo druhá vláda, toto je holý fakt. Opakujem, dáta staré 24 hodín. Rád vám ich odovzdám, alebo vám môžem preposlať potom link, lebo viem, že aj na mnohých vašich poradách pracujete s údajmi, ktoré sú niekoľko mesiacov staré. Takže skúsme pracovať s dátami, ktoré majú 24 hodín.
Celý ten príbeh nešťastný, a dnes musíme hovoriť naozaj o ekonomickej katastrofe v čerpaní eurofondov, odštartovala v princípe už Európska komisia v lete minulý rok, keď si spomínate na ten dnes už slávny list Waltera Deffaau, generálneho riaditeľa DG Regio, to znamená generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku, kedy nám oznámil, že Slovensko má suspendované, pozastavené čerpanie eurofondov. To oznámenie prišlo po tom, čo v novembri 2013 bol zahájený európsky audit z domáceho slovenského auditu a audítori európski došli s konštatovaním, že národný, domáci, slovenský audit čerpania eurofondov je nedôveryhodný. To netvrdíme my, v opozícii, to skonštatoval európsky audit, že máme nedôveryhodný domáci, slovenský audit. Tak bolo rozhodnuté o suspendovaní všetkých platieb z európskeho fondu regionálneho rozvoja.
To bolo pre mňa kľúčové, aj keď kritické, veľmi kritické poznanie, že som 7. októbra 2014, to sa bavíme o období spred siedmich mesiacov, presadil tentokrát a ďakujem všetkým poslancom za stranu SMER - sociálna demokracia na finančnom výbore, ktorí tiež hlasovali za toto uznesenie, presne má číslo 349, presadil som uznesenie, ktoré zaväzuje ministra Petra Kažimíra, aby na mesačných intervaloch predkladal finančnému výboru informácie o objeme neuhradených žiadostí o platbu, neuhradených súhrnných žiadostí o platbu, neuhradených korekciách čerpaní eurofondov. Nebyť schválenia tohto uznesenia, o ktorom sa potom dozvedel, že dnes možno aj minister Peter Kažimír ľutuje, že dal semafor zelený, že dal zelenú poslancom za SMER vo finančnom výbore, aby toto uznesenie prijali, nebyť tohto uznesenia, tak dnes ani celkom presne nemáme tú pokrievku na hrnci odokrytú a celkom nevieme nahliadnuť do toho hrnca, aká polievka sa tam varí.
Takže ešte raz, úprimne ďakujem aj poslancom za stranu SMER, že za tento návrh uznesenia 7. októbra 2014 hlasovali. Vďaka tomu, môžete vidieť teraz výsledok na týchto troch uvedených grafoch, ktoré o chvíľočku okomentujem.
Takže, ak sa nemýlim, tu po mojej pravej ruke máte prvý graf, ktorý hovorí o vývoji nepreplatených žiadostí o platbu a nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu. Nájdete tam dve zistenia. To prvé zistenie hovorí o tom, že z mesiaca na mesiac nám brutálne tieto čísla narastajú. Narastá nám aj objem nepreplatených žiadostí o platbu, narastá nám aj objem nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu, ktorý dosiahol už katastrofálne číslo k 22. aprílu - 990 mil. eur.
Z tých 990 mil. eur, a to nie je môj údaj, to je oficiálny údaj Ministerstva financií Slovenskej republiky, 661 mil. eur pripadá na sedem zablokovaných operačných programov. Čiže ak budete hľadať rozdiel medzi číslami 661 a 990, je tam istý ten gap, tá medzera. To sú normálne, štandardné žiadosti o platbu, kde má, myslím, Brusel dva mesiace na to, aby rozhodol o ich preplatení alebo nepreplatení. Pripusťme, že všetky budú preplatené. Ale to, čo je pod tým, tých 661 mil. eur, to sú zablokované nepreplatené žiadosti o platbu, ktoré rezultujú priamo z dôvodov zablokovaných siedmich operačných programov. To sme si vyjasnili včera na finančnom výbore. Ministerstvo financií vo svojom liste hovorí, že je zablokovaných sedem operákov k dnešnému dňu, minister Vážny hovorí, že päť. Potom došlo k tomu rozriešeniu toho rébusu, že dva operačné programy sú čiastočne zablokované, na tom sme sa zhodli.
Druhé zistenie je, že medzimesačne nám tento objem nepreplatených žiadostí o platbu katastrofálne narastá. Čo na tom, že v liste ministra financií Petra Kažimíra každý mesiac, keďže musí tieto dáta predkladať finančnému výboru, sa dočítame, že objem zablokovaných alebo nepreplatených žiadostí o platbu bude postupne klesať tak, ako bude postupne sa dariť odblokovávať jednotlivé operačné programy, toľko z listu ministra Petra Kažimíra.
Tak sa pozrite na tú prvú tabuľu po mojej pravej ruke, ako nám to klesá. Pozrite sa na vývoj toho stĺpcového grafu. Klesá, či narastá? Myslím, že exaktný, len taký letmý pohľad bez znalosti ekonomiky jasne hovorí o tom, že nám to narastá a že nám to narastá lineárne.
Tretie zistenie, som stále u údajov, ktoré hovoria o nepreplatených žiadostiach o platbu, hovorí o tom, že najväčší objem nepreplatených žiadostí práve vďaka zablokovaným siedmim operačným programom máme v oblasti troch operačných programov, a to je výskum a vývoj 302 mil., informatizácia spoločnosti 243 mil. a vzdelávanie 65 mil. eur. Toto konštatovanie je veľmi smutným konštatovaním pre krajinu obzvlášť preto, že všetko sú to operačné programy, ktoré sú pre malú krajinu, otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, pre krajinu s relatívne nízkou konkurencieschopnosťou ekonomiky sú veľmi kľúčové, veda, výskum, vzdelávanie a informatizácia. Takže máme najväčší objem zablokovaných platieb práve v najkľúčovejších operačných programoch.
A keď sa pozrieme na mieru čerpania, lebo úplne jedna vec sú zablokované platby a diametrálne inou témou sú, je miera čerpania, lepšie povedané miera nečerpania eurofondov, tak tie najnižšie miery čerpania máme opäť v operačných programoch, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku kľúčové, a to je konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Tam bola miera čerpania ešte na konci uplynulého roka 52 %, operačný program Vzdelávanie 61 %. Čiže tam, kde hovoríme o vsádzaní investícií na mladú generáciu, Slovensko potrebuje kapitál a Slovensko potrebuje talenty. Odkiaľ tie talenty vezmeme, ak nedokážeme čerpať eurofondy práve v operačnom programe Vzdelávanie, tam máme mieru čerpania, to je december 2014 - 61 %, teraz je o trošku, o trošku vyššia.
Hovorím o tom preto, lebo v roku 2009 v apríli bola na Slovensku, bola taká celkom médiami opomenutá konferencia, ktorá sa volala "Vedomostná spoločnosť HI-TECH Slovensko". A na tejto konferencii vystúpil vtedajší eurokomisár zo Slovinska, myslím, že Janez Potočnik, ktorý úplne jasne konštatoval, že Slovensko nevyužilo úplne svoj vedecký potenciál a že Európska únia sa už v roku 2002 zaviazala, že práve na oblasť vedy a výskumu do roku 2010 použije 3 % hrubého domáceho produktu. Viete, aký podiel HDP na investíciách do vedy a výskumu má Slovensko? Nula celá štyridsaťšesť percenta, čiže asi 1/10 toho, čo bol pôvodný záväzok Európskej únie dosiahnuť do roku 2010.
Ale posledná veta, neviem, či bude hlasovanie, pán predsedajúci, alebo nie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Bude, nech sa páči, teda poslednú vetu.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Posledná veta pred hlasovaním. Na strane druhej, práve rezort školstva na ministerstve školstva, ktoré gestoruje práve obidva operačné programy, narástol počet pracovníkov v eurofondoch o 200 ľudí. Čiže ministerstvo, rezort ministerstva školstva o 200 ľudí na problematiku čerpania eurofondov viac, napriek tomu patrí operačný program Vzdelávanie ale aj Veda a výskum k tým, ktoré zaostávajú v miere čerpania najviac.
Ak teda bude hlasovanie...

50.
Takže, ak dovolíte, vážený pán, pani predsedajúca, dámy a páni, vážený pán predkladateľ podpredseda vlády, vrátim sa k tomu bodu, kde som skončil, to bol komentár k objemu neplatených žiadostí o platbu a objem nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu dosiahol hrozivých 990 mil. eur, z toho 661 mil. eur rezultuje zo siedmich zablokovaných operačných programov, ktoré sú zablokované aj k dnešnému dňu.
Keď som sa obrátil listom na pani Majerovú na ministerstve financií, či sa nezapodieva aj domáci slovenský audit kvalifikovanými odhadmi, ako dopadne miera nečerpania eurofondov k ultimu tohto roka, ako dopadne objem korekcií ku koncu tohto roka, dostal som odpoveď, že takéto údaje nemá ministerstvo financií k dispozícii. Kto z vás niekedy riadil súkromnú firmu v súkromnom biznise, tak vie, že každý zodpovedný šéf zodpovednej súkromnej firmy pomaly na mesačnej báze, tí lepší na týždennej báze majú urobenú predikciu, ako skončí pre danú spoločnosť, pre obchodnú spoločnosť hospodársky rok k 31. 12. A tú svoju predikciu refrešujú vlastne každý mesiac, opakujem, tie lepšie spoločnosti každý týždeň. Naše ministerstvo financií ešte dnes nepovažuje za potrebné na konci mája zapodievať sa aspoň kvalifikovanými odhadmi, ako to celé dopadne k ultimu tohto roka. Pokiaľ ide o dosiahnutý progres v negociáciách o odblokovaní siedmich zablokovaných operačných programov, pokiaľ ide o mieru nevyčerpania eurofondov, pokiaľ ide o mieru korekcií, absolútne nikto v tejto krajine zo zodpovedných nemá záujem ani o túto predikciu.
A poviem vám prečo, pán minister Vážny. Dôvod je celkom prozaický a v tomto vás aj celkom človečensky chápem, pretože všetkým bude vyhovovať, všetkým zodpovedným, aby sa tieto údaje dostali na stôl po parlamentných voľbách 2016. To je úplne normálne, stačí to len priznať.
Takže, dámy a páni, zlyhanie Roberta Fica pri finančnom riadení eurofondov znamená pre krajinu dve veci. Po prvé, znamená pre krajinu stratu príležitostí a po druhé, spôsobuje Slovensku neodvrátiteľné ekonomické škody.
Prečo som dal ekonomickým škodám prívlastok neodvrátiteľné? Je to z toho dôvodu, že v oblasti eurofondov čerpanie pre krajinu nepozná právo na reparát. Žiadna členská krajina nemá možnosť opravy. Nemá druhú šancu, ak chcete, a toto tvrdenie podložím troma vecami.
Po prvé, to, čo nevyčerpáme do 31. decembra tohto roku, to Slovensku definitívne prepadne. Ja chápem, že v správe pán minister Vážny uvádza finančné nástroje, to budú tie nevyčerpané eurofondy, ktoré by sa mali použiť na projekt JESSICA na napumpovanie fondu rozvoja bývania alebo na finančné nástroje, myslím, že kedysi bola aj úvaha o nadopumpovaní Slovenského investičného holdingu, ak sa nemýlim. Len nebuďme snílkovia, buďme realisti, stojme obidvoma nohami pevne na zemi a povedzme si celkom úprimne, že potrebujeme do konca tohto roku vyčerpať sumu približne 3,5 mld. eur. Nechcite nám nikto z vás nahovoriť, že túto sumu dokážete vyčerpať napríklad v tom spomínanom fonde rozvoja bývania.
Druhé, druhý argument, prečo tvrdím, že zlyhanie Roberta Fica v oblasti čerpania eurofondov spôsobuje krajine neodvrátiteľné ekonomické škody, je ten, že aj tie projekty, ktoré do 31. decembra tohto roku nebudú sfinalizované, odovzdané, skolaudované, prestrihnutá páska, tak u tých projektov budú musieť majitelia tých projektov vrátiť aj tie peniaze, ktoré už doposiaľ na daný projekt vyčerpali.
Poviem príklad. Vy ste použili včera na finančnom výbore taký príklad sústružníka, ktorý chce 50-tisícový sústruh z eurofondov, čo znamená nenávratnú pomoc zo štrukturálnych fondov. Ak, pripusťme, že niekto robí takýto relatívne malý projekt modelovo za 300-tis. eur a pripusťme, že už vyčerpal 180-tis. eur, ak ten projekt nedokončí do 31. decembra, tak nielenže nedostane zaplatený ten zvyšok 120-tis. eur, ale bude musieť vrátiť aj tých 180-tis. eur, čiže inými slovami, citujem ministra Vážneho: "dokončí si ten projekt, ale za svoje".
Na tom by, dámy a páni, nebolo absolútne nič zlé, pokiaľ by tým, kto na to doplatí, bola súkromná osoba. Obchodná spoločnosť vstúpila so žiadosťou do europrojektu, nedokázala ho dokončiť do konca programovacieho obdobia, tak ho dokončí, ale za svoje.
Ja sa pýtam ale, čo urobíte v prípade, ak tým aunerom, ak tým vlastníkom toho projektu je subjekt verejnej správy? Čo v takomto prípade? Za čo to dokončí, nielen za čo to dokončí, ale bude musieť vrátiť aj tie prostriedky, ktoré už vyčerpal subjekt verejnej správy? Typický príklad - slovenský štatistický úrad, 22 mil. eur. Čo urobila pani Benkovičová, šéfka slovenského štatistického úradu? Urobila jednu možnože chybu a určite nebolo to príjemné ani premiérovi Robertovi Ficovi, zavesila na oficiálnu stránku slovenského štatistického úradu súbor 16-tich projektov z operačného programu Informatizácia spoločnosti v celkovej sume 430 eur, chcela ukázať, že nielen my sme zlí na štatistickom úrade, aj ostatní majú problémy, a uviedla tam dole, pod tú tabuľku excelovskú, takú vážnu vetu, miera korekcií plošne uplatňovaná nad všetkými 16-timi projektami je vo výške 25 %.
A teraz ja sa pýtam dve otázky, pán minister Vážny, 25 % zo 430 mil. je približne 110 mil. eur. Tak som teda hľadal objem korekcií v OPIS-e, v operačnom programe Informatizácie spoločnosti z oficiálnych dát, z oficiálnych štatistík ministerstva financií na základe uznesenia, ktoré som navrhol a ktoré bolo schválené aj poslancami SMER-u v októbri minulý rok a tam som našiel, že celkový objem korekcií, to sú tie údaje tuto priamo podo mnou v strede, ktoré vidíte, je k dnešnému dňu vo výške 293 mil., to sú korekcie voči zdrojom Európskej únie, aj korekcie voči zdrojom zo štátneho rozpočtu. Čiže zaokrúhlime si to na sumu 300 mil. eur, ale keď tam budete hľadať položkovité členenie podľa operačných programov, tak sa dozviete, že v OPIS-e sú korekcie len vo výške 2,3 mil. eur; 1,9 voči zdrojom EÚ a nejakých 300-tis. voči zdrojom štátneho rozpočtu. Čiže niečo málo cez 2 mil. eur.
Ja sa teda pýtam, odkiaľ došla pani Benkovičová k záveru, že v 16. projektoch operačného programu Informatizácia spoločnosti majú byť korekcie plošné 25 %, a to je vo výške 110 mil. eur, keď ten istý údaj v oficiálnych štatistikách ministerstva financií figuruje vo výške 2,3 mil. eur? Aký je rozdiel medzi stovkou a dvojkou? Päťdesiatnásobný. Kde sa nám zrodil takýto brutálny rozdiel?
A ja vám odpoviem na to, pán minister Vážny. Ten rozdiel spočíva v tom, v dvoch veciach. Po prvé, to, čo uvádza štatistický úrad na svojej stránke, tie 25-percentné plošné korekcie v OPIS-e a tých 110 mil. eur, to sú korekcie, ktoré ešte neboli notifikované zo strany Európskej komisie. To bola len marketingová chabá snaha pani Benkovičovej ukázať, že ja 22 miliónov? Však aj druhí, pozrite sa, 16 projektov, však aj ostatní majú prúser, nielen ja. A celý prúser sa volá 110 mil. eur korekcií. Na mňa v štatistickom úrade pripadá 22 miliónov. Chcela toto marketingovo dosiahnuť. Bola to chabá snaha.
No len, bolo by to naozaj komické, keby to nebolo tragické. Keď toto mal vysvetlil Robert Fico v Dialógoch Slovenského rozhlasu u Dobšinského, tak povedal: "Viete, kvôli čomu to je? Domáce pravidlá auditu na Slovensku sú prísnejšie, ako tie bruselské. To je ten dôvod, viete. To my sme len takí prísnejší, jak v tom Bruseli, no tak, tak preto to tak je." No jasné, laická verejnosť zaťapuškala a povedala hurá, premiér nám to teraz tak vysvetlil. Nieže sme zlí, že my sme pochybili na Slovensku, my sme naopak prísnejší, my sme konzervatívnejší. My podnikáme s eurofondami obozretnejšie, ako kážu bruselské pravidlá.
No a teraz, ako dopadla tá kauza štatistického úradu? Dopadla tak, že pani Benkovičová nemôže zaplatiť 22 mil. eur, lebo to sú peniaze, ktoré už dostal zhotoviteľ projektu, bol to nejaký IT projekt na štatistike. Ten zhotoviteľ tie peniaze dostal, len Brusel nám ich nepreplatil. Tak teraz, čo s nimi? No nemôže štatistický úrad vyhlásiť, preboha, konkurz sám na seba, nie? Kto nám bude spočítavať výsledky parlamentných volieb v marci 2016? No tak štatistický úrad nemá vo vlastnej rozpočtovej kapitole len tak navyše 22 mil., z čoho by to uhradil. Čo urobí? Požiada - a myslím, že už aj požiadal - Ministerstvo financií o splátkový kalendár.
No len nedajme sa opäť učičíkať, tak ako sa to snaží Robert Fico urobiť voči laickej verejnosti. Nielenže sme nedokázali využiť 22 mil. eur zo zdrojov Európskej únie, ale navyše ich formou splátkového kalendára dostane pani Benkovičová zo zdrojov štátneho rozpočtu. A to sú tie peniaze, o ktorých kolega Hlina hovoril vo faktických na niektorých mojich predrečníkov, ktoré mohli byť použité na zvýšenie platov učiteľov, zdravotných sestier a tak ďalej a tak ďalej. Toto nemal odvahu priznať premiér Fico v Sobotných dialógoch u Dobšinského, ale naopak sa tváril v domnení, že eurofondom na Slovensku takmer nikto nerozumie, že to len tie naše slovenské pravidlá sú prísnejšie.
A druhé, ešte smutnejšie konštatovanie je to, že existujú na Slovensku, prosím vás, projekty, ktoré prapôvodne boli požadované a začali sa realizovať ako projekty kryté z nenávratnej pomoci zo štrukturálnych alebo kohéznych fondov a potom, čo ste zistili, že po takomto prúseri, ktorý nastal, nemá absolútne najmenšiu šancu, že to Brusel preplatí, tak ste ani o to preplatenie nepožiadali. To znamená, ak vidíte údaje tuto podo mnou na tomto grafe, to je ten narastajúci objem korekcií, tak tam nenájdete úplne všetky zlyhania. A toto nie je ešte zďaleka to pravé, nie krivé, ale rovné zrkadlo, ako vyzerá objem finančných korekcií v prípade eurofondov na Slovensku.
Pretože vy už keď máte ten ciťák, že toto vám Brusel nepreplatí, tak to ani neputuje do rúk pani Majerovej na ministerstve financií, neputuje to vôbec do Bruselu, jednoducho sa to neobjaví v tom prvom grafe a to sú nepreplatené žiadosti o platbu. Vy to ani do toho Bruselu už pre istotu nepošlete. No však to zaplatí subjekt, v tomto prípade štatistický úrad z vlastných zdrojov, z vlastnej kapitoly. A ten subjekt peniaze nemá. Konkurz na seba vyhlásiť nemôže, no tak požiada o peniažky ministra Kažimíra. Ani on nemá takéto peniaze naporúdzi zajtra, no tak si pripravíme splátkový kalendár, rozbalíme to do niekoľkátich rokov. No ale zaplatia to, pán Vážny, aj vaše deti, aj vaši vnuci zo svojich daní, keď raz budú dospelí a budú zarábať peniaze. To je proste holá pravda, to je tak.
No a posledný argument, prečo tvrdím, že zlyhanie Roberta Fica v oblasti eurofondov znamená nevyužitie potencionálu pre krajinu a súčasne znamená neodvrátiteľné ekonomické škody, hovorím preto neodvrátiteľné, a to je ten tretí argument, to je ten, že po roku 2020 sa Slovenská republika stane čistým platcom. Čiže tak, ako máme dnes tú netto pozíciu, aj dnes platíme do Európskej únie, ale keď si zoberieme brutto príjmy, brutto platby a urobíme netto pozíciu, tak dnes sme čistý prijímateľ. Po roku 2020 budeme čistým platcom. O to je to konštatovanie a všetky konštatovania v mojom vystúpení sú o to alarmujúcejšie.
To, čo vidíte na tom grafe po mojej pravici, to sú tie zablokované žiadosti o platbu. Tam si treba uvedomiť, lebo bola neskonalá polemika, dokonca na finančnom výbore, čo som bol šokovaný, že členovia finančného výboru v tom nemajú jasno, aký má toto dopad na štátny rozpočet? Až nakoniec sme sa dopátrali aj oficiálneho stanoviska ministerstva financií, ktoré jasne potvrdilo, že zablokované žiadosti o platbu spôsobujú nelikviditu programových účtov jednotlivých operačných programov a to má priamy negatívny dopad na hotovostné toky štátneho rozpočtu.
Inými slovami, ak si zoberiete cash flow hotovostné toky, tak dnes štátnemu rozpočtu chýba 990 mil. eur. To je objem nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu, podčiarkujem ešte raz, s priamym dopadom na hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Tá suma 990 mil. eur nie je uhrádzaná do príjmov jednotlivých kapitol a v princípe platí, že má potenciál sa táto suma znižovať, ale len v prípade, že dôjde k progresu v negociácii riadiacich orgánov, pokiaľ ide o odblokovanie spomínaných siedmich operačných programov.
Ja sa chcem opýtať, pán minister Vážny, skúste potom vo svojej reakcii povedať plénu, povedať poslancom, ako vy odhadujete spomínaný progres? Kedy očakávate, ktoré operačné programy budú odblokované? Hovorím o tých piatich kľúčových, tie dva sme sa zhodli, že sú zablokované čiastočne. Hovorím o tých piatich kľúčových. A to je opäť ten problém, že na Slovensku sú tie pašalíky rozdané tak, že máme, myslím, 12 alebo 13 operačných programov, nad nimi je 13 riadiacich orgánov, no a každý si chce utrhnúť to svoje. A už zďaleka neplatí len to, čo za vlády Roberta Fica I., kedy jedného dňa, ako som spomínal, sa premiér zobudil a zistil, že máme operačných programov osem a z toho šesť je pod kontrolou Slovenskej národnej strany alebo ministrov za SNS. Tak sa rýchlo vyrobili ďalšie tri nové operačné programy. Čuduj sa svete, všetky tie tri nové skončili v kompetencii ministrov za SMER - sociálnu demokraciu.
No ale dnes je situácia podobná. Nedajme sa pomýliť tým, že máme vládu jednej strany, vládu SMER-u, pretože aj vnútri tejto jednej strany, jedinečnej strany, sa nachádzajú záujmové skupiny. Povráva sa tu, že košická skupina, bratislavská skupina, taká skupina. Čiže opäť, Slovensko sa nepohne, a tu chcem varovať, ani pre obdobie rokov 2014 - 2020 sa nepohne dopredu s problémom neefektívneho čerpania alebo, ak chcete, neschopnosti vyčerpať eurofondy až dovtedy, kým nebude celý proces finančného riadenia eurofondov sústredený, zcentralizovaný do jedného jediného bodu. Nech tam pracuje dvanásť riadiacich orgánov, pretože každý operačný program má nad sebou strechu, riadiaci orgán, ale nech sú tie riadiace orgány zcentralizované do jedného bodu. Vtedy bude riadenie, finančné riadenie eurofondov plne profesionálne a vtedy bude aj minimalizovaný priestor pre korupciu alebo, ak chcete, pre uspokojovanie ekonomických záujmov rôznych záujmových skupín, ktoré, podčiarkujem, existujú aj v single party, aj v jednej strane SMER. Čiže to nebol len problém toho triumvirátu Fico, Slota, Mečiar.
Keď sa pozrieme na korekcie, ktoré sú tu podo mnou, to je tá výška zhruba 293 mil. eur, tak treba rovnako skonštatovať, že toto sú peniaze, ktoré sú pre Slovenskú republiku nenávratne stratené. A to je druhé klamstvo Roberta Fica, ak tvrdil, opäť v historických Dialógoch Slovenského rozhlasu u pána Dobšinského, keď povedal: "Aké prepadnutia? Aké korekcie? Všetky peniaze sú", citujem Roberta Fica, "na jednej kope. Slovensko nič nestratí, Slovensko o nič nepríde, všetko je na jednej kope." No nie je to tak. Tie korekcie, je priamo uvedená veta v liste Waltera Deffaau z leta minulého roka, ktorá hovorí o tom, že nemôžete tie peniaze použiť na tie operačné osi, v ktorých došlo v minulosti k systémovému zlyhaniu. To je proste jednoducho nemožné. To je holý fakt.
A na strane druhej ešte platí navyše, že tieto korekcie, opakujem opäť, majú priamy negatívny dopad na hotovostné toky, na hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Opäť holý fakt. Len ja rozumiem tomu, že premiér sa opäť spolieha, že poslucháči Sobotných dialógov, nazvime to, 90% z nich je laická verejnosť a tá sa zavádza pomerne rýchlo a pomerne jednoducho a pomerne s ľahkosťou. Niektorý z českých filozofov povedal "s lehkostí bytí", hej? Proste on to tak, tak povie elegantne. (Reakcia z pléna.) Áno, ja budem veľmi sa tešiť na pani primátorku Humenného pani Vaľovú, keď vo faktickej na moje vystúpenie povie, v čom som zavádzal a povie, v čom som hovoril fakticky nepravdu. Vidíte, akú ja mám, vidíte, akú ja mám ťažkú situáciu oproti vám? Alebo oproti premiérovi Ficovi, že ja vôbec nezavádzam. A hovoriť pravdu je niekedy brutálne ťažké, pani primátorka, brutálne ťažké. Ja som tiež východniar ako vy, ale hovoriť pravdu je niekedy veľmi ťažké, pretože pravda bolí.
A preto s tou neuveriteľnou lehkostí bytí sa ľahko skonštatuje, citujem premiéra Fica: "Aké prepadnutie? Čoho prepadnutie? Aká Benkovičová? Aký štatistický úrad? Akých 22 miliónov? My máme len prísnejšie pravidlá na Slovensku, ako má Brusel. Nič sa nestalo. A čo nám prepadne? Aké korekcie? Peniažky sú na jednej kope a to sú naše slovenské peniaze. Nikto o nich nepríde, oni sú na jednej kope." A preto som dnes dal cez médiá verejnú výzvu ministrovi Vážnemu. Počúvajte dobre, to hovorím aj vám teraz, pani primátorka. Ak nastane pravda, ak sa stane to, čo hovorí 15-stranová správa pána podpredsedu vlády, že za programové obdobie 2007 až 2013 Slovenská republika príde len o dvesto sedemdesiat, myslím, tri mil. eur, je tak, pán minister Vážny? Toto uvádzate v správe. Ak to takto dopadne, tak ja dávam do sazky celý môj osobný majetok. (Reakcia z pléna.) Do stávky, do stávky. Do stávky, aby nedošlo k nedorozumeniu, ktorý je promile, zlomkom majetku pána podpredsedu vlády. Ak je férový človek, nech tú stávku prijme. Ak si stojí za tým, čo napísal do tej svojej 15-stranovej správy, že Slovensko príde za programové obdobie sedem až trinásť o 273 mil. eur, tak uzatvorme túto stávku. Ja som pripravený tú stávku uzatvoriť.
Takže, pani primátorka, nechcem a je aj neinteligentné, aj nie celkom kóšer voči dáme diskutovať takto s vami z pléna. Opakujem, prihláste sa vo faktickej a povedzte jeden jediný fakt z môjho vystúpenia, v ktorom som klamal a zavádzal. Budete to mať veľmi zložité, dopredu upozorňujem, pretože všetky dáta, všetky open-sources dáta z otvorených zdrojov, ktoré som uvádzal, sú buď zo zdroja ministerstva financií alebo zo zdroja Európskej komisie. Toto je holý fakt.
Takže ešte raz teda zopakujem a vrátim sa k meritu veci. Peniaze, ktoré predstavujú korekcie, sú pre Slovensko definitívne stratené a navyše budú tieto korekcie, ak budú uplatňované voči subjektu verejnej správy, bude ich musieť dotknutý subjekt uhradiť z vlastnej kapitoly, teda zo štátneho rozpočtu a teda z daní nás všetkých. Takže to, čo sa nám tu snaží pomenovať pán minister Vážny v predloženej správe, to je naozaj len karikatúra efektívneho finančného riadenia eurofondov. To je naozaj karikatúra toho, ako by skutočne efektívne riadenie eurofondov malo vyzerať.
A čo je pre mňa poburujúce, že takéto zlyhanie dokáže nie Robert Fico, lebo vyslal ten svoj ľudský štít, na čelo ktorého postavil pána podpredsedu Vážneho, ktorý nemá vôbec nič spoločné s politickou zodpovednosťou za prúser z rokov sedem až trinásť. A keď nejakú má, tú zodpovednosť, tak len za rezort dopravy, keďže bol vtedy ministrom dopravy. Tak ešte aj táto správa sa snaží totálne zlyhanie predať ako úspech. V tej správe sa dočítate, že programové obdobie 7 až 13 dopadne presne tak, teraz parafrázujem texty tejto správy vašej, že dopadne presne tak, ako programové obdobie 2004 až 2006. Čiže Slovenská republika vyčerpá 100 %. Toto je tam v tej správe napísané. Zatiaľ čo tvrdenia, za ktorými si stojím, že nám prepadnú eurofondy, otázka už je len, či to bude miliarda, alebo 2 mld. eur, tie tvrdenia sú hneď v úvode tejto správy uvedené ako nepodložené, ako bohapusté špekulácie.
Ja sa teda pýtam, pán minister Vážny, vy ste opreli svoje tvrdenie, že vyčerpáme všetko, tak ako, tak úspešne, ako v rokoch 4 až 6, 2006? Ja sa pýtam, vy ste to svoje tvrdenie opreli o čo? O extrapoláciu grafov. Zobrali ste si tú rastúcu dynamiku, ja neviem, v roku 2012, 2013 a nejak ste sa tak spoľahli, že rovnaký priebeh bude mať tá krivka aj roku 2015. Tak o túto extrapoláciu toho grafu ste to opreli, plus ste tam doplnili to zatepľovanie budov, Jessicu a neviem, čo všetko, finančné nástroje a došli ste k poznaniu, že vyčerpáme všetko. A teraz moja otázka znie: chcete tvrdiť, že Slovenská republika vyčerpá aj tie peniaze, ktoré sú už dnes zaúčtované na korekciách? To je 293 mil. eur. No 244 voči zdrojom Európskej únie a 40 neviem koľko 3 mil. voči zdrojom štátneho rozpočtu, všetky čísla mám v hlave, takže môžeme kľudne takto diskutovať ďalej. Preto hovorím o celkových sumárnych korekciách, že aj tento priestor dokážeme na Slovensku vyčerpať? To nemyslíte snáď vážne, aj keď nosíte to slovíčko vo svojom priezvisku.
Skúste si potom pozrieť ešte raz ten list Waltera Deffaau, ktorý 30. júla použil také anglické slovo, že "can not be reused". Vám to poviem po slovensky, tieto peniaze nemôžu byť znova použité, to je to re-used, reused, nemôžu byť znovu použité na tie prioritné osi, v ktorých došlo k systémovému zlyhaniu. A keď na jednej strane, a teraz vám hovorím svoje úprimné argumenty, ktorými podkladám svoje tvrdenie, ak na jednej strane hovoríte nielen vy, ale aj pani Majerová na ministerstve financií, že nedisponujú predikciou, ako budú definitívne Bruselom potvrdené notifikované objemy korekcií, že kedy budú odblokované a či vôbec, a v akej miere bude odblokovaných tých sedem operačných programov, že týmito informáciami nedisponujú. Tak ja sa pýtam, z čoho potom vychádza to vaše tvrdenie, že výsledok bude happy, že budeme všetci spokojní a že vyčerpáme všetky eurofondy? A keby aj tie peniaze ostali na jednej kope, o ktorej tak hovorí zahmlievajúco premiér Robert Fico, tak aj tak tá kopa nevyužitých prostriedkov je neuveriteľne veľká, veľká, veľká, vy to viete. Môžeme sa tu sporiť, či sú to 3 mld., 3,5. Vo svojej správe uvádzate, že ku koncu apríla máme čerpanie v úrovni 8 miliárd. Už len to keď si pomerujete k sume 11,5 mld., čo je celkovo nárokovateľná naša suma, alebo záväzok, ako sa to zmluvne volá z Národného strategického referenčného rámca, tak už tu máte gab medzi osmičkou a jedenásť a polkou, už tu máte gab 3,5 mld. eur.
A teraz prichádzam na záver k tomu poslednému grafu, ktorý vidíte z môjho pohľadu po ľavej ruke. Minister Kažimír si naplánoval do štátneho rozpočtu len na tento rok, že do príjmov rozpočtu získa peniažky z Európskej únie v sume 3 272 mil. eur. Zaokrúhlime to pre krátkosť času 3,3 mld. eur. Aké je čerpanie na hotovostnej báze, na hotovostnom princípe k dnešnému dňu? To čerpanie je vo výške 344 miliónov. Podčiarkujem, na hotovostnom princípe.
To je, pán minister Vážny, to, čo Brusel Európska komisia nazýva paid, paid in, to sú už zaplatené, to sú peniažky v cashi a tie sa počítajú, viete, čo je v hotovosti doma, to sa počíta, lebo vy tu máte opäť iný údaj. Vy hovoríte vo svojej správe o tom, že tohto roku ste vyčerpali z celkového nárokovateľného balíka 11,5 mld., ste tohto roku vyčerpali, opravte ma, 516 mil. eur, tvrdíte a dokonca nie v správe, to ste upresnili ex post po zasadnutí finančného výboru, keď som sa vás na to pýtal, zatiaľ čo na hotovostnom princípe vykazuje ministerstvo financií, to je to, čo už je zaúčtované na príjmovej stránke rozpočtu, 344 mil. z celoročného plánu 3,3 miliardy. Preto hovorím, že tá miera čerpania, a to sa dostávame už ku ultimu mája, je niekde na úrovni 10-11 %. Opäť ďalší z kuchyne tvrdých, vodotesných argumentov, že máme problém. A ten problém je skutočne veľký.
No a keď sme hovorili o spomínanom, spomínanom štatistickom úrade, tak tu máme ešte jednu perličku, hovoril o nej môj predrečník kolega Paľo Zajac o modernizácii železničnej trate Váhovce, Trenčianska Teplá na rýchlosť, (reakcia z pléna) Zlatovce, pardon Váhovce, Zlatovce na rýchlosť 160 km/h a tak ďalej, 245 mil., alebo 243. Prosím vás pekne, teraz sa mi dostala do ruky, a všetci to budete v sále počuť prvýkrát, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou zastúpenou ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, oprávnený k podpisu Ing. Ján Počiatek a Železnicami Slovenskej republiky v skratke ŽSR, oprávnený k podpisu alebo štatutárny orgán Ing. Dušan Ševčík, generálny riaditeľ. Viete, čo hovorí tá zmluva? V čl. I hovorí o tom, že zmluvné strany, čiže zjednoduším, Počiatek so železnicami alebo ministerstvo dopravy so železnicami sa dohodlo na mimoriadnom ukončení zmluvy. Zmluva sa končí dňom nadobudnutia účinnosti tejto dohody.
A teraz, o čo ide v tej zmluve? V tej zmluve sa hráme o 95 mil. eur, 95 mil. eur na všetky schválené žiadosti o platbu podľa zmluvy za, v období 12. august 2013 do podpisu tejto dohody, na základe ktorých bol prijímateľom, prijímateľovi, to sú tie železnice, poskytnutý finančný príspevok vo výške 94 909-tis. a tak ďalej, čiže 95 mil. eur, sa hľadí ako na zrušené bez nároku na náhradu škody. Potrebujete ďalšie dôkazy o tom, že sme v prúseri celá krajina? Deväťdesiatpäť mil. eur podpísal pán minister Počiatek a pán Ing. Dušan Ševčík, bez náhrady škody. A pozor, toto, aby som bol ešte presný, pán kolega Zajac, to sa ani netýka tých, Zlatovce to boli? Trenčianska Teplá. To sa týka železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov. No to len, a už tu je na papieri zmluva bez náhrady škody. (Reakcia z pléna.) No len, no len teraz, no len teraz mi odpovedzte niekto na moju úprimnú otázku, 95 mil. v čudu. To znamená, projekt, ktorý mal byť financovaný z nenávratnej pomoci zo štrukturálnych fondov, vyfučal ako bublina. Počiatek sa dohodol, že nedá Ševčíkovi 95 mil. ako prijímateľovi, to sú železnice. A čo s tým teraz, pán minister? Kto to zaplatí? Vy ste boli minister dopravy, takže ten rezort poznáte dôverne a detailne. Kto tých 95 mil. eur zaplatí?
Už by som sa opakoval ako gramofón. Zaplatí to štátny rozpočet. Lebo prečo, lebo kapitola rezortu dopravy nemá zvyšných 95 mil., ktoré zajtra takto položí Počiatek na stôl. Tak to zaplatí štátny rozpočet. Tie peniaze 95 mil. nemá ani Kažimír, tak si podpíšu 5-ročný splátkový kalendár. A zase ideme a ideme ďalej, karavána ide ďalej, vlci či psy štekajú a bude, budú sa všetci zodpovední tešiť na okamih, že už bude po parlamentných voľbách, po 5. marci 2016. Potom začnú takéto zmluvy ešte len vyplavovať pomaličky, to more vyplaví jedného dňa tú špinu na breh. To je proste tak.
A úplne nad tým celým stojí moje pobúrenie, nad tým, že nikto na Slovensku za toto nenesie zodpovednosť, ani hmotnú, ani trestnoprávnu. My sme o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov hovorili už v roku 2010. Potom jeden z našich kolegov, vtedajších vládnych poslancov dokonca pripravil paragrafované znenie zákona o hmotnej zodpovednosti. Teraz, aby som bol presný, nie som právnik, ústavných alebo verejných činiteľov. Samozrejme, že nikdy to neuzrelo svetlo sveta, ale ja sa pýtam aj na druhú vec a tá je ešte kľúčovejšia, a to je zodpovednosť trestnoprávna.
Veď naozaj my tu diskutujeme o cétečku v Piešťanskej nemocnici, predražené, nepredražené, kde sa bavíme o 1 mil. eur toho rozdielu a tu sa bavíme o stá miliónoch. Ja som teraz ukázal jednu jedinú zmluvu za 95 mil. eur. Na zvýšenie miezd zdravotných sestier na Slovensku, bol som vtedy predsedom finančného výboru, sme hľadali 50 mil. eur, to je ročný objem na zvýšenie miezd zdravotných sestier a nakoniec sme ich nechali tezaurované, uložené vo VPS-ke, to je tá kapitola Všeobecnej pokladničnej správy, tam bolo tých 50 mil. eur, keď sme odchádzali z vlády. To len, aby ste si vedeli porovnať.
Čiže takýto jeden kostlivček za 95 mil. eur znamená dostatok zdrojov na dva roky na zvýšenie miezd zdravotných sestier. Bodka. A stále sa tu budeme presviedčať o tom, mňa naozaj akože išlo roztrhnúť, keď som počul to vystúpenie ministra Vážneho, ako je všetko v pohodičke, všetko vyčerpané na 100 %, keď tak maximálne tých 273 mil. bude prúser, a koľko urobila výziev jedna vláda, koľko výziev urobila druhá vláda, koľko je zakontrahovaných, tvrdíte 104 či 107 %, čiže my sme jak v komunizme, hej, tam sa tiež plány tak plnili na 120 %, na 130 %, ale veď toto, k tomuto keby sa teraz postavil, k tomuto rečníckemu pultu, predpokladám, že je v tejto budove Národnej rady minister dopravy Počiatek, aby nám došiel túto dohodu o zrušení bez náhrady vo výške 95 mil. medzi poskytovateľom ministerstvom dopravy cez eurofondy a prijímateľom Železnice Slovenskej republiky, keby toto nám došiel k rečníckemu pultu pán minister Ján Počiatek vysvetliť. A nielen okolnosti zase, kto za to môže, a tí a hentí za to môžu, ale čo s tým chcem robiť? Kto to zaplatí, pán minister Vážny, kto a z čoho to zaplatí? Toto sú problémy, (povedané so smiechom) tak sa to múdro volá v ekonómii, neefektívneho finančného riadenia eurofondov na Slovensku.
No a potom, keďže zhodli sme sa na tom, veľká väčšina, predpokladám, že naozaj situácia je vážna, tak potom sa dočkáme toho, že príde jedného dňa, to bolo minulý týždeň, kolega Viskupič tam bol na tom európskom výbore, prednesie podpredseda vlády Vážny správu o čerpaní eurofondov, ktorá je v rozsahu 1,5 strany. To, čo vidíte tu dole, to nech vás nemýli, to sú už moje rukou písané poznámky, hej? Jeden a pol A4, bavíme sa o programovacom období 20007 až 2013, bavíme sa o objeme 11,5 mld. eur a správa o využití prostriedkov má rozsah 1,5 strany, kde sa opäť konštatuje, ako je všetko kóšer, ako je všetko v poriadku, ako. Keď som sa pýtal na to ministra Vážneho na finančnom výbore, že to nemôže myslieť vážne, toto, to je sranda, nie? Tak odpoveď som dostal, že on by bol aj išiel in deep, hlbšie do detailu, aleže európsky výbor mu povedal, že to tak stačí na 1,5 strany a predpokladám, že to nepovedala tajomníčka výboru, predpokladám, že to povedal neomarxista Ľuboš Blaha, nie? No lebo však kto za európsky výbor má kompetenciu sa vyjadrovať? Kto má vyššiu kompetenciu sa vyjadrovať, ako predseda výboru? Tak to na Slovensku, prosím vás pekne, preto, ak hovorím, že čerpanie alebo finančné riadenie eurofondov na Slovensku je karikatúrou skutočne efektívneho riadenia, tak podkladám to napríklad aj týmto zážitkom. Jeden a pol stranová správa na európskom výbore. Nielen o možnosti pre krajinu za 11,5 mld. eur, ale aj o prúseri a o probléme, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame.
Vo vašej správe sa, pán minister, chválite tým, že zaviedli ste ex ante kontroly verejného obstarávania, ako vás za toto všetko pochválila Corina Cretu alebo Creta v prvom páde, myslím, že neviem, či dobre skloňujem to priezvisko, keď v marci cestovala po Slovensku. No ale ste zabudli pani Corinu Cretu informovať o tom, aké obrovské sumy máme na štatistickom úrade, kostlivčeka za 22 mil., Váhovce, Trenčianska Teplá 245 mil., či 243 miliónov. Tu máme ďalšiu zmluvu bez náhrady za 95 miliónov. Predpokladám, že o tomto ste s pani Corinou Cretou, Cretu nehovorili.
No, takže veľa sa hovorí a je to aj mediálne už taká sprofanovaná veta o chaotickom manažmente procesu koordinácie čerpania eurofondov. Ja uvediem sedem konkrétnych rýchlych príkladov, prečo podporujem toto tvrdenie, že ten manažment je naozaj chaotický.
Prvý dôvod. Boli tu hlúpe politické rozhodnutia a tých nebolo málo. Už o jednom z nich som hovoril, to prebudenie premiéra, osem operačných programov, všetky pod kontrolou SNS alebo šesť z nich, teda aby som bol presný. Šesť z tých ôsmich, treba niečo robiť, tak sa robilo, ale boli to i ďalšie,ďalšie rozhodnutia napríklad, že zmena centrálneho koordinačného orgánu z úradu vlády na ministerstvo dopravy, potom z ministerstva dopravy naspäť na úrad vlády, potom z úradu vlády naspäť na ministerstvo a takto to proste pendlovalo hore-dole. Prosím vás pekne, s týmto pendlujú aj úradníci a keď nependlujú, tak je to ešte o to horšie. Pretože, keď to presuniete z dopravy na úrad vlády, tak tam prídu noví úradníci a tí znova potrebujú nejaký čas na zaškolenie, aby sa ponorili do tej témy, aby vedeli profesionálne pracovať.
Druhý argument, prečo hovoríme o chaotickom manažmente eurofondov, zrušenie ministerstva pre výstavbu a regionálny rozvoj za prvej Ficovej vlády.
Pán minister Vážny, urobili ste to zákonom z januára 2010. Pripomínam, že to bol gestor celého operačného programu. To ministerstvo, ktoré ste zrušili pre výstavbu a regionálny rozvoj, bolo gestorom celého operačného programu regionálneho rozvoja. Vy ste ho zrušili. (Reakcia z pléna.) Aj celého, áno, národného strategického referenčného rámca, ktorého ste tiež potrebovali (povedané so smiechom) zrušiť. (Reakcie z pléna.) Áno, áno. No veď, no lebo 8 a 6, nie? Lebo 6 z 8 operačných programov ovládali ministri za Slovenskú národnú stranu.
Tretí argument. Zrušenie ministerstva životného prostredia. Čiže v tej dvojke ste zrušili ministerstvo pre výstavbu a regionálny rozvoj, ale v tej trojke, hovorím, tých argumentov bude sedem. Budú sa veľmi ťažko počúvať, pán minister, a ospravedlňujem sa, keď niekoho zdržiavam, ale toto je naozaj brutus ťažká téma a s veľmi robustným, negatívnym dopadom na Slovensko. Takže zrušenie ministerstva životného prostredia, ktoré bolo riadiacim orgánom pre operačný program Životné prostredie, tým istým zákonom z januára 2010, presun kompetencií na ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia a regionálneho rozvoja, lebo ministerstvo pre regionálny rozvoj ste zrušili tým istým zákonom (povedané so smiechom). Následné obnovenie, počúvajte ďalej, toto je naozaj, to je komiks, toto by nenapísal alebo nenakreslil ani Shooty do svojej karikatúry. To je naozaj komiks. Následne ste obnovili rezort k 1. novembru, takto, bol obnovený rezort k 1. novembru 2010 a znova to bolo presunuté kompetenčne naspäť, a to znamenalo nový riadiaci orgán, nové sprostredkovateľské orgány, keď zlyhali traja ministri životného prostredia za SNS. Všetci si to pamätáte. Premiér Fico vtedy odobral to ministerstvo jednému, druhému, tretiemu, myslím, že končil, nepamätám si všetky mená, Chrbet, neviem kto, podľa mňa posledný bol Medveď, ten rektor bývalej nejakej univerzity, myslím, z Banskej Bystrice, ak sa nemýlim, hej? Čiže bol, prosím? (Reakcia z pléna.) No, čiže bol jeden minister, druhý, tretí a potom Robert Fico povedal, tí SNS-áci, to sú ale zlodeji. Už nebudeme dávať štvrtého, my zrušíme celé ministerstvo. Naozaj, nehnevajte sa na mňa, vy za tieto konkrétne rozhodnutia nenesiete zodpovednosť, pán minister Vážny. Ale toto by nevymyslel ani Shooty vo svojej karikatúre. No a nakoniec ste teda ten rezort ministerstva životného prostredia odobrali SNS-ákom s tým, že ste ho celý zrušili. Opäť s katastrofálnym dopadom na čerpanie eurofondov, alebo lepšie povedané nečerpanie.
Štvrtý zo siedmich argumentov. Nedostatočne, ja viem, že sa ťažko počúva páni, ale hold, jak som sľúbil, že niekedy tá hodina pravdy musí prísť. Nedostatočné administratívne kapacity, lebo zhodneme sa na tom, že kvalitné čerpanie naozaj potrebuje stabilný počet úradníkov a navyše, a v tomto prípade im fandím, aj keď som brutálny zástanca šetrenia, ale títo ľudia musia byť dobre zaplatení. Ak nebudú dobre zaplatení, nebudú profesionálnym manažmentom a nebudú proste schopní plniť úlohy. Toto sa na Slovensku podceňuje naprieč všetkými vládami, naprieč všetkými vládami. Ľudia po roku, po dvoch spravidla odídu na lepšie platené miesta, spravidla do súkromnej sféry, ale čo je úplne zlé, a toto nazývam slovenská eurofondová mafia. Poviem vám jednu vlastnú skúsenosť, keď som jedného dňa navštívil jeden nemenovaný rezort a dotyčný pán mi hovorí, že keby si vo svojom okolí poznal niekoho, kto chce eurofondy, vieš, je ich veľa, potrebujeme proste dynamizovať to čerpanie, alebo ako vy to nazývate, zrýchľovať, tak tu máš, na túto firmu sa obráť. Viete, kto bol na tej vizitke? To isté priezvisko, ako mal ten pán, za ktorým som bol, len tam bola za priezviskom, že čiarka a ml., čiže to bol ten istý Ján Novák mladší. Čiže pracovník ministerstva má dospelého syna a ten dospelý syn má firmu, ktorá poskytuje poradenstvo pri čerpaní, teda pri projektoch financovaných z eurofondov.
A tu budem teraz naozaj veľmi objektívny, ale súčasne veľmi neúprosný. Táto slovenská eurofondová mafia pracuje častokrát aj mimo, a to hovorím objektívne, mimo dosahu a vplyvu najvyšších politických predstaviteľov, či už sú to ministri, premiér, alebo ktokoľvek iný. To sa naozaj za tie roky, sa vytvorila taká chobotnica, tých chápadiel má strašne veľa a ono to funguje. Mali sme tu tie Star EU a neviem ktoré, a Komjatice a neviem čo, neviem čo, ale ono to naozaj funguje toto. A opakujem ešte raz, a bude to fungovať dovtedy, kým totálne neprekopete systém finančného riadenia eurofondov a aby som bol dôsledný, ja mám na záver päť takýchto bodov, ktoré je nutné urobiť, poviem. Už nebudú mať dopad na roky 2007 - 2013, ale urobte ich, pán minister, teraz sa prihováram aj premiérovi Ficovi, urobte ich, lebo v rovnakom probléme bude Slovensko aj v rokoch 2014 - 2020.
Takže piaty argument chaotického manažmentu riadenia eurofondov je nestabilná a nekvalitná legislatíva najmä v oblasti verejného obstarávania. Tu sme sa na finančnom výbore s ministrom Vážnym zhodli. Sú to nedostatočné kontroly pri procesoch verejného obstarávania, preto ste aj zaviedli to ex ante teraz, kontrolovanie, čo spôsobuje potom následné korekcie, ktoré vidíte tuná podo mnou, v tej sume približujúcej sa k 300 mil. eur a tie potom musia byť následne vykryté zo štátneho rozpočtu.
Keď ale hovoríme o nestabilnej a nekvalitnej legislatíve, tak ja som opäť žasol, keď som počul aj z úst pána ministra Vážneho argument, že no, máme ten zlý zákon o verejnom obstarávaní a niektoré europrojekty sa realizovali podľa tohto zákona platného, schváleného, prijatého v Národnej rade, od dňa x-y bol účinný a potom prišli audítori z Bruselu a povedali, že nie, že to vám vyhodíme, to vám vyhodíme, lebo váš zákon o verejnom obstarávaní nie je v súlade s európskymi predpismi. Ale ja sa teraz pýtam, keď z tých deviatich rokov ste pri vláde sedem z nich, z tých deviatich rokoch ste sedem rokov pri vláde, kto nám zmení, a to súhlasím s tým vaším konštatovaním, jak ste popísali empiricky ten stav, ale kto vám zmení ten zákon o verejnom obstarávaní? Poliaci? Česi? Maďari? Však si ho musíme zmeniť my sami, nie? Nikto iný tú prácu za nás neurobí.
Šiesty argument podporujúci tézu o chaotickom manažmente eurofondov znie nasledovne. Na Slovensku máme príliš veľký počet riadiacich orgánov a následne, pozor, s tým je spojený aj príliš veľký počet sprostredkovateľských orgánov. Častokrát politické rozhodnutia, kedy každé ministerstvo na Slovensku musí mať, keď už nie svoj samostatný operačný program, tak minimálne sa chce podieľať aspoň čiastočne na niektorom z iných operačných programov. To je, bohužiaľ, (povedané so smiechom) tak a tá téza je nevyvrátiteľná, to je proste tak, ako som povedal, eurofondy na Slovensku sú jednou z posledných možností veľkej korupcie a tie pašalíky sa porozdávajú medzi tie rezorty a tie rezorty a riadiace orgány proste, ktoré na nich pracujú pre jednotlivé operačné programy, si neplnia tie svoje domáce úlohy a starajú sa len o to, aby tých kompetencií a peňazí na rozdávanie z eurofondov mali čo najviac. A tie záujmové skupiny, hovoril som, v pozadí existujú nielen medzi stranami, naprieč stranami, ako to bolo v tom triumviráte Mečiar - Slota - Fico, existujú tie záujmové a ekonomické skupiny aj vnútri jednej jedinečnej strany SMER - sociálna demokracia.
Siedma, siedmy a posledný argument, ktorý hovorí o chaotickom manažmente finančného riadenia eurofondov, je obrovská papierová administratíva, zložitosť procesov. Menia sa každú chvíľu proste tieto pravidlá. Tí koneční prijímatelia si musia naozaj potom najímať tie častokrát spriaznené subjekty, hovorili sme o tom Star EÚ a Komjatice, nebudem to rozoberať ďalej.
No, takže konštatujem dve veci. Po prvé, neschopnosť vlády v oblasti čerpania eurofondov spôsobuje nielen stratu príležitostí pre krajinu, to je holý fakt, ale je naozaj pre krajinu ekonomickou katastrofou a úplne najhoršie je, keď o tej neschopnosti vláda mlčí. Nebyť toho schváleného prijatého uznesenia vo finančnom výbore v októbri minulý rok, tak dodnes, ako som hovoril, pod tú pokrievku do toho hrnca nevidíme, aký je skutočný stav.
A keďže za mnou teraz sa odohráva taká príjemná zábava, veselá, chcem povedať nakoniec, že ak sa nás budúce generácie, ktoré prídu po nás, opýtajú, oco alebo dedo alebo pradedo, čo to boli tie eurofondy, tak ja som si pripravil odpoveď pre mojich vnukov. Ak sa dožijem, tak možno pravnukov, že, bohužiaľ, detičky a vnuci a pravnuci, vám ostalo už len jedno konštatovanie, že príbeh eurofondov na Slovensku bol po prvé, príbehom obrovskej korupcie a po druhé, príbehom stratených príležitostí pre krajinu. A tie generácie, ktoré prídu po nás, sa naozaj za toto budú môcť poďakovať len a len osobe, ktorá nesie politickú zodpovednosť, najvyššiu zodpovednosť, ak chcete strešnú zodpovednosť, to nie je tá osoba po mojej ľavej ruke. V rokoch 2007 - 2013 minister dopravy ak nejakú zodpovednosť niesol jednou dvanástinou, jedenástinou, štrnástinou za operačný program Dopravy ako vtedajší minister dopravy, ale tou jedinou zodpovednou osobou s najvyššou strešnou politickou zodpovednosťou je premiér Robert Fico.
No a keďže som sľúbil, pán minister Vážny, a verím, že ma teraz bude chvíľu počúvať aj pán minister financií, ktorý mal záväzok, ktorý mu uložila vláda Slovenskej republiky, ak sa nemýlim, do 15. mája predložiť správu o finančných nástrojoch, o finančnom riadení eurofondov, ale to sa týkalo 2014 - 2020, ďalšieho sedemročného programového obdobia, tak chcem uviesť vlastne päť kľúčových vecí, ktoré je potrebné čo najskôr implementovať a ktoré by sme si mali na Slovensku čo najskôr osvojiť, aby to naozaj, aby sme nemuseli opakovať aj v roku 2020 to, čo hovoríme dnes.
Po prvé je potrebné naozaj scentralizovať celý systém finančného riadenia, čiastočne som už vo vystúpení o tom hovoril, takže sa nebudem opakovať, dostať do jedného bodu všetkých dnes, neviem, koľko ich je, 12, 13 riadiacich orgánov, všetkých ich dostať do jedného bodu, celé to scentralizovať. Sú krajiny, ktoré to takto majú urobené a v tých krajinách to, čuduj sa svete, funguje. Dostanete tým hneď dve veci. Po prvé, zabránite tomu, aby tie eurofondy boli nástrojom tých pašalíkov a uspokojovania ekonomických záujmov rôznych záujmových skupín, lebo už to nebude - zrušíme také ministerstvo, vytvoríme onaké, potom vytvoríme ešte tretie a potom obnovíme to prvé, čo sme zrušili. Proste toto všetko nebude fungovať. Nebude možné, alebo bude minimálny priestor na uspokojovanie ekonomických záujmov ekonomických skupín. Bude to scentralizované do jedného jediného bodu a súčasne vyriešite aj druhú vec, a to je to, že sa podstatne zvýši tá profesionálna úroveň proste tých, toho celého aparátu, ktorý bude pod týmto jedným jediným bodom.
Prosím vás, nemýľte si to centralizovanie finančného systému riadenia eurofondov s dnešnou CKO, s dnešnou centrálnou koordinačnou jednotkou. Neviem, či vy tomu šéfujete, či... (Reakcia z pléna.) Jaj, vidíte, (povedané so smiechom) tá odpoveď je, že so - so, aj - aj. Metodicky. Nie, metodicky áno, metodicky áno, ale myslím, že tam je ešte jedna dôležitá figúra a tá sa volá pán Federič, nie? Či sa mýlim?
Páni, kto, kto šéfuje dnes centrálnej koordinačnej jednotke pre eurofondy na, lebo to je pod úradom vlády. Kto to je? A pán Vážny hovorí, že metodicky on a inak? Kto ešte? (Reakcia z pléna: Ja myslím, že pán Vážny má zodpovednosť za všetkých.) Preto som ho ľudsky naozaj poľutoval. Pamätáte si ešte, pred hlasovaním, keď vstúpil do miestnosti, že ľudsky mi ho je ľúto, že robí takýto ochranný štít premiérovi.
No takže nemýľme si to s CKO, nemýľme si tú centralizáciu finančného riadenia s centrálnou koordinačnou jednotkou. Mne sa jedná o to, aby riadiace orgány nie tak, ako je tomu dnes, boli rozsypané spravidla po jednotlivých rezortoch, ale aby všetky riadiace orgány boli scentralizované do jedného bodu a potom aspoň už nebude treba, Martin Poliačik, nikomu telefonovať a nikoho sa pýtať, potom tú figúru, ktorá je zodpovedná, vieme presne pomenovať. Tá má nohy a ruky, je z kostí a mäsa a je to úplne jasne identifikovateľná osoba, ktorá za to môže. Dnes, (reakcia z pléna), no čo môžeme teraz, akú politickú zodpovednosť adresovať podpredsedovi vlády pánovi Vážnemu? No žiadnu v princípe. Robertovi Ficovi? No ten sa tu neunúval vôbec prísť, keď už nechcel tu správu predniesť, no tak mohol prísť si aspoň vypočuť názory poslancov.
No druhé opatrenie, ktoré bolo by vhodné čo najskôr si osvojiť, je, lebo veľa sa hovorí zbyrokratizované procesy, už to nejdem rozobrať do detailov, je potrebné pokročiť výrazne, dosiahnuť výrazný pokrok v maximálnej elektronizácii a štandardizácii celého toho procesu. Aby každý, kto si bude na Slovensku nárokovať euro, alebo žiadať o eurofond, aby úplne presne vedel, čo - kedy - kde - na koho sa obrátiť, aby nepotreboval nad sebou alebo okolo seba niekoľko desiatok firiem Star EU a podobné a Komjatice a neviem, čo všetko s tým spojené. Proste potrebujeme tie procesy štandardizovať, elektronizovať, aby bolo úplne každému jasné, na čo má nárok, čo môže urobiť, na koho sa obrátiť, dokedy má dostať posúdenie, odpoveď atď. To je nežiaduce ale, dámy a páni, lebo to opäť minimalizuje priestor pre korupciu, že? Tak niežeby to páni za mnou, chcel som povedať dámy, ale ešte je tam jedna dáma, niežeby to dáma a páni za mnou nevedeli, ale opakujem, nie je na tom dostatočný, ani nie politický, ale ekonomický záujem, lebo to minimalizuje priestor pre korupciu.
Tretí kľúčový bod toho päťbodového plánu je, hovoril som o tom, odborná stabilita, dostatočné finančné ohodnotenie aparátu, otvorené konkurzy aj pre odborníkov z praxe, prísna kontrola konfliktu záujmov, to je ten otec a syn, čo som hovoril pred chvíľou, ten príbeh smutný, a prepojenie rôzne medzi riadiacimi pracovníkmi a politickými stranami a lobistami.
Štvrtý bod hovorí o profesionalizácii a účinnej kontrole procesov, hovorím teraz, pán minister Vážny, o tých spomínaných verejných obstarávaniach, že ten zákon nie je celkom dobrý, a že sú tu nekonečné spory, napádania neúspešných kandidátov, ale pozor, tento zákon vám napáda aj Brusel, aj Európska komisia, preto aj dokonca tie výberové konania, kde sa druhý, tretí v poradí neodvolal a neriešil to súdnou cestou a prebehli teda podľa nášho zákona o verejnom obstarávaní kóšer, aj tie boli napadnuté bruselským auditom a fondy neboli preplatené. Ale ešte raz sa pýtam, a kto nám ten zákon o verejnom obstarávaní zmení? Poliaci? Česi nám ho prídu zmeniť? Maďari? Nie, musíme si ho zmeniť my sami. Vládnete, ste tam sedem rokov z deviatich, dosť času na to, aby sme to zmenili. Takže nekecajme tu dva dni o kazítkach, ako Brixi s Martvoňom, riešme radšej veci, neriešením ktorých prichádza krajina o rozvojový potenciál a generácie po nás si vešajú na chrbát obrovský batoh záväzkov.
A v rámci toho štvrtého bodu ešte uvediem, čiastočne som to spomínal, hmotnú zodpovednosť dotknutých osôb a čo je veľmi dôležité, trestnoprávnu zodpovednosť. Sedí tu právnik Miro Kadúc. Verím, že potvrdí, čo hovorím. Dnešná legislatíva síce umožňuje riadiacemu orgánu, ak odhalí figúru, osobu, ktorá niečo spackala a vďaka tomuto nezákonnému konaniu sme prišli o eurofondy. Tak súčasná legislatíva umožňuje, aby pracovníci riadiaceho orgánu dali trestné oznámenie, aby sa vyvodili aj dôsledky v oblasti, v rovine trestnoprávnej, ale nemajú to riadiace orgány v platnej legislatíve ako povinnosť, majú to tam uvedené len ako možnosť. Načo by túto možnosť niekto využil, načo by si ľudia kompetentní v riadiacich orgánoch robili nepriateľov, veď to proste, na čo to je dobré? Veď treba odvládnuť štyri roky, zobrať batoh nie záväzkov, tie dáme tým deťom, vnúčatám, pravnúčatám. Zobrať batoh eur, korupčných, a ideme na dovolenku, nie?
Teda ešte raz hovorím, berme túto tému brutálne vážne, lebo to je, pán kolega Vážny, ak nám prepadne jedna miliarda, tak to je tisíc cétečiek, tisíc cétečiek. Dobre počítam? Miliarda má 3, 6, 9, núl, ak nám prepadne miliarda a v cétečku sme hovorili rozdiel medzi milión a 1,600 mil., niekde tam sme sa, rozdiel medzi 600-tis. a 1,600 mil., no tak je to tisíc cétečiek. Uvedomme si robustnosť toho rozmeru. Nezľahčujme to a nesnažme sa to vybaviť na výbore pre európske záležitosti jeden a pol stránkovým dokumentom. Alebo teda tým, premiérou toho optimizmu, ktorú uvádzate v tej vašej predloženej 15-stranovej správe.
Posledný piaty bod hovorí o tom, čomu sa múdro hovorí best practises transfer, to znamená výmena tých najlepších skúseností, predovšetkým v dvoch oblastiach, po prvé, s krajinami, kde miera čerpania eurofondov sa pohybuje nad 90 % a vyššie. Tie krajiny som tu už menoval: Estónsko, Litva, Dánsko, Švédsko a ďalší a ďalší. Prečo sa takéto skúsenosti nevymieňajú? Ale nie po tom, čo vám zriadi na návrh eurokomisárky, keď bude pri Európskej komisii zriadená Task fours, proste nejaká pracovná skupina. My stále len čakáme, že čo nám tak padne z neba, že kto to za nás urobí, ale prečo tu best practises transfer, prečo sa nesnažíte vymieňať najlepšie skúsenosti, najlepšiu prax s krajinami, a tam by som urobil normálne, že čiaru tými, ktorí sú v čerpaní eurofondov nad 90 %. Čiže nevylamujme otvorené dvere, neobjavujme to, čo už dávno objavili pred nami iní, len opäť, na to by musela byť politická a hlavne ekonomická vôľa.
No a druhý smer, ktorým by sme mohli využiť tento transfer, najlepšie skúsenosti, je potom využívanie odborníkov európskej, priamo Európskej komisie na túto tému, lenže to by bol opäť taký trošku, taká úloha toho "dog watch", toho zlého dozerajúceho psa, ktorý by, či chceme alebo nechceme, pozeral aj prsty tým ľuďom v našich riadiacich orgánoch. To je opäť niečo, na čo chýba vôľa a odvaha.
Nakoniec, takže toto bolo päť bodov, pán minister Vážny, ktoré by bolo vhodné, keby ste si niektoré z nich, a ja budem rád, keď si ich osvojíte, či už vy alebo pán minister Kažimír, ktorý myslím, že má priamo záväzok daný uznesením vlády, pokiaľ ide o tie finančné nástroje riadenia eurofondov pre roky 2014 až 2020.
Na záver mi dovoľte, v túto chvíľu končím, ale ešte mám jednu povinnosť, ukladá mi ju zákon o rokovacom poriadku a procedúra. Všetci máte v laviciach návrh uznesenia rozdaný, ja ho teda musím, tak ho prečítam, nie je dlhý, má jeden a pol strany, to uznesenie. Len chcem povedať na úvod, prečo som toto uznesenie navrhol. Teraz ma bude určite aj pani Mezenská počúvať, aj pán Fecko. Toto uznesenie som navrhol kvôli tomu, že uznesenie, ktoré máte zo strany predkladateľa v laviciach, tak hovorí len o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie tú 15-stranovú správu podpredsedu vlády a ministra Vážneho. To je celé. Aj Martin tomu tak porozumel, Fecko. Kľudne debaťte ďalej, ale pri káve tam pod balkónom v parlamentnom bufete, lebo potom ma to, Martin, demotivuje vôbec používať hlasivky. No čiže, ak nechceme ostať pri tom uznesení flagrantnom, naozaj hodnom karikatúry Shootyho, že Národná rada berie na vedomie túto správu, tak skúsme, a tu úprimne žiadam, áno, aj kolegyne a kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia o podporu tohto uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 2015 k Správe o stave implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 - 2013 (tlač 1553).
Národná rada Slovenskej republiky žiada
A. vládu Slovenskej republiky o:
Predloženie Správy vlády Slovenskej republiky o stave implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 až 2013, ktorá bude obsahovať najmä tieto informácie. Hovorím o tom preto, lebo tá správa, ktorú ste predložili, tie informácie neobsahuje.
Informácie o predpokladanej miere a výške prepadnutia resp. nevyčerpania finančných prostriedkov z dôvodu ukončenia lehoty n+2, ktorá uplynie 31. decembra 2015. To sú tie predikcie.
To je to, čo som žiadal aj pani Majerovú, aj pána Kažimíra z rezortu ministerstva financií a nedostal som dodnes tieto predpoklady. Potom chceme informácie o výške korekcií za jednotlivé operačné programy, a hlavne informácie o dôvodoch pre udelenie korekcií, podrobný rozpis prípadov udelenia korekcií v zmysle rozhodnutia Komisie odcitujem ho C/2013 č. 9527 zo dňa 19. 12. 2013 a prílohy tohto uznesenia. Kto to uznesenie pozná, veľmi rýchlo pochopí, prečo ho v tomto texte požadujeme, tieto informácie. Boli by sme prekvapení, aké všetky dôvody pre udeľovanie korekcií voči Slovenskej republike sú a budú.
Po tretie, aby tá správa vlády obsahovala informácie o dôvodoch pre blokovanie, resp. čiastočné blokovanie siedmich operačných programov zo strany Európskej komisie, informácie o dosiahnutom procese, pardon, o dosiahnutom progrese pri negociáciách jednotlivých riadiacich orgánov zodpovedných za jednotlivé operačné programy s cieľom dosiahnutia odblokovania siedmich operačných programov.
Termín všetkých týchto úloh pod bodom A do 30 dní od schválenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Jednou vetou, prečo chceme poznať progres pri negociácii o odblokovaní, pretože pán minister, ktorý sedí za mnou, Kažimír, v liste každý mesiac nás uisťuje o tom, že objem korekcií bude klesať súbežne s tým, ako bude dosahovaný progres odblokovávania jednotlivých operačných programov. Tu sa kuknite na ten graf, klesá to, či stúpa? Čiže zase tí slovenskí úradníci copy place in, copy place in, čiže skopírujem, vložím, skopírujem, vložím. Tú vetu o tom, že objem korekcií bude klesať, nájdete v každom jednom liste, potvrdí kolega Zajac, v každom jednom liste ministra financií, ktorý je sprievodným listom dát o nepreplatených žiadostiach o platbu a o korekciách, to nájdete každý mesiac v liste ministerstva financií.
Preto chceme vedieť, ako pokračujú rokovania o odblokovávaní, kedy tie programy budú odblokované, aspoň vaša predikcia, keď ju nemáte vy, tak sa obráťte na riadiace orgány. Kto s kým kedy v Bruseli rokoval, aká je nádej, aká je šanca, či budú vôbec odblokované, kedy budú odblokované, v akom rozsahu budú odblokované a podobne. Nič z toho vo vašej predloženej, dnes predloženej správe čitateľ nenájde.
Po druhé, aby vláda predložila Akčný plán vlády Slovenskej republiky na minimalizáciu objemu nevyčerpaných finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a minimalizáciu objemu korekcií s cieľom zamedzenia ekonomických škôd pre Slovenskú republiku. Termín opäť do 30 dní od schválenia uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky.
Po tretie, pravidelné informovanie o kľúčových parametroch čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ za obdobie 2007 až 2013 na každej riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, podčiarkujem, na každej riadnej schôdzi. Aby sme už nemuseli do budúcna tu hrať takú hru, ktorú sa pokúsil, aj keď v tom klipe s tým traktorom bol celkom úspešný pán Peter Pellegrini, aby sme tieto hry už tu ďalej nehrali, že ja navrhnem doplniť program rokovania 51. schôdze o túto tému, eurofondy, zjednoduším, 83 rúk sa zdvihne proti. Ubehne desať dní, nič významné sa neudeje ani v Bruseli, ani v Bratislave, posadí sa hore Peter Pellegrini a povie: "Navrhujem zaradiť termínovaný bod budúci týždeň o 14.00 hodine 20. mája." Však nerobme si tu zo seba hlupákov všetci. Ak chceme prestať si, ja nechcem si robiť hlupáka z nikoho, naozaj z nikoho, ani z vládnych poslancov, z ministrov už vôbec nie, ani z Roberta Fica, ale uráža ma, ak si hlupáka zo mňa robia oni, tá druhá strana.
Ak chceme tomu, pán minister Vážny, zabrániť, tak majte odvahu dvihnúť ruku za toto uznesenie a v tom prípade by ste nemuseli s nami hrať túto nekonečnú neuveriteľnú hru, kto na názor, na návrh koho, z iniciatívy koho, kto čo predloží, a kto čo komu schváli, jednoducho odvoláte sa, to, čo robí Peter Kažimír. Od októbra minulého roka sa každý mesiac odvolá v sprievodnom liste, na základe uznesenia výboru pre financie a rozpočet, to bolo to uznesenie, ktoré som navrhol 7. októbra a ktoré aj poslanci SMER-u na výbore schválili, posielam vám informácie o nepreplatených žiadostiach o platbu, informácie o korekciách. A funguje to od októbra hladko, pekne, dostávame tie dáta, kolega Zajac potvrdí z finančného výboru, prečo nemôže, ak máme problém, mať Národná rada na každom riadnom rokovaní, tak ako je každý štvrtok hodina otázok a interpelácie, prečo nemôžeme mať informácie o stave čerpania eurofondov? A preto termín tohto tretieho bodu je priebežne, lebo malo by to byť opakovane na každej schôdzi Národnej rady. No a potom nasleduje:
B. Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zriadenie Komisie NR SR pri výbore pre financie a rozpočet pre krízový monitoring čerpania finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, termín: ihneď. To by znamenalo v praxi - po schválení tohto uznesenia.
Končím, posledná veta, ospravedlňujem sa, bol som brutálne dlhý, ale téma je robustná, dopady pre nás a pre budúce generácie sú neuveriteľne veľké. Niekedy je potrebné aj edukovať trošku ľudí a vzdelávať ich v danej téme a žiadam aj kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia, aj mojich kolegov z opozície o podporu predloženého uznesenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Určitý moment som sa stratil, potom som sa znova napojil, ale teraz už neviem, či to bolo včera alebo predvčerom, keď ste to hovorili, ale nie, naozaj, vaše príspevky sú dobré, len niekedy sa musí človek mentálne nastaviť, že to bude dlho. Ak ste hovorili v určitej časti, myslím, že v strede ste hovorili o tých Sobotných dialógoch, o tom, že tí ľudia tomu veria, proste, keď sa to tak jednoducho povie. Naozaj treba povedať aj to, že, ako to povedať, niekedy majú ľudia pocit, že tie eurofondy, to sú nejaké peniaze z Bruselu, že to sú proste, že keď dobre vypíšeme nejaký formulár, tak prídu, keď ho zle vypíšeme, tak neprídu. Prísne vzaté, naozaj by sme mali ľuďom korektne povedať, že to tak nie je. Prvé programovacie obdobie jedna k jednej, druhé programovacie obdobie, ak to všetko pôjde tak, ako má, tak sme jedna-tri plus? A potom to ďalšie už je jedna alebo mínus dokonca. Čiže v zásade zjednodušene chcem povedať, že to sú naše peniaze, len idú cez Brusel, nie ako sa hovorilo, že cez Košice, teraz idú cez Brusel a mali by sme si ich vážiť, tie peniaze a mali by sme ich vážiť, preto naozaj ten prach citlivosti, že my sa mentálne nastavujeme, že hocijakú hlúposť, lebo však to sú peniaze z Bruselu. Vôbec to nie je pravda, však Slovenská republika nevyberá už clo z krajín Európskej únie, preto my už budeme dovážať rožky. Naozaj, pán minister, však to je podľa mňa, to neučili na ekonómii, učilo sa, že sa bude dovážať z krajiny do krajiny rožky, že pečivo? Viete, že naozaj my sme o tieto príjmy vstupom do Únie prišli, čiže tie nám vypadli. Naozaj, ľuďom by bolo korektné povedať, že sú to naše peniaze, len idú cez Brusel, preto je mimoriadne dôležité sa k nim správať zodpovedne. Čo treba, tú žiadosť poriadne vyplniť, proste účel by mal byť primeraný, nacenenie by malo byť, všetko by malo byť primerané. To ma mrzí, že to tým ľuďom nepovieme korektne, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Chcel som povedať viac, ale budem musieť využiť právo ústne sa prihlásiť a chcel by som len k tým, alebo možno časti tých opatrení, lebo niektoré sa nám budú kryť, ktoré by som navrhol ja. Hovoril si o centralizovanom systéme riadenia a to aj v rámci opatrení vlády, ako to počúvame často, len realizácia chýba a ja aj viem prečo a predpokladám, že to treba povedať, lebo ty si ho nazval, že by sa tu objavila entita s dvomi rukami, dvoma nohami, s hlavou a tá by bola reálne zodpovedná. My si možno pamätáme ešte dobu nedávne minulú, kedy rozhodenie zodpovednosti medzi vlastne nikoho, je najlepšia metóda na to, ako, možno si pamätáme ešte tie relácie slovenské alebo československé v televízii vtedy, že sa našlo, že sa vyrobila nejaká zlá poistka a nevedeli dopátrať vo výrobnom procese, kto je za to zodpovedný, neniesol nikto za to zodpovednosť a tu to máme do dôsledkov, skoro všetkých tých päť opatrení hovorilo, nájdime zodpovedného človeka v procese, urobme, dvojka, elektronizácia, štandardizácia, nájdime proces, aby mohlo fungovať, padni, komu padni, dobrý projekt, prebehne nejakou reálnou, štandardným procesom, získa - nezíska. No a odstrániť tú mafiu bude veľmi ťažké. Ja som len, to, čo sme my počuli na výbore, mne sa zdalo omnoho viacej, keď si spomínal ten 1,5-stranový dokument, a to bolo, že keď som sa pýtal na konkrétne objemy korekcií, decommitmentu, možno odhadu objemu ex ante, tak som dostal odpoveď, že my by sme to radi zatĺkli do volieb. A to bolo pre mňa zásadné, citujem, záhadne sa stratilo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Kollár, áno, táto téma je ťažká a nie každý v tomto parlamente tomu rozumie, alebo sa s tým zaoberá. Ja chápem, prečo ste boli tak dlhý, ale ja by som vás mile rád doplnil ohľadne toho, prečo sa zrušilo ministerstvo životného prostredia, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Treba si spomenúť. To sú tiež korekcie. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, je to nástenkový tender a jeho zmazanie tých stôp, to bol prvopočiatok toho, že to treba zrušiť, lebo treba zmazať tie stopy, lebo aj tam sú korekcie. Ministerstvo životného prostredia, to sa k tomu dostalo len kvôli kauze emisie, lebo to tiež bolo treba zmazať. Problém je, že Ficova vláda sa vrátila priskoro a dnes tie čísla dopadajú naňho a tu už nie je možné sa vyhovárať.

Vážený pán kolega Kollár, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Ja budem hovoriť o jednom bode, ktorý ste spomínali, a to návštevu pani eurokomisárky pani Coriny Cretu, ktorá navštívila Slovensko, Bratislavu, naozaj previezla sa na električkách, ktoré boli kúpené za eurofondy, bola obzrieť si výstavbu Starého mosta a previezla sa aj - podľa mojich informácií, alebo čo sme našli na internete - aj vlakom z Bratislavy do Žiliny a späť. Tá musela byť nadšená z tej jazdy, nie pre nejaký komfort, ale preto, že na úsekoch, ktoré som aj ja vo svojom vystúpení hovoril, a to konkrétne Nové Mesto nad Váhom - Púchov, Trenčianska Teplá - Ilava - Beluša a Žilina - Teplička, na všetkých týchto úsekoch podľa vládnych materiálov budú korekcie na úrovni cca 83 mil. eur. A úplne najviac musela byť nadšená na úseku Zlatovce - Trenčianska Teplá, kde nám Únia nepreplatí, ako bolo pôvodné plánované, 200 mil. za zbabrané verejné obstarávanie Jánom Počiatkom. To znamená, pri jednej jazde ona zistila, že nebude musieť Slovensku zaplatiť okolo 300 mil. To musela si takto šúchať ruky za korekcie a za nepreplatenie trate Zlatovce - Trenčianska Teplá, pretože tieto peniaze budeme musieť zaplatiť z daní, zo štátneho rozpočtu, tak ako ste to správne povedali. Takže tá jazda z Bratislavy do Žiliny a späť pani eurokomisárku musela veľmi potešiť, ale nepotešila daňových poplatníkov Slovenska, ktorých tieto chyby pri verejných obstarávaniach budú stáť 300 miliónov.

Ďakujem pekne. Pán Kollár, vaše vystúpenie bolo, ako vždy, odborné. Ja som mal teda trošku podobný problém, ako pán Hlina, že som sa miestami strácal, musel som sa nadviazať a zachytil som hlavne to, čo ste hovorili o tej aktuálne zrušenej zmluve, kde Slovensko má prísť o 95 mil. eur, a to je vec, na ktorú by sa určite nemalo zabudnúť, a to sa nakoniec týka aj niektorých hajlajtov vášho vystúpenia, pretože nejde o fazuľky, ide o milióny eur náš všetkých a myslím, že to stojí za, teda za zopakovanie niektorej časti nepochybne. A vy ste hovorili o tom, že chýba tu trestno-právna zodpovednosť, hmotno-právna zodpovednosť a to je naozaj pravda. Len možno také úskalia, minimálne v Čechách už začali orgány činné v trestnom konaní využívať paragrafy, ktoré naše orgány činné v trestnom konaní moc nepoužívajú, a to je porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Tam už naozaj začínajú s tým spracovať a u nás sa niektorí javia, že ako keby nevideli tento paragraf. Lebo ono, my tie paragrafy nemáme zlé, dokonca aj pri hmotnej zodpovednosti tie paragrafy na to sú, tá právna úprava existuje, len tým, ktorí majú uplatňovať tieto regresné náhrady, dáva veľmi veľký priestor pre arbitrárnosť, pre to, aby uplatnili to právo. Toto je proste chyba. Mali ste pravdu aj v tom, že bol tu opozičný kolega, ktorý ten zákon o hmotnej zodpovednosti vycizeloval, alebo upravil zase o novú právnu úpravu. Musím povedať, že tá úprava bola z veľkej časti dobrá, my sme ju prebrali, aj som ju s tým kolegom predložil, potom som ju predložil s časťou klubu, potom aj sám a potom ešte s pánom Jankom Mičovským, asi päťkrát to tu bolo toto volebné obdobie. Jednoduchá úprava k tomu, aby ak verejný činiteľ pochybí, aby za to zodpovedal, aby sa naozaj, aby bola motivácia pracovať pre túto krajinu zodpovedne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Kollár, samozrejme, odborne vynikajúce vystúpenie, akurát by som troška dovolil tak decentne upozorniť, možno ako učiteľ, že ak sa nejakí poslucháči už začínajú mierne baviť, asi je to naozaj už veľmi silný znak, že dĺžka bola prekročená a nepredpokladám, že v parlamente sme od toho, aby sme napomínali kolegov, dokonca ešte takto menovite, pričom si nemyslím, že mali nejaké zásadné rušivé poznámky. Na to je tu vedúci, teda ten, čo vedie schôdzu, takže by som sa chcel zastať svojich kolegov, že niekedy proste aj pri všetkej úcte a chceme tu byť, sme tu, lebo tu chceme byť, už je ťažké sa na tie veci sústrediť. Ja verím, že aj pri kratšom vystúpení by sa ľudia poučili, aj by médiá zobrali z toho vystúpenia zhruba toľko isto, ako zoberú pri takomto dlhom. Takže, samozrejme, máte na to právo, odbornosť nie je spochybniteľná. Možno taká pedagogická rada, že menej je niekedy viac. Ďakujem.

Ďakujem. Ja som sa prihlásil, lebo už som videl, že sa k mikrofónu nedostanem, ale teraz sa zdá, že sa predsa dostanem, tak to veľmi skrátim. Iste to bola dobrá správa, ale bola dlhá, vyčerpávajúca, ja som len už čakal na to amen dlho, dlho a neprišlo. To ako, keď pán farár dlho káže, tak potom už ťažko aj najkrajšie góly vtedy dávam a minule sa mi stalo to, že pán farár povedal, že všetci len čakáte, kedy už konečne poviem amen a všetci v kostole povedali, že Pánboh zaplať za slovo božie. Ja tiež čakám na to Pánboh zaplať, ale konečne som sa dočkal, takže vlastne už som nechcel stiahnuť túto faktickú poznámku, mám tu aj niečo ďalšie, s čím asi začnem, keď sa ešte dostanem k mikrofónu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, vypočula som si naozaj celý váš diskusný príspevok, urobila som si aj pár poznámok, ale naozaj, nedá mi súhlasiť s tým, že zodpovedný za čerpanie eurofondov je Robert Fico a vláda Slovenskej republiky. Všetci veľmi dobre vieme, že je viacero aspektov, ktoré nám vstupujú do celého toho balíka, do celého procesu a hádam najdôležitejší sú tu príjemcovia. A častokrát príjemcovia naozaj nezvládajú tú svoju pozíciu. Nedokážu riadne a načas doručiť na riadiaci orgán ani samotnú zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku, opakovane predlžujú proces verejného obstarávania, ktorý je opakovane s chybami. Pri samotnom procese kontroly i častokrát sú zrealizované stavebné úkony práce, technológie rozdielne s tým, čo mali naplánované. Snáď by bolo vhodné sústrediť sa možno aj na toto aktuálne programovacie obdobie a Slovenská republika bola jednou medzi prvými piatimi krajinami, ktoré podpísali partnerskú dohodu s Európskou komisiou. Ďakujem.